Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 12C/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514200045
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2514200045.14

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnom spore žalobkyne: O. Š., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.
XXXX/XX, K., zastúpenej JUDr. Katarínou Galovou, advokátkou so sídlom E. Belluša 10, Piešťany, proti
žalovanému: O. Š., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Q.. A. XXX/XX K., adresa na doručovanie: C. XX, I., o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 6.1.2014, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 7.1.2014, žiadala, aby
súd vyporiadal jej bezpodielové spoluvlastníctvo so žalovaným, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku
o rozvode ich manželstva, pretože medzi nimi nedošlo k dohode o vyporiadaní ich spoločného majetku

patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“).

2. Na pojednávaní dňa 13.4.2018 žalobkyňa oznámila súdu, že berie žalobu v celom rozsahu späť
vzhľadom na doterajší vývoj konania spôsobený v prevažnej miere žalovaným.

3. Písomným podaním zo dňa 25.9.2018, doručeným súdu dňa 3.10.2018, žalovaný oznámil súdu, že

súhlasí so späťvzatím žaloby. Zároveň uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z.
z. (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu

medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Ustanovenie § 146 ods. 2 CSP sa vzťahuje na spory, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z hmotného práva, kedy podľa povahy veci, môže ktorýkoľvek z účastníkov právneho
vzťahu iniciovať usporiadanie ich právneho vzťahu súdnym rozhodnutím. Ten z účastníkov právneho
vzťahu, ktorý uplatní svoje právo na usporiadanie ich vzťahu súdnou cestou skôr než iný účastník

tohto vzťahu, sa stáva žalobcom. Jeho procesné postavenie, ako aj s ním spojená aktívna vecná
legitimácia, však nie sú podmienené hmotným právom, keďže za rovnakých podmienok by sa moholtotožného nároku úspešne domáhať aj iný účastník toho istého právneho vzťahu (tzv. iudicium duplex).
Nakoľko postavenie žalobcu, a k nemu patriace dispozičné oprávnenie na späťvzatie žaloby, prináleží
konkrétnej osobe iba z titulu časového predstihu (pozn. v podaní žaloby), súd môže takéto konanie

zastaviťlensosúhlasomžalovaného,pričomsúhlasžalovanéhosospäťvzatímžalobymusíbyťvýslovne
a zrozumiteľne vyjadrený v podaní určenom súdu (§ 123 ods. 1 CSP). Absencia výslovného nesúhlasu
so späťvzatím žaloby na zastavenie konania tohto druhu nepostačuje, a teda nemožno ho prezumovať
podľa § 157 ods. 2 CSP, kedy procesným účinkom by bol iba predpoklad, že žalovaná strana nemá
námietky. Medzi konania s obligatórnym súhlasom žalovaného so späťvzatím žaloby patria napríklad

konanie o vyporiadanie BSM (§ 149 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších
predpisov /ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare/, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva /§ 142 OZ/, o hospodárení so spoločnou vecou /§ 139 ods. 2 OZ/, o
zrušenie práva spoločného nájmu bytu a o súvisiacom nároku na bytovú náhradu (§ 705, § 712a OZ)/.

9. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým zobrala svoju žalobu v celom rozsahu späť, a na

výslovný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, ktorý bol v danom prípade nevyhnutný (§ 146 ods. 2
CSP), keďže spôsob vysporiadania BSM medzi stranami vyplýva z Občianskeho zákonníka, súd podľa
§ 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.

10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Jedinou situáciou, kedy zastavenie konania pre späťvzatie žaloby z procesného hľadiska zaviní
žalovaný, je také správanie žalovaného počas sporového konania, kedy sa žalovaný zachoval v
intenciách žalobného návrhu (petitu). Inak povedané, keď bola požiadavka žalobcu splnená neskorším
správaním(konaním)žalovanéhobeztoho,abyoveci(meritórne)rozhodolsúd.Pritommedzisprávaním
žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. Vtedy má žalobca, podľa § 256 ods. 1 CSP,

právo na náhradu trov konania proti žalovanému.

13. Z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení je nepochybné, že zastavenie
konaniazprocesnéhohľadiskazavinilažalobkyňa,ktorávyužilasvojedispozičnéprávo,apočaskonania

vzala žalobu späť. Preto podľa § 256 ods. 1 CSP žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalobkyni v plnom rozsahu. Keďže žalovaný sa výslovne práva na náhradu trov konania vzdal, súd
mu nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia

rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).