Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 14, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/126/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110216992
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2110216992.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci žalobcu: Holus s.r.o.,

IČO:48079669, so sídlom Alžbetina 665/30, Košice, proti žalovanej: K. D.Á., L. X.XX.XXXX, J. E. X,
P., zastúpená: FIAČAN & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36861251, so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský
Mikuláš, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (spoločnosť EuroFinancovanie, s.r.o.) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
5.8.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi W.. I. D.Á.,

L. XX.X.XXXX, J. E. X, P. ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, vklad povolený pod V XXXX/
XX dňa 18.5.2010, je voči žalobcovi právne neúčinná.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so spoločnosťou SV - Centrum, s.r.o. ako
dlžníkom dňa 22.02.2010 Zmluvu o pôžičke. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca dlžníkovi peňažnú
pôžičku vo výške 23.100,-eur, splatnú do 22. apríla 2010. Spoločnosť SV - Centrum, s.r.o. uhradila do
podania žaloby žalobcovi iba časť dohodnutej pôžičky vo výške 1.050,- eur (jednu splátku); nesplatená

časť istiny pôžičky je tak vo výške 22.050,- eur. Dňa 12.03.2010 uzatvoril žalobca so spoločnosťou SV
- Centrum, s.r.o. ďalšiu zmluvu o pôžičke. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca dlžníkovi peňažnú
pôžičku vo výške 12.650,- eur, splatnú do 12.5.2010. Spoločnosť SV - Centrum, s.r.o. uhradila do
podania žaloby žalobcoyi iba časť dohodnutej pôžičky vo výške 575,- eur, nesplatená časť istiny pôžičky
je tak vo výške 12.075,- eur. Obe zmluvy o pôžičke pritom za spoločnosť SV - Centrum, s.r.o. podpisoval
Ing. Jaroslav Sivák, ktorý figuroval ako jediný spoločník a konateľ v menovanej spoločnosti. Súčasne
je W.. I. D. uvedený na blankozmenke aj ako ručiteľ - fyzická osoba v prípade nesplnenia záväzku

spoločnosti SV - Centrum, s.r.o. voči žalobcovi. Na základe uvedeného je tak zrejmé, že medzi dlžníkom
- spoločnosťou SV - Centrum, s.r.o. a dlžníkom Ing. Jaroslavom Sivákom je tak personálna, ako aj
majetková previazanosť. Za účelom zabezpečenia pohľadávok žalobcu vzniknutých na základe vyššie
uvedených zmlúv o pôžičke vystavil dlžník - spoločnosť SV - Centrum, s.r.o. v prospech žalobcu dve
vlastné blankozmenky (prvú zmenku vystavil dňa 22.02.2010 a druhú zmenku dňa 12.03.2010), pričom
ručiteľský záväzok na oboch zmenkách prevzal W.. I. D. S. W.. L. P.. Napriek tej skutočnosti, že W.. I.
D. mal vedomosť o záväzkoch, ktoré prevzal ako ručiteľ na uvedených blankozmenkách, uzatvoril po

vzniku týchto záväzkov so žalovanou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam označeným ako: pozemok parcelné číslo XXX/XX - záhrady o výmere XXXXmX,
pozemok parcelné číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, rodinný dom so
súpisným číslom XXX, postaveným na pozemku parcelné číslo XXX/XX, zapísaných na liste vlastníctvač. XXX, vydanom Správou katastra P., nachádzajúce sa v okrese P., M. K. B., katastrálne územie K.
B.. Predmetné konanie o povolenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bolo vedené na D. T. P. pod
číslom E. XXXX/XX a vklad bol povolený dňa 18.05.2010. Žalovaná je manželkou W.. I. D., ktorý z

