Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 2, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 42Cb/279/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208223205
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1208223205.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred JUDr. Martou Šašinkovou v sporovej veci žalobcu: Terraprojekt

a.s., so sídlom Podunajská 24 , 821 06 Bratislava, IČO: 31 398 570 , zastúpeného: JUDr. Ing. Igor
Hudoba advokát, AK Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava , proti žalovanému: TRANSPETROL, a.s., so
sídlom Šumavská 38, 821 08 Bratislava , IČO: 31 341 977 , zastúpeného : POLAKOVIČ & PARTNERS
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Vysoká 19, 811 06 Bratislava, IČO: 47233559, o návrhu žalobcu
na zaplatenie 100.159.63,- € s príslušenstvom, a o vzájomnom návrhu žalovaného na zaplatenie
184.376,13 ,-€ takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100.159,63 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške

13 % ročne zo sumy 100.159,63 eura od 14.2.2006 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Súd konanie vo zvyšnej časti úroku z omeškania z a s t a v u j e .

Žalobcovi sa p r i z n á v a proti žalovanému v konaní o návrhu nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

Súd vzájomný návrh žalovaného z a m i e t a .

Žalobcovi sa p r i z n á v a proti žalovanému v konaní o vzájomnom návrhu nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 11. 11. 2008 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 3.017.409.30,- Sk / 100.159.63 € / s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr
vystavených na základe zmluvy na zhotovenie projektovej dokumentácie a výkon inžinierskej činnosti

uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 11. 5. 2004 podľa ust. § 536 a 566 Obch. Zák.

2. Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal, pričom v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 7. 8.
2009 namietal,žežalobcapriposkytovaníslužiebazmluvnýchplnenížalovanémupostupovalvrozpore
s uzavretými zmluvami a dohodami a všeobecnou zásadou odbornej starostlivosti a preto žalobcovi
nárok na ním uplatnené plnenia nevznikol.

3. V priebehu konania žalovaný podal vo veci dňa 16. 4. 2010 vzájomný návrh, v ktorom žiadal , aby
súd zaviazal žalobcu na zaplatenie istiny 184.376,13 € ako aj trovy konania.4. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom dňa 3. 4. 2012 , v ktorom žalobu žalobcu ako aj
vzájomný návrh žalovaného zamietol.

5. V odôvodnení rozsudku o. i. uviedol, že po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel
k záveru že zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 11. 5. 2004 ako zmluva
na zhotovenie projektovej dokumentácie a výkon inžinierskej činnosti / kombinovaná zmluva o dielo
a mandátna zmluva / je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom. Predmet zmluvy - Výstavba
ropovodu Bratislava - Schwechat - úsek na území Slovenska - plánovaná trasa koridoru , bol v

rozpore s vtedy platným zák. o vodách , konkrétne § 27 ods. 4 písm. a/ bod 3 , ktorý v chránenej
vodohospodárskej oblasti zakazoval stavať alebo rozširovať ropovody a iné líniové produktovody na
prepravu nebezpečných látok. Zmluva je preto absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Obč.
zák..

6. K zákonu o vodách súd uviedol že je pravdou, že tento zákon bol novelizovaný zák. č. 364/2004,

ktorý umožňoval v zmysle § 31ods. 7 výnimku, avšak tento zákon bol účinný až od 1. 7. 2004 , t. j. po
uzavretí zmluvy a výnimka platila len jeden rok.

K zániku zmluvy nedošlo teda ani podľa § 352 ods. 2, 3 Obch. zák. , ani podľa § 575 ods. 1 Obč. zák. ,
nakoľko zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách zakazoval vybudovanie ropovodu na chránenom území ešte

pred uzavretím zmluvy / nejedná sa o právny predpis vydaný po uzavretí zmluvy / a nemožnosť plnenia
nenastala až po vzniku záväzku ale plnenie bolo nemožné od samého počiatku , t.j. už pri podpise
zmluvy.

7. Z tých istých dôvodov súd zamietol aj vzájomný návrh žalovaného .

8. Pri neplatnosti zmluvy by prichádzalo do úvahy vrátenie si vzájomných plnení , ale tomuto
nezodpovedali petity ako návrhu vo veci samej , tak aj vzájomného návrhu. Účastníci konania mohli
požadovať vrátenie si vzájomných plnení titulom neplatnosti zmluvy a v prípade, že by to nebolo možné
náhradných plnení, ale súd je viazaný návrhom a petit návrhu a vzájomného návrhu nezodpovedali

tomuto výroku.

9. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2 Cob/270/2012-605 ako odvolací súd zrušil rozsudok
OkresnéhosúduBratislavaIIč.k.42Cb/279/2009-574zodňa3.4.2012avecvrátilsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie.

10. V odôvodnení uznesenia uviedol, že súd prvej inštancie nepostupoval správne , keď konštatoval, že
pri neplatnosti zmluvy by prichádzalo do úvahy vrátenie si vzájomných plnení , čomu ale nezodpovedali
petity ako návrhu vo veci samej , tak aj vzájomného návrhu , preto návrh a vzájomný návrh zamietol.
Poukázalnaust.§79 ods.1O.s.p.a§42ods.3O.s.p.akonštatoval,že návrhnazačatiekonaniamusí

byť jasný a určitý a musí byť z neho zrejmé , čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je predmetom konania
peňažné plnenie , musí byť v návrhu uvedená presná výška peňažného plnenia , ktorú navrhovateľ
požaduje. Touto výškou je súd viazaný a nesmie prisúdiť viac . Len výnimočne sa môže od tejto zásady
odchýliť / v prípadoch uvedených v § 153 ods. 2 O. s. p. /.

11. Predmetom tak návrhu ako aj vzájomného návrhu je peňažné plnenie.

12. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia / právo pozná súd / . Sporové strany
nie sú povinné uplatnený nárok , ani obranu proti nemu právne kvalifikovať , pretože právna kvalifikácia
je vecou súdu . Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti , ktoré umožnia súdu právnu kvalifikáciu nároku .

Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti , z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti
nemu , ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky , súd nie je viazaný právnym
názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem , ktoré na tvrdený a súdom
zistený skutkový stav dopadajú.

13. Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení , ktoré vychádza zo skutkových tvrdení , ktoré umožňujú
posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných právnych noriem , ako účastníkom navrhovaných ,
resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne
ustanovenie , je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobeprávny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený , alebo je uvedený nesprávne . Bolo
preto povinnosťou súdu prvej inštancie , aby aj v prípade neplatnosti zmluvy rozhodol o uplatnených
peňažných plneniach oboch účastníkov konania z iného právneho titulu.

14. Tým, že bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené uznesením Krajského súdu a vec bola vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie , je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu / § 391 ods. 2 C. s. p. /.

15. Súd postupoval v súlade s intenciami uznesenia odvolacieho súdu a vykonal dokazovanie a
to prednesom právnych zástupcu sporových strán, výsluchom svedkov , oboznámením sa listinnými
dôkazmi založenými v spise a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným
spôsobom.

16. Medzi sporovými stranami bola dňa 11. 5. 2004 / aj keď v zmluve chýba dátum podpísania , táto

skutočnosť nebola medzi sporovými stranami sporná / uzatvorená zmluva o dielo a mandátna zmluva
na zhotovenie projektovej dokumentácie a výkon inžinierskej činnosti / ďalej len zmluva / , v zmysle
ktorej sa zhotoviteľ / žalobca / zaviazal na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo riadne a včas
zhotoviť a zabezpečiť pre objednávateľa / žalovaného / predmet zmluvy vymedzený v čl. II zmluvy v
rozsahu obsahu a podľa podmienok dohodnutých v zmluve a riadne ukončený predmet zmluvy odovzdať

objednávateľovi.

17. Objednávateľ sa zaviazal riadne a včas zhotovený predmet zmluvy v súlade so zmluvou prevziať a
zaplatiť za jeho vykonanie cenu dohodnutú v čl. IV. zmluvy podľa platobných podmienok dohodnutých
v čl. V. zmluvy.

18. Podľa čl. II zmluvy predmetom zmluvy bolo zhotovenie projektovej dokumentácie a výkon inžinierskej
činnosti na stavbu č. 030 - "Výstavba ropovodu Bratislava - Schwechat - úsek na území Slovenska" /
úsek dlhý cca 10,5 km od Slovnaftu po hranicu s Rakúskom) v tomto rozsahu:
2.1.1. Projektová dokumentácia:

a/ Zabezpečenie vstupných podkladov
b/ Investorský zámer - Základný návrh - dizajn manuál celého projektu
c/ Dokumentácia pre územné konanie v rozsahu pre vydanie Územného rozhodnutia
d/ Projekt stavby pre stavebné povolenie
e/ Výkon odborného autorského dozoru

f/ Rozsah projektových prác v jednotlivých etapách

2.1.2. Inžinierska činnosť v dohodnutých výkonových fázach:
a/ Obstaranie územného rozhodnutia podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov
b/ Obstaranie stavebného povolenia podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

19. Podľa čl. IV. bola cena za zhotovenie predmetu zmluvy v rozsahu a obsahu podľa čl. II. zmluvy
stanovená dohodou zmluvných strán vo výške 450.000,- € bez DPH.

20. Podľa čl. V. sa platby za vykonanie zmluvne dohodnutého plnenia mali uskutočniť v týchto etapách:

5.1.1. po odovzdaní základného návrhu dizajn manuál celého projektu - 25% z dohodnutej ceny,
5.1.2. po predložení dokumentácie a. po podaní žiadosti o územné rozhodnutie - dokumentácia musí
byť akceptovaná objednávateľom - 20% z dohodnutej ceny,
5.1.3. po obdržaní právoplatného územného rozhodnutia - 15% z dohodnutej ceny

5.1.4. po predložení dokumentácie a po podaní žiadosti pre stavebné povolenie - dokumentácia musí
byť akceptovaná objednávateľom - 20% z dohodnutej ceny,
5.1.5 po obdržaní právoplatného stavebného povolenia - 10% z dohodnutej ceny,
5.1.6 za výkon odborného autorského dohľadu - 10% z dojednanej ceny.

21. Za činnosť v zmysle zmluvy si žalobca vystavil okrem iného tri faktúry , ktoré žalovaný odmietol
uhradiť.Išlo o faktúru č. 058/05/1413 na úhradu nákladov za práce na záchrannom archeologickom prieskume
na sumu 1.487.500,- Sk / 49.375,95 € / , splatnú dňa 13. 2. 2006, faktúru č. 057/05/l413 na úhradu
nákladov na správne poplatky, kolky a poplatky za znalecké posudky na sumu 306.916,- Sk / 10.187,74

€ / , splatnú dňa 13. 2. 2006 a faktúru č. 059/05/1413 na úhradu nákladov za práce na zemných prácach
a poplatkov súvisiacich z neuhradenými faktúrami spoločnosti BP BAU, s.r.o., na sumu 1.222.993,30,-
Sk / 40.595,94 / splatnú dňa 13. 2. 2006.

22. Žalobca v žalobe uviedol, že ešte pred podpisom zmluvy sa zúčastňoval rokovaní zainteresovaných

strán, v tomto projekte označovaných ako progress meetingy , ktoré pokračovali aj po podpise zmluvy .

23. Na rokovaní konanom dňa 7. 1. 2004 označenom ako 4th progress meeting žalobca informoval
všetky zúčastnené strany , že plánovaný ropovod ako aj koridor pre tento ropovod sú v rozpore s vtedy
platným zákonom o vodách č. 184/2002 Z. z. , ktorý zakazuje vybudovanie ropovodu v tejto oblasti medzi
Malým Dunajom a Dunajom.

