Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 26, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216203237
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8216203237.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: JUDr. Barbora
Korenecová, advokátka, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanému: G. F., nar.
XX.XX.XXXX, W. L. XXX, o zaplatenie 956,- Eur s príslušenstvom, dňa 26.7.2017 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.06.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 956,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 956,- eur od

3.7.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX z 24.4.2006 žalobca
ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 663,88 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
vrátiť spolu s poplatkom vo výške 292,11 eur, t.j. spolu 955,99 eur za podmienok dohodnutých v Zmluve
o úvere v 4 mesačných splátkach po 293,- eur počnúc dňom 28.5.2006. Žalovaný podľa žalobcu
nereagoval na upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok, preto žalovaný stratil výhodu splátok a

dňa 3.7.2006 sa stal dlh splatným. Žalobca dňa 30.09.2006 podal trestné oznámenie vo veci podozrenia
zo spáchania prečinu úverového podvodu a následne Okresný súd Bardejov trestným rozkazom č.
k. 1T/186/2006-32 z 22.12.2006 uznal žalovaného vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu
podľa§222ods.1Trestnéhozákonaažalobcuakopoškodenéhopodľa§288ods.1Trestnéhoporiadku
s jeho nárokom na náhradu spôsobenej škody odkázal na občianske súdne konanie.

3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 18.1.2017 vyjadril podaním doručeným 26.1.2017

v tom zmysle, že s uplatnenou pohľadávkou súhlasí, avšak s poukazom na skutočnosť, že ním poberaný
starobný dôchodok je jediným zdrojom jeho príjmu žiadal prihliadnuť v zmysle zákona č. 601/2003 Z. z.
o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
4. S poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého pojednávanie
v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1 000 eur konajúci súd spor prerokoval bez nariadenia pojednávania, keďže žalovaná pohľadávka

uvedenú sumu nepresahovala a zabezpečené listinné dôkazy súd vzhliadol za postačujúce pre svoje
rozhodnutie.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise,
a to zmluvou o úvere z 24.4.2006, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, výpisom z obchodnéhoregistra žalobcu a trestným rozkazom č. k. 1T/186/2006-32 z 22.12.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť
20.1.2007, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

6. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej 24.4.2006 súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému
úver vo výške 20000,- Sk, ktorý sa aj s poplatkom vo výške 8800,- Sk zaviazal žalovaný vrátiť v 4
mesačných splátkach po 7200,- eur počnúc dňom 28.5.2006. Žalovaný svojím vlastnoručným podpisom
potvrdil aj prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve o úvere. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú
Všeobecnépodmienkyposkytnutiaúveru(ďalejVPPÚ,uvedenédrobnýmpísmom).Zmluvaboluzavretá

podľa § 497 Obch. zák. a nasl..

7. Podľa článku 13 VPPÚ dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe
tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve.
Tretinu poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. V článku 19 VPPÚ je

dojednanie podľa § 262 ods. 1 Obch. zák., že všetky právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sa
budú spravovať Obchodným zákonníkom.

8. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že žalobca okrem iného má v predmete podnikania aj
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, poskytovanie spotrebiteľských úverov.

9. Z trestného rozkazu vydaného Okresným súdom Bardejov pod č. k. 1T 186/2006 z 22.12.2006, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 20.1.2007 bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania
prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona tak, že od žalobcu vylákal úver tým,
že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru, a tak svojím

konaním spôsobil žalobcovi malú škodu. Za tento trestný čin bol žalovaný odsúdený podľa § 222 ods. 1
Trestného zákona, § 36 písm. j, l, n), § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 /
jedného/ roka podmienečne so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov, pričom žalobca bol podľa § 288 ods.
1 Trestného poriadku odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občiansko-
právnych.

10. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy
o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

11. Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase vzniku
zmluvného vzťahu, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,

Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku
právneho vzťahu tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

13. Podľa § 2 písm. a) a b) cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa 3 ods. 1, 2, 5 cit. zák. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľskéhoúveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Pred uzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami

podľa §4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

15. Podľa § 52 OZ (účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto

zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

18. Podľa § 566 OZ veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe
pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a

potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

19. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21.Podľa§106ods.1a2OZprávonanáhraduškodysapremlčízadvarokyododňa,keďsapoškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

22. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

23. Podľa § 5b zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Keďže zákonodarca uplatňovanie príslušného ustanovenia neobmedzil na vzťahy vzniknuté až po tomto
dátume, je ním súd viazaný ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a aj bez

námietky musí teda prihliadať na premlčanie.

24. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol
založený záväzkový vzťah, a to vyššie označenou zmluvou o úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol
dlžníkovi sumu 20000,- Sk (v prepočte 663,88 Eur), pričom dlžník sa veriteľovi zaviazal zaplatiť mu

okrem poskytnutej sumy aj poplatok vo výške 8800,- Sk (v prepočte 292,11 Eur) teda všetko vo výške
955,99 Eur v 4 mesačných splátkach po 7200,- Sk (v prepočte 239,- Eur) počnúc dňom 28.5.2006.
Uzavretú zmluvu súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú a to vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy ako
aj na spôsob jej uzavretia. Žalobca je ako veriteľ podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevnestanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník -
zákazník (žalovaný) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť. Preto sa na právny vzťah žalobcu a
žalovaného vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného

zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v
§§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky
zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských
zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995,
a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti

jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval
zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu
(spotrebiteľskú, aj v čase vzniku zmluvného vzťahu). Táto úprava nášho právneho poriadku bola
nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok
s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ.

25. Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka (ustanovenia § 497 a nasledujúce upravujúce
úverovú zmluvu) na vznik Zmluvy, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť
osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti
spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až 54 OZ. Z toho dôvodu súd použil ustanovenia
Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale

aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania či premlčania nároku. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (myslí sa
Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú

obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva
a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru
súdu plne eurokonformný (t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom). Aj preto je súd názoru,
že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny
vzťah, nie vzťah obchodnoprávny. Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je

zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu
neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa (Občiansky zákonník), ktorý aj vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobí ako lex specialis. Taktiež vzhľadom k tomu, že žalovanému bol
poskytnutýspotrebiteľskýúver,vzťahujesanapredmetnúzmluvuoúvereajosobitnáprávnaúprava,ato
zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. Súd v tomto názore (ohľadne spotrebiteľskej zmluvy)

podporuje aj v čase vzniku zmluvného vzťahu účinný zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa,
ktorý odkazuje na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka. Preto súd neakceptuje ani dohodu o
voľbe práva uvedenú v čl. 19 ZP.

26. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už

transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s
ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne

cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému
jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania
pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať
túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie,

ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

27. Vzhľadom k cit. ust. § 100 ods. 1 a § 106 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.
(ex offo) je nutné konštatovať, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je premlčaný a to v 2

- ročnej subjektívnej premlčacej dobe počítanej najneskôr odo dňa právoplatnosti trestného rozkazu,
keďže v týmto dňom najneskôr mal žalobca vedomosť, že škoda vznikla a kto škodu spôsobil a teda
kto za ňu zodpovedá (20.1.2007 + 2 roky = 20.1.2009). Keďže žaloba bola podaná na súde až po viac
než deviatich rokoch dňa 22.6.2016, bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom k uplynutiusubjektívnej premlčacej doby, nemožno žalobcovi uplatnený nárok priznať, aj keby si ho uplatnil v rámci
plynutia objektívnej premlčacej doby.

28. S ohľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol, neprihliadal na tvrdenia žalobcu
udávané v jeho písomných podaniach ako aj vyjadrenie žalovaného a nezaoberal sa ďalej ani
jednotlivýmizmluvnýmidojednaniamiapríp.ichneprijateľnosťou (najmäzmluvnápodmienkazakotvená
v článku 13 VPPÚ, opakovane vyslovená neprijateľnosť tejto podmienky a povinnosť veriteľa zdržať sa
jej užívania).

29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v C.s.p. tak, že stranám
nepriznal ich náhradu, keďže žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanému žiadne trovy konania zo
spisu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci (§
365 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania

na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.