pozície ručiteľ je dlžníkom žalobcu, a voči ktorému žalobca disponuje vymáhateľnými pohľadávkami.
Na základe všetkých okolností si W.. I. D. musel byť v čase prevodu vyššie uvedených nehnuteľností
vedomý skutočnosti, že dlžník SV - Centrum, s.r.o. svoj dlh nespláca, a teda by ho mal zaplatiť ručiteľ
- W.. I. D. (S. B.. L. P.) a teda vedomý svojho priameho dlžníckeho záväzku vyplývajúceho mu zo
zmeniek, ktorými boli zabezpečené vyššie uvedené pôžičky. Kúpnou zmluvou medzi W.. I. D. ako

predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou bol žalobca ukrátený, respektíve bol ohrozený výkon jeho
práva na uspokojenie svojich vymáhateľných pohľadávok z majetku B.. I. D., ktorý je dlžníkom žalobcu.
W.. D. mal majetok, a jeho prevodom celkom zrejme znížil hodnotu svojho majetku, pričom k uspokojeniu
nárokov žalobcu nedošlo a ani W.. D. ani spoločnosť dlžníka nijako nekontaktovali navrhovateľa s novým
návrhom vyporiadania záväzkov. Z uvedených dôvodov mal žalobca za to, že boli naplnené podmienky
pre úspešné odporovanie právnemu úkonu.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 29.9.2010, kde uviedla, že uzavrela so svojím
manželom dobromyseľný a platný právny úkon a pôžičky, či iné aktivity jej manžela nie sú aplikovateľné
voči jej osobe, keď išlo o súkromné aktivity jej manžela, pričom stranou, ktorá mala byť pôvodnému
žalobcovi dlžná je spoločnosť SV - Centrum, s.r.o. a nie jej manžel ako súkromná osoba. Žiadala žalobu

zamietnuť.

4. Na pojednávaní dňa 29.3.2011 žalovaná pri jej výsluchu uviedla, že v priebehu roku 2008 manželovi
W.. I. D. požičala postupne po častiach sumu 3.000.000,-Sk. Nástojila na tom, aby jej pôžičku vrátil,
avšak túto nevracal, a preto jej prepísal dom, ktorý je predmetom kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom

aj tohto konania. Kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy 30.000,- eur manželovi nezaplatila, nakoľko on
jej dlhoval pôžičku, ktorú neuhradil. Pokiaľ ide o predmetnú pôžičku, ktorú manželovi poskytla, vie iba
že peniaze mal použiť do firmy, ale nevie do akej. Vie, že podniká v stavebníctve. Raz sa mu darilo
dobre, raz horšie. S manželom nemajú zrušenú BSM za trvania manželstva. Pokiaľ ide o pôžičku, ktorú
poskytla manželovi, časť peňazí mala od mamy a časť si požičala od sesternice. Nevedela, že manžel

uzavrel dve zmluvy o pôžičkách so spoločnosťou Eurofinancovanie s.r.o.. Nevedela, že má firmu SV
Centrum s.r.o. O pôžičkách sa dozvedela až vtedy, keď jej prišlo predvolanie na súd v tejto veci.

5.Právnyzástupcažalobcunapojednávanídňa19.5.2011uviedol,žesapridržiavažaloby,pričomokrem
nej podal na tunajšom súde návrh na vydanie platobných rozkazov, kde ako žalovaný vystupuje aj W..

I. D.Á., W.. L. P. a obchodná spoločnosť SV-Centrum s.r.o. Poukázal na to, že žalovaná sa vyjadrila, že
sa jej manželovi darilo lepšie, raz horšie, z čoho je zrejmé, že mala vedomosť o tom, v akej finančnej
kondícii sa jej manžel nachádza. Sama uviedla dosť neštandardný spôsob, keď požičala manželovi
3.000.000,-Sknaktoréakouviedlasisamapožičala.PritomnemajúsmanželomzrušenéBSMzatrvania
manželstva. Pokiaľ ide o tvrdenie, že v čase podpisu kúpno-predanej zmluvy 23.4.2010 neboli pôžičky

poskytnuté žalobcom splatné, poukázal na to, že k 22.4.2010 bola splatná pôžička z 22.2.2010 a z druhej
pôžičky boli splatné dve splátky. W.. I. D. v období, keď podpisoval zmluvy o pôžičkách sa vyjadril, že
potrebuje finančné prostriedky na kratšiu dobu, avšak s odstupom času sa javí žalobcovi zrejmé, že W..
I. D. ako konateľ dlžníka vedel, v akej je finančnej situácii a bolo mu asi zrejmé, že splatnosť nebude
vedieť dodržať. S poukazom na to, že kúpno-predajná zmluva bola podpísaná 22.4.2010, je evidentné,

