Decision was made at the court Okresný súd Bardejov
Judgement was issued by Mgr. Marek Rebej
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5Csp/75/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217203950
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8217203950.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Q. K., G.. XX.XX.XXXX, K. L.
XXX, XXX XX M., o zaplatenie 1.581,34 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.581,34 € mesačnými splátkami vo výške
40,- € splatnými vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do
úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek splátky
riadne a včas.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.06.2017 sa domáhal od žalovaného zaplatenia
istiny 1.581,34 Eur s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 1.581,34 Eur od 20.05.2017 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 05.11.2013
v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a Všeobecnými
obchodnými podmienkami banky (ďalej len „VOP“) Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca
pre žalovaného zriadil a viedol účet žalovaného č. A., tak ako preukazujú priložené výpisy z účtov. Podľa
príslušných ustanovení zmluvy sa táto spravuje aj znením obchodných podmienok banky pre jednotlivé
produkty a VOP, pričom žalovaný sa s ich znením pred podpisom zmluvy riadne oboznámil, čo potvrdil
svojim podpisom. Podľa príslušných ustanovení Zmluvy je banka (žalobca) oprávnená za poskytovanie
produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov.
V zmysle bodu 3.8 VOP, klient je povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich
na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek
finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovaným tým,
že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal,
žalobca zatvoril účet žalovaného, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Účet je
možné zatvoriť, len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa
19.05.2017 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj
vnútornýpohľadávkovýúčet.VsúladescitovanýmznenímVOPvspojenísvýveskouúrokovýchsadzieb
je istina pohľadávky 1.581,34 Eur (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 % ročne
(úroková sadzba platná od 1.7.2012) a to až do vyplatenia celej pohľadávky.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.3. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 07.08.2017 uviedol, že istina vo výške 1.581,34
Eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonaným na účte
žalovaného. Žalovanému bolo počas trvania zmluvného vzťahu poskytnuté povolené prečerpania dňa
06.03.2014 vo výške 430,- Eur. Limit povoleného prečerpania banka žalovanému na jeho žiadosť dňa
07.05.2014 zvýšila na výšku 610,- Eur. Žalovaný opakovane prekročil povolený limit, čím porušoval
zmluvu tým, že sa dostal do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania (v zmysle ustanovenia
3.12 VOP). Na základe uvedeného žalobca dňa 01.07.2015 znížil žalovanému limit povoleného
prečerpania na 0,- Eur. Ďalej v podaní okrem iného uviedol, že úročenie sa riadi podľa VOP ods.
8.8. Uviedol, že úroková sadzba - zmluvný úrok, ktorou bola úročená suma čerpaných peňažných
prostriedkov v rámci bankou schváleného limitu Povoleného prečerpania bola vo výške 19,90 % ročne.
Úroková sadzba - úrok z omeškania, ktorou bola úročená suma čerpaných peňažných prostriedkov nad
rámec bankou schváleného limitu Povoleného prečerpania bola vo výške 8 % ročne. Po zrušení limitu
povoleného prečerpania si žalobca uplatňuje úrok v sadzbe 28 % ročne na základe ustanovenia VOP,
ktoré obsahuje dojednanie o úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu. Predmetné ustanovenie takmer
doslovne kopíruje zákonnú úpravu, keďže ide o inštitút prekročenia v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch.
4. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na termín 05.03.2018. Žalobca ospravedlnil
svoju neúčasť s tým, že súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Keďže boli splnené procesné
podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti žalobcu, súd v zmysle § 180 C.s.p. vec prejednal a
rozhodol v jeho neprítomnosti.
5. Žalovaný na pojednávaní uznal nárok žalobcu uplatnený v žalobe. Uviedol, že zmluvu so žalobcom
podpísal, avšak žiadal o splátkový kalendár. Poberá iba dávku vo výške 63,- Eur mesačne a preto žiadal
o splátky po 10,00 Eur mesačne.
6. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listín a to zmluvy o spolupráci,
podpisového vzoru, fotokópie občianskeho preukazu, úrokových sadzieb, sadzobníka poplatkov,
všeobecných obchodných podmienok, výpisu z účtu, zmluvy o povolenom prečerpaní na účte,
európskych informácii o spotrebiteľskom úvere, žiadosti o zmene služby, ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:
7. Zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzatvorenej podľa § 269
ods. 2 a § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka dňa 05.11.2013
medzi žalobcom a žalovaným ako majiteľom účtu vyplýva, že obsahom zmluvy bola zmluva o zriadení
osobného účtu č. XXXXXXXXXX, kód banky 5600, kód meny EUR, ďalej zmluva o vydaní a používaní
platobnej karty, ďalej zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva a ďalej žiadosť o
špecifikáciu služby SMS notifikácie.
