Decision was made at the court Správny súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Viera Šebestová
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/203/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201121
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201121.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek
senátuJUDr.DášiFilovejaJUDr.AnnyPeťovskej,PhD.,vprávnejvecižalobcu:Bc.W.S.,bytomY.XXX,
okres S., zastúpený Mgr. Ing. Jaroslavom Pencom, advokátom, Nejedlého 47, 841 02 Bratislava, proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-18/2012 zo dňa 22.03.2012, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-18/2012 zo dňa 22.03.2012
z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 450,76 eur k rukám právneho
zástupcu žalobcu, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou doručenou Najvyššiemu súdu SR dňa 25.05.2012, ktorá bola Krajskému súdu v
Bratislave postúpená uznesením NS SR sp. zn. 4Sž/9/2012 zo dňa 29.05.2012 ako súdu vecne a
miestne príslušnému, domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného Č.p.: SLV-PS-PK-18/2012 zo
dňa 22.03.2012 o zamietnutí žalobcovho rozkladu, ktorým bol potvrdený personálny rozkaz ministerstva
vnútraSRojehoprepustenízoslužobnéhopomeruč.544zodňa20.12.2011avráteniavecižalovanému
na ďalšie konanie.
Žalobca uvádza, že personálnym rozkazom ministra vnútra SR zo dňa 20.12.2011 č. 544 bol podľa
§ 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov (ďalej iba „zákon“) prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ. Ako dôvod prepustenia
žalovaný uviedol, že žalobca zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu, keď v čase mimo
výkonu štátnej služby zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej mal spôsobiť sebe a inej osobe materiálnu
škodu. Dopravnú nehodu neohlásil policajtovi a následne svojim konaním maril jeho objektívne
prešetrenie svojim odchodom z jej miesta pred príchodom policajtov, ako aj požitím alkoholických
nápojov po nej.
Žalobca proti personálnemu rozkazu podal rozklad. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým
potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 544 zo dňa 20.12.2011.
Žalobca uvádza, že rozhodnutia oboch správnych orgánov sú nezákonné a neodôvodnené z týchto
dôvodov:
- žalobca tvrdí, že nie je pravdou, že v danom prípade ide o dopravnú nehodu, ale iba o škodovú udalosť,
pri ktorej nevznikla inému škoda na majetku. Táto vznikla iba na jeho vozidle, ktorá je škodou nepatrnou
a túto nebol povinný nikomu nahlásiť. Z dôvodu, že ide o škodovú udalosť zabezpečil odtiahnutie svojhoosobného motorového vozidla z miesta škodovej udalosti a odišiel domov s tým, že na odtiahnutie
dohliadal jeho známy z Ľubiše. Následne doma pri rozoberaní škodovej udalosti s manželkou požil
alkoholické nápoje. V čase škodovej udalosti však nebol pod vplyvom alkoholu, čo bolo potvrdené aj
znaleckými posudkami. Konaním žalobca nechcel poškodiť meno polície.
Dňa 14.11.2011 bol personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Humennom č. 298 za
vyššie uvedenú udalosť potrestaný, a to dňom 15.11.2011 bol preložený z funkcie zástupcu riaditeľa OO
PZ Koškovce s 5. platovou triedou do funkcie referenta OO PZ Humenné do 1. platovej triedy. Podľa
žalobcu už toto potrestanie bolo veľmi prísne.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ
z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e/ zákona dňom doručenia personálneho rozkazu.
Personálny rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 22.12.2011 a týmto dňom služobný pomer žalobcu v
súlade s § 194 ods. 3 zákona skončil bez ohľadu na to, že využil zákonnú možnosť a podal riadny
opravný prostriedok - rozklad.
Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či
správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. (napr. NS SR č.k. 1 Sžo 220/2008).
Žalovaný v predmetnej veci poukazuje na ustálený právny názor Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého
posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom
správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné
oprávneniesprávnehoorgánuvotázkenaplneniaobsahuprávneneurčitéhopojmu„porušenieslužobnej
prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by tým vstupoval do právomoci
orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží (napr. NS SR č. k. 1 Sžo 33/2008, 3 Sžo 15/2011, 3 Sžo 21/2011).
Dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru bola skutočnosťou, že žalobca dňa 04.11.2011
asi o 23:30 hod. v čase mimo výkonu štátnej služby viedol v katastri obce Ľubiša v smere jazdy
na Humenné osobné motorové vozidlo zn. Renault Scenic, ev. č. HE-510 AY, pričom sa plne
nevenoval vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim
schopnostiam, vlastnostiam vozidla, podmienkam, stavu a povahe vozovky, zišiel s vozidlom mimo cestu
do priekopy vpravo v smere jazdy, kde pred rodinným domom č. 172 narazil do mostíka cez priekopu. Tu
vozidloodhodilodopriekopyanáslednenarazilodomostíkapredrodinnýmdomomč.67.Namotorovom
vozidle vznikla škoda vo výške cca 3.000,-eur a poškodením mostíka pred rodinným domom č. 67
vznikla škoda, ktorá bola na mieste odhadnutá na cca 250,- eur. Žalobca sa následne dohodol s V. K.
z C., že on dá vozidlo odtiahnuť a v prípade potreby uvedie, že vozidlo v čase dopravnej nehody riadil.
Vozidlo sa potom za pomoci nákladného motorového vozidla snažil z miesta nehody odstrániť X. Y.
z C., v čom mu zabránila privolaná hliadka PZ. Z miesta dopravnej nehody žalobca odišiel do miesta
bydliska, kde (v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol)
podľa vlastného vyjadrenia vypil jedno 10° pivo a presne nezistené množstvo domácej slivovice. Počas
šetrenia dopravnej nehody maril jej objasňovanie tým, že po návrate na miesto nehody, ako aj vo svojej
výpovedi najskôr uviedol, že vozidlo v čase dopravnej nehody viedol V. Kondis.
Žalobca bol počas šetrenia dopravnej nehody podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu. Touto
skúškou bolo u neho v čase o 03:11 hod. dňa 05.11.2011 zistené 0,83 mg/l - v prepočte 1,73 promile
alkoholu v dychu a opakovanou skúškou v čase o 03:37 hod. zistené 0,79 mg/l - v prepočte 1,65 promile
alkoholu v dychu. Znalkyňa z odboru zdravotníctva a farmácie MVDr. Lýdia Slosarčíková v závere
svojho znaleckého posudku o. i. uviedla, že za predpokladu, že žalobca požil po nehode ním uvádzané
množstvo a druh alkoholických nápojov a po odčítaní koncentrácie, ktorá mu mohla vzniknúť po požití
ním uvádzaných alkoholických nápojov po nehode, mal v čase nehody v krvi koncentráciu alkoholu od
1,19 - 1,60 g/kg (promile).
Podľa ustanovenia § 238 ods. 2 zákona dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane
účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a
organizácií, listiny, veci a obhliadka. Príslušný nadriadený, ktorý je oprávnený zistiť dôvod prepustenia
uvedený v § 192 ods. 1 písm. e/ zákona a rozhodnúť o prepustení policajta z uvedeného dôvodu, v
danej veci iba minister vnútra Slovenskej republiky, v medziach zákona v súlade s povolenou voľnou
úvahou (správne uváženie), v ktorej je nezastupiteľný, posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahyžalobcu a v súlade so zákonom aj rozhodol. Vykonaným prešetrením danej veci v súlade s platnou
právnou úpravou (§ 233 zákona) bolo protiprávne konanie žalobcovi preukázané dôkazmi, ktoré boli
zhromaždené a vyhodnotené v súlade so zákonom. Tieto dôkazy minister vnútra SR považoval pre
vydanie personálneho rozkazu za postačujúce a spáchanie protiprávneho konania žalobcovi týmito
dôkazmi riadne preukázal.
Žalovaný uvádza, že podľa časti I. bod 3 rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 2/2002 v
znení rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 63/2003, sa za porušenie služobnej prísahy alebo
služobnejpovinnostizvlášťhrubýmspôsobompovažuje,akpolicajtvedievčaseslužbyalebomimočasu
služby motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. Podľa čl. I písm. a/ bod 11
rozkazu žalovaného č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ (ďalej
len „rozkaz 6/1997“) bolo všetkým policajtom uložené nemariť objektívne prešetrenie dopravnej nehody,
ktorej boli účastníkmi, najmä odchodom z miesta nehody pred príchodom policajtov prešetrujúcich
nehodu, s výnimkou nevyhnutných prípadov (poskytnutie pomoci zraneným osobám, nevyhnutnosťou
vlastného ošetrenia v zdravotníckom zariadení a pod.) alebo bezdôvodným odmietnutím povinnosti
podrobiť sa vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo omamnej a psychotropnej látky. Podľa čl.
