Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/203/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201121
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012201121.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek

senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Bc. W. S.,
bytom Y. XXX, okres S., zastúpený Mgr. Ing. Jaroslavom Pencom, advokátom, Nejedlého 47, 841 02
Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: B.-PS-PK-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/30/2014 zo dňa 29.04.2015 bol rozsudok Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 15.10.2013, č. k. 5S 203/2012-60 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie,
pretože z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že tento preskúmal rozhodnutie žalovaného
nad rámec žalobou vymedzených námietok.

Súd v novom konaní zistil, že žalobca sa žalobou doručenou Najvyššiemu súdu SR dňa 25.05.2012,
ktorá bola Krajskému súdu v Bratislave postúpená uznesením NS SR sp. zn. 4Sž/9/2012 zo dňa
29.05.2012, ako súdu vecne a miestne príslušnému, domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného

Č.p.: SLV-PS-PK-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a napadnuté
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu -Personálny rozkaz č. XXX zo dňa 20.12.2011 bol
potvrdený. Personálnym rozkazom ministerstva vnútra SR č. XXX zo dňa 20.12.2011 bol žalobca
prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.
o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon“). Ako dôvod
prepustenia žalovaný uviedol, že žalobca zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a jeho

ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Žalobca dňa 04.11.2011 asi o 23.30 hod. v čase mimo výkonu štátnej služby viedol v katastri obce
C. v smere jazdy na Humenné osobné motorové vozidlo zn. Renault Scenic, EČ: HE XXXAY zavinil
dopravnú nehodu, pri ktorej mal spôsobiť sebe a inej osobe materiálnu škodu. Dopravnú nehodu
neohlásil policajtovi a následne svojim konaním maril jeho objektívne prešetrenie svojim odchodom z jej
miesta pred príchodom policajtov, ako aj požitím alkoholických nápojov po nej.

Žalobcauvádza,žerozhodnutiaobochsprávnychorgánovsúnezákonnéaneodôvodnenéz dôvodovže
v danom prípade nejde o dopravnú nehodu, ale iba o škodovú udalosť, pri ktorej nevznikla inému škoda
na majetku. Táto vznikla iba na jeho vozidle, ktorá je škodou nepatrnou a túto nebol povinný nikomu
nahlásiť. Z dôvodu, že ide o škodovú udalosť zabezpečil odtiahnutie svojho osobného motorovéhovozidla z miesta škodovej udalosti a odišiel domov s tým, že na odtiahnutie dohliadal jeho známy
z Ľubiše. Následne doma pri rozoberaní škodovej udalosti s manželkou požil alkoholické nápoje. V
čase škodovej udalosti však nebol pod vplyvom alkoholu, čo bolo potvrdené aj znaleckými posudkami.

Konaním žalobca nechcel poškodiť meno polície. Žalobca je si vedomý, že sa mohol dopustiť určitej
chyby, ale to nepovažuje za zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti.

Dňa 14.11.2011 bol Personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Humennom č. XXX za
vyššie uvedenú udalosť potrestaný, a to dňom 15.11.2011 bol preložený z funkcie zástupcu riaditeľa OO

PZ Koškovce s 5. platovou triedou do funkcie referenta OO PZ Humenné do 1. platovej triedy. Podľa
žalobcu už toto potrestanie bolo veľmi prísne.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ
z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona dňom doručenia personálneho rozkazu.
Personálny rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 22.12.2011 a týmto dňom služobný pomer žalobcu v

súlade s § 194 ods. 3 zákona skončil bez ohľadu na to, že využil zákonnú možnosť a podal riadny
opravný prostriedok - rozklad.

Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či
správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci

skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. (napr. NS SR č.k. 1 Sžo 220/2008).

Žalovaný v predmetnej veci poukazuje na ustálený právny názor Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého
posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom
správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné

oprávneniesprávnehoorgánuvotázkenaplneniaobsahuprávneneurčitéhopojmu„porušenieslužobnej
prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by tým vstupoval do právomoci
orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží (napr. NS SR č. k. 1 Sžo 33/2008, 3 Sžo 15/2011, 3 Sžo 21/2011).

Dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru bola skutočnosťou, že žalobca dňa 04.11.2011

asi o 23:30 hod. v čase mimo výkonu štátnej služby viedol v katastri obce C. v smere jazdy na Humenné
osobné motorové vozidlo zn. Renault B., ev. č. HE-XXX AY, pričom sa plne nevenoval vedeniu vozidla,
nesledoval situáciu v cestnej premávke, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam
vozidla, podmienkam, stavu a povahe vozovky, zišiel s vozidlom mimo cestu do priekopy vpravo v
smere jazdy, kde pred rodinným domom č. XXX narazil do mostíka cez priekopu. Tu vozidlo odhodilo do

priekopy a následne narazilo do mostíka pred rodinným domom č. XX. Na motorovom vozidle vznikla
škoda vo výške cca 3.000,-eur a poškodením mostíka pred rodinným domom č. XX vznikla škoda, ktorá
bola na mieste odhadnutá na cca 250,-eur. Žalobca sa následne dohodol s V. K. z C., že on dá vozidlo
odtiahnuť a v prípade potreby uvedie, že vozidlo v čase dopravnej nehody riadil. Vozidlo sa potom za
pomoci nákladného motorového vozidla snažil z miesta nehody odstrániť X. Y. z C., v čom mu zabránila

privolaná hliadka PZ. Z miesta dopravnej nehody žalobca odišiel do miesta bydliska, kde (v čase, keď
by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol) podľa vlastného vyjadrenia
vypil jedno 10° pivo a presne nezistené množstvo domácej slivovice. Počas šetrenia dopravnej nehody
maril jej objasňovanie tým, že po návrate na miesto nehody, ako aj vo svojej výpovedi najskôr uviedol,
že vozidlo v čase dopravnej nehody viedol V. K..

Žalobca bol počas šetrenia dopravnej nehody podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu. Touto
skúškou bolo u neho v čase o 03:11 hod. dňa 05.11.2011 zistené 0,83 mg/l - v prepočte 1,73 promile
alkoholu v dychu a opakovanou skúškou v čase o 03:37 hod. zistené 0,79 mg/l - v prepočte 1,65 promile
alkoholu v dychu. Znalkyňa z odboru zdravotníctva a farmácie V.. R. B. v závere svojho znaleckého

posudku o. i. uviedla, že za predpokladu, že žalobca požil po nehode ním uvádzané množstvo a druh
alkoholických nápojov a po odčítaní koncentrácie, ktorá mu mohla vzniknúť po požití ním uvádzaných
alkoholických nápojov po nehode, mal v čase nehody v krvi koncentráciu alkoholu od 1,19 - 1,60 g/kg
(promile).

Podľa ustanovenia § 238 ods. 2 zákona dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane
účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a
organizácií, listiny, veci a obhliadka. Príslušný nadriadený, ktorý je oprávnený zistiť dôvod prepustenia
uvedený v § 192 ods. 1 písm. e) zákona a rozhodnúť o prepustení policajta z uvedeného dôvodu, vdanej veci iba minister vnútra Slovenskej republiky, v medziach zákona v súlade s povolenou voľnou
úvahou (správne uváženie), v ktorej je nezastupiteľný, posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy
žalobcu a v súlade so zákonom aj rozhodol. Vykonaným prešetrením danej veci v súlade s platnou

právnou úpravou (§ 233 zákona) bolo protiprávne konanie žalobcovi preukázané dôkazmi, ktoré boli
zhromaždené a vyhodnotené v súlade so zákonom. Tieto dôkazy minister vnútra SR považoval pre
vydanie personálneho rozkazu za postačujúce a spáchanie protiprávneho konania žalobcovi týmito
dôkazmi riadne preukázal.

Žalovaný uvádza, že podľa časti I. bod 3 rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 2/2002 v
znení rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 63/2003, sa za porušenie služobnej prísahy alebo
služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom považuje, ak policajt vedie v čase služby alebo mimo
času služby motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok.

Podľa čl. I písm. a) bod 11 rozkazu žalovaného č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu

a disciplíny príslušníkov PZ (ďalej len „rozkaz 6/1997“) bolo všetkým policajtom uložené nemariť
objektívne prešetrenie dopravnej nehody, ktorej boli účastníkmi, najmä odchodom z miesta nehody
pred príchodom policajtov prešetrujúcich nehodu, s výnimkou nevyhnutných prípadov (poskytnutie
pomoci zraneným osobám, nevyhnutnosťou vlastného ošetrenia v zdravotníckom zariadení a pod.)
alebo bezdôvodným odmietnutím povinnosti podrobiť sa vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo

omamnej a psychotropnej látky.