8.ZoZmluvyopovolenomprečerpanínaúčteuzatvorenejmedzižalobcomakobankouažalovanýmako
klientom dňa 06.03.2014 vyplýva, že táto bola uzatvorená v súvislosti so Zmluvou o zriadení účtu a že
banka zriaďuje klientovi povolené prečerpanie do výšky limitu 430,00 Eur na účte číslo XXXXXXXXXX/
XXXX s variabilnou úrokovou sadzbou 19,90 % ročne v zmysle podmienok uvedených vo Všeobecných
obchodných podmienkach žalobcu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Klient bol upozornený na
povinnosť dodržiavať dohodnutú výšku limitu povoleného prečerpania. Prekročenie limitu povoleného
prečerpania bude nepovoleným prečerpaním a bude mať za následok vznik povinnosti platiť popri
dohodnutom úroku tiež úrok z omeškania z prekročenej časti limitu povoleného prečerpania a prípadne
tiež zrušenie limitu, stanovenie okamžitej splatnosti povoleného prečerpania a následné vymáhanie.
Súdu predložená zmluva o povolenom prečerpaní nebola podpísaná žiadnym z účastníkov zmluvy.
9. Zo Žiadosti o zmenu služby povolené prečerpanie na účte zo dňa 07.05.2014 vyplýva, že žalovaný
ako klient žalobcu požiadal o vykonanie zmeny požadovanej výšky limitu povoleného prečerpania na
účte XXXXXXXXXX/XXXX na sumu 610,- Eur. Súdu predložená žiadosť nebola podpísaná žiadnym z
účastníkov zmluvy.10. Z výpisov z účtu č. XXXXXXXXXX žalovaného vyplýva, že za obdobie od 01.03.2014 do 19.05.2017
boli vykonané debetné transakcie v celkovej výške 7.736,88 Eur a kreditné transakcie v celkovej výške
6.155,54 Eur, teda ku dňu 19.05.2017 bol na účte žalovaného debetný zostatok vo výške 1.581,34 Eur.
11. Podľa § 269 ods. 2 z. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) účastníci
môžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravenáakotypzmluvy.Akvšakúčastnícidostatočneneurčia
predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
12. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonník, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
13.Podľa§710Obchodnéhozákonníka,akjevzmluveurčené,žebankavykonádourčitejsumypríkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.
16. Podľa § 503 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so
záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Podľa ods. 3, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia
do vrátenia peňažných prostriedkov.
17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
19. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv o pôžičke, spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané predloženými dôkazmi, že medzi žalobcom
ako bankou a žalovaným ako majiteľom účtu bola dňa 05.11.2013 uzatvorená Zmluva o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bola aj zmluva, na základe ktorej
žalobca zriadil a viedol žalovanému bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Ďalej dňa 06.03.2014 bola
medzi žalobcom ako bankou a žalovaným ako klientom uzavretá Zmluva o povolenom prečerpaní na
účte, ktorou zriadil žalovanému povolené prečerpanie na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX do výšky limitu
povoleného prečerpania vo výške 430,- Eur, ktorý bol na základe žiadosti žalovaného zo dňa 07.05.2014navýšený na sumu 610,- Eur. Žalobca síce predložil súdu Zmluvu o povolenom prečerpaní na účte
zo dňa 06.03.2014 bez podpisov účastníkov zmluvy, rovnako tak aj Žiadosť o navýšenie povoleného
prečerpania na účte zo dňa 07.05.2014, súd však postupom podľa § 186 ods. 2 C.s.p. vychádzal zo
zhodných tvrdení strán (žalobcu v písomných podania a žalovaného na pojednávaní), že uvedené
zmluvy boli stranami sporu uzatvorené.
