Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2017

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 13P/84/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515202209
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2515202209.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou vo veci starostlivosti o

maloleté dieťa: R. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Piešťany, dieťa matky: D.. I. F., trvalý pobyt: C., Š. XXXX/X, zastúpená: Mgr. Matúš Chmelo,
advokát, sídlo: Piešťany, Royova 9, a otca: K. N., trvalý pobyt: N., Q. XX/XX, t.č. v ÚVV Leopoldov,
zastúpený: JUDr. Júlia Vestenická, advokátka, sídlo: Bratislava, Ševčenkova 5, o návrhu matky na
úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Mal. R. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia sú o p r á v n e n í zastupovať mal. R. a spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživné pre mal. R. sumou 100 eur mesačne do rúk matky vždy do
15.teho dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 13.04.2015.

Nedoplatok na splatnom výživnom pre mal. R. vzniknutý otcovi za obdobie od 13.04.2015 do 31.08.2017
vo výške 2 560 eur sa p o v o ľ u j e otcovi splácať mesačnými splátkami vo výške 71,11 eur vždy do

15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s
plnením jednej splatnej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Návrh otca na zverenie mal. R. do jeho osobnej starostlivosti sa z a m i e t a.

Návrh matky na zákaz styku otca s mal. R. sa v y l u č u j e na samostatné konanie.

Návrh otca na p r e r u š e n i e konania sa zamieta.

Z r u š u j e sa uznesenie Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/84/2015 - 13 z 05.05.2015 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/84/2015 - 41 z 19.05.2015 a v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave, č.k. 26CoP/18/2015 - 78 z 11.06.2015.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania..

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom doručeným súdu 13.04.2015 navrhla, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov

k mal. R. tak, že maloletú zverí do osobnej starostlivosti matky s tým, že bude oprávnená maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi určí výživné vo výške 100 eur mesačne s účinnosťou od
narodenia maloletej a zároveň upraví jeho styk s maloletou. Návrh odôvodnila tým, že sa odsťahovala od
otca do Vrbového, výhradne sama zabezpečuje starostlivosť o maloletú, pričom otec na výživu maloletejneprispieva. Z vlastného príjmu ako aj úspor financovala aj financuje všetky potreby maloletej, ktoré
mesačne predstavujú 210 eur, z toho 100 eur na stravu, 80 eur na hygienické potreby a 30 eur na
oblečenie, iné potreby, hračky. Iné vyživovacie povinnosti nemá.

2. Otec vo vyjadrení doručenom súdu 14.05.2015 uviedol, že sa s matkou dohodli, že ako otec zostane
na rodičovskej dovolenke a matka nastúpi do práce z dôvodu, že jej zamestnanie je lepšie finančne
ohodnotené. Preto pravidelne vykonáva starostlivosť o maloletú, a to predovšetkým v čase,
kedy je matka v práci, pričom sa dohodli na neobmedzenom styku s maloletou.

3. Otec vo vyjadrení z 09.03.2017 navrhol, aby súd konanie vo veci 13P/84/2015 odročil na dobu do
právoplatného skončenia jeho trestnej veci.

4. Matka pred súdom zotrvala na písomne podanom návrhu na zverenie maloletej R. do jej osobnej
starostlivosti, pričom ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, na určení výživného otcovi vo výške

100 eur mesačne od 25.01.2015, pričom v časti úpravy styku navrhla, aby bol zakázaný styk otca s
maloletou. Uviedla, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť k maloletej včas a riadne, keďže raz uhradil
výživné vo výške 30 eur asi v auguste 2015, od júla 2016 si svoju vyživovaciu povinnosť neplní vôbec.
Ako dôvod pre zákaz styku uviedla, že otec bol vzatý do väzby z dôvodu vznesenia obvinenia pre
spáchanie zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 písm. a) Trestného zákona vo vzťahu k

matke, ktorého sa dopúšťal od marca 2015 do obmedzenia jeho osobnej slobody 03.06.2016. Otec sa
od tohto dátumu s maloletou nestretol, keďže bol vzatý do väzby. Návrh si bezprostredne po narodení
dcéry nepodávala z dôvodu, že sa otcom snažili vytvoriť spoločnú domácnosť, žiadala, aby sa otec
stabilne zamestnal, čo však nikdy neuskutočnil, a preto návrh podala až v apríli 2015. V trestnom konaní
týkajúceho sa otca bol na poslednom pojednávaní vypočutý okrem iného aj znalec Prof. PhDr. Heretik

ktorý uviedol, že u matky diagnostikoval posttraumatickú stresovú poruchu zapríčinenú konaním otca.
Otcovi bola diagnostikovaná porucha osobnosti, ktorá sa však farmakologicky nelieči, postačuje iba
psychoterapia.

