Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, October 29, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816203169
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816203169.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Zuzany Matyaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne R. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom
A. XX, I., zast. R.. Ivicou Štiglitz, advokátkou so sídlom Šafárikova 8, Rožňava, proti žalovanej:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, o vydanie bezdôvodného
obohatenia,oodvolanížalovanejprotirozsudku11C330/2016-39z27.5.2016OkresnéhosúduRožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, a
v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom uložil žalovanej
povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.753,30 €, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (I.) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II.). Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni na

účet jej právnej zástupkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 269,73 € (III.) a tiež povinnosť zaplatiť
súdny poplatok vo výške 105,- € na účet súdu (IV.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
1.753,30 € s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 29.4.2016 do zaplatenia na tom skutkovom základe,
že so žalovanou uzatvorili zmluvu o úvere č. 705801184 zo 14.9.2011, na základe ktorej bol žalobkyni

poskytnutýspotrebiteľskýúvervovýške500,-€,ktorýsazaviazalasplácaťformou12mesačnýchsplátok
po 82,- € počnúc dňom 22.10.2011, teda v celkovej výške 984,- €. Podľa žalobkyne žalovaná porušila
ustanoveniazákonač.129/2010Z.z.,nakoľkovzmluveneuviedlapodstatnénáležitostiustanovenév§9
ods. 2 cit. zákona, v zmluve nebola uvedená priemerná RPMN v dikcii ust. § 9 ods. 2 písm. i/ cit. zákona,
a preto poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovanej vznikol nárok
len na úhradu istiny vo výške 500,- €. Z tohto dôvodu v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka žalobkyňa voči žalovanej uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
rozdielu medzi poskytnutým úverom 500,- € a zaplatenou sumou 2.253,30 €, t.j. v sume 1.753,30 € s
úrokmi z omeškania v zákonnej výške.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 451, § 456, § 1 ods. 2, § 9, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do
31.12.2012 (ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.), posúdil vzťah strán ako záväzkový zo spotrebiteľskej
úverovej zmluvy a dospel k záveru, že zmluva je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010
Z.z., nakoľko neobsahuje údaj o výške splátok istiny, úrokov a ďalších poplatkov (členenie splátky), príp.
poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, vyžadované cit. zák. ustanovením. Žalovaná

totiž do zmluvy uviedla celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky, pričom výšku
jednotlivých zložiek mesačnej splátky si priemerný spotrebiteľ nemá možnosť vypočítať. Neuvedenievýšky splátok istiny, úrokov a poplatkov súd považoval za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53
ods. 5 OZ, v nadväznosti na ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. považoval zmluvu za platne
uzavretú a s použitím tohto ust. vyvodil záver, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Z

listinných dôkazov mal preukázané, že žalobkyni bola poskytnutá suma 500,- € a tá uhradila žalovanej
sumu 2.253,30 €, preto žalobe ako dôvodnej vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu
1.753,30 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Námietku premlčania vznesenú žalovanou posúdil ako
nedôvodnú, keďže žaloba bola podaná v rámci subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty a mal za to,
že v prípade objektívnej premlčacej doby je potrebné aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu, keďže

ide o úmyselne získané bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, ktorá mala dlhodobo v predmete
činnosti ako nebankový subjekt poskytovanie úverov a jej povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne
predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Ak žalovaná v zmluve o úvere neuviedla podstatné
náležitosti vyplývajúce z § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., týmto obchádzala zákon, a toto jej konanie
sa nedá hodnotiť inak, ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez
právneho dôvodu. Súd nezistil ani nedostatok podmienky konania spočívajúci v namietanej prekážke res

iudicatae, poukazujúc na to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky,
uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru, podľa ktorej všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., alebo pred príslušným
súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka

nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, je súčasťou úverových
zmluvnýchpodmienokžalovanej,atedavyplývazovzťahufaktickynerovnovážnehoataktoformulovaná
rozhodcovskádoložkapodľaposúdeniasúduspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. O zamietnutí
žaloby v časti nároku o zaplatenie úrokov z omeškania súd prvej inštancie rozhodol pri aplikácii ust.