24.Uvedenú skutočnosť potvrdil aj pán E. za žalovaného na rokovaní 5th progress meetingu dňa 21. 1.
2004 . Podľa jeho názoru existovali len 3 možnosti riešenia problému:
1. novelizácia zákona o vodách
2. posunutie hranice vodoochrannej oblasti

3. nové smerovanie ropovodu, ktoré obíde túto vodoochrannú oblasť .

25. Na rokovaní 6th progress meetingu došlo medzi pánom E. za žalovaného a pánom M. z OMV
k dohode, že najvhodnejším riešením bude zabezpečenie rokovania s predstaviteľmi Ministerstva
životného prostredia / ďalej len MŽP / za účelom získania ich podpory pre novelu zákona o vodách,

alebo výnimku z tohto zákona.

26. Na rokovaní 8th progress meetingu dňa 4. 3. 2004 informoval pán E. za žalovaného o osobnom
stretnutí pracovníkov žalovaného s predstaviteľmi MŽP, kde došlo k dohode o potrebe zmeny zákona
o vodách. Odporúčaním MŽP bolo pokračovať v navrhnutom projekte , bez ohľadu na platnú právnu

úpravu. Pán E. informoval , že zo strany MŽP nie sú žiadne námietky voči smerovaniu ropovodu cez
vodoochrannú oblasť. Oznámil zároveň, že žalovaný si je vedomý tohto právneho rizika a v najhoršom
prípade sa bude môcť zabudnúť na stavbu ropovodu v tomto koridore , ale žalovaný spolu s OMV
rozhodli, že v projekte sa má pokračovať tak, ako sa navrhlo.

27. Pán E. na 13th progress meetingu dňa 19. 5. 2004 informoval, že zákon o vodách bude umožňovať
výnimku pre výstavbu ropovodu v príslušných vodoochranných oblastiach.

28. Na 18th progress meetingu informoval pán J. za žalobcu , že žalobca obdržal správu od
Archeologického ústavu , podľa ktorej sa mal prieskum uskutočniť na 5 miestach. Žalobca informoval o

názorovom rozdiele archeologického ústavu a štátnych úradov.

29. Na 25 progress meetingu žalovaný udelil súhlas s návrhom archeologického prieskumu s celkovými
nákladmi 2,4 mil. Sk a žiadal, aby sa práce začali čo najskôr.

30. Na 31 th progress meetingu dňa 26. 1. 2005 žalobca informoval o stretnutí na MŽP, kde
všetky zodpovedné inštitúcie vyjadrili svoje oficiálne postoje , konkrétne Magistrát hl. mesta Bratislava ,
Mestská časťBratislava-Petržalka aďalšiesapostaviliprotistavberopovodu.Z 24dotknutýchinštitúcii
bolo 11 proti stavbe. Pán E. informoval , že jediná možná záchrana celého procesu je vytvorenie novej
trasy ropovodu. Ďalej informoval, že zákon o vodách sa meniť nebude a preto stavba ropovodu cez

vodoochrannú zónu je možná len na základe výnimky z tohto zákona .

31. Na základe dohody žalobcu a žalovaného z 25th progress meetingu objednal žalobca u spoločnosti
BP BAU zmluvou o dielo č.25/BP/04 zo dňa 4. 11. 2004 záchranné zemné práce pre archeologický
prieskum na stavbu ropovodu a u Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied vykonanie

záchranného archeologického prieskumu. Úhradu činností mal žalobcovi preplatiť žalovaný. Faktúra č.
66/2004 od BP BAU, s.r.o. na sumu 557.134,20,-Sk bola splatná dňa 16. 1. 2005 a faktúra č. 78/2004 od
BP BAU, s. r. o na sumu 552.796,-Sk bola splatná dňa 31. 1. 2005. Refakturáciu činností , ktoré žaloba
vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 057/05/143 na sumu 306.916,-Sk , faktúrou č. 058/05/143 na sumu1.487.500,-Sk a faktúrou č. 059/05/143 na sumu 1.222.993,30,-Sk žalovaný odmietol uhradiť. Faktúru
č. 78/2004 od spoločnosti BP BAU, s.r.o. žalovaný nakoniec uhradil.

32.SpoločnosťBPBAU,s.r.o.zažalovalažalobcu zaneuhradeniefaktúryč.66/2004,súdvydalplatobný
rozkaz a žalobca nakoniec uhradil celú dlžnú sumu s príslušenstvom a trovami konania .

33. Žalovaný vrátil žalobcovi faktúry č. 057/05/1413, 058/05/1413 a 059/05/1413 s tým , že žalobca
postupoval v rozpore so všeobecnou zásadou odbornej starostlivosti a preto zmluva podľa § 575 ods.

1 Obč. zák. zanikla pre nemožnosť plnenia jej predmetu.

34. Zo strany zhotoviteľa / žalobcu / podľa názoru žalobcu došlo k splneniu ustanovenia zmluvy v čl.
V. bod 5.1.2., t.j. k predloženiu dokumentácie a k podaniu žiadosti o územné rozhodnutie. Žalobca
pri zhotovení diela postupoval s odbornou starostlivosťou , keď dávno pred zhotovením diela, t.j.
projektovej dokumentácie potrebnej pre územné rozhodnutie upozorňoval objednávateľa / žalovaného /

na rozpor jeho zámeru stavby ropovodu so zákonom o vodách a neskôr aj so zákonom o energetike .
Rozpor zákona a stavby ropovodu sa dal v čase prípravy dokumentácie zhotoviteľom riešiť cez
výnimku zo zákona , ktorú sa zaviazal získať prostredníctvom svojej intervencie pre seba objednávateľ,
teda žalovaný. Aj napriek neistej skutočnosti získania výnimky zo zákona žalovaný trval na výkone
projektových činností zhotoviteľom / žalobcom / , čím zo strany zhotoviteľa došlo ku konaniu , ktoré

ho zbavuje zodpovednosti za vady diela v zmysle § 561 Obch. zák., nakoľko konal v zmysle pokynov
objednávateľa a preto celú zodpovednosť za nedokončenie diela znáša objednávateľ a je povinný
uhradiť zhotoviteľovi všetky náklady , ktoré mu z dôvodu realizácie diela vznikli.

35. Žalovaný si v konaní uplatnil písomným podaním zo dňa 16. 4. 2010 vzájomný návrh, v ktorom

žiadal , aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie istiny 184.376,13,- € ako aj trovy konania.

36. Vo svojom vzájomnom návrhu žalovaný uviedol, že žalobca nebol v čase navrhovania trasy
ropovodu obmedzený žiadnymi špecifickými pokynmi žalovaného ako mandanta ohľadom konkrétnej
trasy ropovodu. Počas úvodných progres mítingov bola samotným žalobcom navrhnutá trasa ropovodu

cez územie Žitného ostrova. Toto územie však bolo Nariadením vlády Slovenskej socialistickej republiky
č. 46/1978 Zb. o chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd na Žitnom ostrove v znení neskorších
predpisov vyhlásené za chránenú vodohospodársku oblasť. Naviac v tom čase platný zákon č. 184/2002
Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov
vo svojom ustanovení § 27 ods. 4 písm. a) bod 3 zakazoval v chránenej vodohospodárskej oblasti

stavať alebo rozširovať ropovody a iné líniové produktovody na prepravu nebezpečných látok. Z toho
vyplýva, že v čase prípravy projektu sa na územie Žitného ostrova vzťahoval absolútny zákaz výstavby
akýchkoľvek ropovodov vyplývajúci z vodného zákona 2002, pričom z predmetného zákazu nebolo v
tom čase možné udeliť žiadnu výnimku.

37. Zástupcovia žalobcu v januári 2004 informovali žalovaného o rozpore návrhu Projektu s platnou
slovenskoulegislatívou,avšakažnazákladepodnetužalovaného,ktorýichnatoupozornil.Zástupcovia
žalobcu však súčasne s tým uviedli, že pre danú situáciu existuje riešenie prostredníctvom stretnutia s
MŽP a zabezpečenia výnimky pre projekt. Zástupcovia žalovaného pristúpili na tento návrh, nakoľko bol
prezentovaný žalobcom ako realizovateľný a nedomnievali sa , že by im žalobca , ktorý sa špecializuje

na podobné stavby odprezentoval pre Projekt neuskutočniteľnú alternatívu trasy ropovodu.

Žalovaný nedisponoval a nemohol disponovať príslušnými odbornými kapacitami, preto sa rozhodol na
základe mandátnej zmluvy a zmluvy o dielo poveriť nájdením najlepšieho východiska / trasy ropovodu /
žalobcu. Žalobca žalovaného presvedčil , že získanie výnimky z daného zákona a povolenia na stavbu

nebude komplikované.

38. Nový vodný zákon z roku 2004 - zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách s účinnosťou od 1. 7. 2009
umožňoval výnimku zo zákazu v chránenej vodohospodárskej oblasti stavať alebo rozširovať ropovody
a iné líniové produktovody na prepravu nebezpečných látok v ustanovení § 31 ods. 7, ktorého znenie

bolo nasledovné:

Orgán štátnej vodnej správy môže v jednotlivých prípadoch povoliť výnimku zo zákazu podľa odseku
4 písm. a) tretieho bodu, ak ide o verejnoprospešnú stavbu podľa osobitného predpisu alebo ak sav procese posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa osobitného predpisu preukáže, že
navrhované technické opatrenia zabezpečia účinnú ochranu vôd a vodných pomerov.

/Citované ustanovenie bolo zrušené zák. č. 230/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. 7. 2005, platilo teda len
1 rok. /

39. Žalobca v zmysle svojej činnosti pre žalovaného požiadal MŽP SR o stanovisko k Projektu. Následne
dňa 14.3.2005 vydalo MŽP SR podľa zákona č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné

prostredie v znení neskorších predpisov Záverečné stanovisko č. 2555/04-1.6/ml , ktorým neodporučilo
realizáciu výstavby ropovodu, nakoľko obmedzujúcim kritériom je nepreukázanie takých technických
opatrení, ktoré úplne vylúčia riziko úniku ropy do podzemných vôd v chránenej vodohospodárskej oblasti
Žitného ostrova a vôd Dunaja a nakoľko vedenie ropovodu v posudzovanom území je vysoko rizikové,
odporúča sa hľadať nový variant mimo chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov.

40. Záver, k akému prišlo MŽP SR v Záverečnom stanovisku, bol odôvodnený negatívnymi
písomnými vyjadreniami a stanoviskami dotknutých orgánov štátnej správy , územnej samosprávy a
vodohospodárskych spoločností.

MZP SR teda vydalo negatívne záverečné stanovisko, v ktorom stavbu ropovodu na území Žitného

ostrova neodporučilo, a keďže ani druhá podmienka pre udelenie výnimky zo zákazu stavby ropovodu
na území Žitného ostrova nebola naplnená / verejnoprospešnosť /, Projektu ako takému nebola
udelená výnimka z predmetného zákazu, v dôsledku čoho sa celý projekt stal nepoužiteľným a
nerealizovateľným.

41. Žalovaný má za to , že žalobca mohol uvedený výsledok predpokladať a svojím konaním porušil
viaceré významné ustanovenia zmluvy.

Žalobca sa v zmluve zaviazal postupovať s odbornou starostlivosťou, dodržiavať všeobecne záväzné
právne predpisy a technické normy , a zaviazal sa zrealizovať svoju činnosť pre žalovaného tak, aby

zhotovenýpredmetzmluvynemalžiadnenedostatky brániacejehoužívaniu.Užtým,žežalobcanavrhol
trasu ropovodu cez územie , v ktorom bola takáto výstavba zákonom zakázaná , porušil svoj zmluvný
záväzok vynakladania odbornej starostlivosti pri plnení svojich povinností vyplývajúcich zo zmluvy.

