Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, November 12, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 48Sa/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200136
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2018200136.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobkyne: MUDr.

P. D., dátum narodenia XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu P. č. XXX, XXX XX P., právne zastúpenej:
Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava,
IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 35570-2/2018-BA z 19. marca 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne - ústredie č. 35570-2/2018-BA
z 19. marca 2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej právo na náhradu trov konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská Streda (ďalej aj ako „Sociálna poisťovňa“) rozhodnutím
č.8739-1/2018-DS z 11. januára 2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla, že samostatne
zárobkovo činnej osobe (ďalej aj ako „SZČO“) MUDr. P. D. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie dňa 29. februára 2008, ale zaniklo dňa 30. júna 2010.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia Sociálna poisťovňa poukazujúc na § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení (ďalej aj ako „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení
účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010 a na § 21 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2008
do 31. decembra 2010 poukázala na to, že MUDr. P. D. mala od 19. októbra 2005 do 2. marca 2015
licenciu L1A/TT/0337/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár. Ďalej poukázala na
to,žepríjemMUDr.P.D.zpodnikaniaazinejsamostatnejzárobkovejčinnostipodľaosobitnéhopredpisu

alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2007 bol 37
144,06 eur (1 119 002,00 SKK), teda vyšší ako zákonom stanovená hranica (12 násobok minimálneho
vymeriavacieho základu), ktorá skutočnosť mala vplyv pre posúdenie vzniku povinného poistenia SZČO
k 1. júlu 2008. Ďalej poukázala na to, že príjem z podnikania za rok 2008 bol 10 632,74 eur (320 322,00
SKK), teda opäť vyšší ako zákonom stanovená hranica príjmu, ktorá skutočnosť bola rozhodujúce pre
posúdenie vzniku povinného poistenia SZČO k 1. júlu 2009.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, ktorým nesúhlasila
s vydaným rozhodnutím. Dôvodila, že ako SZČO sa odhlásila zo Sociálnej poisťovne dňa 29.02.2018,
k čomu okrem registračného listu doložila aj Rozhodnutie Trnavského samosprávneho kraja (ďalej ajako „TSK“) zo dňa 10.01.2008 č. TA/2008/439, ktorým bolo zrušené dňom 29.02.2008 povolenie na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia z dôvodu transformácie fyzickej osoby na právnickú osobu
v odbore pediater. Súčasne poukázala na to, že TSK povolil prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia

ako LYDI, s.r.o. od 01.03.2008, pričom týmto dňom bola prihlásená do Sociálnej poisťovne. Záverom
uviedla, že ako fyzická osoba ďalej nepodnikala, podala žiadosť o zrušenie registrácie dane z príjmov
FO, dane zo závislej činnosti k 29.02.2008 na Daňový úrad Dunajská Streda, pričom registrácia bola
zrušená. Do poznámky uviedla, že Sociálna poisťovňa nikdy od nej nepožadovala licenciu L1A, bez
tejto licencie sa prihlásila do Sociálnej poisťovne ako povinne poistená osoba a taktiež bez tejto licencie

bola odhlásená.

4. Žalovaná rozhodnutím č. 35570-2/2018-BA z 19. marca 2018 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“)
odvolanie účastníčky konania (žalobkyne) zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Dunajská Streda č. 8739-1/2018-DS z 11. januára 2018 potvrdila. V odôvodnení svojho rozhodnutia

s odkazom na ustanovenia § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. augusta 2006 do
31. decembra 2010, § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007
účinnom do 31. decembra 2010, § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č.
555/2007 Z. z. účinnom od 1. januára 2008, § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona
č. 555/2007 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, § 21 ods. 4 písm. b)

zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. v znení účinnom od 1. augusta 2006
do 31. decembra 2010 poukázala na to, že ak samostatne zárobkovo činná osoba presiahne zákonom
ustanovenú hranicu príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vznikne jej povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a stáva sa platiteľom poistného. Ďalej poukázala
na to, že z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010

vyplýva, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovej
činnej osobe zaniká dňom zrušenia všetkých oprávnení na prevádzkovanie alebo výkon samostatnej
zárobkovej činnosti, resp. odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom je fyzická osoba povinná mať na
výkon činnosti oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť
samostatne zárobkovej činnej osoby, resp. od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom

roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nebol vyšší ako zákonom
ustanovená suma.

5. Dôvodila, že Sociálna poisťovňa prijala dňa 29.02.2008 Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, v

ktorom účastníčka konania uviedla ako dátum zániku poistenia 29. február 2008. Poukázala na to, že
rozhodnutímTrnavskéhosamosprávnehokrajač.TA/2006/3275zodňa3.augusta2006boloúčastníčke
konania povolené prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v špecializačnom odbore pediatria.

6. Ďalej uviedla, že rozhodnutím TSK č. TA/2008/439 z 10. januára 2008 bolo odo dňa 1. marca 2008

spoločnosti LYDI, s.r.o., ktorej štatutárnym orgánom a zároveň odborným zástupcom je účastníčka
konania, povolené prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v špecializačnom odbore pediatria. V
tejto súvislosti súčasne poukázala na to, že TSK zároveň dňom 29. februára 2008 zrušil účastníčke
konania povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v odbore pediatria, ktoré TSK povolil
rozhodnutím č. TA/2006/3275 z 3. augusta 2006.