23. Súd zastáva názor, že vzhľadom na povahu účastníkov Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb ako aj Zmluvy o povolenom prečerpaní na účte je predmetný zmluvný
vzťah vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní obidvoch zmlúv konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetné zmluvy so žalovaným, ktorý
je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na predmetnú zmluvu je preto potrebné aplikovať príslušné
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku, zároveň je potrebné
prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo, predovšetkým zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa a neupravených otázkach Občiansky zákonník. Použitie Obchodného
zákonníka prichádza do úvahy len v prípade, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských
vzťahov. Podľa § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava,
ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia. V Obchodnom zákonníku je síce zmluva o úvere upravená ako
absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je potrebné prednostne aplikovať
občianskoprávne predpisy. Spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnym
právom, a má teda prednosť.
24. Z predložených výpisov z účtu žalovaného bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že v období
od 01.03.2014 do 19.05.2017 vykonal žalobca na účte žalovaného debetné transakcie v celkovej výške
7.736,88 Eur a kreditné transakcie v celkovej výške 6.155,54 Eur, teda ku dňu 19.05.2017 bol na účte
žalovaného debetný zostatok vo výške 1.581,34 Eur, teda žalovaný sa dostal na účte do nepovoleného
prečerpania a preto súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 1.581,34 Eur vyhovel.
25. Žalobca sa voči žalovanému ďalej domáhal zaplatenia úroku vo výške 28 % ročne zo sumy 1.581,34
Eur od 20.05.2017, teda odo dňa nasledujúceho po prevedení debetného zostatku z účtu žalovaného na
vnútorný pohľadávkový účet. Podľa názoru súdu uplatnený nárok žalobcu v časti požadovaného úroku
z úveru je v rozpore s terajšou súdnou praxou, keď dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí
platiť úroky z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca
pristúpil k prevedeniu debetného zostatku na účte žalovaného na svoj vnútorný pohľadávkový účet,
keďže žalovaný neuhrádzal splátky debetného zostatku (povoleného prečerpania, resp. nepovoleného
prečerpania), a tak tým došlo prakticky k jeho zosplatneniu, a potom nastupuje režim platenia úrokov
z omeškania a nie už úrokov z úveru, resp. debetného zostatku. V prípade vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru ide o úkon, ktorým sa prakticky zastavuje pre dlžníka možnosť ďalej uhrádzať úver po
splátkach a mal by ho zaplatiť naraz s tým, že pre veriteľa nastupuje možnosť domáhať sa úrokov z
omeškania a teda pokiaľ by mal dlžník platiť ďalej úroky a aj úroky z omeškania, dochádzalo by tak k
jeho dvojnásobnému zaťaženiu a spôsobovalo by to značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi zmluvnými
stranami.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne z
nezaplatenej istiny od 20.05.2017 do zaplatenia zamietol, keďže má za to, že dohodnuté úroky z úveru
je žalovaný ako dlžník povinný platiť len do splatnosti úveru. S poukazom na to, že žalobca prakticky
určil predčasnú splatnosť úveru, keď debetný zostatok na účte žalovaného previedol na svoj vnútorný
pohľadávkový účet, od tohto momentu sa stal celý úver žalovaného splatný a žalobca už nemá nárok
na úrok z úveru.
27. Vzhľadom na žiadosť žalovaného o umožnenie splatiť priznanú sumu v mesačných splátkach súd
skúmal, či jeho pomery odôvodňujú uložiť mu splnenie priznanej povinnosti v splátkach podľa § 232
ods. 4 C.s.p. a v akej výške. Vzhľadom na finančnú, sociálnu a rodinnú situáciu žalovaného (odsek 5
odôvodnenia)másúdzato,žejedôvodnéumožniťžalovanémusplatiťpriznanúistinuvsplátkach,keďže
nie je v jeho schopnostiach uhradiť ju jednorázovo. Vzhľadom na uvedené súd určil výšku mesačnej
splátky po 40,- Eur, pričom dobu splatnosti dlhu počas splácania priznanými splátkami súd považuje
za primerané obdobie na splnenie záväzku. Súd pri určení výšky splátky musel zohľadniť oprávnenýnárok žalobcu ako veriteľa dostať sa k dlžnej sume v primeranej lehote, pričom žalovaný je v omeškaní
už od roku 2014. Zároveň súd určil že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.
28.Podľa§262ods.1C.s.p.,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 1.581,34 Eur
s úrokom vo výške 28 % ročne od 20.05.2017 do zaplatenia. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný iba
v nepatrnej časti ohľadne zaplatenia úroku z úveru vo výške 28 % ročne z nezaplatenej istiny 1.581,34
Eur od 20.05.2017 do zaplatenia, súd priznal žalobcovi v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške týchto trov konania bude v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.