Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 15, 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/132/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815202466
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5815202466.5

Rozhodnutie

Okresný súd v Námestove v právnej veci žalobcu: H.. H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. - Q., W.
XXX/XX-X, proti žalovanému: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.K. - Q., W. XXX/XX-XX, zastúpený
splnomocnenou zástupkyňou: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. - Q., W. XXX/XX, v konaní o zaplatenie
1128,59 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 875,92 EUR s úrokom z omeškania 5% ročne od 27. 4.

2015 do zaplatenia, do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku.

II/ Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III/ Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 54%, vyčíslené v uznesení,
vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou , doručenou súdu 27. 4. 2015, doplnenou dňa 20. 5. 2015, upravenou dňa 27. 12. 2016
žalobca žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu 1128,59 EUR s úrokom z omeškania 5% ročne
od 27. 4. 2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že ako spoluvlastník bytu na Q. Č.. XXX/XX-
X poskytol bývanie v tomto byte žalovanému s družkou na základe písomnej dohody o užívaní bytu
od 1. 10. 2011 do 31. 8. 2012. Žalovaný riadne neplatil náklady na bývanie, v dôsledku čoho vznikol

žalovanému záväzok 1151,82 EUR, z toho v roku 2011 to boli nedoplatky 356,28 EUR a v roku 2012
nedoplatky vo výške 795,54 EUR. Dňa 29. 6. 2012 žalovaný podpísal uznanie záväzku v prospech
žalobcu na čiastku 636,28 EUR. Súčasťou tejto sumy boli aj nedoplatky za rok 2011. Výšku nedoplatkov
za rok 2012 sa žalobca dozvedel až koncom mája 2013, po doručení vyúčtovania nákladov spojených
s užívaním bytu za rok 2012. Žalobca viackrát žalovaného vyzýval na zaplatenie dlhu, ale ten tieto
výzvy ignoroval. Žalobca doručil žalovanému dňa 26. 3. 2015 výzvu na zaplatenie nedoplatkov, ale ten

ich doteraz nezaplatil. Podaním zo dňa 27. 12. 2016 žalobca uviedol, že si opätovne prepočítal výšku
nedoplatkov za byt a dospel k záveru, že žalovaný mu má doplatiť 1128,59 EUR.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 7C/132/2015-22 zo dňa 28. 5. 2015, proti ktorému podal
žalovaný odpor. Uviedol v ňom, že výpočet spotreby z obdobia 1. 10. 2011 - 2. 9. 2012 nesedí. Spotreba
na byt bola spočítaná aj s ďalším predchádzajúcom nájomcom. Keď preberali byt, bolo im povedané, že

tam aj predtým boli veľké nedoplatky a tie dal žalobca napísať im. Nájomné platil tak, ako bolo dohodnuté
v písomnej dohode. V roku 2011 platil mesačne 140 EUR. Vyúčtovanie z roku 2012 bol starý nedoplatok
792,54 EUR. Odmietol ho, lebo jeho spotreba podľa meračov bola 492,88 EUR. Vo vyúčtovaní nesedeli
údaje z meračov. Byt bol v dezolátnom stave, on v ňom uskutočnil úpravy, za čo mu žalobca prisľúbil,
že mu odpustí nájomné 2 x 140 EUR. Žalobca ho pod hrozbou vysťahovania prinútil podpísať uznanie
dlhu, on sa nemal ako brániť. Je ochotný zaplatiť svoj nedoplatok 270 EUR + 492 EUR a splácať ho po

10 EUR, pretože má minimálny príjem.3. K odporu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že v roku 2011 žalovaný zaplatil zálohy na bývanie 3 x 140
EUR, no keďže sa zálohy podľa dohody platia mesiac dopredu, tak do roku 2011 boli započítané iba
dve zálohy, teda spolu 280 EUR. Náklady na bývanie pre žalovaného boli vypočítané za rok 2011 za 3

mesiace a pre spotrebu vody a tepla od spoločne uznaného počiatočného stavu meradiel odpísaného
9. 5. 2011 do konca roka 2011. Stav meradiel vody sa od mája do konca septembra 2011 nepatrne
zmenil z dôvodu prípravy bytovej jednotky na bývanie žalovaným, keď mal do bytu v septembri prístup.
V roku 2012 sú náklady na bývanie žalovaného spočítané podobne, s tým rozdielom, že žalovaný byt
obýval od 1. 1. 2012 do 31. 8. 2012. Náklady pripadajúce na bývanie žalovaného v roku 2012 sú 1565,54