§ 488, § 489, § 517 ods. 1 vety prvej a § 517 ods. 2 OZ, keďže vykonaným dokazovaním nemal
preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia, žalobkyňa
jej neadresovala kvalifikovanú výzvu k plneniu, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. 25Cdo 2895/99 z 29.3.2001. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) účinného v čase rozhodovania a úspešnej žalobkyni priznal

náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 269,73 € za tri úkony právnej
služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 27.5.2016) podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov. Pretože žalobkyňa je oslobodená od súdnych poplatkov podľa ust. § 4 ods. 2
písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a mala v konaní

plný úspech, uložil žalovanej podľa ust. § 2 ods. 2 cit. zákona povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu
Rožňava súdny poplatok vo výške 105,- € podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov,
tvoriaceho prílohu zákona o súdnych poplatkoch.

4. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcom výroku vo veci samej, ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách

konania a trovách štátu (I., III. a IV.), podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP a navrhla, aby ho odvolací súd v napadnutej časti zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania. Napadnutý
rozsudok žalovaná považuje za nepreskúmateľný, nespĺňajúci zákonom stanovené náležitosti v zmysle
ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keď podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a

Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z r.
1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004, sp. zn. I.
ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Bola toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala
ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne

uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny
dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol. Záverom poukázala na rozpis uhradených
splátok ku dňu 18.5.2016 a konštatovala, že veriteľ nemôže vydať niečo, čo ani neobdŕžal, neexistujú
žiadne dôkazy o tom, že prijal sumu vo výške 2.253,30 € a je nanajvýš neprofesionálne posudzovať
skutkový stav, keď sa s ním súd prvej inštancie ani neoboznámil. Na základe uvedeného sa nestotožnila

ani s uloženou povinnosťou nahradiť trovy konania a súdny poplatok.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za vecne správne. Argumenty žalovanej uvedené v odvolaní označila za účelové a neopodstatnené.Podľa názoru žalobkyne súd rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, v odôvodnení sa vyrovnal
so všetkými právnymi argumentmi, ktoré žalovaná počas konania namietala, zhodnotil aj všetky dôkazy
predložené na podporu svojich tvrdení, uviedol, ktoré z nich považoval za preukázané, akými úvahami

sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodovaní vychádzal. Súd v priebehu
konania dokazovaním zistil, že zmluva nespĺňa podstatné náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. Poukázala na to, že žalovaná vlastným konaním, resp. nekonaním alebo opomenutím
spôsobila,žezmluvasazozákonastalabezúročnáabezpoplatkov.Malobybyťvzáujmežalovanej,aby
si počas fungovania na finančnom trhu zmluvy uzatvárané so spotrebiteľmi dala do súladu s právnym

poriadkom SR. Podľa žalobkyne žalovanej vznikol nárok z predmetnej zmluvy len na zaplatenie istiny,
a to práve z dôvodu neuvedenia podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré zákon
vyjadruje a ich nesplnenie primerane sankcionuje. Napokon uviedla, že svoj záväzok voči žalovanej
splnila a naviac ho preplatila o sumu 1.753,30 €, preto žalovaná je povinná túto sumu žalobkyni vydať
v zmysle ust. § 451 ods. 2 OZ. Uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaná reagovala na vyjadrenie žalobkyne v odvolacej replika, v ktorej uviedla, že požadovaná
výška bezdôvodného obohatenia nie je žalobkyňou správne vyčíslená. Tvrdila, že žalobkyňa jej sumu
605,97 € nepoukázala a z tohto dôvodu ju požaduje neoprávnene. Zopakovala skutočnosti uvedené
v odvolaní o.i., že žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy
vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol

a majetkový prospech získala žalovaná z poctivých zdrojov, preto nenastala ani jedna z foriem
bezdôvodnéhoobohatenia,ktorústanovujezákon.Zdôraznila,žesožalobkyňouuzavrelizmluvuoúvere
v zmysle Obchodného zákonníka, podľa ktorej veriteľ sa zaviazal na požiadanie dlžníka poskytnúť v
jeho prospech peňažné prostriedky a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vrátiť
a zaplatiť dohodnuté úroky. Za poskytnutie peňažných prostriedkov požadovala odplatu vo forme úrokov

za poskytnutý úver, keďže je to činnosť, ktorou sa v čase uzatvorenia zmlúv o úvere zaoberala a na ktorú
mala oprávnenie - v predmete podnikania mala aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, čo medzi
stranami sporné nebolo. Ďalej uviedla, že v čase uzatvorenia zmlúv o úvere nemohla mať vedomosť, že
o niekoľko rokov bude zmluva o úvere posúdená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje
podstatné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Na podporu svojich tvrdení, že zmluva o úvere

nie je zmluvou spotrebiteľskou, poukázala na výslovne určený účel uzatvorenia zmluvy - povolania, a
mala za to, že v zmysle ust. § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. nie je možné priznať žalobkyni status
spotrebiteľa.

7. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovanej (odvolacia duplika) k údajne nesprávne vyčíslenej sume

bezdôvodného obohatenia poukázala na to, že súdu prvej inštancie predložila dôkazy, z ktorých tento
ustálil dôvodnosť jej nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške. K argumentu
žalovanej, že nedošlo k žiadnej z foriem bezdôvodného obohatenia, nakoľko zmluva o úvere je platná
a nedošlo k odstúpeniu od nej, ani k jej zrušeniu, uviedla, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o
úvere vyplýva pri porušení povinnosti uviesť podstatné náležitosti zmluvy o úvere priamo zo zákona a

bezdôvodné obohatenie tak vzniká, resp. sa navyšuje prijatím každého plnenia nad poskytnutú istinu.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Z
ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380

ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je podané
dôvodne, lebo rozsudok po skutkovej i právnej stránke v odvolaním napadnutej časti je nesprávny, súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal dôkazy a dokazovanie nie
je účelné doplniť v odvolacom konaní, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa ust. § 389
ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§

391 ods. 1 CSP).10. Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a
namietala tiež nesprávny procesný postup súdu porušujúci právo strany na spravodlivý proces (odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP).

11. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade

ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

12. K odvolaciemu dôvodu upravenému v ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

13. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré

vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

14. Právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu, to zn. vyvodzuje zo skutkového
zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávne
právne posúdenie veci [odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP] je omyl súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie); dochádza k nemu vtedy, ak súd použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo ak síce použil správny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo aplikoval na zistený skutkový stav (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti i predchádzajúci procesný postup súdu prvej
inštancie z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalovanej uvedených v

podanom odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a napadnutý rozsudok nie je vecne
správny. Odvolací súd v rozsahu odvolacích námietok žalovanej skúmal, či dôvod, pre ktorý súd určil
úverovú zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú, má skutočne za následok túto sankciu a zistil, že súd
prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru ohľadne úplnosti úverovej zmluvy z hľadiska náležitosti
podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzavretia. Súd prvej

inštancie i napriek tomu, že na posudzovaný prípad aplikoval správnu právnu normu, nesprávne ale
postupoval, pokiaľ uvedené ust. nevyložil eurokonformne, v zmysle Smernice Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, a vychádzal pritom
tiež z nesprávne zisteného skutkového stavu. V súvislosti s výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z. odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie sp. zn. 3Cdo 146/2017 z 22.2.2018, v

ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky pri eurokonformnom výklade tohto zák. ustanovenia vyslovil
názor, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľa žiadať, aby
v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu a vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých
splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny, a aká časťna úroky a poplatky. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu, pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je
potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Najvyšší súd

