Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 11, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715209417
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6715209417.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu P.. Z.

Q., H.. XX.XX.XXXX, R. C. M. XXXX/X, XXX XX M., právne zastúpeného advokátkou JUDr. Ivanou
Pivoluskovou, IČO: 44 782 497, so sídlom Súmračná 3260/19, 821 02 Bratislava, proti žalovanému
ForDom, s.r.o., IČO: 36 648 001, so sídlom Pstruša 824, 962 12 Detva, o zaplatenie 5.818,51 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.818,51 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 3.891,48 Eur od 01.07.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 1.927,03 Eur od 01.01.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.06.2015, ktorá bola doručená súdu dňa 30.06.2015 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 5.818,51 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
3.891,48 Eur od 01.07.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
1.927,03 Eur od 01.01.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi
ním a žalovaným bola dňa 04.01.2010 uzatvorená Pracovná zmluva (ďalej len „pracovná zmluva“) s
jeho pracovným zaradením ako projekt manažér. Následne došlo medzi ním a žalovaným k uzavretiu

Dodatkov č. 1 až č. 5 k tento pracovnej zmluve (ďalej len „dodatky“), na základe ktorých došlo jednak
k zvýšeniu jeho mzdového ohodnotenia, avšak aj k zmene pracovného pomeru z doby určitej na dobu
neurčitú. Žalovaný ako jeho zamestnávateľ vydal Motivačný a Sankčný poriadok ForDom, s.r.o., ktorý
bol schválený radov majiteľov ForDom, s.r.o. dňa 15.06.2011 (ďalej len „motivačný poriadok“). V časti
1/B motivačný poriadok pre projekt manažérov stavieb ustanovuje nasledovné: „Okrem pravidelnej
mzdy majú zamestnanci spoločnosti na pozíciách projekt manažérov stavieb možnosť na získanie
doplnkových odmien v nasledovnom rozsahu. V prípade, že projekt manažér dosiahne na akcii (stavbe)

pozitívnejší výsledok, než bol plánovaný rozdiel medzi výnosmi a všetkými nákladmi, prináleží mu
odmena vo výške 10 % z usporených nákladov. Príklad: Plánovaný rozdiel medzi nákladmi a výnosmi na
konkrétnom projekte (stavbe) daný rozpočtom schváleným technickým riaditeľom bol 16.597,- Eur bez
DPH. Skutočnosť po ukončení projektu je 20.000,- Eur bez DPH. Projekt manažérovi stavby je priznaná
odmena vo výške 340,- Eur ((20.000 - 16.597)* 0,10). Podmienkou pre vyplatenie odmeny je ukončenie
projektu. To znamená podpis záverečného odovzdávacieho protokolu a uhradenie i poslednej splátky zo
strany investora. Odmena je vyplácaná polročne, t.j. k 30.06., resp. 31.12. za všetky v polroku ukončené

projekty“. Ku dňu 31.05.2014 došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru u žalovaného a to výpoveďou
z jeho strany s dvojmesačnou výpovednou dobou. Z titulu svojej pracovnej pozície mal predovšetkým
povinnosť ako projekt manažér dohliadať na realizácie jednotlivých stavieb, najmä rodinných domov, kde
organizoval prácu robotníkov, viedol stavebný denník, komunikoval s klientmi i s investormi. Vykonávaltiež dohľad ako stavby vedúci. Na základe uvedeného mal v zmysle motivačného poriadku nárok
na pohyblivú zložku mzdy vo výške 10 % z rozdielu reálne dosiahnutej marže a plánovanej marže,
a to po splnení vopred stanovených podmienok. Ako projekt manažér dohliadal počas pracovného

pomeru u žalovaného na realizáciu viacerých domov, nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, ktoré
aj úspešne dokončil a dosiahol na nich pre žalovaného zisk, ktorý prevyšoval aj predpokladaný zisk
žalovaného pred realizáciou jednotlivých stavieb. Tieto stavby boli odovzdané jednotlivým klientom
a za ich realizáciu bolo žalovanému zaplatené. Počas trvania pracovného pomeru u žalovaného sa
domáhal vyplatenia pohyblivej zložky mzdy v zmysle motivačného poriadku, na ktorú mu vznikol u

žalovaného nárok. Táto mu nebola vyplatená. Nárok na odmenu mu vznikol vo výške 5.818,51 Eur
za nasledovné stavby, ktoré mal na starosti a ktoré úspešne dokončil s pozitívnym výsledkom pre
žalovaného: Csontos - 1.421,83 Eur, Ližbetin - 505,20 Eur, keď odmena za tieto stavby bola splatná
ku dňu 31.12.2012, Kováčová - 107,09 Eur, Eliáš - 941,96 Eur, Mihel - 1.923,70 Eur, Matter - 596,35
Eur, Kubiš - 322,38 Eur, keď odmena za tieto stavby bola splatná ku dňu 30.06.2012. Žalovaný e-
mailom zo dňa 16.12.2012 svojím zamestnancom, ale aj jemu zaslal vyhodnotenie stavieb uvedených

v tabuľke, na základe ktorého mali byť vyplatené odmeny tam uvedeným zamestnancom, včítane jeho.
Konateľ a spoločník žalovaného P.. P. E. uznal v tomto e-maily splnenie podmienok na vyplatenie
odmeny, keď táto mala byť vyplatená dňa 07.12.2012. Žalovaný v zmysle uvedeného nepostupoval.
Následne došlo na základe viacerých žiadostí zamestnancov k ďalšiemu vyhodnoteniu stavieb, a to
v januári 2014 opätovne zamestnávateľom. Konateľ žalovaného mu v zmysle uvedeného opätovne

zaslal dňa 14.01.2014 e-mail, ktorého prílohu tvorila opätovne tabuľka, ktorá bola prílohou i e-mailu
zo dňa 16.12.2012, ktorá obsahovala okrem iného i vyhodnotenie stavieb u neho ako zamestnanca.
Ako vyplýva z obidvoch tabuliek, ktoré boli vyhodnotené žalovaným, vyhodnotenie stavieb zo strany
žalovaného obsahovalo jednak pozitívne výsledky, ako aj negatívne výsledky, ktoré boli na jednotlivých
stavbách ním konkrétne dosiahnuté. Na základe tohto určil žalovaný výslednú odmenu pre neho ako

súčet pozitívnych výsledkov s odpočítaním negatívnych výsledkov. Takýto postup žalovaného však
nezodpovedal motivačnému poriadku. Vzhľadom na zákonné ustanovenie § 118 ods. 2 Zákonníka
práce a znenia motivačného poriadku, ktorý prijal žalovaný, je možné vyvodiť záver, že odmena
dohodnutá v motivačnom poriadku je súčasťou mzdy, keď ide o nárokovú zložku mzdy a to z dôvodu,
že žalovaný presne určil podmienky, za ktorých je možné odmenu zamestnancami, a teda aj ním

získať. Získanie odmeny ako vyplýva z motivačného poriadku nie je podmienené ďalším rozhodnutím
žalovaného ako zamestnávateľa o jej priznaní alebo nepriznaní, pričom v motivačnom poriadku je
stanovený aj presný dátum splatnosti odmeny ku dňu 30.06. a 31.12.. Žalovaný si v motivačnom
poriadku nevyhradil právo na možné upravenie odmeny po splnení stanovených podmienok. Motivačný
poriadok neobsahuje ani ustanovenie o odpočte sumy negatívnych výsledkov od pozitívnych výsledkov

dosiahnutých na jednotlivých stavbách, preto s výkladom motivačného poriadku zo strany žalovaného
nemožno súhlasiť. Žalovaná suma predstavuje súčet odmien, ktoré mu prináležia podľa pozitívnych
výsledkov dosiahnutých na jednotlivých stavbách, ktoré špecifikoval v žalobe. Nakoľko žalovaný si voči
nemu nesplnil povinnosť a nevyplatil odmenu, na ktorú mu vznikol nárok, pred podaním žaloby na súd ho
vyzval prostredníctvom právnej zástupkyne listom zo dňa 19.02.2014 na vyplatenie odmeny. Žalovaný

prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 26.01.2015 reagoval na jeho výzvu tak, že výzvu
na zaplatenie odmien nepovažuje za dôvodnú, nakoľko odmenu chápe ako nenárokovateľnú zložku
mzdy, ktorej vyplatenie je výlučne na vôli a rozhodnutí jeho ako zamestnávateľa. Zároveň v tomto liste
žalovaný dodal, že možnosť získania doplnkovej odmeny je podmienená splnením určitých podmienok,
ktoré podľa neho žalobca ako zamestnanec nepreukázal. Vzhľadom, že na základe predžalobnej výzvy