5. Otec pred súdom s návrhom matky na zverenie maloletej nesúhlasil, navrhol, aby bola maloletá

zverená do jeho osobnej starostlivosti hoci je vo výkone väzby, v ktorej je však držaný nezákonne už 14
mesiacov. Tiež nesúhlasil s návrhom matky v časti zastupovania maloletej a spravovania jej majetku, s
určením výživného a s návrhom na zákaz styku.

6. Kolízny opatrovník súhlasil so zverením mal. R. do osobnej starostlivosti matky. V

časti zastupovania a spravovania majetku maloletej matkou uiedol, že nie je zrejmé, či matka chce
nejakým spôsobom kompenzovať situáciu, napr. pravidelným mesačným informovaním otca, napr. o
zdravotnom stave maloletej, resp. iných bežných veciach týkajúcich sa maloletej. S návrhom matky na
určenie výživného pre maloletú vo výške 100 eur mesačne súhlasil, pretože matka preukázala skutočné
náklady na maloletú, pričom takéto výživné zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, jeho vzdelaniu

a praxi. V časti návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou odporučil, aby táto časť bola vylúčená
na samostatné konanie vzhľadom na nutnosť doplnenia ďalšieho dokazovania, napr. aj nariadením
znaleckého dokazovania. Poukázal zároveň na skutočnosť, že maloletá má iba 2,5 roka a otca videla
naposledy pred vyše rokom.

7. Matka, otec a kolízny opatrovník sa právom záverečných rečí nevyjadrili.

8. Z výsluchu matky, Predpisom mesačnej zálohovej úhrady za užívanie družstevného bytu z
14.04.2014, platobnými dokladmi SIPO, poštovým poukazom z 02.03.2015, sobánym listom z
02.05.2017 a rodným listom z 06.12.2016 súd zistil, že po narodení maloletej sa s otcom pokúšali o

založenie spoločnej domácnosti, avšak túto nezaložili. V apríli 2015 sa definitívne od otca odsťahovala
dojejbytuVrbového,vktorombývalaspolusmaloletou,sjejmatkouastaroumatkou.Mesačnázálohová
platba za byt činila 76,67 eur, za fond opráv 33,36 eur, záloha za plyn 15 eur mesačne, elektrina 40 eur
mesačne, ktoré platby si delili vzhľadom na počet dospelých osôb bývajúcich v tomto byte. Iné výdavky
s bývaním sa neuhrádzali. Výdavky spojené so starostlivosťou o mal. R. v čase podania nárhu boli vo

výške 100 eur na stravu, v čom boli započítané výdavky na sušené mlieko, keďže dcéra bola na umelej
výžive - 1 umelá výživa stála asi 10 eur a vystačila asi 3 dni, výdavky na dojčenskú vodu predstavovali
0,70 eur na 1,5 l, čo vystačilo asi na 1 deň. Výdavky 80 eur na hygienu predstavovali výdavky na plienky,
vlhčené obrúsky a detskú kozmetiku. Tiež mesačne uhrádzala 30 eur priemerne na oblečenie, hračky,resp. iné výdavky. V priebehu konania sa tieto výdavky zmenili tak, že už nemá výdavky na umelú výživu
vo výške 100 eur mesačne, avšak približne v takej istej výške jej vznikajú výdavky na pevnú stravu
pre dcéru. Zostali aj náklady na hygienu vo výške 80 eur mesačne a vo výške 30 eur na oblečenie a

hračky. Dcéra je zdravá, prekonáva bežné detské ochorenia, od apríla 2016 navštevuje detské jasle,
s čím má spojené zvýšené výdavky vo výške 180 eur mesačne. Dcére platí životnú poistku vo výške
30 eur mesačne. Matka uzatvorila manželstvo 30.04.2016 s O. F., z ktorého manželstva sa 24.11.2016
narodil syn O. F.. Od narodenia dcéry R. je na materskej, resp. rodičovskej dovolenke, t. č. so synom O..
Poberala rodičovský príspevok vo výške 202 eur, zároveň mala príjmy z vedľajšieho prac. pomeru vo

výške od 90 eur - 300 eur mesačne. Spolu s manželom im bola poskytnutá hypotéka na kúpu rodinného
domu, do ktorého sa mali nasťahovať. Splátka hypotéky uhrádzaná zo spoločného príjmu s manželom
činí 540 eur mesačne.

9. Z výsluchu otca súd zistil, že vo väzbe je od 03.06.2016 pre údajné týranie zverenej a blízkej
osoby, t.j. matky dieťaťa, s ktorou nežil v spoločnej domácnosti. Je slobodný, iné vyživovacie povinnosti

okrem mal. R. nemá. Jeho zdravotný stav je v poriadku. Nehnuteľné veci nevlastní, ani hnuteľné veci
vyššej hodnoty. Dosiahol stredoškolské vzdelanie s výučným listom v odbore kuchár-čašník, 3 roky
pracoval v gastronómii, potom 8 rokov ako elektrotechnik ako SZČO - mal predajňu mobilných telefónov.
Toho času nevykonáva akúkoľvek zárobkovú činnosť. Predtým, ako bol vzatý do väzby pracoval v
gastronómii, v autodoprave ako SZČO ako osobný šofér na cudzích vozidlách, resp. v zásobovaní. Dlhy

