Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 12, 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2T/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218010027
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Tomašková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8218010027.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Zdenkou Tomaškovou v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému T. T. pre prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods.2 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 12.6.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

T. T. C. I. Č. H. B. , B.. XX.XX.XXXX P. X., O. X.
I. Č.. XXX, C.. X.

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

za obdobie od 01.07.2006 do 31.05.2016 na podklade rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bardejove sp.zn. XXXX/XXXXX-XXX zo dňa 08.08.2006, právoplatného dňa 08.09.2006 a rozhodnutia
sp.zn. XXXX/XXXXX/XX/TIM zo dňa 05.08.2009, neoprávnene poberal peňažný príspevok na osobnú

asistenciu v rozsahu 1067 hodín ročne s účinnosťou od 01.07.2006 a v rozsahu 1234 hodín ročne
s účinnosťou od 01.07.2009, ktorý sa na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie uzavretej dňa
01.07.2006 s T. W., O. X. I. Č.. XXX, okr. Bardejov, zaviazal vyplácať T. W., ako svojmu osobnému
asistentovi vo výške 55,- Slovenských korún, /1,82 €/ za jednu odpracovanú hodinu tejto osobnej
asistencie najneskôr do 21. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bola osobná asistencia
vykonávaná, čo však neučinil a finančné prostriedky si ponechával pre svoje osobné účely, čím takto
si voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, nesplnil ohlasovaciu povinnosť o zmene
skutočností, rozhodujúcich na trvanie nároku na príspevok na kompenzáciu tak, ako mu to bolo určené v

odôvodnenípredmetnýchrozhodnutí,kdenáslednýmrozhodnutímÚradupráce,sociálnychvecíarodiny
Bardejov číslo U. zo dňa 30.09.2016, právoplatným dňa 31.10.2016 a následným konaním vedeným pod
sp.zn. U. mu bola uložená povinnosť vrátiť peňažné prostriedky poskytnuté na túto osobnú asistenciu,
čím takto Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, ul. Dlhý rad uviedol do omylu a spôsobil tak
čerpaním príspevku škodu vo výške 20.383,94 €,

t e d a

získaný príspevok použil vo väčšom rozsahu na iný ako určený účel,

č í m s p á c h a l

prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona.Za to mu súd ukladá:

Podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona
trest odňatia slobody v trvaní 1 /jedného/ roka.

Podľa § 49 ods. 1, písm. a/ Trestného zákona výkon uloženého trestu obžalovanému podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 /jedného/ roka.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému ukladá povinnosť, nahradiť poškodenému Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov spôsobenú škodu 20.383,94 €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Bardejove podal na obvineného T. T. obžalobu pre prečin
subvenčného podvodu podľa § 225 ods.2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že za
obdobie od 01.07.2006 do 31.05.2016 na podklade rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bardejove sp.zn. XXXX/XXXXX-XXX zo dňa 08.08.2006, právoplatného dňa 08.09.2006 a rozhodnutia
sp.zn. XXXX/XXXXX/XX/TIM zo dňa 05.08.2009, neoprávnene poberal peňažný príspevok na osobnú

asistenciu v rozsahu 1067 hodín ročne s účinnosťou od 01.07.2006 a v rozsahu 1234 hodín ročne
s účinnosťou od 01.07.2009, ktorý sa na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie uzavretej dňa
01.07.2006 s T. W., O. X. I. Č.. XXX, okr. Bardejov, zaviazal vyplácať T. W., ako svojmu osobnému
asistentovi vo výške 55,- Slovenských korún, /1,82 €/ za jednu odpracovanú hodinu tejto osobnej
asistencie najneskôr do 21. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bola osobná asistencia

vykonávaná, čo však neučinil a finančné prostriedky si ponechával pre svoje osobné účely, čím takto
si voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, nesplnil ohlasovaciu povinnosť o zmene
skutočností, rozhodujúcich na trvanie nároku na príspevok na kompenzáciu tak, ako mu to bolo určené v
odôvodnenípredmetnýchrozhodnutí,kdenáslednýmrozhodnutímÚradupráce,sociálnychvecíarodiny
Bardejov číslo U. zo dňa 30.09.2016, právoplatným dňa 31.10.2016 a následným konaním vedeným pod

