Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 6C/107/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509204891
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Rusňáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1509204891.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou v právnej veci navrhovateľa: 1/

MB - EUROMEDIA s.r.o., IČO: 258 51 632, so sídlom Úvoz 39, Brno, Česká republika, 2/ Q. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. H. XI XX, Y., I., obaja zastúpení: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ONDRUŠEK
& PARTNERS s.r.o., so sídlom Koceľova 25, Bratislava, proti odporkyni: SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, a.s.,
IČO: 31 347 291, so sídlom Panónska cesta 9, Bratislava, zastúpený: JUDr. Rudolfom Adamčíkom,
advokátom, so sídlom Liptovská 2/A, Bratislava, o vydanie vecí, náhradu škody, ušlý zisk, vydanie
bezdôvodného obohatenia, ochranu osobnosti - náhradu nemajetkovej ujmy a nemajetkovej ujmy za
porušenie autorského osobnostného práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovatelia 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni náhradu trov konania
5.397,36 Eur k rukám JUDr. Rudolfa Adamčíka, advokáta, Liptovská 2/A, Bratislava, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 09.04.2009 domáhal od odporkyne vydania veci - originálov
diapozitívov k fotografiám uverejneným v mesačníku O. 4/2007: 1/ fotografie Pavly S. na strane XX, 2/
fotografie W. X. na strane XX, 3/ fotografie Q. S. na strane X a na strane XX-XX, 4/ fotografie X. B. na

strane XX, 5/ fotografie H. Q. na strane XXX. Ďalej žiadal, aby navrhovateľovi 1/ zaplatila odporkyňa
4.500,- Eur z titulu nároku na náhradu skutočnej škody, istinu vo výške 3.000,- Eur z titulu nároku na
náhradu ušlého zisku, istinu vo výške 3.000,- Eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ 2/
žiadalododporkyne1.000,-Eurztitulunáhradynemajetkovejujmyvpeniazochzaporušenieautorského
osobnostného práva a 2.250,- Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy za porušenie osobnostného práva.
Navrhovatelia požadovali od odporkyne taktiež náhradu trov konania. Svoj návrh zdôvodnili tým, že
navrhovateľ 1/ na základe zmluvy o spolupráci s navrhovateľom 2/ je nadobúdateľom výhradnej licencie

na použitie fotografického diela navrhovateľa 2/ s rozsahom šírenia bez teritoriálneho obmedzenia a
v neobmedzenom rozsahu. V marci 2007 zamestnankyňa odporkyne - redaktorka K. T. - pripravovala
pre aprílové číslo (X/XXXX) mesačníka O. rozhovor s navrhovateľom 2/ ako fotografom, pričom v
mesačníku bolo použité fotografické dielo navrhovateľa 2/, ku ktorému má výlučné právo udelenia
súhlasu na použitie tohto diela navrhovateľ 1/. Bez súhlasu navrhovateľa 1/ odporkyňa v mesačníku O.
4/2007 uverejnila 8 fotografických diel, ktorých autorom je navrhovateľ 2/ a fotografiu S. D. bez súhlasu
navrhovateľa 2/ ako autora vyretušoval tak, že bola rozdielna od originálu.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, návrh žiadala v celom rozsahu zamietnuť, keď dôvodila tým, že
navrhovateľ 1/ nepreukázal aktívnu legitimáciu v spore, a teda ani právo uplatňovať prostriedky autorskej
ochrany navrhovateľa 2/. Vzniesla námietku premlčania nároku na náhradu škody, keď má za to, ženáklady, ktoré si navrhovatelia uplatňujú boli vynaložené začiatkom marca 2007 pri príprave článku do
aprílového mesačníka O. a návrh vo veci bol podaný po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Zároveň
bola názoru, že žiadnym spôsobom nezasiahla do diela navrhovateľa 2/, keď zverejnila fotografiu S.

Cole tak ako ju obdržala od navrhovateľa 1/.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že navrhovateľ 1/ je spoločnosť so sídlom v Českej
republike podnikajúca v oblasti fotografických prác a navrhovateľ 2/ je fotograf talianskej štátnej
príslušnosti. Odporkyňa je spoločnosťou podnikajúcou v oblasti vydávania a distribúcie periodickej tlače

a vydavateľom mesačníka O.. Navrhovateľ 1/ predložil súdu zmluvu „Rámcovou smlouvu o spolupráci“,
ktorá mala byť uzatvorená medzi navrhovateľom 1/ a 2/, avšak na zmluve chýbal dátum uzatvorenia
zmluvy a taktiež podpisy účastníkov zmluvy. Uviedol, že iným exemplárom zmluvy nedisponuje. Nakoľko
však táto zmluva nebola podpísaná a nie je zrejmé ani kedy mala byť uzatvorená, keďže chýba na nej
dátum, súd vyhodnotil tento dôkaz predložený navrhovateľom 1/ ako dôkaz, ktorým nič nepreukazuje a
teda pre toto konanie irelevantný. Neskôr v konaní tvrdil spolu s navrhovateľom 2/, že ich spolupráca je

založená na ústnej dohode a tiež tvrdil, že majú tak nadštandardné vzťahy, že spolupracujú bez zmluvy.
Kjednotlivýmnárokomnavrhovateľ1/uviedol,žejevlastníkomdiapozitívov,ktorýchvydaniasadomáha,
nakoľko odporkyňa tieto diapozitívy bezdôvodne a neoprávnene zadržiava. K náhrade škody vo výške
4.500,-Euruviedol,žetátoškodapozostávaznákladovnavrhovateľa2/,ktorémuvzniklikeďvyhotovoval
fotografiepreodporkyňuprispoločnomstretnutívBrne.Tútoškodupodrobnenešpecifikoval,ibauviedol,

že sa jedná o náklady navrhovateľa 2/, ktoré mu vznikli v súvislosti s ubytovaním v Brne, cestu z Ríma
do Brna a späť, cattering a náklady na modelku a vizážistku. Navrhovateľ 1/ mal za to, že odporkyňa
objektívne zodpovedá za škodu, pretože škoda vznikla porušením jej právnej povinnosti, nakoľko na
základe ústnej dohody medzi navrhovateľom 1/ a odporkyňou došlo k vytvoreniu diapozitívov v Brne
a ich uverejnením bez súhlasu navrhovateľa 1/. Bližšie túto sumu nešpecifikoval. K ušlému zisku vo

výške 3.000,- Eur navrhovateľ 1/ uviedol, že táto suma ušla navrhovateľovi 1/ tým, že odporkyňa
zverejnila fotografie, ktoré vytvoril navrhovateľ 2/ a boli uverejnené bez súhlasu navrhovateľa 1/. Táto
suma predstavuje bežnú sumu na trhu, ktorú by navrhovateľ získal, keby sa fotografie uverejnili s jeho
súhlasom. Bolo uverejnených celkovo 5 fotografií, pričom cena na trhu na 1 fotografiu sa pohybuje
vo výške 600,- Eur. K vydaniu bezdôvodného obohatenia 3.000,- Eur pre navrhovateľa 1/ uviedol,