42. Žalovaný ma za to, že žalobca porušil aj svoju zákonnú povinnosť postupovať pri zhotovovaní diela s

odbornou starostlivosťou v rámci určenom zmluvou, ktorá mu ako zhotoviteľovi vyplývala z ustanovení
Obchodného zákonníka / §§ 556 , 552 ods. 1, 552 ods. 2, 560 ods. 2, / , keďže vypracoval a odovzdal
žalovanémudielo/dizajnmanuál/,ktorébolopreProjektabsolútnenepoužiteľné,nakoľkovňomžalobca
uvádzal jedinú alternatívu trasy ropovodu, a to cez chránené vodohospodárske územie Žitného ostrova,
pričom nemal v tom čase absolútne žiadnu garanciu realizovateľnosti daného návrhu.

Žalobca informoval žalovaného o rozpore svojho návrhu trasy ropovodu s platnou legislatívou , avšak
neupozornil riadne žalovaného na všetky s ním súvisiace riziká , ani mu nenavrhol inú alternatívu, ktorá
by nepredstavovala prekážku v podobe rozporu s platnou legislatívou.

43. Žalobca na základe svojej činnosti v zmysle zmluvy vyúčtoval žalovanému nasledovné sumy:

1. Spracovanie Dizajn manuálu - faktúra č. 023/04/1413 zo dňa 17.6.2004 (dátum splatnosti 25.7.2004)
vystavená na sumu 133.875,- €.
2. Výkon inžiniersko-geologického prieskumu I. etapa (prieskum podložia pre prechod cez rieku Dunaj)

- faktúra č. 035/04/1413 zo dňa 24.8.2004 vystavená na sumu 39.392,60,- €.
3.Výkon inžiniersko-geologického prieskumu II. etapa (prieskum podložia pre cez rieku Dunaj) - faktúra
č. 039/04/1413 zo dňa 17.9.2004 / dátum splatnosti 28.10.2004) vystavená na sumu 11.108,53,- € ,
spolu vo výške 184.376,13 €.

44. Uvedené faktúry žalovaný riadne a včas uhradil, nakoľko sa domnieval, že v zmysle zmluvy
žalobca dokončí celý Projekt podľa dohodnutých podmienok, čo bolo pôvodným zámerom žalovaného
a dôvodom uzavretia zmluvy zo strany žalovaného. Nakoľko stanovisko MŽP SR k Projektu bolo
negatívne, čo znemožnilo pokračovať v Projekte a teda v konečnom dôsledku znemožnilo realizáciupredmetnej stavby ropovodu, žalovanému vznikla škoda vo výške súčtu uhradených faktúr, t. j. vo výške
184.376,13 €.

45. Žalobca si bol od počiatku vedomý skutočnosti, že len čiastočné plnenie zmluvy (plnenie jednej časti
zmluvy) z jeho strany je pre žalovaného bezpredmetné a nemá preňho žiaden hospodársky význam ,
nakoľko konečným cieľom žalovaného bola výstavba ropovodu medzi Bratislavou a Schwechatom ,
čo bolo od začiatku spolupráce žalobcu a žalovaného zjavné. Žalobcovi bolo zrejmé, že obidve časti
teda Dizajn manuál aj uskutočnenie samotnej inžinierskej činnosti, sú vzájomne prepojené a nedajú sa

jedna od druhej oddeliť, nakoľko priama realizácia Projektu v teréne závisí od dôsledne vypracovanej
projektovej dokumentácie. V dôsledku nepoužiteľného Dizajn manuálu vykazujúceho viaceré závažné
vady, pretoprirodzene stratilaprežalovanéhovýznamajsamotnáinžinierskačinnosť,ktorúmalžalobca
vykonávať pre žalovaného po vypracovaní Dizajn manuálu.

46. Žalovaný je presvedčený, že žalobca konal v priamom rozpore so záujmami žalovaného ako svojho

klienta, keď bez ohľadu na reálnu možnosť negatívneho stanoviska príslušných orgánov neúčelne,
nehospodárne a na škodu žalovaného uskutočňoval aktivity, ktoré boli v konečnom dôsledku zbytočné
vzhľadom na nemožnosť uskutočnenia Projektu. Dokonca aj intervenciu za udelenie výnimky z vodného
zákona 2004 zabezpečoval žalovaný a nie žalobca , ktorý to mal mať v zmysle zmluvy v náplni svojej
činnosti.

47. Žalobca nielenže navrhol žalovanému nerealizovateľný Projekt, ale realizoval činnosti podľa zmluvy
bez toho, aby žalovaného riadne, teda priamo v zmluve a v Dizajn manuáli upozornil na nie prípadné ale
na isté riziká projektu . V dôsledku uvedenej činnosti žalobcu sa stalo plnenie zo zmluvy nemožným, čím
bola žalobcom žalovanému spôsobená škoda vo výške zaplatených faktúr - spolu vo výške 184.376,13

€ , na ktorú žiada zaviazať žalobcu.

48. Žalobca vo svojom vyjadrení k vzájomnému návrhu zo dňa 31. 5. 2010 uviedol, že žiada, aby súd
vzájomný protinávrh žalovaného v celom rozsahu ako bezdôvodný zamietol. Okrem iného uviedol, že
žalobca nebol pri navrhovaní trasy ropovodu obmedzený žiadnymi špecifickými pokynmi žalovaného

ako mandanta ohľadom konkrétnej trasy ropovodu. Počas úvodných progres mítingov bola samotným
žalobcom navrhnutá trasa ropovodu cez územie Žitného ostrova. Avšak v čase prípravy projektu sa na
územie Žitného ostrova vzťahoval absolútny zákaz výstavby akýchkoľvek ropovodov vyplývajúcich z
vodného Zákona 2002 , pričom z predmetného zákazu nebolo v tom čase možné udeliť žiadnu výnimku.

49. Práve žalovaný a spoločnosť OMV AG oslovili spoločnosť ILF a žalobcu ako ich dcérsku spoločnosť
aby v uvedenom projekte vykonávali inžiniersku činnosť, pričom jediné možné trasovania ropovodu
bolo možné len cez koridor podľa platného územného plánu hl. mesta SR Bratislavy a územného plánu
vyššieho územného celku Bratislavského kraja /t.j. cez územie Žitného ostrova/.

50. O rozpore návrhu projektu s platnou právnou úpravou upozornil žalobca žalovaného po prvý krát
na 4th progress meetingu 7. 1. 2004. Na 8th progress meetingu dňa 4. 3. 2004 informoval pán E.e
MŽP odporučilo pokračovať v navrhnutom projekte bez ohľadu na platnú právnu úpravu. Zmluva bola
podpísaná dňa 11. 5. 2004 , t.j. 4 mesiace potom , ako žalobca informoval žalovaného o rozpore návrhu
Projektu s platnou slovenskou legislatívou.

51. Žalobca v čase navrhovania jednotlivých riešení navrhol všetky v tom čase technicky možné
a dostupné spôsoby vedenia a konštruovania ropovodu, ale žalovaný na navrhované technicky
náročnejšie varianty neprihliadal, a žiadal o ekonomicky čo najvýhodnejší variant. Vzhľadom na tieto
skutočnosti preto konanie EIA bolo začaté s najjednoduchším variantom , ktorý si žalovaný vybral ako

najekonomickejší.

52. Samotný dizajn manuál bol pripravovaný od októbra 2003, pričom jeho konečná verzia bola
odovzdaná žalovanému dňa 16. 2. 2004. Súčasne s dizajn manuálom bol vypracovaný zámer EIA,
ktorý bol odovzdaný žalovanému a MŽP v ten istý deň. t.j. 16. 2. 2004. Žalovaný bol zo strany žalobcu

dostatočným spôsobom informovaný o všetkých rizikách pričom v čase podpisu zmluvy žalovaný
disponoval komplexným množstvom informácií potrebným na rozhodnutie o tom, či napriek rizikám na
ktoré ho žalobca upozornil, bude v projekte pokračovať.53. Žalobca v žiadnom prípade neporušil ustanovenia § 552 ods.1 a 2. Obch. zák., nakoľko žalobca ako
zhotoviteľoznámilmožné prekážkyrealizácieprojektužalovanémuakoobjednávateľovibežzbytočného
odkladu navrhol mu spôsoby riešenia a to všetko ešte pred samotným uzatvorením zmluvy.

Žalobca vykonával svoju činnosť vždy na základe požiadaviek a pokynov žalovaného a na základe
vzájomných dohôd uskutočnených na týždenných progres mítingoch a nie svojvoľne. Žalovaný
nepreukázal porušenie povinnosti zo strany žalobcu , vznik škody , príčinnú súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti žalobcu a škodou, ako ani zavinenie a teda neuniesol dôkazné bremeno preukázania

vzniku škody, ktoré je jednou zo základných podmienok uplatnenia si nároku na náhradu škody.

54. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomne podanej žaloby a žiadal ,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny spolu s príslušenstvom.

Okrem iného uviedol, že prvé upozornenie žalobcu žalovaného na rozpor so zákonom o vodách bolo

na progres mítingu dňa 7. 1. 2004. Na 8th progress meetingu pán E. uviedol, že žalovaný si je vedomý
právneho rizika a že v najhoršom prípade by mohla byť výstavba ropovodu zakázaná v koridore , ale
navrhol pokračovať v projekte. V ostatnom zotrval v zmysle písomných podaní.

55. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa taktiež pridržiava písomne podaného

odporu proti platobnému rozkazu a trvá na vzájomnom návrhu zo dňa 16. 4. 2010.

Keď prišlo ku koncu spolupráce medzi žalobcom a žalovaným z dôvodu že projekt nebolo možné
realizovať, došlo k finančnému vysporiadaniu medzi žalovaným , spoločnosťou ILF / materská
spoločnosť žalobcu / a OMV. Žalovaný v rámci vyrovnania uhradil spoločnosti ILF značnú čiastku,

nevedel uviesť presnú výšku a uhradením tejto čiastky mala byť celá záležitosť vyrovnaná. Písomná
dohoda ohľadne vyrovnania medzi žalovaným a ILF pravdepodobne neexistuje.

56. V samotnej zmluve sa nikde nenachádza zmienka o tom, že predmet zmluvy je právne
nerealizovateľný a že v podstate ide o nemožné plnenie. Pokiaľ by skutočnosť , že trasa nemôže

ísť cez Žitný ostrov bola vnímaná zo strany žalobcu ako skutočne závažná , bola by táto skutočnosť
uvedená aj v zmluve. Keďže táto skutočnosť v zmluve nie je uvedená, buď žalobca nepovažoval svoje
plnenie zo zmluvy za právne realizovateľné, alebo nevynaložil dostatočnú odbornú starostlivosť pri
samotnom uzatváraní zmluvy. Žalovaný bol držaný zo strany ILF v domnení, že je tu nejaký problém,
ktorý sa však vyrieši. Pokiaľ by žalobca vynaložil odbornú starostlivosť , musel by upozorniť žalovaného

na nerealizovateľnosť projektu za daného právneho stavu a tiež na skutočnosť, že vynakladanie
akýchkoľvek finančných prostriedkov v súvislosti s realizáciou projektu ide na vlastné riziko žalovaného.
Žalovaný vychádzal z toho, že žalobca pri skúsenostiach z daným projektom, pokiaľ by zistil, že sa jedná
o nerealizovateľný projekt , určite by žalovaného na to upozornil. Všetkým následným nákladom, ktoré
súviseli s projektom by nemuselo dôjsť , pokiaľ by žalovaný v rámci odbornej starostlivosti upozornil

žalovaného na nerealizovateľnosť projektu, ktorý by prichádzal do úvahy len zmenou legislatívy, alebo
udelením výnimky zo strany MŽP.

