Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/115/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200819
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200819.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a
členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: Školský majetok,
s.r.o., so sídlom Zacharovce 79, 979 01 Zacharovce, IČO: 47477024, zastúpeného JUDr. Miroslavom
Katunským, advokátom, Advokátska kancelária JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol., Floriánska č. 16,
040 01 Košice proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská

Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 1100307/1/167555/2015/2527
zo dňa 21.04.2015 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota (ďalej aj „správca dane“ alebo „prvostupňový

správny orgán“) svojím rozhodnutím č. 9613401/5/5505210/2014/Ulic zo dňa 29.12.2014 (ďalej aj
„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 a 6 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“)
vyrubil žalobcovi (ďalej aj „daňový subjekt“) rozdiel v sume 65.500,- Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej
len „DPH“) za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013, nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume
55.249,15 Eur a vyrubil žalobcovi daň v sume 10.250,85 Eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že

správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že žalobca si odpočítal daň v sume 65.500,- Eur z faktúry
č. 1301000 zo dňa 30.10.2013 v sume 393.000,- Eur (základ dane 327.500,- Eur, 20 % DPH 65.500,-
Eur) vystavenej spoločnosťou LANDOX, s.r.o., Betliarska 12, Bratislava za dodanie nehnuteľnostI -
kravína nachádzajúcej sa v k. ú. N. W., vedenej na LV č. XXX, na parc. č. XXX/XX súp. č. XXXX. K
faktúre bola doložená kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcim - spoločnosťou LANDOX s.r.o. a
kupujúcim - žalobcom, predmetom ktorej bola vyššie uvedená nehnuteľnosť. Z odôvodnenia rozhodnutia

vyplýva,žesprávcadanemalpochybnostiovierohodnosti,úplnostiapravdivostižalobcompredložených
dokladov (faktúra a kúpna zmluva), preto vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu skutočnosti, či
žalobca fakturovanú nehnuteľnosť prijal a zakúpil od spoločnosti LANDOX s.r.o. uvedenej na faktúre.
Výsledkom preverovania bolo zistenie, že nehnuteľnosť nebola spoločnosťou LANDOX s.r.o. žalobcovi
v kontrolovanom období IV. štvrťrok 2013 dodaná, zdaniteľný obchod deklarovaný predmetnou faktúrou,
resp. uzavretou kúpnou zmluvou nebol reálne uskutočnený, čím nevznikla daňovému subjektu LANDOX

s.r.o. daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“) a platiteľovi - žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie
dane tak, ako to ukladá Zákon o DPH. Z výpovede konateľa spoločnosti LANDOX s.r.o. M. K., v ktorej
opísal okolnosti, za ktorých sa mal stať konateľom tejto spoločnosti a za ktorých mal podpísať kúpnu
zmluvu o prevode nehnuteľností, ktorá je predmetom fakturácie, správca dane zistil, že M. K. nevedel,
že je konateľom spoločnosti LANDOX s.r.o., faktúru č. 1301000 za LANDOX s.r.o. a kúpnu zmluvu

podpisoval v marci 2014, v čase, keď bol overovať podpis u notára, nie 30.10.2013, ako je uvedené
na kúpnej zmluve, pričom tieto podpísal z dôvodu, že za ním prišiel p. V., že potrebuje dať do poriadkupapiere pre daňový úrad. V r. 2013 s nikým v mene spoločnosti LANDOX s.r.o. neobchodoval, nemá
žiadne účtovné doklady od spoločnosti LANDOX s.r.o. Nevedel sa vyjadriť, či spoločnosť LANDOX s.r.o.
vlastnila nehnuteľnosť, ani či ju využívala, on za spoločnosť kravín nekupoval. Nevedel uviesť, kedy

spoločnosť LANDOX s.r.o. nadobudla právo disponovať s nehnuteľnosťou, on nikomu, t.j. ani žalobcovi
kravín nepredával, neodovzdával, nevie ani kde je predmetná nehnuteľnosť, ani obec N. W.. Vklad
nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností bol povolený 22.04.2014. Správca dane z výpovede bývalého
konateľaspoločnostiLANDOXs.r.o.W.V.,zistil,žespoločnosťLANDOXs.r.o.obchodovalasožalobcom
len pri predaji nehnuteľnosti (kravína), jednania prebehli s p. S., všetky doklady spoločnosti LANDOX

s.r.o. boli zlikvidované. Novému konateľovi spoločnosti LANDOX s.r.o. M. K. neboli nikdy odovzdané.
W. V. potvrdil, že faktúru aj kúpnu zmluvu z 30.10.2013 M. K. podpísal u notára začiatkom marca 2014.
Ďalej vo výpovedi uviedol, že ho v lete 2013 oslovil Q. S., aby mu vystavil faktúru za predaj hospodárskej
budovy - maštale pre žalobcu, predložil mu na podpis doklady, podľa ktorých predávala spoločnosť THT
Slovakia s.r.o. spoločnosti LANDOX s.r.o. maštaľ v hodnote 3.600,- Eur a táto mala byť spoločnosti
LANDOX s.r.o. s minimálnym časovým odstupom odpredaná pre žalobcu za kúpnu cenu 393.000,- Eur.

Ďalej potvrdil, že faktúra za predaj maštale bola účelovo vystavená. Poprel obdržanie akejkoľvek pôžičky
prostredníctvoM spoločnosti LANDOX s.r.o. od veriteľov THT Slovakia, resp. od žalobcu. Uvedené
zmluvy o pôžičke boli vystavené len účelovo, aby vznikol dôvod na vzájomný zápočet v prípade
uhradenia kúpnej ceny za maštaľ. Správca dane zabezpečil daňové informácie, z ktorých vyplýva, že
žalobca v zastúpení konateľom Q. C. ako veriteľ poskytol v dobe od 02.06.2013 do 19.06.2013 v 15

prípadochpôžičkuspoločnostiLANDOXs.r.o.vzastúpeníW.V.vovýške5.000,-Eur,tedaspolu75.000,-
Eur. Kúpna cena uvedená na faktúre č. 1301000 zo dňa 30.10.2013 v celkovej hodnote s DPH vo
výške 393.000,- Eur mala byť uhradená uzatvorenou dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok
medzi žalobcom a spoločnosťou LANDOX s.r.o. v zastúpení M. K. dňa 20.11.2013. Správca dane
zároveň zabezpečil kúpne zmluvy uzavreté medzi predávajúcou D. C. a kupujúcim - spoločnosťou

THT Slovakia s.r.o. v zastúpení Q. C. z 12.03.2010, kúpnu zmluvu č. XXXX/XX uzatvorenou medzi
predávajúcim THT Slovakia s.r.o. v zastúpení Q. S. a kupujúcim LANDOX s.r.o. v zastúpení W. V. zo dňa
30.07.2013, vrátane Dodatku č. 1 a kúpnu zmluvu medzi predávajúcim spoločnosťou LANDOX s.r.o.
v zastúpení M. K. a kupujúcim Školský majetok s.r.o. (žalobca) v zastúpení Q. C. zo dňa 30.10.2013,
Predmetom všetkých troch kúpnych zmlúv bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území

N. W. zapísanou na LV č. XXX súp. č. XXXX - kravín na parcele registra CKN XXX/XX v celosti.
Z uvedených kúpnych zmlúv vyplýva, že spoločnosť THT Slovakia s.r.o. v zmysle kúpnej zmluvy z
12.03.2010 nadobudla uvedenú nehnuteľnosť za kúpnu cenu 10.000,- Eur, ktorú v zmysle kúpnej zmluvy
č. XXXX/XX zo dňa 30.07.2013, v znení Dodatku č. 1 odpredala spoločnosti LANDOX s.r.o. za sumu
3.600,- Eur s DPH, od ktorej (spoločnosti LANDOX s.r.o.) tú istú nehnuteľnosť v zmysle kúpnej zmluvy zo

dňa 30.10.2013 spoločnosť Školský majetok s.r.o. (žalobca) kúpil za kúpnu cenu 393.000,- Eur s DPH.
Podľa výpisu z obchodného registra konateľmi spoločnosti THT Slovakia s.r.o. sú Q. C., T. C., Q. S. a
V. C., pričom Q. C. je zároveň aj konateľom spoločnosti Školský majetok s.r.o. (žalobcu), spoločníkmi
ktorej sú Q. C., Q. S., T. C. a V. C.. Z výpovede W. V. správca dane zistil, že spoločnosť LANDOX s.r.o.
a žalobca nespolupracovali, k faktúre č. 130100 zo dňa 30.10.2013 v sume 393.000,- Eur za predaj

