Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 19Cpr/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616209958
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Malovcová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:1616209958.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Zuzanou Malovcovou v spore žalobcu: Štefan Jurkovič, s miestom

podnikania Nová 516, Veľké Leváre, IČO: 31 187 617, proti žalovanému: I. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX, C., o zaplatenie 1.000 Eur, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.000 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.12.2016, doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 08.12.2016 a
postúpenou Okresnému súdu Piešťany dňa 26.01.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 1.000 Eur a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol
zamestnancom žalobcu. Pracoval ako vodič medzinárodnej dopravy. Mal pridelenú bankomatovú kartu,
ktorou si dokupovával podľa potreby pohonné hmoty a mýto do prideleného nákladného auta. Dňa
25.07.2016 žalovaný úmyselne nedobil slovenské mýto a aj po zistení, že mu blikajú kontrolky naďalej
pokračoval v jazde cca 50 km bez úhrady mýta. Okresný úrad Malacky, odbor cestnej dopravy a
pozemných komunikácií udelil žalobcovi pokutu 1.000 Eur za užívanie vymedzeného úseku cesty bez
úhrady mýta. Táto pokuta bola vyrubená z nedbanlivosti žalovaného. Vzhľadom na uvedené sa žalobca

domáhal náhrady škody 1.000 Eur.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe ani na výzvu súdu nevyjadril.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec prejednal v neprítomnosti žalovaného
v súlade s § 180 CSP.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi, a to žalobou zo dňa 08.12.2016,
rozkazom o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla zo dňa 12.10.2016, záznamom o
vykonaní kontroly zo dňa 08.08.2016, pracovnou zmluvou zo dňa 20.06.2016, ako i s obsahom celého
spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa
20.06.2016 na dohodnutý druh práce - vodič medzinárodnej prepravy. Deň vzniku pracovného pomeru

bol v pracovnej zmluve dohodnutý na deň 20.06.2016 a miestom výkonu práce bola Slovenská republika
a Európa.6. Rozkazom o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla číslo: OU-MA-
OCDPK-2016/012421 zo dňa 12.10.2016 bola žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla uložená podľa
ustanovenia § 29 ods. 3 zák. č. 474/2013 Z. z. pokuta vo výške 1.500 Eur za to, že sa ako prevádzkovateľ

vozidla s evidenčným číslom N. dopustil spáchania správneho deliktu tým, že dňa 25.07.2016 v čase
o 08:19:32 hod. užíval vymedzený úsek cesty D01-003: Senec-Blatné-Trnava-Voderady vozidlom bez
úhrady mýta. S tým, že ak v lehote 15 dní od doručenia tohto rozkazu uhradí 1.000 Eur, pokuta sa bude
považovať za uhradenú v plnej výške.

7. Žalobca pred súdom uviedol, že žalovaný mu spôsobil škodu, keď jazdil bez zaplateného mýta. Každý
vodič si je vedomý, že musí platiť mýto, dobiť mýtnu jednotku. Žalobca uviedol, že dostal za to pokutu
1.500 Eur ako zamestnávateľ. Na zázname polície je nafotený žalovaný. Je to dokázateľné, bolo to na
jeho kartu, nikto iný na jeho kartu nejazdil. Žalobca tiež uviedol, že škodu uhradil do troch týždňov, aby
nebola vo výške 1.500 Eur, ale iba 1.000 Eur. V súčasnosti už žalovaný pre žalobcu nepracuje, keďže
bol prepustený. Na karte, ktorú mal žalovaný pridelenú mal dostatok finančných prostriedkov, keďže mal

denný limit 500 Eur, čo nie je možné vyčerpať. Žalobca uviedol, že keď začne blikať v kabíne kontrolka
na mýtnej jednotke, tak ešte 5-10 km mýto vydrží, napr. po prvú benzínku, ale žalovaný to ignoroval a
pokračoval v jazde.

8. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných

komunikácií, povinnosť platby mýta má prevádzkovateľ vozidla a na mieste v čase výkonu kontroly
úhrady mýta aj vodič vozidla. Vodič vozidla a prevádzkovateľ vozidla nesmie užívať vymedzené úseky
ciest bez úhrady mýta.

9. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, správneho deliktu na úseku výberu mýta sa dopustí

prevádzkovateľ vozidla, ktorý užíva vymedzené úseky ciest vozidlom bez úhrady mýta.

