Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by Mgr. Ingrid Radošická Vallová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311202084
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4311202084.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: Y.
N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., P. O. K. XXX/XX, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Špitálska 4, o
náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 26. júna 2014 č. k.
11C/38/2011-68 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovaného náhradu trov konania
nepriznal. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil príslušnými ustanoveniami zák. č. 514/2013
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v
znení platnom a účinnom ku dňu podania žaloby - § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. d/, § 5, § 6 ods. 1,
§ 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 27 ods. 1, 2, ako aj zák. č. 58/1969 Zb. v
znení platnom a účinnom do 01. 07. 2004. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
Ministerstvopráce,sociálnychvecíarodinySlovenskejrepublikyneuspokojilonárokžalobcunanáhradu

škody na základe písomného návrhu žalobcu na predbežné prejednanie škody vo výške 199.163,51
eura v 6-mesačnej lehote od doručenia mu návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, preto sa následne mohol domáhať uspokojenia svojho nároku na súde. Žalobca si v tomto konaní
uplatňuje proti žalovanej nárok na náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci orgánom verejnej
moci, poukazujúc na nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. V žalobe žalobca uvádza, že
ku škodám došlo dňa 09. 12. 2010, keď žalovaná použila cudzie rozhodnutia bez legitimity, použila
falzifikát, diel I. ÚNZ potvrdenie o pracovnej neschopnosti a diel II. ambulantné poskytovanie a o nej

rozhodoval posudkový lekár, schopný práce 17. 9. 2002 použil krivé, nepravdivé veci pred súdom,
použil BEL-BOSTON s. r. o., že len potvrdil dátum 17. 9. 2002 a použila na to správne rozhodnutie na
spôsobilosť iného a na Okresnom súde v Leviciach sp. zn. 200-152-4002/2003-1, ktorá bola vydaná 09.
05. 2003. Žalobca poukazuje na nesprávny úradný postup žalovanej, v dôsledku ktorého mu vznikla
škoda dňa 09. 12. 2010, avšak neuviedol, v akom konaní, pod akou spisovou značkou žalovaná
použila cudzie rozhodnutia bez legitimity, v dôsledku čoho mu vznikla škoda v uvedený deň. Pokiaľ
žalobca poukazuje na to, že vo veci skončenia jeho pracovnej neschopnosti rozhodoval posudkový

lekár, že potvrdenie vo veci pracovnej neschopnosti bolo napísané na starom, neplatnom tlačive ÚNZ,
že vo veci skončenia pracovnej neschopnosti nebolo správne postupované, k tomu súd uvádza, že
žalobca aj proti rozhodnutiu vo veci dočasnej pracovnej neschopnosti mal možnosť podať odvolanie
do troch dní od dňa oznámenia alebo doručenia rozhodnutia podľa § 37 ods. 5 zák. č. 98/1995 Z. z.vtedy platnom a účinnom. Súd poukazuje na to, že podľa § 14 ods.1 zák. č. 71/1967 Zb., účastníkom
konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať
alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté;

účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Žalobca mal
možnosťpodaťajprotirozhodnutiuSociálnejpoisťovnezodňa09.05.2003,číslo:200-152-4002/2003-1
odvolanie, o čom bol v rozhodnutí poučený, v rámci ktorého mohol namietať všetky okolnosti súvisiace
s vystavením potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti a s ukončením dočasnej práceneschopnosti.