že táto suma predstavuje sumu - prospech, ktorý odporkyňa nevyplatila autorovi ako odmenu za
vytvorenia fotografií. Bližšie túto sumu nešpecifikoval. Ďalej sa navrhovateľ 2/ domáhal zaplatenia
1.000,- Eur ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za porušenie autorského osobnostného práva
navrhovateľa 1/. Odporkyňa uverejnila fotografie, ktoré vytvoril autorsky navrhovateľ 2/, odporkyňa tieto
upravila,vyretušovalaatýmzasiahladoautorskéhoprávanavrhovateľa2/.Suma1.000,-Eurzodpovedá

zásahu do osobnostného práva navrhovateľa 2/. Bližšie túto sumu nešpecifikoval. Navrhovateľ 2/ sa
ďalej domáhal zaplatenia 2.250,- Eur z titulu nároku nemajetkovej ujmy v peniazoch za porušenie
osobnostného práva navrhovateľa 2/ z dôvodu, že v mesačníku Brejk č. 4/2007 boli uvedené ilustračné
snímky, na ktorých je zobrazený navrhovateľ 2/ ako osoba a tieto snímky síce boli vyhotovené s
jeho súhlasom, avšak v článku boli použité bez jeho súhlasu a nemal možnosť sa k ich zverejneniu

vyjadriť. Bližšie túto sumu nešpecifikoval. Navrhovateľ 1/ uviedol, že má výhradnú licenčnú zmluvu
na použitie fotografií navrhovateľa 2/, preto navrhovateľ 1/ rokoval s odporkyňou, pričom malo dôjsť
k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej mali byť uverejnené fotografie v mesačníku Brejk a takisto
rozhovor s navrhovateľom 2/. Medzi účastníkmi prebiehali rokovania, avšak zmluva uzatvorená nebola.
Navrhovateľ 1/ podľa svojho tvrdenia odovzdal odporkyni 180 kusov diapozitívov, o čom svedčí aj

preberací protokol zo dňa 27.06.2005. Keď odporkyňa vracala diapozitívy navrhovateľovi 1/ nebol
spísaný odovzdávací protokol, avšak táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Následne na to
malnavrhovateľ1/odovzdaťodporkyniešte57kusovdiapozitívovvytvorenýchnavrhovateľom2/,zčoho
však už odporkyňa vrátila iba 52 diapozitívov a 5-tich diapozitívov (vyššie podrobne špecifikovaných)
sa domáha od odporkyne. Predložil súdu odovzdávací protokol zo dňa 06.04.2009, kde zástupca

spoločnosti navrhovateľa 1/ odovzdal P. F. - zamestnankyni odporkyni - diapozitívy, a tá potvrdila, že
neboli odovzdané diapozitívy, z ktorých fotografie boli uverejnené v mesačníku O. č. X/XXXX.

Navrhovateľ 2/ uviedol, že pri rokovaní s odporkyňou bol prítomný iba jedenkrát, kde bol prítomný
aj šéfredaktor časopisu O. a konateľ navrhovateľa 1/ pán O.. Rokovanie sa viedlo v tom zmysle, že

šéfredaktorovi sa páčili fotografie, ktorých autorom bol navrhovateľ 2/ a mal záujem o ich uverejnenie,
preto spoločne o tejto možnosti rokovali. Jednalo sa o uverejnenie 5-tich fotografií, ktoré nakoniec boli
uverejnené v časopise O. č. X/XXXX. Pri tomto rokovaní si účastníci dohodli dátum, kedy sa uskutoční
rozhovor s navrhovateľom 2/ počas organizovaného fotenia na diskotéke S. v Brne spolu s vizážistkou.Navrhovateľ 2/ k „Rámcovej smlouve o spolupráci“, ktorú predložil navrhovateľ 1/, sa po nahliadnutí
do nej vyjadril tak, že zmluvu nikdy nepodpísal, nikdy nebola uzatvorená. Uviedol, že v minulosti s
navrhovateľom 1/ podpísal dokument na jeho služby a z toho dôvodu navrhovateľ 1/ je splnomocnený

ho zastupovať ako agentúra celosvetovo. V Brne na diskotéke sa uskutočnil rozhovor s redaktorkou
odporkyne pani T., ktorá docestovala do O. aj s iným fotografom a malo sa to uskutočniť asi v januári
2007. Navrhovateľ 2/ uviedol, že rozhovor, ktorý poskytol autorizoval, ale dohodli sa, že mu ukážu
čo nafotili a takisto sa ďalej dohodnú, ktoré fotografie budú uverejnené. Pri rozhovore vzniklo viacero
fotografií, k množstvu sa vyjadriť nevedel a so šéfredaktorom Y. sa navrhovateľ 2/ dohodol tak, že

článok aj s fotografiami mu budú zaslané na odobrenie v slovenčine tak, ako majú byť uverejnené. O
tom, že článok bol uverejnený v časopise sa navrhovateľ 2/ dozvedel od navrhovateľa 1/. Uviedol, že
napriek tomu, že navrhovateľa 1/ splnomocnil na zastupovanie v autorských právach, uprednostňuje
osobné rokovanie a v osobných veciach rozhoduje on sám a navrhovateľ 1/ rozhoduje o finančných
záležitostiach. Potvrdil, že pri osobných rokovaniach účastníci neuzatvorili žiadnu zmluvu. Potvrdil, že
o odporkyni sa dozvedel od navrhovateľa 1/, ktorý bol v kontakte s odporkyňou ako agentúra a od

odporkyne mal vyjsť podnet a záujem o navrhovateľa 2/. Na tomto základe sa uskutočnilo stretnutie
v decembri 2006, kde sa dohodli spolu so šéfredaktorom, že navrhovateľ 2/ dá nejakú časť svojich
fotiek plus sa urobí reportáž o ňom, malo sa jednať o propagačnú výmenu pre navrhovateľa 2/.
Fotografienavrhovateľa2/malibyťuverejnenébezplatneafotografievytvorenénavrhovateľomakodiela
mali byť zaplatené. O konkrétnej cene však za prítomnosti navrhovateľa 2/ dohoda uzavretá nebola.

Uviedol, že on sa pri rokovaniach vyjadruje k technickým záležitostiam a finančné záležitosti ponecháva
na navrhovateľa 1/. K cene za uverejnenie fotografií sa vyjadriť nevedel, nakoľko s ním sa o cene
nerokovalo. K uplatnenej výške nemajetkovej ujmy 1.000,- Eur za porušenie autorského práva uviedol,
že táto suma predstavuje preňho stratu času, výdavky na cestovné, ďalej výdavky na modelku. Túto
sumu presne špecifikovať nevedel, iba uviedol, že by sa mohol domáhať oveľa vyššej sumy a túto sumu

považuje za symbolickú. K zaplateniu 2.250,- Eur za porušenie osobnostného práva z titulu ochrany
osobnosti uviedol, že táto suma zahŕňa výdavky na jednotlivé presuny z Ríma do Brna, náklady na
asistentku, ktorá ho doprevádzala a stála ho 100,- Eur na deň, náklady na stravu, ubytovanie, ktoré
bližšie nešpecifikoval, taktiež výdavky na vizážistku, na prenájom diskotéky a nákup nejakých doplnkov
k foteniu presne špecifikovať nevedel. Uviedol, že určitú cenu má aj film, vyvolanie fotografií a nástroje

potrebné na montáž. Potvrdil, že fotografie, ktoré sú predmetom tohto konania, sú urobené na filme,
pričom k skutočnosti, či diapozitívy odovzdal navrhovateľovi 1/ uviedol, že ich neodovzdal, jednoducho
ich navrhovateľ 1/ má.