žalovaný neplnil, podal voči nemu žalobu o zaplatenie odmeny na súd.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.02.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 15.02.2016 k žalobe
uviedol, že ju žiada zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Je pravdou, že dňa 04.01.2010
uzavrel so žalobcom pracovnú zmluvu včítane dodatkov na základe ktorej žalobca vykonával prácu

pre neho na pracovnej pozícii projekt manažér. K pracovnej zmluve bolo uzatvorených 5 dodatkov.
Na základe dodatku č. 5 začal žalobca vykonávať prácu na pozícii riaditeľa technickej divízie.
Tiež nepoprel, že vedením jeho spoločnosti bol vydaný interný doklad označený ako „Motivačný a
Sankčný poriadok ForDom s.r.o.“ (ďalej len „motivačný poriadok“). Účelom vypracovania motivačného
poriadku bolo stanoviť de facto nezáväzný poriadok prípadného odmeňovania, resp. prípadného

sankcionovania zamestnancov spoločnosti. Už pri koncipovaní motivačného poriadku vychádzal z
predpokladu, že odmeňovanie zamestnancov spoločnosti bude výlučne fakultatívne, bude podmienené
jeho ekonomickou situáciou, či hospodárskymi výsledkami spoločnosti, prípadne bude podmienené
splnením ďalších podmienok. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že má nárok na odmenu definovanú v časti1/B motivačného poriadku v zmysle, že ide o nárokovateľnú zložku mzdy žalobcu, toto neobstojí. V tejto
súvislosti poukázal na § 43 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce, v zmysle ktorého v pracovnej zmluve je
zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú v zmysle písm. d/

mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. V zmysle tohto zákonného ustanovenia
predstavuje dohoda o mzdových podmienkach podstatnú náležitosť pracovnej zmluvy a preto musia byť
mzdové podmienky zásadne upravené priamo v pracovnej zmluve s výnimkou prípadu, keď sú mzdové
podmienky obsahom zmluvy kolektívnej. Pretože sa odmeňovanie zamestnancov v zmysle Zákonníka
práce uskutočňuje výlučne na zmluvnom základe, nie je možné platne vymedziť (upraviť) mzdové

podmienky vo vnútornom (internom) predpise zamestnávateľa, ktorý je jeho jednostranným právnym
aktom, ktorého obsah nemá zamestnanec možnosť akokoľvek ovplyvniť. Zamestnávateľ teda nemôže
stanoviť mzdové podmienky (v internom predpise) jednostranne, bez dohody so zamestnancom. Z
uvedenéhovychádzalajpriuzatvorenípracovnéhopomerusožalobcom.Sožalobcomdojednalmzdové
podmienky priamo v pracovnej zmluve. Jeho úmyslom bolo pritom dojednať so žalobcom len výšku jeho
mesačnejmzdy.Záujemzáväznedojednaťsožalobcomjehoohodnocovanieajformouodmien,čiprémií

(ako pohyblivej zložky jeho mzdy) však nemal. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že medzi žalobcom a
nímnebolidojednanéžiadnepohyblivézložkymzdyžalobcu,čiužnárokovateľnéalebonenárokovateľné
a preto žalobca má nárok výlučne na zaplatenie mzdy dojednanej v pracovnej zmluve, na odmenu mu
nevznikol nárok. Ďalej poukázal na to, že pracovná zmluva neobsahuje ani žiaden odkaz na motivačný
poriadok.Pretosahožalobcanemôžedovolávať,obsahmotivačnéhoporiadkujehoakozamestnávateľa

voči žalobcovi ako zamestnancovi ho nijako nezaväzuje. Na pracovnoprávny vzťah založený pracovnou
zmluvou so žalobcom nie je možné aplikovať interný jednostranný predpis zamestnávateľa, v ktorom v
tomto prípade bol motivačný poriadok, keďže pracovná zmluva aplikáciu motivačného poriadku vôbec
nepredpokladá.Uspokojivépracovnévýkonyžalobcumalakozamestnávateľmožnosť„odmeniť“formou
zvýšenia mesačnej mzdy žalobcu. Túto možnosť opakovane aj využil o čom svedčí aj uzatvorenie

troch dodatkov k pracovnej zmluve, ktorými bola mzda žalobcu zvýšená. Ani jedným z dodatkov k
pracovnej zmluve však nebolo dojednané „nadstavbové“ odmeňovanie žalobcu formou (extra) odmien,
či už odkazom na motivačný poriadok, resp. iný dokument. Vo vzťahu k predmetnému motivačnému
poriadkužalovanýkonštatoval,žetýmtojehoexistenciunespochybňujeaplnesaknemuhlási.Zmyslom
motivačného poriadku, ktorý vydal bolo (okrem iného) stanoviť jeden zo spôsobov výpočtu odmien

zamestnancov v situácii, ak sa vychádzajúc z individuálnych okolností konkrétneho prípadu rozhodne
príslušnému zamestnancovi odmenu udeliť. Už pri jeho koncipovaní však bolo vôľou nemať zviazané
ruky povinnosťou vyplatiť zamestnancom odmeny. Pokiaľ ide o e-mail zo dňa 16.11.2012, ktorého
obsahom je aj konštatovanie jedného z jeho konateľov P.. P. E., že žalobcovi „odmena prislúcha“,
na jeho závere, že žalobcovi nárok na odmenu nevznikol, nič nemení. E-mail zaslaný jedným z

konateľov spoločnosti nie je spôsobilý založiť žalobcovi právo na vyplatenie odmeny a to predovšetkým
z dôvodu, že v zmysle príslušných ustanovení spoločenskej zmluvy a tomu zodpovedajúcemu zápisu v
Obchodnom registri konali v čase zaslania e-mailu žalobcovi v mene spoločnosti vždy dvaja konatelia
spoločne. Pokiaľ by na podklade predmetného e-mailu aj napriek tomu, že žalobcovi nárok na odmenu
nevznikol, poskytol žalobcovi určité plnenie nad rozsah svojej povinnosti, vo svojich dôsledkoch by

to znamenalo, že by tak plnil ako zamestnávateľ bez právneho dôvodu. Nad rámec uvedeného ďalej
uviedol, že pokiaľ by sa teoreticky predmetný motivačný poriadok na vzťah medzi ním a žalobcom
založený pracovnou zmluvou aj vzťahoval, čo však rozhodne poprel, v prípade žalobcu by i tak
neboli splnené podmienky pre vznik nároku na odmenu v zmysle motivačného poriadku, časti 1/B. Z
doslovného gramatického, ako i logického výkladu v tejto časti motivačného poriadku totiž vyplýva,

že zamestnanec má nárok na odmenu jedine v prípade, ak sa v dôsledku pričinenia príslušného
zamestnanca dosiahne pri realizácii konkrétnej stavby pozitívnejší výsledok (t.j. vyššia reálna marža),
než bol plánovaný rozdiel medzi výnosmi a všetkými nákladmi (t.j. plánovaná marža), a to vo výške 10
% z usporených nákladov (t.j. 10 % z rozdielu medzi plánovanými nákladmi a reálnymi nákladmi). Inak
povedané žalobca by mal nárok na odmenu v zmysle časti 1/B motivačného poriadku po kumulatívnom

splnení oboch podmienok, a to:
A/ reálne dosiahnutá marža musí byť vyššia ako marža plánovaná (pozitívnejší výsledok),
B/ musí dôjsť k úspore nákladov na realizáciu stavby, a teda reálne vynaložené náklady musia byť nižšie
ako náklady, vynaloženie ktorých spoločnosť predpokladala. Až v prípade naplnenia týchto (a ďalších)
predpokladov vznikne zamestnancovi nárok na odmenu a to vo výške 10 % z usporených nákladov. V

podmienkach predmetného prípadu pre sprehľadnenie je potrebné uvedené stavby rozdeliť do dvoch
skupín: 1/ stavby, ktorých zhotoviteľom bol on, čo boli RD Kubiš a RD Ližbetin a 2/ stavby, ktorých
zhotoviteľom bola spoločnosť Fertighaus OK GmbH, so sídlom Hauptblatz 15, 2421 Kittsee, daňové
číslo: 285/6656, 44 967 347 a pri realizácii ktorých on vystupoval v pozícii subdodávateľa: RD Csontos,RD Kováčová, RD Eliáš, RD Mihel, RD Matter. V prípade stavieb 1/ po preverení účtovnej dokumentácie
dospel k záveru, že v prípade oboch stavieb RD Kubiš, RD Ližbetin dosiahol negatívnejší výsledok
(reálna marža) ako bol plánovaný rozdiel medzi výnosmi a všetkými nákladmi (plánovaná marža), t.j.

nebol neplnený prvý a základný predpoklad vzniku nároku na odmenu v zmysle motivačného poriadku.
V prípade týchto stavieb však nebol naplnený ani druhý predpoklad vzniku nároku na odmenu, a to
úspora nákladov, nakoľko reálne vynaložené náklady v oboch prípadoch prevyšujú náklady plánované
na realizáciu týchto stavieb. V prípade stavieb 2/, RD Csontos, RD Kováčová, RD Eliáš, RD Mihel a
RD Matter, tu uviedol, že predmetný motivačný poriadok nemožno aplikovať v situácii, keď nevystupuje

v postavení zhotoviteľa stavby, ale len v postavení subdodávateľa v časti prác pri výstavbe rodinných
domov, ako to bolo v tomto prípade. Tento záver potvrdzuje i skutočnosť, že v takýchto prípadoch nie
je možné ani len uvažovať o naplnení/nenaplnení podmienky podpisu záverečného odovzdávacieho
protokolu a uhradení splátky zo strany investora, keďže podpis záverečného odovzdávacieho protokolu
je vecou zhotoviteľa stavby. Z tohto vyplýva, že motivačný poriadok koncipoval tak, aby tento bol
aplikovateľný výlučne v prípade realizácie stavieb, ktoré zhotovuje on, ako dodávateľ. V prípade tejto

druhej skupiny stavieb by teda bolo možné posudzovať len skutočnosť, či bol pri realizácii týchto stavieb
dosiahnutý pozitívnejší výsledok než bol plánovaný rozdiel medzi výnosmi a nákladmi a o úspore
nákladov, avšak nie vo vzťahu k realizácii celej stavby, ako predpokladá motivačný poriadok, ale len
v tej jej časti, ktorú realizoval on. Aj v prípade druhej skupiny rodinných domov po preverení účtovnej
dokumentácie dospel k záveru, že na predmetných stavbách dosiahol negatívnejší výsledok (reálna

marža) ako bol plánovaný rozdiel medzi výnosmi a všetkými nákladmi (plánovaná marža), čo znamená,
ževprípade,akbysamotivačnýporiadokajvzťahovalnaprávnyvzťahmedzinímažalobcom,arovnako
tak za predpokladu, že by sa motivačný poriadok vzťahoval aj na rodinné domy druhej skupiny, nebol by
naplnenýprvýazákladnýpredpokladvznikunárokužalobcunaodmenuvzmyslemotivačnéhoporiadku.
Nebol by naplnený preto, lebo reálne vynaložené náklady prevyšujú náklady plánované na realizáciu

týchto stavieb. V tejto súvislosti podotkol, že údaje, ktoré boli obsahom dokumentu označeného ako
„vyhodnotenie stavieb“, o ktorý žalobca opiera svoj nárok, sú nesprávne, a to práve vzhľadom k tomu,
že pri ich vypracovávaní sa vychádzalo z údajov týkajúcich sa nákladov, výnosov a marží spoločnosti
Fertighaus OK GmbH, a nie spoločnosti ForDom.