nemá, ani exekúcie. Naposledy si vyživovaciu povinnosť plnil ešte prvý mesiac po vzatí do väzby. Matke
poslal 30 eur. Od začiatku si plnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej vo výške 30 eur. Keďže dcéra
bola u neho denne od 13.00 hod. do 17.00 hod., platil všetky náklady, ktoré boli so starostlivosťou o
maloletú spojené. Odložil si všetky doklady o výdavkoch na dcéru, mali by sa nachádzať u jeho rodičov.
Podľa daňového priznania mal príjem vo výške 4 000 eur v hrubom v roku 2016, za rok

2015 si príjem nepamätal.

10. Zo Správy z prešetrených pomerov z 25.06.2015 a z 28.02.2017 súd zistil, že 23.04.2015 bolo
vykonané sociálne šetrenie v domácnosti matky na adrese C., I. XXX/XC, v trojizbovom byte vo
vlastníctve matky, v ktorom bývala spolu s maloletou, tiež jej matkou a starou matkou. Matka

mala k dispozícii jednu izbu, kde sa nachádzala manželská posteľ, skriňa, detská postieľka. V celej
domácnosti bol poriadok a čistota na požadovanej úrovni. Matka mala vytvorené vhodné podmienky na
výchovu a starostlivosť o maloletú. Z ďalšieho šetrenia 27.02.2017 vyplynulo, že maloletá R. býva so
svojou matkou I. F., jej manželom O. F. a mal. nevlastným bratom O. F. v novopostavenom 4-izobvom
rodinnom dome vo C. na ulici Š. Č.. X. Maloletá má v domácnosti kompletne zariadenú svoju vlastnú

detskú izbu. Dom je riadne zariadený, čistota a poriadok bola v čase návštevy na požadovanej úrovni.
Maloletá má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky. Detskou lekárkou maloletej je MUDr.
Bošanská v Piešťanoch. Maloletá je zdravá, navštevuje mestské jasle v Piešťanoch, s čím má matka
zvýšené výdavky mesačne cca do 180,- eur mesačne a cestovné. Maloletá sa so svojím otcom stretla
naposledy 03.06.2016, na jej výživu otec prispel matke podľa jej vyjadrenia naposledy v mesiaci

júl 2016. Matka je v súčasnej dobe na materskej dovolenke, poberá materské vo výške cca 900,- eur,
nepracuje.

11. Z Potvrdenia o príjme z 21.06.2016, Potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou
poisťovňou z 28.08.2017 súd zistil, že matka je zamestnaná v hlavnom pracovnom pomere od

12.07.2012, ktorý trvá, pričom je t.č. na rodičovskej dovolenke, a tiež vo vedľajšom pracovnom pomere
na dobu určitú od 10.10.2015 do 25.01.2018, pričom z vedľajšieho pracovného pomeru má priemerný
čistý mesačný zárobok vo výške 366,20 eur. Matka poberala materské od decembra 2014 vo výške
112,90 eur, od januára 2015 do júla 2015 vo výške 427,23 eur mesačne, od októbra 2016 vo výške
651,70 eur mesačne, od novembra 2016 do mája 2017 vo výške 943,46 eur mesačne a

v júni 2017 vo výške 134,20 eur mesačne.

12.ZsprávySociálnejpoisťovne,pobočkaTrnavaz06.03.2017,správyÚPSVaRPiešťanyz08.03.2017,
správy ÚVTOS a ÚVV Leopoldov z 28.07.2017 súd zistil, že obdobie od januára 2014 do 28.02.2017
otec nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberal žiadne sociálne dávky, nebol

poberateľom peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zravotného postihnutia ani na opatrovanie,
tiež sa nenachádzal v evidencii poberateľov dôchodkovej dávky zo Sociálnej poisťovne.
Súd tiež zistil, že napriek skutočnosti, že obvinenému bola ponúknutá možnosť zaradenia do práce, túto
ponuku nevyužil, nie je pracovne zaradený, je bez príjmu.13. Zo správy o príjme otca z 24.03.2017 súd zistil, že otec bol zamestnaný ako vodič medzinárodnej
dopravy od 21.12.2010 do 19.03.2011 a od 30.05.2011 do 20.09.2011. K skončeniu pracovného pomeru

podľa§68ods.1písm.b)Zákonníkapráce-okamžitéskončeniepracovnéhopomerudošlozdôvodu,že
porušil závažne pracovnú disciplínu. Z obdobie decembra 2010 mu bola vyplatená čistá mzda vo výške
114,03 eur a stravné 104,49 eur, za obdobie od januára 2011 do februára 2011 priemerne mesačne vo
výške 241,98 eur a stravné vo výške 510,61 eur, v marci 2011 čistá mzda vo výške 174,08 eur a stravné
307,47 eur, v máji 2011 čistá mzda vo výške 25,98 eur a stravné 364,27 eur, za obdobie od júna 2011

do augusta 2011 priemerne mesačne vo výške 301,73 eur a stravné vo výške 577,30 eur a v septembri
2011 vo výške 170,69 eur a stravné vo výške 223,76 eur.