že W.. I. D. sa zbavoval majetku, resp. chcel si ochrániť majetok, ktorý nadobudol v dobe, keď sa mu
darilo. Týmto spôsobom postupoval aj vo vzťahu k svojej dcére K. D., keď žalobca napadol konkrétnu
kúpno-predajnú zmluvu, ale toto konanie prebieha na inom súde. Na pojednávaní dňa 30.6.2011 uviedol,
že vyjadrenie žalovanej, že sa nezaujímala o podnikateľské aktivity manžela považuje za čisto účelové s
ohľadom aj na to, že mu bola ochotná poskytnúť pôžičku, o ktorej má pochybnosť, že k nej vôbec došlo.

6.Uznesenímč.k.8C/126/2010-65zodňa1.7.2011bolokonanieprerušenédoprávoplatnéhoskončenia
vecí vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 15Cb/66/2011 a sp. zn. 21Ro/123/2010, nakoľko v týchto
sa konalo o pohľadávkach žalobcu, ktoré súviseli s týmto konaním, a teda tieto neboli v danom čase
vymáhateľné. Uznesením č.k. 8C/126/2010-123 zo dňa 27.10.2017 bolo rozhodnuté o pokračovaní v

konaní, nakoľko súd zistil, že jedno z konaní (pôvodne vedené pod sp.zn. 21Ro/123/2010), predmetom
ktorého boli pohľadávky žalobcu proti W.. D., je právoplatne skončené, pričom podľa jeho výsledku je
nepochybné, že existuje vymáhateľná pohľadávka, v uspokojení čo do ktorej mal byť žalobca z dôvodu
odporovateľného právneho úkonu žalovanej ukrátený, čím dôvod prerušenia konania odpadol.7. Dňa 23.4.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovanej, v ktorom uviedla, že kúpna
zmluva bola odplatným právnym úkonom ekvivalentného charakteru, a preto nemožno hovoriť o jej

odporovateľnosti. Týmto právnym úkonom nedošlo k dopadu na reálnu majetkovú sféru jej manžela.
Kúpna cena nebola manželovi zaplatená, nakoľko mala voči nemu vzájomnú pohľadávku z titulu zmluvy
o pôžičke zo dňa 5.12.2008, ktorá vznikla skôr ako pohľadávka žalobcu voči jej manželovi a bola splatná
už 31.7.2009. Jednostranným zápočtom zo dňa 30.4.2010 si žalovaná započítala svoju pohľadávku
zo zmluvy o pôžičke proti pohľadávke jej manžela na zaplatenie kúpnej ceny. K zániku nároku na

zaplatenie kúpnej ceny nedošlo úkonom dlžníka (manžela žalovanej), ale jednostranným právnym
úkonom žalovanej. Žalobca tiež nepreukázal, že v čase odporovaného úkonu bol akýkoľvek jeho nárok
vymáhateľný. Manžel žalovanej bol ručiteľom hlavného dlžníka SV - Centrum, s.r.o., pričom nárok voči
ručiteľovi vzniká až vtedy, keď hlavný dlžník svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil, a to ani v primeranej
lehote na to, čo ho veriteľ vyzval. Žalovaná tiež nemohla mať vedomosť, že by sa jej manžel snažil
zbaviť predmetným úkonom svojho majetku pre prípad ručenia za dlh spoločnosti SV - Centrum, s.r.o.