3.Ozákladenárokužalobcuuplatnenéhožalobouprvoinštančnýsúdrozhodolmedzitýmnymrozsudkom
sp.zn. 14Cpr/2/2015-121 zo dňa 30.06.2016 tak, že základ nároku žalobcu na odmenu je daný.
Medzitýmny rozsudok vydal prvoinštančný súd podľa ešte § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
V medzitýmnom rozsudku mal prvoinštančný súd za to, že keď žalovaný ako zamestnávateľ vydal a
schválil motivačný poriadok ohľadne možnosti získania doplnkových odmien pre zamestnancov, a to

aj v pracovnom zaradení projekt manažér, ktorú prácu v posudzovanom období vykonával žalobca,
určil tým kritériá, ktoré musia byť splnené, aby žalobcovi vznikol nárok na doplnkovú zložku mzdy vo
forme odmeny. Nič na tom nemenila skutočnosť, že išlo o internú smernicu zamestnávateľa, v ktorom
prípade sa nevyžaduje rozhodnutie zamestnávateľa o priznaní odmeny, ktoré by zmenilo zložku mzdy z
nenárokovateľnej na nárokovateľnú. Tiež prvoinštančný súd zaujal záver, že motivačný poriadok, ktorý

vydal zamestnávateľ a riadne schválil, je záväzný pre zamestnávateľa.

4. Proti medzitýmnemu rozsudku prvoinštančného súdu sp.zn. 14Cpr/2/2015-121 zo dňa 30.06.2016
žalovaný podal odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozhodujúc o tomto
odvolaní žalovaného rozsudkom sp.zn. 16CoPr/10/2016-159 zo dňa 12.10.2017 medzitýmny rozsudok

prvoinštančného súdu potvrdil. Obidva rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 20.11.2017. Odvolací
súd v potvrdzujúcom rozsudku sa stotožnil v celom rozsahu s dôvodmi napadnutého medzitýmneho
rozsudku, ktorý vydal prvoinštančný súd.

5. Po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku vydaného prvoinštančným súdom, súd ďalej

pokračoval v konaní ohľadne výšky uplatneného nároku žalobcom.

6. Súd ešte dáva do pozornosti, že dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, ktorým bol zrušený OSP (§ 473 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), v
ktorom v prechodných ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 prvej vete
CSP sa uvádza, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle § 470 ods. 1 CSP, platí tento zákon aj konanie v súdenej
veci, ktoré sa začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP.7.Vkonaníbolosúdomnespornezistené,žedňa04.01.2010bolamedzižalobcomakozamestnancoma
žalovaným ako zamestnávateľom uzatvorená písomná Pracovná zmluva (ďalej len „pracovná zmluva“).

Deň nástupu do práce žalobcu u žalovaného bol dojednaný na 04.01.2010. Pracovný pomer bol medzi
účastníkmi zmluvného vzťahu podľa tejto pracovnej zmluvy dohodnutý na dobu určitú do 04.04.2010.
V bode 7. pracovnej zmluvy bolo dojednané medzi stranami mzdové ohodnotenie žalobcu 600,- Eur
mesačne s 2. stupňom zaradenia podľa Zákonníka práce s tým, že v mzde bola zahrnutá aj práca
nad rámec dohodnutého pracovného času a vo sviatok. K pracovnej zmluve boli uzatvorené dodatky,

konkrétne Dodatok č. 1 a č. 5. Dodatkom č. 2, ktorý bol uzatvorený dňa 05.07.2010 s účinnosťou odo
dňa 05.07.2010, bol pracovný pomer žalobcu zmenený z doby určitej na dobu neurčitú. Podľa pracovnej
zmluvyžalobcanastúpilužalovanéhodopráceakoprojektmanažér.Dodatkomč.5,ktorýboluzatvorený
dňa 28.09.2012 s účinnosťou od 01.10.2012 bolo zmenené pracovné zaradenie žalobcu na riaditeľa
technickej divízie. Dodatkami dochádzalo i k zmene mzdového ohodnotenia žalobcu.

8. Dňa 15.06.2011 bol radou majiteľov ForDom s.r.o., schválený Motivačný a Sankčný poriadok ForDom
s.r.o. (ďalej len „motivačný poriadok“). V časti 1/B Motivačný pre projekt manažérov stavieb daného
motivačného poriadku je uvedené: „Okrem pravidelnej mzdy majú zamestnanci spoločnosti na pozíciách
projekt manažérov stavieb možnosť na získanie doplnkových odmien v nasledovnom rozsahu. V
prípade, že projekt manažér dosiahne na akcii (stavbe) pozitívnejší výsledok, než bol plánovaný rozdiel

medzi výnosmi a všetkými nákladmi, prináleží mu odmena vo výške 10 % z usporených nákladov.
Príklad: Plánovaný rozdiel medzi nákladmi a výnosmi na konkrétnom projekte (stavbe) daný rozpočtom
schváleným technickým riaditeľom bol 16.597,- Eur bez DPH. Skutočnosť po ukončení projektu je
20.000,- Eur bez DPH. Projekt manažérovi stavby je priznaná odmena vo výške 340,- Eur ((20.000
- 16.597) *0,10). Podmienkou pre vyplatenie odmeny je ukončenie projektu. To znamená podpis

záverečného odovzdávacieho protokolu a uhradenie i poslednej splátky zo strany investora. Odmena je
vyplácaná polročne, t.j. k 30.06., resp. 31.12. za všetky v polroku ukončené projekty“.

9. Platnosť, záväznosť motivačného poriadku a opodstatnenosť základu nároku žalobcu na odmenu
podľa časti 1/B motivačného poriadku za žalované obdobie bola predmetom zhodnotenia v

medzitýmnom rozsudku prvoinštančného súdu sp.zn. 14Cpr/2/2015-121 zo dňa 30.06.2017, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 16CoPr/10/2016-159 zo dňa 12.10.2017. Námietky žalovaného voči základu nároku žalobcu na
odmenu boli súdmi vyhodnotené ako neopodstatnené a súdy uznali základ nároku žalobcu na odmenu.

10. Žalobca odvodzoval výšku nároku na odmenu z tabuľky ohľadne vyhodnotenia stavieb, ktorá tvorila
prílohu mailu žalovaného zo dňa 16.11.2012 a zo dňa 14.01.2014. V maily zo dňa 16.11.2012, ktorý je od
P.. P. E., jedného z konateľov žalovaného a ktorý je adresovaný okrem žalobcu i ďalším zamestnancom
žalovaného - projekt manažérom (Q. Q., Z. A., F. E., S. Š., Z. Z., S.) je uvedené „Odmeny pre projekt
manažérov - stavby vedúcich“. V prílohe tohto mailu projekt manažérom žalovaného bolo zaslané

vyhodnotenie ukončených stavieb v zmysle platného motivačného poriadku. V maily je uvedené, že
odmeny prislúchajúce Z. Q., X. S. B. Z. Z. budú vyplatené 07.12.2012. Z tohto mailu ďalej vyplýva, že
jehokópiabolaodoslanánavedomieiP..Č.B.P..S.E.(okreminých).Vmailyjezhodnotené,ževzmysle
dosiahnutých výsledkov odmena ostatným než uvedeným v tomto maily, neprináleží. Predovšetkým
žalobcovi tu bolo pripomenuté, že uzatvorením „modrých stavieb“ najneskôr do 07.12.2012 si odmenu

môže ešte zvýšiť. V maily zo dňa 14.01.2014, ktorý je od P.. S. E., zamestnankyne žalovaného, a ktorý
bol odoslaný P.. P. E., žalobcovi, okrem nich i P.. A. Č. a ďalším je uvedené, že v prílohe mailu je zaslané
vyhodnotenie stavieb, o ktoré bolo žiadané pre výpočet odmien. P.. S. E. mail vyhotovila ako riaditeľka
finančnej divízie žalovaného. Tabuľka ohľadne vyhodnotenia stavieb, ktorá bola prílohou mailu zo dňa
16.11.2012 sa nachádza v spise na č.l. 28-30, tabuľka, ktorá sa týkala vyhodnotenia stavieb a bola

prílohou mailu zo dňa 14.01.2014 sa nachádza v spise na č.l. 32-33. V týchto tabuľkách pri zhodnotení
výsledkov žalobcu na jednotlivých stavbách žalovaný uviedol v zmysle motivačného poriadku 10 % z
rozdielu reálne dosiahnutej marže a plánovanej marže u RD Kováčová 107,09 Eur, pri RD Eliáš 941,96
Eur, pri RD Mihel 1.923,70 Eur, pri RD Matter 596,35 Eur, pri RD Kubiš 322,38 Eur, pri RD Ližbetin
505,20 Eur a pri RD Csontos 1.421,83 Eur.