Žalobca nepodal odvolanie proti citovanému rozhodnutiu. Právoplatné rozhodnutie nebolo zrušené.
Nebola preto už z tohto dôvodu splnená podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody, ktorá mala
vzniknúť žalobcovi v príčinnej súvislosti s týmto rozhodnutím. Žalobca pre nesprávne písanie jeho mena
a priezviska napádal to, že v rozhodnutí Sociálnej poisťovne, nejde o osobu totožnú s ním. V rozhodnutí
je uvedené meno a priezvisko G. N., dáta nar. XX. XX. XXXX. Uvedené je aj rodné číslo 521111/186.
Prípadné nedostatky, či nedopatrenia v súvislosti s písaním mena a priezviska fyzickej osoby nemenia jej

identitu, ani nezasahujú do jej procesnej spôsobilosti byť účastníkom konania, t.j. ani do jej práva podať
odvolanie. Súd poukazuje na to, že podľa § 173 zák. č. 461/2003 Z. z., účastník konania vo veciach
sociálneho poistenia je právnická osoba alebo fyzická osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach
ustanovených týmto zákonom sa má konať, alebo ktorej práva alebo povinnosti ustanovené týmto
zákonom môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, alebo ktorá tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich

právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá, a to až do času, kým sa
preukáže opak (ďalej len účastník konania). Žalobca mal možnosť podať odvolanie proti uvedenému
rozhodnutiu, keďže jeho procesná spôsobilosť nebola nesprávnym napísaním jeho mena a priezviska
dotknutá.Žalobcaneuvádzal,vakominomkonanívedenomštátnymorgánomv pôsobnostiMinisterstva
práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, pri

vybavovaní akej inej konkrétnej veci týkajúcej sa žalobcu malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu,
v dôsledku ktorého vznikla žalobcovi škoda. Pokiaľ malo dôjsť ku škode za obdobie od 11. 01. 2002
do 06. 09. 2002, žalovaná vzniesla námietku premlčania práva žalobcu na náhradu škody, a to márnym
uplynutím lehoty k 06. 09. 2005 s poukazom na § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. Už s poukazom na
vznesenú námietku premlčania v dôsledku uplynutia trojročnej premlčacej lehoty nárok na prípadne

vzniknutúškoduvuvedenomobdobíniejemožnožalobcovipriznať.Žalobcasiuplatnilnároknanáhradu
škody v sume 199.163,51 eura, avšak nepreukázal, nekonkretizoval, prečo si uplatňuje náhradu škody
alebo nemajetkovú ujmu práve v tejto výške a v príčinnej súvislosti, s akým konkrétnym nesprávnym
úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu v pôsobnosti Ministerstva práce,
sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky, najmä keď tvrdí, že ku vzniku škody došlo 09. 12. 2010.

1.1. Keďže žalobca nepreukázal súčasné splnenie podmienok, že mu vznikla škoda alebo nemajetková
ujma v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalovanej alebo jej nezákonným
rozhodnutím, neprichádza do úvahy zodpovednosť žalovanej za škodu, nemajetkovú ujmu spôsobenú
pri výkone verejnej moci pre nesplnenie zákonných predpokladov v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. a zák.

č. 514/2003 Z. z. Súd preto žalobu zamietol.
1.2. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanej, ktorá mala v konaní úspech,
právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože trovy konania nežiadala priznať.

2.Rozsudoksúduprvejinštancienapadolvzákonnejlehoteodvolanímžalobca,ktorýtentopovažovalza

zmätočný, nedôvodný, neplatný od samého začiatku. Tvrdil, že škoda vznikla použitím listiny na základe
bezprávia, čím sa rozumie úplne nepravá verejná listina, a to potvrdenie o pracovnej neschopnosti
na neplatnom starom tlačive. Vznik právneho úkonu ÚNZ Potvrdenie o pracovnej neschopnosti č.
X/89 Lev 39613-91, vystavená posudkovým lekárom dňa 11. 01. 2002 takisto schopný práce od
7. 9. 2002, na meno a priezvisko G. N., rodné číslo: XXXXXX/XX, v SBS BEL BOSTON, s. r. o.