7. Žalovaná v odôvodnení ďalej argumentovala, že Slovenská lekárska komora vydala účastníčke
konanialicenciuč.L1A/TT/0337/05navýkonsamostatnejzdravotníckejpraxevodborepediatria,pričom

účastníčka konania bola oprávnená vykonávať samostatnú zdravotnícku prax od 19. októbra 2005 do 2.
marca 2015. Ďalej poukázala na to, že podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej
republiky príjmy účastníčky konania zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2007 a 2008 presiahli
zákonom ustanovenú sumu (príjmy boli bližšie špecifikované v bode 2 tohto rozsudku - poznámka
správneho súdu).

8. Žalovaná poukázala na to, že vznik a zánik povinného sociálneho poistenia nastáva vždy naplnením
zákonom ustanovených podmienok, pričom odhláška z poistenia má len deklaratórne účinky s preto bolsprávny záver Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda, že dátum zániku povinného sociálneho
poistenia, ktorý účastníčka konania deklarovala v odhláške nie je správny a preto vo veci sporného
prípadu zániku povinného sociálneho poistenia vydala napadnuté rozhodnutie. Argumentovala, že

licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa
zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,
stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „zákon č. 578/2004 Z. z.“), ktorú využije lekár, pokiaľ nemá a neplánuje mať
svoje vlastné súkromné zdravotnícke zariadenie, ale bude poskytovať zdravotnú starostlivosť u iných

poskytovateľoch, ktorí už povolenie na prevádzkovanie zariadenia zdravotnej starostlivosti majú alebo
budú poskytovať zdravotnú starostlivosť na inom mieste ako je zdravotnícke zariadenie. Zastala názor,
že napriek skutočnosti, že účastníčke konania bolo rozhodnutie o povolení prevádzkovať zdravotnícke
zariadenie zrušené dňom 29. februára 2008, avšak táto disponovala licenciou L1A (bez ohľadu na
skutočnosť, či ju aj aktívne využívala) a v rozhodujúcom období mala príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom stanovená hranica, povinné sociálne poistenie

jej pokračovalo dodajúc, že účastníčka konania ku dňu 29. februára 2008 nesplnila všetky podmienky
zániku povinného sociálneho poistenia stanovené zákonom o sociálnom poistení.

9. Žalovaná uviedla, že informáciu o tom, že účastníčke konania bola vydaná licencia č. L1A/TT/0337/05

s dátumom vzniku 19. októbra 2005 poskytla Slovenská lekárska komora v zmysle Dohody o
poskytovaní údajov z registra Slovenskej lekárskej komory, ktorá nadobudla účinnosť 21. februára 2015,
v elektronickej forme 7. apríla 2016 a preto zánik povinného poistenia účastníčka konania, ako SZČO,
nemohol byť vyhodnotený ako sporný prípad už v čase, kedy účastníčka konania podala odhlášku z
poistenia

10. Záverom žalovaná zastala názor, že pre posúdenie zániku povinného sociálneho poistenia
účastníčky konania, ako SZČO, v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010 nie je
rozhodujúce, či účastníčka konania licenciu L1A aj aktívne využívala doplniac, že na účely sociálneho
poistenia sú relevantné príjmy z výkonu zárobkovej činnosti za roky 2007 a 2008 a to bez ohľadu na to,

na základe akého oprávnenia ich účastníčka konania dosiahla, ak boli vyššie ako zákonom ustanovená
suma.

II. Rozsah správnej žaloby a žalobné body (dôvody žaloby)

11. Rozhodnutie žalovanej napadla správnou žalobou žalobkyňa označiac napadnuté rozhodnutie za
nesprávne a nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a ďalej z dôvodu, že v konaní
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za

následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Navrhla, aby správny súd zrušil napadnuté
rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

12. Žalobkyňa dôvodila, že vzhľadom na to, že k 29.02.2008 zrušila povolenie na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia, zaniklo jej postavenie SZČO doplniac, že dôkazom toho, že toto postavenie

jejzaniklojeskutočnosť,žepožiadalaozrušenieregistráciepredaňzpríjmuupríslušnéhosprávcudane
a oznámila Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie.
Uviedla, že si nebola vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní
lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. V súvislosti s licenciou L1A poukázala na to, že
predmetnú licenciu nikdy nevyužívala a to ani pred 29.02.2008, ani potom a na predmetnú licenciu

nemala nikdy žiaden príjem, ako fyzická osoba ukončila prevádzkovanie ambulancie z dôvodu, že od
01.03.2008 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť LYDI, s.r.o., IČO: 43
859 399, pričom je zamestnancom tejto spoločnosti a od 01.03.2008 riadne a včas odvádzala odvody
sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti.

13. Malazato,žepostupžalovanej,ktorámechanickyaplikujeustanoveniazákonaosociálnompoistení
bez toho, aby skúmala, či skutočne vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona
nemôže pre ňu priniesť absurdné dôsledky, je nesprávny. V tejto súvislosti poukázala na to, že nemala
žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a naďalej si riadne a včas plnilaodvodové povinnosti z titulu výkonu povolania lekára ako už zamestnanec obchodnej spoločnosti, v
ktorej je spoločníkom a tiež, že vykonala úkony, z ktorých vyplýva, že nemala záujem ďalej vykonávať
činnosť SZČO - zrušenie registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO. Na podporu svojho právneho

názoru poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Sa/4/2017 zo 7. júla 2017 a tiež
na rozhodnutie sp. zn. 18Sa/1/2017 z 2. októbra 2017, v ktorom Krajský súd v Trenčíne skonštatoval,
že žalobcovi zanikla účasť na povinnom sociálnom poistení ku dňu zrušenia zdravotníckeho zariadenia
bez ohľadu na dosiahnutie požadovaného zdaniteľného príjmu v predchádzajúcom rozhodnom období,
ktorého právny význam pominul uplatnením § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vo vzťahu k povoleniu

na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, a tiež bez ohľadu na držbu platnej licencie L1A, nakoľko
z nej nedosahovala zdaniteľné príjmy, ktoré jediné zakladajú účasť žalobcu na povinnom sociálnom
poistení.