U. O., konateľka navrhovateľa 1/ uviedla, že je konateľkou firmy od roku 2009 a preto sa k predmetu

konaniavyjadriťnevedela.Uviedla,žefirmukúpilaavôbecsanerozumietomučojepredmetomkonania,
na všetko má právnika, ktorému absolútne dôveruje, ktorý jej povedal, že boli urobené nejaké obrázky
pre časopis a druhá firma to nechce zaplatiť. Uviedla, že s navrhovateľom 2/ nemá uzatvorenú zmluvu
o spolupráci, vie o tom, že je fotograf a uvažuje o tom, že s ním uzatvorí zmluvu.

W. B. Y. - bývalý šéfredaktor mesačníka O. - uviedol, že pozná fotografie navrhovateľa 2/ a v rámci svojej
pracovnej činnosti sa s ním stretol asi v septembri XXXX. Po vzniku mesačníka O. dostávala redakcia
rôzne ponuky od mediálnej agentúry a vtedajší konateľ navrhovateľa 1/ sprostredkoval stretnutie s
navrhovateľom 2/ v sídle spoločnosti odporkyne. Konateľ navrhovateľa 1/ ponúkal na zverejnenie
žánrovo odlišné fotografie, ktoré sa im nehodili a na jeho ponuky reagoval negatívne, avšak súhlasil

so stretnutím s navrhovateľom 2/, nakoľko tento je považovaný za renomovaného fotografa a má
vcelku kvalitné fotky. Na stretnutí mu boli odovzdané 2 albumy s diapozitívmi bez nijakého podpisu.
Dohodli sa, že spolupráca bude vyzerať pre začiatok tak, že s navrhovateľom 2/ sa urobí rozhovor,
že sa pošle za ním do Brna redaktorka a bude sa jednať o P.R. článok (pí ár). Malo sa uverejniť
6-7 celostránkových fotografií, ktoré on vytvoril a takisto mali byť uverejnené fotografie, ktoré vznikli

v akcii, prípadne jeho portrét a následne redaktorka Naďa T. odišla do Brna urobiť s ním rozhovor.
Ďalšiu spoluprácu si navrhovatelia predstavovali tak, že by sa malo platiť za kolekciu fotografií 15.000,-
Sk a nakoľko táto suma bola pre časopis vysoká a na slovenskom trhu v tom čase také ceny neboli,
následne sa na ďalšej spolupráci nedohodli. Svedok potvrdil, že fotografie k článku vyberal sám z
diapozitívov, ktoré sa nachádzali v albumoch, ktoré mu boli dané k dispozícii pri osobnom stretnutí.

Potvrdil,žefotografiebolikvalitnéaničsananichneupravovalo.FotografienafotenévBrnerobilfotograf
odporkyne. Uviedol, že navrhovateľ 2/ vedel, že fotografie budú použité v reportáži, keď s fotografovaním
súhlasil. K odovzdávaciemu protokolu zo dňa 21.06.2005 uviedol, že sa to netýka tých albumov, ktoré
vyššie spomínal. Potvrdil, že ilustračné fotky uverejnené v časopise boli vybrané z diapozitívov, ktorému boli predložené v dvoch hrubých albumoch. Potvrdil, že pri odovzdávaní albumov navrhovateľ 2/ si
nekládol nijaké podmienky a nemal žiadne výhrady k tomu, aké fotografie budú uverejnené. Uviedol, že
časopis vychádzal v roku 2007 v náklade 16 až 20-tisíc kusov. Aprílové číslo č. 4/2007 bolo v predaji už

18.03.2007 s tým, že do tlače sa zadávalo 6. až 7. marca, a preto reportáž musela byť s navrhovateľom
2/ urobená najneskôr v januári 2007, možno aj skôr. Uzávierka býva 10 dní pred zadaním do tlače.
Potvrdil, že redakcia sa vyhýbala nakupovaniu fotografií z finančných dôvodov, vždy to robili tak, že sa
v rámci P.R. dohodli na fotografiách alebo si robili vlastné fotografie. Uviedol, že pri osobnom rokovaní
s navrhovateľmi hovorili aj o cenách fotografií, ale nedohodli sa, že by fotografie mali kupovať, dohodli

sa tak, že prvým krokom k spolupráci bude spropagovanie fotografa v reportáži a uverejnenie fotografií
bezplatne.

Svedok Q. J. O. - bývalý konateľ navrhovateľa 1/ - uviedol, že navrhovateľ 1/ zastupoval a zastupuje
navrhovateľa 2/ v oblasti licenčných práv jeho fotografií na základe písomnej rámcovej zmluvy. Potvrdil,
že bol prítomný na všetkých rokovaniach s navrhovateľom 2/ a odporkyňou. Potvrdil, že bol prítomný

pri rozhovore so šéfredaktorom, pričom atmosféra mala byť priateľská, jednalo sa o prvú spoluprácu
medzi nimi, rokovanie sa viedlo vo veľmi priateľskom a gentlemanskom ovzduší a dohoda, ktorá vzišla
bola ústna. Uviedol, že pri rokovaní hovorili o výške sumy pre Q. Q. ako fotografa a pre navrhovateľa 1/
ako produkčnú spoločnosť a bol podpísaný protokol, ktorý preukazuje, že nechali odporkyni diapozitívy,
ktoré sú tam presne označené a zároveň sa mali dohodnúť, že odporca nebude publikovať bez

písomnej dohody žiadne fotografie. Svedok potvrdil, že šéfredaktor mal záujem o fotky navrhovateľa
2/. Potvrdil, že o uverejnení odovzdaných diapozitívov odporkyňou nebola spísaná žiadna dohoda.
Potvrdil, že nebol žiadnym spôsobom daný súhlas na zverejnenie fotografií. Potvrdil, že odporkyňa
vrátila diapozitívy uvedené v odovzdávacom protokole. Uviedol, že so šéfredaktorom Y. sa dohodli, že
písomná dohoda bude nasledovať. Ústne sa dohodli na zorganizovaní akcie na diskotéke v O., kde

mala byť realizovaná reportáž s redaktorkou Naďou T.. Uviedol, že vychádzali z dôvery, keďže prvé
stretnutie bolo veľmi priateľské a jedná sa o veľký koncern s veľkou budovou, nevideli žiaden problém,
že by nemohli fotografie zaplatiť a dôvera bola posilnená tým, že odporkyňa vyslala do O. redaktorku a
svojho fotografa a šéfredaktor ich uisťoval, že písomná zmluva bude nasledovať. Naviac mali potvrdený
odovzdávací protokol, kde je jasne formulovaný záväzok odporkyne, že nič nebude publikované bez

súhlasu a písomnej zmluvy. Vyslovil názor, že toto číslo, kde na titulnej strane bola S. D., ktorá bola
na vrchole umeleckej kariéry, sa okamžite vypredalo a nedalo sa prakticky kúpiť. Tiež k tomu prispeli
fotografie navrhovateľa 2/. Uviedol, že pri rokovaniach odporkyňa navrhla vyplatiť navrhovateľom sumu
3.000,- Eur, čo však považovali za neadekvátne a čo ani nepokrylo náklady na produkciu. Uviedol, že
navrhovateľ 2/ nikdy neposkytuje rozhovory bezplatne, vždy iba za honorár. Na porovnanie uviedol,