14. Z obžaloby okresnej prokuratúry Piešťany, sp. zn. Pv 679/16/ 2204-90 z 01.12.2016, súd zistil, že
bola podaná obžaloba na obvineného K. N. preto, že od presne nezisteného dňa v mesiaci marec 2015
až do 03.06.2016 v rekreačnej chate č. XXXX, nachádzajúcej sa pri vodnej nádrži I. v obci K. R. C.

a na iných mietach Slovenskej republiki, opakovane slovne a fyzicky napádal svoju bývalú priateľku a
matku ich spoločného dieťaťa I. F., rod. W., ktorej vulgárne nadával, vyhrážal sa jej zabitím, ponižoval ju,
opakovane niekoľkokrát denne ju kontaktoval telefonicky, formou SMS správ a cez sociálne siete, kde sa
hanlivo vyjadroval o jej príbuzných, vulgárne ju urážal a vyhrážal sa jej zabitím, hovorili jej, že jej oddelí
hlavu od tela a to telo povlečie za autom, že ju psychicky a fyzicky zlikviduje a pripraví o prácu, že jej jej

tieňom, viackrát ju sledoval do miesta jej pracoviska, kde ju 17.04.2015 napadol tak, že ju ťahal za vlasy
a päsťou pravej ruky ju udrel po hlave, dňa 08.06.2015 jej zamedzil v odchode s vozidlom, vykrikoval
po nej, aby mu okamžite dala spoločnú dcéru, inak od vozidla neodstúpi a opľul ju, dňa 20.09.2015 sa
jej telefonicky vyhrážal zabitím a obviňoval ju z toho, že zapríčinila požiar v bufete, ktorý prevádzkoval,
dňa 02.11.2015 v čase asi o 17.30 v mieste jej bydliska vo C. na I. ulici pred bytovým domom číslo

XXX/X jej nadával a následne ju rukou zovretou v past dvakrát udrel do oblasti tváre a spôsobil jej otras
mozgu ľahkého charakteru, zlomeninu nosových kostí bez posunu kostných úlomkov a pomliaždenie
mäkkých tkanív hlavy bez prejavov vegetatívnej symptomatológie s dobou liečenai v trvaní 2-3 týždne,
čím svojím konaním vyvolal u poškodenej I. F., rod. W., strach a stres a spôsobil jej psychické a fyzické
utrpenie, čím mal spáchať zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, t.j. matky, podľa § 208 ods. 1

písm. a) Trestného zákona. Súd tiež zistil že znalcom z odboru Zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, MUDr.
Mariánom Pamulom, zo záverov znaleckého posudku č. 082/16 z 20.06.2016 vyplynulo, že pri incidente
02.11.2015 poškodená utrpela otras mozgu ľahkého charakteru, zlomeninu nosových kostí bez posunu
kostných úlomkov a pomliaženie mäkkých tkanív hlavy bez prejavov vegetatívnej symptomatológie s
dobou liečenia v trvaní 2 až 3 týždne, pričom zranenie poškodenej vzniklo priamym mechanizmom -

priamym pôsobením tvrdého tupého predmetu. V mechanizme vzniku zranení sa uplatnil úder, prípadne
i údery vedené rukou útočníka zovretou v päsť do oblasti hlavy - tváre a nosa.

15. Zo znaleckého posudku o duševnom stave obv. K. N., nar. XX. X. XXXX, znalecký úkon:
MUDr. Martišová 37/16, znalkyňa MS SR, odbor zdravotníctva, odvetvie psychiatria, súd zistil, že

obvinený v inkriminovanom časť netrpel, ani ani v súčasnosti trpí psychickou poruchou, ktorá by
mala negatívny vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Obvineného bola zistená porucha
osobnosti s emočnom nestálosťou. Obvinený mal 20.09.2015 v dôsledku opitosti (stredného až ťažkého
stupňa) a silného afektu výrazné zníženie až stratu ovládacích rozpoznávacích schopností a výrazné
zníženie a stratu schopnosti rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Užité sedatíva na stav jeho

rozpoznávacích a ovládacích funkcií nemali žiaden vplyv. Pri ostatných trestných činoch a vedie - mohol
rozpoznať protiprávnosť svojho konania, mohol svoje konanie ovládať a vedel rozpoznať protiprávnosť
svojho konania. Pobyt obvineného na slobode nie nebezpečný pre spoločnosť a poškodenú I.. F.
zo psychiatrického hľadiska. Abnormné konanie a správanie obvineného nie je motivované chorobne
- vyplýva zo stavu jeho osobnosti, resp. z jeho charakteru. Zmena stavu osobnosti obvineného a

jeho charakteru je mimo medicínskych možností. Obvinený je k inkriminovaným poruchám správania
toho času nekritický, trvá na “svojej pravde”, zatiaľ je neschopný vhľadu, ani kompromisu, a riziko
pokračovania porúch správania voči poškodenej toho času nemožno vylúčiť. Stav a charakter osobnosti
obvineného nie je možné ovplyvniť medicínskymi metódami a prostriedkami.