14. Žalobkyňa výklad zákona o sociálnom poistení označila za formalistický a vo vzťahu k nej za
nespravodlivý s tým, že žalovaná vec nesprávne právne posúdila dodajúc, že vzhľadom k tomu, že po

29.02.2008 reálne nevykonávala činnosť SZČO, nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia
podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c), resp. § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.

15. Ďalej s odkazom na § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poukazovala na to, že nie všetky
rozhodnutia Sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu, pričom zo zákona o sociálnom poistení

vyplýva, že písomnú formu nemajú rozhodnutia, ak Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a
zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch a v takýchto prípadoch sa rozhodnutie o zániku
povinných poistení vyznačí len v spise. Preto vychádzajúc zo skutočností, že oznámila Sociálnej
poisťovni všetko potrebné pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia SZČO k 29.02.2008 mala za to, že Sociálna poisťovňa rozhodla o zániku povinného

nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise, čo znamená, že
jej podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. V tejto súvislosti s odkazom na § 222 ods. 3 a 4 zákona o
sociálnom poistení tiež poukázala na to, že nakoľko od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, Sociálna poisťovňa
nemohla nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení.

16. Namietala ďalej, že z výroku prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorého
právneho predpisu Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská Streda rozhodla tak, ako je uvedené vo
výroku rozhodnutia, nakoľko v ňom absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis doplniac,
že z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu, pobočka

Dunajská Streda zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka, pričom tento nedostatok
rozhodnutia nebol odstránený ani napadnutým rozhodnutím žalovanej.

17. S poukazom na § 184 ods. 8, § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a § 3 ods. 2 zákona č.

71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny
poriadok“) žalobkyňa namietala, že Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská Streda ju neupovedomila
o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla jej ani príležitosť vyjadriť sa k začatému
konaniu, čím jej znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť jej návrhy.

18. Žalobkyňa výslovne v správnej žalobe uviedla, že nežiada o nariadenia pojednávania.

III. Vyjadrenie žalovanej, replika žalobkyne, duplika žalovanej

19. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že do 31.12.2010 bola skutočnosťou rozhodujúcou
na nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia výkon určenej činnosti alebo
udelenie oprávnenia na výkon takejto činnosti podľa osobitného predpisu (§ 5 písm. c/), čo znamená, že
ak má fyzická osoba oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu má status SZČO

a to bez ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia činnosť podľa osobitného predpisu aj vykonáva.
Uviedla, že za osobitný predpis v súvislosti s posudzovaním SZČO na účely sociálneho poistenia sa
považuje aj zákon č. 578/2004 Z. z., ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti
v § 3 ods. 4 zákona, v zmysle ktorého zdravotnícke povolanie možno vykonávať v pracovnoprávnomvzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu; na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu; na základe licencie na výkon
samostatnejzdravotníckejpraxe(§10);nazákladelicencienavýkonlekárskejposudkovejčinnostialebo

na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. V tejto súvislosti poukázala na to, že
za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status
samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do
31.12.2010 sa považuje nielen povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ale aj licencia
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A).

20. Žalovaná vychádzajúc zo zákona č. 578/2004 Z. z. poukázala na to, že držiteľ licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) je oprávnený priamo vykonávať zdravotnícke povolanie [§ 3
ods. 4 písm. c)] a poskytovať zdravotnú starostlivosť [§ 4 písm. b)] v zdravotníckom zariadení, ktoré
prevádzkuje iný poskytovateľ alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení (§ 10 ods. 2) a
dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003

Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 595/2003 Z. z.“).

21. Opakovane dôvodila, že pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby, ako samostatne
zárobkovo činnej osoby, na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010 nie je právne
významné či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva, právne významná je

len tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status samostatne
zárobkovo činnej osoby doplniac, že zákon o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010
neustanovuje žiadne iné podmienky, ktoré by mala splniť fyzická osoba na to, aby nadobudla status
SZČO a taktiež neukladá Sociálnej poisťovni skúmať ďalšie osobitné podmienky zakladajúce fyzickej
osobe status SZČO na účely sociálneho poistenia. Zdôraznila aj tú skutočnosť, že je povinná aplikovať

právne normy tak, aby pri vydávaní tzv. individuálnych právnych aktov nevznikali neopodstatnené
rozdiely v skutkovo obdobných resp. zhodných prípadoch, ako napríklad pri posudzovaní právneho
postavenia advokátov, stavebných inžinierov, architektov.

22. Žalovaná poukázala na to, že nadobudnutie právneho postavenia statusu SZČO na účely sociálneho

poistenia automaticky nezakladá SZČO povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie, ale jeho
vznik a zánik závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods.
1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. (§ 21 ods. 1 zákona) a posudzuje sa vždy k 1. júlu kalendárneho
roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu
súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo

činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Teda až pri dosiahnutí relevantného príjmu
vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie. V tejto súvislosti zdôraznila, že ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení odkazuje
na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý SZČO dosiahla podľa osobitného
predpisu, t.j. podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z., pričom v ustanovení § 21 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov a preto nie je rozhodujúce na základe
akéhooprávneniafyzickáosobauvedenýpríjemdosiahla.Vsúvislostisdosiahnutýmpríjmompoukázala
na to, že žalobkyňa za rok 2007 dosiahla príjem 37 144,06 eur (1 119 002,00 SKK), t.j. príjem vyšší ako
zákonom stanovená hranica, ktorá skutočnosť mala vplyv pre posúdenie trvania povinného poistenia k
1. júlu 2008. Obdobne to bolo aj pre posudzovanie povinného poistenia k 1. júlu 2009, nakoľko žalobkyňa

rovnako v roku 2008 presiahla zákonom stanovenú hranicu príjmu [v roku 2008 mala príjem 10 632,74
eur (320 322,00 SKK)].