že firma H. zo G. zaplatila za 12 fotiek 20.250,- Eur za jednorázové zverejnenie, pričom odporkyňa
je niekoľkonásobne väčšou firmou. Uviedol, že konkrétne fotografia na strane č. 15 a fotografia na
titulke sa mohla ďalej agentúrou predať, pretože dostali na ne objednávku, avšak odporkyňa im nevrátila
diapozitívy z čoho vyplýva jasná strata pre navrhovateľa 1/. Podľa názoru svedka odporkyňa musela
graficky fotografie upravovať a retušovať fotky bez súhlasu autora na čo nemala oprávnenie, pretože

napríklad fotka na titulnej strane a fotka na strane 15 časopisu bola upravovaná tak, že na týchto fotkách
mala modelka retiazku a v časopise retiazku nemá. Svedok potvrdil, že navrhovatelia spolupracujú
od roku 2000. Potvrdil, že rámcová zmluva medzi navrhovateľmi bola podpísaná, k dátumu sa však
nevyjadril. Uviedol, že medzi účastníkmi prebiehali rokovania anglicky, nemecky, česky, slovensky,
vlastne zmesou týchto jazykov. Uviedol, že v roku 2009 firmu predal.

W. K. T. - redaktorka odporkyne - potvrdila, že je autorkou reportáže s Q. Q., ktorá bola uverejnená
v mesačníku O. č. X/XXXX. Uviedla, že prácou ju poveril šéfredaktor, dal jej kontakt na navrhovateľa
2/ a dohodli sa na termíne. Nakoľko navrhovateľ 2/ mal fotenie na diskotéke v O., tak sa dohodli, že
sa tam stretnú, nakoľko jemu to najlepšie vyhovovalo. Do O. odcestovala spolu s fotografom Y. Z..

Potvrdila, že v O. v podniku prebiehalo fotenie modeliek a rozhovor s navrhovateľom 2/ mohol trvať
tak 3 hodiny. Rozhovor si nahrala na diktafón a keď napísala článok, tento mu preposlala e-mailom a
následne sa stretli v O. v hoteli E., kde mu predložila celý vytlačený rozhovor spolu s fotkami, ktoré sa
mali uverejniť a ako boli aj uverejnené v mesačníku O. č. X/XXXX a pán Q. voči tomu nemal žiadne
námietky. Bolo to pred vyjdením aprílového čísla mesačníku. Potvrdila, že pri osobnom stretnutí jej

navrhovateľ 2/ odovzdal cca 40 diapozitívov, pričom o tom nespísali žiaden doklad a tieto odovzdala v
redakcii a viacej sa o ne nezaujímala. Potvrdila, že pri osobnom stretnutí bol navrhovateľ 2/ veselý, v
dobrej nálade a ďakoval jej za spracovanú reportáž. Od šéfredaktora sa dozvedela, že týmto článkom sa
má urobiť reklama navrhovateľovi 2/. K autorizovaniu rozhovorov svedkyňa uviedla, že bežnou praxouje, že rozhovor sa autorizuje aj cez telefón, nie je zvykom autorizovať podpisom. Vzhľadom na osobné
stretnutie s navrhovateľom 2/ mala za to, že nemal žiadne námietky voči článku a považovala ho za
autorizovaný.

W. Q. X. - zamestnanec odporkyne - potvrdil, že prišiel do styku s navrhovateľmi, pretože on má na
starosti fotografie. Potvrdil, že bol prítomný pri rokovaní s navrhovateľom 1/ pri odovzdávaní diapozitívov
dňa 06.04.2009 a odovzdanie diapozitívov potvrdil podpisom a pečiatkou. Pričom rukou pripísal, že
o iných diapozitívoch ako boli odovzdané nemá vedomosť. Keď sa konateľ navrhovateľa 1/ domáhal

vrátenia iných diapozitívov, ktorých odovzdanie odporkyni nevedel preukázať došlo medzi účastníkmi
k incidentu v tom zmysle, že navrhovateľ 1/ ukradol všetky dokumenty, ktoré boli na stole aj s
odovzdávacím protokolom a následne až po zákroku polície pán O. doklady vrátil. Nevedel sa vyjadriť k
tomu, či diapozitívy fotografií, ktoré boli uverejnené boli redakcii odovzdané alebo mohli byť aj zaslané
e-mailom alebo na inom nosiči. Vždy záleží od dohody s klientom.

W. Q. Z. uviedol, že v spoločnosti navrhovateľa 1/ praxoval ako študent v roku XXXX. Osobne sa
nezúčastnil rokovania medzi účastníkmi. Prišiel s odporkyňou do kontaktu iba prostredníctvom e-mailu
a telefonátov ohľadne produkcie na podnet odporkyne s fotografom Q. Q.. Potvrdil, že sa zorganizovalo
stretnutie za účelom rozhovoru s Marcom Q. a jeho fotenie pri práci. Svedok potvrdil, že pre túto
produkciu zabezpečoval vizážistku a priestor, kde sa konala diskotéka. Jednalo sa o podnik S. v O..

Uviedol, že bol telefonicky v kontakte so šéfredaktorom časopisu O., ktorého upozornil na to, že s
produkciou budú aj výdavky, avšak nepamätá si akú sumu oznámil šéfredaktorovi. Takisto si nepamätá
ako sa k tomu vyjadril šéfredaktor. Sám svedok sa nezúčastnil pri fotení v klube S.. Potvrdil, že produkcia
sa mala konať vo februári v roku XXXX.

Súd sa oboznámil s originálom časopisu O. apríl XXXX.

Navrhovatelia v konaní preukazovali za akú cenu sa na trhu v čase vydania časopisu O. X/XXXX
predávali v agentúrach fotografie podobného typu ako boli publikované v časopise, ktorý súvisel s týmto
konaním.

Navrhovatelia založili do súdneho spisu dňa 05.02.2014 Zmluvuo spolupráci, vytvorení diela a dohodu o
prevode autorského práva uzatvorenú dňa 30.12.2001 v O.. Táto zmluva bola uzatvorená v slovenskom
jazyku. Odporkyňa pravosť zmluvy namietala, považovala ju za podvrh, navrhovala na čas uzatvorenia
zmluvy nariadiť znalecké dokazovanie a vyslovila pochybnosti o pravosti zmluvy, nakoľko táto nebola v

konaní predložená ako listinný dôkaz od začiatku konania, dokonca navrhovatelia v konaní uvádzali, že
ich vzájomná spolupráca nie je založená na žiadnej zmluve, že majú medzi sebou korektné vzťahy aj
bez zmluvy a v čase keď bolo pojednávanie odročené za účelom záverečných prednesov, navrhovatelia
predložili zmluvu z roku 2001 v slovenskom jazyku, keď táto mala byť uzatvorená v O. medzi účastníkmi,
z ktorých ani jeden nebol slovenskej národnosti a dokonca zmluva bola uzatvorená podľa slovenského

právneho poriadku.

Súd sa pokúsil hodnoverným spôsobom overiť námietky odporkyne týkajúce sa času uzatvorenia tejto
zmluvy a bol naklonený k nariadeniu znaleckého dokazovania. Kontaktovaním znalcov zapísaných
do zoznamu znalcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR však súd zistil, že vo veci znalecké

dokazovanie nie je možné, resp. znaleckým dokazovaním nie je možné preukázať kedy bola zmluva
podpísaná. Odborné vyjadrenie bez nároku na znaleckú odmenu podali na pojednávaní znalkyňa Q..
Q. G. a H.. A. O., expertka - zamestnankyňa Kriminalisticko - expertízneho ústavu policajného zboru
Bratislava. Tieto celkom zhodne, po nahliadnutí do originálu zmluvy, uviedli, že pokiaľ by v tejto veci
bolo nariadené znalecké dokazovanie na skutočnosť, kedy bola zmluva skutočne podpísaná bolo by to

za istých okolností možné, a to v takom prípade, ak v predpokladanom období vzniku podpisov pisateľ,
resp. obidvaja pisatelia používali podpisy, ktoré sa vyznačovali stabilnými, nemennými znakmi, ktoré sa
priebehomčasumenilialeboniektorízpisateľovmoholajcelkomzámernesvojpodpiszmeniť.Skúmanie
listiny s cieľom cez podpisy zistiť približné obdobie jej vzniku je náročné, vyžadovalo by si obrovské
množstvo kvalitného porovnávacieho materiálu, pričom obrazne sa to dá vyjadriť tak, že porovnávať

sa môže jablko s jablkom z toho istého stromu a z tej úrody. Potvrdili, že na základe svojich doterajších
skúseností, dnešnými technickými metódami sa nedá určiť vek kancelárskeho papiera. Pokiaľ nie je k
dispozícii pero, ktorým bol podpis urobený, nedá sa urobiť ani chemická analýza atramentu.Odporkyňa navrhla vykonať dôkaz s poukazom na ustanovenie § 128 O.s.p., aby spoločnosti V. spol. s
r.o. a spoločnosť TV I. a.s., a H. - V. - W. Sk spol. s r.o. predložili súdu zmluvu o spolupráci s agentúrou
navrhovateľa 1/. Súd uznesením uložil uvedeným spoločnostiam predložiť zmluvu o spolupráci s

navrhovateľom 1/. Na uznesenie súdu reagovala iba spoločnosť TV TIP a.s. a súdu oznámila, že
s navrhovateľom 1/ nemá uzatvorenú zmluvu o spolupráci. Samotný navrhovateľ 1/ sa vyjadril tak,
že s uvedenými spoločnosťami nie je zmluvným partnerom. Navrhovatelia preukázali, že fotografie
navrhovateľa 2/ boli uverejnené v časopise V. a že vzájomné vzťahy vydavateľa a navrhovateľov boli
doriešené zmluvou o urovnaní.

Navrhovatelia na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX tvrdili súdu, že žiadne iné doklady a dôkazy
preukazujúce svoje nároky nemajú a všetky doklady, ktoré mali založili do toho času do súdneho
spisu. Napriek tomu dňa 29.01.2014 predložili súdu doklady preukazujúce svoj nárok, a to scany
diapozitívov podobných tým, ktorých vydania sa domáhali. K špecifikácii žalovaných istín sa vyjadrili
tak, že náhrada škody vo výške 4500,- Eur vznikla v súvislosti s produkovaním ilustračných fotografií

k článku s navrhovateľom 2/ uverejnených na strane 12-13,14,16 a 18 a fotografie B. F. uverejnenej v
časopise na strane 139. K. 1/ zorganizoval a skoordinoval celú akciu súvisiacu s fotením pre časopis
O., a teda vydavateľ časopisu by mal znášať aj príslušné výdavky. Poukázal na to, že dohoda medzi
účastníkmi bola taká, že na výdavkoch sa bude podieľať aj vydavateľ časopisu O.. Honorár pre
pána Q. predstavoval 30.000,- CZK, cestovné náklady 9.000,- CZK, a ostatné výdavky 11.000,- CZK,

spolu 50.000,- CZK, čo je zrejmé z dokladu založeného navrhovateľmi tzv. „Vyúčtovanie“. Predložili
doklad preukazujúci poskytnutie priestorov Q. D. D. v O. dňa 21.02.2007 na fotenie pre časopis O.
- Dohodu zo dňa 14.02.2007 spolu s cateringom, hudobným doprovodom, hosteskami, upratovaním
a bezpečnostnou službou v cene 75.000,- CZK. Zmluvou s modelkou B. F. zo dňa XX.X.XXXX
preukazovali, že modelke vyplatili 18.000,- CZK za prácu modelky pre fotenie. Zmluvou s O. E.

preukazovali, že za vizážistku za deň fotenia zaplatili 7.500,- CZK. Celkový náklad navrhovateľa 1/ na
fotenie v Q. D. D. v Brne dňa 21.02.2007 predstavoval sumu 141.500,- CZK. K ušlému zisku 3.000,-
Eur sa vyjadril tak, že sa jedná o obvyklú odmenu za exkluzívnu fotografiu modelky Šárky F. s právom
prvého použitia a sedem ostatných archívnych fotografií iných modeliek. Uplatnená suma je súčtom
obvyklých odmien. Ohľadom obvyklých odmien predložil súdu zmluvy a faktúry. Poukázal na to, že sa

nejedná o agentúrne fotografie, ale o autorské materiály. Z predložených dokladov bolo zistené, že suma
za zverejnenie jednej fotografie sa môže na trhu pohybovať v rozmedzí 205,- až 500,- Eur. Zároveň za
príplatok na titulnej strane môže byť v rozmedzí 570,- až 1.150,- Eur. K nemajetkovej ujme vo výške
1.000,- Eur, ako ujme spôsobenej zásahom do práv autora fotografie navrhovateľ 2/ uviedol, že túto
sumu považuje za primeranú vzhľadom k tomu, že fotografia bola retušovaná. Suma je určená paušálne