EUR, zaplatené zálohy 910 EUR, po započítaní zálohy, ktorá bola zaplatená 13. 12. 2011 na rok 2012.
Keďže sa obvyklé zálohy neplatili celý rok, vznikol prirodzene nedoplatok na nájomcom. Žalovaný byt
užíval počas zimného obdobia, kedy je spotreba energií najvyššia. V tomto prípade nemôže očakávať,
že zaplatené zálohy pokryjú jeho náklady na bývanie. Stotožnenie zaplatenej zálohy na bývanie so
skutočným nájomným je neprípustné. Žalovaný platí iba náklady na bývanie, určené vyúčtovaním od
správcu bytového domu. Nič navyše od nájomcov nikdy nechceli. Pokiaľ žalovaný uvádza, že z dôvodu

nezamestnanosti nemohol riadne platiť zálohy na bývanie, tak toho si mal byť vedomý aj pri čerpaní
energií. V roku 2012 počas 8 mesiacov spotreboval 96% spotreby energií v tomto roku. Vôbec sa v
spotrebe neobmedzoval, dokonca schválne plytval, pretože bol v tom čase presvedčený, že to nebude
musieť platiť. Nie je pravda, že byt bol v dezolátnom stave, keď ho prevzal žalovaný. Žalovaný chcel
byt vymaľovať a on súhlasil. Finančnú kompenzáciu by dostali v prípade, že by byt bol uvedený do

pôvodného stavu pri odchode. Na matriku išiel uznanie záväzku žalovaný podpísať dobrovoľne, aby
mohol pokračovať v bývaní. Po uznaní záväzku zaplatil už len 50 EUR, viac za bývanie neplatil. Žalovaný
zanechal byt pri vysťahovaní zdevastovaný a žalobca ďalšiemu nájomcovi bytu zaplatil za to, že byt
uviedol do normálneho stavu.

4. Žalobca zobral podaním zo dňa 27. 4. 2015 žalobu v časti o zaplatenie 148,62 EUR späť, súd preto
v tejto časti konanie zastavil uznesením č.k. 7C/132/2015-55 zo dňa 24. 2. 2016.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vyjadreniami strán na
pojednávaniach a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť, ako je uvedené vo výrokovej časti

rozsudku.

6. Podľa § 558 ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i
výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota
na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

Podľa§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31. 3. 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.Podľa § 10c nar. vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

7. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že ( po čiastočnom späťvzatí žaloby o zaplatenie 148,62 EUR s
príslušenstvom ) a jej následnom rozšírení podaním zo dňa 27. 12. 2016 sa žalobca voči žalovanému
domáha zaplatenia 1128,59 EUR s úrokom z omeškania 5% ročne od 27. 4. 2015 do zaplatenia, a to

titulom platby za užívanie bytu vo vlastníctve žalobcu za obdobie od 1. 10. 2011 do 31. 8. 2012. Medzi
sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný spoločne s manželkou v uvedenom období užívali byt vo
vlastníctve žalobcu v I., na sídlisku Q. Č.. XXX/XX-X. Z dohody o užívaní bytu, uzatvorenej dňa 4. 9. 2011
súd zistil, že žalovaný ako užívateľ sa zaviazal žalobcovi riadne platiť riadne zálohy na UK, TUV, vodné,
stočné, poistenie, služby a skutočné náklady spojené s užívaním bytu vo výške predpisu záloh. Dohodli,
že splatnosť zálohy je do 25-ho dňa predchádzajúceho mesiaca. Ďalej dohodli , že skutočné náklady

na bývanie budú vyúčtované do konca júna nasledujúceho roka. Nájom bytu žalovaným bol ukončený
výpoveďou z nájmu bytu zo strany žalobcu, ktorú žalobca odôvodnil dlhodobým neplatením nákladov
spojených s bývaním. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný dňa 23. 6. 2012 podpísal uznanie
záväzku ( čl. 15 ), ktorom uznal záväzok vo výške 356,28 EUR ako nedoplatok na platbách za bývanie
za obdobie od 9. 5. 2011 do 31. 12. 2011. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že uznanie záväzku podpísal

na nátlak žalobcu, ktorý ho nútil podpísať ho pod hrozbou vysťahovania, súd vychádzal z toho, že za rok
2011 mal žalovaný skutočne záväzok na dlžných platbách za bývanie v tejto výške. Obranu žalovaného,
že žalobca ho k podpisu uznania dlhu donútil pod vyhrážkou vysťahovania z bytu, súd považuje za
nedôvodnú. Na platnosť právneho úkonu by mohla mať vplyv len vyhrážka bezprávna, to však nie je
daný prípad. Pokiaľ žalobca dal žalovanému podpísať uznanie dlhu s tým, že ak toto nepodpíše, tak