Zo schváleného reštrukturalizačného plánu spoločnosti SV - Centrum, s.r.o. vyplýva, že žalobca má
byť uspokojený vo výške 14.951,80 eur, pričom prvá splátka 2.903,83 eur už bola žalobcovi uhradená,
pričom aj sám manžel žalovanej mal voči spoločnosti pohľadávku vo výške 489.977,84 eur. Žalovaná
tiež poukázala na skutočnosť, že spoločnosť SV - Centrum, s.r.o., bola v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
vlastníkom bytov, ktoré mali podľa znaleckého posudku hodnotu minimálne 112.068.720 Sk, a teda

spoločnosť disponovala značným majetkom, a preto sa manžel žalovanej nemohol predmetnou kúpnou
zmluvou zbavovať majetku, keďže samotná spoločnosť bola bonitná.

8. Uznesením č.k. 8C/126/2010-277 zo dňa 23.5.2018 rozhodol súd o pokračovaní v konaní s
právnym nástupcom pôvodného žalobcu, ktorým je spoločnosť Y., D..O..M.., keď v priebehu konania

došlo k zániku pôvodného žalobcu zlúčením s novým žalobcom.

9. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 14.9.2018, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu,
ktorý sa z neprítomnosti neospravedlnil o odročenie pojednávania nežiadal, pričom vo veci vykonal
dokazovanie oboznámením do spisu založených listinných dôkazov, a to najmä Zmluvy o pôžičke zo

dňa 22.2.2010 (čl. 8-11), Zmluvy o pôžičke zo dňa 12.3.2010 (čl. 12-15), výpismi z LV č. XXX G. T..Ú..
K. B. zo dňa 16.7.2009 a 26.7.2010 (čl. 16-17), kúpnou zmluvou zo dňa 23.4.2010 (čl. 28-29), Zmluvou
o pôžičke zo dňa 5.12.2008 (čl. 85-86), rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 14C/105/2011-216 zo dňa
23.5.2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 14C/105/2011-318 zo dňa 21.12.2016,
jednostranným zápočtom zo dňa 30.4.2010 (čl. 194), výpisom z LV č. XXXXX pre k.ú. P. zo dňa 8.2.2010

(čl. 207 -249), znaleckým posudkom 053/2009 (čl. 250-266), výsluchom žalovanej, svedka W.. D., ako
aj oboznámením ostatného obsahu spisového materiálu.

10. Žalovaná na pojednávaní dňa 14.9.2018 pri jej výsluchu uviedla, že manželovi postupne požičala
3 milióny Sk, dala mu splnomocnenie, aby si ich mohol sám vyberať, a nakoľko ich nevracal, chcela, aby

sa nejako dohodli. Peniaze, ktoré mu takto požičala jej dala mama a tiež také, čo mala ušetrené. Pôžičku
jej mal vrátiť už v roku 2009, ale stále ju nevracal. Trvala na tom, aby to vrátil a keď nevracal chcela, aby
jej aspoň prepísal dom, keby sa mu niečo stalo. Dom mal po rodičoch. Bolo to jeho. Tak dali ohodnotiť
dom, ohodnotili ho na 30.000,- eur, ale to bolo stále málo, lebo ešte bol dlžný asi 70.000,- eur z pôžičky.
Potom si uplatnila jednostranný zápočet, kde započítala jej dlh z kúpnej zmluvy voči jeho dlhu. Lebo,

keď jej predal dom, tie peniaze mu nezaplatila. V čase, keď podpisovala kúpnu zmluvu nevedela o jeho
podnikaní bližšie, ale vedela, že má viacero nehnuteľností, mal sám ešte dva domy, bol spoluvlastníkom
F. K. S. K. D. G., jeho spoločnosť mala ešte aj množstvo bytov v bytovom dome pri L., taktiež staval byty
v L., benzínovú pumpu M. G. P.. Uviedla, že naozaj predpokladala podľa tohto, že peniaze má. Nevie
o tom, že by v čase uzavretia zmluvy mal nejaké exekúcie, či súdne konania. Dom, ktorý nadobudla

kúpnou zmluvou od manžela v súčasnosti už nevlastní, previedla ho na syna.