Podľa čl. 1 ods. 1 písm. c) nariadenia ministra vnútra SR č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré
zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru, podľa ktorého policajt poruší
služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na

ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, keď vedie motorové vozidlo v čase osobného voľna pod
vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok alebo odmietne dychovú skúšku v súvislosti s vedením
motorového vozidla.

Žalobca bol oboznámený so všetkými internými predpismi upravujúcimi postih policajta v prípade, ak sa

u neho počas vedenia motorového vozidla zistí prítomnosť alkoholu alebo iných návykových látok alebo
sa odmietne podrobiť dychovej skúške v súvislosti s vedením motorového vozidla, prípadne bude mariť
objektívne prešetrenie dopravnej nehody.

Pokiaľideonaplneniezákonnýchpodmienok,ktorévyžadujeustanovenie§192 ods.1písm.e)zákona:

1/ Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že žalobca nebol čestný a disciplinovaný,
keď v čase mimo výkonu štátnej služby zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil a inej osobe
materiálnu škodu. Dopravnú nehodu neohlásil policajtovi a následne svojím konaním maril jej objektívne
prešetrenie svojím odchodom z jej miesta pred príchodom policajtov prešetrujúcich nehodu, ako aj

požitím alkoholických nápojov po nej. Prostredníctvom iných osôb sa snažil vozidlo z miesta nehody
odstrániť a dokonca nahovoril inú osobu k nepravdivej výpovedi, aby uvádzala, že bola vodičom v
čase nehody. Neriadil sa právnymi predpismi, keď v čase mimo služby konal v príkrom rozpore so
spoločenským postavením, úlohami a poslaním PZ (§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 171/1993 Z. z. o PZ
v znení neskorších predpisov) a v rozpore s čl. I písm. a) bod 11 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997

o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ v platnom znení a teda neplnil
úlohy uložené mu zákonmi, rozkazmi a pokynmi nadriadených, nezdržal sa konania, ktoré mohlo narušiť
vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal ani služobnú disciplínu. Svojím konaním tak
zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), g) a h)
zákona.

2/ Splnená bola aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka
PZ, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby, najmä záujmu na zodpovednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi
PZ, na ich povinnosti byť čestnými, ochraňovať práva občanov a tým upevňovať ich dôveru v PZ.

Zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení a predpokladá, že príslušník PZ v rámci svojho
postavenia bude príkladne rešpektovať zákony a iné právne predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v
služobnej prísahe. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom
pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený so sprísnenýmiopatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ, sa dopustil vyššie uvedeného protiprávneho konania
nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ a spôsobilého narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť
dôveru v tento zbor. Na činnosť príslušníkov PZ sú kladené vyššie nároky, a to nielen počas priameho

výkonu štátnej služby, ale aj mimo nej. Každý príslušník PZ má v porovnaní s iným občanom väčšiu
zodpovednosť za svoje konanie vyplývajúce z jeho profesie a svojím správaním má byť vzorom
iným občanom. Preto postup nadriadených súvisiaci s prepustením žalobcu zo služobného pomeru je
dôvodný a plne zodpovedá závažnosti jeho konania. Ako vyplýva zo zhodnotenia služobnej činnosti
bol samostatný, iniciatívny a v maximálnej miere sa snažil plniť úlohy na úseku svojho služobného

zaradenia. Svedomité plnenie služobných povinností a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je
však základnou povinnosťou každého príslušníka PZ, a preto ním nemožno ospravedlniť protiprávne
konanie, akého sa žalobca dopustil.

Zákonná povinnosť uvedená v § 225 ods. 2 písm. c) zákona bola dodržaná tým, že návrh na
prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ pred vydaním personálneho rozkazu bol

vopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom, ktorý s ním súhlasil.

K námietke žalobcu, že nespôsobil dopravnú nehodu ale škodovú udalosť, že nebol povinný túto udalosť
nikomu hlásiť a alkoholické nápoje mal požiť až po tejto udalosti, žalovaný nesúhlasí a poukazuje na
ust. § 64 ods. 1, 2, 3, § 65 písm. b/, § 66 ods. 1, 6 zák. č. 8/2009 Z.z..