nehnuteľností - kravína vystavenej spoločnosťou LANDOX s.r.o., ktorej konateľom v čase vystavenia
faktúry bol M. K., uviedol, že faktúru vyhotovil Q. S.. W. V. potvrdil, že maštaľ nevidel, predávala sa
na papieri v technickom stave, v akom ju spoločnosť LANDOX s.r.o. nadobudla od spoločnosti THT
Slovakia s.r.o. Zo strany spoločnosti LANDOX s.r.o. neboli na budove vykonané žiadne rekonštrukcie.
W. V. uviedol, že túto maštaľ kúpil len na papieri od Q. S., ktorý zastupoval spoločnosť THT Slovakia

s.r.o. na základe Kúpnej zmluvy z 30.07.2013 uzatvorenej medzi spoločnosťou THT Slovakia s.r.o. a
spoločnosťou LANDOX s.r.o., ktorej bol v tom čase konateľom a to za sumu 3.600,- Eur, pričom v mesiaci
október 2013 došlo k odovzdaniu a prepisu firmy LANDOX s.r.o. z jeho osoby na osobu M. K. z J.. W. V.
uviedol,žezastupovalM.K.doukončeniaprocesupredajanehnuteľnosti-maštale.Dňa30.10.2013bola
vyhotovená kúpna zmluva na predmetnú maštaľ a to Q. S. medzi predávajúcim spoločnosťou LANDOX

s.r.o., ale už v zastúpení M. K. a na strane kupujúceho spoločnosťou Školský majetok s.r.o. (žalobca)
v zastúpení Q. C.. Na základe tejto zmluvy došlo k odpredaju uvedenej maštale žalobcovi za sumu
393.000,- Eur. Uviedol, že k tejto faktúre bola vystavená dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok,
avšak v skutočnosti medzi spoločnosťami k započítaniu vzájomných pohľadávok nedošlo, uvedené
doklady boli vystavené spätne za účelom vydokladovania platby za predmetnú faktúru. Keďže M. K.

nepristúpil na požiadavku Q. S. previesť maštaľ na Školský majetok s.r.o., uvedený prepis mal dotiahnuť
W. V., ktorý navštívil M. K. v prvý marcový týždeň 2014 a až následne odovzdal doklady potrebné
na prepis maštale Q. S.. Správca dane s poukazom na § 19 ods. 1 Zákona o DPH, podľa ktorého
daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru ( pričom dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúcinadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník), pri prevode alebo prechode nehnuteľností je dňom
dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti uviedol, že v zdaňovacom období IV. kvartál 2013

nedošlo k odovzdaniu predmetnej nehnuteľnosti - kravína spoločnosťou LANDOX s.r.o. spoločnosti
Školský majetok s.r.o. a ani k zápisu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti - kravína do katastra
nehnuteľností. Pokiaľ žalobca tvrdil, že k dodaniu a odovzdaniu stavby došlo 30.10.2013, a teda od
toho dňa mal žalobca právo nakladať s nehnuteľnosťou ako so svojím vlastníctvom, čoho dôkazom
mala byť aj skutočnosť, že dňa 12.03.2014 bola vykonaná ohliadka nehnuteľností pracovníkmi správcu

dane v miestnom zisťovaní, kde žalobca sprístupnil zamestnancom správcu dane túto nehnuteľnosť k
ohliadke, a to ešte pred dňom zápisu do katastra dňa 22.04.2014. Správca dane konštatoval, že aj keď
mal žalobca kľúče od predmetnej nehnuteľnosti a sprístupnil správcovi dane kravín, táto skutočnosť
ešte neznamená, že mal aj právo nakladať s nehnuteľnosťou ako vlastník. Poukázal na Zápisnicu o
ústnom pojednávaní z 19.11.2014, podľa ktorej sa M. K., konateľ spoločnosti LANDOX s.r.o. vyjadril, že
protokolárne odovzdanie nehnuteľnosti nebolo uskutočnené, žiaden preberací protokol o odovzdaní a

prevzatí nehnuteľností nebol spísaný, z čoho správca dane vyvodil, že žalobca nepreukázal, že došlo k
odovzdaniu a k prevodu nehnuteľností. Správca dane z vyššie uvedeného vyvodil, že išlo o úmyselné
konanie daňového subjektu (žalobcu) s cieľom získať daňovú výhodu. Podľa správcu dane reálne síce z
právneho hľadiska došlo k zápisu zmeny vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, ale správca dane
získal také dôkazy, na základe ktorých je možné spochybniť aj zápis zmien vlastníckych práv v katastri

nehnuteľností, čo vyplýva z vyjadrení W. V. v zápisnici od OČTK, z vyjadrení M. K. dňa 05.05.2014 a
19.11.2014, zo skutočnosti, že k zmene vlastníckych práv došlo úmyselne v krátkom časovom rozpätí,
pričom predajná cena je oproti kúpnej cene od THT Slovakia s.r.o. neprimerane nadhodnotená, pričom
sa nevykonalo žiadne zhodnotenie budovy v čase od ceny 3.600,- Eur po cenu 393.000,- Eur, teda
stanovenie ceny 393.000,- Eur nemá ekonomické opodstatnenie a nehnuteľnosť bola dodaná len z

dôvodu odpočítania dane z neprimerane vysokej dohodnutej ceny, pričom zúčastnené spoločnosti sú
personálne prepojené. Z vyššie uvedeného ako aj zo zistení popísaných v Protokole z daňovej kontroly
č. 9613401/5/3951784/2014/Ulic zo dňa 21.08.2014 (ďalej aj „Protokol“) správca dane vyvodil záver, že
žalobca si neoprávnene uplatnil právo odpočítať daň z faktúry č. 1301000 zo dňa 30.10.2013 v sume
65.500,- Eur, čím porušil ust. § 49 ods. 1 a § 51 ods. 2 Zákona o DPH. Správca dane konštatoval,

že spoločnosti LANDOX s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH z
faktúry č. 1301000 zo dňa 30.10.2013 v celkovej sume 393.000,- Eur (základ dane 327.500,- Eur a 20
% DPH 65.500,- Eur) vystavenej spoločnosťou LANDOX s.r.o. Bratislava za dodanie nehnuteľnosti -
kravína, nachádzajúcej sa v k. ú. N. W. vedenej na LV č. XXX na parc. č. XXX/XX súp. č. XXXX, ktorá
bola účelovo vyhotovená a podpísaná spolu s predmetnou kúpnou zmluvou, a tak nevzniklo ani právo

odpočítať daň daňovému subjektu Školský majetok s.r.o. (žalobca). Kupujúci - žalobca nenadobudol
právo v zdaňovacom období IV. kvartál 2013 nakladať s nehnuteľnosťou ako vlastník, nakoľko prevod v
katastri nastal dňa 22.04.2014. Spoločnosť LANDOX s.r.o. predmetnú nehnuteľnosť nepredala, nakoľko
M. K. sa vyjadril, že ako jediný konateľ LANDOX s.r.o. neodovzdal nehnuteľnosť daňovému subjektu
Školský majetok s.r.o. a daňový subjekt Školský majetok s.r.o. nepreukázal žiadnym relevantným

dôkazom (podpísaný odovzdávací a preberací protokol, resp. ustanovenia v kúpnej zmluve), že došlo
k odovzdaniu nehnuteľností. Z uvedených dôvodov žalobcovi nepriznal uplatnené právo na odpočítanie
DPH za IV. štvrťrok 2013 vo výške 65.500,- Eur. Správca dane poukázal na nutnosť splnenia podmienok
stanovených v § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH s tým, že pokiaľ si uplatnil platiteľ nárok na odpočítanie
dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené a

nepostačuje iba predloženie faktúry. Samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená DPH, a teda to,
že daňový subjekt - žalobca má faktúru vyhotovenú iným platiteľom dane, ak nie je podložená reálnym
dodaním tovaru, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľných
obchodov - dodanie tovaru a služieb, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň, nie je
možné deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou dodávateľskou faktúrou), ale aj po obsahovej

stránke (reálnym preukázaním dodania tovaru a služby). Splnenie formálnej stránky je síce jednou z
podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia
byť odrazom reálneho plnenia, ktoré preukazuje daňový subjekt. Uvedené preverovaný daňový subjekt
podľa správcu dane nenaplnil.

Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný svojím rozhodnutím č. 1100307/1/16755/2015/2527 zo dňa
21.04.2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku odvolaním
napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa v odvolacom konaní stotožnil so závermi správcu dane,že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočet DPH v zmysle Zákona o DPH.
Konštatoval,ževýsledkydokazovaniasprávcudanespochybnilitvrdeniežalobcuododanínehnuteľnosti
uvedenejnaspornejfaktúrespôsobomavtermínochakouvádzažalobca,t.j.30.10.2013.Pokiaľžalobca

tvrdil, že k dodaniu nehnuteľností došlo 30.10.2013 a to dňom vystavenia spornej faktúry, ktorá v danom
prípade nahrádza aj dodací list, ďalej že konateľ spoločnosti LANDOX s.r.o. p. K. spornú faktúru vystavil
a podpísal v deň, ako je na nej uvedené a ako to sám pri výsluchu správcu dane potvrdil, ďalej to,
že kúpna zmluva zo dňa 30.10.2013 bola uzavretá 30.10.2013, t.j. v deň, keď bola oboma zmluvnými
stranami podpísaná a na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že podpis konateľa spoločnosti LANDOX

s.r.o. bol osvedčený, uznaný za svoj až v marci 2014, pričom k prevodu vlastníckeho práva na jej
základe došlo dňom 22.04.2014, ako aj to, že odo dňa 30.10.2013 mal daňový subjekt - žalobca prístup
do nehnuteľností a nakladal s ňou ako s vlastnou, žalovaný poukázal na ust. § 19 ods. 1 Zákona o
DPH, v zmysle ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom dňom dodania tovaru
je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník; pri prevode alebo prechode
nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako

deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Zo slovného spojenia „ako
vlastník“ podľa žalovaného vyplýva, že pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je
dôležiténadobudnutieprávnehovlastníctvaktovarukupujúcim.Preuskutočneniezdaniteľnéhoobchodu
dodaním tovaru je rozhodujúce, aby došlo k prevodu ekonomického vlastníctva k tovaru, to znamená,
že v okamihu odovzdania tovaru nemusí prejsť právne vlastníctvo k tovaru, ale dôležité je, aby kupujúci

získal právo disponovať s tovarom ako vlastník. Žalovaný konštatoval, že námietky žalobcu, ktorými
deklaruje, ako sa obchodná transakcia uskutočnila, nie sú v súlade s celkovými zisteniami správcu
dane. Z dôkazov získaných správcom dane počas kontroly v súvislosti so spornou faktúrou a kúpnou
zmluvou vyplýva, že uskutočnenie zdaniteľného obchodu ňou deklarovaného - predaj nehnuteľnosti -
kravína daňovému subjektu (žalobcovi) spôsobom a v termínoch, ako uvádza daňový subjekt, vyvoláva

pochybnosti. Poukázal na vyjadrenie M. K., že spornú faktúru a kúpnu zmluvu podpisoval v marci 2014,
nie 30.10.2013, nevedel sa vyjadriť, kedy spoločnosť LANDOX s.r.o. nadobudla právo disponovať s
nehnuteľnosťou - kravínom ako vlastník a jednoznačne sa vyjadril, že on nikomu nič neodovzdával.
Zároveň uviedol, že kúpnu zmluvu a spornú faktúru podpisoval začiatkom roka 2014, podľa pečiatky
overenia podpisu to bolo 05.03.2014, keď bol u notára podpisovať listiny, nebolo to teda 30.10.2013,

ako je uvedené v kúpnej zmluve. Tieto tvrdenia potvrdil aj p. V., ktorý uviedol, že kúpna zmluva bola
podpísaná p. K. u notára začiatkom marca 2014. K podpisu faktúry uviedol, že túto podpisoval p. K.,
neuviedol však kedy. Nemožno teda považovať za preukázané, že sporná faktúra a kúpna zmluva
boli podpísané 30.10.2013. Rovnako nebolo preukázané, že sporná faktúra bola vystavená p. K.,
ktorý nedisponuje žiadnymi dokladmi. Žalobca nepreukázal, že právo nakladať s nehnuteľnosťou ako

vlastník získal od spoločnosti LANDOX s.r.o. práve dňom 30.10.2013. Žalovaný poukázal na rozpor
vo výpovedi žalobcu, podľa ktorého kúpna zmluva bola podpísaná 30.10.2013 (a teda bola podľa
žalobcu platne uzatvorená v deň, keď bola oboma zmluvnými stranami podpísaná, hoci podpis konateľa
spoločnosti LANDOX s.r.o. bol uznaný za svoj až v marci 2014), oproti výpovedi p. K. a p. V., ktorí vo
svojich výpovediach nepotvrdili, že kúpna zmluva bola podpísaná 30.10.2013. Naopak zhodne potvrdili,

že kúpna zmluva bola podpísaná u notára začiatkom marca 2014. Žalovaný v odôvodnení svojho
rozhodnutia poukázal na to, že zákon vymenúva, kedy je potrebný úradne osvedčený podpis na zmluve,
koho podpis musí byť osvedčený a tiež explicitne uvádza výnimky z tohto pravidla. Osvedčenie podpisu
vykonáva notár v zmysle Notárskeho poriadku alebo obvodný úrad či obec podľa zák. č. 59/2001 Z.z.
Podľa § 58 ods. 1 zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky

poriadok“) legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má
byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine uznala pred
ním za vlastný. Osvedčenie pravosti podpisu zákon umožňuje vykonať dvomi spôsobmi a to - účastník
listinu pred notárom vlastnoručne podpíše alebo účastník pred notárom vyhlási, že uznáva svoj podpis
na listine za vlastný (§ 58 ods. 2 písm. d/ Notárskeho poriadku). Osvedčenie pravosti podpisu sa vyznačí

vo forme osvedčovacej doložky, ktorá je verejnou listinou a obsahuje zákonom stanovené údaje. V
danom prípade z osvedčovacej doložky uvedenej na kúpnej zmluve jednoznačne vyplýva, že p. K. listinu
pred notárom vlastnoručne podpísal a to dňa 05.03.2014. Podľa žalovaného teda neobstojí námietka
žalobcu, ktorou tvrdí, že kúpna zmluva bola uzavretá 30.10.2013, t.j. v deň, keď bola oboma zmluvnými
stranamipodpísanáažepodpiskonateľaspoločnostiLANDOXs.r.o.bolosvedčený-uznanýzasvojažv

marci 2014. Podľa žalovaného neobstojí ani námietka žalobcu, že odovzdanie nehnuteľnosti daňovému
subjektu (žalobcovi) dňom 30.10.2013, t.j. v deň uzavretia kúpnej zmluvy bolo preukázané a že o tejto
skutočnosti mal správca dane vedomosť z vlastnej kontrolnej činnosti. Zamestnanci správcu dane síce
vykonali dňa 12.03.2014 miestne zisťovanie u žalobcu, ale jeho predmetom bolo preverenie správnostipodaného daňového priznania za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013, pričom miestne zisťovanie
predchádzalo výkonu daňovej kontroly, a teda v čase výkonu miestneho zisťovania správca dane
nedisponoval informáciami, ktoré zistil v priebehu výkonu daňovej kontroly, pretože nadmerný odpočet si

uplatnil v daňovom priznaní žalobca a nie spoločnosť LANDOX s.r.o. Žalobca síce disponoval v danom
čase kľúčmi od predmetnej nehnuteľnosti a umožnil zamestnancom správcu dane vykonanie ohliadky,
z kontextu výpovede p. K. však vyplýva, že p. K. kľúčmi k tejto nehnuteľnosti nedisponoval nikdy,
pretože sa jednoznačne vyjadril, že nevie nič o tom, či a ako spoločnosť LANDOX s.r.o. využívala túto
nehnuteľnosť, ani nevedel, že spoločnosť túto nehnuteľnosť mala, nevedel sa vyjadriť, kedy nadobudla

spoločnosť LANDOX s.r.o. právo disponovať s predmetnou nehnuteľnosťou ako vlastník, jednoznačne
sa vyjadril, že nikomu nič neodovzdával, nepredával, ani nevedel, kde má byť kravín, ani kde je N. W..
Žalovaný poukázal na výpoveď p. V., že spoločnosť LANDOX s.r.o. nadobudla predmetnú nehnuteľnosť
odspoločnostiTHTSlovakias.r.o.,ktorejkonateľmiaspoločníkmisúpodľavýpisuzobchodnéhoregistra
personálne prepojené osoby so žalobcom a zo žiadneho z vyjadrení p. V. ani p. K. nevyplýva, že
by p. V. alebo p. K. disponovali kľúčmi od predmetnej nehnuteľnosti. Z uvedeného podľa žalovaného

vyplýva, že kľúče boli v rukách stále tých istých osôb, ktoré mali k nehnuteľnosti prístup a to spoločnosť
THT Slovakia s.r.o. Získanými dôkazmi sa nepreukázalo, že došlo k reálnemu odovzdaniu predmetnej
nehnuteľnosti, účinky ekonomického vlastníctva teda neboli preukázané. Daňový subjekt - žalobca
mal povinnosť predložiť dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia a správca dane nie je povinný označiť,
akým spôsobom má daňový subjekt okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich

obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení.
Pre posudzovanie otázky, či došlo k odovzdaniu nehnuteľností a prevodu ekonomického vlastníctva
dňa 30.10.2013 žalovaný uzavrel, že daňový subjekt o tom nepredložil objektívne dôkazy. Pokiaľ
žalobca v odvolaní namietal, že správca dane vychádzal zo záveru, že kúpna zmluva je neplatná,
žalovaný konštatoval, že takéto konštatovanie sa v rozhodnutí správcu dane neuvádza, správca dane

len konštatoval, že síce z právneho hľadiska došlo k zápisu zmeny vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností, ale správca dane získal také dôkazy, na základe ktorých je možné spochybniť aj tento
zápis. Napokon túto námietku žalovaný považoval za nedôvodnú aj z toho dôvodu, že predmetom
konania je posudzovanie nároku na odpočítanie dane za IV. štvrťrok 2013, pričom k zápisu vlastníckych
práv k predmetnej nehnuteľnosti došlo až v r. 2014. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