mu vypovie zmluvu o užívaní bytu, nedá sa to považovať za bezprávnu vyhrážku, pretože je právom
žalobcu ako prenajímateľa dať výpoveď z nájmu bytu, pokiaľ nájomca za byt riadne neplatí. Uznanie
dlhu má pritom za následok predĺženie premlčacej lehoty na 10 rokov od úkonu uznania dlhu. Námietka
premlčaniadlhuzarok2011,ktorúvzniesolžalovaný,jetedanedôvodná.Súdpretožalovanéhozaviazal,
aby titulom nedoplatku na platbách za bývanie za rok 2011 zaplatil 356,28 EUR. Čo sa týka nedoplatku

za rok 2012, žalovaný na pojednávaní dňa 16. 1. 2017 uviedol, že podľa jeho výpočtov platba za užívanie
bytu v roku 2012 bola 1581,11 EUR, podľa žalobcu o niečo menej - 1569,46 EUR. Zhodli sa na tom,
že na rok 2012 žalovaný zaplatil na zálohách za byt žalobcovi 910 EUR. Žalobca potvrdil, že pri začatí
užívania bytu žalovaným dohodli, že im odpustí jedno nájomné vo výške 140 EUR za podmienky, že
byt odovzdajú v užívania schopnom stave z dôvodu, že do bytu na začiatku investovali. Tvrdil však, že

žalovaný mu byt odovzdal v takom stave, že ďalší nájomcovia museli urobiť nové stierky a maľovky,
vysekať a napojiť vodiče v strope po vytrhnutých svietidlách, zdevastoval mu nábytok a dvere a preto
sa rozhodol, že mu 140 EUR neodpustí. Žalovaný s týmto tvrdením nesúhlasil. Žalobca na podporu
svojich tvrdení predložil vyhlásenie ďalšieho nájomcu bytu a pokladničné doklady, datované dňa 3. 3.
2015 a 4. 3. 2015. Z týchto dokladov vyplynulo, že žalobca vyplatil X. F. spolu 150 EUR za maľovanie

a stierky v predmetnom byte v roku 2012. Súd konštatuje, že týmito dôkazmi žalobca nepreukázal,
že by žalovaný skutočne zanechal byt v stave nespôsobilom na obvyklé užívanie. Z ním predložených
dokladov nie je jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by maľovanie a stierkovanie
bytu X. F. malo príčinnú súvislosť s tým, že žalovaný zanechal byt v zdevastovanom stave, ako tvrdí
žalobca. Z dokladov, predložených žalobcom, nevyplýva, v akom období roka 2012 bolo stierkovanie

a maľovanie uskutočnené a teda či bolo realizované bezprostredne po tom, čo žalovaný opustil byt.
Žalobca na podporu svojich tvrdení o zničení bytu žalovaným nenavrhol žiadne iné dôkazy. Súd potom
konštatuje, že na platbách za bývanie za rok 2011 má žalovaný žalobcovi zaplatiť 356,28 EUR a za
rok 2012 sumu 519,46 EUR ( rozdiel medzi platbami za bývanie, ktoré tvrdil žalobca vo výške 1569,46
EUR, zaplatenými zálohami 910 EUR, plus 140 EUR, o ktoré žalovanému žalobca znížil platby za byt

kvôli počiatočným investíciám do bytu zo strany žalovaného ). Súd potom žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi 875,74 EUR. Okrem tejto istiny súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania v ním uplatnenej
výške, ktorá je bola uplatnená v súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. odo dňa 27. 4.
2015, čo je deň nasledujúci po doručení výzvy na zaplatenie žalovaným.

8. Pokiaľ žalovaný navrhol v rámci odporu proti platobnému rozkazu, aby mu súd povolil splácanie jeho
dlhu v splátkach po 10 EUR mesačne, pretože má minimálny príjem, súdu o svojej nepriaznivej finančnej
situácii neponúkol žiadne dôkazy. Z odporu žalovaného proti platobnému rozkazu je zrejmé, že si bol
svojho záväzku voči žalobcovi vedomý, hoci vo výške o niečo nižšej, než na akú ho zaviazal súd, takžev rámci svojich možností mohol svoj záväzok voči žalobcovi splácať, čo však vôbec nerobil. Súd však
zobral do úvahy, že suma, na ktorú žalovaného zaviazal, môže byť pre žalovaného pomerne vysoká,
preto mu v rozsudku povolil dlhšiu - 30 dňovú lehotu na splnenie jeho záväzku, za účelom zabezpečenia

peňažných prostriedkov.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že ich priznal
žalobcovi,ktorýmalvkonaníčiastočnýúspech.Čistýúspechžalobcuje 54% (rozdielmedziúspechom
žalobcu 77% a úspechom žalovaného 23% ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.