11. Svedok W.. I. D. na pojednávaní dňa 14.9.2018 pri výsluchu uviedol, že voči manželke mal záväzok
zo zmluvy o pôžičke, ktorý vznikol v roku 2008, resp. od roku 2004 do roku 2008 a následne v roku 2008
bola uzatvorená zmluva o pôžičke. Pôžičku mal vrátiť do konca júla 2009. Keďže bola kríza a nepodarilo

sa mu dostať k hotovosti, pôžičku sa mu nepodarilo vrátiť včas. Manželka ho viackrát urgovala o
vrátenie pôžičky a on, keďže to nemal ako vyriešiť, previedol jej dom kúpnou zmluvou. Oslovili viaceré
realitné kancelárie, dom bol ohodnotený na sumu cca 30.000,- eur, čo ale stále nedosahovalo výšku
pôžičky. Manželka urobila jednostranný zápočet, ešte jej aj tak zostal dlžný asi 70.000,- eur. Peniaze,ktoré mu manželka požičala, boli čisto jej peniazmi. Žiadnu bianco zmenku smerujúcu k dlžobe voči
žalobcovi nepodpisoval. V čase podpisovania kúpnej zmluvy voči nemu žalobca nič nevymáhal a to ani
písomne, ani ústne si nič neuplatňoval. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy vlastnil podiel v spoločnosti

SV- Centrum, ktorá vlastnila budovu v hodnote 156 miliónov Sk, išlo o bytový dom na ulici Žarnova 13 -
novostavba, ktorú postavil v rámci spoločnosti, bol tiež spoluvlastník nehnuteľnosti na Y. X S. Y. XX, kde
v roku 2007 predstavoval jeho podiel hodnotu 68.601.000 Sk, v roku 2009 to mohlo byť asi 80 miliónov
Sk. V mesiaci apríl 2010 nemal žiadne súdne konania ako dlžník voči komukoľvek.

12. Právny zástupca žalovanej právom záverečnej reči poukázal na to, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno vo vzťahu k preukázaniu, že predmetná kúpna zmluva zo dňa 23.4.2010 je odporovateľný
právny úkon. Žalobca po tom ako súdu doručili vyjadrenie zo dňa 23.4.2018 sa k veci nevyjadril, zostal
nečinný, žalovanou uvádzané tvrdenia v tomto vyjadrení nezospornil a k tomuto vyjadreniu predložené
dôkazy nespochybnil, taktiež nespochybnil tvrdenia a dôkazy uvedené na pojednávaní. Vzhľadom na
takýto skutkový stav veci zistený z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je preukázané, že predmetná

kúpna zmluva je odporovateľným právnym úkonom. Bolo preukázané a žalobca to nespochybnil, že
kúpna cena za predmet prevodu bola dohodnutá v obvyklej výške, a teda bolo preukázané, že išlo
o ekvivalentný právny úkon. Podľa judikatúry ekvivalentné právne úkony nie sú odporovateľné, keďže
namiesto jednej majetkovej hodnoty nadobúda scudziteľ inú majetkovú hodnotu, teda peňažné
prostriedky. V tomto prípade nárok na zaplatenie kúpnej ceny zanikol nie právnym úkonom dlžníka