ďalej konštatoval, že zistenia správcu dane sú v súlade s listom Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Rimavskej Sobote, odbor kriminálnej polície zo 14.07.2014, v ktorom sa uvádza, že vystavenie
spornej faktúry bolo účelové, p. K. neboli odovzdané žiadne účtovné doklady spoločnosti LANDOX s.r.o.,
pretože boli skartované, p. V. potvrdil, že maštaľ ani nevidel, predávala sa na papieri v technickom
stave, v akom ju spoločnosť LANDOX s.r.o. nadobudla od spoločnosti THT Slovakia s.r.o., spoločnosť

LANDOX s.r.o. v skutočnosti s daňovým subjektom (žalobcom) nespolupracovala. Správca dane tieto
zistenia uviedol aj v protokole s daňovej kontroly. Žalobca sa k týmto zisteniam nevyjadril. Hoci v
danom prípade nastala zmena vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a nastali účinky právneho
vlastníctva (v apríli 2014), nepreukázanie deklarovaných skutočností v kontrolovanom zdaňovacom
období treba podľa žalovaného považovať za neunesenie dôkazného bremena zo strany daňového

subjektu - žalobcu, pričom pri neunesení dôkazného bremena na strane daňového subjektu je jeho
následkom neuznanie tvrdených skutočností za dokázané s príslušnými hmotnoprávnymi následkami.
Keďže žalobca nepredložil relevantné dôkazy, ktoré by vierohodným spôsobom odstránili pochybnosti
správcu dane, správca dane podľa žalovaného postupoval správne, keď žalobcovi odpočítanie DPH zo
spornej faktúry neuznal. Žalovaný poukázal na to, že Zákon o DPH v § 49 a § 51 stanovuje podmienky,

ktoré musia byť splnené, aby daňovému subjektu, ktorý má postavenie platiteľa DPH vzniklo právo
odpočítať DPH z tovarov a služieb, ktoré sú mu dodané. Jednou zo základných podmienok je, že pri
predmetnom tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, t.j. prišlo k skutočnému dodaniu tovaru
alebo služieb v tuzemsku, a to dodaniu tou spoločnosťou, ktorá voči daňovému subjektu DPH uplatňuje
v ním vystavenej faktúre. V prípade, ak zdaniteľný obchod podľa faktúry nie je uskutočnený, potom

len formálna existencia faktúry, či jej zaúčtovanie, nie je predpokladom pre odpočítanie DPH podľa
Zákona o DPH. Žalovaný uzavrel, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, ktoré v daňovom
konaní spočívalo na ňom, pretože pri daňovom konaní sa uplatňuje zásada prejednávacia a nie zásada
vyhľadávacia. Zákonná povinnosť musí byť nielen uvedená na dokladoch, ale musí byť aj skutočne
vykonaná, pričom všetky údaje musia byť pravdivo uvedené a osobami na dokladoch zrealizované.

Vystavením faktúry a zmluvy nenastanú zákonné podmienky pre uplatnenie odpočítania DPH. Údaje
obsiahnuté vo faktúrach musia mať povahu faktúr, ktoré v prípade pochybností preukazuje daňový
subjekt. Na základe uvedeného žalovaný rozhodol tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu
dane potvrdil.Žalobca sa žalobou podanou 25.06.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
zo dňa 21.04.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa 29.12.2014. Žiadal, aby

súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V žalobe tvrdil, že
žalovaný vo svojom rozhodnutí vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil
nesprávne skutkové závery a vec nesprávne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie nedostatočne
zdôvodnil, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie žalovaného vecne nesprávne a ukracuje žalobcu
na jeho právach a právom chránených záujmoch. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného podľa žalobcu

vyplýva, že dôvodom pre určenie rozdielu v sume 55.249,15 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie IV.
štvrťrok 2013 žalobcovi je skutočnosť, že dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil v súvislosti so spornou
faktúrou, právne relevantnými spôsobmi nevyvrátili pochybnosť, že tovar - nehnuteľnosť uvedená na
spornej faktúre bola skutočne dodaná tým spôsobom a v tých termínoch, ako to deklaruje daňový
subjekt. Z rozhodnutia žalovaného teda možno vyvodiť, že nepovažoval za „pochybné“ samotné dodanie
tovaru - nehnuteľnosti, ale spôsob a termín jej dodania. Prevažná časť odôvodnenia rozhodnutia

žalovaného je však venovaná úplne iným otázkam, než je spôsob a termín dodania nehnuteľností.
Podľa žalobcu sú závery žalovaného vo vzťahu k otázke spôsobu a termínu dodania nehnuteľnosti
nesprávne. Žalobca s poukazom na § 19 ods. 1 Zákona o DPH uviedol, že existujú len dve možnosti
stanovenia spôsobu a dňa dodania nehnuteľnosti a to deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania a
deň zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V posudzovanom prípade žalobca tvrdí, že

mu bola nehnuteľnosť odovzdaná do užívania ešte predtým, ako došlo k zápisu jeho vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností. Pre odovzdanie nehnuteľnosti do užívania zákon nestanovuje žiadne
formálne náležitosti, môže k nemu dôjsť akokoľvek formou teda aj ústne aj konkludentným spôsobom, aj
faktickým výkonom užívacieho práva. Skutočnosť, či k odovzdaniu nehnuteľnosti do užívania skutočne
došlo sa podľa žalobcu prejaví tak, že budúci nadobúdateľ nehnuteľnosť skutočne užíva a vlastník

voči tomu nenamieta. Rozhodujúcou skutočnosťou preukazujúcou a potvrdzujúcou, že k odovzdaniu
nehnuteľnosti do užívania skutočne došlo je preto jej skutočné faktické používanie. Žalobca v žalobe
uviedol, že nepochybným spôsobom preukázal, že nehnuteľnosť užíval už predtým, ako došlo k zápisu
jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, o čom svedčí ohliadka spornej nehnuteľnosti, ktorú
vykonali zamestnanci správcu dane 12.03.2014 a ktorú ohliadku im umožnil vykonať žalobca, ktorý

disponoval všetkými kľúčmi od nehnuteľnosti a správal sa pritom nad akúkoľvek pochybnosť ako
užívateľ tejto nehnuteľnosti. Právo užívať vec patrí vlastníkovi. Vlastník môže prenechať toto právo
tretej osobe. Nehnuteľnosť teda mohol užívať buď jej vlastník alebo tretia osoba. Žalovaný pritom
vo svojom rozhodnutí vychádza zo zistenia, že vlastník (spoločnosť LANDOX s.r.o. zastúpená jej
štatutárnym orgánom p. K.) sa jednoznačne vyjadril, že absolútne nevie o tom, že spoločnosť LANDOX

s.r.o. využívala túto nehnuteľnosť. Ak teda pôvodný vlastník LANDOX s.r.o. jednoznačne uviedol, že
on nehnuteľnosť neužíval a žalobca tvrdí a preukazuje to okrem iného zápisom z ohliadky vykonanej
zamestnancami správcu dane, že on nehnuteľnosť užíval už pred zápisom jeho vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností, je podľa žalobcu nejasné, v čom spočíva pochybnosť žalovaného vyslovená v
jeho rozhodnutí o tom, že nehnuteľnosť bola skutočne dodaná tým spôsobom, ako to deklaruje žalobca.