23. Poukázala na to, že žalobkyňa bola držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného
predpisu, t.j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A aj po 29. februári 2008, kedy jej bolo

Trnavským samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a
pretojejpodľa§21ods.4zákonaosociálnompoistenívzneníúčinnomdo31.decembra2010nezaniklo
dňom29.februára2008povinnénemocensképoistenieapovinnédôchodkovépoistenie,aletotozaniklo
až 30. júna 2010, vzhľadom na to, že žalobkyňa v rozhodujúcom období t.j. v roku 2009 nedosiahla
zákonom požadovaný príjem. V tejto súvislosti tiež poukázala na to, že zákon o sociálnom poistení

nevylučuje súbeh poistení a preto nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok
zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dodajúc, že
ustanovenie § 138 zákona o sociálnom poistení súčasne upravuje poradie odvodovej povinnosti u tých
poistencov, ktorí podliehajú viacerým sociálnym poisteniam.24. K námietkam, ktorými žalobkyňa poukazovala na ideu spravodlivosti uviedla, že právo sociálneho
zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva, ktorého normy sú kogentného charakteru t.j. prikazujúce

a zakazujúce, čo znamená, že ak to príslušná zákonná úprava neumožňuje, nie je možné sa od nej
odchýliť. Tento svoj záver žalovaná podporila rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžso/81/2014 z 31. mája 2016.

25. Žalovaná ďalej nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, že rozhodnutie o zániku povinných poistení

vyznačí Sociálna poisťovňa len v spise, pričom dôvodila ustanovením § 209 ods. 1 a § 194 ods.
2 zákona o sociálnom poistení majúc za to, že zo žiadneho ustanovenia tohto zákona nevyplýva,
že rozhodnutie vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch sa
nevydáva písomne. Poukázala na to, že zánik povinných poistení Sociálna poisťovňa vyznačí v spise
len v tom prípade, ak zánik sociálneho poistenia nie je sporný, t.j. Registračný list FO - odhláška zo
sociálneho poistenia deklaruje skutočnosti, ktoré vznikli priamo zo zákona č. 461/2003 Z. z. dodajúc,

že v takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva, keďže z ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý
zákona vyplýva, že o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia rozhoduje pobočka Sociálnej
poisťovne len v sporných prípadoch. Ozrejmila, že žalobkyňa dňa 29. februára 2008 predložila Sociálnej
poisťovni Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia s dátumom zániku poistenia 29.
februára 2008, avšak podaný Registračný list FO - odhláška sama o sebe nespôsobuje zánik povinného

nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby
(odhláška má len deklaratórne účinky), pretože zánik týchto poistení nastáva až na základe právnych
skutočností ustanovených zákonom o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, pričom tento
svoj záver podporila rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/16/2016 z 27.
júna 2017. V súvislosti s podaním Registračného listu FO - odhlášky zo sociálneho poistenia žalovaná

poukázala na to, že žalobkyňa Sociálnej poisťovni neoznámila, že je držiteľom licencie L1A/TT/0337/05,
ktorá sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a to napriek tomu,
že podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení je poistenec povinný preukázať skutočnosti
rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a zánik sociálneho poistenia. Žalovaná poukázala tiež na to,
že skutočnosť, že žalobkyňa je držiteľom uvedenej licencie zistila až z údajov poskytnutých Slovenskou

lekárskou komorou, pričom následne po preskúmaní skutkového stavu veci, dňa 11. januára 2018
rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská Streda o sociálnom poistení žalobkyni ako o spornom
prípade. V tejto súvislosti zdôraznila, že zákon o sociálnom poistení jej neukladá lehotu, v ktorej má
rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a preto nebola a ani
nemohla byť zo strany Sociálnej poisťovne nariadená obnova konania (do 11. januára 2018 neexistovalo

právoplatné rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne, ako samostatne zárobkovo
činnej osoby).

26. V súvislosti s námietkou, ktorou žalobkyňa poukazovala na to, že konanie nebolo riadne začaté,
nebolo jej umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia žalovaná uviedla, že konanie vo veciach

sociálneho poistenia je osobitné konanie upravené v § 172 a nasl., ide o nedávkové konanie, ktoré
možno s poukazom na § 184 ods. 8 zákona začať aj z podnetu organizačnej zložky SP, pričom
konanie je začaté odo dňa, keď bol voči účastníkovi konania urobený prvý úkon. V tejto súvislosti
poukázala aj na rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. februára 2011, v ktorom najvyšší
súd konštatoval, že zákon o sociálnom poistení nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto je možné

za prvý úkon považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými
a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Zároveň dôvodila tým, že zákon o sociálnom poistení
ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom § 172 ods. 1
vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní. V tejto súvislosti tiež poukázala na to, že
žalobkyňa bola listom Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda zo dňa 10.10.2017 vyzvaná na

predloženie dokladov súvisiacich so zánikom povinného nemocenského a povinného dôchodkového
poistenia, ako aj výpisov z Daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za roky 2007 a 2008,
avšak žalobkyňa na základe výzvy predložila len požadované výpisy z daňových priznaní a preto bola
žalobkyňa opätovne vyzvaná dňa 5.12.2017 na predloženie licencie L1A a Registračného listu FO -
odhlášky zo sociálneho poistenia, avšak žalobkyňa na predmetnú výzvu nereagovala a preto Sociálna

poisťovňa, pobočka Dunajská Streda pristúpila k vydaniu rozhodnutia o zániku poistenia ku dňu 30. júna
2010. Preto zastala názor, že pobočka Sociálnej poisťovne žalobkyňu za účelom odstránenia spornosti
zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia kontaktovala a naviacmala za to, že žalobkyňa mala možnosť „obhájiť svoje práva, prípadne povinnosti a záujmy“ aj v rámci
odvolacieho konania.

