Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 27, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/126/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215216039
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215216039.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: W.. I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Ľ. G. XX, XXX XX T., zastúpeného JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou so sídlom Pohraničná 7, 945
01 Komárno, proti žalovaným: 1/ X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX/XXXX, XXX XX T., a 2/ S. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XX/XXXX, XXX XX T., zastúpených advokátskou spoločnosťou Legium, s.r.o.,
so sídlom Bukureštská 3, 811 04 Bratislava, o zaplatenie sumy 22.693 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaných proti rozsudku pre zmeškanie žalovaných Okresného súdu Komárno č. k. 14C/549/2015-89
zo dňa 01.03.2017 a proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 14C/549/2015-183 zo dňa

03.05.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi voči žalovaným 1/, 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pre zmeškanie zaviazal žalovaných 1/, 2/ spoločne a
nerozdielne na zaplatenie sumy 22.693 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od
27.08.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného

od 01.07.2016 (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). V odôvodnení rozsudku súd uviedol,
že vo veci nariadil pojednávanie na deň 01.03.2017, na ktorom na návrh právnej zástupkyne žalobcu
rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaných v zmysle § 274 CSP a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
Žalovaní 1/, 2/, resp. ich právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili a svoju neprítomnosť na
pojednávaní neospravedlnili včas a vážnymi okolnosťami, a to napriek skutočnosti, že predvolanie na
pojednávanie (upovedomenie o odročení pojednávania č. k. 14C/549/2015-83 zo dňa 24.1.2017) bolo
právnemu zástupcovi riadne doručené do elektronickej schránky dňa 09.02.2017 spolu s poučením o

následku nedostavenia sa na pojednávanie.

2. Proti tomuto rozsudku pre zmeškanie žalovaných podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/,
2/,ktorížiadalirozsudokzrušiťazároveňpodaliajnávrhnazrušenierozsudkuprezmeškanie.Vodvolaní
uviedli, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie tak, ako ich predpokladá
ustanovenie § 274 CSP. Bližšie dôvody uviedli v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, na
ktorý v odvolaní poukázali. Cestou ich právneho zástupcu boli upovedomení o pôvodnom termíne

pojednávania,ktorésamalokonaťdňa13.03.2017,pričompredvolaniebolozástupcovidoručenépoštou
dňa 29.12.2016. Dňa 13.03.2017 zisťoval ich právny zástupca na súde telefonicky, či nebolo doručené
ospravedlnenie zo strany žalobcu, pričom mu pracovníčkou súdu bolo oznámené, že pôvodný termín
pojednávania bol odročený na deň 01.03.2017, o čom mu bolo doručované upovedomenie do jehoelektronickej schránky dňa 24.01.2017, ktoré sa považuje za doručené dňom 09.02.2017 na základe
fikcie doručenia. Zároveň mu bolo oznámené, že vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie. Ich
právny zástupca však nemal vedomosť o odročení pojednávania na deň 01.03.2017. Do dňa 13.03.2017

nemal tiež vedomosť o tom, že pre spoločnosť Legium, s.r.o., je aktivovaná elektronická schránka
pre doručovanie, pričom jej aktivácia bola plánovaná až po 15.06.2017. Následne však zistil, že k jej
aktivácii došlo už dňa 24.01.2017. Pre pretrvávajúce nezrovnalostí pri aktivácii elektronickej schránky
spoločnosti Legium, s.r.o., pojednávanie nariadené na deň 01.03.2017 zmeškali z ospravedlniteľného
dôvodu, a z toho dôvodu žiadali, aby súd ich návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyhovel.

V odvolaní okrem toho poukázali na výkladovú prax k zneniu § 100 ods. 3 CSP, podľa ktorej sa za
riadne označenie miesta považuje uvedenie súdu, jeho sídla a miestnosti, v ktorej sa má procesný úkon
súdu uskutočniť. Predvolanie však neobsahovalo úplné údaje o mieste konania pojednávania v súlade
s citovaným znením zákona a tiež im nebolo doručené tak, ako to ukladá § 178 ods. 1 CSP, keďže súd
považoval za potrebné ich v konaní vypočuť, ako uviedol v predvolaní. Súdu prvej inštancie okrem toho
vytkli aj nesprávne poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd je možné odvolanie

podať a absenciu náležitostí odvolania v prípade jeho podania.