16. Zo znaleckého posudku 19/2016 Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol.
s r.o., Ernestova bašta č. 2, Nové Zámky, súd zistil, že vo vyšetrení osobnosti poškodenej nie sú
aktuálne prítomné známky psychotické ochorenia, ani organického poškodenia CNS. Aktuálne sú
prítomné známky sensitivity (citlivosti), zvýšenej ostražitosti a obavnosti. Osobnosť je premorbídneakcentovaná z črtami precitlivelosti, vyhýbavosti, zníženej frustračnej tolerancie (odolnosti voči záťaži).
Osobnosť je anxiózno - depresívne dekompenzovaná opakovanými psychotraumatickými zážitkami
charakteru domáceho násilia. Zo znaleckého vyšetrenia je zrejmé, že v konaní K. N. - násilím

fyzického psychického a sociálneho charakteru - bolo poškodenej spôsobené psychické a fyzické
utrpenie. Diagnostikovali posttraumatickú stresovú poruchu s úzkostno - depresívnym syndrómom.
Odchod zo spoločnej domácnosti a stratu kontroly nad osobou poškodenej aj dieťaťa K.. N. nezvládol,
reagoval naň eskaláciou (vystupňovaním) všetkých foriem domáceho násilia - verbálnym (vulgárne
nadávanie, osočovanie a ohováranie), psychickým - emocionálnym (vyhrážanie, vyvolávanie strachu

rôznymi nečakanými situáciami, obmedzovaním v sociálnych vzťahoch) i fyzickým (ublíženie na zdraví).
Obvinený okrem osobných útokov sa pokúsil do šikanovania poškodenej zapojiť aj štátne inštitúcie
(políciu, súdy, sociálnu starostlivosť) a širšie sociálne okolie (najmä na sociálne siete). Silne emočné
reakcie zo strany poškodenej len posilňovali v pokračovaní v týchto aktivitách. Vyššie popísané
konanie K.. N. viedlo u vyšetrenej I. W. ku anxiózno- depresívnej dekompenzácií jej osobnosti,
precitlivelosti, ostražitosti a obavnosti. Vyššie popísaná psychopatológia (posttraumatická stresová

porucha) vyšetrenej je posttraumatického charakteru a je v príčinnej súvislosti s konaním K.. N..
Psychickým utrpením vznikla u poškodenej ujma, ktorú možno vyjadriť bodovým hodnotením podľa Z.
z. 437/2004. Stav zodpovedá položke 255 - Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných
zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácii. Z hodnoty v rozpätí
260 - 1300 bodov vzhľadom k uvedenému stavu sa priklonili ku 400 bodom. U vyšetrenej nezistili

známky konfabulatórneho spracovania reality, vrátane súvislostí, týkajúcich sa predmetu vyšetrovania.
Jej všeobecná i špecifická vierohodnosť je zachovaná.

17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa
do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 Zák. o rodine sa použijú primerane.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Je potrebné zdôrazniť, že Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na
to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na
maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na
svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené
od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak,

aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú
životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom.
Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade
zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich potrieb.

23. V danom prípade vykonaným dokazovaním výsluchom matky, otca, správami kolízneho opatrovníka
z prešetrených pomerov, obžalobou z 01.12.2016, znaleckými posudkami mal súd za preukázané, že
rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o mal. R. od apríla 2015, kedy sa matka odsťahovalaod otca, zabezpečovala matka s pomocou otca, pričom od 03.06.2016, kedy bol otec vzatý do výkonu
väzby do ÚVV Leopoldov, starostlivosť zabezpečuje výlučne matka. S poukazom na
uvedené preto súd považoval návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k mal. R. za dôvodný,

pričom rozhodol tak, že mal. R. zveril do osobnej starostlivosti matky so súhlasom kolízneho opatrovníka
napriek nesúhlasu otca, nakoľko v starostlivosti matky o mal. dcéru neboli zistené žiadne nedostatky,
keď zároveň prihliadol aj na útly vek maloletej. Súčasne z uvedených dôvodov zamietol návrh otca na
zverenie mal. R. do jeho osobnej starostlivosti. V časti zastupovania mal. R. a spravovania jej majetku
súd rozhodol tak, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletú a spravovať jej majetok napriek

návrhu matky na jej výlučné oprávnenie zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, keďže otec nebol
pozbavený, ani obmedzený rodičovských práv a matka nepreukázala dôvodnosť, prečo by mala dieťa
sama zastupovať, či spravovať jej majetok, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec sa vo vzťahu
k maloletej sa nedopustil trestnej činnosti, pre ktorú by bol právoplatne odsúdený.