57. Porušenie povinnosti zo strany žalobcu vidí žalovaný v tom, že neupozornil žalovaného na
nemožnosťplnenia,škoda,ktorávzniklažalovanémujeuhradeniefaktúrzostranyžalovanéhožalobcovi

za činnosti v súvislosti so zmluvou a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a existenciou škody
je, že ak by došlo k upozorneniu zo strany žalobcu na nemožnosť plnenia , žalovaný by tieto finančné
prostriedky nevynaložil.

58. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 20. 1. 2011 uviedol, že žalobca nemá vedomosť o

uzatvorení akejkoľvek dohody o finančnom vysporiadaní medzi žalovaným, spoločnosťou ILF a OMV. Aj
keby takáto dohoda existovala, bola by pre žalobcu absolútne irelevantná, nakoľko on nebol účastníkom
takejto dohody a jeho pohľadávka nebola predmetom tejto dohody a nebola do dnešného dňa zo strany
žalovaného žiadnym spôsobom vysporiadaná.

59. Z výpovede č1ena predstavenstva žalobcu R.. W. J. súd zistil, že na 4 progres mítingu dňa
7.1.2004 žalobca informoval všetkých účastníkov, že vtedajší právny stav konkrétne zákon o vodách
nedovoľuje rekonštrukciu ropovodu v chránenom vodohospodárskom území, pričom ale koridor, ktorý
bol pre výstavbu predpokladaný v územnom pláne hl. mesta Bratislavy a tiež VÚC čiastočne z časti ležína chránenom vodohospodárskom území. Na 5th progres mítingu sa žalovaný vyjadril, že bude rokovať
s MŽP. Hľadali sa možnosti a jednou z nich bola aj novelizácia zákona o vodách, ktorá by umožňovala
udelenie výnimky. Na 8 progres mítingu v 3/2004 sa okrem iného pán E. vyjadril, že žalovaný si je

vedomý rizika a že napriek tomuto riziku požaduje, aby sa v prácach na projekte pokračovalo. V čase
podpisu zmluvy bolo žalovanému známe, že trasa vedenia ropovodu je v rozpore so zákonom o
vodách a dokonca sa už vedelo, že sa pripravuje výnimka zo zákona a že je priechodná, čo preukazuje
aj to, že zákon bol novelizovaný a výnimku pripúšťal.

60. Svedok R.. B. X. vo svojej výpovedi uviedol, že v zmysle zmluvy bol splnomocnený žalovaným ako
osoba oprávnená konať vo veciach technických. Mal na starosti záležitosti technického riešenia projektu
a s tým súvisiacich technických prác zo strany objednávateľa voči dodávateľovi. Trasu ropovodu navrhol
žalobca, ešte v čase pred podpisom zmluvy, bola to predbežná štúdia realizovateľnosti projektu, kde
projektanti navrhli danú trasu, ktorá nie je v rozpore s platnou legislatívou. Pričom neskôr sa ukázalo,
že trasa je v zásadnom rozpore s platnou legislatívou. Ukázalo sa to asi rok po podpise zmluvy. Už

v čase podpisu zmluvy bola daná trasa v rozpore so zákonom o vodách , avšak žalobca žalovaného
na túto skutočnosť neupozornil. Žalovaný nevedel v čase podpisu zmluvy o rozpore so zákonom o
vodách pretože pokiaľ by to vedel, tak by do zmluvného vzťahu nešiel. Svedok dal svojmu podriadenému
preveriť , či je všetko v súlade so zákonom a až prečítaním zákona o vodách zistil, že tam je rozpor.
Na základe tohto zistenia sa iniciovalo stretnutie majiteľa žalovaného spoločnosť Jukos so žalobcom a

jeho materskou spoločnosťou ILF vo Viedni, kde zo strany Jukosu a žalovaného bola vznesená hrubá
námietka prečo žalovaného na túto skutočnosť zhotoviteľ neupozornil pred podpisom zmluvy a hlavne
prečo vypracoval štúdiu realizovateľnosti v rozpore s platnou legislatívou.

Na progress meetingoch, ktorých sa svedok zúčastňoval nebola riešená otázka rozporu so zákonom o

vodách. Žalobca na tieto skutočnosti neupozorňoval. Žalobca mal pracovníčku, ktorá sa zúčastňovala
progres mítingov a ktorá na to chcela upozorniť, ale následne bola z projektu stiahnutá. Keď žalovaný
zistil, že žalobca nie je schopný vo svojej réžii zrealizovať výnimku zo zákona, musel nastúpiť žalovaný
ako iniciátor rokovaní a výsledkom bola novela zákona o vodách s možnosťou udelenia výnimky. Po
novele zákona sa pokračovalo v prácach.

61. Predseda. predstavenstva žalobcu R.. B. N. vo svojom vyjadrení k výpovedi svedka X. uviedol,
že výpoveď svedka X. považuje za zmätočnú a v niektorých veciach za zavádzajúcu. Je absolútne
nezmyselné tvrdenie svedka , že stretnutia na progres mítingoch sú neobvyklé a mali slúžiť na kontrolu
žalobcu. Takéto mítingy sú bežné a obvyklé u všetkých veľkých projektoch a zápisy z nich vyhotovené

sa považujú za záväzné pre všetky strany. Informácia svedka X. , že trasu ropovodu navrhol žalobca nie
je pravdivá. Spoločnosť ILF ktorá vypracovala štúdiu predbežnej realizovateľnosti ako by sa dal projekt
realizovať, pravdepodobne vychádzala zo záväzného územného plánu VÚC, ktorý bol v tom čase platný
a ktorý bol v tom čase aj v rozpore so zákonom o vodách. V tomto pláne bol vyčlenený starý koridor,
kadiaľ mal ropovod ísť. Žalobca sa nikdy zmluvne nezaviazal, že vybaví zmenu zákona o vodách.

62. Svedok R.. W. E. vo svojej výpovedi uviedol, že za žalovaného podpisoval zmluvu. Nepamätá si,
čo bolo v roku 2004 na 5th progres meetingu, ani to, či informoval prítomných, že trasa ropovodu je v
rozporesozákonomovodách.Vzhľadomnačasovýodstupsinepamätá,čobolonajednotlivýchprogres
meetingoch z jeho strany prezentované. Určite však žalovaný nevedel, že plánovaná trasa ropovodu je

v rozpore so zákonom o vodách. Pokiaľ by o tom vedel, pravdepodobne by takúto zmluvu nepodpísal. O
zmluve rozhodovalo predstavenstvo. Pravdepodobne až po podpise zmluvy sa začalo hovoriť o výnimke
z pripravovanej novelizácie zákona o vodách. Nepamätá si, kto mal za účastníkov konania túto výnimku
vybaviť. Pokiaľ si dobre pamätá, trasu cez Žitný ostrov navrhla práve materská spoločnosť žalobcu ILF,
ktorá ešte pred uzavretím zmluvy vypracovala predbežnú štúdiu realizovateľnosti, na základe ktorej sa

potom začali všetky práce.

63. Žalobca písomným podaním zo dňa 30. 9. 2014 vzniesol námietku premlčania nároku žalovaného
na zaplatenie sumy 184.376,13,-€ , ktorý si žalovaný uplatnil vzájomným návrhom v tomto konaní.
Vzájomný návrh bol doručený súdu dňa 16. 4. 2010. Žalobca vzniesol námietku premlčania aj keby bol

nárok žalovaného posudzovaný ako bezdôvodné obohatenie. Poukázal na 4 - ročnú premlčaciu dobu v
obchodných vzťahoch podľa obchodného zákonníka aj v prípade bezdôvodného obohatenia. Žalovaný
vo vzájomnom návrhu tvrdí, že poskytol žalobcovi plnenie v lehote splatnosti jednotlivých faktúr , čiže
najneskôr dňa 28. 10. 2004. Podľa Obch. zák. / § 397 / je premlčacia doba štyri roky. Žalovaný maluplatniť svoje právo do 28. 10. 2008, keďže podal vzájomný návrh až dňa 16. 4. 2010 , urobil tak po
uplynutí premlčacej doby .

64. Žalovaný si uplatňuje žalovanú sumu titulom náhrady škody . Základným dôkazom porušenia
povinnosti žalobcu podľa žalovaného je Záverečné stanovisko MŽP SR zo dňa 14. 3. 2005,
ktorým ministerstvo neodporučilo realizáciu výstavby ropovodu. Žalovaný už dňa 19. 4. 2005 vedel o
negatívnom stanovisku MŽP . S poukazom na ust. § 398 Obch. zák. 4- ročná subjektívna premlčacia
doba počas ktorej bol žalovaný povinný uplatniť svoje tvrdené právo na náhradu škody na súde začala

plynúť najneskôr dňa 20. 4. 2005 a uplynula dňa 20. 4. 2009. Žalovaný podal vzájomný návrh dňa
16. 4. 2010.

65. Právny zástupca žalovaného sa písomným podaním doručeným súdu dňa 30. 10. 2014 vyjadril
k námietke premlčania vznesenej žalobcom. Vo vyjadrení o. i. uviedol, že námietka premlčania nie
je dôvodná. Poukázal na ust. § 457 Obč. zák. , podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo ak bola

zrušená , je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko , čo podľa nej dostal. Súčasne poukázal
aj na ust. § 107 ods. 3 Obč. zák. , v zmysle ktorého ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy
povinní navzájom si vrátiť všetko , čo podľa nej dostali , prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy ,
ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

66. Taktiež poukázal na ust. § 388 ods. 2 písm. a/ Obch. zák., podľa ktorého aj po uplynutí premlčacej
doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní , ak obe práva
sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo
niekoľkých súvisiacich rokovaní. . Z povahy žaloby podanej formou vzájomného návrhu preukázateľne
vyplýva, že ňou žalovaný sledoval obranu voči nároku uplatnenému žalobcom a že bola podaná za

účelom dosiahnutia zániku, resp. nevymáhateľnosti práva žalobcu uplatneného v konaní, pričom sa
zároveň nároky žalobcu a žalovaného vzťahujú a vyplývajú z totožného právneho úkonu , t.j. zmluvy.

67. V prípade, ak nárok žalovaného nebude možné posúdiť ako bezdôvodné obohatenie , bude potrebné
ho kvalifikovať ako nárok na náhradu škody. Poukázal na ust.§ 398 Obch. zák. , podľa ktorého pri

práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa . keď sa poškodený dozvedel alebo mohol
dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu ,. končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov
odo dňa , keď došlo k porušeniu povinnosti.

68. Žalovaný ďalej uviedol, že v tomto prípade je potrebné aplikovať ust. § 404 ods. 1 Obch. zák. v

zmysle ktorého, ak bolo právo ktoré podlieha premlčaniu uplatnené v súdnom alebo rozhodcovskom
konaní vo forme protinároku , prestáva pri ňom plynúť premlčacia doba dňom, keď sa začalo súdne
alebo rozhodcovské konanie ohľadne práva , proti ktorému protinárok smeruje , ak sa tak nárok , ako aj
protinárok vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania
alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní. Pokiaľ by u žalovaného došlo k začiatku plynutia premlčacej

doby dňa 19. 4. 2005 a žalobca doručil návrh na súd dňa 11. 11. 2008, možno z uvedeného vyvodiť , že
sa tak stalo ešte pred uplynutím premlčacej doby. Žalovaný má za to, že spätne ku dňu podania návrhu
došlo k začiatku spočívania premlčacej doby na uplatnenie nároku žalovaného a z uvedeného dôvodu
toto právo nebolo doposiaľ premlčané.

69. K vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním doručeným súdu dňa 13. 1. 215 vyjadril právny
zástupca žalobcu. Vo vyjadrení uviedol, že Krajský súd v Bratislave nerozporuje záver súdu prvej
inštancie o neplatnosti zmluvy , odvolací súd potvrdzuje povinnosť súdu prvej inštancie , aby rozhodol
o uplatnených peňažných plneniach oboch sporových strán z iného právneho titulu.

70. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Odo 773/2002 podľa ktorého : " Ustanovení § 107
ods. 3 Obč. zák. míři na případy synalagmatických záväzkú , kdy na jedné strane stojí právo , které se
promlčuje , a na druhé strane právo nepromlčitelné, tedy především na případy , kdy oproti sobě stojí
právo na vydání peňežitého plnení vúči vlastníckemu právu."

71. V tomto prípade je však na strane žalovaného premlčateľné majetkové právo na vrátenie
bezdôvodného obohatenia titulom vykonaných úhrad podľa absolútne neplatnej zmluvy a na druhej
strane žalobca má premlčateľné majetkové právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia titulomvykonaných činností a dodaných vecí žalovanému podľa absolútne neplatnej zmluvy. Vzhľadom na
tieto skutočnosti nie je možné aplikovať ustanovenie § 107 ods. 3 Obč. zák..

72. Neobstojí ani aplikácia ust. §§ 388 ods. 2 písm. a/ a 404 Obch. zák. vzhľadom na právne
následky absolútnej neplatnosti právneho úkonu / zmluvy / , na ktorú sa hľadí tak , akoby nebola nikdy
uzatvorená a zmluva nespôsobuje akékoľvek právne účinky.

73. Keďže zmluva je absolútne neplatná , nemohli na základe zmluvy vzniknúť žalobcovi akékoľvek

povinnosti , ktoré by mohol hypoteticky porušiť , čoho následkom by žalovanému mala vzniknúť tvrdená
škoda. Nárok žalovaného , ktorý bol uplatnený vzájomným návrhom , preto nie je možné považovať
za nárok titulom náhrady škody.

74. Žalovaný vo vzájomnom návrhu tvrdí, že poskytol žalobcovi plnenie v lehote splatnosti jednotlivých
faktúr,čiženajneskôrdňa28.10.2004. Podľa§397Obch.zák. jepremlčaciadobaštyriroky.Žalobcaje
názoru, že všeobecná štvorročná premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňa 28. 10. 2004 a uplynula
dňa 28. 10. 2008. Žalovaný podal vzájomný návrh dňa 16. 4. 2010 , teda po uplynutí premlčacej doby
a takéto právo je premlčané vzhľadom na námietku premlčania.

75. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20. 1. 2015 opätovne uviedol,
že , že má za to, že námietka premlčania vznesená žalobcom nie je dôvodná a nemôže byť
účinne uplatnená voči nároku žalovaného . Posúdenie nároku žalovaného ako nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia je závislé na posúdení platnosti zmluvy súdom. Do termínu vyjadrenia

žalovaného však nebolo vydané právoplatné rozhodnutie , na základe ktorého by súd určil neplatnosť
zmluvy.

76. V prípade vyhlásenia zmluvy súdom za absolútne neplatnú ,vznikol by stranám sporu nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Obč. zák. , nakoľko zmluva bola uzatvorená ako

synalagmatická , čo znamená, že obe strany si v zmluve dohodli vzájomné plnenia, ku ktorých realizácii
čiastočne došlo . Žalobca vyhotovil a odovzdal žalovanému Dizajn manuál a výsledky geologického
prieskumu a žalovaný za to zaplatil spolu 184.376,13,-€. Na daný právny vzťah možno aplikovať ust.
§ 457 Obč. zák., podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená , je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko , čo podľa nej dostal.

77. Taktiež je možné aplikovať ust. § 107 ods. 3 Obč. zák.. žalobca na základe zmluvy dodal
žalovanému veci, medzi ktoré patria výsledky geologického prieskumu a Dizajn manuál , ku ktorým
mal nadobudnúť žalovaný vlastnícke právo. Vlastnícke právo sa v zmysle ust. § 100 ods. 2 obč. zák.
nepremlčuje. Ak by súd právoplatne rozhodol , že zmluva je od začiatku neplatná , žalobca by mohol

kedykoľvek podať voči žalovanému žalobu o určenie vlastníckeho práva a na jej základe žiadať o
vydanie vecí, ktoré dodal žalovanému na základe neplatnej zmluvy . Žalovaný by objektívne nemohol
ani teraz a ani v budúcnosti namietať premlčanie práva žalobcu na vydanie veci , na rozdiel od žalobcu ,
ktorý by mohol uplatniť námietku premlčania na vydanie peňažného plnenia / ktorú žalobca aj v tomto
konaní uplatnil/. Žalovaný je preto v tomto prípade účastníkom , ktorý nemôže namietať premlčanie ,

preto by súd v zmysle § 107 ods. 2 Obč. zák. nemal prihliadať na námietku premlčania vznesenú
žalobcom ako druhým účastníkom.

78. Žalovaný má za to, že jeho nárok na zaplatenie sumy vo výške 184.376,13,-€ je nesporný , pričom
súd by mohol ustáliť jeho právnu kvalifikáciu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle

§ 451 a 457 Obč. zák..

79. Ak by súd vo veci rozhodol tak, že došlo k zániku zmluvy z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia ,
doteraz uplatnený nárok žalovaného by podľa žalovaného bolo potrebné posudzovať podľa § 404 ods.
1 Obch. zák. , pri ktorom spätne ku dňu podania návrhu došlo k začiatku spočívania premlčacej doby ,

pričom nárok žalovaného , ktorý si žalovaný uplatňuje voči žalobcovi , doposiaľ nebol premlčaný.

80. Na základe výzvy súdu , ktorý uviedol sporovým stranám, že na základe doteraz tvrdených a
preukázaných skutočností sa mu javí právne posúdenie veci ako bezdôvodné obohatenie / pôvodný§ 100 ods. 1 O. s. p./, aby sa sporové strany vyjadrili k bezdôvodnému obohateniu , žalovaný zaslal
súdu vyjadrenie k bezdôvodnému obohateniu .

81. Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 2. 4. 2015 zotrval na svojich
prezentovaných vyjadreniach a o. i. uviedol, že má za to, že po skutkovej stránke bezdôvodné
obohatenie na strane žalobcu predstavujú finančné prostriedky , ktoré žalovaný uhradil žalobcovi z
neplatnej zmluvy spolu vo výške 184.376,13,-€. Žalovanému bola ako protihodnota zaplatenej sumy
184.376,13,-€ odovzdaný Dizajn manuál , ktorý bude povinný v rámci vysporiadania v zmysle § 457

Obč. zák. vrátiť žalobcovi oproti vzájomnému záväzku žalobcu na vrátenie zaplatenej peňažnej čiastky
vo výške 184.376,13,-€.

82. Žalovaný má za to, že suma 100.159,64,-€ s prísl. , ktorú si žalobca uplatňuje nepredstavuje
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Ide o plnenia , ktorých realizáciu si žalobca mal objednať
u tretích subjektov -spoločnosti BP BAU, s.r.o. a Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied a

súvisia s výkonom Záchranného archeologického prieskumu. Žalobca a žalovaný viedli rokovania , v
rámci ktorých sa riešila potreba realizácie Záchranného archeologického prieskumu a na tento účel sa
aj pripravoval návrh dodatku č. 2 k zmluve , ktorý však nebol medzi zmluvnými stranami uzatvorený
a zo strany žalovaného nebol nikdy podpísaný. Z uvedeného je zrejmé, že v predmete zmluvy nebol
zahrnutý Záchranný archeologický prieskum , nakoľko obe strany iba rokovali o tom, že ak by sa

malo takéto plnenie realizovať , je potrebné rozšíriť dodatkom predmet zmluvy. Žalovaný má za to, že
bez riadneho uzatvoreného a podpísaného dodatku č. 2 k zmluve nevznikol na strane žalobcu žiadny
záväzok predmetné plnenie vykonať a na strane žalovaného nevznikla povinnosť predmetné plnenie
prevziať a zaplatiť zaň žalobcovi odplatu. Žalovaný nemá ani žiadnu vedomosť o tom, či vôbec a v
akom rozsahu bol Záchranný archeologický prieskum vykonaný , pričom plnenia , ktoré mali byť údajne

realizované , mu ani neboli odovzdané.

83. V prípade nároku žalovaného na zaplatenie sumy 184.376,13,-€ s prísl. ide o synalagmatický
vzťah ,žalovaný má za to, že v tomto prípade je možné , aby súd zaviazal obe strany na vrátenie
si vzájomne poskytnutých plnení , a to na strane žalovaného vrátenie Dizajn manuálu a výsledkov

geologickéhoprieskumu anastranežalobcuvráteniepeňažnejodmenyvovýške184.376,-13,-€. Akby
súd posudzoval hodnotu majetkového prospechu , ktorý by mohol žalovaný získať nadobudnutím Dizajn
manuálu , má žalovaný za to, že Dizajn manuál nebol vyhotovený riadne a s odbornou starostlivosťou a
ani neboli riadne splnené všetky náležitosti , ktoré mali byť v Dizajn manuáli uvedené v zmysle zmluvy.
MedzizákladnévadyDizajnmanuálu patrí,ževňomvôbecneboliuvedenéhlavnénáležitostidohodnuté

podľa zmluvy , a to skutočnosti, ktoré sa týkajú rizík projektu a posúdenia vplyvov navrhovanej trasy
na životné prostredie a pod.. Žalovaný preto považuje Dizajn manuál za plnenie , na základe ktorého
žalovaný nezískal žiadny majetkový prospech.

84. Žalovaná suma 100.159,63,-€ predstavuje podľa žalobcu súčet fakturovaných súm z troch

faktúr , pričom fa č. 058/05/1413 na sumu 49.375,95,-€ a fa č. 059/05/1413 na sumu 40.595,94,-
€ sa jednoznačne a v plnom rozsahu týkali refakturácie za práce a plnenia súvisiace s realizáciou
Záchranárskeho archeologickéhoprieskumu.Prifač.057/05/1413nasumu10.187,74,-€ niejezrejmé,
či poplatky , kolky a znalecké posudky boli vyhotovené v súvislosti so Záchranárskym archeologickým
prieskumom alebo nie, preto sa žalovaný nemôže vyjadriť k odôvodnenosti takýchto nákladov. Aj

keby niektoré z výdavkov uvedených vo fa č. 057/05/1413 boli vynaložené v súvislosti s prípravou
dokumentácie pre územné konanie projektu Výstavby ropovodu , žalovaný by z nich nezískal žiadny
majetkový prospech , nakoľko vyhotovovanie stanovísk a posudkov k výstavbe projektu , ktorý by bol v
rozpore so zákonom , bolo neúčelné a v rozpore so záujmami žalovaného.

85. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaný za to, že nárok žalobcu je nedôvodný ,
nepredstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného a žalovanému zo zmluvy a ani z iného
titulu nevznikla právna povinnosť na jeho úhradu.

86. Právny zástupca žalobcu sa vyjadril k bezdôvodnému obohateniu na pojednávaní dňa 29. 10. 2015

a uviedol, že čo sa týka návrhu žalobcu v časti prác za archeologický prieskum - fa č. 058/051413, ako
aj prípravných prác pre tento archeologický prieskum- fa č. 059/051413 (jedná sa o práce spol. BP Bau
s.r.o.), nie je pravdou, že žalobca realizoval tieto práce na základe vlastného rozhodnutia a na vlastný
účet. Ako vyplýva zo zápisu zo stretnutia medzi zúčastnenými subjektmi zo dňa 24.9.2004 - 44 progresmeeting, bolo dohodnuté, že prípravné práce pre archeologický prieskum majú začať okamžite. Žalobca
uzavrie zmluvu s organizáciou na vykonávanie archeologického prieskumu a žalovaný mu tieto náklady
uhradí. Ako vyplýva zo zápisu s 5.10.2004 - 46 progres meeting , žalobca na tomto stretnutí informuje

žalovaného, že prípravné práce už boli vykonané a môžu začať práce na archeologickom prieskume.