10. Podľa § 29 ods. 3 citovaného zákona, za správny delikt podľa § 28 ods. 1 písm. a) sa v rozkaznom
konaní uloží pokuta vo výške 1.500 eur.

11. Podľa § 29 ods. 9 citovaného zákona, pokuta je splatná do 15 dní odo dňa, keď rozkaz o jej uložení
nadobudol právoplatnosť. Ak do 15 dní od doručenia rozkazu uhradí prevádzkovateľ vozidla dve tretiny
z uloženej výšky pokuty, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške.

12. Podľa čl. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní

riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

13. Podľa § 81 písm. a), c), e) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a
riadne,plniťpokynynadriadenýchvydanévsúladesprávnymipredpismi;nadriadenýmjeajpredstavený
podľa osobitného predpisu, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu

ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril
zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v
rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

14. Podľa § 220 ods. 1 Zákonníka práce, plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností

vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť,
ktorá je predmetom pracovnej cesty.

15. Podľa § 220 ods. 2 prvá veta Zákonníka práce, v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú
úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce

alebo po jej skončení.

16. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku
niektorých vodičov, kurzy základnej kvalifikácie tvorí výučba teórie a praktické jazdy; ich rozsah a obsah
sú uvedené v prílohe č. 1 oddieloch 1 až 3.

17. „Za plnenie pracovných úloh sa napríklad považujú aj činnosti, ktoré zamestnanec vykonáva
za zamestnávateľa. Môže pritom ísť o činnosti, ktoré inak nespadajú pod druh práce, ktorý je
zamestnanec povinný vykonávať podľa pracovnej zmluvy. Úkony vykonávané v priamej súvislosti splnením pracovných úloh sú také úkony, ktoré sú potrebné na výkon práce a úkony počas práce
zvyčajné. Medzi tento typ úkonov sa v praxi vo všeobecnosti zaraďujú všetky úkony za zamestnanca
vykonávané pri obsluhe pracovných nástrojov a pracovných pomôcok, nastavenie pracovných prístrojov

a pomôcok" (Tkáč, V., Matejka, O., Friedmannová, D., Masár, B., Zákonník práce - komentár, Bratislava,
Wolters Kluwer s.r.o., 2014, s.796 - 797).

18. Na základe horeuvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení bolo v konaní
jednoznačne preukázané, že žalovaný pri plnení pracovných úloh vyplývajúcich pre neho z

pracovnoprávneho vzťahu neuhradil riadne a včas mýto, čím došlo k spáchaniu správneho deliktu
prevádzkovateľom vozidla, teda žalobcom. Povinnosť uhrádzať mýto za užívanie vymedzených úsekov
pozemných komunikácií je jednou zo základných povinností vodičov nákladných motorových vozidiel,
o ktorej žalovaný musel mať vedomosť ešte pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu so žalobcom,
najneskôr v čase nadobudnutia vodičského oprávnenia pre vedenie nákladného vozidla ako to vyplýva
z prílohy č. 1 oddielu 2 zák. č. 280/2006 Z. z. Žalovanému bola odovzdaná platobná karta na ktorej mal

dostatok prostriedkov na priebežné platenie mýta.

19. Predmetná žaloba je pracovnoprávnou žalobou a regresným nárokom zamestnávateľa voči
zamestnancovi. Opomenutie povinnosti uhradiť mýto predstavuje protiprávne konanie žalovaného, ktoré
je v rozpore s právnou povinnosťou vyplývajúcou pre neho z pracovnoprávneho vzťahu. Uvedené

opomenutie je zároveň v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá vznikla žalobcovi. Žalovaný vedel,
že takýmto svojím konaním môže zamestnávateľovi spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí,
bol s tým uzrozumený. V danom prípade sa jedná o zodpovednostný právny vzťah vyplývajúci z
pracovnoprávneho vzťahu. Navyše súd uvádza, že žalovaný v postavení procesnej strany sa k žalobe
ani na výzvu súdu nevyjadril a pojednávania na ktoré bol predvolaný sa nezúčastnil, pričom svoju

neprítomnosť neospravedlnil. Musí preto znášať následky s tým spojené (neúspech v konaní).

20. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v celosti vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
žalovanú sumu tak, ako je špecifikovaná vo výroku I. tohto rozsudku.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Keďže žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol

len o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia; o výške
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Piešťany.

Odvolanie nemôže podať strana, ktorá sa práva na podanie odvolania po vyhlásení a odôvodnení
rozsudku výslovne vzdala (§ 368 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).