27. Záverom vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Sa/4/2017 zo 7. júla 2017 uviedla,
že proti tomuto podala kasačnú sťažnosť a súčasne poukázala na rozhodnutia správnych súdov (napr.
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 25Sa/2/2017 z 9. mája 2017, sp. zn. 25Sa/1/2017 z 9. mája
2017, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sa/16/2017 z 26. júna 2017, rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 5Sa/8/2017 a sp. zn. 5Sa/7/2017 obe z 24. augusta 2017), ktoré podporujú jej právny

záver, že nie je rozhodujúce na základe akého právneho vzťahu fyzická osoba príjmy z podnikania a
inej zárobkovej činnosti nadobudla, ale rozhodujúce je iba to, že fyzická osoba dosiahla v príslušnom
kalendárnom roku príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z.

28. Z uvedených dôvodov preto navrhla, žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná sa napriek
poučeniu podľa § 105 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku nevyjadrila, či žiada vo veci nariadiť

pojednávanie.

29. Žalobkyňa v replike zotrvala na dôvodoch správnej žaloby a zopakovala, že aby mohla byť
považovaná za SZČO pre účely sociálneho poistenia s povinnou účasťou na sociálnom poistení nespĺňa
podmienku, ktorú vyžaduje § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a to dosahovanie príjmu z

podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti dodajúc, že je potrebné mať na zreteli účel
zákonodarcu, ktorý účasť osoby na povinnom sociálnom poistení viaže na kumulatívne splnenie dvoch
podmienokatojestatusSZČOavýkonzárobkovejčinnosti,ktorýjejzlicencieL1Aneplynul,nakoľkotúto
licenciu nevyužívala a teda licencia L1A jej automaticky nezakladala bez ďalšieho účasť na povinnom
sociálnom poistení.

30. Žalovaná dupliku nepodala.

IV. Konanie na správnom súde a relevantná práva úprava

31. Podľa § 199 ods. 3 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“), ak nie je v tejto hlave
ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej
správnej žalobe.

32.Podľa§202ods.2vetyprvejSSP,správnužalobufyzickejosobysprávnysúdposudzujeneformálne.
33. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
34. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, samostatne
zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá

a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je
zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu,
b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť,
c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v
pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,

d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,
e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.

35.Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 povinne

nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §
138 ods. 9.

36.Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra
2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej
osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiacis podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom
roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu

34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako
12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

37.Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy

b) samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a
samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v
ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21) ak od tohto dňa
podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm.
c).

38.Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, nedávkové konanie sa začína na základe písomnej
žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

39.Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej

zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne
urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.

40.Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri
posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či

svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

41.Krajský súd v Trnave, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a
administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý
existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), pričom za splnenia procesných

podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

42.V súvislosti so splnením podmienok na rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania správny
súd poukazuje na to, že žalobkyňa požiadala v žalobe, aby správny súd rozhodol bez nariadenia

pojednávania a žalovaný vo vyjadrení k žalobe, napriek poučeniu správneho súdu nepožiadal o
nariadenie pojednávania (§ 105 ods. 2 písm. a/ SSP) a iný dôvod na nariadenie pojednávania (§ 107
ods. 1 písm. b/ až e/ SSP) správny súd nevzhliadol.

43.V danej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné, či žalobkyni dňom 29. februára 2008 zanikla

povinná účasť na sociálnom poistení t.j. na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom
poistení.

44.Táto právna otázka bola posudzovaná podľa vyššie citovaných ustanovení § 5 písm. c), § 21 ods.
1 a § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení.

45.Na strane druhej v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa disponovala od 19.10.2005 do 02.03.2015
licenciou L1A, ktorá bola vydaná Slovenskou lekárskou komorou č. L1A/TT/0337/05. Rovnako v
správnom súdnom konaní nebolo sporné, že na základe rozhodnutia Trnavského samosprávneho
kraja č.j. TA/2006/3275 z 3. augusta 2006 žalobkyňa prevádzkovala zdravotnícke zariadenie v odbore

pediatria s miestom výkonu činnosti ObZS Zlaté Klasy, Poštová č. 2, ktoré bolo dňom 29.2.2008
zrušené rozhodnutím TSK č.j. TA/2008/439 z 10. januára 2008. Týmto rozhodnutím bolo súčasne
vyhovené žiadosti spoločnosti LYDI, s.r.o. zastúpenej konateľom MUDr. P. D. o vydanie povolenia na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - v ambulancii kategórii lekár v špecializovanom odbore -pediatria od 1. marca 2008 s miestom prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia - ObZS Poštová č.
2, Zlaté Klasy. Rovnako nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobkyňa licenciu L1A nikdy
nevyužívalaanemalaznejžiadnepríjmy,pretožetietoskutočnostižalovaná,napriektvrdeniužalobkyne,

nerozporovala.