Ak medzi jednotlivými dvomi do úvahy prichádzajúcimi užívateľmi jeden (LANDOX s.r.o.) tvrdí, že on
nehnuteľnosťneužívaladruhý(žalobca)tvrdí,žeonnehnuteľnosťskutočneužíval,tátodôkaznásituácia
nenecháva priestor pre žiadnu logicky zdôvodniteľnú pochybnosť, a preto žalobca považuje skutkový
záver žalovaného o potrebe vyvrátenia jeho neodôvodnenej pochybnosti právne relevantným spôsobom
za nesprávny a nezákonný. Pokiaľ je nesporné, že spoločnosť LANDOX s.r.o. nehnuteľnosť nikdy

neužívala a žalobca túto nehnuteľnosť preukázateľne užíval dňa 12.03.2014, teda pred zápisom jeho
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, nie je vecný a logický dôvod pre pochybnosť, že túto
nehnuteľnosťužívalužaj30.10.2013.Žiadendôkazotom,žebyžalobcazačalužívaťnehnuteľnosťviný
deň než 30.10.2013 žalovaný vo svojom rozhodnutí neuvádza, jeho pochybnosť o dni (termíne) začatia
užívania nehnuteľnosti žalobcom (v žalobe nesprávne uvedené žalovaným) je podľa žalobcu bez opory

vo vykonaných dôkazoch, v dôsledku čoho je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné a v konečnom
dôsledku nesprávne a nezákonné. Vo vzťahu k otázke vzniku kúpnej zmluvy a k otázke hodnotenia
dôkazov žalovaným žalobca v žalobe uviedol, že kúpna zmluva bola skutočne podpísaná 30.10.2013,
na jej základe predávajúci mohol dňa 30.10.2013 vystaviť faktúru na zaplatenie kúpnej ceny a kupujúci
mohol túto faktúru v IV. štvrťroku 2013 zaúčtovať. Pre tento účel nebolo právne významné, že podpis

predávajúceho na kúpnej zmluve nebol úradne overený, pretože overenie podpisu nemá vplyv ani na
platnosť, ani na účinnosť zmluvy. Na to, aby úspešne prebehol vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností však bolo potrebné, aby predávajúci (konateľ p. Kocúr) svoj podpis na kúpnej zmluve
úradne overil. Žalobca v žalobe tvrdil, že p. K. zmluvu „zapotrošil“, a preto bolo potrebné odovzdaťmu ďalšie vyhotovenie kúpnej zmluvy z 30.10.2013, aby na tomto vyhotovení mohol dať overiť svoj
podpis, čo p. K. dňa 05.03.2014 skutočne aj urobil a tak bolo možné uskutočniť vklad vlastníckeho
práva v prospech žalobcu. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí odvoláva

nekriticky na výpovede a tvrdenia p. K., ako konateľa spoločnosti LANDOX s.r.o. len z toho dôvodu,
aby spochybnil tvrdenia či dôkazy žalobcu. P. K. bol konateľom spoločnosti, ktorá neodškriepiteľne
(s overeným podpisom a zápisom v katastri nehnuteľností) predala žalobcovi nehnuteľnosť, čím tejto
spoločnosti vznikla nemalá daňová povinnosť. Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že spoločnosť
LANDOX s.r.o. však napriek tomu žiadnu daň nezaplatila a účtovné doklady skartovala. Je preto v

záujme p. K., ako osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva a za zaplatenie dane spoločnosťou
LANDOX s.r.o., aby tvrdil, že síce niečo podpísal, ale že sa žiadny predaj nekonal. Vo vzťahu k
posudzovaniu zápisu zmeny vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností žalovaným žalobca v žalobe
poukázalnato,žežalovanýkonštatoval,že„predmetomkonaniajeposudzovanienárokunaodpočítanie
dane za IV. štvrťrok 2013, pričom k zápisu vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti došlo až v r.
2014.“ Podľa žalobcu možno medzi riadkami v odôvodnení rozhodnutia žalovaného zistiť, že žalovaný

zrejme pochybuje o samotnom dodaní tovaru - nehnuteľnosti. Napriek tomu vo svojom rozhodnutí
jasne a jednoznačne uvádza, že pochybným zostal spôsob a termín dodania a nie dodanie samotné.
Žalobca vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje rozhodnutie žalovaného opierajúce sa o
záver o neoprávnenom odpočte DPH pre pochybnosti o spôsobe a termíne dodania nehnuteľnosti za
nedôvodné, nesprávne, sčasti nepreskúmateľné až zmätočné a v konečnom dôsledku nezákonné.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 09.09.2015 poukázal na dôvody uvedené v napadnutom
rozhodnutí, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel v sume
65.500,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013. V písomnom vyjadrení sa zároveň
vyjadril k dôvodom žaloby. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že závery žalovaného vo vzťahu k otázke

spôsobu a termínu dodania nehnuteľností sú nesprávne, uvedené námietky sú podľa žalovaného
irelevantné vzhľadom k rozporom vo vyjadreniach samotného žalobcu, p. K. a p. V., ako aj vyplývajúce
z celkových zistení správcu dane. Žalobca tvrdil, že k dodaniu nehnuteľnosti došlo 30.10.2013 a to
dňom vystavenia spornej faktúry, ktorá v danom prípade nahrádza aj dodací list. Konateľ spoločnosti
LANDOX s.r.o. p. K. podľa žalobcu spornú faktúru vystavil a podpísal v deň, ako je na nej uvedené

a ako to sám pri výsluchu správcu dane mal potvrdiť. Kúpna zmluva zo dňa 30.10.2013 bola podľa
žalobcu uzavretá 30.10.2013, t.j. v deň, keď bola oboma zmluvnými stranami podpísaná, na tejto
skutočnosti nemení nič ani to, že podpis konateľa spoločnosti LANDOX s.r.o. bol osvedčený - uznaný
za svoj až v marci 2014, pričom k prevodu vlastníckeho práva na jej základe došlo dňa 22.04.2014.
Žalobca tvrdil, že od 30.10.2013 mal prístup do nehnuteľnosti a nakladal s ňou ako s vlastnou. Z

uvedeného vyvodil, že uplatnenie odpočítania DPH v IV. štvrťroku 2013 je správne. Žalovaný v tejto
súvislosti poukázal na znenie ust. § 19 ods. 1, § 49 ods. 1 a 51 ods. 2 Zákona o DPH. Poukázal na
vyjadrenie p. K., podľa ktorého spornú faktúru a kúpnu zmluvu podpisoval v marci 2014, nie 30.10.2013,
pričom nevedel, kedy spoločnosť LANDOX s.r.o. nadobudla právo disponovať s nehnuteľnosťou ako
vlastník a jednoznačne sa vyjadril, že nikomu nič neodovzdával. Tieto tvrdenia potvrdil p. V. najmä

vo vzťahu k tvrdeniu, že kúpna zmluva bola podpísaná p. K. u notára začiatkom marca 2014. Podľa
žalovaného teda nemožno považovať za preukázané, že sporná faktúra a kúpna zmluva boli podpísané
30.10.2013 a rovnako nebolo preukázané, že sporná faktúra bola vystavená p. K., ktorý nedisponuje
žiadnymi dokladmi. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal, že právo nakladať s nehnuteľnosťou ako
vlastník získal od spoločnosti LANDOX s.r.o. práve dňom 30.10.2013. Ani p. K., ani p. V. vo svojich

výpovediach neuviedli, že kúpna zmluva bola podpísaná 30.10.2013, zhodne však uviedli, že kúpna
zmluva bola podpísaná u notára začiatkom roka, resp. začiatkom marca 2014. Z osvedčovacej doložky
uvedenej na kúpnej zmluve jednoznačne vyplýva, že p. K. listinu pred notárom vlastnoručne podpísal
05.03.2014, pričom námietku žalobcu, v ktorej uvádza, že p. K. zmluvu podpísanú 30.10.2013 bez
úradne overeného podpisu „zapotrošil“, považuje žalovaný za irelevantnú až podozrivú, keďže v procese

daňovej kontroly žalobca uvedené nenamietal a za neopodstatnenú považoval žalovaný aj domnienku,
že kúpna zmluva bez úradne overeného podpisu nebola vyhotovená len v jednom exemplári, ktorý
by mal výlučne p. K. a žalobca, teda nadobúdateľ nehnuteľnosti, by touto zmluvou nedisponoval.
Vyjadrenie žalobcu žalovaný považoval za účelové a je reakciou na dôkaznú situáciu zistenú v daňovom
konaní. Žalovaný poukázal na povinnosť žalobcu preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne

určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na zistenie
správcu dane, že spoločnosť LANDOX s.r.o. jednoznačne uviedla, že nehnuteľnosť nikdy neužívala a
žalobca preukázateľne túto nehnuteľnosť užíval 12.03.2014, žalovaný sa s touto námietkou vysporiadal
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na tvrdenie p. V., žespoločnosť LANDOX s.r.o. nadobudla predmetnú nehnuteľnosť od spoločnosti THT Slovakia s.r.o.,
ktorej konateľmi a spoločníkmi sú podľa výpisu z obchodného registra personálne prepojené osoby so
žalobcom, zo žiadneho z vyjadrení p. V., ani p. K. nevyplýva, že by p. V., resp. p. K. disponovali kľúčmi

od predmetnej nehnuteľnosti a z uvedeného plynie odôvodnená domnienka, že kľúče boli v rukách
stále tých istých osôb, ktoré mali k nehnuteľnosti prístup a to spoločnosť THT Slovakia s.r.o. Získanými
dôkazmi sa teda nepreukázalo, že došlo k reálnemu odovzdaniu predmetnej nehnuteľnosti medzi
LANDOX s.r.o. a žalobcom v kontrolovanom zdaňovacom období, účinky ekonomického vlastníctva
neboli preukázané. Žalobca nepredložil objektívne dôkazy o tom, že došlo k odovzdaniu nehnuteľností

a prevodu ekonomického vlastníctva dňa 30.10.2013. K námietke žalobcu týkajúcej sa posudzovania
zápisu zmeny vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností žalovaný uviedol, že predmetom konania
je posudzovanie nároku na odpočítanie dane za IV. štvrťrok 2013 zo spornej faktúry za dodanie
nehnuteľností a splnenie zákonom stanovených podmienok v kontrolovanom zdaňovacom období,
ktoré však žalobcom v tomto zdaňovacom období preukázané nebolo. Žalovaný poukázal na to, že
rozhodnutím správcu dane bol vyrubený rozdiel v sume 65.500,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie IV.