I. D., ale právnym úkonom žalovanej, a preto takýto zápočet odporovateľnosťou postihnúť nemožno,
existuje judikatúra, kde by bolo možné v takomto prípade postihnúť odporovateľnosťou dohodu o
započítanítakýchtovzájomnýchpohľadávok,atedaodporovateľnýmbybolaniesamotnákúpnazmluva,
ale dohoda o zápočte. V tomto prípade však nešlo o dvojstranný právny úkon, ale o jednostranný
zápočetzostranyžalovanej, atedanešlooúkonI.D.,ktorýmalbyťdlžníkom.Zostranyžalobcu nedošlo

k preukázaniu, že v čase vykonania tohto úkonu t.j. kúpnej zmluvy si žalobca voči I. D.T. uplatnil nejakú
pohľadávku ako voči ručiteľovi. Jaroslav Sivák teda v žiadnom prípade neurobil predmetný právny úkon
v úmysle zbaviť sa svojho majetku , aby tak „ukrátil“ žalobcu. Navyše bolo preukázané, že v tom čase
mal oveľa skorší záväzok voči svojej manželke, to znamená, že žalovaná mala prednostné právo na
uspokojenie sa z majetku I. D.. Bolo preukázané a žalobca to nepoprel, že v čase vykonania právneho

úkonu mal značný majetok a teda nebolo preukázané, že by mal v úmysle ukracovať svojich veriteľov.
Vo vyjadrení zo dňa 23.4.2018 poukázali na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 275/2013,
zo dňa 23.5.2013, v ktorom je popísaná obdobná skutková situácia, dokonca v konaní vedenom na
tunajšom súde a aj tu Ústavný súd konštatoval, že kúpna zmluva samotná neznamená zmenšenie
majetku dlžníka ak dlžník nadobudol plnenie ekvivalentnej povahy. Žalobca zostal v tomto konaní

nečinný, tieto skutkové tvrdenia a dôkazy nepoprel, na pojednávanie sa nedostavil, a preto súd musí
vychádzať z takto doposiaľ zisteného skutkového stavu veci, z hľadiska zásady koncentrácie konania,
rovnosti strán, a preto za tejto situácie musí žalobu zamietnuť, čo aj navrhuje.

13. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove

právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane

známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,

kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne

nepoprela, sa považujú za nesporné.

14.Vykonanýmdokazovanímdospelsúdknasledovnýmskutkovýmzisteniam.Dňa23.4.2010uzatvorila
žalovaná s jej manželom W.. I. D. (blízkou osobou) kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodunehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. K. B. X. W.. D. na žalovanú za kúpnu cenu
30.000,- eur (kúpna zmluva čl. 28-29), ktorá kúpna cena zodpovedala v tom čase trhovej hodnote
nehnuteľností (stanovisko spoločnosti RE/MAX zo dňa 12.4.2018 - čl. 151). V konaní nebolo sporné,

že kúpna cena zo strany žalovanej nebola uhradená. Záväzok žalovanej voči manželovi zaplatiť kúpnu
cenu zanikol jednostranným započítaním zo dňa 30.4.2010 ( čl. 194), ktorým si žalovaná započítala
voči manželovej pohľadávke z kúpnej zmluvy svoju pohľadávku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 5.12.2008
(čl. 55-56). Z právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu č.k. 14C/105/2011-216 zo dňa 23.5.2014 v
spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 14C/105/2011-318 zo dňa 21.12.2016 súd zistil,

že pôvodnému žalobcovi bola voči W.. I. D. právoplatne priznaná pohľadávka vo výške 17.595,- eur s
úrokom z omeškania 0,15% za každý deň omeškania zo sumy 575,- eur od 28.4.2010 do zaplatenia a
zo sumy 11.500,- eur od 13.5.2010 do zaplatenia. W.. I. D. bol uvedeným rozhodnutím zaviazaný plniť
pohľadávku spoločne a nerozdielne so žalovanými SV - Centrum, s.r.o. (ako hlavným dlžníkom z titulu
zmluvy o pôžičke zo dňa 12.3.2010) a W.. L. P., G. W.. D. S. W. P. boli zaviazaní plniť z titulu ručitelského
záväzku. Konanie o druhej pohľadávke žalobcu zo zmluvy o pôžičke medzi pôvodným žalobcom a