1 ods. 1 písm. c/ nariadenia ministra vnútra SR č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú
dôvodprepusteniapríslušníkaPZzoslužobnéhopomeru,podľaktoréhopolicajtporušíslužobnúprísahu
zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby, keď vedie motorové vozidlo v čase osobného voľna pod vplyvom alkoholu alebo iných
návykových látok alebo odmietne dychovú skúšku v súvislosti s vedením motorového vozidla.
Žalobca bol oboznámený so všetkými internými predpismi upravujúcimi postih policajta v prípade, ak sa
u nej počas vedenia motorového vozidla zistí prítomnosť alkoholu alebo iných návykových látok alebo
sa odmietne podrobiť dychovej skúške v súvislosti s vedením motorového vozidla, prípadne bude mariť
objektívne prešetrenie dopravnej nehody.
Pokiaľideonaplneniezákonnýchpodmienok,ktorévyžadujeustanovenie§192 ods.1písm.e/zákona:
Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že žalobca nebol čestný a disciplinovaný,
keď v čase mimo výkonu štátnej služby zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil a inej osobe
materiálnu škodu. Dopravnú nehodu neohlásil policajtovi a následne svojím konaním maril jej objektívne
prešetrenie svojím odchodom z jej miesta pred príchodom policajtov prešetrujúcich nehodu, ako aj
požitím alkoholických nápojov po nej. Prostredníctvom iných osôb sa snažil vozidlo z miesta nehody
odstrániť a dokonca nahovoril inú osobu k nepravdivej výpovedi, aby uvádzala, že bola vodičom v
čase nehody. Neriadil sa právnymi predpismi, keď v čase mimo služby konal v príkrom rozpore so
spoločenským postavením, úlohami a poslaním PZ (§ 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 171/1993 Z. z. o PZ
v znení neskorších predpisov) a v rozpore s čl. I písm. a/ bod 11 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997
o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ v platnom znení a teda neplnil
úlohy uložené mu zákonmi, rozkazmi a pokynmi nadriadených, nezdržal sa konania, ktoré mohlo narušiť
vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal ani služobnú disciplínu. Svojím konaním tak
zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/, g/ a h/
zákona.
Splnená bola aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka
PZ, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby, najmä záujmu na zodpovednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi
PZ, na ich povinnosti byť čestnými, ochraňovať práva občanov a tým upevňovať ich dôveru v PZ.
Zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení a predpokladá, že príslušník PZ v rámci svojho
postavenia bude príkladne rešpektovať zákony a iné právne predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v
služobnej prísahe. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom
pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený so sprísnenými
opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ, sa dopustil vyššie uvedeného protiprávneho konania
nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ a spôsobilého narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť
dôveru v tento zbor. Na činnosť príslušníkov PZ sú kladené vyššie nároky, a to nielen počas priameho
výkonu štátnej služby, ale aj mimo nej. Každý príslušník PZ má v porovnaní s iným občanom väčšiu
zodpovednosť za svoje konanie vyplývajúce z jeho profesie a svojím správaním má byť vzorom
iným občanom. Preto postup nadriadených súvisiaci s prepustením žalobcu zo služobného pomeru jedôvodný a plne zodpovedá závažnosti jeho konania. Ako vyplýva zo zhodnotenia služobnej činnosti
bol samostatný, iniciatívny a v maximálnej miere sa snažil plniť úlohy na úseku svojho služobného
zaradenia. Svedomité plnenie služobných povinností a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je
však základnou povinnosťou každého príslušníka PZ, a preto ním nemožno ospravedlniť protiprávne
konanie, akého sa žalobca dopustil.
Zákonná povinnosť uvedená v § 225 ods. 2 písm. c/ zákona bola dodržaná tým, že návrh na
prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ pred vydaním personálneho rozkazu bol
vopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom, ktorý s ním súhlasil. Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že zákonná povinnosť uvedená v § 225 ods. 2 písm. c/ zákona bola dodržaná.
K námietke žalobcu, že nespôsobil dopravnú nehodu ale škodovú udalosť, že nebol povinný túto udalosť
nikomu hlásiť a alkoholické nápoje mal požiť až po tejto udalosti, žalovaný nesúhlasí a poukazuje na
ust. § 64 ods. 1, 2, 3, § 65 písm. b/, § 66 ods. 1, 6 zák. č. 8/2009 Z.z..