24. Vyššie vykonaným dokazovaním (body 8 - 11 odôvodnenia tohto rozsudku) mal súd za preukázané,

že matka dieťaťa je od 12.07.2012 zamestnaná, od decembra 2014 doposiaľ je na materskej, resp.
rodičovskej dovolenke, pričom je tiež zamestnaná na vedľajší pracovný pomer na dobu určitú od
10.10.2015 do 25.01.2018, z ktorého má priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 366,20 eur popri
rodičovskom príspevku vo výške 213 eur mesačne, ktorý poberá od júla 2017. Matka poberala materské
od decembra 2014 vo výške 112,90 eur, od januára 2015 do júla 2015 vo výške 427,23 eur mesačne,

od októbra 2016 vo výške 651,70 eur mesačne, od novembra 2016 do mája 2017 vo výške 943,46 eur
mesačne a v júni 2017 vo výške 134,20 eur mesačne. Po narodení mal. R. matka bývala v domácnosti s
otcom do apríla 2015, kedy sa odsťahovala do C.. Od apríla 2015 do januára 2017 matka spolu s dcérou,
jej matkou a starou matkou bývali v 3-izbovom byte, s čím mala matka spojené mesačné výdavky vo
výške 76,67 eur, za fond opráv 33,36 eur, 20 eur na el. energiu, 16 eur na internet a 57 eur za plyn,

na ktorých sa spoločne spolupodieľali. Vo februári 2017 sa matka spolu s jej manželom a mal. R. a O.
presťahovali do rodinného domu, na ktorý okrem bežných výdavkov na bývanie hradia splátku hypotéky
vo výške 580 eur mesačne. Matka okrem mal. R. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. O..

25. Dokazovaním (body 8 a 10 odôvodnenia tohto rozsudku) mal súd za preukázané, že mal. R.

má t.č. 2,5 roka, je zdravá, prekonáva bežné detské ochorenia. Mesačné výdavky matky spojené so
zabezpečením starostlivosti o maloletú predstavovali v čase podania návrhu 100 eur na stravu - sušené
mlieko a dojčenská voda, 80 eur na hygienu maloletej - plienky, vlhčené obrúsky a detskú kozmetiku, 30
eur priemerne na oblečenie, hračky, resp. iné výdavky. V priebehu konania sa výdavky na umelú výživu
zmenili na výdavky na pevnú stravu vo výške 100 eur mesačne. Od apríla 2016 maloletá navštevuje

detské jasle, s čím má matka spojené zvýšené výdavky vo výške 180 eur mesačne. Ďalším výdavkom
matky je 30 eur na životnú poistku maloletej.

26. Vykonaným dokazovaním (body 12 - 15 odôvodnenia tohto rozsudku) mal súd za preukázané, že
otec maloletej je od 03.06.2016 doposiaľ vo výkone väzby z dôvodu poozrenia zo spáchania zločinu

týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Dosiahol stredoškolské vzdelanie s výučným listom v odbore
kuchár-čašník. Pred vzatím do väzby 3 roky pracoval v gastronómii, tiež v autodoprave ako SZČO
ako osobný šofér na cudzích vozidlách, resp. v zásobovaní. Súd mal tiež za preukázané, že otec
bol zamestnaný ako vodič medzinárodnej dopravy od 21.12.2010 do 19.03.2011 a od 30.05.2011 do
20.09.2011, kedy s ním bol okamžite skončený pracovný pomer z dôvodu, že porušil závažne pracovnú

disciplínu. Z obdobie decembra 2010 mal príjem vo výške 114,03 eur a náhrada vo výške 104,49 eur,
za obdobie od januára 2011 do februára 2011 priemerne mesačne vo výške 241,98 eur a náhrada vo
výške 510,61 eur, v marci 2011 čistá mzda vo výške 174,08 eur a náhrada 307,47 eur, v máji 2011 čistá
mzda vo výške 25,98 eur a náhrada 364,27 eur, za obdobie od júna 2011 do augusta 2011 priemerne
mesačne vo výške 301,73 eur a náhrada vo výške 577,30 eur a v septembri 2011 vo výške 170,69 eur

a náhrada vo výške 223,76 eur.

27. Z uvedených preukázaných skutočností potom súd vychádzal pri posudzovaní návrhu matky na
určenie výživného otcovi pre mal. R. vo výške na sumu 100 eur mesačne.