sp.zn. U. mu bola uložená povinnosť vrátiť peňažné prostriedky poskytnuté na túto osobnú asistenciu,
čím takto Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, ul. Dlhý rad uviedol do omylu a spôsobil tak
čerpaním príspevku škodu vo výške 20.383,94 €.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného T.Š. T., výsluchom svedkov T. W., T. W. H. N. T.,

ako aj prečítaním listinných dôkazov spisu a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný T. T. na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods.1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že
je nevinný a ďalej k veci uviedol, že je síce pravda, že poberal príspevok na osobnú asistenciu od úradu
práce, ale na druhej strane, úrad práce ani po roku, dvoch, či troch, neprišiel nato, že mu príspevok

nepatrí, čím ho uviedol do omylu a on namieta premlčanie nároku poškodeného.

Uviedol, že pri spisovaní žiadosti o poskytnutie príspevku mu pracovníčka úradu práce odporúčala túto
žiadosť si podať s tým, že aj on sám si prilepší, následne žiadosť spísali a podpísali a to bolo všetko s
tým, že pri spisovaní žiadosti, ale aj pri rozhodnutí o nej bolo poučenie o poskytovaní príspevku, ale aj

napriek tomu si on nie je vedomý toho, aby pri zmene pomerov toto bol povinný úradu práce oznámiť.

Obžalovaný uviedol, že on si už nepamätá, kde podpisoval zmluvu s T. W., ale príspevok za osobnú
asistenciu mu vyplácal asi 4-6 mesiacov. Menovaný pre neho vykonával ťažšie práce, napríklad, nosil
mu drevo, pomáhal mu so sliepkami, ostatné práce robila jeho manželka.

Ďalej uviedol, že výkazy o vykonávaní práce asistenta nosila na úrad práce jeho manželka, zo začiatku
sa tam uvádzal druh práce, ktorú v jeho prospech vykonával asistent, neskôr už stačil iba počet
odpracovaných hodín a tiež aj suma peňazí, ktoré boli asistentovi vyplatené, tieto výkazy zo začiatku
podpisoval pán W., neskôr povedal, že on už nič podpisovať nebude, že nech to podpíšeme my.Obžalovaný uviedol, že tieto práce pán W. v jeho prospech vykonáva dodnes s tým rozdielom, že mu
už zato neplatí, občas mu dá nejakú pozornosť.

Obžalovaný uviedol, že potom, čo pánu W. už nechcel vyplácať peniaze, nebol na úrade práce sa
poradiť, ako postupovať ďalej. Obžalovaný nevedel vysvetliť, prečo na úrade práce uvádzal, že pán
W. už pre neho žiadnu prácu nevykonáva a že mu dal iba 50,- EUR pri podpise zmluvy a na hlavnom
pojednávaní tvrdí, že pre neho pracuje doteraz. Na vysvetlenie uviedol, že on nič také nepovedal, aj keď
jepravda,žezápisnicupodpísal,alebeztoho,abysijupredtýmprečítal.Nemalvedomosťotom,abymal

povinnosť hlásiť úradu práce zmeny, ktoré boli rozhodujúce pri priznaní príspevku na osobnú asistenciu.
Obžalovaný tiež uviedol, že pán W. stráca pamäť, žije čudáckym spôsobom života a nepamätá si ani
čo robil minútu, dve predtým.

Svedok T. W. uviedol, že on nevie, čo je vykonávať asistenčné služby, on obžalovanému nikdy neublížil,
zato, čo pre neho robil, peniaze nepýtal, aj keď mu obžalovaný nejaké peniaze núkal na pivo, či keksy a

tiež je pravda, že od neho aj nejaké peniaze zobral, ale presne si to nepamätá a ani nevie, aká suma to
bola, boli to mince aj papierové bankovky, ale len v takej hodnote, aby mal na pivo, či kávu. Uviedol, že
obžalovanému pomohol priniesť drevo, išiel mu na nákup alebo mu pomohol prejsť po ceste. Uviedol,
že si nepamätá, či nejakú zmluvu s obžalovaným podpísal o tom, že mu bude pomáhať a nepamätá si
ani to, že či za tým účelom s ním bol na úrade práce.