a je symbolická. V tejto súvislosti poukázal na to, že odporkyňa ani v priebehu konania neprejavila žiadnu
snahu o nápravu a dohodu za porušenie autorského práva. Do súdneho spisu založil použitú fotografiu
modelky s retiazkami na opasku, uverejnenú na obálke časopisu a je nesporné, že odstránenie retiazok
vykonala odporkyňa retušovaním. K nemajetkovej ujme z titulu ochrany osobnosti vo výške 2.250,-
Eur pre navrhovateľa 2/ uviedol, že nedal súhlas na zverejnenie konkrétnej fotografie a konkrétneho

textu k nej, teda zachytenie fotografa pri práci a nie je pravdou, že fotenie a článok mali byť akýmsi
„PR“ pre navrhovateľa 2/. Na odôvodnenosť tejto sumy založil do spisu Dohodu medzi navrhovateľom
1/ a vydavateľom časopisu Dynamit (GDTGmbH) z roku 2004, ktorá obsahuje dojednanie o sume za
zverejnenie pictorialu U. S. 6.750,- Eur a za rozhovor s navrhovateľom 2/ v sume 4.500,- Eur. Preto
navrhovateľ 2/ považoval za primeranú kompenzáciu nemajetkovej ujmy vo výške 2.250,- Eur .

Na pojednávaní dňa 06.07.2011 sa prezentoval ako konateľ navrhovateľa 1/ Q. J. O., a až na
námietku odporkyne, ktorá disponovala aktuálnym výpisom z obchodného registra KS v Brne, priznal,
že konateľkou spoločnosti je U. O..

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.Podľa § 456 veta prvá OZ predmet bezdôvodného obohatenia musí byť vydaný tomu, na úkor koho sa
získal.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 442a ods. 1, 2 OZ pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva sa uhrádza aj

nemajetková ujma v peniazoch ak by sa priznanie iného zadosťučinenia, najmä ospravedlnenia alebo
zverejnenie rozsudku na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila právo duševného vlastníctva,
nezdalo postačujúce. Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť
predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške
odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva;
to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.

Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na

premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenia, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 OZ písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové
a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť
alebo použiť len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti osobnej povahy,
podobizne, obrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.
Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby

vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové,
rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými
záujmami fyzickej osoby.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených

zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 OZ najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má

fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ Výšku náhrady podľa § 13 ods. 2 OZ určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.Právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe. Na vyhotovenie alebo použitie podobizni sa
zásadne požaduje privolenie fyzickej osoby, ktorej sa to týka. Toto privolenie však nemusí mať osobitnú

formu, môže sa uskutočniť aj konkludentným činom. Privolanie fyzickej osoby sa nevyžaduje iba v
prípade, že sa jedná o tzv. úradnú licenciu, licenciu vedeckú a umeleckú a licenciu spravodajskú.

Podľa § 56 autorského zákona č. 618/2003 Z.z., autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo
ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä náhrady ujmy podľa osobitného

predpisu a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za
získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva.

Nárokov podľa § 56 sa okrem autora môže domáhať aj nadobúdateľ výhradnej licencie alebo osoba,
ktorá má majetkové právo k dielu alebo jej bol zverený výkon majetkových práv autora.

Z vykonaného dokazovania súd zistil a má za to, že zverejnenie rozhovoru s navrhovateľom 2/ bolo
vopred dohodnuté a na ten účel bolo dohodnuté stretnutie účastníkov v Music D. D. v O., kde sa
redaktorka odporkyne spolu s fotografom zúčastnila fotenia modeliek. Pri tej príležitosti jej navrhovateľ
2/ poskytol rozhovor o jeho práci a z tejto situácie boli zverejnené okrem textu rozhovoru aj fotografie
navrhovateľa 2/. V konaní nebolo preukázané žiadne porušenie právnej povinnosti k nároku na náhradu

škody zo strany odporkyne súvisiace so zverejnením rozhovoru v mesačníku O. č. X/XXXX. Navrhovateľ
v 1. rade nepreukázal vznik majetkovej ujmy, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s porušením konkrétnej
právnej povinnosti odporkyne. Zverejnenie rozhovoru s navrhovateľom v 2. rade malo charakter jeho
propagácie a reklamy na Slovensku, čo bolo potvrdené v konaní svedeckou výpoveďou redaktorky Nadi
T.. Naviac všetci účastníci konania sa zhodli na tom, že fotenie v O. a rozhovor s navrhovateľom 2/ boli

vopred dohodnuté. Účastníci sa rozchádzajú v tom, že za rozhovor mala byť dohodnutá odmena alebo
rozhovor spolu s fotografiami mali byť pre navrhovateľov akousi reklamou. Navrhovateľom sa nepodarilo
preukázať svoje tvrdenia, že by odporkyňa mala za rozhovor zaplatiť.

Odporkyňa proti tomuto nároku namietala jeho premlčanie podľa ustanovenia § 106 ods. (1)

Občianskeho zákonníka. Y. s Q. Q. v diskotéke v O. sa konal 21.02.2007, a teda náklady na jeho
organizáciu a priebeh museli byť vynaložené v tom čase, čo aj navrhovatelia preukazovali zmluvami
a vyúčtovaniami a návrh vo veci samej bol podaný dňa XX.XX.XXXX, teda po uplynutí dvojročnej
premlčacej lehoty. Tento nárok súd posúdil na základe vznesenej námietky za premlčaný.

V časti vydania vecí, diapozitívov, konkrétne špecifikovaných v úvodnej časti rozsudku, súd poukazuje
na tú skutočnosť, že navrhovateľ 1/ nijako nepreukázal, že by skutočne diapozitívy odporkyni odovzdal,
sám uviedol, že iba predpokladá, že ich odovzdal, pričom o odovzdaní neexistuje žiaden hodnoverný
doklad. V tejto časti považoval súd nárok navrhovateľa za nepreukázaný.

Ohľadne nároku navrhovateľa 1/ na zaplatenie 3.000,- Eur za zverejnenie 7 archívnych fotografií
zhotovených navrhovateľom v 2. rade v mesačníku O. X/XXXX. Tento nárok uplatňovaný navrhovateľom
v 1. rade nemá žiadnu hmotnoprávnu oporu, nakoľko v konaní neboli preukázané žiadne majetkové
práva navrhovateľa v 1. rade k týmto fotografiám.

Navrhovateľ v 1. rade nepreukázal, že zverejnenie týchto 7 fotografií má hodnotu 3.000,- Eur. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že zverejnenie siedmich fotografií, aktov, v časopise O. č.X/XXXX,
v ktorom bol zverejnený rozhovor so navrhovateľom v 2. rade bolo dohodnuté, ako vzájomné plnenie
protislužbazazverejnenierozhovoru,ktorýmalpropagačnýcharaktertzv.„PR“preobochnavrhovateľov.
Toto bolo preukázané svedeckou výpoveďou svedka B. Y., ktorý bol šéfredaktorom mesačníka O. v

čase prípravy zverejnenia rozhovoru, a tak to vyplýva aj zo skutočnosti, že v tom istom čísle, vydaní,
časopisuO.bolzverejnenýrozhovorsnavrhovateľomv2.rade,propagujúciajnavrhovateľa v1.rade, aj
sedem fotografií vyhotovených navrhovateľom v 2. rade. Samotní navrhovatelia nepopreli, že rozhovor
a fotenie v O. sa uskutočnilo na základe dohody. Skutočnosť, že za zrealizovanie rozhovoru a fotenia
sa mala finančne podieľať na výdavkoch aj odporkyňa nebolo v konaní preukázané, nakoľko toto tvrdili

iba navrhovatelia, ktorí to nijako nepreukázali.

Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia 3.000,- Eur je vo vzťahu k uplatňovanému nároku na
odmenu duplicitný. Navrhovateľ v 1. rade nepreukázal v tomto konaní, žiadne majetkové práva kpredmetnýmfotografiámniejenauplatnenietakéhonárokuvecneaktívnelegitimovaný.Vkonanínebolo
ani preukázané v akom rozsahu, v akej hodnote sa mala odporkyňa obohatiť. Odporkyňa proti tomto
nároku namietala jeho premlčanie podľa ustanovenia § 107 ods. (1) Občianskeho zákonníka s tým,

že mesačník sa distribuuje do predajných stánkov vždy v prvom týždni príslušného mesiaca, v danom
prípade sa tak stalo do 06.04.2007 (piatok). Toto tvrdenie odporkyňa nijako nepreukázala. V prípade,
že by navrhovateľ svoj nárok preukázal, súd by sa až vtedy musel zaoberať vznesenou námietkou
premlčania. Navrhovateľ nepreukázal kedy sa mala odporkyňa bezdôvodne obohatiť a výšku, ktorú
uvádzal súd považoval za nepreukázanú.

Nárok navrhovateľa v 2. rade odôvodnený pozmeňovaním jeho diela fotografie S. D., nebol v konaní
preukázaný, z hľadiska nejakého pozmeňovania fotografického diela. Pôvodná fotografia nebola
preukázaná diapozitívom (originálom), takže nebolo možné porovnávať originál s fotografiou S. D.
zverejnenou v mesačníku O..

Nárok navrhovateľa v 2. rade, na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy za zverejnenie jeho podobizne
v mesačníku O. X/XXXX je tak isto nedôvodný, pretože dobrovoľne s vedomím, že sa pripravuje
zverejnenie rozhovoru pózoval fotografovi odporkyne, teda z toho jednoznačne vyplýva, že dal súhlas
so zverejnením jeho podobizne konkludentne a v konaní nebola preukázaná existencia dohody o tom,
že sa s navrhovateľom v 2. rade malo vopred odsúhlasiť zverejnenie konkrétnych fotografií a podobizne

jeho osoby.

W. je toho názoru, že navrhovateľ v 2. rade si bol vedomý, že fotografie jeho podobizne boli zhotovované
za účelom zverejnenia popri texte rozhovoru s ním v časopise O.. Rozhovor s navrhovateľom v 2. rade
mal spravodajský charakter, keďže poskytoval čitateľovi informácie o práci fotografa a na zverejnenie

fotografií navrhovateľa v 2. rade za daných okolností sa vzťahuje zákonná licencia podľa ustanovenia
§12 ods. (3) Občianskeho zákonníka. Sám navrhovateľ v 2. rade v konaní uviedol, že išlo o bežný
vzťah propagačnej výmeny. Z uvedeného je zrejmé, že článok - rozhovor zverejnený v mesačníku mal
byť propagáciou žalobcu v 2. rade. Navrhovateľ v 1.rade takisto nevedel súdu preukázať, kedy boli
odporkyni, resp. jej pracovníkovi odovzdané diapozitívy, ktoré boli v mesačníku zverejnené. Sám v

konaní uviedol, že po rozhovore v O. sa stretol s redaktorkou, ktorej odovzdal na priateľskej báze ďalších
asi 40 diapozitívov v hoteli Forum v O.. Navrhovateľ v 2. rade uviedol, že výber fotografií na zverejnenie
v mesačníku O. nechal na vydavateľa. To je tiež dôkazom toho, že celá akcia sa odohrala na báze
dobrých vzťahov medzi účastníkmi. Pokiaľ navrhovatelia poukazovali na podobné kauzy, ktoré uzavreli
dohodou o mimosúdnom urovnaní sporov so spoločnosťou H. - O. - O. - AG zo dňa 23.07.2009, a so

spoločnosťou U. W. V. a.s. zo dňa XX.XX.XXXX a inými dohodami, treba uviesť, že nebol predložený
originál listín a z obsahu fotokópií nie je zrejmé čo bolo predmetom sporu a ich urovnania.

Navrhovateľ v 1. rade odôvodňoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu majetkovými právami k fotografiám,
ktorých autorom má byť navrhovateľ v 2. rade, a ktoré boli zverejnené v mesačníku O. č. X/XXXX.

Treba uviesť, že najskôr v konaní odôvodňoval svoju aktívnu legitimáciu obsahom rámcovej zmluvy
o spolupráci vyhotovenej bez dátumu v O. a v kópii sa nachádza na č.l. 135-137, ktorá však
nie je účastníkmi podpísaná, teda nemôže nijako zakladať majetkové práva k fotografickým dielam
navrhovateľa v 2. rade.

K G. o spolupráci, vytvorení diela a dohode o prevode autorského práva zo dňa 30.12.2001 podpísanej
navrhovateľmi v O. v slovenskom jazyku, súd poukazuje na to, že tento listinný dôkaz považuje za
nedôveryhodný a účelový. Ani jeden z navrhovateľov nehovorí a ani nerozumie slovenskému jazyku
a obaja žiadali konať s tlmočníkom, preto je nepravdepodobné, že by uzatvorili zmluvu v slovenskom
jazyku ešte v roku XXXX. Ak by tomu tak aj bolo, boli by zmluvu predložili ako dôkaz spolu s návrhom

a nie po šiestich rokoch od začiatku konania a naviac sami prehlásili ešte v roku XXXX, že iné listinné
dôkazy ako tie, ktoré sa v súdom spise nachádzajú, už k dispozícii nemajú. Obaja v konaní uvádzali, že
zmluvu medzi sebou nepodpísali, že majú vzťah založený na vzájomnej dôvere a zmluvu nepotrebujú,
a to potvrdila aj súčasná konateľka navrhovateľa v 1. rade. Preukázať kedy bola zmluva podpísaná sa
súdu nepodarilo s poukazom na skutočnosti uvádzané odborným vyjadrením znalkýň, ktoré je podrobne

opísané na strane č. 7 tohto rozsudku. Technicky sa táto skutočnosť v súčasnej dobe nedá preukázať,
nakoľko nie je k dispozícii pero, ktorým bola listina podpísaná. Manipuláciu navrhovateľa v 1. rade s
listinami potvrdil aj svedok Q. X., ktorý vypovedal, že navrhovateľ 1/ pri vzájomnom rokovaní (ešte pred
súdnym konaním) odcudzil dôležité listiny a vrátil ich odporkyni až po zákroku polície. Výpoveď svedkaO. považuje súd tak isto za účelovú, a to aj z pohľadu jeho správania sa počas súdneho konania, kedy
bol zo strany súdu opätovne upozorňovaný na neprijateľné správanie.