46.Obsahom administratívneho spisu má správny súd preukázané, že žalobkyňa bola na základe
rozhodnutia Slovenskej lekárskej komory č. L1A/TT/0337/05 od 19.10.2005 do 02.03.2015 držiteľkou
licencie L1A. Ďalej má správny súd preukázané, že žalobkyňa dňa 29.02.2008 podala Sociálnej

poisťovni, pobočka Dunajská Streda Registračný list FO - odhlášku s dátumom zániku poistenia ku dňu
29.02.2008. Obsahom administratívneho spisu je tiež preukázané, že žalobkyňa v roku 2007 dosiahla
príjmy z podnikania vo výške 37 144,06 eur (1 119 002,00 SKK) a v roku 2008 dosiahla príjmy z
podnikania vo výške 10 502,26 eur (316 391,00 SKK). Pokiaľ žalovaná tak v rozhodnutí, ako aj vo
vyjadrení k správnej žalobe tvrdí, že žalobkyňa podala dňa 8. apríla 2009 dodatočné daňové priznanie
k dani z príjmov za rok 2008, kde uviedla príjem z podnikania vo výške 10 632,74 eur (320 322,00

SKK), táto skutočnosť nie je obsahom administratívneho spisu preukázaná, nakoľko dodatočné daňové
priznanie sa v administratívnom spise nenachádza, napriek tomu, že ho mala žalobkyňa na základe
výzvy Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda predložiť.

47.Na úvod správny súd uvádza, že súhlasí s argumentáciou žalovanej, že licencia L1A je potrebná

na výkon zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/) u iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti,
ktorý má povolenie alebo na výkon zdravotníckej praxe na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení
(§ 10 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z. z.) a považuje sa za oprávnenie, na základe ktorého bola
žalobkyňa oprávnená vykonávať zárobkovú činnosť (§ 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v
znení účinnom do 31.12.2010). Súčasne však správny súd zastáva názor, ktorý zdieľa aj sama žalovaná

a to, že vznik povinného sociálneho poistenia SZČO vždy závisel a závisí od dosiahnutých príjmov v
rozhodnom období. Teda závisí od zárobkovej činnosti SZČO.

48.Vychádzajúc z bodu 47 tohto rozsudku správny súd vyhodnocoval povinnú účasť žalobkyne na
sociálnom poistení posudzovaním dvoch relevantných skutočností, po prvé - existencia licencie L1A

súbežne s povolením na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (na ktoré sa vyžaduje licencia
L1B), a po druhé - žalobkyňa nikdy nevykonávala zárobkovú činnosť na základe licencie L1A. Inak
povedané, žalobkyňa mala príjmy výlučne z prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia na základe
povolenia Trnavského samosprávneho kraja č. j. TA/2006/3275 z 3. augusta 2006. Táto skutočnosť
nebola zo strany žalovanej rozporovaná, avšak žalovaná ju vyhodnotila ako irelevantnú argumentujúc

tým, že zákon o sociálnom poistení presne stanovuje podmienky, kedy SZČO vzniká a zaniká povinné
nemocenské a dôchodkové poistenie, pričom na tento účel nie je rozhodujúce na základe akého
oprávnenia žalobkyňa dosahovala príjem, ale len skutočnosť, že príjem dosiahla ako SZČO.

49.Správny súd v tejto súvislosti zastáva názor, že zákon o sociálnom poistení explicitne neupravoval

a ani neupravuje situáciu, keď fyzická osoba disponovala dvomi oprávneniami na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu, príjem mala len z činnosti, ktorá bola vykonávaná výlučne na
základe jedného z nich a oprávnenie, z ktorého fyzická osoba dosahovala príjem zaniklo, tak ako v
posudzovanom prípade. Zákon o sociálnom poistení v znení do 31. decembra 2010 v § 21 ods. 4
písm. b) ustanovoval, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy

samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a
samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru,
v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa
podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm.
c). V danom prípade žalobkyňa nepotrebovala licenciu L1A na výkon činností, ktoré vykonávala v

pracovnoprávnom vzťahu.

50.Podľa názoru správneho súdu, pokiaľ aj žalobkyňa mala vydanú licenciu L1A na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe, ktorá jej podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení zakladala status SZČO,
účasť na sociálnom poistení jej toto zakladať nemohlo, a to z dôvodu, že týmto oprávnením (licenciou

L1A) nikdy nevykonávala zárobkovú činnosť. Inak povedané nemala z neho príjem, ktorý by sa na účely
povinného nemocenského a dôchodkového poistenia posudzoval podľa § 21 ods. 1. Preto po zániku
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, z ktorého ako SZČO výlučne dosahovala
príjem, jej účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení nemohla iba na základe formálnejexistencie tejto licencie pokračovať. Pokiaľ by to tak bolo, priečilo by sa to účelu zákona, ktorý povinné
nemocenské a dôchodkové poistenie kumulatívne viaže na dve zákonné podmienky a to status SZČO
a s tým spojený výkon zárobkovej činnosti, ktorý však žalobkyni z licencie L1A nikdy neplynul.

