Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 22, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20Pc/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118205533
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2118205533.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci manželov: S. C., F. C.

(navrhovateľka), narodená XX.XX.XXXX, bytom D. C. XX, H., právne zastúpená: JUDr. Jozef Boris,
advokát, N. XXX, XXX XX a L.. Ľ. C. (manžel), narodený XX.XX.XXXX, t. č. bytom N. XXX, XXX XX,
o rozvod manželstva, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov, L.. Ľ. C., nar. XX.XX.XXXX V. S. C., F.. C., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté
dňa XX.XX.XXXX S. H., zapísané v knihe manželstiev O. Ú. H., S. R. XX, ročník XXXX, D. Z. XXX, A.
A.. Č.. XXX, rozvádza.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 28.06.2018 domáhala, aby súd
manželstvo účastníkov rozviedol. V návrhu uviedla, že manželstvo uzavreli po dlhšej známosti z lásky.
Spočiatku bolo manželstvo, až na malé nezhody, harmonické. V období okolo roku 2000 začal manžel
vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, čo viedlo k nepravidelným ale čoraz častejším zmenám
nálady u manžela, ktoré sa prejavovalo povýšenectvom a ignorovaním navrhovateľky a detí. Manžel
sa čoraz viac zdržiaval mimo domova, prestal sa zaujímať o chod domácnosti, ale i o deti, ktoré
navrhovateľka vychovávala sama. V tomto období nepracovala. Postupne dochádzalo k ukončeniu

citového a intímneho spolunažívania manželov, a vyústilo v roku 2011 do odchodu manžela zo spoločnej
domácnosti.Podľanázorunavrhovateľkysúvzťahymedzimanželmivážnenarušenéatrvalorozvrátené,
čím sú naplnené podmienky pre rozvod manželstva.

2. Súd vyzval druhého manžela, aby sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadril. Spolu s výzvou
a návrhom bolo druhému manželovi doručené aj predvolanie na pojednávanie nariadené na deň
16.09.2018. Druhý účastník na výzvu súdu nereagoval, nariadeného pojednávania sa nezúčastnil.

3. Súd na pojednávaní dňa 16.09.2018 vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením
sa so sobášnym listom a ostatnými listinnými dôkazmi. Pojednávanie bolo odročené s tým, že bude
opätovne volaný druhý manžel. Druhému manželovi bola spolu s predvolaním na pojednávanie zaslaná
opätovná výzva na vyjadrenie k návrhu na rozvod manželstva pod hrozbou poriadkovej pokuty.

4. Pojednávania konanom dňa 22.10.2018 sa druhý manžel nezúčastnil, k návrhu na rozvod sa ani po

opätovnej výzve nevyjadril.

5. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 22.10.2018 krátkou cestou súdu doručil
Stanovisko druhého manžela k návrhu na rozvod manželstva, z ktorého vyplývalo, že druhý manžel snávrhom na rozvod manželstva súhlasí a žiada, aby súd manželstvo rozviedol bez jeho prítomnosti a
jeho výsluchu z dôvodu pracovných povinností. Na pojednávaní zároveň právny zástupca navrhovateľky
súdu oznámil obsah sms správy od druhého manžela, v ktorej uvádza: „nemôžem prísť, súhlasím s

rozvodom. C. Ľ..“

6. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav: účastníci uzavreli manželstvo dňa
17.08.1991, u navrhovateľky a druhého manžela ide v poradí o prvé manželstvo. Z manželstva
pochádzajú dve deti, ktoré sú v čase rozvodu plnoleté.

7. Druhý manžel sa na výzvy súdu k návrhu nevyjadril. Súd opakovane vyzýval druhého manžela
na vyjadrenie, avšak bezúspešne. Do termínu pojednávania žiadne vyjadrenie nebolo súdu zaslané.
Na pojednávaní konanom dňa 22.10.2018 bolo predložené stanovisko druhého manžela od právneho
zástupcu navrhovateľky.

8. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že sobáš uzatvorili z lásky. Okolo roku 2000 začal manžel
podnikať s tým, že po tomto roku prišli o majetok, o čom navrhovateľka nevedela. Po tomto období
sa odsťahoval okolo roku 2011 zo spoločnej domácnosti, nenavštevoval ani navrhovateľku, ani deti.
Manželka ako príčinu rozvodu na pojednávaní uviedla odcudzenie po spomínaných udalostiach.
Navrhovateľka v rámci výsluchu uviedla, že k manželovi neprechováva žiadne city a nevidí nádej na

obnovu manželského spolužitia.

9. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
Zákona o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať

zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Zákon o rodine zakotvuje základné osobné práva a povinnosti manželov, ktoré vznikajú uzavretím
manželstva. Tieto mravné a etické postuláty, ktoré vo svojej podstate charakterizujú vzťah manželov
a ich spolužitie, zakotvil zákonodarca ako povinnosti. Ich porušenie môže spôsobiť vážne narušenie
a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia

a na ich porušenie súd obligatórne prihliada pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Postavenie obidvoch manželov je rovnoprávne a pri uzavieraní manželstva, za jeho trvania, ako aj pri
rozvode majú manželia rovnaké práva a povinnosti občianskoprávnej povahy medzi sebou a vo vzťahu
ku svojim deťom.

12. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí. Povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného
a harmonického spolužitia. V rodinnom prostredí by mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia,
tolerancie, dôvery a lásky. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou
povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva.

13. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Rozvod manželstva by mala byť krajná a posledná možnosť riešenia
rozvratu vzťahov medzi manželmi, ku ktorej by mal súd pristúpiť len vtedy, ak sú na to splnené

podmienky.

14. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia
a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva, a
kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a

trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej
účel manželstva. Zákon predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne
stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, žemedzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva a rodiny založenej
manželstvom.

15. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že manželstvo účastníkov je vážne
narušené a trvalo rozvrátené. Neplní svoje funkcie dlhý čas, druhý manžel odišiel zo spoločnej
domácnosti, navrhovateľku a deti nenavštevoval. Manželia spolu nežijú od roku 2011, ani sa spolu
nestretávajú. Navrhovateľka necíti nič, najmä vzhľadom na stupňujúce sa hádky medzi nimi. Nádej na
obnovu manželského spolužitia nevidí.

16. Súd aj z pasivity druhého účastníka v tom smere, že sa k návrhu na rozvod manželstva súdu
ani riadne nevyjadril (vyjadrenie zaslal len po právnom zástupcovi navrhovateľky), pojednávaní sa
nezúčastňoval a ani sa z pojednávania riadne neospravedlnil, vyvodil záver, že manželovi na vzťahu
nezáleží a nemá záujem tento vzťah zachovať.

17. Vzhľadom na preukázaný rozvrat vzťahov, vyjadrenie navrhovateľky o nemožnosti obnoviť spolužitie
s druhým účastníkom, citové ochladnutie zo strany navrhovateľky, ktoré prešlo do absencie citov voči
manželovi, súd dospel k záveru, že niet predpokladu, že by sa manželstvo účastníkov mohlo obnoviť s
perspektívou do budúcnosti, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol.

18. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

19. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

20. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku II. rozsudku
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej
z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň účastníci náhradu trov konania ani

nežiadali.

Poučenie:

ProtivýrokomI.aII.rozsudkumôžupodaťmanželia odvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenia
na Okresnom súde Trnava.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko,
môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému
matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnejobrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.