zamestnaný ako súkromný detektív. Táto verejná listina, ktorou sa rozumie úplné vyhotovenie nepravej
verejnej listiny vyvolala dojem, že bola vydaná príslušným orgánom predpísaným spôsobom. Sudkyňa
pozmeňovala bremeno dôkazu, pozmeňovala obsah jej vôle a túto listinu nie je možné používať na
podkladskončenia-ukončeniaPNnaurčenieschopnýpráce.Stýmtosúvisiavzniknutéškodysvydaním
verejnej listiny do obehu používania: ÚNZ Potvrdenie o pracovnej neschopnosti č. X/89 Lev 39613-91,

ktorú vydal posudkový lekár dňa 11. 01. 2002, ktorá bola používaná ako pravá - cez žalovanú. V
tom je priamy príslušný stav súvislosti medzi nezákonným stavom verejnej listiny a v nej citovaným
nezákonným stavom - boli vydané rozhodnutia, ktoré tvoria škodu pri výkone verejnej moci. Považuje
za potrebné uviesť, že tu nejde o dočasnú pracovnú neschopnosť a legitimáciu poistenca, ktorý malzapísanú kontrolu ošetrujúcim lekárom na deň 18. 09. 2002 a podporná lehota uplynula dňa 10.
01. 2003, čo preukazuje objektívne vyjadrenie v peniazoch. Keďže je nemožné, aby mohli vzniknúť
osobné údaje - z nezákonného rodného čísla 521111-1860 vzniklo rodné číslo XXXXXX/XXX alebo

dátum narodenia 11. 11. 1952. Žiaden orgán štátnej moci nemá právomoc, ani príslušnosť, aby mohol
zadokumentovať z úplnej nepravej verejnej listiny vydanej nekompetentným orgánom - posudkovým
lekárom ako nepríslušným orgánom spôsobom nepredpisovým, aby bolo možné používať takúto listinu
ako dokument na rozhodovanie. Súd pritom mal úradné potvrdenie Ministerstva vnútra SR, že p. G.
N., nar. XX. XX. XXXX nie je v evidencii obyvateľstva SR, nemá, ani nemôže mať trvalý pobyt a nie

je zamatrikovaný ako fyzická osoba a nemôže mať žiadne rodné číslo. Sudkyňa svojim postupom
odňala možnosť konať pred súdom účastníkom konania, keď pozmeňovala skutkový stav. Žalobca
nemôže mať žiadnu spôsobilosť mať práva a povinnosti - v nepravej verejnej listine, ktorú pomenuje ako
správnu dočasnú práceneschopnosť. Žalovaná túto listinu používa ako dokument vydaný ako pravý,
čím spôsobila škody, vyradila zákonnú verejnú listinu dočasnej PN.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne
nové skutočnosti a dôkazy, pričom jeho samotné odvolanie je zmätočné, nejasné a nezrozumiteľné.
Naďalej nie je možné zistiť, akým spôsobom malo dôjsť k porušeniu povinnosti orgánu verejnej
moci a následnému nesprávnemu úradnému postupu, či nezákonnému rozhodnutiu. Na základe

predchádzajúcich podaní žalobcu je možné domnievať sa, že sa jedná o nesprávny úradný postup,
ku ktorému malo dôjsť vystavovaním práceneschopnosti žalovanou obvodným lekárom Potvrdenie
dočasnej PN žalobcu bolo vystavené dňa 11. 01. 2002 a žalobca bol práceneschopný od 11. 01.
2002 do 06. 09. 2002. V danej veci požiadal o stanovisko Sociálnu poisťovňu, ktorá na základe
prešetrenia uviedla, že žalobca bol v zmysle Potvrdenia dočasnej PN č. T213182 uznaný za dočasne

práceneschopného od 11. 01. 2002 do 06. 09. 2002 a to praktickým lekárom pre dospelých MUDr.
Pavlom Butašom. Dočasnú PN ukončil tiež praktický lekár MUDr. Pavol Butaš. Kontrolu posudzovania
spôsobilostinaprácuvsúladesvyhláškouMinisterstvapráceasociálnychvecíSRvykonávalposudkový
lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Levice MUDr. Emil Holečka. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne,
pobočka Levice MUDr. Emil Holečka nevydal v tomto prípade žiadne písomné rozhodnutie o skončení