51.V súvislosti s výkladom zákona o sociálnom poistení, ktorý sa vo vzťahu k určeniu statusu SZČO
mení pomerne často, pričom tieto zmeny odrážajú najmä aktuálnu rozhodovaciu prax správnych súdov
a Ústavného súdu SR (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/2012 z 23.02.2013,
ktorý sa týkal obdobného, aj keď nie skutkovo totožného problému s účasťou na sociálnom poistení

advokátov) si správny súd dovolí poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 295/2017,
v ktorom ústavný súd zdôraznil, že „...k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať
len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale
predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry
ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je
interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie

či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu,
najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé
v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu
aplikovanej právnej normy.“ Obdobne Ústavný súd SR pripustil možnosť súdu odchýliť sa od doslovného
znenia zákona aj v náleze sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. júla 2008, v ktorom skonštatoval, že : „Súd môže,

ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných
dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). V takýchto
prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí
založiť na racionálnej argumentácii.“

52.Správny súd, vychádzajúc, z citovaných rozhodnutí ústavného súdu sa priklonil k teleologickému
výkladu citovaných ustanovení § 5 písm. c) a § 21 ods. 1 a 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení
a vyhodnotil právne posúdenie veci žalovanou za formálne a neudržateľné, pretože sa tým, podľa
názoru správneho súdu, potiera samotný účel zákona o sociálnom poistení, ktorým je viazať účasť na

sociálnom poistení na určitý dosiahnutý príjem zo zárobkovej činnosti. V konaní, ako už bolo vyššie
uvedené,jenesporné,žežalobkyňadosahovalapríjemvýlučnenazákladepovolenianaprevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia, na základe ktorého bola tiež oprávnená dosahovať príjem, a licenciu L1A
nevyužívala. Je pravdou, že zákon o sociálnom poistení nerozlišuje na účely účasti na sociálnom
poistení príjem, ktorý fyzická osoba môže dosiahnuť z viacerých oprávnení, avšak vychádzajúc

zo systematického výkladu zákona, samotný status SZČO automaticky účasť na sociálnom poistení
nezakladá. Preto správny súd ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v danom prípade
vykladal tak, že pokiaľ fyzická osoba disponuje súčasne dvoma oprávneniami, ktoré jej zakladali status
SZČO, účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení podľa § 21 ods. 1 sa posudzuje
osobitne vo vzťahu ku každému oprávneniu, ak oprávnenie, na základe ktorého sa výlučne dosahoval

príjem zaniklo. Uvedený právny názor je podporený aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Sžso/20/2011 z 15. decembra 2011, ktoré bolo publikované aj v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 4/2012 pod č. 72, v ktorom najvyšší súd zastal právny názor,
že pri posudzovaní príjmov podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je potrebné prihliadať len
na tie príjmy z podnikania, ktoré vyplynuli z podnikateľskej činnosti posudzovaného statusu samostatne

zárobkovo činnej osoby. Pre posudzovaný prípad to konkrétne znamená, že žalovaná mala na účely
rozhodnutia o povinnej účasti žalobkyni posudzovať príjmy žalobkyne výlučne vo vzťahu k licencii L1A.

53.V správnom súdnom konaní bolo nespornou skutočnosťou, že žalobkyňa v priebehu prevádzkovania
zdravotníckeho zariadenia v odbore pediatria a ani po 29.02.2008 nevykonávala na základe licencie

L1A činnosť, z ktorej by jej plynuli príjmy z podnikania a inej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1
a 2 zákona o dani z príjmov. Práve s poukazom na túto rozhodnú skutočnosť správny súd zastáva
názor, že iba formálne držanie licencie L1A žalobkyňou aj po 29.02.2008 nemôže napĺňať materiálnu
podmienku na to, aby žalobkyňa bola aj po zániku prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, výlučne z
ktorého dosahovala príjmy posudzované na účely sociálneho poistenia, účastná na sociálnom poistení.

Z uvedeného dôvodu správny súd uzatvára, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie v prípade žalobkyne zaniklo k 29.02.2008, teda dňom zrušenia rozhodnutia o povolení
prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, pretože výlučne na jeho základe žalobkyňa dosahovala príjem
na účely zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ by správny súd pripustil, že iba formálna dispozíciažalobkyne licenciou L1A bez akéhokoľvek príjmu, ktorý by z jej využitia plynul, by zakladal účasť
na sociálnom poistení, došlo by k popretiu účelu zákona, ktorý, ako už bolo viackrát uvedené účasť
na sociálnom poistení spája nielen so statusom SZČO, ale aj s dosiahnutým príjmom (§ 21 ods. 1

zákona o sociálnom poistení). Alebo inak ešte povedané, žalobkyni účasť na sociálnom poistení na
základe licencie L1A z dôvodu nedosiahnutia zákonom požadovaného príjmu nikdy podľa § 21 ods. 1
zákona o sociálnom poistení nevznikla a preto táto účasť logicky nemohla kontinuálne pokračovať aj
po 29.02.2008, výlučne na základe príjmu dosahovaného prevádzkovaním zdravotníckeho zariadenia.
Takýto záver je neudržateľný, v rozpore s účelom zákona o sociálnom poistení a je dôvodom zrušenia

napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci.

54.K namietaným procesným pochybeniam správny súd uvádza, že zákon o sociálnom poistení
neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, zániku alebo prerušení
sociálneho poistenia v sporných prípadoch, a preto námietka žalobkyne ohľadom oneskoreného
rozhodovania Sociálnej poisťovne nie je dôvodná. Rovnako sa správny súd nestotožňuje s námietkou

žalobkyne, že v danej veci sa rozhodlo o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia vyznačením spise, čo by znamenalo, že v danej veci už bolo právoplatne
rozhodnuté, inak povedané, že existuje prekážka res iudicata. V zmysle zákona o sociálnom
poistení, Sociálna poisťovňa vydáva rozhodnutie v nedávkových konaniach iba v sporných prípadoch,
to znamená, že potvrdenie Registračného listu FO nemožno automaticky považovať za rozhodnutie

vydané vyznačením v spise. Naviac Sociálna poisťovňa do predloženia licencie L1A Slovenskou
lekárskou komorou nepovažovala vec za sporný prípad, pričom až keď získala informáciu, že žalobkyňa
je držiteľkou licencie L1A rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení a
teda sa v danom prípade nejedná o rozhodnutie vydané v rámci obnovy konania.