spoločnosťou SV - Centrum, s.r.o. zo dňa 22.2.2010, vedené pod. sp. zn. 15Cb/66/2011, nie je vo vzťahu
k W.. D. ako žalovanému v 2. rade v tomto konaní dosiaľ právoplatne skončené. Z LV č. XXXXX G. T..Ú..
P. (čl. 207-249) súd zistil, že spoločnosť SV- Centrum, s.r.o. mala začiatkom roka 2010 vlastnícke právo
k množstvu bytov v celkovej hodnote niekoľko miliónov eur (znalecký posudok 053/2009 čl. 250-266). Z
výsluchu svedka W.. D. vyplýva, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bol spoluvlastníkom nehnuteľností

na Y. X S. Y. XX, kde v roku 2007 predstavoval jeho podiel hodnotu 68.601.000 Sk, v roku 2009 to mohlo
byť asi 80 miliónov Sk.

15. Účelom a zmyslom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť dlžníkovi, aby
nepoctivými úkonmi zmenšujúcimi svoj majetok ukrátil vymáhateľné pohľadávky veriteľa a ochrana

veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom
urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný. Takáto žaloba môže byť úspešná vtedy, ak sú v
preukázané tieto predpoklady: (i) existencia platného odporovaného právneho úkonu, (ii) existencia
vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi, (iii) ukrátenie veriteľa, tzv. objektívna stránka odporovateľnosti,
(iv) úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej strany o tomto úmysle, t.j. subjektívna stránku

odporovateľnosti. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia
dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v
prospech týchto osôb.
16. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Musí ísť o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje
možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Dlžníkov právny úkon musí skutočne ukracovať

uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Musí ísť o kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka,
teda o odňatie možnosti, aby sa pohľadávka veriteľa mohla reálne uspokojiť z majetku dlžníka.
17. Právneúkonydlžníkaukracujúuspokojeniepohľadávkyveriteľavtedy,akvedúkzmenšeniumajetku
dlžníka, a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže
dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov by sa z majetku

dlžníka aspoň čiastočne uspokojil (Rc 64/2002).
18. Za ukracujúce sa nepovažujú tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k
objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. O ukracujúci právny úkon v zmysle ustanovenia § 42a OZ
nejde vtedy, ak dlžník dostal za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa
skutočne (reálne) ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná)

náhrada (Rc 30/2009).
19. K ukráteniu pohľadávky veriteľa v zmysle § 42a OZ nedochádza, ak dlžník vlastní taký majetok,
ktorýpostačujenato,abysaznehoveriteľuspokojil(RoNSČRz22.6.2001,sp.zn.21Cdo2088/2000).
20. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Preukázanie
naplnenia podmienok odporovateľnosti právneho úkonu je na žalobcovi, ktorý je tak vo veci nositeľom

dôkazného bremena. V prípade právnych úkonov medzi blízkymi osobami nemusí žalobca preukazovať
ukracujúci úmysel dlžníka, ktorý sa predpokladá, a dôkazné bremeno vyvrátenia možnosti poznať
ukracujúci úmysel tu prechádza na dotknutú blízku osobu, ktorá právny úkon uzatvorila, avšak povinnosť
preukázať splnenie ostatných predpokladov odporovateľnosti mu zostáva zachované. V konaní neboli
tvrdené a súd nezistil dôvody neplatnosti v konaní odporovaného právneho úkonu - kúpnej zmluvy

zo dňa 23.4.2010. Súčasne v konaní bolo preukázané, že žalobca má voči manželovi žalovanej (W..
D.) vymáhateľnú pohľadávku z titulu ručiteľského záväzku, priznanú rozhodnutím tunajšieho súdu
č.k. 14C/105/2011-216 zo dňa 23.5.2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k.
14C/105/2011-318 zo dňa 21.12.2016. K námietkam žalovanej, že pohľadávka nebola vymáhateľná včase uzatvorenia právneho úkonu, súd uvádza, že právny úkon dlžníka je podľa ustálenej judikatúry
súdov, ak sú splnené podmienky uvedené v ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovateľný
nielen vtedy, ak pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná už v čase, kedy bol urobený, ale i v prípade, ak