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedka bolo vykonané dokazovanie prečítaním jeho svedeckej
výpovede z prípravného konania, kde svedok uviedol, že niekedy dávno vozil obžalovaného svojim
automklekáromatenmuzatodávalpeniazenapivo.Uviedol,ženiekedymuobžalovanýnejaképeniaze
dal, inokedy zasa nie a niekedy mu v krčme kúpil pivo. Uviedol, že si nepamätá, či podpisoval nejakú

zmluvu, ale niečo sa mu marí. Na úrad práce do Bardejova on nič nenosil a nič nepísal.

Svedkyňa T. W. uviedla, že o tom, že jej manžel mal vykonávať osobnú asistenciu pre obžalovaného sa
dozvedela asi až po 10 rokoch, kedy jej chceli odňať sociálne dávky z dôvodu, že z vykonávania tejto
činnosti mal mať jej manžel príjem. Uviedla, že ona doma nevidela žiadnu zmluvu, ktorú by podpísal

jej manžel, pretože ak by tomu tak bolo, odniesla by ju na úrad, pretože ona s úradmi nechce mať
problémy. Tiež uviedla, že si nevšimla, aby jej manžel v prospech obžalovaného vykonával nejaké väčšie
služby, išlo iba o bežné veci, keď mu pomáhal pri chôdzi po schodoch, doniesol drevo, pomáhal mu s
hydinou, odviezol ho k lekárovi a vlastne obdobným spôsobom pomáhala obžalovanému aj ona, keďže
sú susedia. Tiež uviedla, že nemá vedomosť i tom, aby jej manžel za tieto služby poberal nejaké peniaze,

ale jej manžel sa jej priznal, že obžalovaný mu raz nejaké peniaze dal, bolo to asi 50,- EUR, ale ona si
nevšimla, aby si jej manžel v tom čase kúpil niečo viac.

Svedkyňa N. T. uviedla, že ona ako manželka obžalovaného pravidelne mesačne, po dobu asi jedného
roka nosila na úrad práce potvrdenia o výške svojho mesačného príjmu, ako aj potvrdenia preukazujúce

druh práce, ktorú vykonával asistent v prospech jej manžela a následne, po uplynutí jedného roka na
úrad práce nosila iba potvrdenie o svojom príjme s tým, že druh vykonávanej práce už nebolo potrebné
uvádzať. Uviedla, že zo začiatku tieto výkazy podpisoval pán W., neskôr ich už podpisoval jej manžel a
následne ich podpisovala ona. Za činnosť asistenta poberal jej manžel finančnú pomoc vo výške 120,-
EUR, neskôr sa táto suma upravovala, peniaze dostával jej manžel na svoj účet, išlo o peniaze určené

pre asistenta, ale ako uviedla, ona nemá vedomosť o tom, či ich jej manžel asistentovi skutočne aj
vyplatil, resp. či ich vyplatil v plnej výške, nakoľko ona pri vyplácaní peňazí nikdy prítomná nebola, ale
jej osobne z uvedených peňazí nedal nič. Ako uviedla, asistent pre jej manžela vykonával nejaké služby,
napr. nosil mu drevo, umýval ho, chodil s ním na prechádzky.

Podľa potvrdení o poberaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu, obžalovanému T.C. T. bola za
rok 2006 vyplatená celková sumu 23045 Sk, za rok 2007 suma 54945 Sk, za rok 2008 suma 45652 Sk,
za rok 2009 suma 2083 EUR, za rok 2010 suma 2120,76 EUR, za rok 2011 suma 2145,42 EUR, za rok
2012 suma 2198,88 EUR, za rok 2013 suma 2248,20 EUR, za rok 2014 suma 2268,72 EUR, za rok
2015 suma 2268,72 EUR, za rok 2016 suma 945,30 EUR.

Podľa vyhlásenia o majetku a úsporách občana s ťažkým zdravotným postihnutí na účely peňažných
príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia zo dňa 19.7.2016,obžalovaný T. T. vyhlásil, že nevlastní majetok a úspory, z ktorých podiel pripadajúci na jeho osobu
presahuje sumu 800.000,- Sk.