11. Žalobca v konaní k mailom a k tabuľkám doplnil, že tieto mu boli zaslané na jeho žiadosť a na žiadosť
ostatnýchzamestnancovžalovanéhožalovanýmakopodkladprevypočítanieodmienaprekontrolovanie
údajov uvedených v tabuľkách ohľadne veličín, z ktorých sa vychádzalo pri zhodnotení jednotlivýchstavieb,keďvtabuľkáchjeuvedenácenadielavzmyslezmluvyadodatkov,príjmyzacenudiela,náklady
na dielo, resp. jednotlivé stavby, dosiahnutá marža pri jednotlivých stavbách, ďalej plánovaná marža,
rozdiel reálne dosiahnutej marže a plánovanej marže a napokon aj výsledok v podobe 10 % z rozdielu

reálne dosiahnutej marže a plánovanej marže.

12. Žalovaný pravosť mailov a tabuliek a ani žalobcom tvrdenú skutočnosť, že boli ním vyhotovené
a odoslané žalobcovi v konaní nerozporoval. Na obranu uvádzal, že tabuľky ohľadne vyhodnotenia
stavieb, ktoré boli prílohou týchto mailov nemôžu byť hodnoverným dôkazom na preukázanie výšky

odmeny žalobcu. Po preverení svojej účtovnej dokumentácie zistil, že v prípade RD Kubiš, RD Ližbetin,
ktorých zhotoviteľom bol v celom rozsahu, dosiahol negatívnejší výsledok (reálnu maržu), ako bol
plánovaný rozdiel medzi výnosmi a všetkými nákladmi (plánovaná marža). U RD Kubiš reálna marža
bola -1.785,34 Eur, u RD Ližbetin -16.361,54 Eur. Pri vyčíslení tejto reálnej marže vychádzal však z iných
veličín, než sú uvedené v tabuľkách, ktoré boli prílohou mailov zo dňa 16.11.2012 a 14.01.2014. Pokiaľ
ide o ostatné RD, kde vystupoval v postavení subdodávateľa časti prác pri RD Csontos bola dosiahnutá

reálna marža 7.237,37 Eur, pri RD Kováčová 12.753,40 Eur, pri RD Eliáš 611,68 Eur, pri RD Mihel
32.949,- Eur a pri RD Matter -24.610,34 Eur. Aj pri týchto RD žalovaný vychádzal z iných veličín, než sú
uvedené v tabuľkách, ktoré tvorili prílohu mailov žalovaného zo dňa 16.11.2012 a zo dňa 14.01.2014.
Vo vzťahu k týmto RD, teda tejto druhej skupine možno zhodnotiť stavby len v tej časti, ktorú realizoval
ako subdodávateľ. Navyše u týchto stavieb mal zato, že tu sa motivačný poriadok nevzťahuje, pretože

tento môže byť aplikovaný výlučne v prípade realizácie stavieb, ktoré zhotovuje resp. zhotovoval v celom
rozsahu. Žalobca pri týchto stavbách opiera svoj nárok nesprávne preto, že pri spracovaní vyhodnotenia
týchto stavieb v tabuľkách sa vychádzalo z údajov týkajúcich sa nákladov, výnosov a marži spoločnosti
Fertighaus OK GmbH a nie jeho spoločnosti.

13. Žalovaný v konaní predložil plánovaný rozpočet stavby RD Kubiš, RD Ližbetin, RD Csontos, RD
Kováčová, RD Eliáš, RD Mihel, RD Matter, ďalej faktúry, ktorými bola fakturovaná cena diela u týchto RD
a výpisy z účtu ohľadne uhradenia ceny diela pri týchto RD, ako i účtovné doklady ohľadne vynaložených
nákladov na RD Kubiš, RD Ližbetin, RD Csontos, RD Kováčová, RD Eliáš, RD Mihel a RD Matter.

14. Žalobca ohľadne preukázania výšky nároku doplnil skutkové tvrdenia. Stavba RD Kubiš bola
zazmluvnená na sumu 49.334,50 Eur. Na túto sumu bola aj stavba poisťovaná zo strany žalovaného.
Podľa tabuľky, ktorá bola predložená k žalobe, plánovaná marža pred výstavbou bola odhadovaná
žalovaným na sumu 8.480,- Eur. Suma plánovanej marže bola určovaná z cenovej ponuky, ktorú
pripravovali zamestnanci žalovaného a následne ju upravoval konateľ žalovaného P.. A. Č.. Tento

stanovil túto ako konečnú hodnotu. V tabuľke pokiaľ ide o príjmy za RD, teda suma, ktorú vyplatil investor
je žalovaným evidovaná vo výške 51.548,91 Eur. Túto sumu potvrdzuje aj tabuľka faktúr a ich úhrad,
ktorú na dôkaz v konaní predložil a ktorú evidoval vo svojej evidencii žalovaný. Táto je rozdelená do
5 úhrad, a to 1.- 4. splátka za dodatok. Splátka 1. -3. v celkovej sume 41.934,33 Eur bola uhradená
bankovýmprevodom,čopotvrdzujúajvýpisyzúčtužalovaného,ktorévkonanípredložil.Avšakžalovaný

prijal aj platby v hotovosti a to 4. splátku a splátku podľa dodatku v celkovej sume 9.614,58 Eur. Spolu
to predstavuje príjmy za RD Kubiš vo výške 51.548,91 Eur, čo je suma uvedená v tabuľke, ktorú mu
žalovaný doručil k vyhodnoteniu stavieb. Dodatok k zmluve resp. navýšenie ceny diela v zmysle dodatku
bolo odsúhlasené investorom, čo potvrdzuje mail s prílohou zo dňa 16.03.2012. V tabuľke sú uvedené
celkové náklady na RD Kubiš 39.845,14 Eur, čo je potvrdené aj v tabuľke sledovania nákladov RD

Kubiš, ktorú tiež v konaní predložil a ktorá obsahuje podrobný rozpis jednotlivých nákladov položkovite,
dodávateľov, čísla faktúr, ako aj označenie, či išlo o náklady oficiálne alebo neoficiálne. Taktiež je tu
uvedená položka „Výroba“, ktorá zahŕňala náklady s ktorými bolo počítané za prevádzku v Rapovciach,
kde sa vyrábali panely. Z tabuľky tiež vyplýva celková marža na stavbe RD Kubiš, ktorá bola dosiahnutá
v sume 11.703,77 Eur, čo je rozdiel oproti plánovanej marži uvedenej v tabuľke v sume 3.223,77 Eur.

10 % z rozdielu reálne dosiahnutej marže a plánovanej marže predstavuje sumu 322,38 Eur.

15. Pokiaľ ide o RD Ližbetin, žalobca doplnil skutkové tvrdenia v tom, že s investorom bola zo strany
žalovaného uzatvorená zmluva o dielo na cenu tohto RD 92.742,- Eur, ktorá bola dodatkami č. 1 a č. 2
zvýšená na sumu 93.337,- Eur, keď uzavretie dodatku č. 2 bolo potvrdené aj mailom zo dňa 22.03.2012.

Stavba bola poistená na sumu 92.742,- Eur. Plánovaná marža bola zo strany žalovaného vyčíslená na
sumu 6.830,- Eur. V tabuľke, od ktorej odvodzuje nárok je suma príjmov za RD evidovaná vo výške
93.174,37 Eur. Túto sumu potvrdzuje aj tabuľka faktúr a ich úhrad, ktorá vypovedá o rovnakej sume.
Cena diela bola rozdelená do 5 úhrad, pričom splátka č. 4 v sume 20.403,24 Eur bola hradená spoločnes cenou podľa dodatku č. 1 v sume 635,- Eur, ako to vidieť aj z tabuľky, teda spolu súhrnne v sume
21.038,24 Eur. Následne táto suma bola dopropisovaná a uhradená na neoficiálny účet žalovaného ako
to vyplýva z jeho poznámok v tejto tabuľke, ktorú predložil. Suma za splátku č. 1 -3 je vo výške 69.556,50

Eur, čo je rovnaká suma, ako uznal žalovaný, a ktorá vyplýva z dôkazov, ktoré predložil samotný
žalovaný. Suma, ktorá bola investorom uhradená ako splátka č. 5 vo výške 2.579,63 Eur bola uhradená
tiež neoficiálne takže žalovaný v súvislosti s týmto RD prijal neoficiálnu platbu v čiastke 23.617,87 Eur,
ktorú neeviduje v účtovníctve. Celkové príjmy za realizáciu RD Ližbetin boli pre žalovaného v sume
93.174,37 Eur, ktorú sumu žalovaný evidoval ako príjem vo svojich interných záznamoch, ktoré v konaní

na dôkaz predložil. Z tabuľky, od ktorej odvodzuje nárok na odmenu sú uvedené náklady na realizáciu
stavby v čiastke 81.292,34 Eur. Táto suma zodpovedá aj tabuľke sledovania nákladov v RD Ližbetin,
ktorú predložil k svojmu tvrdeniu, kde je však uvedená čiastka 82.062,34 Eur. K rozdielu v čiastke 770,-
Eur sa však nevedel vyjadriť. Náklady v tabuľke zahŕňajú celkové náklady, a to oficiálne i neoficiálne,
a to aj náklady na výrobu. Žalovaný za RD Ližbetin uznal len náklady v sume 68.803,04 Eur. Podľa
údajov v tabuľke dosiahnutá marža bola 11.882,03 Eur, čo je o 5.052,03 Eur viac ako bola plánovaná

marža. Odmena 10 % z tohto rozdielu predstavuje sumu 505,20 Eur. Ak by bolo počítané s nákladmi
v sume 82.062,34 Eur, dosiahnutá marža by bola nižšia 11.112,03 Eur a rozdiel medzi plánovanou a
dosiahnutou maržou by tak bol tiež o niečo nižší, teda 4.282,03 Eur. Stavba bola odovzdaná investorovi
dňa 25.07.2012, keď túto stavbu odovzdával sám ako vyplýva z mailovej komunikácie, ktorú na dôkaz
predložil.

