Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 22, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27Csp/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117200696
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117200696.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Československá

obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený: Malata, Pružinský,
Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovaným: 1/ X. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XX, W. O., 2/ Y. H., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, W. O., o zaplatenie sumy
1.240,00 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 1.080,44 € s úrokom z omeškania
vo výške 8,05% ročne zo sumy 1.000,- € od 1.6.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 13%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.1.2017 domáha zaplatenia sumy 1.240,00 €, spolu s
úrokom 311,58 € a úrokom vo výške 19,50% ročne zo sumy 1.000,00 € od 1.1.2017 do zaplatenia a
úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1.390,86 € od 1.1.2017 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania z titulu povoleného prečerpania účtu. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.1.2013 vystavil v

prospech žalovaných oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania, ktorým došlo k uzavretiu zmluvy
o povolenom prečerpaní bežného účtu. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca povolené prečerpanie
na bežnom účte do výšky limitu 1.000,00 € formou úveru. Úver mohol byť čerpaný odo dňa 11.1.2013.
Zmluvné strany sa dohodli na výške úrokovej sadzby 16,90% a výške sadzby úroku z omeškania 8,75%.
V zmysle článku III. ods. 1 VZP pre prečerpanie s tým, že aktuálna úroková sadzba je zverejňovaná v
priestoroch žalobcu a na jeho internetovej stránke. K poslednému dňu v mesiaci v zmysle čl. II. Ods.
2 VZP boli žalovaný povinní zabezpečiť na bežnom účte dostatok prostriedkov na úhradu mesačných

úrokov a úrokov z omeškania. Keďže žalovaný nedodržali dohodnuté podmienky, žalobca dňa 31.5.2015
určil splatnosť úveru v súlade s článkom VII. ods. 2 písm. a) VZP pre prečerpanie. Zo žaloby zároveň
vyplýva, že žalovaná suma vo výške 1.240,00 € pozostáva z istiny vo výške 1.000,00 €, úroku vo výške
79,28 € vyčísleného ku dňu 31.5.2015, úroku z omeškania vo výške 160,72 € ku dňu 31.12.2016 a úroku
vo výške 311,58 € od 1.6.2015 do 31.12.2016. Ďalej sa od 1.1.2017 do zaplatenia domáha zmluvného
úroku vo výške 19,50% z istiny 1.000,00 € a úroku z omeškania zo sumy 1.390,86 € (1.000,- € + 311,58
€ + 79,28 €).

2. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.3. Súd pojednával v neprítomnosti účastníkov, právny zástupca žalobcu sa písomne ospravedlnil,
žalovaní sa nedostavili bez ospravedlnenia na pojednávanie. Súd vykonal dokazovanie oboznámením
sa so žalobou, písomným vyjadrením žalobcu, listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový

stav.

4. Z oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 11.1.2013,
ktorá je podpísaná oboma zmluvnými stranami vyplýva, že žalobca poskytol žalovaným povolené
prečerpanie k bežnému účtu ČSOB č. XXXXXXXXX/XXXX do výšky úverového limitu 1.000,00 €. Z tejto

listiny zároveň vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že výška úrokovej sadzby je 16,9% a sadzby
úrokuzomeškania8,75%.Listomzodňa2.4.2015označenýmako„Poslednávýzvanazaplateniedlžnej
čiastky“ žalobca vyzval žalovaných, aby uhradili dlh, ktorý ku dňu 1.4.2015 predstavoval sumu 1.047,58
€ vrátane príslušenstva a listom zo dňa 1.6.2015 oznámil žalovaným, že ich záväzok vo výške 1.080,44
€ vrátane príslušenstva sa stal dňom 31.5.2015 splatným.

5. Žalobca v podaní zo dňa 14.8.2017 zdôvodnil uplatnený úrok 16,9% ročne z istiny po zosplatnení
s odkazom na ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 16 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, na rozhodnutia Krajského súdu Prešov č. 1Co/29/2014 a č. 14Co/83/2012,
Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo/4734/2014, Ústavného súdu SR č. II ÚS 754/2015 a najvyššieho súdu
ČR č. 33Odo 657/2005.

6. Podľa § 52 ods. 1 z.č. 40/1966 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktorému tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 497 z.č. z.č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku
dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len ObchZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 ObchZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej

výške.
Podľa § 503 ods. 1 ObchZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku
dňu 1.6.2015 vo výške 0,05% , t.j. 8,05%.
Podľa§10cNariadeniavládySRč.87/1995Z.z.(prechodnéustanoveniekúpraveúčinnejod1.2.2013),
ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

7. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že žalovaní na základe
zmluvy o povolenom prečerpaní k bežnému účtu vyčerpali sumu 1.000 €, ktorú ale prestali splácať, preto
žalobca v zmysle článku VII bod 2 písm. a) vyhlásil splatnosť ku dňu uvedenom v písomnom oznámení
banky t.j. ku dňu 31.5.2015. K tomuto dňu predstavovala istina výšku 1.000,00 €, zmluvný úrok 79,28
€ a úrok z omeškania 1,16 €.

