Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416208325
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4416208325.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: OTP banka Slovensko, a.s. so sídlom
Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, zast. AK Herceg, s.r.o. so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 35
890 240, proti žalovanej: L. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., K. XXX/XX, o zaplatenie 5 695,07 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 6. septembra

2017, č. k. 14C/238/2016-59, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 6.9.2017, č. k. 14C/238/2016-59 žalobu zamietol a

žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 497, § 499, § 502, zák.č. 513/1992 Zb. Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 1
ods. 2, § 2 písm. a/ a b/ zák.č. 129/2010 Z.z., § 5b, § 29b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
§ 150 ods. 1, § 149, § 153 ods. 1, § 154, § 255 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“).

3.Súdprvejinštancienazákladevykonanéhodokazovaniazoskutkovéhotvrdeniažalobcunepopretého
žalovanou mal preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 14.8.2012
úverovú zmluvu č. XXXX XXXX XX N.. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo
výške 6112 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať za podmienok uvedených v úverovej zmluve. Súd

vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od
1.6.2014 prihliadol z úradnej povinnosti na existenciu skutočností, pre ktoré je uplatnenie práva žalobcu
nemožné, ktoré oslabujú nárok predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V danom
prípade žalobca jednoznačne preukázal, že medzi ním a žalovanou platne vznikol záväzkovoprávny

vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené preukázal predložením zmluvy č. XXXX XXXX
XX N. zo dňa 14.8.2014. Pokiaľ však žalobca učinil skutkové tvrdenie, že z jeho strany došlo k
predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu pre nesplácanie úveru žalovanou, súd konštatoval, že z
jeho strany nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že zo strany žalovanej skutočne došlo k podstatnému
porušeniu zmluvných povinností v podobe riadneho a včasného nesplácania úveru. Nakoľko žalobca
toto svoje skutkové tvrdenie ničím nepodložil, nepredložil žiaden listinný dôkazný prostriedok, z ktorého

by vyplynulo, že žalovaná skutočne poskytnutý úver riadne a včas nesplácala a že z jeho strany došlo
k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru v súlade so zmluvným dojednaním (či. VIII. bod 1, 2 zmluvyč. XXXX XXXX XX N. zo dňa 14.8.2014), súd aplikujúc ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
konštatujúc existenciu skutočností. ktoré oslabili uplatnený nárok žalobcu voči žalovanej, podanú žalobu
v celom rozsahu zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola tou
stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok tohto sporu v konaní plne úspešná.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca žiadajúc odvolací súd, aby

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, pretože považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie po
právnej stránke za nesprávne a má zato, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces,
keďže súd nepostupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalobca ako súčasť žaloby zaslal
na Okresný súd Komárno dôkaz - Vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo dňa 28.10.2013, ktoré
žalovanáprevzaladňa06.11.2013,čožalobcapreukázalkópioudoručenky,ktorútiežuviedolakosúčasť
žaloby. Takéto konanie žalobcu považoval za dostatočné preukázanie vyhlásenia predčasnej splatnosti

súdu. Súd žalobcu, ani jeho právneho zástupcu žiadnym spôsobom nevyzval na doplnenie žalobného
návrhu o podklady, ktoré považoval za dôležité pre rozhodnutie vo veci. Žalobcovi teda nebola daná
možnosťdoplniťsvojepodanietak,abymoholvjehovecisúdďalejrozhodovať.Zvýpisuzúčtužalovanej
jasne vyplýva, že nesplácala poskytnutý úver tak, ako bolo dohodnuté v úverovej zmluve. V úverovej
zmluve sa žalovaná zaviazala splácať poskytnutý úver vo forme pravidelných mesačných splátok vo

výške 107,56 eura. Svoju povinnosť porušila, čo vyplýva aj z okamžitého výpisu z účtu povinnej, ktorý
priložil ako prílohu. Žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nepoprela, a preto ich v súlade s
citovaným ustanovením to možno chápať ako nesporné.

6. Žalovaná s a k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote,
preskúmal rozsudok v napadnutej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel

k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v spojení s § 391
ods. 1 CSP je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava

dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je

účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo
postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súdposúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne,
avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

11. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd
skúmal, či konanie v predmetnej veci takouto vadou netrpí s tým, že takúto vadu odvolací súd nezistil.

12. Odvolací súd preskúmaním odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru,

že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že neaplikoval správnu právnu normu, pretože
ju nesprávne aplikoval (považoval za ústavne súladnú) a tak ju aj interpretoval.

13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie založil odôvodnenie napadnutého zamietajúceho
rozsudku na aplikácii ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré ustanovovalo,
že „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť

uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával“ (ďalej len sporné ustanovenie).

14. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. PL. ÚS 11/2016-7 zo dňa 9. novembra 2016
bol prijatý na ďalšie konanie návrh Okresného súdu Košice II, vo veci konania podľa čl. 125 ods. 1 písm.
a/ a čl. 144 ods. 2 Ústavy o súlade § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

15. Podľa § 41a zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov, právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú
účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.

Podľa § 30 ods. 6 cit. zákona, nálezy Ústavného súdu a uznesenia Ústavného súdu sa po ústnom
pojednávaní vyhlasujú verejne.

Podľa § 27 zák. č. 114/1993 Z.z., Spravovacieho a rokovacieho poriadku Ústavného súdu Slovenskej
republiky, výroková časť nálezov (§ 33 ods. 2 a 4 zákona) sa uverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky. Písomné vyhotovenie nálezu spolu s poučením o právnych následkoch podľa čl. 132 ods. 1
Ústavy predseda Ústavného súdu bez meškania odovzdá redakcii Zbierky zákonov na uverejnenie.

16. Z verejne dostupných informácii prezentovaných na oficiálnej internetovej stránke Ústavného súdu
Slovenskej republiky odvolací súd zistil, že dňa 7. februára 2018 Ústavný súd Slovenskej republiky

rozhodol, že „Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade
s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“ (ďalej len nález o nesúlade § 5b
zák. č. 250/2007 Z.z. s čl. 46 ústavy).

17. Materiálny právny štát (čl. 1 ods. 1 ústavy) je postavený okrem iného na dôvere občanov v
právo a právny poriadok. Podmienkou takej dôvery je stabilita právneho poriadku a dostatočná miera
právnej istoty občanov. Stabilita právneho poriadku a právna istota je ovplyvňovaná nielen legislatívnou
činnosťou štátu (tvorbou práva), ale tiež činnosťou štátnych orgánov aplikujúcich právo, lebo najskôr
aplikáciou a interpretáciou právnej normy sa vytvára vo verejnosti vedomie toho, čo je a čo nie je právom

(Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 665/2013-8 zo dňa 6. novembra 2013).

18. Pokiaľ existuje v Zbierke zákonov zverejnený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, resp.
aj pokiaľ doposiaľ nebol nález o nesúlade § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. s čl. 46 ústavy publikovaný
v Zbierke zákonov, a existuje verejne dostupná právne relevantná informácia o vyhlásenom náleze

ústavného súdu o nesúlade sporného ustanovenia s ústavou, tak odvolací súd v podmienkach
materiálnehoprávnehoštátujepovinnýrozhodovaťoodvolanížalobcuvtejtoveci,jepovinný prihliadnuť
na ústavným súdom konštatovaný nesúlad s dôsledkom, že na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.
(hoci ide stále o legislatívno-formálne účinné ustanovenie), je potrebné nahliadať ako na ustanovenieústavne nesúladné, na základe ktorého nebolo možné súdom prvej inštancie vystavať argumentáciu
o nedôvodnosti žaloby žalobcu. Normatívne účinky vysloveného nesúladu ústavným súdom v zmysle
§ 41a zák. č. 38/1993 Z.z. (strata účinnosti sporného ustanovenia) sú nevyhnutným a nezvrátiteľným

následkom vysloveného nesúladu.

19. Ústava SR a zákon o ústavnom súde nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch
nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému
záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc.

Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu,
potom a fortiori musí tomu tak byť vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia
nálezu o nesúlade. Opačný výklad je priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň
neprípustnýmabsolutizovanímprincípuprávnejistoty“ (uznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
PLz. ÚS 1/06-4 zo dňa 11. októbra 2006).

20. Napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie vychádzal pri jeho rozhodovaní v tejto veci z platného a
účinného práva, vychádzal tiež z predpokladu ústavnosti sporného ustanovenia. Neskôr bola ústavná
nesúladnosť ústavným súdom konštatovaná (deklarovaná), preto nebolo možné vystavať rozhodnutie
súdu na ústavne nesúladnom ustanovení a to platí aj pre veci rozhodovaných súdom skôr. Uvedený
nález ma teda účinky ex tunc.

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie (hoci pôvodne s nesprávnym
predpokladom ústavnosti sporného ustanovenia) nesprávne vec právne posúdil, pretože aplikoval ust.
§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré nie je a nebolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, preto o také
ustanovenie (právo) nemohol oprieť svoje závery o premlčaní práva žalobcu (ex offo).

22. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd prvoinštančný rozsudok podľa § 389 ods. 1
písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Súd
prvej inštancie v ďalšom postupe prihliadajúc na skutkový stav vyhodnotí aktuálny stav účinného práva
(v čase nového rozhodovania ) a vo veci rozhodne vo veci.

23. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).