16. K ostatným stavbám RD Kováčová, RD Eliáš, RD Mihel, RD Matter, RD Csontos uviedol, že je
pravdou, že dodávateľom týchto stavieb oficiálne bola spoločnosť Fertighaus. Táto spoločnosť je však
dcérskou spoločnosťou žalovaného, čo je možné vidieť aj v šablóne firemného e-mailu, ktoré boli
zasielané žalovaným a rovnako žalovaný viedol všetku evidenciu týkajúcu sa stavieb a to aj týchto

stavieb vo svojich interných záznamoch, pričom nerozlišoval kto bol hlavným dodávateľom stavby. Takto
evidoval nielen náklady stavieb ale aj príjmy z nich a túto evidenciu použil ako podklad v rozsahu ktorého
komunikoval aj so zamestnancami včítane neho v rámci vyhodnocovania stavieb, pričom zamestnanci
si odvodzovali svoj nárok na odmenu z týchto dokladov. Ak by bolo úmyslom žalovaného aby realizácie
stavieb, ktoré ako dodávateľ zastrešovala spoločnosť Fertighaus neboli súčasťou odmeňovania, ako sa

snaží presvedčiť súd, nemali byť tieto časti ani súčasťou vyhodnocovania, ktoré bolo pre zamestnancov
z hľadiska odmien smerodajné na získanie vedomosti o možnosti odmeny. V opačnom prípade išlo zo
strany žalovaného o úmyselné zavádzanie vlastných zamestnancov, keď je potrebné v tejto súvislosti
uviesť, že aj napriek tomu, že žalovaný uskutočňoval realizáciu stavieb len ako subdodávateľ, jeho
zamestnanci včítane neho sa podieľali na realizácii všetkých týchto stavieb, ktoré realizoval žalovaný

v subdodávke od počiatku až do odovzdania stavby. Sám sa podieľal počas výstavby aj týchto RD na
zadávaní a dohadovaní cenových ponúk na jednotlivé služby a materiály a to v medziach uzatvorenej
zmluvy o dielo, a to pri každej stavbe, ktorú dozoroval bez ohľadu na to, či žalovaný vystupoval ako
dodávateľalebosubdodávateľprespoločnosťFertighaus.Pracovalnaakýchkoľvekzmenáchvsúvislosti
s cenou alebo stavebnými zmenami cez dodatky, ktoré pripravoval, tiež organizoval stavebné práce,

dbal nad dodržiavaním harmonogramu výstavby, komunikoval nepretržite so zákazníkmi, hľadal ďalších
subdodávateľov pre žalovaného, dohadoval a vypracovával zmluvy o dielo pre všetky stavby. Všetko
realizoval do odovzdania stavby klientovi. Žalovaný síce ako subdodávateľ, ale v reále ako dodávateľ
pracoval na každej tejto stavbe a to bez ohľadu na to, či zmluva o dielo bola uzatvorená priamo so
žalovaným alebo so spoločnosťou Fertighaus. Cenové ponuky poskytli konatelia žalovaného, a to nielen

pre RD, ktoré žalovaný realizoval v dodávke, ale aj pre RD, ktoré žalovaný realizoval v subdodávke,
pričom on na základe týchto cenových ponúk uskutočňoval všetky práce tak aby sa zmestili do rozpočtu
a dosiahol sa čo najpozitívnejší výsledok. Všetky úkony vo vzťahu ku všetkým stavbám, či už pri ktorých
žalovaný vystupoval ako subdodávateľ, alebo dodávateľ sa uskutočňovali v sídle žalovaného. Konateľ
žalovaného Ing. Kuzma podpisoval všetky dokumenty, nielen za spoločnosť žalovaného, ale aj za

spoločnosť Fertighaus. Oni ako zamestnanci nemali dosah na účtovníctvo žalovaného, ale spoločnosť
Fertighaus nemala žiadnych stavbyvedúcich, ani iný aparát, ani stavebné partie, mala len prenajatý
priestor v Rakúsku, kde boli vystavené iba vzorové panely, ktoré vyrábal žalovaný.

17. Pokiaľ ide o RD Eliáš žalobca doplnil skutkové tvrdenia tak, že ako stavebný dozor bol poverený

k organizácii prác a činností podľa uzatvorenej zmluvy o dielo s investorom, ktorá bola uzatvorená na
cenu za dielo 173.504,79 Eur, keď predložil zmluvu o dielo uzatvorenú s investorom a spoločnosťou
Fertighaus. Podľa tabuľky, ktorú pripojil k žalobe plánovaná marža bola odhadovaná na sumu 20.230,-
Eur. Žalovaný evidoval vo svojich interných záznamoch súhrnne všetky náklady stavby bez rozdieluich fakturácie, či už na Fertighaus alebo priamo na žalovaného, a to v sume 150.180,99 Eur. Podľa
tabuľky sledovanie nákladov RD Eliáš išlo o oficiálne náklady v čiastke 144.688,99 Eur a neoficiálne
náklady v sume 5.492,- Eur. Príjmy za stavbu boli evidované vo výške 179.830,56 Eur, čo vyplýva z

tabuľkysledovaniafakturovanýchsplátokRDEliáš.CenaRDbolauhrádzanávzmyslezmluvyodielov7
splátkach, a to podľa faktúr vystavených spoločnosťou Fetighaus investorovi. Splátka č. 7 bola uhradená
v dvoch sumách, a to podľa dodatku č. 1, ktorý bol uzatvorený k zmluve o dielo a potvrdený aj mailom zo
dňa 22.03.2011, ktorý zároveň potvrdzoval aj úhradu navyše čiastky v sume 3.509,33 Eur investorom v
hotovosti pre žalovaného. Dosiahnutá marža na stavbe bola v sume 29.649,57 Eur, čo je rozdiel oproti

plánovanej marži viac o 9.419,57 Eur. 10 % z tohto rozdielu predstavuje čiasku 941,96 Eur. Prihlášku
na poistenie tejto stavby na poistnú sumu 173.505,- Eur podával priamo žalovaný potvrdenie o úhrade
čiastky 3.509,33 Eur podľa druhého dodatku k zmluve o dielo potvrdil samotný žalovaný v maily zo dňa
22.03.2011 Ing. Branislav Kuzma riaditeľ predaja, marketingu ForDom, s.r.o., Zvolen.

18. K RD Csontos žalobca doplnil tvrdenia, že zmluva o dielo bola uzatvorená medzi investorom a

spoločnosťou Fertighaus ohľadne tohto RD na pôvodnú sumu 194.762,- Eur, na ktorú sumu bola stavba
aj poistená. Následne došlo na základe dohody a novej cenovej ponuky na stavbu rodinného domu,
ktorá bola vypracovaná žalovaným, teda spoločnosťou ForDom k uzatvoreniu Dodatku č. 1, ktorým bola
upravená cena za dielo na sumu 134.641,- Eur. Z takejto ceny diela žalovaný vychádzal aj v tabuľke,
ktorú pripojil on k žalobe. Podľa interných záznamov žalovaného, celkové príjmy za realizáciu diela

sú evidované v predmetnej tabuľke vo výške 134.242,80 Eur, čo napokon potvrdzuje aj ďalšia tabuľka
žalovaného, a to sumárne sledovanie fakturovaných splátok. Z tejto tabuľky súčasne vyplýva, že cena
za dielo bola rozdelená do 7 splátok, pričom 1.- 3. splátky boli uhradené naraz v sume 47.124,35 Eur
bez DPH, s DPH v sume 56.549,22 Eur. Následne boli hradené splátky 4. a 5. pričom zvyšné splátky
boli podľa poznámok žalovaného uhradené neoficiálne, teda neboli žalovaným zúčtované. Spoločnosť

Fertighaus vyúčtovala splátky 1.-5. tromi faktúrami, čo korešponduje s tým, že ostatné platby boli
neoficiálne a bez vystavenia faktúr, či už spoločnosťou Fertighaus alebo žalovaným však uhradené.
Poslednáúhradajevsume2.030,-Eur.Celkovénákladyakovyplývaztabuľkypripojenejkžalobebolina
RDCsontos108.694,53Eur,pričomtabuľkasledovanianákladovevidujelennákladyvsume106.326,53
Eur, ktoré má žalovaný rozdelené na oficiálne a neoficiálne náklady. Do tejto sumy sú započítané aj

náklady výroby, kde bol žalovaný dodávateľom. Pri realizácii tohto rodinného domu bola plánovaná
marža vo výške 11.330,- Eur. Dosiahnutý rozdiel medzi príjmami a celkovými nákladmi predstavoval
dosiahnutú maržu v sume 14.218,27 Eur, keď 10 % z rozdielu dosiahnutej a plánovanej marže potom
činí čiastku 1.421,83 Eur. K tomuto domu disponuje aj odovzdávacím protokolom zo dňa 12.12.2012,
ktorého sa zúčastnil investor a on sám, čím preukazoval odovzdanie stavby investorovi.