87. Právny zástupca žalobcu má za to, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu samostatnej
zmluvy o dielo predmetom ktorej bolo vykonanie prípravných prác a samotného archeologického
prieskumu. Preto žalobca má právo na zaplatenie ceny týchto prác archeologického prieskumu. Keďže

žalovaný neuhradil tieto práce načas žalobcovi, subdodávateľská spol. žalobcu spoločnosť BP Bau s.r.o.
zažalovala žalobcu o zaplatenie tejto ceny a preto bol žalobca povinný zaplatiť nie len istinu, ale aj úroky
z omeškania, trovy konania a trovy práv. zastúpenia.

88. Na progres meetingu č. 44 bolo dohodnuté pod bodom č. 8, že náklady na tieto práce budú
refundované zo strany žalovaného. Malo ísť o tzv. refakturáciu, čiže tieto náklady mali byť uhradené

na základe fa vystavenej žalobcom ešte pred tým, ako mala uplynúť lehota splatnosti záväzku žalobcu
voči zmluvnej spoločnosti.

89. Čo sa týka fa za správne poplatky č. 057/051413, tieto poplatky boli použité na dokumenty, ktoré
boli neskôr odovzdané žalovanému.

90. Čo sa týka novej zmluvy o dielo , ktorá bola uzatvorená na 44 progres meetingu, jednalo sa o novú
ústnu zmluvu o dielo a uzatvárali ju osoby, ktoré boli prítomné na tomto progres meatingu, t.j. p. X. a
p. Y., za stranu žalobcu to bol p. J..

91. K vzájomného návrhu uviedol, že žalovaný mal vedomosť o zákaze týkajúceho sa trasovania
ropovodu, opakovane bol na túto skutočnosť upozorňovaný aj na stretnutiach (progres meetingoch),
čiže napriek týmto upozorneniam trval na vedení ropovodu takýmto spôsobom a z toho dôvodu žalobca
nemôže zodpovedať za takúto vadu a preto nenesie zodpovednosť ani za akúkoľvek tvrdenú škodu zo
strany žalovaného.

92. Predmetom vzájomného návrhu sú 3 faktúry , jednak fa č. 023/04/1413 za spracovanie Dizajn
manuálu, za jeho spracovanie nebola zo strany žalovaného uplatnená žiadna reklamácia.

Druhá fa bola za výkon inžiniersko-geologického prieskumu prvá etapa fa č. 035/04/1413, táto fa sa

týkala prác v zmysle pôvodnej zmluvy o dielo a mandátnej zmluvy, kde bola dohodnutá aj cena týchto
prác. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by žalovaný reklamoval práce na prieskume. Prvýkrát, kedy
rozporoval nárok na zaplatenie už zaplatených fa, bol až vo vzájomnom návrhu žalovaného.

Tretia fa č. 039/04/1413 sa týkala výkonu inžiniersko-geologického prieskumu druhá etapa, žalovaný

taktiež práce nereklamoval, tieto rozporoval až vo vzájomnom návrhu.

93. Dizajn manuál je výstup - jedná sa o písomnosť o cca 100 stranách, pri ďalších dvoch fa za výkon
inžiniersko-geologického prieskumu prvá a druhá etapa, jedná sa o práce, ktorých výstupom bol nejaký
záver. Predpokladá, že práce sa vydať nedajú.

94. Súd na pojednávaní dňa 11. 10. 2016 opätovne vypočul svedka R.. B. N., ktorý uviedol, že v čase
uskutočňovania meetingov bol predsedom predstavenstva a výkonný riaditeľ žalobcu. Žalobca mal
so žalovaným zmluvu na vykonanie projekčných prác a súvisiacej inžinierskej činnosti na predmetnú
stavbu - ropovod Schwechat - Bratislava s tým, že sa žalobca zaviazal vykonať všetky potrebné činnosti

v prípade potreby aj tie, ktoré budú naviac, ktoré sa ukážu ako potrebné, samozrejme za osobitnú úradu.
Do tohto spadá i archeologický prieskum ktorý nebol predmetom základnej zmluvy

95. Požiadavka archeologického prieskumu a prác bola jednoznačne požiadavkou žalovaného. Otázka
potreby archeologického prieskumu vyvstala v priebehu riešenia projektu s tým, že prieskum je možné

uskutočniť počas resp. pri zahájení výstavby alebo je ho možné vykonať i skôr. Napriek tomu, že sa
názory rôznili žalovaný sa rozhodol realizovať tento prieskum v predstihu. Žalovaný sa rozhodol aby sa
tento prieskum zrealizoval, v podstate si zaplatil riziko pretože pokiaľ by sa počas realizácie stavby našliarcheologické nálezy , stavba by sa zastavila. Archeologickým prieskumom sa malo predísť zastaveniu
stavby. Žalovaný teda požiadal žalobcu , aby tento prieskum zabezpečil.

96. Práce prebiehali tak, že žalobca oslovil viacero firiem, ktoré by mohli túto činnosť vykonať /
archeologický prieskum / a firmy, ktoré by vykonali zemné práce, resp. prípravné práce. Od týchto
si žalobca vyžiadal ponuky, ktoré zaslal žalovanému .Taktiež žalobca prejednal s majiteľom alebo
nájomcom pôdy , na ktorej sa mal prieskum vykonať, podmienky za akých je ochotný príslušné parcely
uvoľniť na prieskum. O všetkých týchto skutočnostiach vrátane cien, termínov, poplatkov a ostatných

podmienok informoval žalovaného a ten odsúhlasil, aby žalobca predmetný prieskum objednal. Na
základepožiadavkyžalovanéhobolpotomprieskumvykonanýavýsledkyboliodovzdanévoformespráv
a zápisov.

97. Výsledky zemných prác, ktoré predchádzali tomu, aby mohol archeológ preskúmať daný pozemok
nie sú žiadne, len v zápisoch je uvedené koľko kubíkov zeme bolo vykopaných a tieto skutočnosti sa

nachádzajú v zápisoch o vykonaných prácach. A výsledky archeologického prieskumu sa nachádzajú v
správearcheologickéhoprieskumu. Vypracovanieznaleckýchposudkovsúviselosvýstavbouropovodu,
ale nie priamo. Archeologický prieskum nebolo potrebné vykonať z dôvodu výkonu inžinierskej činnosti
pre zabezpečenie stavebného povolenia, bolo to na základe objednávky žalovaného aby v prípade, ak
by sa na pozemku našli nejaké archeologické vykopávky, aby sa stavba nezastavila resp. aby sa plynulo

pokračovalo.

98. Vypracovanie posudkov bolo potrebné nie pre realizáciu archeologického prieskumu, ale z hľadiska
stavby ropovodu.

Zápis z progress meetingov sa považoval za platný a záväzný pre všetky strany.

99.Zvyjadreniažalovanéhozodňa28.2.2017vyplýva,žežalovanýmázato,žemunevzniklapovinnosť
uhradiť sumu vo výške 49.375,95,-€ s prísl. za údajné vykonanie archeologického prieskumu a ani
sumu vo výške 40.595,94,-€ s prísl. za údajné vykonanie zemných prác , nakoľko žalovaný si tieto

práce neobjednal , práce mu neboli riadne odovzdané a nezískal nimi žiadny majetkový prospech,
teda nepredstavujú bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Taktiež má žalovaný za to, že mu
nevznikla povinnosť uhradiť sumu vo výške 10. 187,74,-€ s prísl. za správne poplatky , kolky a znalecké
posudky pri údajnom výkone inžinierskej činnosti žalobcu , nakoľko žalovanému neboli odovzdané
žiadne plnenia , ktoré by odôvodňovali vynaloženie takýchto nákladov.

100. Svedok R.. B. N. , ako bývalý štatutárny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi uviedol viaceré
vzájomne si odporujúce tvrdenia týkajúce sa objednávky archeologického prieskumu , pričom uvádzal
že vykonanie prieskumu bolo realizované podľa zmluvy a následne toto tvrdenie popieral. vo svojej
výpovedi tak nepreukázal spôsob, ako malo k údajnej objednávke dôjsť.

101. Žalobca ani žalovaný nerozporujú záznam z rokovania 25. progress meetingu konaného dňa 3.
11. 2004 , na ktorom Ing. W. E. ako člen predstavenstva žalovaného požadoval , že na vykonanie
archeologického prieskumu musí byť uzatvorený dodatok k zmluve. To znamená, že zástupcovia
žalobcu R.. J. a p. J., ktorí sa meetingu zúčastnili , boli informovaní o požiadavke žalovaného aby

predmet archeologického prieskumu a aj samotná cena za jeho vykonanie boli v písomnej forme
odsúhlasenéštatutárnymizástupcamižalovaného. Medzižalobcomažalovanýmtedanedošlokžiadnej
dohode o cene a rozsahu archeologického prieskumu , ktorý by za túto cenu mal byť vykonaný. Ak
však žalobca objednal bez uzatvorenia dodatku k zmluve a bez odsúhlasenia ceny a rozsahu prác
na archeologickom prieskume u svojich subdodávateľov tento prieskum, urobil tak na vlastný účet a

vlastnú zodpovednosť v rámci vlastného podnikateľského rizika.

102. Žalovanému nebolo preukázané, kedy bol prieskum vykonaný , práce mu neboli odovzdané a
žalovaný práce neprevzal a neboli mu ani fakturované po ich údajnom vykonaní. Žalobca vystavil
žalovanému faktúru za zemné práce až dňa 13. 1. 2006 , v ktorej uviedol, že fakturovaná služba bola

údajnedodaná31.12.2005.Rovnakoajprácezaarcheologickýprieskumbolifakturované žalovanému
faktúrou vystavenou dňa 13. 1. 2006 s dátumom dodania služby 31. 12. 2005.103. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia žalovaný zotrval na doterajších písomných vyjadreniach
aj ústnych prejavoch, uviedol, že žalovaný nezískal žiaden majetkový prospech , nakoľko aj keby
mu boli len teoreticky odovzdané výsledky archeologického prieskumu , alebo zemných prác alebo

znalecké posudky , tieto by žalovaný nemohol nijako využiť , keďže mali slúžiť výlučne na účely získania
stavebného povolenia na stavbu ropovodu a takéto povolenie nebolo možné získať pre rozpor stavby
so zákonom.

104. Vo vzťahu k vzájomnému návrhu žalovaný taktiež zotrval na doterajších písomných vyjadreniach

a ústnych prednesoch.

Uviedol, že ak by súd po právnej stránke posúdil , že dodaním Dizajn manuálu a realizáciou
inžinierskogeologických prieskumov zo strany žalobcu a platbou za tieto plnenia zo strany žalovaného
došlo k plneniu z neplatnej zmluvy , žalovaný navrhuje, aby súd zaviazal žalobcu na úhradu sumy
184.376,13,-€ s prísl. z titulu bezdôvodného obohatenia , nakoľko žalovaný za túto sumu nezískal žiadny

majetkový prospech .

105. Ak by súd po právnej stránke posúdil , že vzájomné plnenia medzi žalobcom a žalovaným boli
realizované na základe záväzkového právneho vzťahu, žalovaný navrhuje , aby súd zaviazal žalobcu
k úhrade sumy 184.376,13,-€ s prísl. z titulu náhrady škody, ktorá bola žalovanému spôsobená tým,

že Dizajn manuál v rozhodných skutočnostiach týkajúcich sa realizovateľnosti projektu obsahoval
nepravdivé a zavádzajúce informácie , pričom nerealizovateľnosť projektu pre rozpor so zákonom
žalobca v Dizajn manuáli úplne zamlčal.

106. Z listinných dokladov a to splnomocnenie zo dňa 26. 7. 2004 / č. l. 19/ súd zistil, že žalovaný ako

mandant splnomocnil žalobcu ako mandatára konať pri zabezpečovaní činnosti v rozsahu čl. II " Obsah a
rozsah predmetu zmluvy " vrátane majetkoprávneho vysporiadania pozemkov ako jeho zástupcu počas
projektovej a inžinierskej prípravy stavby číslo "030- Výstavba ropovodu Bratislava - Schwechat - úsek
na území Slovenska.

107. Z listinného dokladu/ č. l. 196/ označený ako ukončenie Zmluvy na zhotovenie projektovej
dokumentácie a výkon inžinierskej činnosti zo dňa 11. 5. 2004 súd zistil že žalovaný listom zo dňa
24. 1. 2006 oznámil žalobcovi , že zmluva zanikla z dôvodu nemožnosti plnenia v zmysle § 575 ods.
1 Obč. zák..

108. Z listinného dokladu /č. l. 239 / označeného ako záverečné stanovisko MŽP zo dňa 14. 3. 2005
súd zistil, že MŽP vydalo záverečné stanovisko, v ktorom neodporučilo realizáciu navrhovanej činnosti
- Ropovod Bratislava - Swechat.

109. Z listinných dokladov / č. l. 746-749/ vyplýva úhrada faktúr zo strany žalobcu spoločnosti BP Bau,

s.r.o. za práce , vrátane úrokov z omeškania a trov konania a právneho zastúpenia.

110. Z listinných dokladov / č. l. 754 - 771/ vyplývajú objednávka na vypracovanie znaleckých posudkov,
vyúčtovania znaleckých úkonov , faktúry za vypracovanie posudkov, poradenskú a konzultačnú činnosť,
dendrologický prieskum a pod. a úhrady týchto posudkov a výkonov.

111. Zo znenia § 536 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obch. zák. vyplýva, že zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ
vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej

údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej
činnosti.Dielomsarozumievždyzhotovenie,montáž,údržba,opravaaleboúpravastavbyalebojejčasti.

Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany
v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

112. Podľa § 537 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obch. zák. je zhotoviteľ povinný vykonať dielo na svoje náklady
a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahudiela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.
Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

113. Podľa § 566 ods. 1 Obch. zák., mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta
na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene
mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

114. Podľa § 572 Obch. zák. mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár
nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú už
zahrnuté v odplate.

115. Podľa § 352 ods. 2 ods. 3 Obch. zák. záväzok sa stáva nesplniteľným tiež v prípade, keď právne

predpisy, ktoré boli vydané po uzavretí zmluvy a ktorých účinnosť nie je časovo ohraničená, dlžníkovi
zakazujú správanie, na ktoré je zaviazaný, alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo dlžníkovi
udelené, hoci sa oň riadne usiloval.

Veriteľ môže odstúpiť od zmluvy ohľadne časti plnenia, ktoré sa nestalo nemožným, ak táto časť stráca

pre veriteľa vzhľadom na svoju povahu alebo s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplýva z jej obsahu
alebo bol druhej strane známy v čase uzavretia zmluvy, hospodársky význam bez poskytnutia plnenia,
ktoré sa stalo nemožným. To isté platí ohľadne čiastkového plnenia.

116. Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka

plniť zanikne.

117. Podľa § 147 ods. 1 ods. 3 Civilný sporový poriadok / ďalej len C. s. p./ žalovaný môže uplatniť
svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia
o žalobe.

118. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

119. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

120. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka , ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy

povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali , prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy,
ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

121. Podľa § 388 ods. 2 písm. a/ Obch. zák. aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana
uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo

na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní.

122. Podľa § 397 Obch. zák., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri
roky.

123. Podľa § 404 ods. 1 Obch. zák. , ak bolo právo ktoré podlieha premlčaniu uplatnené v súdnom alebo
rozhodcovskom konaní vo forme protinároku , prestáva pri ňom plynúť premlčacia doba dňom, keď sa
začalo súdne alebo rozhodcovské konanie ohľadne práva , proti ktorému protinárok smeruje , ak sa
tak nárok , ako aj protinárok vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe
jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní.

124. Podľa § 31 / chránená vodohospodárska oblasť /ods.7 zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách účinný od
1. 7. 2004 orgán štátnej vodnej správy môže v jednotlivých prípadoch povoliť výnimku zo zákazu podľa
odseku 4 písm. a) tretieho bodu,/ zákaz stavať alebo rozširovať ropovody a iné líniové produktovody naprepravu nebezpečných látok / ak ide o verejnoprospešnú stavbu podľa osobitného predpisu 42) alebo
ak sa v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa osobitného predpisu 43) preukáže,
že navrhované technické opatrenia zabezpečia účinnú ochranu vôd a vodných pomerov.

125. Podľa § 27 / chránená vodohospodárska oblasť / ods. 4 písm. a / bod 3 zák. č. 184/2002 Z. z. o
vodách , účinného od 1. 1. 2004 do 1. 7. 2004 v chránenej vodohospodárskej oblasti sa zakazuje
a) stavať alebo rozširovať
3. ropovody a iné líniové produktovody na prepravu nebezpečných látok.

126. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru že zmluva, ktorá
bola uzatvorená medzi sporovými stranami dňa 11. 5. 2004 ako zmluva na zhotovenie projektovej
dokumentácie a výkon inžinierskej činnosti / kombinovaná zmluva o dielo a mandátna zmluva / je
absolútneneplatnáprerozporsozákonom.Predmetzmluvy-VýstavbaropovoduBratislava-Schwechat
- úsek na území Slovenska - plánovaná trasa koridoru , bol v rozpore s vtedy platným zákonom o
vodách , konkrétne § 27 ods. 4 písm. a/ bod 3, ktorý v chránenej vodohospodárskej oblasti zakazoval

stavať alebo rozširovať ropovody a iné líniové produktovody na prepravu nebezpečných látok. Zmluva
je preto absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

127. Je pravdou, že zákon o vodách bol novelizovaný zák. č. 364/2004 Z.z., ktorý umožňoval v zmysle
§ 31 ods. 7 výnimku, avšak tento zákon bol účinný až od 1. 7. 2004, t. j. po uzavretí zmluvy a výnimka

platila len jeden rok.

128. K zániku zmluvy nedošlo teda ani podľa § 352 ods. 2, 3 Obch. zák., ani podľa § 575 ods. 1 Obč.
zák., nakoľko zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách zakazoval vybudovanie ropovodu na chránenom území
ešte pred uzavretím zmluvy / nejedná sa o právny predpis vydaný po uzavretí zmluvy / a nemožnosť

plnenianenastalaažpovznikuzáväzkuale plneniebolonemožnéodsaméhopočiatku,t.j.užpripodpise
zmluvy.

129. Predmetom tak žaloby ako aj vzájomnej žaloby je peňažné plnenie. Súd nie je viazaný právnym
názorom účastníka (strany sporu) a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré

na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. (Uznesenie Krajského súdu Bratislava, č.k.:
2Cob/270/2012-605).

130. Súd posúdil tak nárok žalobcu ako aj nárok žalovaného ako bezdôvodné obohatenie podľa ust. §
451 ods. 2 Obč. zák. vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy.

131. Čo sa týka žaloby vo veci samej , predmetom ktorej bola úhrada troch faktúr spolu vo výške
100.159,63 EUR súd uvádza, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie
istiny spolu s úrokom z omeškania, ktorý právny zástupca žalobcu upravil na pojednávaní od 14.2.2006
do zaplatenia. Vo zvyšku úroku z omeškania súd konanie zastavil.

132. Faktúry č. (057/05/1413, 058/05/1413, 059/05/1413), ktoré sú predmetom konania o žalobe boli
splatné dňa 13.2.2006, t.j. žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúci deň po splatnosti faktúr, t.j.
14.2.2006. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od tohto dátumu do zaplatenia.

133. Súd opätovne uvádza, že predmetom žaloby je neuhradená faktúra číslo 057/05/1413 za správne
poplatky dotknutých úradov, úhrady kolkov za vydanie LV a úhrady za vypracovanie posudkov.
Predmetom žaloby je taktiež neuhradená faktúra číslo 058/05/1413 za vykonanie prác archeologického
záchranného prieskumu a neuhradená faktúra číslo 059/05/1413 za vykonanie zemných prác pre
záchranný archeologický prieskum, ktoré vykonala spoločnosť BP BAU s.r.o.. Všetky tieto faktúry boli

splatné dňa 13.2.2006.

134. Žalovaný dňa 24.1.2006 vrátil žalobcovi všetky uvedené faktúry spolu s listom o ukončení zmluvy
na zhotovenie projektovej dokumentácie a výkon inžinierskej činnosti zo dňa 11.5.2004 a to z dôvodu,
že podľa tvrdenia žalovaného, žalobca s ohľadom na vodný zákon č. 184/2002 Z.z. platný v čase

uzavretia zmluvy odovzdal žalovanému dizajn manuál, ktorý predpokladal vedenie trasy ropovodu cez
územie Žitného ostrova čo znamená, že žalobca postupoval v rozpore so všeobecnou zásadou odbornej
starostlivosti a preto zmluva podľa § 575 ods. 1 Obč. zak. zanikla pre nemožnosť plnenia jej predmetu.
Žalovaný plnenia poskytnuté žalobcom nerozporoval, tieto nenamietal a ani nereklamoval. Faktúry vrátillen z vyššie uvedených dôvodov. Žalovaný teda nerozporoval faktúry ako také, ale vytýkal žalobcovi,
že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou.

135. Žalovaný začal tieto faktúry rozporovať až po podaní žaloby, resp. vo svojom vyjadrení zo dňa
17.12.2009, kde okrem iného uviedol, že žalobca pri vypracovaní projektu postupoval v rozpore s
ustanoveniami zmluvy (články 2.2, 2.4, 7.1, 8.5) a najmä so zásadou odbornej starostlivosti, ktorá mu
vyplývala z článku 8.5 zmluvy.

136. Nakoľko zmluva bola od samého počiatku neplatná, žalobca aj žalovaný sa môžu domáhať
peňažných plnení len titulom bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru súdu k zániku zmluvy nedošlo,
nakoľko zaniknúť môže len platná zmluva.

137. Súd mal v konaní za preukázané, že jednotlivé "progress meetingy", ktoré sa uskutočňovali medzi
zástupcamižalobcuakoajžalovanéhobolizáväznépreobezmluvnéstranyaprijednotlivýchčinnostiach

sa z nich vychádzalo.

138. Súd dáva do pozornosti 12. progress meeting (č.l. 422) zo dňa 7.1.2004, z ktorého vyplýva,
že žalobca informoval žalovaného , že plánovaný ropovod,/ ako aj koridor pre potrubia na transport
produktov v územnom pláne Bratislavy / je v rozpore s platným zákonom o vode, ktorý zakazuje stavbu

ropovodov na území medzi Malým Dunajom a Dunajom.

139. Práce, ktoré žalobca pre žalovaného vykonal a ktorých neuhradenie je predmetom tohto konania
boli predmetom rokovania 44. progress meetingu (č.l. 365), ktorý sa konal dňa 24.9.2004 a v rámci
ktorého bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami, že potrebné predbežné práce pre archeologické

práce sa začnú okamžite a žalobca uzavrie zmluvy s dotknutými vlastníkmi pozemkov. Taktiež bolo
dohodnuté, že žalobca uzavrie zmluvu na archeologický výskum s jednou z archeologických organizácii
po súhlase žalovaného. Žalovaný bude žalobcovi refundovať peniaze za práce. Záverom bolo uvedené,
že žalobca taktiež uzavrie zmluvu na zemné práce (v rámci archeologického výskumu) s príslušnou
spoločnosťou (refundované spoločnosťou žalovaného).

140. V rámci 49. progress meetingu (č.l. 386), ktorý sa konal dňa 3.11.2004 a v rámci výstupu - k tomuto
dokumentu je uvedené, že žalovaný súhlasí s ponukou na archeologické výskumy/(celkovo náklady 2,4
milióna Sk/ s tým, že práce sa začnú čo najskôr. V rámci tohto meetingu žalovaný informoval, že pre
archeologické práce bude vypracovaný dodatok k technickej zmluve medzi stranami.

141. Žalobca v konaní preukázal, že práce archeologického záchranného prieskumu ako aj zemné práce
pre záchranný archeologický prieskum pre stavbu Ropovod boli zo strany žalovaného objednané, čo
vyplýva najmä z 44. progress meetingu. Žalobca tieto práce objednal pre žalovaného, práce boli zo
strany subdodávateľov žalobcu vykonané avšak žalovaný odmietol tieto práce žalobcovi zaplatiť/ resp.

refundovať náklady /.

142. Žalobca v konaní doložil listinné doklady, ktoré preukazujú úhradu faktúr spolu s úrokom z
omeškania a trovami konania spoločnosti BP BAU s.r.o., ktorá na základe objednávky žalobcu vykonala
zemné práce a z listinných dokladov - protokolov skutočne prevedených prác k 30.11.2004 a 16.12.2004

vyplýva, že práce vykonané boli (č.l. 735, 738).

143. Taktiež z listinných dokladov, výpisov z účtu žalobcu (č.l. 476, 477) vyplýva, že žalobca tieto faktúry
spolu s úrokmi z omeškania a trovami konania spoločnosti BP BAU s.r.o. uhradil. Nakoľko však žalovaný
nezaplatil žalobcovi refundáciu týchto nákladov, žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu a je

povinný žalobcovi toto bezdôvodné obohatenie vydať. (Ide o faktúry 058/05/1413, 059/05/1413).

144. Pri faktúre 057/05/1413 vystavenej za správne poplatky dotknutých úradov, úhrady kolkov za
vydanie LV a úhrady za vypracovanie posudkov súd uvádza, že žalobca v konaní preukázal úhrady
týchto nákladov a to výpismi z účtu žalobcu, (č.l. 766 až 771), ktorým predchádzali faktúry vystavené

znalcom za znalecké posudky znalca Ing. W. B., spoločnosti MH Consulting spol. s r.o., Ing. Vladimíra
Šurániho a spoločnosti Lesoprojekt Zvolen.145. K potrebe vykonania znaleckého dokazovania ako aj k potrebe vykonania archeologického
prieskumu sa vyjadril svedok R.. B. N., ktorý bol bývalým štatutárom žalobcu. Z jeho svedeckej
výpovede vyplýva, že požiadavka archeologického prieskumu a prác bola jednoznačne požiadavkou

žalovaného a vyvstala v priebehu riešenia projektu. Ako svedok uviedol, bolo to z dôvodu, že
pokiaľ by sa počas realizácie stavby našli archeologické nálezy, stavba by sa musela zastaviť. Týmto
archeologickým prieskumom sa malo predísť práve takémuto zastaveniu stavby. Svedok rovnako
potvrdil, že vypracovanie znaleckých posudkov (dendrologické, pedologické a pod.) bolo potrebné nie z
hľadiska archeologického prieskumu ale z hľadiska stavby ropovodu . Svedok ďalej potvrdil, že strany

postupovali podľa základnej zmluvy a čo sa týka ostatných náležitostí, tie boli vypracované buď na
základe zápisov z progress meetingov prípadne iných dokumentov, jedná sa podľa svedka o štandardný
postup.

146. Súd mal z výpovede svedka R.. B. N. za preukázané, že náklady, ktoré súviseli s úhradou
znaleckých posudkov, správnych poplatkov a pod. boli opodstatnené a súviseli s realizáciou projektu

ropovodu. Tieto vynaložené náklady súviseli so zrealizovanými prácami.

147. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28.2.2017, (č.l. 780) nerozporuje predložený dôkaz -
záznam z rokovania 25. progress meetingu (49. progress meeting č.l. 386), na ktorom R.. E. ako
člen predstavenstva žalovaného požadoval, že na vykonanie archeologického prieskumu musí byť

uzatvorený dodatok k zmluve. Súd uvádza, že podstatou tohto progress meetingu je, že žalovaný
súhlasil s ponukou na archeologické výskumy a práce sa mali začať čo najskôr. Je irelevantné či bol
alebo nebol vypracovaný dodatok k technickej zmluve medzi sporovými stranami. Taktiež je irelevantné,
kedy žalobca vystavil žalovanému faktúry za zemné práce a práce za archeologický prieskum.

148. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru , že nárok žalobcu vo výške 100.159,63
EUR s prísl. titulom neuhradených faktúr je dôvodný, nakoľko žalovaný si tieto práce objednal, čo
nepochybne vyplýva z jednotlivých zápisov citovaných progress meetingov, práce boli zo strany
subdodávateľov žalobcu riadne vykonané a zo strany žalobcu jednotlivým jeho subdodávateľom a
zmluvnými partnerom (znalcom) uhradené, čo vyplýva z doložených výpisov z účtu žalobcu. K cene za

jednotlivé práce a služby súd uvádza , že medzi stranami sporu bolo dohodnuté, že žalovaný bude tieto
náklady refundovať žalobcovi, čo taktiež vyplýva z citovaných progress meetingov.

149. Preto súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného titulom bezdôvodného
obohatenia na zaplatenie dlžnej istiny spolu so zákonným úrokom z omeškania od nasledujúceho dňa

po splatnosti faktúr , do zaplatenia. Vo zvyšku úroku z omeškania súd s poukazom na ustanovenie §
145 ods. 2 C.s.p. konanie zastavil.

150. Predmetom konania bola aj vzájomná žaloba žalovaného, ktorou sa žalovaný domáhal voči
žalobcovi zaplatenia sumy 184.376,13 EUR s príslušenstvom. Predmetom vzájomnej žaloby boli tri

faktúry uhradené žalobcom a to faktúra číslo 023/04/1413 na sumu 133.875,- EUR splatná dňa
25.7.2004, faktúra číslo 035/04/1413 na sumu 39.392,60 EUR splatná dňa 24.8.2004 a faktúra číslo
039/04/1413 na sumu 11.108,53 EUR splatná dňa 28.10.2004.

151. Žalobca v konaní vzniesol námietku premlčania nároku žalovaného s tým, že plnenia, ktoré

žalovaný poskytol žalobcovi boli realizované v lehote splatnosti faktúr, t.j. najneskôr 28.10.2004. Žalobca
mal za to, že lehota počas ktorej bol žalovaný povinný uplatniť svoje právo na vrátenie bezdôvodného
obohatenianasúdezačalaplynúťnajneskôrdňa28.10.2004auplynuladňa28.10.2008.Keďžežalovaný
podalžalobunasúdaždňa16.4.2010urobiltakpouplynutípremlčacejdobyatakétoprávojepremlčané.

152. Súd prihliadol na námietku premlčania žalobcu , s ktorou sa stotožnil a vzájomný návrh
žalovaného z dôvodu vznesenej námietky premlčania zamietol.

153. Vzájomná žaloba žalovaného bola uplatnená po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty, ktorá
uplynula dňa 28.10.2008 a žalovaný vzájomnú žalobu podal až 16.4.2010.

154. Súd dáva do pozornosti, že zmluva uzavretá medzi sporovými stranami je absolútne neplatným
právnym úkonom a žalovaný si mohol svoj nárok uplatňovať iba titulom bezdôvodného obohatenia a nietitulom náhrady škody. Nakoľko žalobca vzniesol námietku premlčania, súd na túto námietku prihliadol
a vzájomnú žalobu zamietol s tým, že meritom vzájomnej žaloby sa nezaoberal.

155. Predmetom vzájomnej žaloby bolo peňažné plnenie, petit vzájomnej žaloby neobsahoval povinnosť
zaplatiť zo strany žalobcu dlžnú sumu oproti povinnosti zo strany žalovaného vydať vec - dizajn manuál
(plnenie z ďalších dvoch faktúr, ktoré si žalovaný uplatňuje sa vydať nedajú). Žalovaný je zastúpený
advokátom a petit vzájomnej žaloby neobsahuje výrok na vydanie veci. Keďže súd je viazaný petitom
vzájomnej žaloby, riešil len peňažné plnenie a námietkou premlčania sa súd zaoberal len vo vzťahu

k peňažnému plneniu.

156.Žalovanývosvojomvyjadrenízodňa20.1.2015kvznesenejnámietkepremlčaniazostranyžalobcu
poukazoval na ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka . K argumentácii žalovaného súd
uvádza, že ustanovenie tohto paragrafu by sa na daný právny stav použilo pokiaľ by žalovaný vo
vzájomnej žalobe žiadal vydať vec. Žalovaný si však vzájomnou žalobou neuplatňuje vydanie veci ale

domáha sa peňažného plnenia. Žalobca sa taktiež v konaní domáha peňažného plnenia , voči sebe
teda stoja dve premlčateľné práva , preto sa ust. § 107 ods. 3 Obč. zák. nedá aplikovať.

157. Podľa rozsudku NS ČR sp. zn.: 33 Odo 773/2002, na ktorý poukazoval žalobca ustanovenie § 107
ods. 3 Občianskeho zákonníka sa týka iba prípadov synalagmatických záväzkov, kde na jednej strane

stojí právo, ktoré sa premlčuje a na druhej strane právo nepremlčateľné, predovšetkým na prípady, kde
oproti sebe stojí právo na vydanie peňažného plnenia proti vlastníckemu právu.

158. Keďže predmetom vzájomnej žaloby je premlčateľné majetkové právo na vrátenie bezdôvodného
obohatenia titulom vykonaných úhrad a na druhej strane žalobca sa domáha peňažného plnenia na

vrátenie bezdôvodného obohatenia titulom vykonaných činností a dodaných vecí žalovanému, v právnej
veci nie je možné aplikovať ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Taktiež nie je možné
aplikovať ustanovenie § 388 ods. 2 písm. a) a § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka nakoľko k uzavretiu
platnej zmluvy medzi sporovými stranami nikdy nedošlo.

159. Aj v prípade, ak by súd aplikoval ust. § 404 ods. 1 Obch. zák. vzájomný návrh bol premlčaný ešte
pred podaním žaloby , nakoľko žaloba bola podaná na súd dňa 11. 11. 2008 a žalovaný mohol podať
vzájomný návrh do 24. 10. 2008.

160. Tým, že medzi sporovými stranami nedošlo k uzavretiu platnej zmluvy a v konaní bolo preukázané,

žezmluvajeabsolútneneplatnýmprávnymúkonom,žalobcanemoholporušiťžiadnuzmluvnúpovinnosť
z tejto neplatnej zmluvy a preto súd vzájomnú žalobu žalovaného posúdil ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia a nie ako nárok na náhradu škody.

161. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a cit. zákonné ustanovenia , súd vzájomnú žalobu

žalovaného vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zamietol.

162. Z dôvodu zmeny právnej kvalifikácie súd na svedecké výpovede svedkov R.. B. X. a R.. W. E. ,
ktorý sa vyjadrovali najmä k zmluve neprihliadal.
163. O nároku na náhradu trov konania v konaní o návrhu a v konaní o vzájomnom návrhu rozhodol

súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní o návrhu a aj v konaní o vzájomnom návrhu plný
úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

164. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2

C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).