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že pokiaľ ide o naplnenie pojmových znakov uvedených v
predmetnýchustanoveniachzákonač.8/2009Z.z.,žalobcabolúčastníkomdopravnejnehodyvzhľadom
k tomu, že nesplnil viaceré povinnosti uložené mu práve v ustanovení § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z.
Z citovanej právnej úpravy teda vyplýva, že uvedená udalosť bola správne kvalifikovaná ako dopravná
nehoda.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nebol povinný hlásiť túto udalosť, žalovaný poukazuje na to,
že žalobcovi bolo podľa čl. I písm. a/ bod 11 rozkazu č. 6/1997 uložené nemariť objektívne
prešetrenie dopravnej nehody, ktorej boli účastníkmi, najmä odchodom z miesta nehody pred
príchodom policajtov prešetrujúcich nehodu, s výnimkou nevyhnutných prípadov (poskytnutie pomoci
zraneným osobám, nevyhnutnosťou vlastného ošetrenia v zdravotníckom zariadení a pod.) alebo
bezdôvodnýmodmietnutímpovinnostipodrobiťsavyšetreniunazisteniepožitiaalkoholualeboomamnej
a psychotropnej látky. Podľa názoru žalovaného sa žalobca v danom prípade čestne a zodpovedne
nezachoval, ale konal vo zvlášť hrubom rozpore so služobnou prísahou.
Žalovanýknámietkežalobcu,žezadostatočnépovažujejehopotrestanietým,žebolpreloženýzfunkcie
zástupcu riaditeľa OO PZ Koškovce na funkciu referenta OO PZ v Humennom uvádza, že uvedené
personálne opatrenie bolo realizované v súlade s ustanovením § 35 ods. 7 zákona a nepovažuje sa ani
za postih, prípadne trest.
Žalovaný poukazuje na to, že dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru bolo naplnenie
zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, a to že žalobca porušil
služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby. Tento dôvod prepustenia sa počas konania vedeného u žalovaného
nezmenil. V návrhu na prepustenie žalobcu, ako aj v personálnom rozkaze o jeho prepustení a dokonca
aj v napadnutom rozhodnutí o zamietnutí podaného rozkladu sa ako dôvod prepustenia žalobcu zo
služobného pomeru uvádza práve naplnenie zákonných podmienok ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/
zákona.
Skutočný stav veci bol zistený vlastným šetrením žalovaného, ktorý ako dôkazy v zmysle § 238
zákona využil výsledky šetrenia, na základe ktorého zabezpečil kompletný spisový materiál ODI OR
PZ v Humennom, č.p.: ORP-P-392/ODI1-HE-2011 obsahujúci o. i. záznam predmetnej dopravnej
nehody zo dňa 04.11.2011 s popísaním skutkového deja dopravnej nehody a jej okolností, zápisnicu
o obhliadke miesta dopravnej nehody, fotokópie príslušných zápisov o dychovej skúške a ďalší
dokumentačný materiál. Ako dôkazy žalovaný zabezpečil písomné vyjadrenie (záznam) žalobcu zo
dňa 14.11.2011, zápisnicu o jeho výsluchu ako obvineného i ako účastníka konania vo veci jeho
prepustenia zo služobného pomeru, množstvo svedeckých výpovedí vo forme zápisníc o výsluchu osôb
na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, odborné vyjadrenie KEU PZ Košice č.p.: PPZ-KEU-
KE-EXP-2011/3826 zo dňa 15.11.2011, prezenčné listiny o oboznámení žalobcu s internými predpismi
žalovaného, prehľad o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach žalobcu, zhodnotenie
služobnej činnosti žalobcu, stanovisko ZO OZP v SR č. 10-25 Humenné a ďalšie súvisiace písomnosti,
ktoré sú súčasťou priloženého spisu.Žalobca bol s návrhom na jeho prepustenie vrátane dôkazov preukazujúcich jeho protiprávne konanie,
akoajscelýmnavecsavzťahujúcimpodkladovýmmateriálomriadneoboznámenýdňa07.12.2011.Dňa
08.12.2011 predložil v písomnej forme na OKP OR PZ v Humennom návrhy na doplnenie dokazovania
a vyjadrenie sa k dôkazným materiálom, v rámci čoho predložil znalecký posudok č. 16/2011 zo dňa
20.11.2011 MUDr. Jána Zreláka, znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia - odvetvie súdne lekárstvo
(toxikológia, alkohológia, sérohematológia), z ktorého vyplýva, že v čase vedenia motorového vozidla
dňa 04.11.2011 od 23:00 hod. do 23:30 hod. žalobca nemal žiaden metylalkohol v krvi. Poukázal o. i.