štvrťrok 2013 (nadmerný odpočet nepriznaný v sume 55.249,15 Eur a vyrubená daň v sume 10.250,85
Eur) a nie 55.249,15 Eur, ako žalobca nesprávne uviedol v žalobe. K námietke žalobcu, že prevažná
časť odôvodnenia žalovaného rozhodnutia je venovaná iným otázkam, než je spôsob a termín dodania
nehnuteľností žalovaný uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal s
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný odmietol

názor žalobcu, že rozhodnutie je nezákonné, nesprávne a nepreskúmateľné, a preto navrhol, aby súd
žalobu zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a
§ 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu

predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na
nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na dôvodoch nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného uvedených v žalobe, pričom rozhodnutie považoval za nezákonné z dôvodu, že boli

nesprávne vyhodnotené dôkazy a skutočnosti, ktoré boli rozhodné pre právne posúdenie veci, pričom
boli nesprávne aplikované ustanovenia Zákona o DPH. V tomto prípade malo byť aplikované ust.
§ 38 Zákona o DPH a predmetná nehnuteľnosť mala byť oslobodená od dane. Uviedol, že súd
musí preskúmať na základe podanej žaloby napadnuté rozhodnutie v tom zmysle, či bolo vydané
podľa ustanovení, podľa ktorých vydané malo byť. Vyslovil názor, že súd musí aj bez upozornenia

žalobcu,pokiaľnamietanesprávneprávneposúdenie,skúmať,akéustanoveniemalobyťnarozhodnutie
predmetnej veci použité a takýto postup považuje za súladný so zákonom. Vyslovil presvedčenie, že
pokiaľtakútoargumentáciuohľadnenesprávnejaplikácieust.§38ZákonaoDPHpoužilprávnyzástupca
žalobcu až na pojednávaní, nejde o rozšírenie dôvodov žaloby. Nevedel sa však vyjadriť k tomu, aký
má skutočnosť, že predmetný obchod mal byť oslobodený od dane v zmysle § 38 Zákona o DPH, vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie.

Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že zotrváva na písomnom vyjadrení k žalobe, ako aj
na odôvodnení rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane. Uplatnenie odpočtu žalobcu v IV.

kvartáli 2013 nebolo oprávnené a bolo účelové. K prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní
uviedla, že pokiaľ by bolo plnenie oslobodené od DPH, spoločnosť LANDOX s.r.o. by musela vystaviť
faktúru bez dane a žalobca by musel zdaniť obchod sám a následne si uplatniť odpočet DPH v prípade,
ak by boli splnené podmienky na odpočet. Spoločnosť LANDOX s.r.o. (dodávateľ) vo faktúre uviedol
dodanie s DPH. Dodávateľ sa teda sám rozhodol, že oslobodenie od dane nebude uplatňovať. Zistenia

správcu dane vo vzťahu k ním posudzovanému uplatneniu nadmerného odpočtu potvrdzujú aj šetrenia
a zápisnice, ktoré boli predložené správcovi dane, resp. žalovanému z OOPZ.

Z administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota
vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za

zdaňovacieobdobieIV.štvrťrok2013nazákladeOznámeniaodaňovejkontrolenazistenieoprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zo dňa 13.03.2014, ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi
žalobcu doručené 18.03.2014. Žalobca si odpočítal v kontrolovanom zdaňovacom období daň v sume
65.500,- Eur z faktúry č. 1301000 zo dňa 30.10.2013, dátum vzniku daňovej povinnosti 30.10.2013,v sume 393.000,- Eur, základ dane 327.500,- Eur, 20 % DPH 65.500,- Eur, dodávateľ LANDOX s.r.o.
Bratislava, druh tovaru - nehnuteľnosť v k. ú. N. W., vedená na LV č. XXX, súp. č. XXXX - kravín na
parc. č. XXX/XX. K predmetnej faktúre bola doložená kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcim

spoločnosťou LANDOX s.r.o. a kupujúcim - žalobcom, predmetom ktorej je predaj nehnuteľnosti -
kravína, nachádzajúcej sa v k. ú. N. W., zapísanej na LV č. XXX súp. č. XXXX, na parc. registra C-KN
XXX/XX (ďalej len „kúpna zmluva“).

V administratívnom spise sa nachádza Zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 12.03.2014, predmetom

ktorého bolo preverenie správnosti podaného Daňového priznania za zdaňovacie obdobie IV. kvartál
2013, ktorého sa za žalobcu zúčastnil splnomocnený zástupca p. V. C.. Zo zápisnice vyplýva, že
splnomocnený zástupca žalobcu zamestnancom správcu dane predložil faktúru č. 1301000 zo dňa
30.10.2013 od dodávateľa LANDOX s.r.o. Bratislava, z ktorej si uplatnil nadmerný odpočet, pričom
predmetom faktúry bol nákup nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. N. W., LV č. XXX, súp. č. XXXX
- kravín na parc. č. XXX/XX sume 393.000,- Eur. Zo zápisnice vyplýva, že zamestnanci správcu

dane vykonali ohliadku nehnuteľnosti, pričom zistili, že sa jedná o starší kravín v areáli bývalého
poľnohospodárskeho družstva. Z predmetnej faktúry, ktorá sa vo fotokópii nachádza v administratívnom
spise súd zistil, že na faktúre č. 1301000 s dátumom vyhotovenia 30.10.2013 je ako dodávateľ
uvedená spoločnosť LANDOX s.r.o. Bratislava, ako odberateľ Školský majetok s.r.o. Zacharovce, pričom
predmetom fakturácie je nehnuteľnosť v k. ú. N. Pokoradz, LV č. XXX, súp. č. XXXX v celkovej hodnote

393.000,- Eur. Faktúra je opatrená pečiatkou dodávateľa (LANDOX s.r.o. Bratislava) a podpisom s
tým, že ju vystavil M. K. - konateľ (uvedený údaj je vyhotovený vo forme pečiatky). Z fotokópie kúpnej
zmluvy nachádzajúcej sa v administratívnom spise, súd zistil, že kúpnu zmluvu uzavreli ako predávajúci
LANDOX s.r.o. Bratislava, zastúpená konateľom M. K. a kupujúci Školský majetok s.r.o. Zacharovce,
zastúpený konateľom Q. C., predmetom kúpnej zmluvy je nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k. ú. N. W.,

zapísaná na LV č. XXX - stavba súp. č. XXXX kravín na parc. registra C-KN XXX/XX, dohodnutá kúpna
cena predstavuje 393.000,- Eur s DPH. Podľa čl. 5 kúpnej zmluvy kupujúci nadobudne vlastnícke právo
k prevádzanej nehnuteľnosti z tejto kúpnej zmluvy vkladom do katastra nehnuteľností. Kúpna zmluva
je datovaná v Rožňave dňa 30.10.2013 a opatrená je za kupujúceho pečiatkou Školský majetok s.r.o.
Zacharovce a podpisom a za predávajúceho pečiatkou LANDOX s.r.o. Bratislava a podpisom, pričom

súčasťou kúpnej zmluvy je osvedčovacia doložka o pravosti podpisu vyhotovená notárkou JUDr. Máriou
Barabášovou, Spišská Nová Ves. Z osvedčovacej doložky o pravosti podpisu súd zistil, že podľa knihy
osvedčovania pravosti podpisov notárka osvedčila pravosť podpisu M. K., J., ktorý listinu pred notárkou
vlastnoručne podpísal v Spišskej Novej Vsi dňa 05.03.2014.

Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že správca dane za účelom preverenia uskutočnenia
zdaniteľného obchodu týkajúceho sa spornej faktúry zaslal dožiadanie na Daňový úrad Bratislava
bolo oznámenie, že spoločnosť LANDOX s.r.o. bola ako platiteľ DPH registrovaná od 30.08.2012 do
31.03.2014, posledné daňové priznanie k DPH podala za zdaňovacie obdobie október 2013, ktoré sa
však správcovi dane nepodarilo preveriť. Konateľ spoločnosť LANDOX s.r.o. p. K., ani bývalý konateľ

spoločnosti LANDOX s.r.o. p. V. sa na predvolanie k správcovi dane nedostavili.

Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní vyhotovenej dožiadaným správcom dane (Daňový úrad Košice)
zo dňa 05.05.2014, predmetom ktorého bolo vypočutie M. K. v súvislosti s výkonom daňovej kontroly
u žalobcu (upovedomenie o vypočutí svedka bolo doručené zástupcovi žalobcu 11.04.2014) vyplýva,

že M. K. vo výpovedi uviedol, že nevedel, že je konateľom spoločnosti LANDOX s.r.o., dozvedel sa
o tom až v januári 2014, keď bol vypovedať ako svedok v inej veci. Nevedel sa vyjadriť, od akého
dátumu je konateľom spoločnosti, obchodný podiel spoločnosti nekúpil. Uviedol, že ho navštívil p. B.,
ktorý ho odviezol na matriku v Spišskej Novej Vsi podpísať nejaké papiere, nemal čas ani možnosť ich
prečítať. Od predchádzajúceho konateľa spoločnosti neprevzal žiadne listiny ani dokumenty spoločnosti

LANDOX s.r.o. Uviedol, že spornú faktúru aj kúpnu zmluvu podpisoval u notára, keď bol podpisovať
staré veci, podľa pečiatky overenia podpisu to bolo 05.03.2014, nebolo to 30.10.2013, ako to stojí
na kúpnej zmluve. Uviedol, že podpis na dohode o vzájomnom započítaní pohľadávok z 20.11.2013
je jeho, ale o vzájomných záväzkoch a pohľadávkach nevie nič, nevie čo bolo predmetom zápočtu,
nevedel, či spoločnosť LANDOX s.r.o. vykonávala v období, ako sa stal konateľom nejakú ekonomickú

činnosť, on osobne nič nevykonával, nemal disponibilné práva k účtu spoločnosti. Nevedel sa vyjadriť, či
spoločnosť LANDOX s.r.o. obchodovala v r. 2013 so žalobcom, on osobne s nikým v mene spoločnosti
LANDOX s.r.o. neobchodoval, nevedel od koho kúpila spoločnosť LANDOX s.r.o. nehnuteľnosť, ktorá
je predmetom preverovania, nevedel, či si spoločnosť LANDOX s.r.o. požičala od žalobcu finančnéprostriedky, on osobne si od nikoho nič nepožičiaval. K podpisu faktúry a kúpnej zmluvy uviedol, že za
ním prišiel domov pán z Rožňavy, ktorého pozná z videnia, ale meno nevie a požiadal ho, že si potrebuje
dať do poriadku staré veci od predošlého majiteľa p. V.. Išli k notárovi, kde prišiel p. V. a vysvetlil mu, že

si potrebuje dať dokopy staré papiere, keďže chcú začať s opravou nehnuteľnosti - kravína.

Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní zo 17.06.2014, predmetom ktorého bolo vypočutie svedka W.
V., ktorého vypočutia sa zúčastnil aj zástupca žalobcu vyplýva, že W. V. (bývalý konateľ spoločnosti
LANDOX s.r.o.) uviedol, že spoločnosť LANDOX s.r.o. v r. 2013 so žalobcom obchodovala len v

rámci tohto obchodu - predaja nehnuteľností. Jednania prebehli s p. S., predmet obchodu je súčasťou
vyšetrovania OČTK. Svedok uviedol, že vzhľadom na možnosť trestného stíhania, ktoré už medzičasom
prebieha,bolivšetkydokladyspoločnostiLANDOXs.r.o.zlikvidované.Kodovzdaniuúčtovnýchdokladov
spoločnosti LANDOX s.r.o. novému konateľovi svedok uviedol, že napriek tomu, že existuje preberací
protokol o odovzdaní účtovných dokladov, tieto neboli nikdy odovzdané. Žalobca ho kontaktoval
prostredníctvom p. S., výhradne s ním jednal vo veci uskutočnenia obchodných transakcií - predaja

nehnuteľnosti. Faktúru č. 1301000 podpísal p. K., ktorý podpisoval aj kúpnu zmluvu zo dňa 30.10.2013,
pričom túto podpisoval u notára začiatkom marca 2014. Svedok ďalej uviedol, že kravín nadobudla
spoločnosť LANDOX s.r.o. od spoločnosti THT Slovakia s.r.o., pričom p. V. jednal s p. S., jednalo sa o
sumu 3.600,- Eur. Na otázku, či spoločnosť LANDOX s.r.o. zapožičala finančné prostriedky od žalobcu,
uviedol, že nie, je to predmetom prebiehajúceho vyšetrovania. O úhrade faktúry zo dňa 30.10.2013

nemal vedomosť.

Z úradného záznamu z 21.08.2014 vyhotoveného správcom dane vyplýva, že zamestnanci správcu
dane nahliadli do spisového obalu vyhotoveného pri daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za obdobie jún 2013 u daňového subjektu THT Slovakia

s.r.o. Zacharovce, z ktorého si vyhotovili fotokópiu odpovede na žiadosť o súčinnosť - vyrozumenie
o vykonaných opatreniach č. ORPZ-RS-OKP-110-028/2014 zo dňa 14.07.2014 zaslanú Okresným
riaditeľstvom PZ v Rimavskej Sobote. Z predmetného podania vyplýva, že z výsluchu W. V. bolo zistené,
že v dobe od 01.06.2013 do 20.09.2013 bol jediným konateľom spoločnosti LANDOX s.r.o., pričom
ho na prelome mesiacov jún a júl 2013 oslovil Q. S., aby mu vystavil faktúru na vykrytie briketovacej

linky pre spoločnosť THT Slovakia s.r.o. a faktúru pre spoločnosť Školský majetok s.r.o. v prípade
hospodárskej budovy - maštale. W. V. ako odmenu za vystavenie uvedených dvoch faktúr mal obdržať
motorové vozidlo v hodnote 10 až 12 tisíc Eur. Pri ďalšom stretnutí boli W. V. zo strany Q. S. predložené
doklady na podpis vo veci hospodárskej budovy - maštale, v zmysle ktorých spoločnosť THT Slovakia
s.r.o. predávala maštaľ spoločnosti LANDOX s.r.o. v hodnote 3.600,- Eur, ktorá nehnuteľnosť mala byť

spoločnosťou LANDOX s.r.o. s minimálnym časovým odstupom odpredaná pre Školský majetok s.r.o.
v hodnote 393.000,- Eur. W. V. potvrdil nedodanie briketovacej linky pre odberateľa THT Slovakia s.r.o.
Uvedená faktúra bola účelovo vystavená. Obdobne to bolo aj v prípade nehnuteľnosti - maštale. W.
V. poprel obdržanie akejkoľvek pôžičky prostredníctvom spoločnosti LANDOX s.r.o. od veriteľov THT
Slovakia s.r.o., resp. Školský majetok s.r.o. Uvedené zmluvy boli vystavené účelovo, aby vznikol dôvod

na vzájomný zápočet v prípade uhradenia briketovacej linky, resp. maštale. Všetky doklady boli svedkovi
predložené Q. S.. V mesiaci september 2013 W. V. predal obchodné podiely spoločnosti LANDOX
s.r.o. osobe menom M. K., ktorý mu bol predstavený ako bezdomovec, ktorému neboli odovzdané
žiadne účtovné doklady spoločnosti LANDOX s.r.o., nakoľko tieto boli už skôr skartované. Súčasťou
administratívneho spisu je overená fotokópia LV č. XXX k. ú. N. W., na ktorom je uvedený chronologický

zoznam vlastníkov, ktorí nehnuteľnosť evidovanú na LV vlastnili, resp. vlastnia, pričom ku zmenám
jednotlivých vlastníkov došlo na základe listín, ktoré správcovi dane predložil vo fotokópiách Okresný
úrad Rimavská Sobota, katastrálny odbor v prílohe listu doručeného 26.05.2014 (Dohoda o vydaní a
prevzatí vyporiadacieho podielu z 27.12.1999, Kúpna zmluva spísaná vo forme notárskej zápisnice
zo dňa 12.05.2000, rozhodnutie Správy katastra Rimavská Sobota zo dňa 12.01.2010 a právny titul

nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti D. C. [Darovacia zmluva zo dňa 18.12.2009], rozhodnutie
Správy katastra Rimavská Sobota z 30.12.2010 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností k predmetnej nehnuteľnosti v prospech THT Slovakia s.r.o. Zacharovce na základe kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi D. C. a THT Slovakia s.r.o. zo dňa 12.03.2010, pričom predmetom kúpnej
zmluvy bola stavba kravína súp. č. XXXX za kúpnu cenu 10.000,- Eur, rozhodnutie Okresného úradu

Rimavská Sobota, katastrálny odbor zo 04.10.2013, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti - kravín súp. č. XXXX v prospech spoločnosti LANDOX
s.r.o. Bratislava na základe kúpnej zmluvy č. 2013/01 uzatvorenej 16.09.2013 medzi THT Slovakia
s.r.o. a LANDOX s.r.o., predmetom ktorej bol kravín súp. č. XXXX za kúpnu cenu 3.600,- Eur,rozhodnutie Okresného úradu Rimavská Sobota, katastrálny odbor z 22.04.2014, ktorým bol povolený
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti - kravín súp. č. XXXX v prospech
Školský majetok s.r.o. Zacharovce (žalobca) na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi

LANDOX s.r.o. a Školský majetok s.r.o. zo dňa 30.10.2013 za kúpnu cenu 393.000,- Eur s DPH. Vklad
predmetnej kúpnej zmluvy bol povolený dňa 22.04.2014.