Podľa zápisnice napísanej na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov dňa 10.2.2017 číslo U.
za prítomnosti obžalovaného T. T. a pracovníkov úradu práce T.. Q. U. H. T.. Ž. J. ohľadne povinnosti
vrátiť peňažný príspevok na osobnú asistenciu, na základe zistenia a čestného prehlásenia T. W., podľa
ktorého mu obžalovaný T. T. za osobnú asistenciu od januára 2009 vyplatil iba 50,- EUR, od podpísania
zmluvy o osobnej asistencii pre obžalovaného nevykonával žiadne úkony, nepodpísal ani jeden výkaz

o odmene osobnému asistentovi.

Po oboznámení sa s týmito vyjadreniami, obžalovaný T. T. uviedol, že zmluvu s pánom W. podpísal,
aj keď menovaný v jeho prospech osobnú asistenciu nikdy nevykonával a okrem 50,- EUR za podpis
zmluvy mu žiadnu odmenu nedal. Výkazy o odmenách predkladala úradu práce jeho manželka, ktorá
aj tieto výkazy podpisovala. Uviedol, že si je vedomý toho, že peňažný príspevok na osobnú asistenciu

poberal neoprávnene a tvrdenie W., že mu odmeny neboli vyplácané, je pravdivé. Tiež uviedol, že
príspevok je ochotný vrátiť iba za dobu 3 rokov, zvyšok považuje za premlčaný.

Podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie, medzi obžalovaným T. T. H. T. W. bola dňa 1.7.2006
uzatvorená zmluva o výkone osobnej asistencie na dobu od 1.7.2006, podľa ktorej zmluvy sa užívateľ

osobnej asistencie zaväzuje osobnému asistentovi vyplácať odmenu vo výške 2000 Sk - opravená na
sumu 55 Sk za jednu odpracovanú hodinu osobnej asistencie najneskôr do 21.dňa v mesiaci.

Podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov zo dňa 8.8.2006 číslo XXXX/XXXXX-
XXX, úrad práce T. T. vyhovel a priznal mu peňažný príspevok na osobnú asistenciu v rozsahu 1067

hodín na obdobie kalendárneho roka s účinnosťou od 1.7.2006. Sadzba na jednu hodinu osobnej
asistencie na účely výpočtu výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu je vo výške 55 SK, ktorý
príspevok sa bude vyplácať podľa počtu hodín osobnej asistencie, ktoré osobný asistent odpracoval v
predchádzajúcom mesiaci pre občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný predložiť podklady
za každý mesiac orgánu na vyúčtovanie, najneskôr do piateho dňa nasledujúceho mesiaca s tým, že
úrad práce príspevok vyplatí najneskôr do 15 dní od predloženia vyúčtovania.

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím uzatvára zmluvu s osobným asistentom s tým, že jedno

vyhotovenie zmluvy odovzdá úradu práce a je povinný poskytovať osobnému asistentovi odmenu podľa
tejto zmluvy.

Súčasťou rozhodnutia je aj poučenie pre občana, ktorému sa poskytuje peňažný príspevok na
kompenzáciu o povinnosti nahlásiť príslušnému orgánu, ktorý vo veci rozhodol do ôsmich dní zmeny v

skutočnostiach rozhodujúcich pre trvanie nároku na príspevok na kompenzáciu a na výzvu príslušného
orgánu je občan povinný osvedčiť skutočnosti rozhodujúce na poskytnutie peňažného príspevku na
kompenzáciu, a to v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy a tiež je povinný do ôsmich dní
oznámiť výšku svojich príjmov a rodinných a majetkových pomerov, ktoré sú rozhodujúce na určenie
výšky príspevku na kompenzáciu.

Podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov zo dňa 30.9.2016 číslo U.,
obžalovanému T. T. sa odníma príspevok na osobnú asistenciu a jeho výplata sa zastavuje s účinnosťou
od 1.6.2016.