55.Záverom správny súd posudzoval námietku, ktorou žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že
Sociálna poisťovňa ju neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla jej
príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej v podstate znemožnila vyjadriť sa k podkladu
rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Je pravdou, že nedávkové konanie sa môže začať buď na základe
písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne (§ 184

ods. 8 zákona o sociálnom poistení) a konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči
účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení) a za tento úkon možno
teoreticky považovať aj doručenie rozhodnutia. Žalovaná na podporu správnosti svojho postupu citovala
z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.2.2011, v

ktorom najvyšší súd zastal právny názor, že zákon o sociálnom poistení nekonkretizuje prvý úkon v
konaní a preto sa zaň môže považovať aj doručenie rozhodnutia, ak Sociálna poisťovňa disponovala
potrebnými a dostatočnými podkladmi, a rovnako, že Sociálna poisťovňa nemá povinnosť pred vydaním
rozhodnutia dať účastníkovi konania možnosť sa vyjadriť k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia.
Vo vzťahu k citovanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR správny súd zastáva názor, že toto je na

daný, konkrétny prípad nepoužiteľné, pretože ide o skutkovo neporovnateľné situácie. Preskúmavané
konanie je špecifické práve tým, že ide o sporný zánik sociálneho poistenia, k vydaniu rozhodnutia došlo
takmer po uplynutí desiatich rokov a naviac za okolností, keď žalobkyňa mala za to, že jej status SZČO
vrátanepovinnejúčastivsociálnompoistenízanikoldňa29.02.2008.Vdanomprípade,jevšakobsahom
administratívneho spisu preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská Streda so žalobkyňou

komunikovala a vyzývala ju na predloženie konkrétnych dokladov, pričom žalobkyňa všetky požadované
doklady nepredložila a následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie. V tejto súvislosti správny súd
uvádza, že Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská Streda žalobkyňu písomne informovala, že ide o
vec prešetrenia povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia do 30.06.2010 a preto
bolo na žalobkyni, aby na základe týchto výziev so Sociálnou poisťovňou, pobočka Dunajská Streda

aktívne a riadne komunikovala. Z uvedeného dôvodu zastal správny súd názor, že v danom konkrétnom
konaní nedošlo k porušeniu zásady súčinnosti podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, pričom žalobkyni
bola poskytnutá možnosť predkladať Sociálnej poisťovni, pobočka Dunajská Streda potrebné podklady.
Z uvedeného dôvodu správny súd vyhodnotil túto námietku za nedôvodnú.

56.K rozhodnutiam správnych súdov, ktoré citovala tak žalobkyňa ako aj žalovaná správny súd uvádza,
že síce ide o právoplatné rozhodnutia správnych súdov, avšak ani v jednom prípade sa nejedná
o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý ako vrcholný súdny orgán vo veciach
správneho súdnictva zabezpečuje jednotu a zákonnosť rozhodovania či už prostredníctvom stanovískk rozhodovacej činnosti správnych súdov (§ 20 SSP) alebo prostredníctvom rozhodovania veľkého
senátu (§ 22 SSP). Správny súd v tejto súvislosti dodáva, že súčasná rozhodovacia činnosť vecne
príslušných správnych súdov (krajských súdov) v skutkovo obdobných veciach týkajúcich sa povinnej

účasti lekárov na sociálnom poistení nie je jednotná, ktorá skutočnosť je tak žalobkyni ako aj žalovanej
nesporne známa, a preto až rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa bude týkať
tejto problematiky resp. v prípade odlišného právneho názoru aj v rámci senátov najvyššieho súdu k
predostretému právnemu posúdeniu veci, až rozhodnutie veľkého senátu bude mať povahu ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, ktorá bude pre správne súdy určujúca. Za danej situácie sa

správny súd priklonil a to z dôvodov uvedených v bodoch 52 a 53 tohto rozsudku k právnemu názoru,
výsledkom ktorého je zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovanej.

57.S poukazom na vyššie uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 35570-2/2018-BA
z 19.marca 2018 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil žalovanej
na ďalšie konanie. V súvislosti s dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia správny súd dodáva, že

si plne uvedomuje, že zákonné podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného
dôchodkového poistenia sú stanovené zákonom o sociálnom poistení, avšak v danom konkrétnom
prípade správny súd majúc za to, že posudzovaná situácia nie je zákonom o sociálnom poistení
explicitne riešená, zohľadnil samotný účel zákona súčasne zvažujúc aj dopad daného rozhodnutia na
verejný záujem, ktorý nepochybne účasť na sociálnom poistení predstavuje. Správny súd však práve

z dôvodu, že mal preukázané, že žalobkyňa skutočne nevykonávala zárobkovú činnosť na základe
licencieL1A,tedaňounedosahovalapríjem,ktorýpodľa§21ods.1zákonaosociálnompoistenízakladá
povinnú účasť na sociálnom poistení uzavrel, že v danom prípade verejný záujem nie je dotknutý.

58.Právnymnázorom,ktorývyslovilsprávnysúdvzrušujúcomrozsudku(body52a53),jeorgánverejnej

správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

59.V správnom súdnom konaní úspešnej žalobkyni priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP náhradu
dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny
súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods.

2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.