Navrhovateľ v 1. rade nepreukázal, že práve fotografie zverejnené v mesačníku O. č. X/XXXX boli
súčasťou kolekcie 180 diapozitívov označených v listine „Předávací protokol“ zo dňa 21.06.2005. Ich
technické označenie takéto zistenie neumožňuje.

Svedkovia sa k meritu veci vyjadriť nevedeli a potvrdili len skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi

sporné. Pokiaľ sa svedok Q. Z. vyjadroval k cenám fotografií na mediálnom trhu, tieto informácie boli
pre toto konanie bezvýznamné.

Navrhovatelia teda v prejednávanej veci nepreukázali existenciu podmienok pre úspešné uplatnenie
svojich nárokov, t.j. neuniesli dôkazné bremeno. Tak isto nepreukázali dôveryhodne výšku svojich
nárokov a tieto si stanovili takpovediac paušálne, odoka s tým, že svoje nároky uplatňovali duplicitne

ako napríklad výdavky na cattering, vizážistku a pod. Súd preto návrh navrhovateľov ako nedôvodný a
v časti za premlčaný zamietol v celom rozsahu. Je na účastníkoch, aby si v budúcnosti svoje vzájomné
práva a povinnosti upravili písomnou zmluvou a navodili stav právnej istoty, a tým predchádzali sporom
medzi sebou, a tým vytvárali priaznivé ovzdušie vo sfére ich pôsobenia. O nedôslednosti navrhovateľov
svedčí aj tá skutočnosť, že priezvisko modelky raz uvádzajú ako F. a inokedy ako F. ako aj to, že

konateľka navrhovateľa v 1. rade vôbec nevedela čo je predmetom tohto súdneho konania. Záverom
súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožnil s obranou odporkyne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. Úspešnej
odporkyni v konaní vznikli trovy konania právnym zastúpením vypočítaných z týchto úkonov:

· rok 2010
· prevzatie a príprava zastúpenia,
· vyjadrenie v návrhu - písomné podanie
· nemeritórne pojednávanie dňa 30.06.2010
· nemeritórne pojednávanie dňa 13.09.2010

· rok 2011
· pojednávanie meritórne dňa 06.07.2011
· pojednávanie meritórne dňa 10.10.2011
· rok 2012
· pojednávanie meritórne dňa 29.02.2012

· pojednávanie meritórne dňa 07.05.2012
· pojednávanie meritórne dňa 10.10.2012
· rok 2013
· pojednávanie meritórne dňa 21.01.2013
· pojednávanie nemeritórne dňa 15.04.2013

· pojednávanie meritórne dňa 12.06.2013
· rok 2014
· pojednávanie meritórne dňa 29.01.2014
· pojednávanie meritórne dňa 10.02.2014
· pojednávanie meritórne dňa 26.05.2014

· pojednávanie meritórne dňa 19.11.2014
· rok 2015
· pojednávanie meritórne dňa 25.02.2015
· spolu 17 úkonov po 91,29 Eur podľa § 10 ods. 1 a 8 a § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení.
Podľa § 13 ods. 3 pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej

z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá
by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

Právny zástupca odporkyne si uplatnil náhradu trov konania za 17 úkonov právnej služby spolu s
režijným paušálom a DPH vo výške 9.974,35 Eur, avšak pri výpočte tarifnej odmeny vychádzal zo súčtu

tarifných odmien za jednotlivé veci a neriadil sa vyššie citovaným ustanovením § 13 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z..Súd prepočítal vyčíslené trovy konania a vypočítal odmenu za jeden úkon právnej služby takto: za
náhradu škody vo výške 4.500,- Eur je hodnota tarifnej odmeny 161,01 Eur, za náhradu ušlého zisku
3.000,- Eur je hodnota tarifnej odmeny 121,17 Eur, pričom jedna tretina predstavuje sumu 40,39 Eur,

za náhradu bezdôvodného obohatenia vo výške 3.000,- Eur hodnota tarifnej odmeny je 121,17 Eur,
pričom jedna tretina predstavuje sumu 40,39 Eur, za ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy
v peniazoch 2.000,- Eur je hodnota tarifnej odmeny 91,29 Eur, pričom jedna tretina je 30,39 Eur. Teda
súčtom najvyššej hodnoty a ostatných tretinových dostaneme sumu 272,13 Eur. K tomu treba pripočítať
ešte tarifnú odmenu z návrhu na vydanie veci, ktorá predstavuje 1/13 výpočtového základu čo v roku

2010 bolo 55,49 Eur, z toho 1/3 je 18,49 Eur, v roku 2011 - 1/13 výpočtového základu je 57,- Eur, z toho
1/3 je 19,- Eur, v roku 2012 - 1/13 výpočtového základu je 58,69 Eur, z toho 1/3 je 19,56 Eur, v roku 2013
- 1/13 výpočtového základu je 60,07 Eur, z toho 1/3 je 20,02 Eur, v roku 2014 - 1/13 výpočtového základu
je 61,87 Eur, z toho 1/3 je 20,61 Eur, v roku 2015 - 1/13 výpočtového základu je 64,53 Eur, z toho 1/3
je 21,51 Eur. Režijný paušál v roku 2010 bol 7,21 Eur, v roku 2011 bol 7,41 Eur, v roku 2012 bol 7,63
Eur, v roku 2013 bol 7,81 Eur, v roku 2014 bol 8,04 Eur a v roku 2015 bol 8,39 Eur. Spolu teda hodnota

tarifnej odmeny bez DPH za rok 2010 predstavuje sumu 297,83 Eur za meritórny úkon a 79,86 Eur za
nemeritórny úkon, v roku 2011 hodnota meritórneho úkonu bez DPH predstavuje sumu 298,54 Eur, v
roku 2012 hodnota meritórneho úkonu bez DPZ predstavuje sumu 305,32 Eur, v roku 2013 predstavuje
hodnota meritórneho úkonu sumu 305,96 Eur a nemeritórny úkon 82,34 Eur, v roku 2014 predstavuje
hodnota meritórneho úkonu 306,78 Eur a v roku 2015 predstavuje hodnota meritórneho úkonu 308,03

Eur. V roku 2010 boli 2 meritórne úkony a 2 nemeritórne, v roku 2011 - 2 meritórne úkony, v roku 2012
- 3 meritórne úkony, v roku 2013 - 2 meritórne a 1 nemeritórny úkon, v roku 2014 - 4 meritórne úkony,
v roku 2015 - 1 meritórny úkon, čo je spolu 4.497,80 Eur plus 20 % DPH - 899,56 Eur, spolu celkom
5.397,36 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na podpísanom súde, dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,

čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
· v odvolaní je potrebné uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok
za návrh.

Odvolanie proti rozsudku, ktorý bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú to ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.