V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že T. T. predložil úradu zmluvu o výkone osobnej asistencie
uzatvorenú medzi ním a asistentom T. W. a na základe tejto zmluvy, ako aj na základe predložených
výkazov o odpracovaných hodinách osobnej asistencie, mu bol vyplácaný peňažný príspevok na osobnú
asistenciu. V mesiaci jún 2016 bolo zistené, že osobný asistent T. W. po uzavretí zmluvy o výkone
osobnej asistencie osobnú asistenciu vôbec nevykonával a neboli mu vyplácané žiadne odmeny za

výkon osobnej asistencie, čo potvrdil čestným prehlásením. Ďalším šetrením T. T. uviedol, že tvrdenie
pána W. je pravdivé, osobnú asistenciu pre neho nevykonával, úradu predkladal nepravdivé výkazy o
odpracovaných hodinách, odmeny nikdy nevyplatil.Podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov zo dňa 30.9.2016, číslo U.,
obžalovanému T. T. bola uložená povinnosť vrátiť príspevok na osobnú asistenciu vyplatený za
obdobie od 1.7.2006 do 31.5.2016 v celkovej výške 20.383,94 EUR v lehote do 30 dní od právoplatnosti

rozhodnutia, pretože peňažný príspevok z vyššie uvedených dôvodov (uvedených v rozhodnutí o odňatí
peňažného príspevku) mu bol poskytovaný a vyplácaný na základe preukázateľne nepravdivých údajov.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané tieto skutočnosti.

Obžalovaný T. T. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nie je vinný zo spáchania skutku kladeného
mu za vinu obžalobou a na svoju obhajobu uviedol, že je pravda, že s pánom W., ktorého si sám
vybral za asistenta, podpísal zmluvu o osobnej asistencii a na jej základe poberal príspevok na osobnú
asistenciu s tým, že zo začiatku (asi 4-6 mesiacov) pánu W. niečo platil, neskôr mu už neplatil nič.
Výkazy o vykonávaní osobnej asistencie nosila na úrad práce jeho manželka, vo výkazoch sa zo
začiatku uvádzal druh prác, ktoré osobný asistent vykonával, neskôr stačili iba odpracované hodiny, zo

začiatku výkazy podpisoval pán W., neskôr ich podpisoval on a jeho manželka. Uviedol, že pán W. v
jeho prospech vykonával ťažšie práce, napr. nosil mu drevo, pomohol mu s hydinou, ostatné práce už
vykonávala jeho manželka. Poprel, aby na úrade práce pri pohovore uviedol, že pán W. pre neho žiadne
úkony nevykonával a že mu dal iba 50 EUR pri podpise zmluvy. Na vysvetlenie uviedol, že je pravda,
že zápisnicu podpísal, ale podpísal ju bez toho, aby si ju prečítal. Nemal vedomosť o tom, aby mal

povinnosť hlásiť úradu práce zmeny, ktoré boli rozhodujúce pri priznaní príspevku na osobnú asistenciu.
Obžalovaný tiež uviedol, že pán W. stráca pamäť, žije čudáckym spôsobom života a nepamätá si ani
čo robil minútu, dve predtým.

Obžalovaný T. T. si podľa jeho vlastného tvrdenia sám vybral za asistenta práve T. W., čo však bolo

podľa názoru súdu účelové, a to hlavne na samotné tvrdenie obžalovaného, podľa ktorého pán W. žije
čudáckym spôsobom života, stráca pamäť a nepamätá si to, čo bolo minútu, či dve predtým. Aj podľa
vyjadrenia svedka T. W. tento si nepamätá, či vôbec podpisoval nejakú zmluvu o osobnej asistencii
s obžalovaným a navyše, svedok ani nevie, čo vôbec asistenčné služby sú, aj keď na druhej strane
priznal, že podpis na predloženej zmluve mu patrí, čo však tiež evokuje podozrenie, že obžalovaný

využijúc mentálnu úroveň svedka, požiadal svedka o podpis bez toho, aby mu vysvetlil o čo ide a zato
mu podľa jeho tvrdenia vyplatil 50 EUR, čo však svedok T. W. popiera, keď uvádza, že obžalovaný
mu núkal nejaké peniaze, ale ako sa hovorí na pivo, či kávu. To, že obžalovaný mal vyplatiť svedkovi T.
W. 50 EUR uvádza síce aj manželka T. W.Š., ale na druhej strane tiež tvrdí, že ona tieto peniaze nikdy
nevidela a po celú dobu si nevšimla, aby jej manžel mal viac peňazí a tak toto tvrdenie obžalovaného o

vyplatení sumy 50 EUR T. W. nemal jednoznačne za preukázané.