dočasnej PN. Na základe požiadavky Sociálnej poisťovne Ústredie bola vykonaná kontrola Sociálnou
poisťovňou, pobočka Levice ohľadne dátumov skončenia dočasnej PN poistencov podľa I. a II. dielu
tlačív Potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti. Bolo zistené, že na PPN žalobcu sú rozdielne dátumy
skončenia pracovnej neschopnosti. Na II. diele PPN „Hlásenie zamestnávateľovi (platiteľovi poistného)
o skončení dočasnej PN bol uvedený dátum: schopný práce od 17. 9. 2002 a na náhradnom hlásení

(I. diel PPN) bol uvedený dátum: schopný práce od 7. 9. 2002. Originál tlačiva I. diel PPN „Legitimácia
práceneschopného poistenca“ žalobca praktickému lekárovi neodovzdal. V rámci šetrenia sa vyjadril
aj praktický lekár pre dospelých MUDr. Pavol Butaš, ktorý uviedol, že z jeho strany nedošlo ani k
omylu, ani k oprave ukončenia dočasnej PN a potvrdil, že uznal žalobcu za práceschopného od 7.
9. 2002. Na II. diele PPN „Hlásenie zamestnávateľovi o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti“

bol zamestnávateľom BEL BOSTON, s. r. o. so sídlom Levice potvrdený dátum nástupu žalobcu do
zamestnania dňom 17. 9. 2002. Vzhľadom na zistené skutočnosti vydala Sociálna poisťovňa, pobočka
Levice rozhodnutie zo dňa 09. 05. 2003 č. 200-152-4002/2003-1, právoplatné a vykonateľné dňom 03.
06. 2003, na základe ktorého je žalobca povinný vrátiť preplatok na nemocenskom vo výške 1.890 Sk
za obdobie od 07. 09. 2002 do 16. 09. 2002. Súčasne podala Sociálna poisťovňa, pobočka Levice OR

PZ v Leviciach trestné oznámenie pre podozrenie z falšovania a pozmeňovania verejnej listiny. Podľa
§ 37 ods. 8 zák. č. 98/1995 Z. z. o liečebnom poriadku v znení zák. č. 118/2002 Z. z. na konanie vo
veciach dočasnej pracovnej neschopnosti sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie
je ustanovené inak. Potvrdenie o dočasnej PN sa teda považuje za rozhodnutie vydané v správnom
konaní a ak žalobca nesúhlasil s rozhodnutím praktického lekára o skončení dočasnej PN, mal možnosť

podať odvolanie v zmysle § 37 ods. 5 Zákona o liečebnom poriadku. Rozhodnutie o dočasnej PN
žalobcu je právoplatné a nebolo zrušené pre jeho nezákonnosť. V tomto prípade preto nebola splnená
podmienka pre uplatnenie náhrady škody z titulu nezákonného rozhodnutia podľa § 4 ods. 1 zák. č.
58/1969 Zb. Rovnako má za to, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup vo veci orgánov verejnej
moci. Zároveň vzniesla námietku premlčania práva žalobcu na náhradu škody, a to márnym uplynutím

subjektívnej lehoty k 06. 09. 2005.

4. K vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaný vyrobil právny úkon, ktorý je
absolútne neplatný, a preto nemá za následok ani vznik, zmenu a zánik práva alebo povinností. Súd akoštátny orgán by tiež na túto listinu nemal prihliadať, resp. z nej vyvodzovať dôsledky. Žalovaná umožnila
pozmeniť vykonanú ambulantnú starostlivosť k 04. 09. 2002 a k 18. 09. 2002 praktického lekára, ktorý
umožnil, aby legitimáciu (originál dielu I.) práceneschopného poistenca a jeho zapísanej a nariadenej

kontroly praktickým lekárom pozmeňoval cez napodobneninu ÚNZ Lev 39613-91 ako potvrdenia o
dočasnej pracovnej neschopnosti, aby úmyselne spôsobil škody - zabránil ambulantnej starostlivosti a
bez spôsobilosti pozmenil zapísané a vykonávané kontroly praktickým lekárom.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (podľa § 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným
vyhlásením rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

6. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 11. 02. 2011
domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 199.163,51 eura s 3%-ným úrokom od 09.