28. V danom prípade súd pri rozhodovaní prihliadal na odôvodnené potreby maloletej, ako aj na
možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pričom mal. dieťa zdieľa životnú úroveň
svojich rodičov. S poukazom na uvedené preto súd určil otcovi platiť výživné mal. R. vo výške 100 eur
mesačne s účinnosťou od podania návrhu zohľadňujúc odôvodnené výdavky matky, ktoré vynakladá nazabezpečenie starostlivosti o mal. R., špecifikované v bode 25 tohto rozhodnutia. Pri určení výživného
súd prihliadol aj na skutočnosť, že mesačný príjem matky, ktorá je od decembra 2014 doposiaľ na
rodičovskej dovolenke, v období od narodenia mal. R. poberala poberala materské od decembra 2014

vo výške 112,90 eur, od januára 2015 do júla 2015 vo výške 427,23 eur mesačne, v nasledujúcom
období od augusta 2015 do septembra 2016 rodičovský príspevok vo výške 203 eur mesačne a mzdu
vo výške 366 eur mesačne, potom od októbra 2016 vo výške 651,70 eur mesačne, od novembra 2016
do mája 2017 vo výške 943,46 eur mesačne, v júni 2017 vo výške 134,20 eur mesačne, pričom od júla
2017 poberá rodičovský príspevok vo výške 213 eur a mzdu vo výške 366 eur mesačne. Z uvedeného

príjmu matka okrem už uvedených preukázaných výdavkov na maloletú uhrádzala výdavky na bývanie,
špecifikované v bode 24 tohto odôvodnenia, pričom po presťahovaní sa do rodinného domu matka
okrem bežných výdavkov na bývanie má výdavok na hypotéku vo výške 580 eur mesačne, na ktorých
sa spolupodieľa s jej manželom. Tu súd uvádza, že ani v prípade, pokiaľ by pomery na strane matky
boli natoľko priaznivé, že by táto mohla zabezpečovať výživu mal. dieťaťa v celom rozsahu z vlastných
prostriedkov, tak táto skutočnosť samotná otca nezbavuje platenia výživného pri rešpektovaní zásady

uvedenej v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd preto určil otcovi
vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti vyživovaciu povinnosť k dcére vo výške 100 eur
mesačne s poukazom na § 62 ods.2 a § 75 ods. l Zákona o rodine - poukazujúc na možnosti, schopnosti
a majetkové pomery otca dieťaťa, ako i na odôvodnené potreby mal. dieťaťa. V neposlednom rade

súd uvádza, že určené výživné je aj v súlade so zaužívanou súdnou praxou Krajského súdu v Trnave,
v zmysle ktorej platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu
povinnosť, by malo predstavovať 25 - 30 % jeho čistého príjmu s prihliadnutím na individuálne okolnosti
každého konkrétneho prípadu /viď napr. 25CoP/58/2014/. Súd túto prax zohľadnil vychádzajúc z príjmu
otca, ktorý je tento schopný dosahovať vo výške minimálne vo výške 400 - 500 eur mesačne v čistom s

poukazom na zistené a preukázané ponuky na trhu práce v deň rozhodnutia (ako
aj počas predchádzajúceho obdobia), zohľadňujúce pomery otca (stredoškolské vzdelanie s výučným
listom v odbore kuchár - čašník s prihliadnutím na výkon práce ako vodič ajeho
príjmy z tohto zamestnania). Súd zároveň vzal do úvahy aj skutočnosť, že otec sa nachádza vo výkone
väzby, doposiaľ síce nebol právoplatne odsúdený pre spáchanie zločinu týrania blízkej osoby a zverenej

osoby, avšak vykonaným dokazovaním znaleckými posudkami podanými v trestnom konaní vedenom
na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 16T/125/2016 bolo preukázané, že konaním otca - násilím
fyzického psychického a sociálneho charakteru - bolo matke spôsobené psychické a
fyzické utrpenie, bola jej diagnostikovaná posttraumatická stresová porucha s úzkostno - depresívnym
syndrómom v príčinnej súvislosti s konaním otca, teda pre jeho subjektívne dôvody nedosahuje príjem

zodpovedajúci jeho vzdelaniu a praxi.

29. Súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od 13.04.2015, t.j. odo dňa podania návrhu
matkou na súd poukazujúc na obsah § 77 ods. l Zákona o rodine, nie v zmysle návrhu matky od
narodeniamaloletejod25.01.2015,pretožematka súdunepreukázalatakéobjektívneskutočnosti,ktoré

by jej bránili v tom, aby podala na súd skôr návrh na určenie vyživovacej povinnosti k mal. R.. Matka iba
uviedla, že návrh nepodala skôr z dôvodu, že sa otcom snažili vytvoriť spoločnú domácnosť, žiadala,
aby sa stabilne zamestnal, čo však nikdy neuskutočnil. Akékoľvek objektívne dôvody brániace matke
podať návrh skôr pritom nevyplynuli ani z iných okolností uvedených v spise.