Obžalovaný tvrdí, že výkazy o vykonávaní osobnej asistencie nosila na úrad práce jeho manželka,
tieto výkazy zo začiatku pán W. podpisoval, čo však svedok vo svojej výpovedí z prípravného konania,
ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná poprel, aby niečo vypisoval a nosil na úrad práce,

následne, keďže im povedal, že podpisovať nič nebude, podpisoval tieto výkazy on a neskôr aj jeho
manželka. Obžalovaný na jednej strane mal vedomosť o tom, že bolo jeho povinnosťou pravidelne
mesačne predkladať úradu práce výkazy o výkone osobnej asistencie, mal vedomosť aj o podmienkach
poskytovania príspevku, tak ako to tvrdí on sám a ktoré skutočnosti vyplývali aj z rozhodnutia úradu
práce o priznaní príspevku, ale na druhej strane obžalovaný tvrdí, že nemal vedomosť o tom, že bol

povinný úradu práce v lehote do ôsmich dní oznámiť výšku príjmov a rodinných a majetkových pomerov
rozhodujúcich na určenie výšky príspevku, čo ale rovnako vyplývalo z vyššie uvedeného rozhodnutia
úradu práce a tak aj toto tvrdenie obžalovaného súd považoval za účelové, rovnako tak za účelové
považoval súd tvrdenie obžalovaného, že nie je pravdou to, čo sa uvádza v zápisnici spísanej na úrade
práce, kde výslovne uviedol, že pán W. osobnú asistenciu pre neho nikdy nevykonával a okrem 50 EUR,

ktoré mu dal pri podpise zmluvy, žiadne iné peniaze mu nevyplatil, výkazy o odmenách podpisovala
jeho manželka a on si je vedomý toho, že príspevok poberal neoprávnene, čo odôvodnil tým, že síce
zápisnicu podpísal, ale bez toho, aby si ju prečítal, a to aj napriek tomu, že z obsahu zápisnice vyplýva,
že táto bola spísaná a prečítaná všetkým prítomným a že obžalovaný pri podpise zápisnice súčasne
vyhlásil, že so zápisnicou súhlasí a nemá námietky.

Výpoveďou svedkyne N. T. bolo tiež preukázané, že výkazy o vykonávaní osobnej asistencie nosila na
úrad práce ona, tieto zo začiatku pán W. podpisoval, neskôr ich podpisoval jej manžel a napokon ichpodpisovala ona, čo bolo chybou. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, čo jej manžel peniaze vyplácal pánu
W., nikdy toho svedkom nebola, ale jej osobne z týchto peňazí nikdy nič nedal.

Tvrdenia obžalovaného T. T. a jeho manželky N. ohľadne druhu vykonávaných prác zo strany asistenta
sa rôznia, keď svedkyňa N. T. navyše uvádza, že pán W. obžalovaného umýval, chodil s ním na
prechádzky, čo však neuvádza ani samotný obžalovaný a ani svedkovia T. W. H. T. W., ktorí v podstate
zhodne uviedli, že obžalovanému pomohli priniesť drevo, nákup, pomohli mu pri chôdzi po schodoch, čo
ale oni považovali za susedskú pomoc, čo vykonávajú aj dodnes, pretože podľa ich názoru si susedia

majú pomáhať.

Skutočnosť, že obžalovanému bol priznaný príspevok na osobnú asistenciu, jej rozsah, hodinová
sadzba, ako aj ďalšie podmienky, skutočnosť, že tento príspevok mu bol odňatý, ako aj skutočnosť o
povinnosti vrátiť poskytnutý príspevok sú preukázané jednotlivými rozhodnutiami Úradu práce Bardejov;
celková výška vyplateného príspevku je preukázaná potvrdeniami o poberaní peňažného príspevku.