3. O návrhu žalovaných 1/, 2/ na zrušenie rozsudku pre zmeškanie rozhodol súd prvej
inštancie napadnutým uznesením č. k. 14C/549/2015-183 zo dňa 03.05.2018 tak, že návrh zamietol.
V odôvodnení uznesenia uviedol, že k zrušeniu rozsudku pre zmeškanie môže dôjsť len v prípade,

ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie (§ 277 ods. 2 CSP). Skonštatoval, že návrh na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie žalovaných bol podaný v zákonnej lehote podľa § 277 ods. 3 CSP. Za účelom preverenia
tvrdení právneho zástupcu žalovaných 1/, 2/ o jeho nevedomosti o aktivovaní elektronickej schránky
pre doručovanie súd zistil, že právny zástupca žalovaných, ktorý je obchodnou spoločnosťou, mal

zriadenú elektronickú schránku už dňa 18.01.2014. Následne dňa 25.04.2014 bola elektronická
schránka aktivovaná na doručovanie, pričom neskôr - dňa 19.07.2016 - bola táto elektronická schránka
zablokovaná, resp. deaktivovaná a potom dňa 25.07.2016 bola opäť aktívna (odblokovaná) na základe
automatickej dávky z registra a identifikátora právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.
Na doručovanie však bola elektronická schránka aktivovaná dňa 24.01.2017. V danej veci súd doručoval

upovedomenie o zmene termínu pojednávania právnemu zástupcovi žalovaných 1/, 2/ elektronicky,
pretože v deň doručovania už právny zástupca mal aktivovanú elektronickú schránku pre doručovanie,
a teda súd bol povinný doručovať listiny takémuto subjektu výlučne elektronicky. Súd tak aj postupoval,
keď dňa 24.01.2017 elektronicky do elektronickej schránky právneho zástupcu žalovaných doručil
upovedomenie o zmene termínu pojednávania, ktoré sa považovalo za doručené dňom 09.02.2017

v dôsledku vypršania úložnej lehoty. Predmetné doručenie upovedomenia o termíne pojednávania
považoval súd prvej inštancie za účinné so všetkými právnymi následkami, keďže bolo doručované
v súlade s ustanoveniami CSP a doručené bolo uplynutím úložnej lehoty s fikciou doručenia. Súd
nemal dôvod akýmkoľvek iným spôsobom kontaktovať právneho zástupcu žalovaných, ktorý ako
obchodná spoločnosť (advokátska kancelária) mal zriadenú elektronickú schránku už v roku 2014 a

proces jej aktivácie si mal sledovať. Súd v súlade s platnou právnou úpravou doručuje písomnosti
výlučne elektronicky všetkým subjektom, ktoré majú aktivovanú elektronickú schránku pre doručovanie.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd nevedomosť právneho zástupcu žalovaných 1/, 2/ o aktivácii
elektronickej schránky pre doručovanie nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod zmeškania nariadeného
pojednávania, a preto návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaných zamietol.

4. Žalovaní 1/, 2/ podali odvolanie aj proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote a žiadali napadnuté
uznesenie zmeniť a ich návrhu na zrušenie rozsudku vyhovieť, alebo ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej
inštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Uviedli,žesúdnespochybnilfakt,žeichprávnyzástupca
o zmene termínu pojednávania skutočne nemal vedomosť. Nie je pravdivé tvrdenie súdu, že ich právny

zástupca si mal zriadiť elektronickú schránku v roku 2014. Samotné zriadenie elektronickej schránky a
jej aktívne používanie nie sú totožné pojmy. Zriadenie schránky v roku 2014 samo o sebe neznamená
aj jej aktívne používanie od roku 2014. Povinnosť doručovať výlučne elektronicky bola zavedená do
civilného súdneho konania až od 01.07.2016 ako možnosť a v spojení s príslušnými ustanoveniami
zákona o e-Governmente aj ako povinnosť najprv k 01.01.2017 a potom k 31.06.2017. Poukázali aj