19. K RD Mihel žalobca doplnil, že tiež zmluva o dielo na tento RD bola uzatvorená so spoločnosťou
Fertighaus na zmluvnú cenu 172.115,- Eur, t.j. 206.538,- Eur s DPH na čo bola aj poistená táto stavba,
pričom investor uhradil na základe faktúr plnú cenu. Faktúry boli vystavené spoločnosťou Fertighaus.
Túto skutočnosť potvrdil investor aj v rámci mailovej komunikácie s konateľom žalovaného P.. P. E. kde v

kópii mailu je uvedený i on ako prijímateľ mailu. V maily je riešený ešte doplatok za príplatkové položky,
pričom aj spolu s kompenzáciou od žalovaného, konateľom žalovaného bola prijatá suma 6.000,- Eur v
hotovosti, čoho bol on osobne účastný. V tabuľke pripojenej k žalobe sú príjmy za realizáciu evidované
v rovnakej výške čo sa odzrkadľuje aj v tabuľke sledovania vystavených faktúr pre RD Mihel. V tejto
tabuľke sú zároveň poznámky k 1.-5. splátke, ktoré sa týkajú refakturácie na žalovaného, ktoré aj on

predložil v rámci svojho účtovníctva a sú započítané vo výnosoch, ktoré žalovaný zdokladoval súdu. Čo
sa týka nákladov evidovaných v tabuľke sledovanie nákladov RD Mihel na realizáciu rodinného domu,
tieto zahŕňajú náklady na materiál 128.157,40 Eur pozostávajúce z oficiálnych a neoficiálnych nákladov
a nákladov na položku výroba, ktorá predstavuje sumu 13.220,65 Eur. Celkovo sú náklady evidované
vo výške 141.378,05 Eur, čo je rovnaká suma ako žalovaný evidoval v tabuľke pripojenej k žalobe.

Plánovanámarža,ktorúsivytýčilžalovanývosvojichinternýchzáznamochbola11.500,-Eur,dosiahnutá
marža bola 30.736,95 Eur, a to podľa tabuľky pripojenej k žalobe. 10 % z rozdielu medzi dosiahnutou
a plánovanou maržou predstavuje 1.923,70 Eur.

20. K RD Matter žalobca doplnil, že stavba bola realizovaná na základe zmluvy o dielo a podľa cenovej

ponuky, ktorá obsahovala cenu diela v sume 165.887,- Eur. Celkové príjmy v tabuľke pripojenej k
žalobe činili 168.592,60 Eur, ktorá suma je premietnutá aj v internej tabuľke žalovaného sledovanie
fakturovaných splátok, ktorú pripojil na dôkaz. Rozdiel medzi cenou za dielo a dosiahnutými príjmami je
spôsobený doplatkom v sume 2.705,60 Eur, nakoľko na základe dodatočných nákladov vyúčtovaných vmaily zo dňa 06.02.2012, ktorý on sám adresoval investorovi bola odpočítaná zľava udelená konateľom
žalovaného ako reakcia na odpoveď investora zo dňa 02.03.2012. Žalobca maily pripojil. V tejto tabuľke
sú zaznamenané jednak príjmy z vystavených faktúr spoločnosťou Fertighaus a to za 1.-5. splátku a

jednak následné preúčtovanie výdavkov smerom k žalovanému, ktoré on následne účtoval ako príjmy a
ajtosúduzdokladovalakovýnosy,takakojeuvedenévtabuľkevcelkovejsume114.078,55Eur.Tabuľka
obsahuje ešte aj neoficiálne príjmy pri 6. a 7. splátke. Obsahuje aj údaj o nákladoch vo výške 148.629,07
Eur a to spoločne pre obidve spoločnosti bez ohľadu na to, ktorá spoločnosť si jednotlivé náklady viedla
v účtovníctve. V tabuľke sledovanie nákladov RD Matter opätovne sú uvedené oficiálne a neoficiálne

náklady, ktoré predstavujú spolu sumu 134.498,56 Eur a tiež náklady evidované pod položkou výroba
v sume 14.130,51 Eur. Súčet týchto nákladov je 148.629,07 Eur, čo je zhodný údaj v tabuľke pripojenej
k žalobe. Žalovaný tu počítal s plánovanou maržou vo výške 14.000,- Eur, dosiahnutá bola vo výške
19.963,53 Eur z rozdielu týchto súm 10 % predstavuje sumu 596,35 Eur.

21. K RD Kováčová žalobca doplnil skutkové tvrdenia tak, že žalovaný tu počítal s plánovanou maržou

pri realizácii diela vo výške 15.627,- Eur tak ako to vyplýva z tabuľky pripojenej k žalobe. Cena za dielo
podľa uzatvorenej zmluvy so spoločnosťou Fertighaus v tomto prípade predstavovala 114.178,05 Eur.
Následne podľa dohody s investorom bola upravená dodatkom č. 1 kde sa znížila o sumu 2.471,- Eur,
konkrétne na sumu 111.707,05 Eur. Celkové príjmy podľa tabuľky pripojenej k žalobe boli 111.193,21 Eur
a sú následne premietnuté aj v tabuľke sledovania fakturovaných splátok RD Kováčová, ktorú pripojil

na podporu svojho tvrdenia, kde všetky platby uskutočnené investorom sú riadne zaúčtované a od
ceny za dielo podľa dodatku č. 1 je odpočítaná čiastka 513,85 Eur, čo predstavovalo konečnú sumu
ceny 111.193,20 Eur. Suma 513,85 Eur predstavuje pokutu za omeškanie podľa dohody medzi P.. P.
E. a investorom, ktorá vyplýva z ich mailovej komunikácie, ktorú tiež pripojil. Náklady za realizáciu sú
premietnuté v tabuľke sledovania nákladov v sume 94.559,56 Eur, opätovne rozdelené na oficiálne

a neoficiálne náklady. Tabuľka, ktorú pripojil k žalobe obsahuje síce rozdielnu sumu ale len o 64,29
Eur. V prípade, že by sa počítalo s nákladmi v sume 94.559,56 Eur, rozdiel medzi dosiahnutou a
plánovanou maržou by bol 1.006,65 Eur a 10 % z rozdielu by potom predstavoval čiastku 100,67 Eur.
Ako vyplýva z mailovej komunikácie medzi investorom a P.. P. E. všetky nedostatky realizácie diela
ako aj omeškanie bolo riešené v rámci organizácie žalovaného a následne sa to účtovne doriešilo so

spoločnosťou Fertighaus, čo však všetko riešili zamestnanci žalovaného.

22. Žalobca ku svojim tvrdeniam predložil listinné dôkazy (č.l. 223-342), ktoré v kópii boli žalovanému
riadne doručené, pričom žalobca ich pripojil s podrobným popisom a rozpísaním, čo ktorý listinný dôkaz
preukazuje ako prílohu vyjadrenia zo dňa 29.06.2018, ktoré bolo doručené súdu dňa 02.07.2018.

23. Žalovaný v zastúpení konateľom P.. P. E. na tieto tvrdenia žalobcu a na predložené listinné dôkazy
zo strany žalobcu uviedol, že za spoločnosť ForDom bol za obdobie 12 rokov účastný viac ako 250-tich
projektov. Nie je v jeho silách reagovať tak na internú komunikáciu spoločnosti nepodloženú účtovnými
dokladmi. Pokiaľ ide o RD Kubiš a RD Ližbetin, ohľadne nákladových položiek pokiaľ ide o tabuľku

spoločnosti ForDom táto preukázateľne vykazuje nesprávne údaje v troch položkách. Interné kalkulácie
od počiatku v rámci vnútra spoločnosti žalovaného neboli vedené správne a ich verzii je určite niekoľko.
Týka sa to aj tabuľky ohľadne nákladových položiek, ktorú žalobca pripojil na dôkaz ako interný doklad
spoločnosti žalovaného k poslednému svojmu vyjadreniu vo veci. On túto tabuľku nepovažuje za
relevantný dôkaz. Pokiaľ účtovná evidencia tvrdí o určitých nákladoch, pre žalovaného je smerodajná