Takto vykonaným dokazovaním mal teda súd za preukázané, že obžalovaný T. T. tým, že za
obdobie od 01.07.2006 do 31.05.2016 na podklade rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bardejove sp.zn. XXXX/XXXXX-XXX zo dňa 08.08.2006, právoplatného dňa 08.09.2006 a rozhodnutia
sp.zn. XXXX/XXXXX/XX/TIM zo dňa 05.08.2009, neoprávnene poberal peňažný príspevok na osobnú

asistenciu v rozsahu 1067 hodín ročne s účinnosťou od 01.07.2006 a v rozsahu 1234 hodín ročne
s účinnosťou od 01.07.2009, ktorý sa na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie uzavretej dňa
01.07.2006 s T. W., O. X. I. Č.. XXX, okr. Bardejov, zaviazal vyplácať T. W.C., ako svojmu osobnému
asistentovi vo výške 55,- Slovenských korún, /1,82 €/ za jednu odpracovanú hodinu tejto osobnej
asistencie najneskôr do 21. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bola osobná asistencia

vykonávaná, čo však neučinil a finančné prostriedky si ponechával pre svoje osobné účely, čím takto
si voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, nesplnil ohlasovaciu povinnosť o zmene
skutočností, rozhodujúcich na trvanie nároku na príspevok na kompenzáciu tak, ako mu to bolo určené v
odôvodnenípredmetnýchrozhodnutí,kdenáslednýmrozhodnutímÚradupráce,sociálnychvecíarodiny
Bardejov číslo U. zo dňa 30.09.2016, právoplatným dňa 31.10.2016 a následným konaním vedeným pod

sp.zn. U. mu bola uložená povinnosť vrátiť peňažné prostriedky poskytnuté na túto osobnú asistenciu,
čím takto Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, ul. Dlhý rad uviedol do omylu a spôsobil
tak čerpaním príspevku škodu vo výške 20.383,94 €, čím takto svojím konaním naplnil znaky prečinu
subvenčného podvodu podľa § 225 ods.2 Trestného zákona, zo spáchania ktorého ho súd uznal vinným.

Obžalovaný T. T. je invalidný dôchodca, v mieste trvalého bydliska je hodnotený kladne, doposiaľ nebol
súdne a ani inak trestaný.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z okolností uvedených v § 34 ods.4 Trestného
zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ale aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho
nápravy.

VdanomprípadeobžalovanýT.T.úmyselnýmkonanímnarušilzáujemspoločnostispočívajúcivochrane
cudzieho majetku, v danom prípade majetku z jednotlivých rozpočtov, čím takto svojím konaním spôsobil

škodu na majetku.

V prejednávanom prípade podľa názoru súdu, obžalovaný T. T. úmyselným konaním využijúc
mentálnu úroveň T. W., ktorý žije jednoduchým spôsobom života a ktorý považuje susedskú pomoc za
samozrejmosť a ktorú realizuje bez nároku na odmenu, požiadal o poskytnutie príspevku na osobnú

asistenciu, ktorý mu bol schválený a následne bez vedomia T. W. on a jeho manželka podpisovali výkazy
o výkone osobnej asistencie a tieto po celú dobu, pravidelne mesačne predkladali úradu práce, ktorý
im pravidelne posielal príspevok určený pre osobu osobného asistenta, ktorý si však obžalovaný T.
T. ponechával pre vlastnú potrebu, aj keď podľa rozhodnutia úradu práce bol povinný ho vyplácať
osobnému asistentovi, pričom tak konal až do doby, kedy pani W. chcel úrad práce odňať sociálne

dávky vzhľadom na príjem jej manžela za vykonávanie funkcie osobného asistenta, o čom do uvedenej
doby ona nemala žiadnu vedomosť.Súd u obžalovaného prihliadol na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, t.j. že až
doposiaľ viedol riadny život; priťažujúce okolnosti podľa § 37 súd u obžalovaného nemal za preukázané
a tak mu za jeho konanie uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej

sadzby vo výmere 1 roka, ktorého výkon mu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.

Súd má zato, že uložený trest postačí pre nápravu a prevýchovu obžalovaného a že aj uložením tohto
druhu trestu sa u obžalovaného dosiahne účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Trestného zákona.

Poškodený úrad práce si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody voči obžalovanému vo výške
vyplatenéhopríspevkuvcelkovejsume20.383,94EURakeďžesúdmalvýškutaktouplatnenéhonároku
na náhradu škody za preukázaný listinnými dôkazmi spisu, zaviazal obžalovaného nahradiť spôsobenú
škodu vo výške uplatneného nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia

na tunajšom súde. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní v
priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť aj proti

vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu v prospech obžalovaného aj proti jeho vôli podať zákonný zástupca obžalovaného a
jeho obhajca, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená.

Odvolanie môže podať aj štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať aj poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať aj zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.