na postup súdu pri odročení pojednávania z neskoršieho termínu na termín skorší. Obvykle býva ich
právnemu zástupcovi pred možným odročením termínu pojednávania doručená aj žiadosť protistrany
na vyjadrenie, a to z dôvodu aby sa predišlo kolízii pojednávaní. Podľa žalovaných je mätúci aj ďalší
postup súdu, keď podanie žalobcu zo dňa 15.05.2018 doručoval ich právnemu zástupcovi poštou. Onisú toho názoru, že rozhodovanie o návrhu podľa § 277 ods. 2 CSP nie je rozhodovaním o zavinení
dôvodov zmeškania, ale o tom, či tieto dôvody sú alebo nie sú ospravedlniteľné. S uvedenou otázkou
sa súd vôbec nevysporiadal a ako prioritnú otázku riešil práve otázku zavinenia.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že argumentáciu právneho zástupcu, že nedostatočná
informovanosť médiami o podmienkach zriaďovania a aktivácie elektronických schránok mali v
podstate za následok, že nemal vedomosť o doručení predvolania na pojednávanie, rozhodne
nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod zmeškania účasti pojednávania. Žalovaní sú zastúpení

advokátom, ktorý pracuje so zákonom, a jeho základnou pracovnou náplňou je ovládanie právnych
predpisov, oboznamovanie sa so zákonmi a pravidelné sledovanie a aplikácia príslušných právnych
noriem. Ustanovenie § 105 ods. 1 CSP jednoznačne uvádza, že ak má advokát zriadenú elektronickú
schránku, súdy doručujú podania do elektronickej schránky. Právny zástupca mal v čase doručenia
predvolania zriadenú a aktivovanú elektronickú schránku, čo on ani nepoprel. Podľa § 12 ods. 4 zákona
č. 305/2013 Z. z. je zrejmé, že elektronickú schránku zriaďoval správca modulu každej právnickej osobe,

pričom § 13 ods. 1 zákona presne popisuje, akým spôsobom sa elektronická schránka aktivuje. V konaní
boli splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a na strane žalovaných nie je
žiadny ospravedlniteľný dôvod pre zmeškanie pojednávania. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté
znesenie potvrdil.

6. Žalovaní 1/, 2/ v následnom vyjadrení reagujúc na vyjadrenie žalobcu zopakovali už v odvolaní
prezentované dôvody. Záverom uviedli, že ich neúčasť a neúčasť ich právneho zástupcu na pojednávaní
nevznikla zanedbaním povinnosti zo strany ich právneho zástupcu a nebola ani spôsobená úmyselne.
Počas celého doterajšieho priebehu konania si plnili svoje povinnosti zodpovedne a svedomite. Dôvod
zmeškania pojednávania možno považovať za náhodný súhrn určitých skutočností, medzi ktoré patrí

zmena spôsobu doručovania písomností zo súdu, neštandardné odročenie termínu pojednávania na
skorší termín v porovnaní s pôvodne vytýčeným termínom, ktorý bol odročený po návrhu len jednej
strany sporu, pričom všetky tieto skutočnosti prispeli k nešťastnému zmeškaniu termínu pojednávania.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po
prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.
1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok ako aj napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Keďže konanie bolo začaté za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (účinného do 30.06.2016),

v konaní postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1,2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované. Odvolací súd o odvolaní rozhodoval na podklade ustanovenia § 356 písm. b) CSP, podľa
ktorého odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z

dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v tejto právnej veci vytýčil termín pojednávania na
deň 13.03.2017. Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 10.01.2017 o odročenie pojednávania súd zrušil
pôvodneurčenýtermínpojednávaniaavytýčilnovýtermínnadeň01.03.2017,ktorýpredchádzaltermínu

pôvodne určeného dňa pojednávania. Súd pritom právneho zástupcu žalovaných, ktorý je advokátskou
spoločnosťou, upovedomil o novom termíne pojednávania elektronicky, keďže medzičasom došlo k
tomu, že elektronická schránka pre takéto doručenie v čase expedovania oznámenia o zmene termínu
pojednávania už bola u tejto advokátskej spoločnosti aktivovaná (na rozdiel od času doručovania
pôvodne stanoveného termínu pojednávania). Zásielka so zmenou termínu bola právnemu zástupcovi