30.Podľa§1zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlenCMP)podľatohtozákona
súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

31. Podľa § 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku
(dalej len “CSP”), ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a

spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak
súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

32. Súd mal v konaní zo zhodných výpovedí rodičov, výpisov z účtu matky z 31.01.2016 za
preukázané, že za predmetné obdobie otec prispel matke na výživu maloletej v júli 2012 vo výške 30
eur a 08.01.2016 po 90 eur a 180 eur. Otec tvrdil, že uhradil aj ďalšie výživné, avšak tieto svoje tvrdeniasúdu nepreukázal, a preto súd vychádzal z toho, že od podania návrhu matkou, t.j. od 13.04.2015
do 31.08.2017 uhradil dcére výživné vo výške 300,- eur. Takto nedoplatok na splatnom výživnom za
obdobie od 13.04.2015 do 31.08.2017 pre mal. R. činí 2 560 eur (od 13.04.2015 do 30.04.2015, t.j. 18

dní po 3,333333 eur denne ... celkom 60 eur + 100 eur mesačne za 28 mesiacov - od 01.05.2015 do
31.08.2017 ... 2 800 eur, spolu 2 860 eur - otcom uhradené výživné 300 eur), ktoré súd otcovi povolil
splácať popri bežnom výživnom mesačnými splátkami po 71,11 eur až do úplného vyrovnania
tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Otec takto v zmysle ustálenej konštantnej judikatúry uhradí nedoplatok do 3 rokov.

33. Podľa § 166 ods. 2 CSP, ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak
odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

34. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd vylúčil návrh matky na zákaz styku otca
s maloletou R. na samostatné konanie vzhľadom na nutnosť vykonania ďalšieho dokazovania, ktoré

je odlišné z dôvodu povahy veci v tejto časti konania. V záujme hospodárnosti konania
s prihliadnutím na doposiaľ vykonané dokazovanie pritom bolo možné rozhodnúť o návrhu matky na
zverenie maloletej do jej starostlivosti, tiež o vyživovacej povinnosti.

35. Podľa § 162 CSP súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní

oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie
o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len
"ústavnýsúd")návrhnazačatiekonania,c)podalnávrhnazačatieprejudiciálnehokonaniapredSúdnym
dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie
o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. 2) Súd

konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí
strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. 3) O zamietnutí návrhu na prerušenie
konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

36. Podľa § 163 ods. 1 CSP, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú

odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

37. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

38. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že prerušenie konania je možné len pre
obligatórne dôvody podľa § 162 CSP a fakultatívne dôvody v zmysle § 163 ods. 1 CSP a 164 CSP. V
predmetnom konání otec návrhom z 09.03.2017 navrhol, aby súd konanie v predmetnej veci odročil na
dobu do právoplatného skončenia jeho trestnej veci, ktorý návrh súd podľa obsahu posúdil ako návrh

na prerušenie konania aj s prihliadnutím na ďalšie návrhy otca na prerušenie konania z 19.07.2017.
Posúdením obsahu návrhu otca, ako aj posúdením obsahu spisového materiálu súd v súlade s vyššie
citovanými zákonnými ustanoveniami však dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na prerušenie
konania s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetom konania je úprava práv a povinností rodičov k mal.
R.,tedakonanienenapĺňapodmienkynaprerušeniekonaniapodľa§162CSP.Tiežnenapĺňapodmienky

na prerušenie konania v zmysle § 163 ods. 1 CSP, keďže nedošlo k zhodnému návrhu účastníkov
konania na prerušenie konania, resp. na odročenie pojednávania. Nedošlo ani k naplneniu podmienok
na prerušenie konania podľa § 164 CSP, keďže konanie vedené na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn.
16T/125/2016 sa týka obžaloby otca, ktorá bola podaná pre dôvodné podozrenie zo spáchania zločinu
otcom vo veci týrania blízkej osoby a zverenej osoby, t.j. matky, podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona, pričom predmetné konanie sa týka úpravy práv a povinností rodičov k mal. R., vedenie trestného
konania nie je prekážkou pri rozhodovaní o návrhu matky s poukazom aj na dôvody uvedené v bode
23 odôvodnenia tohto rozsudku. Z uvedených dôvodov preto súd návrh otca na prerušenie konania
zamietol.

39. Podľa § 337 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.40. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd zrušil bez návrhu neodkladné opatrenie
Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/84/2015 - 13 z 05.05.2015 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/84/2015 - 41 z 19.05.2015 a v spojení s

uznesením Krajského súdu v Trnave, č.k. 26CoP/18/2015 - 78 z 11.06.2015, na základe ktorých bola
mal. R. ponechaná v starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu výživným vo výške
30% zo sumyživotného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, keďže rozhodol o návrhu vo veci
samejv uvedených častiach konania.

41. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

42. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje - Okresný súd Piešťany.

Odvolanie nie je prípustné v časti výroku o vylúčení konania o zákaze styku otca s maloletou, o
zrušení uznesení Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/84/2015 - 13 z 05.05.2015 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/84/2015 - 41 z 19.05.2015 a v spojení s uznesením

Krajského súdu v Trnave, č.k. 26CoP/18/2015 - 78 z 11.06.2015 (§ 357 CSP).

Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti
v platnom znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového
poriadku - Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia,
ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému.