Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/38/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311202084
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4311202084.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci žalobcu: Y. N., I.. XX.XX.XXXX,
Z. B.. T.. K. XXX/XX, XXX XX Y., proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava, o náhradu
škody,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd nepriznáva žalovanému náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 199.163,51
eur s príslušným úrokom 3 % od 9.12.2010 až do zaplatenia. Žalobca uviedol, že žalobu podáva v
zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. Uviedol, že ku škodám došlo dňa 9.12.2010, keď žalovaný použil cudzie
rozhodnutia bez legitimity, použil falzifikát, diel I. ÚNZ potvrdenie o pracovnej neschopnosti a diel II.
ambulantné poskytovanie a o nej rozhodoval posudkový lekár, schopný práce 17.9.2002 použil krivé,
nepravdivé veci pred súdom, použil Z.-Z. M..L..T.., že len potvrdil dátum 17.9.2002 a použil na to
správne rozhodnutie na spôsobilosť iného a na Okresnom súde v Leviciach sp.zn. 200-152-4002/2003-1,
ktorá bola vydaná 9.5.2003. Dňa 9.12.2010 podľa § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. spôsobil škody pri
výkone verejnej moci. Škodu spôsobil nesprávnym úradným postupom. Použitím rozhodnutia pod č.
200-4002/2003-1 zo dňa 9.5.2003 a použitie falzifikátu, ktorý je vyrobený na starom, neplatnom tlačive
z čias ÚNZ ako ÚNZ potvrdenie o pracovnej neschopnosti. Rozhodnutie pod č. 200-4002/2003-1 je na
meno Ľ. N., jeho narodenie je XX.XX.XXXX vo vzťahu k tejto fyzickej osobe má spôsobilosť mať práva
a povinnosti (má právnu subjektivitu) a určuje mu § 48 ods. 2 zák.č. 54/1956 a NR SR č. 193/1994 Z.z.
pre pána Ľ. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. Y., K. XX, povinnosti zaplatiť preplatok na číslo účtu XXXXX-XXX/
XXXX určuje p. Ľ. N.. Táto spôsobilosť zaniká iba smrťou a toto je príčinná súvislosť vzniknutej škody,
žalovaný upravoval, pozmeňoval občianske procesné právo na vlastné úvahy nad rámec zákona do
konca spôsobilosť prenášala na iné subjekty čo je nemožné a z nemožného plnenia vyrobila plnenie -
OS Levice marí úradné rozhodnutie tohto súdu diskrimináciou. Žalobca vo svojich ďalších podaniach
uviedol, že rozhodnutie z 9. mája 2003 č. 200-152-4002/2003-1 (§ 19) je na meno Ľ., priezvisko N.
s rodným číslom XXXXXX/XXXX, trv. bytom K. XX, Y., ktorý je nositeľom rozhodnutia a podľa § 48
ods.2 zákona č. 54/1956 Zb. je aj povinný, je tou osobou, komu to zákon priznáva, je to iba pán Ľ. N..
Žalobca nie je povinný a ani mu zákon neukladá povinnosť, nemá pôsobnosť podľa zákona, netýka sa
pasívnej legitimácie , aby súd mohol žiadať zaslanie fotokópie od iného, t.j. od žalobcu, a to fotokópie
rozhodnutia č.200-152-4002/2003-1, ako aj falzifikát, ktorý nie je diel I. originálu, ale je falzifikát č. X/89
Lev 39613-91 ÚNZ potvrdenie o pracovnej neschopnosti ako pravej verejnej listiny, ktorá bola použitá.
Žalobca nemal vyplatené nemocenské dávky, nebol práceneschopný, ani nenastúpil do práce, ani nemal
správne konanie a nemal vydané ani správne rozhodnutie a preto (§ 19 OSP) nemá oprávnenie ani

spôsobilosť, aby súd žiadal od iného iné rozhodnutia iných, cez porušovanie základných práv a slobôd.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, pod jeho činnosťou nerešpektuje § 37 ods. 8 zák.č.
98/1995 Z.z., nerešpektuje rozhodnutia o dátume ukončenia PN - kto je účastníkom konania v správnom
rozhodnutí, proti ktorému má byť prístupné odvolanie /§37 ods.5 cit. zákona/ fyzickej osobe Ľ. N.,
M. L.. Č.. XXXXXX/XXX G.. Z. K. XX - podľa § 7 a 8 zák.č. 40/1964 Zb. Pod dozorom štátu, ktorým
je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, je povinný Ľ. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. Y., K. XX,
podľa § 48 ods. 2 zák.č. 54/1956 Zb. v znení zák.č. 193/1994 Z.z. , ako zamestnanec, ako príjemca
dávok, takáto osoba sa nenachádza v evidencii obyvateľstva, nie je matrične zaregistrovaná. Došlo ku
konaniam, ktoré nie sú v súlade s vyhl. Ministerstva práce , sociálnych vecí a rodiny č.106/1992 Zb.
podľa § 8 citovanej vyhlášky, kde posudkový lekár nemôže určovať a o nej rozhodovať, aby rozhodoval
o skončení práce, schopný práce dňom, ako to urobil vlastnoručne pod dôkazom dielu II. č. T213182
- cit. vyhláška mu to nedovoľuje, neukladá to, čo vykonal a nie je daný podnet na ukončenie, ale
svojvôľa posudkového lekára priamo rozhodla o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, vzniklo
nekompetentné rozhodnutie, čo zákonom nie je dovolené. To je príčinná súvislosť vzniku škody,
kde vlastnou rukou, jedným a tým istým perom bol napísaný a použitý dátum schopný práce dňom
17.9.2002 posudkovým lekárom bolo vyrobené rozhodnutie a použité dňa 17.12.2002 do Sociálnej
poisťovne: medzi vydaným nezákonným rozhodnutím a vznikom škody je, keď žalovaný v čase od
17.12.2002 do 31.3.2003 upravuje, pozmeňuje vôľu hmoty v nej, definíciu právneho úkonu v správnom
rozhodnutí posudkového lekára- je to nekompetentné rozhodnutie, ktoré nie je na žalobcu a chýba
správne rozhodnutie správneho orgánu, pod dielom II.č. T213182. Nezákonným nesprávnym úradným
postupom vznikla priama škoda spolu 199 163,50 eur - 46 440 eur je strata na mzde, 55 154 eur je krádež
nehnuteľnosti v centre mesta ako trojizbového bytu, byt napísali na Ľ. N. a cez priamy predaj exekúciou
získali aj príjem 36 788 Sk, taktiež-cez pozmenenie zápočtov evidenčných listov dôch. zabezpečenia,
ako aj na odvodoch za rok 2003 až r.2008 sumu: 51 200 eur za zneužitie osobných údajov do iného
mena, priezviska - osobu, ktorá sa nenarodila a od takejto osoby sa požaduje 46 369,51 eur s prísl.. Súd
pojednával v neprítomnosti žalobcu, keď bol riadne predvolaný a nepožiadal o odročenie pojednávania
z dôležitého dôvodu (§ 101 ods. 2 O.s.p.)

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že ide o ďalšie zmätočné, nejasné a nezrozumiteľné
podanie, ktorým si žalobca uplatňuje náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, resp.
nezákonným rozhodnutím. Zo žaloby nie je možné identifikovať, akým spôsobom malo dôjsť k porušeniu
povinnosti orgánu verejnej moci a následnému nesprávnemu úradnému postupu či nezákonnému
rozhodnutiu. Nie je tiež možné jednoznačne určiť, ktorý konkrétny orgán verejnej moci sa dopustil
nesprávneho úradného postupu alebo vydal nezákonné rozhodnutie s nesprávnymi osobnými údajmi
žalobcu, príp. pozmeňoval a falšoval listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva v prvom odseku žaloby Vety a
slovné spojenia uvedené v žalobe ako i Návrhu na prejednanie škody zo dňa 4.2.2011 (ďalej len „žiadosť)
logicky nesúvisia a nedávajú zmysel. Je tiež komplikované určiť, o aké tvrdenia opiera žalobca svoju
žiadosť i žalobu. Z toho dôvodu nemôže žalovaný posúdiť, či je v tomto konaní pasívne legitimovaný.
Žalovaný uviedol, že na základe predchádzajúcich podaní žalobcu sa možno domnievať, že sa jedná o
nesprávny úradný postup /resp. vydané nezákonné rozhodnutie/, ku ktorému malo dôjsť pri vystavovaní
práceneschopnosti žalobcovým obvodným lekárom, ktoré žalobca uvádza takmer vo všetkých svojich
podaniach. Žalovaný uviedol, že potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu bolo vystavené
dňa 11.1.2002 a žalobca bol podľa neho neschopný práce od 11.1.2002 do 6.9.2002. Žalovaný poukázal
na to, že požiadal o stanovisko v predmetnej veci Sociálnu poisťovňu, ktorá na základe prešetrenia
veci vo svojom stanovisku uviedla, že žalobca bol v zmysle Potvrdenia pracovnej neschopnosti č.
T213182 uznaný za dočasne práceneschopného od 11.1.2002 do 6.9.2002, a to praktickým lekárom
pre dospelých W.. B. Z.. Dočasnú pracovnú neschopnosť ukončil taktiež praktický lekár W.. B.
Z.. Kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu v súlade s vyhl. Ministerstva práce, sociálnych
vecí Slovenskej republiky č. 106/1992 Zb. vykonával posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka
Levice, W.. S. K.. V prípade žalobcu posudkový lekár dal len ústny podnet na ukončenie dočasnej
pracovnej neschopnosti žalobcu a o jej skončení rozhodol praktický lekár W.. B. Z.. Posudkový lekár
Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, W.. S. K. nevydal v tomto prípade žiadne písomné rozhodnutie
o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Na základe požiadavky Sociálnej poisťovne, ústredie,
zo dňa 16.1.2003 vykonala Sociálna poisťovňa, pobočka Levice kontrolu dátumov skončenia dočasnej
pracovnej neschopnosti poistencov podľa I. a II. dielu tlačív Potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pri kontrole bolo zistené, že na PPN žalobcu sú rozdielne dátumy skončenia pracovnej neschopnosti.
Na II. dieli PPN „Hlásenie zamestnávateľovi (platiteľovi poistného) o skončení dočasnej pracovnej
neschopnosti“ bol uvedený dátum schopný práce od 17. 9.2002 a na Náhradnom hlásení (I. diel PPN) bol

uvedený dátum schopný práce od 7.9.2002. Originál tlačiva I. diel PPN “Legitimácia práceneschopného
poistenca„ žalobca praktickému lekárovi neodovzdal. V rámci šetrenia sa k tejto zistenej skutočnosti
vyjadril praktický lekár pre dospelých W.. B. Z., ktorý uviedol, že pri uznaní žalobcu za práceschopného
nedošlo k omylu, ani k oprave ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti z jeho strany a potvrdil, že
uznal žalobcu za práce schopného od 7.9.2002. Na II. dieli PPN „Hlásenie zamestnávateľovi (platiteľovi
poistného) o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti“ bol zamestnávateľom Z. Z., M..L..T.. M. M. Y.
potvrdený dátum nástupu do zamestnania dňom 17.9.2002. Vzhľadom na zistené skutočnosti vydala
Sociálna poisťovňa, pobočka Levice, rozhodnutie zo dňa 9.5.2003, č. 200-152-4002/2003-1, právoplatné
a vykonateľné dňom 3.6.2003, na základe ktorého je žalobca povinný vrátiť preplatok na nemocenskom
vo výške 1890 Sk za obdobie od 7.9.2002 do 16.9.2002. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice, súčasne
podala Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Leviciach trestné oznámenie pre podozrenie z
falšovania a pozmeňovania verejnej listiny. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca vo svojej žalobe a v
žiadosti tvrdí, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne č.200-152-4002/2003-1 došlo k „mareniu náhrady
škody a týmto rozhodnutím bola pozmenená spôsobilosť mať práva a povinnosti fyzickej osoby Ľ. N.,
I..XX.XX.XXXX, ktoré zaniká smrťou“. V danom prípade žalovaný konštatuje, že žalobca často vo svojich
podaniach uvádza toto vyhlásenie a eventuálne preklepy, resp. chyby v písaní jeho mena a priezviska
(Ľ. vs. Ľ., N. vs. N.) považuje za zmenu spôsobilosti na práva a povinnosti. Podľa § 37 ods. 8 zákona
č. 98/1995 Z.z. o „Liečebnom poriadku v znení zákona č. 118/2002 Z.z. (ďalej len zákon o Liečebnom
poriadku“) na konanie vo veciach dočasnej pracovnej neschopnosti sa vzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní, ak nie je ustanovené inak. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti sa teda
považuje za rozhodnutie vydané v správnom konaní. Ak žalobca nesúhlasil s rozhodnutím praktického
lekára o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, mal možnosť podať odvolanie v zmysle § 37 ods.5
zákona o Liečebnom poriadku. Potvrdenie dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu ako rozhodnutie
vydané v správnom konaní je právoplatné a nebolo zrušené pre nezákonnosť príslušným súdom v rámci
preskúmania rozhodnutia. V tomto prípade nebola splnená podmienka pre uplatnenie náhrady škody
z titulu nezákonného rozhodnutia podľa § 4 ods.1 zákona č. 58/1969 Zb. Rovnako žalovaný nemá
preukázané, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany orgánov verejnej moci. Žalovaný
vzhľadom na vyššieuvedené má za to, že žalobca nesplnil podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu
škody podľa zák.č. 58/1969 Zb. Žalovaný poukázal na § 22 ods.1 zák. č. 58/1969 Zb., podľa ktorého
právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba
odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. Žalobca v žalobe ako i v žiadosti tvrdí, že
nesprávny úradný postup, ktorým mu bola spôsobená škoda, mal nastať v období od 11.1.2002 až
6.9.2002. Žalovaný preto vznáša námietku premlčania práva žalobcu na náhradu škody, a to márnym
uplynutím lehoty k 6.9.2005. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že sa žalobca o škode
dozvedel neskôr ako v subjektívnej trojročnej premlčacej lehote. Žalobca nepreukázal, že v uvedenej
právnej veci je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR oprávnené konať v mene Slovenskej
republiky a je teda pasívne legitimované. Žalovaný má za to, že nakoľko nebol preukázaný nesprávny
úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, ani vznik škody, výška uplatnenej škody,
ktorú v žalobe žalobca požaduje, a žiaden kauzálny nexus medzi uplatňovanou škodou a nesprávnym
úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím orgánu štátu v súlade so zákonom o zodpovednosti
za škodu, a to žiadnymi dôkazmi, ktoré by preukazovali žalobcom uvádzané tvrdenia, má preto žalovaný
za to, že žaloba ako i odvolanie žalobcu je v celom rozsahu nedôvodné. Žalovaný žiadal preto žalobu
zamietnuť. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, keď bol riadne predvolaný a nepožiadal o
odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (§ 101 ods. 2 O.s.p.) .

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Žalobca adresoval Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR návrh na predbežné prejednanie
škody zo 4.12.2011 (zák.č.514/2003 Z.z.) vo výške 199 163,51 eur. V ňom uviedol, že dňa 9.12.2010
- náhrade škody marilo súdne úradné rozhodnutie č.200-152-4002/2003-1, kde bola pozmenená
spôsobilosť mať práva a povinnosti fyzickej osoby Ľ. N., I..XX.XX.XXXX, ktoré zaniká smrťou. Taktiež
bolo staré tlačivo z čias ÚNZ potvrdenie pracovnej neschopnosti, ktoré používala ÚNZ ako náhradné
hlásenie - používa na iný subjekt, ktorý na tejto listine ako falzifikáte nemá ani meno ani adresu, ani
zamestnávateľa , ani svoje rodné číslo. A orgán verejnej moci rozvracia ústavné zriadenie Slovenskej
republiky pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom (klame). Krivo pred súdom vypovedá
a preto štát zodpovedá za vzniknuté škody výkonom verejnej moci v súlade s čl.46 ods.3 Ústavy SR a
preto žiada žalobca o úhradu škody vo výške 199 163,51 eur mimosúdnym zmierom.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky súdu oznámilo listom zo dňa 15.1.2014,
že na základe zaslaných podkladov ako i vlastného šetrenia, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a
rodiny SR dospelo k záveru, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu ani vydaniu nezákonného
rozhodnutia zo strany orgánu verejnej moci, preto v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu
škody nebude žalobca odškodnený.

Účastníci konania sa na pojednávanie súdu nedostavili, hoci boli riadne predvolaní, a nepožiadali o
odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd preto prihliadol na obsah žaloby, ako aj písomné
podania účastníkov, s poukazom na ich obsah, ako je vyššieuvedené v úvodnej časti odôvodnenia tohto
rozsudku.

Sociálna poisťovňa, pobočka Levice vydala dňa 9.5.2003 rozhodnutie číslo: 200-152-4002/2003-1, v
ktorom stanovila Ľ. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. Y., K. XX, povinnosť do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia vrátiť preplatok na nemocenskom za obdobie od 7. septembra 2002 do 16. septembra 2002
v sume 1890 Sk, nakoľko zavinil, že táto dávka nemocenského poistenia bola vyplatená neprávom.
V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že Ľ. N. bolo za obdobie od 11.1.2002 do 17.9.2002 vyplatené
nemocenské v sume 55 545 Sk. Nárok na nemocenské dávky podľa správnej dočasnej pracovnej
neschopnosti bol za obdobie od 11.1.2002 do 6.9.2002 v sume 53 655 Sk. V odôvodnení rozhodnutia
sa ďalej uvádza, že Sociálna poisťovňa, pobočka Levice zistila na základe kontroly falšovania tlačív
potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti nezrovnalosti o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
Na I. dieli, ktorý je hlásením pre Sociálnu poisťovňu o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti
(doručené náhradné hlásenie) bol potvrdený skorší dátum skončenia pracovnej neschopnosti, t.j. PS
od: 7.9.2002, ako na II. dieli, ktorý je podkladom na skončenie poskytovania nemocenského, na ktorom
bol neskorší dátum skončenia pracovnej neschopnosti, t.j. PS od: 17.9.2002. Následne na základe
vyžiadania potvrdenia od ošetrujúceho lekára W.. B. Z. bolo potvrdené, že nedošlo k omylu ani k
oprave zo strany ošetrujúceho lekára, nakoľko potvrdil ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti s
dátumom PS od: 7.9.2002. V rozhodnutí je uvedené poučenie o možnosti podať odvolanie. V rozhodnutí
je uvedené za menom a priezviskom Ľ. N. aj rodné číslo XXXXXX/XXX.

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov R. L., V.. X. Y., nakoľko zo žaloby
nevyplýva, k akým konkrétnym skutočnostiam by mali vypovedať, ktoré priamo súvisia s prejednávanou
vecou.

Žalobca v žalobe a v podaní zo dňa 28.4.2014, zo dňa 2.6.2014, uviedol meno a priezvisko Y. N.. Vo
svojom podaní zo dňa 5.3.2012, zo dňa 9.5.2014, zo dňa 16.6.2014 meno a priezvisko uviedol Y.
N.. V rodnom liste má uvedené Y. N.. Súd vychádzal pri uvedení mena a priezviska žalobcu v úvodnej
časti rozsudku prihliadnuc na údaj o mene a priezvisku žalobcu v rodnom liste, prihliadnuc aj na to, že
v niektorých svojich podaniach uvádzal žalobca meno a priezvisko Y. N., v súlade s údajom o mene
a priezvisku v rodnom liste.
Podľa § 2 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu podania žaloby, (ďalej len zák.č.
514/2003 Z.z.) Na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods.1 zák.č.5 14/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zák.č.514/2013 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods.1 písm. d zák.č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej

správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,

Podľa § 5 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 vety prvej zák.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. .právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť ) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 27 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 27 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z. Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

;
Podľa § 25 ods. 2 zák.č. 58/1969 Zb. v znení platnom a účinnom do 1.7.2004 (ďalej
len zák.č.58/1969 Zb.) v právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje v mene štátu
ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1
Podľa § 3 zák.č. 58/1969 Zb., ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti
nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.
Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa § 9 ods.1 vety prvej zák.č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné
vopred prerokovať s ústredným orgánom.
Podľa § 10 zák.č. 58/1969 Zb., ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov
odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 18 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych
orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom
tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Podľa § 18 ods. 2 zák.č. 58/1969 Zb., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 20 zák.č. 58/1969 Zb., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v
tomto zákone Občianskym zákonníkom.

V mene štátu podľa § 9 ods. 1 písm. b zák.č. 58/1969 vystupuje ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého
patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu a ak niet takého
ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti.

Podľa § 21 ods. 4 vety prvej zák.č. 58/1969 Zb. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu
pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 20 zák.č. 58/1969 Zb., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v
tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa § 22 ods.1 zák.č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody
zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.

Na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zák. č.
58/1969 Zb. sa nevyžadovalo predbežné prerokovanie nároku na príslušnom ústrednom orgáne.

Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje nesprávny úradný postup. Z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že
podľa konkrétnych okolností toho ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom
právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu
pravidiel ustanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku,
ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Zák.č.514/2003 Z.z. definuje nesprávny úradný
postup v § 9.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom štátneho
orgánu v rámci plnenia úloh štátu podľa zák.č. 58/1969 Zb., ako aj podľa zák.č. 514/2003 Z.z.
predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Tieto tri podmienky vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri plnení úloh zákonných orgánov pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne, v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich
je daná zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri plnení úloh štátneho orgánu a pri výkone verejnej
moci.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím
predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: nezákonné rozhodnutie, vznik škody, príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Tieto tri podmienky vzniku zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím sú stanovené kumulatívne, v prípade
nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci.

Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým

peňažného. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy,
ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zák.č. 514/2003 Z.z.
nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov, objektívnych súvislostí,
v rámci ktorého jeden jav (príčina), vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak
je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, majetková ujma,
za ktorú je náhrada požadovaná. Vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a
konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom
nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. V postupnom slede javov
je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo,
bezprostredne, predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný.

Pre vznik zodpovednosti štátu za nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo
nezákonným rozhodnutím v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. sa vyžaduje splnenie troch predpokladov
súčasne: nesprávny úradný postup štátneho orgánu, alebo nezákonné rozhodnutie, nemajetková
ujma, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu alebo nezákonným
rozhodnutím a nemajetkovou ujmou. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za splnenia uvedených
podmienok možno priznať tomu, komu nemajetková ujma vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného
postupu takéhoto orgánu alebo jeho nezákonného rozhodnutia, a to ak samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky neuspokojilo nárok žalobcu na náhradu škody na základe písomného Návrhu žalobcu na
predbežné prejednanie škody (zák.č.514/2003Z.z.) vo výške 199 163,51 eur, v šesťmesačnej lehote
od doručenia mu uvedeného návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, žalobca sa
preto následne mohol domáhať uspokojenia nároku na súde.

Žalobca si v tomto konaní uplatňuje proti žalovanému nárok na náhradu škody spôsobenú pri výkone
verejnej moci orgánom verejnej moci, poukazujúc na nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci.
V žalobe žalobca uvádza, že ku škodám došlo dňa 9.12.2010, keď žalovaný použil cudzie rozhodnutia
bez legitimity, použil falzifikát, diel I. ÚNZ potvrdenie o pracovnej neschopnosti a diel II. ambulantné
poskytovanie a o nej rozhodoval posudkový lekár, schopný práce 17.9.2002 použil krivé, nepravdivé
veci pred súdom, použil Z.-Z. M..L..T.., že len potvrdil dátum 17.9.2002 a použil na to správne
rozhodnutie na spôsobilosť iného a na Okresnom súde v Leviciach sp.zn. 200-152-4002/2003-1, ktorá
bola vydaná 9.5.2003. Žalobca poukazuje na nesprávny úradný postup žalovaného, v dôsledku ktorého
mu vznikla škoda dňa 9.12.2010, avšak neuviedol, v akom konaní, pod akou sp.zn. žalovaný použil
cudzie rozhodnutia bez legitimity, v dôsledku čoho mu vznikla škoda v uvedený deň. Pokiaľ žalobca
poukazuje na to, že vo veci skončenia jeho pracovnej neschopnosti rozhodoval posudkový lekár, že
potvrdenie vo veci pracovnej neschopnosti bolo napísané na starom, neplatnom tlačive ÚNZ, že vo veci
skončenia pracovnej neschopnosti nebolo správne postupované, k tomu súd uvádza, že žalobca aj proti
rozhodnutiu vo veci dočasnej pracovnej neschopnosti mal možnosť podať odvolanie do troch dní od dňa
oznámenia alebo doručenia rozhodnutia podľa § 37 ods. 5 zák.č. 98/1995 Z.z. vtedy platnom a účinnom.
Súd poukazuje na to, že podľa § 14 ods.1 zák.č. 71/1967 Zb., účastníkom konania je ten, o koho právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí,
že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Žalobca mal možnosť podať aj proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne zo dňa 9.5.2003 číslo: 200-152-4002/2003-1 odvolanie, o čom bol v rozhodnutí
poučený, v rámci ktorého mohol namietať všetky okolnosti súvisiace s vystavením potvrdenia o dočasnej
práceneschopnosti a s ukončením dočasnej práceneschopnosti. Žalobca nepodal odvolanie proti
citovanému rozhodnutiu. Právoplatné rozhodnutie nebolo zrušené. Nebola preto už z tohto dôvodu

splnená podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi v príčinnej
súvislosti s týmto rozhodnutím. Žalobca pre nesprávne písanie jeho mena a priezviska napádal to, že v
rozhodnutí Sociálnej poisťovne, nejde o osobu totožnú s ním. V rozhodnutí je uvedené meno a priezvisko
Ľ. N., X. I.. XX.XX.XXXX. Uvedené je aj rodné číslo XXXXXX/XXX. Prípadné nedostatky, či nedopatrenia
v súvislosti s písaním mena a priezviska fyzickej osoby nemenia jej identitu, ani nezasahujú do jej
procesnej spôsobilosti byť účastníkom konania, t.j. ani do jej práva podať odvolanie. Súd poukazuje na
to, že podľa § 173 zák.č .461/2003 Z.z., účastník konania vo veciach sociálneho poistenia je právnická
osoba alebo fyzická osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má
konať alebo ktorej práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím priamo
dotknuté, alebo ktorá tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach priamo dotknutá, a to až do času, kým sa preukáže opak (ďalej len účastník
konania ). Žalobca mal možnosť podať odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu, keďže jeho procesná
spôsobilosť nebola nesprávnym napísaním jeho mena a priezviska dotknutá.
Žalobca neuvádzal, v akom inom konaní vedenom štátnym orgánom v pôsobnosti Ministerstva práce,
sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, pri
vybavovaní akej inej konkrétnej veci týkajúcej sa žalobcu malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu,
v dôsledku ktorého vznikla žalobcovi škoda.
Pokiaľ malo dôjsť ku škode za obdobie od 11.1.2002 do 6.9.2002, žalovaný vzniesol námietku
premlčania práva žalobcu na náhradu škody, a to márnym uplynutím lehoty k 6.9.2005 s poukazom
na § 22 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb. Už s poukazom na vznesenú námietku premlčania v dôsledku
uplynutia trojročnej premlčacej lehoty nárok na prípadne vzniknutú škodu v uvedenom období nie je
možno žalobcovi priznať. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v sume 199 163,51 eur, avšak
nepreukázal, nekonkretizoval, prečo si uplatňuje náhradu škody alebo nemajetkovú ujmu práve v tejto
výške a v príčinnej súvislosti s akým konkrétnym nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným
rozhodnutím štátneho orgánu v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej
republiky, najmä keď tvrdí, že ku vzniku škody došlo 9.12.2010.

Žalobca nepreukázal súčasné splnenie podmienok, že mu vznikla škoda alebo nemajetková ujma v
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalovaného alebo jeho nezákonným rozhodnutím.
Keďže neprichádza do úvahy zodpovednosť žalovaného za škodu, za nemajetkovú ujmu, spôsobenú
pri výkone verejnej moci pre nesplnenie zákonných predpokladov v zmysle zák.č.58/1969 Zb. a zák.
514/2003 Z.z., súd žalobu žalobcu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný mal v konaní úplný procesný úspech, mal by právo na náhradu trov konania, avšak náhradu
trov konania nežiadal priznať. Súd preto rozhodol tak, že nepriznáva žalovanému náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jeho
doručenia, na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných
vyhotoveniach.
V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva,
ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.