na to, že prístroj, ktorým mu bol meraný alkohol v dychu po škodovej udalosti, má platnosť overenia
kalibrácie do 18.02.2011. Tiež poukázal na to, že ide iba o škodovú udalosť a spochybňuje výpovede
B. B., Y. X. a Bc. D. M.. Písomnosťou č.p.: ORPZ-HE-VO-1068-082/2011 zo dňa 09.12.2011 návrhy
žalobcu na doplnenie dokazovania žalovaný odmietol so záverom, že tieto návrhy sú účelové v snahe
vyhnúť sa postihu za protiprávne konanie.
Personálne konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo vykonané striktne
na základe príslušných ustanovení zákona a v rámci predmetného konania bol v plnom rozsahu
dodržaný zákonný postup. Žalovaný má za to, že po vyhodnotení zadovážených dôkazov na základe
vlastného šetrenia, ktoré vo veci vykonal, správne konštatoval protiprávne konanie žalobcu, ktoré je
nezlučiteľné s postavením príslušníka PZ a jeho postup bol realizovaný v intenciách platnej právnej
úpravy, pričom bolo potrebné prijať záver, že žalobcovým konaním došlo k naplneniu pojmových znakov
skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona. V konaní o prepustení žalobcu
zo služobného pomeru príslušníka PZ boli zabezpečené dôkazy, ktorými bolo preukázané, že žalobca
svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť s tým, že jeho
ponechanievslužobnompomerebybolonaujmudôležitýchzáujmovštátnejslužby.Vzhľadomnavšetky
uvedené skutočnosti prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ žalovaný považuje za
dôvodné a plne v intenciách platnej právnej úpravy. Žalovaný navrhuje preto žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe
(§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je
dôvodná.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj
orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon
zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej
správy (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo
v správnom konaní; ide o inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím
či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak
konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania
s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.
Základným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je preskúmať
„zákonnosť“ postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie
je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“
ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou
rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať
do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky
napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Súdzpripojenéhoadministratívnehospisuzistil,žedňa20.12.2011bolvydanýpersonálnyrozkazč.544,
ktorýmbolžalobcaprepustenýpodľa§192ods.1písm.e/zákonazoslužobnéhopomerupríslušníkaPZ.
Skutočnosťou, ktorá tento dôkaz zakladala bolo to, že žalobca dňa 04.11.2011 asi o 23,30 hod. v časemimo výkonu štátnej služby viedol v katastri obci Ľubiša v smere jazdy na Humenné osobné motorové
vozidlo zn. Renault Scenic, ev. č. HE 510AY, pričom sa plne nevenoval vedeniu vozidla, nesledoval
situáciu v cestnej premávke, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla,
podmienkam, stavu a povahe vozovky, zišiel s vozidlom mimo cesty do priekopy v pravo v smere jazdy,
kde pred rodinným domom č. 172 narazil do mostíka cez priekopu. Tu vozidlo odhodilo do priekopy
a následne narazil do mostíka pred rodinným domom č. 67. Na motorovom vozidle vznikla škoda vo
výške cca 3000,- eur a poškodením mostíka pred rodinným domom č. 67 vznikla škoda, ktorá bola na
mieste odhadnutá na cca 250,- eur. Žalobca sa následne dohodol s V. K. z Ľubiše, že on dá vozidlo
odtiahnuť a v prípade potreby uvedie, že vozidlo v čase dopravnej nehody riadil. Vozidlo sa potom za
pomoci nákladného motorového vozidla snažil z miesta nehody odstránil X. Y. z C., v čom mu zabránila
privolaná hliadka PZ. Z miesta dopravnej nehody žalobca odišiel do miesta bydliska, kde (v čase keď by
to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol) podľa vlastného vyjadrenia vypil
jedno desaťstupňové pivo a presne nezistené množstvo domácej slivovice. Počas šetrenia dopravnej
nehody maril jej objasňovanie tým, že po návrate na miesto nehody, ako aj vo svojej výpovedi neskôr
uviedol, že vozidlo v čase dopravnej nehody viedol V. K.. Žalobca počas šetrenia dopravnej nehody bol
podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu. Touto skúškou bolo u neho v čase o 03.11 hod dňa
05.11.2011 zistené 0,83 mg/l - v prepočte 1,73 promile alkoholu v dychu a opakovanou skúškou v čase
3.37 hod. zistené 0,79 mg/l v prepočte 1,65 promile alkoholu v dychu. Znalkyňa z odboru zdravotníctva
farmácieMVDr.LýdiaSlosarčíkovávzáveresvojhoznaleckéhoposudkuo.i.uviedla,žezapredpoklade,
že menovaný požil po nehode ním uvádzané množstvo a druh alkoholických nápojov a po odpočítaní
koncentrácie, ktorá mu mohla vzniknúť po požití ním uvádzaných alkoholických nápojov po nehode, mal
v čase nehody v krvi koncentráciu od 1,19 - 1,60 g/kg (promile).