účtovná evidencia. Za žalovaného ďalej uviedol, že si je istý, že tabuľka nie je vedená správne,
nezodpovedá skutočnosti pričom už ďalšie ohľadne tejto tabuľky ani neskúmal. Pokiaľ ide o výnosy,
individuálny stav uzatvárania zmlúv s klientmi je proces zdĺhavý, trvá niekedy viac ako pol roka. V tomto
procese sa vytvára niekoľko cenových ponúk. Robí sa tiež množstvo zmien a dodatkov. Ani výnosy sa
nemôžu opierať o nejakú internú korešpondenciu mailovú, ale o údaje z účtovníctva. Pokiaľ ide o výnosy,

v interných dokladoch je poznámka k nejakým hotovostným príjmom. Prehlásil, že on ako zástupca
žalovaného v prípade RD Kubiš a RD Ližbetin žiadnu hotovosť neprijal a ani nikoho nenabádal k takýmto
platbám. Aj by mohol špekulovať, že žalobca mal vyplatené odmeny v hotovosti, ktoré si nárokuje v plnej
výške. Ak niekto tvrdí, že žalovaný prijal peniaze v hotovosti, čo nie je v účtovníctve, aj on za žalovaného
môže tvrdiť, že niekomu bola vyplatená odmena v hotovosti. Pokiaľ ide o RD Kubiš a Ližbetin, ale to

sa týka aj ostatných stavieb, jeho ako aj ostatných spoločníkov žalovaného zaujíma, ako sa žalobca
dostal k predloženým listinným dôkazom k poslednému svojmu vyjadreniu. V listinných dôkazoch je
mailová komunikácia obsahuje tiež zmluvy ako aj interné účtovné doklady, o ktorých on ako zástupca
žalovaného nepreveroval pravosť, ale ak sú pravé, tak žalovaného zaujíma ako sa k nim žalobca dostal,pretože použitie je v rozpore s pracovnou zmluvou. Pokiaľ ide o ostatných 5 RD spoločnosť Fertighaus
po práve nebola a ani nemohla byť dcérskou spoločnosťou ForDom. Nespĺňa podmienky aby sa mohla
takto označovať cez vlastnícke pomery. On sám je tretinovým spoločníkom spoločnosti ForDom a v

spoločnosti Fertighaus mal 50 %-ný podiel ako fyzická osoba. Druhých 50 % vlastnil Pavol Zajac ako
fyzická osoba, ktorý vo vzťahu k spoločnosti ForDom nebol. Je pravdou, že pri svojich rokovaniach
za spoločnosť Fertighaus využíval dobré meno spoločnosti ForDom, ktoré táto spoločnosť mala na
Slovensku. V tejto súvislosti sa mohlo v korešpondencii objaviť u spoločnosti Fertighaus, že je dcérskou
spoločnosťou spoločnosti ForDom. Bez ohľadu na to, či spoločnosť Fertighaus bola alebo nebola

dcérskou spoločnosťou ForDom, bola to samostatná spoločnosť s prideleným IČO-m, daňovým číslom,
vlastným podvojným účtovníctvom, vlastným rozpočtom propagácie a s vlastnými subdodávateľmi, ktorí
preukázateľne neboli súčasne aj subdodávateľmi žalovaného. V spoločnosti Fertighaus vznikali náklady
a to nemalé v súvislosti s vedením účtovníctva, bankové náklady, boli tu subdodávatelia, ktorí dodávali
výlučne pre spoločnosť Fertighaus. Spoločnosť Fertighaus mala výdavky na nájomné, platila poplatky
príslušnej komore a za propagáciu. Je pravdou, že nemala žiadnych vlastných zamestnancov. Pokiaľ ide

o týchto 5 stavieb, žalovaný tieto v subdodávke dodával až do konca, avšak niektoré práce v subdodávke
najímal priamo Fertighaus, napríklad realizáciu spodnej stavby vo všetkých prípadoch, ako aj montáž
hlavnejstavby,pokiaľideomontážhlavnejstavbymožnoženieuvšetkýchstavieb.Výnosy,ktoréskončili
u spoločnosti Fertighaus v účtovníctve neskončili v plnej miere u spoločnosti ForDom. Pre neho je
rozhodujúca účtovná evidencia.

24. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.

25. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty

(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje
najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných
náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na
životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus,
náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam,

náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované
zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej
zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie
poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

26. Podľa § 119 ods. 2 Zákonníka práce, mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným
odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Pre člena
družstva, u ktorého je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno mzdové podmienky
upraviť aj uznesením členskej schôdze.

27. Podľa § 119 ods. 3 Zákonníka práce, v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä
formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných
za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa
odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

28.Podľa§42ods.1Zákonníkapráce,pracovnýpomersazakladápísomnoupracovnouzmluvoumedzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

29. Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom

dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a/ druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b/ miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
c/ deň nástupu do práce,
d/ mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

30. Podľa § 252g ods. 1 Zákonníka práce (prechodné ustanovenie účinné od 1. septembra 2011),
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. septembrom2011. Právne úkony urobené pred 1. septembrom 2011a nárok, ktoré z nich vznikli sa posudzujú podľa
právnej úpravy účinnej do 31. augusta 2011.

31. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal nárok na
zaplatenie sumy 5.818,51 Eur s príslušenstvom z titulu nároku na odmenu nielen do základu nároku, čo
bolo ustálené v konaní právoplatným medzitýmnym rozsudkom, ale aj čo do výšky nároku.

32. Z motivačného poriadku, z jeho časti 1/B jednoznačne vyplýva spôsob určenia výšky odmeny

žalobcu. V tejto časti motivačného poriadku, ktorý sa týka projekt manažérov stavieb, ktorú prácu v
posudzovanom období vykonával žalobca je uvedené: „Okrem pravidelnej mzdy majú zamestnanci
spoločnosti na pozíciách projekt manažérov stavieb možnosť na získanie doplnkových odmien v
nasledovnom rozsahu. V prípade, že projekt manažér dosiahne na akcii (stavbe) pozitívnejší výsledok,
než bol plánovaný rozdiel medzi výnosmi a všetkými nákladmi, prináleží mu odmena vo výške 10 % z
usporených nákladov“. Súčasne je tu uvedený i jednoznačný spôsob výpočtu tejto odmeny príkladom:

„Príklad: Plánovaný rozdiel medzi nákladmi a výnosmi na konkrétnom projekte (stavbe) daný rozpočtom
schváleným technickým riaditeľom bol 16.597,- Eur bez DPH. Skutočnosť po ukončení projektu je
20.000,- Eur bez DPH. Projekt manažérovi stavby je priznaná odmena vo výške 340,- Eur ((20.000 -
16.597)* 0,10)“.

33. Že žalobcovi nárok na odmenu vznikol vyplýva z medzitýmneho rozsudku prvoinštančného súdu v
spojení s rozsudkom odvolacieho súdu.

34. Spôsob výpočtu odmeny medzi stranami v konaní nebol sporný. Žalobca výšku odmeny preukazoval
tabuľkami (č.l. 28-30, 32-33), ktoré tvorili prílohu e-mailov žalovaného zo dňa 16.12.2012 a zo dňa

14.01.2014. Žalovaný v konaní nespochybnil ich pravosť. Tieto e-maily včítane tabuliek žalovaný zaslal
žalobcovi ako i ostatným zamestnancom „ako zhodnotenie stavieb“ pre výpočet odmien. V e-maily
zo dňa 16.12.2012 žalovaný dokonca uviedol „že žalobcovi odmena prislúcha“. Predmetný e-mail je
odoslanýP..P.E.,jednýmzkonateľovžalovaného(č.l.27).Tentovňomuviedol:„VpríloheVámposielam
vyhodnotenie ukončených stavieb v zmysle platného motivačného poriadku.“ „Verím, že hodnotenie

bude pre Vás pozitívnym impulzom k dosiahnutiu zelených čísel. Pripomínam ešte len, hlavne Michalovi,
že uzatvorením modrých stavieb najneskôr do 07.12.2012 môže jeho odmenu ešte zvýšiť.“ Súd tak
na základe tohto dôkazu nemal potom žiadnu pochybnosť o výške odmeny žalobcu v zmysle tohto
vyhodnotenia stavieb, ktoré uskutočnil samotný žalovaný a v zmysle ktorého žalobca nárok čo do
výšky uplatnil v súdnom konaní. Vo vyhodnotení stavieb, ktoré uskutočnil žalovaný sú uvedené všetky

„veličiny“ s ktorými počíta motivačný poriadok žalovaného pre výpočet výšky odmeny (názov stavby,
cena diela včítane dodatkov, príjmy na cenu diela, náklady na dielo, dosiahnutá marža, plánovaná
marža, rozdiel reálne dosiahnutej marže a plánovanej marže, výpočet 10 % z rozdielu reálne dosiahnutej
marže a plánovanej marže). Žalovaný tu zhodnocoval výsledky nielen dosiahnuté na stavbách RD
Kubiš, RD Ližbetin, u ktorých stavieb mal uzatvorené ako dodávateľ s investormi zmluvy o dielo, ale aj

komplexné výsledky dosiahnuté na ostatných RD (RD Csontos, RD Kováčová, RD Eliáš, RD Mihel, RD
Matter). Jeho tvrdenie, že u ostatných RD bol len subdodávateľom a nie dodávateľom sa síce v konaní
potvrdilo zmluvami o dielo uzatvorenými investormi so spoločnosťou Fertighaus, ako dodávateľom,
ktorá skutočnosť napokon v konaní medzi stranami nebola ani sporná, ale uvedené nič nemení na
závere súdu, že žalobcovi vznikol nárok na odmenu i v súvislosti s týmito ostatnými stavbami. Žalobca

vykonával prácu projekt manažéra a plnil si svoje pracovné povinnosti aj na týchto stavbách a to od
začiatku ich realizácie až do ukončenia stavieb. Svedčia o tom žalobcom v konaní predložené dôkazy.
Napokon žalovaný tieto tvrdenia žalobcu nevyvracal žiadnymi inými tvrdeniami. Žalobca sa dokonca
sám osobne zúčastnil odovzdania týchto stavieb investorovi, napríklad RD Csontos, o čom svedčí
žalobcom predložený odovzdávajúci protokol zo dňa 12.12.2012. Spoločnosť žalovaného a spoločnosť

Fertighaus sú personálne prepojené cez konateľa žalovaného P.. P. E.. Tento ako sám potvrdil je
50 %-ným vlastníkom spoločnosti Fertighaus a jedným z dvoch konateľov tejto spoločnosti. Je tiež
tretinovým vlastníkom spoločnosti žalovaného a jedným z konateľov žalovaného. V rozhodnom období
bol jedným z dvoch konateľov žalovaného a jedným z dvoch spoločníkov žalovaného. Žalovaný vo
svojich firemných e-mailoch v súvislosti s týmito ostatnými stavbami v „šablóne“ označoval spoločnosť