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že pokiaľ ide o naplnenie pojmových znakov uvedených v
predmetných ustanoveniach zákona č. 8/2009 Z.z., žalobca bol účastníkom dopravnej nehody vzhľadom
k tomu, že nesplnil viaceré povinnosti uložené mu práve v ustanovení § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z..
Z citovanej právnej úpravy teda vyplýva, že uvedená udalosť bola správne kvalifikovaná ako dopravná

nehoda.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nebol povinný hlásiť túto udalosť, žalovaný poukazuje na to,
že žalobcovi bolo podľa čl. I písm. a) bod 11 rozkazu č. 6/1997 uložené nemariť objektívne
prešetrenie dopravnej nehody, ktorej boli účastníkmi, najmä odchodom z miesta nehody pred

príchodom policajtov prešetrujúcich nehodu, s výnimkou nevyhnutných prípadov (poskytnutie pomoci
zraneným osobám, nevyhnutnosťou vlastného ošetrenia v zdravotníckom zariadení a pod.) alebo
bezdôvodnýmodmietnutímpovinnostipodrobiťsavyšetreniunazisteniepožitiaalkoholualeboomamnej
a psychotropnej látky. Podľa názoru žalovaného sa žalobca v danom prípade čestne a zodpovedne
nezachoval, ale konal vo zvlášť hrubom rozpore so služobnou prísahou.

Žalovanýknámietkežalobcu,žezadostatočnépovažujejehopotrestanietým,žebolpreloženýzfunkcie
zástupcu riaditeľa OO PZ Koškovce na funkciu referenta OO PZ v Humennom uvádza, že uvedené
personálne opatrenie bolo realizované v súlade s ustanovením § 35 ods. 7 zákona a nepovažuje sa ani
za postih, prípadne trest.

Žalovaný poukazuje na to, že dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru bolo naplnenie
zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona, a to že žalobca porušil
služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby. Tento dôvod prepustenia sa počas konania vedeného u žalovaného

nezmenil. V návrhu na prepustenie žalobcu, ako aj v personálnom rozkaze o jeho prepustení a dokonca
aj v napadnutom rozhodnutí o zamietnutí podaného rozkladu sa ako dôvod prepustenia žalobcu zo
služobného pomeru uvádza práve naplnenie zákonných podmienok ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e)
zákona.

Skutočný stav veci bol zistený vlastným šetrením žalovaného, ktorý ako dôkazy v zmysle § 238 zákona
využil výsledky šetrenia, na základe ktorého zabezpečil kompletný spisový materiál ODI OR PZ v
Humennom, č.p.: Y.-P-XXX/ODIX-HE-XXXX obsahujúci o. i. záznam predmetnej dopravnej nehody zo
dňa 04.11.2011 s popísaním skutkového deja dopravnej nehody a jej okolností, zápisnicu o obhliadke
miesta dopravnej nehody, fotokópie príslušných zápisov o dychovej skúške a ďalší dokumentačný

materiál. Ako dôkazy žalovaný zabezpečil písomné vyjadrenie (záznam) žalobcu zo dňa 14.11.2011,
zápisnicu o jeho výsluchu ako obvineného i ako účastníka konania vo veci jeho prepustenia zo
služobného pomeru, množstvo svedeckých výpovedí vo forme zápisníc o výsluchu osôb na zistenie a
objasnenie skutočného stavu veci, odborné vyjadrenie K. PZ K. č.p.: W.-KEU-KE-Z.-XXXX/XXXX zodňa XX.XX.XXXX, prezenčné listiny o oboznámení žalobcu s internými predpismi žalovaného, prehľad
o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach žalobcu, zhodnotenie služobnej činnosti
žalobcu, stanovisko ZO OZP v SR č. 10-25 Humenné a ďalšie súvisiace písomnosti, ktoré sú súčasťou

priloženého spisu.

