Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/252/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115223581
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115223581.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátuMgr.IngridRadošickejVallovejaMgr.AndreySzombathovej-Polákovej,vprávnejvecižalobkyne:
V. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. - F., C. XX/XX, zastúpená Advokátska kancelária KOTRUSZ -
BENČÍK, s. r. o., so sídlom Nitra, Štefánikova 57, IČO: 47 237 252, proti žalovaným: 1. W. V., nar.
XX. XX. XXXX, bytom A., D. XXXX/X, zastúpená Advokátska kancelária LawService, s. r. o., so sídlom

Zvolen, Stráž 3/223, IČO: 36 861 723, 2. M. Q., nar. XX. XX. XXXX, N. - F., C. XX/XX, o určenie
neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovanej v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo
dňa 11. júla 2017 č. k. 9C/420/2015-147 v spojení s opravným uznesením zo dňa 26. marca 2018 č.
k. 9C/420/2015-184 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a o nároku na náhradu trov konania
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Zároveň rozhodol o vrátení
zaplateného súdneho poplatku v sume 92,80 eura žalobcovi po právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej CSP) a § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za

výpis z registra trestov. V odôvodnení uviedol, že dňa 30. 07. 2015 bola súdu prvej inštancie doručená
žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu. Podaním doručeným súdu
prvejinštanciedňa30.06.2017žalobkyňavzalažalobuvplnomrozsahuspäťažiadalakonaniezastaviť.
Pretože žalobkyňa využila svoje dispozičné oprávnenie a vzala žalobu späť v celom rozsahu skôr, ako
sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súd prvej inštancie akceptoval
späťvzatie žaloby a konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP a

contrario, pretože zistil, že žiadna zo strán zastavenie konania procesne nezavinila.

2. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná v 1. rade vo výroku o trovách konania v zákonnej lehote
odvolanie, v ktorom žiadala uznesenie v napadnutom výroku zmeniť a priznať jej právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, nesprávne zistenie skutkového stavu veci, nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie a vadu nepreskúmateľnosti. Poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie
napadnuté uznesenie doručoval iba jej a nie jej právnemu zástupcovi, a to aj napriek tomu, že prevzatie
právneho zastúpenia súdu oznámil listom zo dňa 17. 07. 2016. Uviedla, že podľa právnej teórie a
ustálenej súdnej praxe, zavinenie účastníka pri zastavení konania je nutné posudzovať z procesného
hľadiska, podľa procesného výsledku. Procesné zavinenie spočíva vo vzťahu „výsledku chovania

žalovaného k požiadavkám žalobcu“. V novej právnej úprave, v § 256 CSP je explicitne stanovené, že je
potrebné najskôr skúmanie procesného zavinenia, a keď zavinenie nie je možné pričítať jednej zo strán,môže súd rozhodnúť, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Mal za to, že v tomto
prípade súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Poukázala na uznesenie Krajského súdu
v Ústí nad Labem, sp. zn. 14Co 317/2008. Žalovaná v 1. rade zdôraznila, že zmyslom využitia zásady

zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená
rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. K zastaveniu konania nedošlo z dôvodu neskoršieho správania
žalovaného, z procesného hľadiska, ale žalobca svojím návrhom na zastavenie konania toto zastavenie
procesne zavinil a v zmysle § 256 CSP patrí náhrada trov konania žalovanej v 1. rade. Je zrejmé, že
žalovaná v 1. rade bola právne zastúpená, vznikli na jej strane trovy právneho zastúpenia vynaložené

v súvislosti s bránením práva, a teda ich možno považovať za účelne vynaložené v zmysle § 251 CSP.
Na záver zdôraznila, že súd prvej inštancie neskúmal procesné zavinenie ohľadne trov, ktoré by inak
neboli vznikli a to podľa § 256 ods. 2 CSP a absentuje zdôvodnenie rozhodnutia, čo má za následok
jeho nepreskúmateľnosť.

3. K odvolaniu žalovanej v 1. rade sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že žalobou sa

domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 2. rade
ako predávajúcim a žalovanou v 1. rade ako kupujúcou, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva
k spoluvlastníckemu podielu 1 k pozemku registra „E“, nachádzajúcemu sa v obci Nitra, katastrálnom
území F. pôvodne vedenému na LV č. XXXX ako pozemok s parc. č. 1245 orná pôda o výmere
4025 m2, na základe ktorej bolo Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom vedené konanie o

povolení vkladu vlastníckeho práva pod č. V-5647/2015, z dôvodu porušenia jej predkupného práva
ako podielovej spoluvlastníčky predmetnej nehnuteľnosti. Uviedla, že skutočnosť, že žalovaní porušili
aj predkupné právo štátu, ktoré zo zákona vzniklo dňa 08. 07. 2015, kedy bol uznesením Vlády SR
č. 401 schválený Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom
Vybudovanie strategického parku, viedla k zastaveniu vkladového konania, v dôsledku čoho stratila

naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. V priebehu súdneho konania, vzhľadom na zákonné
predkupné právo štátu previedla svoje vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1/6
na spoločnosť MH Invest, s. r. o., ktorej jediným spoločníkom je Ministerstvo dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja SR. Konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy
bolo Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom vedené pod č. V-10348/2015. Na základe kúpnej

zmluvy č. 20160027 medzi MH Invest, s. r. o. ako predávajúcim a MH Invest II, s. r. o. ako kupujúcim
bola ako vlastník nehnuteľností zapísaná spoločnosť MH Invest II, s. r. o. Podaním zo dňa 30. 06.
2017 vzala žalobu späť v plnom rozsahu, pretože vyvlastnením pozemku odpadol právny dôvod a
rovnako aj naliehavý právny záujem na určení. Plne sa stotožnila s rozhodnutím súdu prvej inštancie
týkajúceho sa trov konania. Uviedla, že ak sa odvolací súd nestotožní s názorom prvoinštančného

súdu, mal by postupovať v zmysle § 257 CSP, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa predstavuje
nielen porušenie jej zákonného predkupného práva, ale aj predkupného práva štátu žalovanými už pri
uzatváraní pôvodnej kúpnej zmluvy, ako aj uzavretie kúpnej zmluvy so spoločnosťou MH Invest, s. r.
o., ktorú uzavrela za účelom predaja nehnuteľností, na ktorých sa má realizovať významná investícia
a v dôsledku ktorých v jej procesnom postavení prišlo k strate naliehavého právneho záujmu. Navrhla,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a žiadnej strane nepriznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

4. K odvolaniu žalovanej v 1. rade sa písomne vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že napadnuté
uznesenie považuje za vecne správne a dostatočne odôvodnené. Ako žalovaný si v konaní neuplatňuje

nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na štádium, v ktorom sa súdne konanie skončilo, ako
aj dôvody, pre ktoré sa skončilo, považuje za najspravodlivejšie to riešenie, ktoré uplatnil súd prvej
inštancie, teda nepriznanie náhrady trov konania žiadnemu účastníkovi a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie potvrdil.

5. K vyjadreniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná v 1. rade a uviedla, že žalobkyňa uzatvorila
kúpnu zmluvu, ktorou previedla vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1/6 na
spoločnosť MH Invest, s. r. o. Vkladové konanie bolo vedené pod č. V-10348/2018, pričom z Centrálneho
registra zmlúv je zrejmé, že k uzavretiu zmluvy došlo 14. 10. 2015. Napriek tomu žalobkyňa bez
zbytočného odkladu nepristúpila k späťvzatiu žaloby, čím zapríčinila na strane žalovanej v 1. rade vznik

trov právneho zastúpenia. Na strane žalobkyne došlo v dôsledku uzatvorenia kúpnej zmluvy k strate
aktívnej vecnej legitimácie, teda minimálne od novembra 2015 (od povolenia vkladu vlastníckeho práva
v prospech uvedenej spoločnosti) žaloba žalobkyne nemohla byť vo veci samej objektívne dôvodná,
pretože žalobkyňa právo, ktorého určenia sa domáhala, previedla na tretiu osobu. Predkupné právoštátu mohol porušiť iba žalovaný v 2. rade ako predávajúci, ako osoba povinná z predkupného práva.
Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 MCdo 2/2008 a nález Ústavného súdu SR
sp. zn. II. ÚS 351/2009.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom
spisuvprejednávanejvecibeznariadeniaodvolaciehopojednávaniadospel kzáveru,žeuznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania je potrebné podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia
neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 2. rade ako predávajúcim a
žalovanou v 1. rade ako kupujúcou, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu
podielu 1 k pozemku registra „E“ nachádzajúcemu sa v obci Nitra, katastrálne územie F., pôvodne

vedenému na LV č. XXXX ako pozemok s parc. č. 1245 orná pôda o výmere 4025 m2, na základe ktorej
bolo Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom vedené konanie o povolení vkladu vlastníckeho
práva pod č. V-5647/2015. Podaním zo dňa 30. 06. 2017 vzala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu,
že stratila naliehavý právny záujem na predmete žaloby. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zo
dňa 11. júla 2017 č. k. 9C/420/2015-147 konanie zastavil a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na

náhradu trov konania. Z dôvodu odvolania žalovanej v 1. rade je predmetom preskúmania odvolacím
súdom výrok o náhrade trov konania.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

13. Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať či
napadnutérozhodnutiesúduprvejinštancienebolovydanévkonanípostihnutomniektorouzprocesných
vád uvedených v § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd skúmal, či predmetné konanie takouto vadou netrpí.
Zameral sa na skúmanie, či v konaní (ne)došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom, pod
ktorou treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia

jej procesných práv, priznaných jej v civilnom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

15. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia, pričom
štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP. Povinnosťsúdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany v konaní na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany.
Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane

konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma
možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho
dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Požiadavka
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na každý výrok rozhodnutia, teda okrem
rozhodnutia vo veci samej aj na rozhodnutie o trovách konania (ako integrálnej súčasti súdneho konania

ako celku). Odôvodnenie rozhodnutia (vo všetkých jeho výrokoch) musí byť zároveň dostatočným
podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o riadnom, či mimoriadnom opravnom
prostriedku. Ak rozhodnutie neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 236 CSP,
je nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo strany na spravodlivý súdny proces a v
konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom.

16. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že strana sporu, ktorá v konaní, spravidla v spore uspela, má, zásadne právo na to, aby sa jej
nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa
chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka. Zmyslom a účelom náhrady

trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane alebo strane, ktorej to
priamopriznávazákon,náhradutýchtrovkonania,ktorévovecnejačasovejsúvislostiskonanímmusela
alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy).
Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a

skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP (do
30. 06. 2016 to bolo § 150 OSP) (porovnaj napr. II. ÚS 31/04).

17. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia.
Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu

nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza
pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania
v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať
procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu,
aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je

potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral
späť bez udania dôvodu alebo toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno
pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Aj v prípade, ak sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP). Použitie

tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania,
a preto aplikácia tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a
musí ísť o výnimočný charakter. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú v danej veci
dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej
veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoja strán v priebehu konania a pod. Toto

ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre
strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Vo všeobecnosti možno povedať,
že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i
okolnosti na strane strán sporu, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj
na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať,

aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu. Účelom § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť
dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného
práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický,
aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu

k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov
konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva,
aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo
skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristickésociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť
náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada

na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov
konaniaúspešnejstranealeboonepriznaníčiastočnom,atoprávesohľadomnaintenzitupreukázaných
dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011 sp. zn. II.
ÚS 563/2011-14).

18. V zmysle judikatúry § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné
vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania
o trovách konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009).

Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia
len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Nejde
o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ide o prvok
individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy
náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnej strane pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného

procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1). Priamo z textu
zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch.
Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej
zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu
ustanovenia § 257 nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti. Na účely moderácie nie

je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má platiť; moderovať možno
aj trovy zastaveného konania. Ak súd má v úmysle použiť moderačné právo, alebo ak ho niektorá zo
strán navrhne (tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade), musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu
vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom
rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup, ktorý

by mohol mať znaky svojvôle. Aj podľa ustálenej súdnej praxe (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS 119/03, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 67/2010) výnimočnosť použitia
ustanovenia § 257 CSP, ako aj to, v čom súd videl, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, musí byť
náležite odôvodnené.

19. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že v danom prípade výrok o trovách konania v napadnutom rozhodnutí
nebol odôvodnený a nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Súd
svoje rozhodnutie v časti výroku o trovách konania odôvodnil ustanovením § 256 ods. 1 CSP a contrario,
a to tak, že žiadna zo strán zastavenie konania procesne nezavinila. Z napadnutého rozhodnutia vôbec

nie je zrejmé, akými skutkovými a právnymi závermi sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní riadil, keď
okrem konštatovania, že rozhodol v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, v rozhodnutí absentuje
akékoľvek odôvodnenie týkajúce sa trov konania. V tomto prípade je nevyhnutné, aby sa súd prvej
inštancie zaoberal aj prípadnými dôvodmi hodnými osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, pretože
opomenutie vyhodnotenia existencie týchto dôvodov má za následok vadu rozhodnutia. Súd prvej

inštancie sa vo svojom rozhodnutí nijako nezaoberal okolnosťami sporu, majetkovými, zárobkovými a
inými pomermi žalovaného, neposudzoval ani sociálne aspekty na strane žalovaného. Uvedené pomery
je nevyhnutné posudzovať z dôvodu, že súd môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania
úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných
dôvodov hodných osobitného zreteľa. Nevyhnutné je však skúmať aj pomery toho, koho majetková

sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom výroku o trovách konania je absolútne neodôvodnené a z tohto ohľadu bolo vo vzťahu
k prejednaniu podaného odvolania žalovanou v 1. rade nepreskúmateľným. S poukazom na uvedené
skutočnosti odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

20. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), odstrániť vytýkané nedostatky, vo veci opätovne rozhodnúť o náhrade trovkonania a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné, zaoberajúc sa pritom posúdením
všetkých špecifických okolností daného sporu, vrátane možnosti prípadnej aplikácie ustanovenia § 257
CSP, teda prihliadnuť na existenciu, resp. neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane

niektorej zo strán sporu a taktiež náležite odôvodniť, za akých okolností došlo k späťvzatiu žaloby
žalobkyňou. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
týkajúcom sa náhrady trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods.
1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej
inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).