Fertighaus za dcérsku spoločnosť spoločnosti ForDom, o čom svedčí napríklad rozpočtová cenová
ponuka RD Csontos (č.l. 284-285). Rovnako žalovaný viedol všetku evidenciu týkajúcu sa aj týchto
ostatných stavieb vo svojich interných záznamoch a nerozlišoval, kto bol hlavným dodávateľom stavby.
Žalobca v konaní tiež o tom predložil dôkazy, na ktoré sa odvoláva a podrobne ich popisuje vosvojom vyjadrení zo dňa 29.06.2018. Tieto dôkazy predložené súdu v podobe listín žalovaný v konaní
nerozporoval, resp. nepoprel ich pravosť, len tvrdil, že pokiaľ žalobca nimi disponuje a predložil ich
súdu porušil tým svoje povinnosti okrem iného vyplývajúce i z pracovnej zmluvy. Súd však tieto dôkazy

riadnym spôsobom pripustil a vyhodnotil, a práve tieto dôkazy preukazujú tvrdenia žalobcu, že žalobca
sa podieľal na realizácii stavieb ako projekt manažér a to aj ostatných stavieb, u ktorých ako dodávateľ
vystupovala spoločnosť Fertighaus od počiatku, až do ich ukončenia, podieľal sa počas výstavby týchto
stavieb na zadávaní a dohadovaní cenových ponúk na jednotlivé služby a materiály a v medziach
uzatvorenej zmluvy o dielo, hoci bola uzatvorená so spoločnosťou Fertighaus, pri každej stavbe, ktorú

dozoroval pracoval na zmenách v súvislosti s cenou stavieb alebo v súvislosti so stavebnými zmenami
cez dodatky, ktoré pripravoval, organizoval stavebné práce, dbal nad dodržiavaním harmonogramu
výstavby, komunikoval nepretržite so zákazníkmi, hľadal ďalších subdodávateľov. Žalovaný vo svojich
interných záznamoch viedol tieto stavby tak, akoby bol ich dodávateľom. Je pochopiteľné, pokiaľ
zmluvy o dielo u ostatných stavieb boli uzatvorené so spoločnosťou Fertighaus ako dodávateľom, že
z hľadiska účtovníctva bola realizácia týchto stavieb vedená oddelene pre spoločnosť žalovaného a

spoločnosť Fertighaus. Túto skutočnosť nespochybnil ani žalobca. Že u týchto stavieb však spoločnosť
Fertighaus bola len „formálnym“ dodávateľom svedčia aj ďalšie dôkazy predložené žalobcom. Svedčí
o tom napríklad i skutočnosť, že v súvislosti aj s týmito ostatnými stavbami to bol žalovaný sám, ktorý
poisťoval stavby a podával vo vlastnom mene prihlášky poistenia týchto stavieb ako poistník, o čom
žalobca tiež predložil dôkazy (RD Eliáš - č.l. 279, RD Csontos - č.l. 283, RD Mihel - č.l. 300, RD

Kováčová - č.l. 331). Žalobca v konaní objasnil, že všetky dôkazy predložené v súdnom konaní mal
k dispozícii ako materiál počas realizácie všetkých stavieb, a to ako zamestnanec žalovaného. Mal k
nim prístup ako projekt manažér týchto všetkých stavieb. Uvedené platilo i ostatných zamestnancov
žalovaného, ktorý vykonávali takú istú prácu. Nebol v žiadnom právnom vzťahu so spoločnosťou
Fertighaus, všetky podklady mu odovzdával žalovaný ako zamestnávateľ pri realizácii všetkých stavieb

od ktorých odvodzoval svoj nárok na odmenu. Sám konateľ žalovaného P.. P. E. potvrdil, že spoločnosť
Fertighaus nemala žiadnych zamestnancov, ktorí by mali u spoločnosti Fertighaus ako dodávateľa
niektorých stavieb realizovať tieto pracovné činnosti. Žalobca v konaní predložil dôkazy týkajúce sa
nielen stavieb, ktoré realizoval ako dodávateľ žalovaný, ale ktoré mal realizovať aj ako subdodávateľ,
predložil zmluvy o dielo, dodatky k zmluvám o dielo, faktúry, ktorými bola fakturovaná cena diela,

prehľady ich úhrad, ako aj tabuľky sledovania nákladov aj ohľadne ostatných stavieb, ktoré realizoval
v subdodávke žalovaný. Pod ťarchou týchto dôkazov bez ohľadu na to, čo žalovaný ohľadne dodávok
vedie v účtovníctve mal súd za to, že žalobca preukázal výšku odmeny tak ako ju uplatnil žalobou v
sume 5.818,51 Eur a podrobne odôvodnil vo vyjadrení zo dňa 29.06.2018 s poukázaním konkrétne
na jednotlivé dôkazy, ktoré v konaní doložil, z ktorých vyplývajú ním tvrdené skutočnosti. Žalovaný

nevyvrátil tvrdenia žalobcu odvolávaním sa na svoje účtovníctvo, ktoré nepochybne má vedené správne.
Toto však nezohľadňuje tie skutočnosti, ktoré uvádzal žalobca v konaní, že pracovné činnosti ako
projekt manažér vykonával na všetkých stavbách od ktorých odvodzoval svoj nárok na odmenu od
začiatku realizácie stavieb, až do ich ukončenia ako zamestnanec žalovaného, bez ohľadu na to, že
u niektorých stavieb dodávateľom bola spoločnosť Fertighaus. Žalovaný napokon sám pred začatím

súdneho konania vo vzťahu k žalobcovi, ako aj vo vzťahu k ostatným zamestnancom pri vyplácaní
odmien a pri zhodnotení výsledkov na odmeny postupoval tak, ako to tvrdil žalobca a prehlásil, že
žalobcovi, ako aj iným zamestnancom za rozhodné obdobie nárok na odmenu vznikol, pričom sám
dokladal výšku tejto odmeny tak, akoby realizáciu všetkých stavieb uskutočňovala jedine spoločnosť
žalovaného ako dodávateľ. Nič na tejto skutočnosti nemení, že zhodnotenie stavieb bolo ako príloha

mailu zaslané len jedným v tom čase z dvoch konateľov žalovaného P.. P. E.. Zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva, ani zo Zákonníka práce, ani z Obchodného zákonníka, že by k tomuto úkonu sa
vyžadovalokonanieobidvochkonateľovžalovanéhovtomčasespoločne.Nešloopísomnýprávnyúkon,
ani o zastupovanie spoločnosti žalovaného navonok, ale o vyhlásenie spoločnosti voči zamestnancom,
teda i voči žalobcovi. Ak P.. P. E. ako jeden z dvoch konateľov v tom čase prekročil právomoci, ide o

vnútornú záležitosť spoločnosti žalovaného. Ako súd už vyhodnotil pri medzitýmnom rozsudku, nárok
na odmenu totiž nie je podmienený ďalším rozhodnutím žalovaného o jej priznaní alebo nepriznaní,
keďže vyplýva priamo z motivačného poriadku žalovaného ako interného predpisu žalovaného pre neho
záväzného.

35. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd potom žalobcovi prisúdil nárok v žiadanej výške.
Uvedené zodpovedá spravodlivému usporiadaniu sporného pracovnoprávneho vzťahu, keď žalovaný
počas trvania pracovnoprávneho vzťahu sa správal k žalobcovi ohľadne vyúčtovania a hodnotenia
stavieb tak, akoby bol ich dodávateľom u všetkých stavieb.36. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

37. Zákonník práce osobitne neupravuje omeškanie pri nárokoch vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahoch. Preto pri týchto nárokoch podporne treba vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

38. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

40. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

41. Podľa § 10c tohto vládneho nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013.

42. Podľa § 3 ods. 1 tohto vládneho nariadenia avšak v znení do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 %-nych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

43. Žalobca v konaní uplatnil nárok na odmenu, ktorý bol sčasti splatný dňa 30.06.2012 a sčasti splatný
dňa 31.12.2012 v zmysle motivačného poriadku. Za obdobie do 30.06.2012 boli splatné odmeny za RD
Kováčová, Eliáš, Mihel, Matter a Kubiš spolu v sume 3.891,48 Eur, keď z tejto sumy odmien potom

žalovaný sa dostal do omeškania s ich úhradou odo dňa 01.07.2012 a preto odo dňa 01.07.2012 z
tejto sumy má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania až do zaplatenia prisúdenej sumy.
Odmena za RD Ližbetin a Csontos bola splatná ku dňu 31.12.2012, z tejto sumy, čo predstavuje čiastku
1.927,03 Eur je preto žalovaný v omeškaní odo dňa 01.01.2013 a jeho omeškanie trvá, preto žalobca z
tejto sumy má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa 01.01.2013 až do úplného uhradenia.

Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, ku dňu 01.07.2012 bola základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky 1 %, zvýšená o 8 %-nych bodov, bola 9 %, preto žalobca má nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania zo sumy 3.891,48 Eur vo výške 9 % ročne. Ku dňu 01.01.2013 bola základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky 0,75 %, zvýšená o 8 %-nych bodov bola 8,75 % ročne. Zo sumy
1.927,03 Eur preto žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne.

44. O nároku na trovy konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu, t.j. vo výške 100 %.

45. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí podľa § 262 ods. 1 CSP.

46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).