Žalobca bol s návrhom na jeho prepustenie vrátane dôkazov preukazujúcich jeho protiprávne konanie,
akoajscelýmnavecsavzťahujúcimpodkladovýmmateriálomriadneoboznámenýdňa07.12.2011.Dňa
08.12.2011 predložil v písomnej forme na OKP OR PZ v Humennom návrhy na doplnenie dokazovania

a vyjadrenie sa k dôkazným materiálom, v rámci čoho predložil znalecký posudok č. 16/2011 zo dňa
20.11.2011 V.. Q. D., znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia - odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia,
alkohológia, sérohematológia), z ktorého vyplýva, že v čase vedenia motorového vozidla dňa 04.11.2011
od 23:00 hod. do 23:30 hod. žalobca nemal žiaden metylalkohol v krvi. Poukázal o. i. na to, že
prístroj, ktorým mu bol meraný alkohol v dychu po škodovej udalosti, má platnosť overenia kalibrácie
do 18.02.2011. Tiež poukázal na to, že ide iba o škodovú udalosť a spochybňuje výpovede B. B., Y.

X. a Bc. D. M.. Písomnosťou č.p.: Y.-HE-VO-XXXX-XXX/XXXX zo dňa 9. XX. 2011 návrhy žalobcu na
doplnenie dokazovania žalovaný odmietol so záverom, že tieto návrhy sú účelové v snahe vyhnúť sa
postihu za protiprávne konanie.

Personálne konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo vykonané striktne

na základe príslušných ustanovení zákona a v rámci predmetného konania bol v plnom rozsahu
dodržaný zákonný postup. Žalovaný má za to, že po vyhodnotení zadovážených dôkazov na základe
vlastného šetrenia, ktoré vo veci vykonal, správne konštatoval protiprávne konanie žalobcu, ktoré je
nezlučiteľné s postavením príslušníka PZ a jeho postup bol realizovaný v intenciách platnej právnej
úpravy, pričom bolo potrebné prijať záver, že žalobcovým konaním došlo k naplneniu pojmových znakov

skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. V konaní o prepustení žalobcu
zo služobného pomeru príslušníka PZ boli zabezpečené dôkazy, ktorými bolo preukázané, že žalobca
svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť tým, že jeho
ponechanievslužobnompomerebybolonaujmudôležitýchzáujmovštátnejslužby.Vzhľadomnavšetky
uvedené skutočnosti prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ žalovaný považuje za

dôvodné a plne v intenciách platnej právnej úpravy. Žalovaný navrhuje preto žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe
(§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie

je dôvodná.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj
orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon

zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej
správy (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo
v správnom konaní; ide o inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím
či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak
konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania

s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

Základným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je preskúmať
„zákonnosť“ postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je
nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“

ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou
rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať
do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky
napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 20.12.2011 bol vydaný personálny rozkaz
č. XXX, ktorým bol žalobca prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona zo služobného pomeru

príslušníka PZ. Dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ bola skutočnosť,
že žalobca dňa 04.11.2011 asi o 23,30 hod. v čase mimo výkonu štátnej služby viedol v katastri obci
Ľubiša v smere jazdy na Humenné osobné motorové vozidlo zn. T. B., ev. č. HE XXXAY, pričom sa plne
nevenoval vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim
schopnostiam, vlastnostiam vozidla, podmienkam, stavu a povahe vozovky, zišiel s vozidlom mimo cesty

dopriekopyvpravovsmerejazdy,kdepredrodinnýmdomomč.XXXnarazildomostíkacezpriekopu.Tu
vozidlo odhodilo do priekopy a následne narazil do mostíka pred rodinným domom č. XX. Na motorovom
vozidle vznikla škoda vo výške cca 3000,- eur a poškodením mostíka pred rodinným domom č. XX
vznikla škoda, ktorá bola na mieste odhadnutá na cca XXX,- eur. Žalobca sa následne dohodol s V. K.
z C., že on dá vozidlo odtiahnuť a v prípade potreby uvedie, že vozidlo v čase dopravnej nehody riadil.
Vozidlo sa potom za pomoci nákladného motorového vozidla snažil z miesta nehody odstrániť X. Y. z C.,

v čom mu zabránila privolaná hliadka PZ. Z miesta dopravnej nehody žalobca odišiel do miesta bydliska,
kde (v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol) podľa
vlastného vyjadrenia vypil jedno desaťstupňové pivo a presne nezistené množstvo domácej slivovice.
Počas šetrenia dopravnej nehody maril jej objasňovanie tým, že po návrate na miesto nehody, ako aj
vo svojej výpovedi neskôr uviedol, že vozidlo v čase dopravnej nehody viedol V. K.. Žalobca počas