SR uviedol, že v žiadnom prípade nemožno z tohto ust. zákona č. 129/2010 Z.z. vyvodiť, že zámerom
zákonodarcu bolo sprísniť požiadavku zakotvenú v čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice EP a Rady (ES) č.
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady (ES) č.
87/102/EHS,podľaktoréhozmluvaoúveremázrozumiteľneastručneuvádzaťvýšku,početafrekvenciu
splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

16. Súd prvej inštancie preto nesprávne postupoval, pokiaľ záver o zániku nároku veriteľa na úroky a
poplatky požadované v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru v danej veci vyvodil z absencie
náležitosti o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa ust. § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,

ktoré ust. nesprávne vyložil a na vec aplikoval, pričom neprihliadol na rozsudok Súdneho dvora EÚ
z 9. novembra 2016 vo veci C- 42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej. Nesprávny
skutkový záver ohľadne úplnosti úverovej zmluvy z hľadiska obsahovej náležitosti podľa ust. § 9 ods.
2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzavretia, nevyhnutne viedol súd prvej
inštancie k nesprávnemu právnemu záveru, že z dôvodu absencie tohto údaja v úverovej zmluve je

potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Súd prvej inštancie v konečnom dôsledku
vedený týmto nesprávnym právnym záverom už obsahu úverového vzťahu strán nevenoval pozornosť,
preto nevykonal dokazovanie a na jeho základe neustálil náležite skutkový stav potrebný pre záver o
dôvodnosti výšky uplatneného nároku. Nakoľko tento nedostatok, vzhľadom na povahu a rozsah jeho
procesných dôsledkov, nemožno efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu,

pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP neostávala iná možnosť ako
rozsudokvnapadnutomvyhovujúcomvýrokuatiežvzávislýchvýrokochotrováchkonaniaaopovinnosti
žalovanej zaplatiť súdny poplatok (§ 396 ods. 3 CSP) zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie v prvom rade odstrániť nedostatky doterajšieho
rozhodovaniaavzhľadomnaspotrebiteľskýcharaktersporu,príp.ispoužitímust.§295CSP,zabezpečiť
si dostatočný skutkový podklad (zistenia) potrebný pre posúdenie obsahových náležitostí úverovej
zmluvy podľa zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzavretia a z hľadiska spotrebiteľského
práva, pričom pri právnom posudzovaní tejto otázky súd vyjde z potreby interpretácie ust. § 9 ods. 2

písm. k) cit. zákona (údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov) v tom
zmysle, že sa nevyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká
jekonkrétnavnútornáskladbatejktorejanuitnejsplátky,ažepokiaľpredmetnézák.ustanoveniehovorío
výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať
tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.

j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje
istinu, úroky a iné poplatky (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 z 22.2.2018).
Taktiež bude súd povinný riadne a presvedčivo, v súlade so zákonom vyhodnotiť všetky skutočnosti
a dôkazy, ktoré sú relevantné (právne významné) pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, právne spor
posúdiť podľa zodpovedajúcich právnych noriem, a to ust. § 52 a nasl., § 451 a nasl. Občianskeho

zákonníka, ako aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, bude mať na zreteli tiež závery formulované Súdnym dvorom EÚ v rozhodnutí C-
42/15 z 9.11.2016 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, a po opätovnom vyhodnotení všetkých
dôkazov o žalobe v zrušenom rozsahu znovu rozhodnúť. V novom rozhodnutí sa súd neopomenie
vysporiadať tiež s argumentáciou žalobkyne v otázke primeranosti úročenia a dôvodnosti poplatku za

spracovanie úverovej zmluvy vo výške 484,- € prezentovanou v žalobe, ako aj s obranou žalovanej a
tvrdeniami strán v konaní a so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní.

18. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne tiež o nároku strán na náhradu trov konania,
vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.