žalovaných doručená teda fikciou dňa 09.02.2017. Na preložený termín pojednávania sa žalovaní 1/,2/
a ani ich právny zástupca nedostavili a súd na návrh žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, voči
ktorému žalovaní podali odvolanie a ktorého zrušenia sa žalovaní domáhajú. Súd pritom postupoval
podľa ustanovenia § 274 CSP, podľa ktorého na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm.
a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak: a) sa žalovaný nedostavil

na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol
žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, a b)
žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.9. Civilný sporový poriadok je založený na kontradiktórnosti procesu a predpokladá iniciatívu strán
sporu, t. j. žalobcu a aj žalovaného, spočívajúcu v jeho procesnej obrane. Rozsudok pre zmeškanie,
resp.„kontumačnýrozsudok“predstavujeformuprocesnejsankciezapasivitužalovaného,ktoráspočíva

v nevyjadrení sa k žalobe (§ 273 CSP), v nedostavení sa žalovaného na nariadené pojednávanie
a v neospravedlnení svojej neprítomnosti včas a vážnymi okolnosťami (§ 274 CSP). Civilný sporový
poriadokvustanovenívustanovení§277ods.2umožňujezrušiťrozsudokprezmeškanievtomprípade,
ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie. Z ospravedlniteľných dôvodov však existuje možnosť takýto rozsudok zrušiť.

Ospravedlniteľný dôvod je potrebné preukázať, pretože tento dôvod je predmetom posudzovania súdu.

10. Žalovaní 1/, 2/ ako dôvod, prečo sa nedostavili oni alebo ich právny zástupca na pojednávanie,
uvádzali, že o termíne pojednávania nevedeli, lebo súd zmätočne vytýčil nový termín pojednávania
na skorší deň 01.03.2017, namiesto pôvodne určeného termínu 13.03.2017, a toto upovedomenie o
novom termíne bolo zaslané ich zástupcovi do elektronickej schránky, o ktorej aktivácii vedomosť nemal.

Namietali, že súd nemal pochybnosti o ich nevedomosti o termíne pojednávania, pričom z ich strany išlo
o zmeškanie pojednávania z nevedomosti o termíne pojednávania, teda z ospravedlniteľného dôvodu.

11. Odvolací súd s ohľadom na obsah spisu konštatoval, že na doručovanie bola elektronická schránka
právneho zástupcu žalovaných 1/, 2/ aktivovaná nesporne už dňa 24.01.2017. Preto súd prvej inštancie

doručoval upovedomenie o zmene termínu pojednávania právnemu zástupcovi žalovaných elektronicky
v súlade s ustanovením § 105 ods. 1 CSP a zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu
pôsobnosti orgánov verejnej moci a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o e-Governmente“).
Upovedomenieonovomtermínepojednávaniasapovažovalozadoručenédňom09.02.2017vdôsledku
uplynutia úložnej lehoty s fikciou doručenia.

12. Podľa § 32 ods. 1,2 zákona o e-Governmente uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie
okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke
adresáta, a úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická
úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni

uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu. Podľa § 32 ods.
5 zákona o e-Governmente elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov
sa považuje za doručenú: a) ak je adresátom orgán verejnej moci, uložením elektronickej úradnej
správy, b) ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou,
minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty

podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel, c) ak nie
je adresátom orgán verejnej moci a nedoručuje sa do vlastných rúk, deň bezprostredne nasledujúci
po uložení elektronickej úradnej správy. Ustanovenie odseku 5 písm. b) a c) sa nepoužije, ak medzi
okamihom odoslania elektronickej úradnej správy a okamihom márneho uplynutia úložnej lehoty bola
elektronická schránka deaktivovaná alebo ak orgán verejnej moci rozhodne, že elektronické doručenie

je neúčinné; to neplatí, ak osobitný predpis neumožňuje vylúčiť účinky náhradného doručenia.