šetrenia dopravnej nehody bol podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu. Touto skúškou bolo u
neho v čase o 3.11 hod dňa 05.11.2011 zistené 0,83 mg/l - v prepočte 1,73 promile alkoholu v dychu
a opakovanou skúškou v čase 3.37 hod. zistené 0,79 mg/l v prepočte 1,65 promile alkoholu v dychu.
Znalkyňa z odboru zdravotníctva a farmácie V.. R. B. v závere svojho znaleckého posudku o. i. uviedla,
že za predpoklade, že menovaný požil po nehode ním uvádzané množstvo a druh alkoholických nápojov

a po odpočítaní koncentrácie, ktorá mu mohla vzniknúť po požití ním uvádzaných alkoholických nápojov
po nehode, mal v čase nehody v krvi koncentráciu od 1,19 - 1,60 g/kg (promile).

Žalobca v priebehu konania tvrdil, tak isto aj v žalobe, že nespôsobil dopravnú nehodu alebo škodovú
udalosť a preto nebol povinný túto udalosť nikomu hlásiť. Alkoholické nápoje požil až po tejto udalosti.

Žalobca uvádzal, v priebehu správneho konania, že k udalosti prišlo tak, že oproti idúce auto malo
podľa neho nastavené svetlá, oslnilo ho a on v snahe zabrániť zrážke strhol volant mierne doprava, kde
pravým predným kolesom zachytil okraj mostíka, vozidlo sa stalo neovládateľné a strhlo ho do priekopy.
Potom ako vyšiel z auta, zistil, že poškodené je iba jeho auto, na inom vozidle škoda nevznikla a ani
na majetku niekoho iného. Keďže žiadna osoba nebola zranená a nikomu inému škoda nevznikla bol

presvedčený, že sa jedná o škodovú udalosť a nie je potrebné volať políciu, iba zabezpečiť odtiahnutie
jeho poškodeného vozidla.

Žalobca dňa 08.12.2011 predložil v písomnej forme na OR PZ Humenné návrhy na doplnenie
dokazovania a vyjadrenie k dôkazným materiálom, zároveň predložil znalecký posudok V.. Q. D.,

znalecký posudok vypracovaný Úradom súdneho lekárstva a foréznej traumatológie Žilina. Žalobca
poukázal na to, že prístroj, ktorým mu bol meraný alkohol s dychu mal platnosť overenia kalibrácie do
18.02.2011, s touto námietkou sa správne orgány žiadnym spôsobom nevysporiadali.

Proti personálnemu rozkazu č. XXX zo dňa 20.12.2011podal žalobca rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté

napadnutým rozhodnutím žalovaného tak, že rozklad podľa § 243 ods. 4 zákona zamietol a personálny
rozkaz potvrdil.

Žalobca v priebehu konania o rozklade tvrdil, že prvostupňový správny orgán sa s návrhom na doplnenie
dokazovania nevysporiadal, s týmto tvrdením sa súd nemôže stotožniť. Z obsahu administratívneho

spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán odmietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania a
v personálnom rozkaze č. XXX zo dňa 20.12.2011 sa s nimi nevysporiadal. Žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia odstránil tento nedostatok , keď v dôvodoch napadnutého rozhodnutia sa s
uvedenými návrhmi žalobcu na doplnenie dokazovania zaoberal a preto je rozhodnutie z tohto pohľadu
dostatočne jasné a zrozumiteľné.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného
zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a
príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stáže Slovenskej republiky (ďalej len „štátna služba).Tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej
služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby (ďalej len

„príslušník informačnej služby“), príslušníkov Národného bezpečnostného úradu (ďalej len príslušník
bezpečnostného úradu“) a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stáže Slovenskej republiky.

Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil
služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom

pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § 238 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z.z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké
posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.

Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 243 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., odvolací orgán preskúmava napadnuté rozhodnutie v celom

rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

Podľa § 64 ods. 1, 2, 3, zák. č. 8/2009 Z.z., dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa
stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla, a pri ktorej:
a/ sa usmrtí alebo zraní osoba,

b/ sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
c/ uniknú nebezpečné veci alebo
d/ na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne
hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedennásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.

Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa ods. 3, ak:
a/ nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,
b/ je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo sa
odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich použitia alebo,
c/ sa účastníci škodovej udalosti nedohodnú na jej zavinení.

Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla,
sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.

Podľa § 65 písm. / zákona č. 8/2009 Z.z., vodič, ktorý sa zúčastnil dopravnej nehody, je povinný zdržať

sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred
jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku.

Podľa § 66 ods. 1, 6, zákona č. 8/2009 Z.z. účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne
alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.

Účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému
účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla vyplniť a popísať tlačivo zavedené na
zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo
inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej
premávky.Akúčastníkškodovejudalostispôsobilhmotnúškoduosobe,ktorániejeúčastníkomškodovej

udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného, ktorým rozhodnutím bol žalobca s konečnou platnosťou prepustený zo služobného pomeru
príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona.

Súd uvádza, že každé konanie a rozhodnutie, ktoré je jeho výsledkom, musí vychádzať z riadne
zisteného skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, je vykonané v primeranom rozsahu
potrebnom na rozhodnutie.Žalobca doručil súdu dňa 08.07.2013 doplnenie žaloby o námietky proti rozhodnutiu žalovaného, na
ktoré súd v konaní podľa druhej hlavy piatej časti nemôže prihliadať, pretože je v § 250b ods. 1 O.s.p.

stanovená dvojmesačná lehota na podanie žaloby. Po uplynutí dvojmesačnej lehoty nie je možné
dôvody žaloby rozširovať, nakoľko by išlo o podanie urobené po lehote stanovenej zákonom (§ 250h
ods. 1 O.s.p.).

Súd uvádza, že žalovaný na základe rozsiahleho dokazovania riadne zistil skutočný stav veci

a preukázal, že dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru bolo naplnenie zákonných
podmienok uvedených v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, pretože žalobca porušil služobnú
prísahu zvlášť hrubým spôsobom, ktoré spočívalo v marení objektívneho prešetrenia nehody svojim
odchodom z jej miesta pred príchodom policajtov prešetrujúcich nehodu, požitím alkoholického nápoja
po nehode, v navádzaní inej osoby k nepravdivej výpovedi, v čase mimo výkonu štátnej služby zavinil
dopravnú nehodu, pri ktorej sebe a inej osobe spôsobil materiálnu škodu. Svojim konaním zvlášť hrubým

spôsobom porušil základné povinnosti a úlohy policajta uvedené v zákone č. 171/1993 Z.z., čl. 1 písm.
a/ bod 11 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997, čl. 1 ods. 1 písm. c/ nariadenia ministra vnútra SR č.
18/2008. Žalobca tým, že sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru
v tento zbor a nedodržal ani služobnú prísahu bola splnená aj ďalšia podmienka na jeho prepustenie,
ktorá spočívala v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov

štátnej služby.

K námietke žalobcu, že nespôsobil dopravné nehodu ale išlo iba o škodovú udalosť zaujal stanovisko
už Najvyšší súd SR v zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 6Sžo/30/2014 zo dňa29.04.2015, kde na strane
11 uviedol: „ Napriek uvedenému má odvolací súd za to, že to či možno skutok kvalifikovať ako

škodovú udalosť alebo dopravnú nehodu je pre posúdenie naplnenia dôvodov na prepustenie žalobcu z
pomeru príslušníka policajného zboru právne irelevantné, .....“ Súd zastáva názor, že uvedená udalosť
s poukazom na ust. § 64 ods. 1, 2, 3, § 65 písm. b/, § 66 ods. 1, 6 zákona č. 8/2009 Z.z. bola žalovaným
správne kvalifikovaná ako dopravná nehoda.

Tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že si je vedomý, že sa mohol dopustiť určitej chyby, ale nepovažuje
to za zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej disciplíny je podľa názoru súdu právne
irelevantné. Posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je
predmetom správneho uváženia žalovaného.

Podľa § 245 ods. 2 O.s.p., pri rozhodovaní, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a
hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Súd uvádza, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe správneho uváženia, preskúmava

súd iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Nakoľko žalovaný
vychádzal pri rozhodovaní na základe vykonaných dôkazov, ktoré sú nepochybné a skutočný stav bol
riadne zistený a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250 k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi súd

náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, dvojmo do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za zákonný a čohosa odvolateľ domáha.