Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114231810
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4114231810.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: BitCompInternet s. r. o.,
so sídlom Vráble, Levická 579, IČO: 46 925 899, zastúpeného Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom so
sídlom Vráble, Hlavná 1221, proti žalovanému: G. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. T. XXX, o zaplatenie
sumy 294,16 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 27.
marca 2017, č. k. 14Csp/179/2016-72, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 119,16 eur a 5,25 %
ročného úroku z omeškania zo sumy 13,24 eura od 04. 01. 2015 do zaplatenia, 5,25 % ročného úroku
z omeškania zo sumy 13,24 eura od 04. 01. 2015 do zaplatenia, 5,25 % ročného úroku z omeškania
zo sumy 13,24 eura od 04. 01. 2015 do zaplatenia, 5,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 13,24
eura od 04. 01. 2015 do zaplatenia, 5,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 13,24 eura od 04.
01. 2015 do zaplatenia, 5,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 13,24 eura od 04. 01. 2015 do

zaplatenia, 5,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 13,24 eura od 04. 01. 2015 do zaplatenia, 5,25
% ročného úroku z omeškania zo sumy 13,24 eura od 04. 01. 2015 do zaplatenia, 5,25 % ročného
úroku z omeškania zo sumy 13,24 eura od 04. 01. 2015 do zaplatenia, zastavil. Druhým výrokom
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 4,45 eura, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Tretím výrokom žalobu vo zvyšku zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie v zastavujúcej časti právne oprel o ust. §
145 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej aj „CSP“). Žalobca zobral v časti o zaplatenie

sumy 119,16 eura s príslušenstvom žalobu späť, z dôvodu jej úhrady žalovaným, a teda vyhovel
späťvzatiu žaloby a konanie v tejto časti zastavil. Ďalej pri svojom rozhodovaní aplikoval ust. § 42 ods. 1
písm. a/, ods. 3 písm. a)/ ods. 4 písm. b/, § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z., § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods.
1 - 3, ods. 5, § 420 a § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej aj
„OZ“). Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že poskytovateľ služieb BitComp - E. Z. a žalovaný
uzavreli dňa 29. 12. 2009 Zmluvu o poskytovaní služby prístupu do siete Internet č. 2009209, na
základe ktorej žalobca žalovanému poskytol služby prístupu do siete internet. Žalovaný sa zaviazal platiť

poskytovateľovi cenu za sprístupnenie a poskytovanie služby podľa platného cenníka poskytovateľa.
Všeobecné podmienky tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zároveň bol dohodnutý užívateľský program
5G, mesačný poplatok 13,24 eura a aktivačný poplatok 50 eur. V dodatku k zmluve uzavretému dňa
29. 12. 2009, bolo zakotvené poskytnutie zariadenia Nanostation5 outdoor 5GHz a konzola. V zmyslečl. 3 - Práva a povinnosti poskytovateľa a užívateľa, bodu 1, bolo dohodnuté, že prístupové zariadenie
(rádio a anténa), ktoré umožňuje pripojenie do siete Internet, je po dobu užívania od dátumu podpísania
tohto dodatku majetkom Poskytovateľa. Po ukončení zmluvy bol zákazník povinný na vlastné náklady

zmontovať zariadenie a doručiť ho poskytovateľovi, prípadne nahlásiť demontáž u poskytovateľa a
uhradiť náklady s ňou spojené (bod 5 Dodatku). V prípade, ak tak neurobí poskytovateľovi vznikne
nárok na úhradu vzniknutej škody vo výške 165,97 eura /5000,- Sk/ s DPH. Z predložených faktúr
bolo zistené, že žalovaný nezaplatil cenu za poskytnuté služby v celkovej výške 119,60 eura, ktoré
mu boli poskytnuté v mesiacoch december 2013 až august 2014. Podľa montážneho protokolu s

dátumom montáže 29. 12. 2009 bolo žalovanému poskytnuté zariadenie Rádio WiFi, konzola a kábel
súvisiace s montážou, bol uvedený aj aktivačný poplatok 50 eur a zároveň "akcia 50 eur". Podľa
servisného protokolu z 11. 07. 2012 bolo u žalovaného vymenené zapožičané wifi zariadenie, nakoľko
nefungovalo. Podľa predloženého cenníka služby pripojenia do siete internet platného od 01. 02. 2017,
je zaslanie upomienky za nezaplatenú faktúru účtované sumou 2 eura. Zmluvu uzatvorenú medzi
stranami sporu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho

zákonníka. Žalobca je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Po späťvzatí žaloby žalobcom predmetom konania zostala suma 175 eur, ktorá pozostávala zo
sumy 165 eur ako nároku na náhradu škody za nevrátenie zariadenia a sumy 10 eur ako poplatku za

odoslané upomienky. Čo sa týka poplatku za upomienky v sume 10 eur, žalobca v žalobe tento nárok
opieral o ust. čl. 32 Všeobecných obchodných podmienok ako právo žalobcu účtovať si tento poplatok
podľa sadzobníka poplatkov. V predložených Všeobecných obchodných podmienkach účinných od
01. 01. 2014 sa článok 32 nenachádzal, a preto ho nemohol posúdiť a tým nemal preukázanú výšku
poplatku za upomienku. Z predloženého cenníka služieb pripojenia do siete internet platného od 01. 02.

2017 bolo síce zakotvené, že v prípade zaslania upomienky za nezaplatenú faktúru si môže účtovať
účtované 2 eurá, ale žalovanému bol tento poplatok účtovaný už v roku 2014, kedy sa dostal do
omeškania a vtedy platný cenník súdu predložený nebol. Žalobca vôbec nepreukázal svoje tvrdenia
ohľadom zasielania upomienok žalovanému, a preto neuniesol v tejto časti dôkazné bremeno, z ktorého
dôvodu súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol. V časti nároku žalobcu v sume 165 eur, ktorá

predstavovala podľa čl. 3.5 Dodatku nárok na úhradu vzniknutej škody v prípade, keď užívateľ nevráti
poskytovateľovi zariadenie, ktoré mu bolo zapožičané na využívanie telekomunikačných služieb, súd
žalobu tiež zamietol. Žalobca síce tvrdil, že vychádzal z toho, že v zmluve je ustanovenie o náhrade
škody vo výške 165,97 eura, avšak ide vlastne o zmluvné dojednanie medzi stranami pre prípad, že toto
zariadenie nebude vrátené. Zastal názor, že takéto zmluvné dojednanie je možné len v prípade, ak by

bolo dojednané ako sankcia v podobe zmluvnej pokuty, čo dojednané nebolo. V dodatku je výslovne
uvedené, že je to náhrada vzniknutej škody. Ohľadom nároku žalobcu zo zodpovednosti za škodu
vo výške 165 eur dospel k záveru, že žalobca nepreukázal odôvodnenosť výšky spôsobenej škody,
keď nebolo jednak preukázané, akú hodnotu malo telekomunikačné zariadenia žalobcu v čase jeho
poskytnutia žalovanému dňa 11. 07. 2012 a jednak v čase porušenia zmluvných povinností žalovaným

v septembri 2014, kedy prestali byť žalovanému poskytované telekomunikačné služby. Taktiež nebola
preukázaná hodnota daného zariadenia po napr. 24 mesiacoch používania, od čoho by sa teoreticky
mohla odvíjať prípadná škoda žalobcu. S ohľadom na uvedené skutočnosti žalobu aj v tejto časti
ako nedôvodnú zamietol. K priznanému úroku z omeškania dôvodil, že žalobca požadoval aj úroky z
omeškania, ktoré plynuli od splatnosti tej ktorej faktúry v sume 13,24 eura až do 03. 01. 2015. Z dôvodu,

že žalovaný sa skutočne dostal do omeškania, prvýkrát zo sumy 13,24 eura od 16. 12. 2013, priznal súd
žalobcovi úrok z omeškania tak, ako sú uvedené vo výroku napadnutého rozsudku a v bode 1. tohto
odôvodnenia. Dodal, že úrok z omeškania začína plynúť od splatnosti tej ktorej neuhradenej faktúry
až do dňa zaplatenia faktúr žalovaným, a to dňa 03. 01. 2015. V celkovom vyčíslení predstavuje úrok
z omeškania sumu 4,45 eura, ktorú je povinný zaplatiť žalobcovi. Rozhodnutie o náhrade trov konania

odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. V konaní mal žalobca úspech len v časti zastavenia konania, ktoré zavinil žalovaný a to čo do
sumy 119,16 eura s príslušenstvom a jeho neúspech spočíval v časti sumy 175 eur, t.j. 60%. Žalovaný
mal 40%, potom čistý úspech žalovaného predstavuje 20%. Keďže žalovanému v konaní žiadne trovy
nevznikli, neboli mu priznané.

2. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, podal v
zákonnej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa v tejto časti vyhovenia žalobe a náhrady trov konania.
Argumentoval, že pre porušenie zmluvy žalovaným má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške10 eur uvedenej v cenníku. Ďalej z uzavretej zmluvy bolo zrejmé, že prístupové zariadenie je majetkom
žalobcu, a preto bol žalovaný povinný toto zariadenie vrátiť a ak tak neurobil, musí zaplatiť sumu 165
eur. Právnym titulom na zaplatenie nie je náhrada škody, ale zmluvný nárok na pre prípad nevrátenia

prístupového zariadenia vo vlastníctve žalobcu, ktoré bol žalovaný povinný vrátiť.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej
zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov prvoinštančného konania podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

5.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do

úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny v jeho zamietajúcej časti potvrdil a v časti týkajúcej sa trov konania

(§ 387 ods. 1 CSP). V tejto časti sa odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie
uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať
(§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a
zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto i primerane vysvetlil.
Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,ktorábybolapopretímichúčelu,podstatyazmyslu.Samotný

fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená,
že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované
zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré
žalobu zamietol.

8. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 294,16 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že jeho právny predchodca ako
poskytovateľ služieb uzavrel so žalovaným dňa 29. 02. 2009 zmluvu o poskytovaní prístupu do siete
internet. V zmluve bolo zároveň dohodnuté, že po ukončení zmluvy bol žalovaný povinný na vlastné
náklady zmontovať poskytnuté zariadenie a vrátiť ho žalobcovi a pre prípad nesplnenia tejto zmluvnej

povinnosti vzniká žalobcovi nárok na úhradu sumy 165 eur. Žalovaný za služby poskytované v
mesiacoch december 2013 až august 2014 nezaplatil cenu v celkovej výške 119,16 eura. Žalovaný
dlžnú sumu nezaplatil ani napriek tomu, že žalobca ho na jej úhradu viackrát písomne vyzýval. Za tieto
upomienkysivzmysleustanoveniačl.32Všeobecnýchobchodnýchpodmienok,ktorésúneoddeliteľnousúčasťou zmluvy, vyúčtoval poplatok podľa sadzobníka poplatkov, v celkovej sume 10 eur. V dôsledku
nevrátenia poskytnutého zariadenia si uplatnil aj nárok na náhradu sumy 165 eur. Žalobca písomným
podaním zo dňa 15. 11. 2016 vzal čiastočne žalobu v časti sumy 119,16 eur a k tejto sume uplatneného

príslušenstva späť, v ktorej časti súd prvej inštancie konanie zastavil, žalobcovi priznal vyčíslené úroky z
omeškania vo výške 4,45 eura a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobca podal odvolanie proti zamietajúcej
časti rozsudku, týkajúcej sa zamietnutia nároku na zaplatenie sumy 10 eur za podané upomienky
a uplatnenej sumy 165 eur za nevrátenie poskytnutého zariadenia, ako aj voči súvisiacemu výroku
o náhrade trov konania. Odvolaním nenapadnuté časti rozsudku pre absenciu odvolania nadobudli

právoplatnosť.

9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie preskúmavaný právny vzťah správne vyhodnotil ako
vzťah spotrebiteľský, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná a ani nebola namietaná žiadnou zo strán
sporu.

10. Podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória
procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť
skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§
132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j.

povinnosťoznačiťdôkazynasvojetvrdenia.Zásadnenastranáchsporuležíiniciatívaprizhromažďovaní
dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhla
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že

dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal
bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

11.Posudzujúc povinnosťdôkaznéhobremenažalobcuvsporovomkonaní,ktoréjekonanímsporovým,
v ktorom platí prejednacia zásada, so zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania súd prvej inštancie
prejednal vec a rozhodol po vykonaní viacerých pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovanie navrhnuté
stranami,ktorépopoučenínemaliďalšienávrhynadoplneniedokazovania.Odvolacísúdjetohonázoru,

že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena
žalobcom ohľadom uplatnenej sumy 10 eur za odoslané upomienky a ohľadom uplatnenej sumy 165 eur
z titulu náhrady škody. Je tomu tak z dôvodu, že žalobca nedoručil cenník služieb, ktorý by sa vzťahoval
na predmetnú zmluvu. Žalobca v žalobe tento nárok opieral o ustanovenie čl. 32 VOP ako právo žalobcu
účtovať si tento poplatok podľa sadzobníka poplatkov. Žalobcom predložené VOP účinné od 01. 01.

2014 obsiahnuté v spise článok 32 neobsahujú. Za tejto situácie žalobca nepreukázal na akom podklade
si uvedený poplatok účtoval a nepreukázal reálne zasielanie a doručenie upomienok žalovanému. S
ohľadom na uvedené súd prvej inštancie tento nárok žalobcu ako nepreukázaný správne zamietol.
K žalobcom uplatnenej sume 165 eur odvolací súd zastáva názor, že neobstojí tvrdenie žalobcu, že
tento nárok si neuplatňuje z titulu náhrady škody. V tomto smere odvolací súd opätovne cituje bod 5

dodatku k zmluve zo dňa 29. 12. 2009, v ktorom je uvedené, že po ukončení zmluvy je zákazník povinný
na vlastné náklady zmontovať zariadenie a doručiť ho poskytovateľovi, prípadne nahlásiť demontáž u
poskytovateľa a uhradiť náklady s ňou spojené. V prípade, že tak neurobí poskytovateľovi vznikne nárok
na úhradu vzniknutej škody vo výške 165,97 eura (5000,- Sk) s DPH.“

12. Podľa § 420 ods. 1, 3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

13. V ustanovení § 420 OZ je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb, ktorá
prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu,

ktoré sú upravené v § 421 až § 437, resp. v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka (pozri
napr. § 769 až § 771). Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: protiprávny
úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých
prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnuzodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná
zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa
zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká

záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto
vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu
zodpovedá, škodu nahradiť. V ust. § 420 ods. 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako
aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom
vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide

o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo
zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a
príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími
podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s
odsekom 3 ustanovenia § 420 OZ však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3

predpokladá. Pri vymedzení pojmu zavinenie treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický,
vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k
výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi
skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j.
škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na dvoch zložkách: na zložke vedomostnej

a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie, t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových
orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel
úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie,
ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka
zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. V ust. § 420 ods. 3 je zakotvená prezumpcia

zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá. Ak sa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu porušením
právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného), zo zákona sa predpokladá, že škodca
škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať. Prezumpcia zavinenia je
teda výhodou pre poškodeného. Podľa odseku 3 sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil; prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou. Dôkazné bremeno však v tomto

prípade postihuje škodcu.

14. V preskúmavanej veci bolo vykonaným rozsiahlym a vyčerpávajúcim dokazovaním jednoznačne
preukázané, že žalobca v predmetnej veci neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal nad akúkoľvek
pochybnosť protiprávne konanie žalovaného, teda splnenie zákonných predpokladov pre uplatnenie

zodpovednosti za škodu. Žalobca nepreukázal spôsobenie škody žalovaným, existenciu škody a jej
výšku a taktiež príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. S poukazom na
zamietajúce odôvodnenie tohto nároku žalobcu súdom prvej inštancie odvolací súd len zvýrazňuje,
že žalobca v konaní právne relevantným spôsobom nepreukázal bez pochybností cenu nevráteného
zariadenia a nepreukázal, že by sa jeho majetok nevrátením zariadenia zo strany žalovaného zmenšil

práve o žalovanú sumu 165 eur.

15. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť
vecnúsprávnosťrozsudkusúduprvejinštancie,apretoodvolacísúdrozsudokvnapadnutejzamietajúcej
časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane rovnako vecne správneho závislého

výroku o náhrade trov konania.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní úspešnému
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalovanému v odvolacom konaní
preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu čl. 4 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynieznovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).