bol urobený skôr, ako sa veriteľova pohľadávka voči dlžníkovi stala vymáhateľnou. Odporovacej žalobe
potom možno vyhovieť vtedy, ak pohľadávka žalujúceho veriteľa bola vymáhateľná v čase rozhodovania
súdu (Rc 27/2000). Vo vzťahu k splneniu ostatných predpokladov odporovateľnosti má však súd za to, že
tieto neboli preukázané, keď žalobca sa v priebehu konania stal nečinným, nijako nereagoval na tvrdenia
a žalovanou predkladané dôkazy ohľadne ekvivalentnosti uskutočneného právneho úkonu, a najmä

ohľadne samotného ukrátenia úkonom dlžníka - kúpnou zmluvou z 23.4.2010. Žalobca nereagoval na
tvrdenia žalovanej, že jej manžel (ako dlžník žalobcu - ručiteľ) sa nezbavoval majetku s cieľom vyhnúť sa
plneniu žalobcovi, keďže samotný hlavný dlžník zo zmluvy o pôžičke (spoločnosť SV - Centrum, s.r.o.),
mal v čase uzavretia kúpnej zmluvy značný majetok v podobe vlastníctva množstva bytov, a teda bol
bonitný, ktorú skutočnosť žalovaná i preukázala výpismi z LV č. XXXXX G. T..Ú.. P. zo dňa 8.2.2010
(čl. 207-249) a znaleckým posudkom 053/2009 (čl. 250-266). Rovnako žalobca nijako nereagoval na

tvrdenia žalovanej, že v čase uskutočnenia odporovaného úkonu mal jej manžel W.. D. iný rozsiahly
nehnuteľný majetok, čo bolo v konaní preukázané výsluchom svedka D.. Na základe uvedeného tak
súd uzatvára, že žalobcovi sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno, keď nepreukázal splnenie všetkých
podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, keď súd má za to, že nemohol byť odporovaným právnym
úkonom ukrátený na uspokojení svojej pohľadávky, nakoľko sám hlavný dlžník žalobcu (spoločnosť

SV-Centrum, s.r.o.) mal v čase uzatvorenia právneho úkonu dostatočný majetok na uspokojenie v
tomto konaní tvrdených pohľadávok žalobcu (nesporné i v konaní následne vykonaným dokazovaním
preukázanétvrdenie),pričomimanželžalovanejW..I.D.bolokremvlastníctvaprevedenejnehnuteľnosti
ešte vlastníkom rozsiahleho nehnuteľného majetku postačujúceho na uspokojenie pohľadávky žalobcu
(čopotvrdzujevýsluchsvedka).Uvedenétvrdeniažalovanej(vznesenéužzaúčinnostinovéhoCivilného

sporového poriadku) žalobca nijako nepoprel a nespochybnil na ich preukázanie vykonané dôkazy, a
súd tak dané tvrdenia v rámci kontradiktórneho sporového procesu považuje za nesporné. S poukazom
na nespornú skutočnosť vlastníctva (spoluvlastníctva) viacerých ďalších hodnotných nehnuteľností
dlžníkom W.. D. (okrem prevedenej nehnuteľnosti) má súd tiež za to, že žalovaná v konaní preukázala,
že ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohla v čase uzatvárania kúpnej zmluvy vidieť žiaden

ukracujúci úmysel jej manžela. Vzhľadom na uvedené žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu
k preukázaniu, že predmetná kúpna zmluva zo dňa 23.4.2010 je odporovateľný právny úkon, a preto
súd žalobu zamietol.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Onárokunanáhradutrovkonaniavovzťahumedzistranamisporurozhodolsúdpodľaustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovanej priznal voči žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 100%, nakoľko bola v konaní plne úspešná, keďže žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá, pričom v konaní nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden z dôvodov hodných osobitného
zreteľa v zmysle ustanovenia § 257 CSP, pre ktoré by náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady

trov konania žalovanej, bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.).