8. Je nepochybné, že za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie
finančných prostriedkov, t.j. úverové obdobie. Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu, teda
do splatnosti podľa jeho predstáv poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od počiatku sú
v záujme dodávateľa úroky na dohodnutú dobu, a to až do splatnosti úveru. Rovnako so zákonom

stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet však
zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri
úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti úveru. Ak úrok nie je splatný do splatnosti, zákon priznáva za
zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, a to či už zákonné napr. úroky z omeškania s kogentne
stanoveným limitom alebo zmluvné, napr. dohodnutá zmluvná pokuta. Zároveň je nepochybné, že

prípadná dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškanie a ďalších sankciách
indikuje neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutná otázka vykonania
súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úrokoch z omeškania a prípadných
ďalších sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z
omeškania či iných sankciách, je v neprospech žalovanej. Zákon totiž umožňuje po splatnosti priznať

úroky z omeškania v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

9. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej
istiny. Kým dohodnutý úrok predstavuje cenu za ktorú veriteľ poskytuje k dispozícii dlžníkovi istinu. Tento

zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného
záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru
v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda
zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných

peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu
s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané
peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky
u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili,
ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. Inak by nastal nespravodlivý a ústavne

nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky
veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k
zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy,
pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše došlo by k hrubej nadváhe veriteľa, ak by bol tento

nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej
nečinnosti. Takáto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a nemôže požívať právnu ochranu.
Uvedený právny názor vyslovil napr. aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 6Co 182/2011 zo
dňa 18.9.2012 a totožný záver vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Obo143/98. Obdobne možno poukázať aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 476/2012 zo dňa

18.9.2012.

10. Súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
13Co/138/2017-67 zo dňa 23.05.2017, v ktorom uviedol, že ak nastal stav, kedy spotrebiteľ užnemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ
inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V
opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ

bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej
pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny
stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky
inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké
práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom

prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi,
a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia
peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nejaké obmedzenie užívania svojho
majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu
justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav, v ktorom veriteľ
nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potencionálnej

nečinnosti, resp. stavu nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú sumu jednorazovo. Takéto konanie
veriteľa však nemá v Slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titul na
inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa súd dostáva aj k ďalšiemu zásadnému záveru,
spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a

počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnésankcie,keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú
spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom leggeartis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná

úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,
je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchýlená od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 OZ, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ robí absolútne neplatnou.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobcovi priznal nesplatenú istinu v sume 1.000 €, ako aj zmluvný

úrok, ale iba do dňa zosplatnenia vo výške 79,28 €, pričom v prevyšujúcej časti ohľadom priznania
zmluvného úroku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal taktiež úrok z omeškania do dňa zosplatnenia vo
výške 1,16 €, t.j. celkovo sumu 1.080,44 € a zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z
nezaplatenej istiny t.j. zo sumy 1.000 € od 1.6.2015 t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru,
keďže súd má za to, že žalobca nemôže žiadať priznať príslušenstvo z príslušenstva, čo predstavuje

neprípustnosť úročenia zmluvných úrokov úrokmi z omeškania, tzv. anatocizmus, čo vyplýva napr. aj
z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 31/2012 zo dňa 29.11.2012 resp. rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 35Odo 101/2002), preto v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

12. K argumentácii žalobcu, ktorý pri zdôvodnení nároku na zaplatenie úroku po zosplatnení poukázal
na ustanovenie § 16 ods. 1 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, ale len na druhú vetu, ktorá je vytrhnutá z kontextu súd uvádza nasledovné.
Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľ má právo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne splatiť pred dohodnutou lehotou splatnosti. V takom

prípade je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia
spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Z celého znenia tohto ustanovenia vyplýva, že spotrebiteľ má
právo počas doby trvania zmluvy úver splatiť aj pred lehotou splatnosti a len v takomto prípade má
veriteľ nárok na zmluvný úrok od poskytnutia úveru do jeho splatenia. Teda uvedené ustanovenie sa
nevzťahuje na daný prípad, kedy zosplatnil predčasne úver veriteľ a naďalej si uplatňuje zmluvný úrok

i po zosplatnení do zaplatenia istiny.

13. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo
skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 1.000,00 € spolu s príslušenstvom 353,70 € ku dňurozhodnutia. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v 56,5% a žalovaní v 43,5% (okrem časti istiny aj v
časti úroku a úroku z omeškania), nakoľko súd pri rozhodovaní o úspechu v konaní musí zohľadniť celý
žalobcom uplatnený nárok. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní súd priznal prevažne úspešnému

žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 13% (56,5%43,5). Súd o výške náhrady trov konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).