Žalobca v priebehu konania tvrdil, tak isto aj v žalobe, že nespôsobil dopravnú nehodu alebo škodovú
udalosť a preto nebol povinný túto udalosť nikomu hlásiť. Alkoholické nápoje požil až po tejto udalosti.
Žalobca uvádzal, v priebehu správneho konania, že k udalosti prišlo tak, že oproti idúce auto malo
podľa neho nastavené svetlá, oslnilo ho a on v snahe zabrániť zrážke strhol volant mierne doprava, kde
pravým predným kolesom zachytil okraj mostíka, vozidlo sa stalo neovládateľné a strhlo ho do priekopy.
Potom ako vyšiel z auta, zistil, že poškodené je iba jeho auto, na inom vozidle škoda nevznikla a ani
na majetku niekoho iného. Keďže žiadna osoba nebola zranená a nikomu inému škoda nevznikla bol
presvedčený, že sa jedná o škodovú udalosť a nie je potrebné volať políciu, iba zabezpečiť odtiahnutie
jeho poškodeného vozidla.
Súd zistil, že žalobca dňa 08.12.2011 predložil v písomnej forme na OR PZ Humenné návrhy na
doplnenie dokazovania a vyjadrenie k dôkazným materiálom, zároveň predložil znalecký posudok MUDr.
Jána Zreláka v ktorom sa uvádza, že v čase udalosti okolo 23.00 - 23.10 hod. nemal vypitý alkohol
vplyv na vedenie vozidla a znalecký posudok vypracovaný Úradom súdneho lekárstva a forenznej
traumatológie Žilina, z ktorého vyplýva, že znaleckým skúmaním nebolo jednoznačne preukázané to,
že by žalobca mal v čase udalosti požité alkoholické nápoje. Napriek týmto dôkazom žalovaný pri
rozhodovaní vzal do úvahy iba znalecký posudok MVDr. Slosarčíkovej. Žalobca poukázal na to, že
prístroj, ktorým mu bol meraný alkohol s dychu mal platnosť overenia kalibrácie do 18.02.2011, s touto
námietkou sa správne orgány žiadnym spôsobom nevysporiadali.
Žalobcove návrhy na doplnenie dokazovania boli odmietnuté OR PZ v Humennom dňa 09.12.2011 s
tým, že tieto návrhy sú účelové v snahe vyhnúť sa postihu za protiprávne konanie.
Z administratívneho spisu nevyplýva, že konaním žalobcu by vznikla niekomu inému škoda (poškodenie
mostíka pred rodinným domom č. 67, ktorá bola odhadnutá na 250,- eur). Svedeckými výpoveďami
Q. T. zo dňa 25.11.2011, V. T. zo dňa 28.11.2011, C. T. zo dňa 23.11.2011 a P. X. zo dňa 05.11.2011
bolo preukázané, že žiadna škoda na ich majetku nevznikla v súvislosti s udalosťou zo dňa 04.11.2011.
Taktiež nevyplýva ani z fotodokumentácie k dopravnej nehode v obci Ľubiša spracovanej npor.
Františkom Marcinčinom, npor. Miroslavom Becákom, že bol poškodený mostík pred domom č. 67.
Súd teda konštatuje, na základe dokladov založených v spise, že škoda vznikla iba na osobnom
motorovom vozidle žalobcu.
Podľa § 64 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z., dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane
v priamej súvislosti s premávkou vozidla, a pri ktorej:a/ sa usmrtí alebo zraní osoba,
b/ sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
c/ uniknú nebezpečné veci alebo
d/ na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne
hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedennásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.
Podľa § 64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z., za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa ods.
3, ak:
a/ nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,
b/ je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo sa odmietol
podrobiť vyšetreniu na zistenie ich použitia alebo,
c/ sa účastníci škodovej udalosti nedohodnú na jej zavinení.
Podľa § 64 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z.z., ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda
v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu.
Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.
V tejto súvislosti súd uvádza, že za dopravnú nehodu sa považuje až tá udalosť v cestnej premávke,
ak táto hmotná škoda prevyšuje jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona, čo v danom
prípade je 3990,- eur. Z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že škoda na motorovom vozidle je vo
výške cca 3000,- eur.
Úlohou súdu bolo zistiť či zo strany žalovaného boli dostatočným spôsobom preukázané dôvody
prepustenia žalobcu zo služobného pomeru v zmysle § 192 ods. 1 písm. e/ zákona.
Súd uvádza, že každé konanie a rozhodnutie v konaní, ktoré je jeho výsledkom, musí vychádzať z riadne
zisteného skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, je vykonané v primeranom rozsahu
potrebnom na rozhodnutie. V danom prípade žalovaný jednoznačne stanovil, že udalosť ktorú spôsobil
žalobca dňa 04.11.2011 je dopravnou nehodou, čo však nie je možné jednoznačne tvrdiť na základe
dôkazov zabezpečených žalovaným. Tiež je potrebné uviesť, že prvostupňový správny orgán nevykonal
dôkazynavrhnutéžalobcom,čojevrozpores§193ods.2zákona.Vkonanísprávnychorgánovmusíbyť
okrem iného dodržaná zásada zákonnosti a princíp proporcionality, pretože výklad ustanovení zákona
musí v zmysle článku 152 ods. 4 Ústavy SR v súlade s ústavou, t.j. ústavnými princípmi.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože
zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.
V ďalšom konaní žalovaného je potrebné prešetriť, aký vplyv malo na meranie množstva alkoholu
po udalosti dňa 04.11.2011, tá skutočnosť namietaná žalobcom, že platnosť overenia kalibrácie bola
do 18.02.2011 a prečo správne orgány túto námietku nevzali do úvahy pri vydaní rozhodnutia a tiež
prečo sa s ňou v rozhodnutiach žiadnym spôsobom nevysporiadali. Tiež povinnosťou žalovaného bude
vysporiadať sa s návrhmi žalobcu, ktoré uvádzal v podaní zo dňa 08.12.2011, tiež zdôvodniť prečo sa
nezaoberal predloženými znaleckými posudkami a vychádzal pri svojom rozhodnutí iba zo znaleckého
posudku MVDr. Lýdie Slosarčíkovej.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250 k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal
náhradu trov právneho zastúpenia vyčísleného podľa § 11 ods. 4, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3, § 17 ods. 1
vyhl. č. 655/2004 Z.z. za prevzatie právneho zastúpenia dňa 05.05.2012 JUDr. Jurajom Gogom; podanie
žaloby dňa 25.05.2012 JUDr. Jurajom Gogom; účasť na pojednávaní dňa 15.10.2013 Mgr. Ing. Jaroslav
Penc, 2x127,16 eur, 1x130,16 eur, paušál 2x7,63 eur, 1x7,81 eur, strata času dňa 15.10.2013 13,01
eur. Právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH a preto súd mu priznal 20 % DPH vo výške 30,20
eur (z úkonov účasť na pojednávaní dňa 15.10.2013, z paušálu a straty času). Trovy konania uhradí
žalovaný na účet právneho zástupcu Mgr. Ing. Jaroslava Penca, ktorý bol v čase pojednávania právnym
zástupcom žalobcu v celkovej výške 450,76 eur. V ostatnom súd nepriznal žalobcovi vyučtovanú
náhradu trov právneho zastúpenia advokátom Mgr. Ing. Jaroslavom Pencom, nakoľko ich nepovažoval
za účelne vynaložené.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, dvojmo do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Bratislave.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za zákonný
a čoho sa odvolateľ domáha.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.