13. Zákon o e-Governmente upravil v ustanovení § 33 postup pri vylúčení účinnosti elektronického
doručenia zásielky pre prípad, kedy nemohla nastať fikcia jej doručenia. Právomoc rozhodovať o
neúčinnosti doručenia zásielky zveril orgánu verejnej moci, ktorý koná aj vo veci, ktorej sa elektronické

doručovanie týka, a to na návrh adresáta; v tomto prípade v zmysle ďalšieho textu odôvodnenia by
teda bola daná príslušnosť Okresného súdu Komárno. Adresát musí preukázať, že objektívne nemohol
prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením,
alebo na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú
správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od

neho nie je spravodlivé požadovať (§ 33 ods. 1 písm. a), b)). Takýto návrh musí adresát podať do 15
dní odo dňa, keď sa s obsahom elektronickej úradnej správy oboznámil alebo mohol oboznámiť. Ak
orgánverejnejmocirozhodol,žeelektronickédoručeniejeneúčinné,elektronickáúradnásprávavrátane
všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú dňom, keď rozhodnutie o neúčinnosti
elektronického doručenia nadobudlo právoplatnosť. Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

14. Vychádzajúc z dikcie zákona o e-Governmente odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru,
že bez rozhodnutia súdu o neúčinnosti doručenia zásielky o termíne pojednávania do elektronickej
schránky právneho zástupcu žalovaných, ktorá bola v čase doručovania aktivovaná, nebolo možné vrámci rozhodovania o návrhu na zrušenie rozsudku posudzovať otázku, či nevedomosť žalovaných
o termíne pojednávania bola ospravedlniteľným dôvodom. Odôvodnenie odvolania žalovaných bolo
v tomto prípade založené na tvrdení, že na pojednávanie sa nedostavili práve preto, že o termíne

nevedeli, lebo si ich právny zástupca neskontroloval zásielky, ktoré boli doručované do jeho v tom
čase už zriadenej a aktivovanej elektronickej schránky. S ohľadom na ustanovenie § 33 ods. 1,2
zákona o e-Governmente však v takom prípade mohli podať na príslušný súd návrh o určenie, že
elektronické doručenie je neúčinné. Bez podania tohto návrhu, ktorým by sa vyriešila otázka účinnosti,
resp. neúčinnosti doručenia zásielky, nemožno riešiť túto otázku ako otázku predbežnú v rámci konania

o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

15. Na základe uvedeného potom bolo možné zo strany odvolacieho súdu uzavrieť, že právnemu
zástupcovi žalovaných bola zásielka o zmene termínu pojednávania riadne a včas doručená v súlade
s Civilným sporovým poriadkom ako aj v súlade so zákonom e-Governmente, a to bez ohľadu na
to, že nový termín predchádzal pôvodne stanovenému termínu pojednávania. Stanovenie nového

termínu, ktorý časovo predchádza pôvodnému termínu, nie je pritom v činnosti súdov nič výnimočné a
takýto postup nie je ani v rozpore s procesným predpisom. Na nový termín pojednávania sa žalovaní
a ani ich právny zástupca nedostavili a svoju neúčasť neospravedlnili, hoci právny zástupca bol
o následkoch nedostavenia sa preukázateľne poučený. Na tom nič nemení skutočnosť, že právny
zástupca žalovaných sa včas o zmene termínu vlastným pričinením v dôsledku nenahliadnutia do

elektronickej schránky nedozvedel. V prvoinštančnom konaní boli teda z pohľadu zákona splnené
podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie na základe návrhu žalobcu. Žalovaní v odvolaní
nenamietali také právne významné dôvody, pre ktoré by malo byť uznesenie súdu prvej inštancie o
zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zmenené. Dôvod ich neúčasti, resp. neúčasti ich
zástupcu na zmenenom termíne pojednávania ospravedlniteľný nebol a je zrejmé, že v tomto prípade

nebol podaný ani návrh podľa vyššie citovaného ustanovenia § 33 ods. 1,2 zákona o e-Governmente
o určenie, že elektronické doručenie je neúčinné.

16. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené dôvody o posúdení vecnej správnosti napadnutého
uznesenia urobil záver, že za danej situácie nie je opodstatnené ani odvolanie voči rozsudku pre

zmeškanie a ani odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, a preto obe tieto rozhodnutia podľa §
387 ods. 1 CSP, vrátane výroku o trovách konania, potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1
a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).