Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 7, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117205745
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117205745.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: F. B., T.. XX.XX.XXXX,

H. C., I. T. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, Sov.
hrdinov 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792
752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04
Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie 300,- €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 200,- eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 3.3.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
300,- eur spolu s trovami konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že v konaní, vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 29C/225/2014, bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa. Žalobou sa domáhal
zrušenia rozhodcovského rozsudku a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. V konaní bol
úspešný. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29C/225/2014, z 10.6.2015 bol rozhodcovský

rozsudok, vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, ICO: 47 233 516, zrušený. Súd konštatoval, že: „Na základe
uvedených skutočností preto podľa názoru súdu napriek tomu, že predmetná rozhodcovská zmluva má
povahu samostatnej zmluvy, nešlo o zmluvu individuálne dojednanú nakoľko bola vopred pripravená
dodávateľom bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť akokoľvek do jej textu zasiahnuť. Keďže ide o
zmluvné dojednanie majúce charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je v zmysle ust. § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, je naplnený zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského

rozsudku v zmysle ust. § 40 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti bolo nesporne preukázané, že pre daný typ úveru bola uvedená ročná percentuálna miera
nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 69,56 %, preto nesprávne uvedenie RPMN v
neprospech žalobcu ako spotrebiteľa má taktiež za následok, že predmetný spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný mal iba nárok na vrátenie istiny poskytnutého úveru.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru, že zmluvné
podmienky uvedené v bode 8.1. a 8.4. zmluvy o revolvingovom úvere sú neprijateľnými zmluvnými

podmienkami v zmysle ust. § 53 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnosť uvedenej zmluvnej
podmienky súd vidí nielen v samotnom predmete tohto pojednania v jeho cene, ale aj v okolnostiach
uplatňovania tohto ustanovenia.“ Rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29C/225/2014, z 10.6.2015
bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 19Co/358/2015, z 26.4.2016. RozsudokOkresnéhosúduPrešov,sp.zn.29C/225/2014,z10.6.2015,vovýrokochI.aII.nadobudolprávoplatnosť
29.7.2015. Vo výrokoch III. a IV. rozsudky nadobudli právoplatnosť 16.16.2016. Ako spotrebiteľ si
uplatňuje satisfakciu za porušenie svojich spotrebiteľských práv. Svoje práva si musel brániť podaním

pôvodnej žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa
dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu.

2. Žalovaný vo svojom písomnom podaní vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti súdu, nakoľko na
konanie je príslušný všeobecný súd podľa sídla žalovaného. Žalovaný zároveň žiadal žalobu v celom

rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalobca žalobu opiera o ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z.. Žalobca však neuniesol ani v minimálnom rozsahu dôkazné bremeno svojho uplatneného nároku,
t.j. v čom, resp. na akom základe si ho uplatňuje. Žalobca si ako spotrebiteľ neuplatňoval v žiadnom
súdnom konaní porušenie svojich práv alebo povinnosti. Túto právnu skutočnosť t.j. predchádzajúce
úspešné uplatňovanie porušovania práv a povinností nie je možné zamieňať alebo stotožňovať s
tým, že medzi účastníkmi konania prebehlo konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku a určenie

neprijateľnosti zmluvných podmienok. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že na strane žalobcu
nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna ťažko napraviteľná majetková, resp. nemajetková ujma alebo
škoda, ktorá by prípadne zakladala premisu o možnosti nároku na finančné zadosťučinenie. Okresný
súd navyše vo svojom rozsudku rozhodol iba o zrušení a odklade vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku a povinnosti žalobcu nahradiť druhej strane trovy konania. Medzi účastníkmi konania nebolo

vydané žiadne rozhodnutie, ktorým by bolo preukázané splnenie predpokladov podľa § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z.. Predpoklad formulácie obsiahnutej v zákone, cit. „úspešne uplatní porušenie práva
alebo i povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi“, vyžaduje logicky rozhodnutie
s výrokom súdu, v ktorom sa uvedené konštatuje. Uvedené vyplýva zo základného princípu civilného
konania - pre súd a každý orgán je záväzný len výrok rozhodnutia, nie odôvodnenie rozhodnutia.

Uvedené zákonné ustanovenie neformuluje predpoklady pre priznanie nároku inak, ako v iných
prípadoch. S poukazom na judikatúru ústavného súdu SR, ako aj rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu
SR, sa vyžaduje rozhodnutie (teda autoritatívne vyslovenie porušenia v podobe výroku ako jedinej
záväznej a právne relevantnej časti každého rozhodnutia), ktorým spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie
práva alebo povinnosti. Žalovaný napadol samotnú vecnú dôvodnosť nároku na uplatňované finančné

zadosťučinenie. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie
bez porušovania základného práva (viď IV. ÚS 210/04). Na priznanie žalobcom uplatňovaného nároku
(dokonca v danom rozsahu) neexistuje žiadny skutočný a zákonný dôvod.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 29C/225/2014-103 zo
dňa 10.6.2015, rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. 19Co/358/2015, zo dňa 26.4.2016 a zistil
nasledovný skutkový stav:

4. Tunajší súd rozsudkom č.k. 29C/225/2014-103 zo dňa 10.6.2015 okrem iného zrušil rozhodcovský

rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadený spoločnosťou Slovák arbitration court, s.r.o.
so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zn.: 82/03/14 z 1.4.2014. Zároveň určil, že zmluvná podmienka
v zmluve č. 8300045274 bod 8.4. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti úveru, je splatná dňom
uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných
pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku

2.3 zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty
podľa ods. 8.1. písm. a) tejto dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku
dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Odplata za
poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu dlžníkom.
Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítam vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi

na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy
oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto dohody o
poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3.
zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v 51. 2 žiadosti/
zmluvy je neplatná. Súd taktiež určil, že zmluvná podmienka v zmluve č. 8300045274 v bode 8. Dohody

o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka bod 8.1 v znení „Predmetom
tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť apo splnení
nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek
splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom aDlžníkom (ďalej ako „úver/revolving") a záväzok Dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur a b) za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur v prípade ak

bude dlžníkovi revolving poskytnutý je neplatná.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudkom, č.k. 19Co/358/2015, zo dňa 26.4.2016 potvrdil
rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o určení neplatnosti zmluvných podmienok 8.4 a 8.1. Dohody.

6. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo

zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 9.6.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.

Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od
10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

7. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zák. č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo terajšom
znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje
žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba
určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte

zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti
poskytujeajbeztoho,abyporušenieprávaalebopovinnostispotrebiteľaustanovenézákonomoochrane
spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

8. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia

v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú
predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ
porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná
úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských

úveroch, o finančných službách na diaľku a pod.. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto
osobitné právne normy nerešpektuje. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči
spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných

nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia
nie je sankcia za samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a
preventívny účinok je v zadosťučinení obsiahnutý. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá
mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie v prípade
vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla.

Teda už samotné vyvolanie stavu žalovaným, na základe ktorého by žalobcovi ako spotrebiteľovi ujma
mohla vzniknúť, je jedným z predpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa
§ 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu
a nemožno ju objektívne preukázať. Uvedené neznamená svojvôľu pri rozhodovaní súdu o výškepriznaného finančného zadosťučinenia, ale pri tomto súd zohľadňuje viaceré kritéria tak, ako je uvedené
vyššie (intenzitu a časové obdobie trvania závadného konania dodávateľa, satisfakčnú a sankčnú
funkciu zadosťučinenia a pod.).

9.Vdanejprávnejvecimalsúdjednoznačnezapreukázané,ževkonanívedenomnatunajšomsúdepod
sp. zn. 29C/225/2014, si žalobca úspešne uplatnil svoje právo ako spotrebiteľ, keď sa domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným spoločnosťou Slovak
arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava zo dňa 8.9.2014, sp. zn. 82/03/14, z dôvodu

neplatnej rozhodcovskej doložky, a taktiež určenia neprijateľných zmluvných podmienok pričom súd jeho
návrhu vyhovel pre porušenie ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. V súvislosti s výkladom
samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd poukazuje na interpretačné
pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa
24.6.2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany
spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“. Uplatnením

práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná
obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa. Z uvedených dôvodov je preto nedôvodná
a nelogická námietka žalovaného, že žalobca si ako spotrebiteľ neuplatňoval v žiadnom súdnom konaní
porušenie svojich práv.

10. Žalobcovi vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť
mu ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života. Žalobca znášal stav právnej
neistoty, nakoľko proti žalobcovi bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorým tento bol zaviazaný zaplatiť
žalovanému sumu 2.575,27 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a ďalšie príslušenstvo, pričom
uvedené rozhodnutie bolo vydané na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Žalobca sa obával o

výšku dlhu a jeho neustále narastanie, keď si žalovaný voči nemu uplatňoval nároky, na ktoré nemal
nárok. Žalobca bol nedôvodne vystavený psychickému vypätiu zo strany žalovaného aj tým, že samotný
žalobca musel na dosiahnutie stavu relatívnej právnej istoty iniciovať súdne konanie na ochranu svojich
spotrebiteľských práv (konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku vedené na tunajšom súde pod sp.
zn. 29C/225/2014). Súdne konanie, ktoré bolo v danej situácii jedinou možnosťou žalobcu je samo o

sebe stresujúcim faktorom, odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia.

11. Vychádzajúc z uvedeného porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity
zásahu do práv spotrebiteľa, výšky nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžky trvania závadného
stavu, nakoľko žalobcovi bol rozhodcovský rozsudok doručený už 19.5.2014, a objektívnej spôsobilosti

tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a spoločenskom živote žalobcu, považoval
súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne dôvodný a za primerané finančné
zadosťučinenie súd považoval sumu 200,- eur, na ktorej zaplatenie žalovaného zaviazal a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla
konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť

a zároveň je aj sankciou postihujúcu žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal.

12. Čo sa týka námietky miestnej nepríslušnosti súd ju nepovažoval za dôvodnú, nakoľko miestna
príslušnosť tunajšieho súdu je daná v zmysle § 19 písm. d/ Civilného sporového poriadku („CSP“).

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.
Podľatohtoustanoveniamôžesúdpriznaťnáhradutrovkonaniavplnejvýškeajvprípade,aksúdpriznal
nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj I. ÚS 56/2017). Ide o prípady, ak výška
nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových
okolností,ktorésúpodstatnéprerozhodnutieovýškepriznanéhoplnenia,niečodozákladuuplatneného

nároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.