12. 2010 do zaplatenia. Svoj nárok si uplatnil v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. Dôvodil tým, že ku
škodám došlo dňa 09. 12. 2010, keď žalovaná použila cudzie rozhodnutia bez legitimity a to, keď použil
falzifikát dielu I. ÚNZ Potvrdenie o pracovnej neschopnosti a diel II. Ambulantné poskytovanie, použitím
rozhodnutia pod č. 200-4002/2003-1 zo dňa 09. 05. 2003 a použitím falzifikátu, ktorý je vyrobený na
starom neplatnom tlačive z čias ÚNZ Potvrdenie o pracovnej neschopnosti. Uvedené rozhodnutie je na

meno G. N., jeho narodenie je: XX. XX. XXXX, vo vzťahu k tejto fyzickej osobe má spôsobilosť mať
práva a povinnosti a určuje mu podľa § 48 ods. 2 zák. č. 54/1956 Zb. a zákona NR SR č. 193/1994 Zb.
pre pána G. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., K. XX povinnosť zaplatiť preplatok na č. účtu: XXXXX-
XXX/XXXX. Tvrdil, že žalovaná upravovala a pozmeňovala občianske procesné právo na vlastné úvahy
nad rámec zákona, dokonca spôsobilosť prenášala na iné subjekty. Poukázal na vyhlášku Ministerstva

práce, sociálnych vecí a rodiny č. 106/1992 Zb., kde podľa § 8 posudkový lekár nemôže určovať a
rozhodovať o skončení práce, ako to urobil vlastnoručne pod dôkazom dielu II. č. T213182, pretože
citovaná vyhláška mu to nedovoľuje, neukladá to, čo vykonal a nie je daný podnet na ukončenie. Išlo
o svojvôľu posudkového lekára, ktorý priamo rozhodol o skončení pracovnej neschopnosti. Vzniklo tak
nekompetentné rozhodnutie, čo zákonom nie je dovolené. Tu je príčinná súvislosť vzniku škody, kde

bol použitý a napísaný dátum schopný práce 17. 9. 2002 posudkovým lekárom a toto rozhodnutie bolo
použité do Sociálnej poisťovne. Takýmto nezákonným a nesprávnym úradným postupom mu vznikla
priama škoda spolu 199.163,50 eura - 46.440 eur je strata na mzde, 55.154 eur je krádež nehnuteľnosti
v centre mesta ako 3-izbového bytu, byt napísali na G. N. a cez priamy predaj exekúciou získali príjem
36.788 Sk. Taktiež, cez pozmeňovanie zápočtov evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ako

aj na odvodoch za rok 2003 - 2008 sumu: 51.200 eur za zneužitie osobných údajov do iného mena,
priezviska - osobu, ktorá sa nenarodila a od takejto osoby sa požaduje 46.369,51 eura s príslušenstvom.

8. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že na základe prešetrenia veci Sociálnou poisťovňou zistil,
že žalobca bol v zmysle Potvrdenia pracovnej neschopnosti č. T213182 uznaný za dočasne

práceneschopného od 11. 01. 2002 do 06. 09. 2002 a to praktickým lekárom pre dospelých MUDr.
Pavlom Butašom. Dočasnú PN ukončil taktiež MUDr. Pavol Butaš. Kontrolu posudzovania spôsobilosti
na prácu v súlade s Vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí SR č. 106/1992 Zb. vykonával
posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Levice MUDr. Emil Holečka. Posudkový lekár dal ústny
podnet na ukončenie dočasnej PN žalobcu a o jej skončení rozhodol MUDr. Pavol Butaš. Posudkový

lekár MUDr. Holečka nevydal v tomto prípade žiadne písomné rozhodnutie o skončení dočasnej PN.
Dňa 16. 01. 2003 bola Sociálnou poisťovňou, pobočka Levice vykonaná kontrola a bolo zistené, že
na PN žalobcu sú rozdielne dátumy skončenia pracovnej neschopnosti. Na II. diele PPN „Hlásenie
zamestnávateľovi (platiteľovi poistného) o skončení dočasnej PN“ bol uvedený dátum schopný práceod 17. 9. 2002 a na Náhradnom hlásení (I. diel PPN) bol uvedený dátum schopný práce od 7. 9. 2002.
Originál tlačiva I. diel PPN „Legitimácia práceneschopného poistenca“ žalobca praktickému lekárovi
neodovzdal. V rámci šetrenia sa MUDr. Pavol Butaš vyjadril tak, že nedošlo pri uznaní žalobcu za

práceneschopného k omylu a žalobcu uznal práceschopného od 7. 9. 2002. Na II. diele PPN „Hlásenie
zamestnávateľovi o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti“ bol zamestnávateľom BEL BOSTON,
s. r. o. potvrdený dátum nástupu do zamestnania dňom 17. 09. 2002. Vzhľadom na zistené skutočnosti
vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Levice rozhodnutie dňa 09. 05. 2003 č. 200-152-4002/2003-1,
právoplatné a vykonateľné 03. 06. 2003, na základe ktorého žalobcu zaviazala vrátiť preplatok na

nemocenskom poistení vo výške 1.890 Sk za obdobie od 07. 09. 2002 do 16. 09. 2002. Ďalej tvrdila,
že žalobca nepreukázal, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany orgánu verejnej moci a
zároveň má za to, že nesplnil podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 58/1969
Zb. a zároveň vzniesla námietku premlčania práva žalobcu na náhradu škody a to márnym uplynutím
lehoty k 06. 09. 2005.

9. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vo veci rozhodol tak, že žalobu
zamietol, keď mal za to, že žalobca nepreukázal súčasné splnenie podmienok, že mu vznikla škoda
alebo nemajetková ujma v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalovanej alebo jej
nezákonným rozhodnutím. Žalobca si uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške 750.000 eur, avšak
nepreukázal, že mu v takejto výške vznikla majetková alebo nemajetková ujma, ani nekonkretizoval,

prečo si uplatňuje škodu práve v takejto výške. V danom prípade dospel k záveru, že neprichádza do
úvahy zodpovednosť žalovanej za škodu a nemajetkovú ujmu spôsobenú mu pri výkone verejnej moci
pre nesplnenie zákonných predpokladov v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. a zák. č. 514/2003 Z. z., a preto
súd žalobu zamietol.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotno-právnu, tak aj procesno-právnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale
tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (§ 379 CSP),
tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré môže účastník meniť alebo dopĺňať

len do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom

v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné
skutočnosti, ako aj tie, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

12. Žalobca sa domáhal náhrady škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu žalovanej, pričom súd
prvej inštancie správne skúmal, či si žalobca splnil dôkaznú povinnosť a povinnosť tvrdenia. Dôkazná
povinnosť v sporovom konaní, tj. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri
zhromaždení dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude

vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú
i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no vyhodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany.

13. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej

zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok, a to: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody a 3/príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

14. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom je existencia nesprávneho úradného postupu. Zákon č. 58/1969 Zb., ako ani nový zákon
o zodpovednosti za škodu, ktorým je zák. č. 514/2003 Z. z. nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod
nesprávnym úradným postupom. Bezpochyby ale nesprávnym úradným postupom môže byť akýkoľvek
postup štátneho orgánu pri výkone jeho právomoci, pokiaľ pri ňom alebo v súvislosti s ním dôjde kporušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Nesprávnym úradným postupom je teda postup,
ktorým štátny orgán porušil určitú konkrétnu povinnosť vyplývajúcu mu z úradnej normy a postupoval nie
tak, ako mu to prikazoval alebo umožňoval ten-ktorý všeobecne záväzný právny predpis, ale v rozpore

s pravidlom vyplývajúcim z tohto právneho predpisu.

Zákony upravujúce zodpovednosť štátu pri výkone verejnej moci, ktoré súd prvej inštancie citoval vo
svojom rozhodnutí, bližšie neupravujú ani pojem škody, ani rozsah jej náhrady. Preto treba aj v tomto
smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 OZ) alebo škodu vo všeobecnosti

chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch
a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia predovšetkým peňažného.

Vzťahpríčinnejsúvislostimedzinesprávnymúradnýmpostupomaškodoujepreukázanývtedy,akškoda
vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou
a nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak by škoda inak (nebyť nesprávneho úradného

postupu) nevznikla. Ak by príčinou vzniku majetkovej ujmy bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu
nenastane.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného krátkeho výkladu zákonných ustanovení, podľa ktorých súd
prvej inštancie posúdil danú vec, bolo v konaní nesporné, že žalobca nepreukázal súčasné splnenie

požiadaviek, ktoré by odôvodňovali dôvodnosť jeho nároku, keď nepreukázal nesprávny úradný postup,
vznik škody, ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Rovnako
žalobca, ktorý bol zaťažený dôkazným bremenom, nepreukázal, že by v danej veci existovalo nejaké
nezákonné rozhodnutie, ktoré by odôvodňovalo zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu, ktorú
nekonkretizoval a nie je zrejmé z vykonaného dokazovania, akým postupom, resp. rozhodnutím

žalovanej mala nastať ujma v jeho majetkovej sfére.
Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako
aj s jeho dôvodmi, a preto jeho rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdil.

16. K skutočnostiam uvádzaným žalobcom v podanom odvolaní sa odvolací súd nevyjadroval z dôvodu,

že tieto nemajú význam pre správnosť posúdenia danej veci. Zároveň odvolací súd uvádza, že úlohou
súdov nie je ani na každý argument odvolateľa dať podrobnú odpoveď. Povinnosťou tak súdu prvej
inštancie, ako aj odvolacieho súdu bolo odpovedať na tie otázky, nastolené účastníkmi konania, ktoré
majú podstatný význam pre vec a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov účastníkov konania (skutočnosti uvádzané žalobcom vo

väčšej časti nemajú ani súvis s predmetom prejednávanej veci).

Pokiaľžalobcavosvojomodvolaní,akoajvpriebehukonaniapoukazovalnato,žepotvrdenieodočasnej
PN bolo vystavené na fyzickú osobu G. N. nar. XX. XX. XXXX, je nesporné, že ide o osobu žalobcu.
Táto skutočnosť vyplýva i z rodného listu, ako aj zo samotnej podanej žaloby. V prípade, že došlo

i k chybe v mene a priezvisku žalobcu, nemá to za následok nedostatok procesnej spôsobilosti byť
účastníkom konania jednoznačne ide o osobu totožnú s osobou žalobcu. Samotné nemocenské dávky,
ktoré boli poukazované na meno G. N. s príslušným rodným číslom (žalobcu) boli žalobcovi vyplácané
v pravidelných mesačných splátkach a tieto neboli vrátené ani z dôvodu nesúladu osobných údajov, ani
z dôvodu odmietnutia prevzatia veci žalobcom.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Žalovanej, úspešnej v odvolacom konaní, by vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, avšak vzhľadom na to, že žalovanej trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd rozhodol
o nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej tak, že žalovanej náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.