Správca dane vypracoval dňa 21.08.2014 Protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu podľa Zákona o DPH pod č. 9613401/5/3951784/2014/Ulic. Protokol

spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole bol doručený žalobcovi dňa
12.09.2014. K zisteniam uvedeným v protokole o daňovej kontrole sa žalobca vyjadril podaním
doručeným elektronicky 03.10.2014. Vo vyrubovacom konaní správca dane vypočul ako svedka M. K.,
o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní dňa 19.11.2014. Žalobca bol písomne upovedomený
o výsluchu svedka a jeho splnomocnený zástupca sa na ústne pojednávanie konané dňa 19.11.2014
nedostavil. M. K. vo výpovedi opísal okolnosti, za ktorých sa dozvedel, že je konateľom spoločnosti

s tým, že mu boli podstrčené papiere na podpis. K činnosti spoločnosti LANDOX s.r.o. sa nevedel
vyjadriť. K faktúre č. 1301000 zo dňa 30.10.2013 uviedol, že túto faktúru podpísal, pečiatku na ňu nedal.
Pri notárovi pečiatka na tejto faktúre nebola, niekto ju tam dal dodatočne. Svedok opísal okolnosti, za
ktorých za ním prišiel p. V., ktorého nepoznal, predstavil sa mu ako bývalý majiteľ spoločnosti LANDOX
s.r.o. M. K. podpisoval papiere - faktúru a zmluvu vo vedomí, že p. V. má mať vysporiadané veci pre

daňový úrad, nevedel, že sa jedná o predaj kravína. Obsahu na listinách nerozumel, podpisoval ich
niekedy v marci 2014. Nebolo to 30.10.2013. Nevedel, že kravín je majetkom spoločnosti LANDOX
s.r.o. Nevedel uviesť, kedy spoločnosť LANDOX s.r.o. nadobudla právo disponovať s nehnuteľnosťou.
Nehnuteľnosť nikomu neodovzdával, nepredával, nevie kde je kravín, ani nevie kde je N. W.. Správca
dane vo vyrubovacom konaní dňa 15.12.2014 vyhotovil Zápisnicu o ústnom pojednávaní o priebehu

a výsledkoch dokazovania k pripomienkam a dôkazom predloženým k protokolu z daňovej kontroly
zo dňa 21.08.2014. Žalobca 23.12.2014 elektronicky doručil správcovi dane vyjadrenie k výsledkom
zisteným z daňovej kontroly. Správca dane následne 29.12.2014 vydal rozhodnutie, ktorým vyrubil
žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel v sume 65.500,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok
2013, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 55.249,15 Eur a vyrubil mu daň v sume 10.250,85 Eur.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
napadnutým rozhodnutím.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa

tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 249 ods. 1, 2 O.s.p. (1) Konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.
(2) Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu

správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá,
uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký
konečný návrh robí.

Podľa § 250h ods. 1 O.s.p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho

rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správnehoorgánuvmedziachžalobysúvsúladesozákonom,vyslovírozsudkom,žesažalobazamieta.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom
ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a
nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince,ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu,
ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným
Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja

bankoviek a mincí.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru
je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode
nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako

deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe
zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 51 ods. 2 Zákona o DPH platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo
písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v
poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do
uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na

odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa
odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné
zdaňovacieobdobiekalendárnehoroka,vktoromprávonaodpočítaniedanevzniklo,vykonáodpočítanie
dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d).
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom

právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka,
v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 69 ods. 5 Zákona o DPH každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji
daň, je povinná zaplatiť túto daň.

Podľa§3ods.1,2,3,6Daňovéhoporiadku(1)Prisprávedanísapostupujepodľavšeobecnezáväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a

poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
(6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon
alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické
opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého

daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je
účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli

zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v konaní podľa V. časti II.

hlavy O.s.p. je zisťovanie, či je rozhodnutie správneho orgánu a jeho postup v konaní predchádzajúcom
vydaniu rozhodnutia v súlade so zákonom z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v žalobe.
Rozsah súdneho prieskumu teda určuje žalobca tým, že v žalobe, ktorú žalobca musí podať do
2 mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, uplatní dôvody, pre
ktoré považuje rozhodnutie, alebo postup správneho orgánu za nezákonné. Žalobca môže rozsahu
napadnutia správneho rozhodnutia rozšíriť len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods. 1 O.s.p.). Súd

preskúmava rozhodnutie a postup správneho orgánu výlučne v rozsahu a z dôvodov uvedených v
žalobe (v medziach žaloby). Z uvedeného vyplýva, že súd nemôže prihliadať na dôvody nezákonnosti
uplatnené žalobcom po uplynutí 2 mesačnej lehoty v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p., a teda nemohol
prihliadnuť na dôvod nezákonnosti uplatnený splnomocneným zástupcom žalobcu na pojednávaní dňa
29.04.2016, keď namietal, že v tomto prípade malo byť aplikované ust. § 38 Zákona o DPH, v zmysle

ktorého predmetná nehnuteľnosť mala byť oslobodená od dane, pričom žalovaný, ani správca dane
toto ustanovenie neaplikovali. Mýli sa teda žalobca, keď tvrdí, že súd musí aj bez upozornenia žalobcu,
pokiaľ namieta nesprávne právne posúdenie, skúmať, aké ustanovenie právneho predpisu malo byť na
rozhodnutie predmetnej veci použité. Rovnako sa mýli, ak tvrdí, že nejde o rozšírenie dôvodov žaloby,
pokiaľ až na pojednávaní poukázal na nesprávnu aplikáciu, resp. neaplikáciu ust. § 38 Zákona o DPH.

Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že súdne konanie nie je pokračovaním správneho
konania. Súd nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti za žalobcu vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené
dôvodykonkretizovaťnapreskúmavanýprípad,aleboichdopĺňať.Žalobcapodľauplatnenýchžalobných
dôvodov namietal, že žalovaný svojím rozhodnutím ukrátil žalobcu na jeho právach, pretože vo svojom
rozhodnutívychádzalznedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu,zktoréhovyvodilnesprávneskutkové

závery, vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil, následkom čoho je
napadnuté rozhodnutie žalovaného vecne nesprávne a nezákonné.

Pokiaľ žalobca namietal v žalobe nesprávne právne posúdenie veci, z takto všeobecne uplatneného
dôvodu by nebolo možné konštatovať, že rozhodnutie je nezákonné. Žalobca uviedol, že nesprávne

právne posúdenie veci je dôsledkom nedostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého žalovaný
vyvodilnesprávneskutkovézávery.Podstatourozhodnutiažalovaného(isprávcudane)bolaskutočnosť,
že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie odpočtu DPH v zmysle Zákona o DPH.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (i z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane)
vyplýva, že základnou podmienkou pre vznik nároku na odpočítanie dane je vznik daňovej povinnosti.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dodaním tovaru je
podľa § 8 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník,
pričomnaúčelytohtozákonahmotnýmmajetkomsúo.i.nehnuteľnéveci.Dňomdodaniatovaruvzmysle
§ 19 ods. 1 Zákona o DPH je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri
prevode alebo prechode nehnuteľností je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak

je tento deň skorší, ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Podľa
§ 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri
tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Z ustanovení Daňového poriadku vyplýva, že v daňovom konaní nesie dôkazné bremeno daňový

subjekt, ktorý v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podmienky, za ktorých platiteľovi

dane vzniká nárok na odpočítanie dane, sú hmotnoprávnej povahy a k záveru, či sú tieto podmienky
splnené, nepostačuje len existencia faktúry (za predpokladu, že táto obsahuje všetky formálno-právne
náležitosti). Faktúra ako daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy,
ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. V preskúmavanom prípade si žalobcauplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 1301000 zo dňa 30.10.2013 s vyznačeným dátumom daňovej
povinnosti 30.10.2013, v sume 393.000,- Eur (základ dane 327.500,- Eur, 20 % DPH 65.500,- Eur) od
dodávateľa LANDOX s.r.o. Bratislava, na ktorej bola ako druh tovaru vyznačená nehnuteľnosť v k. ú. N.

W. vedená na LV č. XXX, súp. č. XXXX - kravín na parc. č. XXX/XX, ku ktorej bola žalobcom predložená
kúpna zmluva zo dňa 30.10.2013 uzatvorená medzi predávajúcim LANDOX s.r.o. Bratislava a kupujúcim
- žalobcom, predmetom ktorej bol predaj vyššieuvedenej nehnuteľnosti za kúpnu cenu 393.000,- Eur
s DPH. Žalovaný konštatoval, že výsledky dokazovania správcu dane spochybnili tvrdenie žalobcu
o dodaní nehnuteľnosti uvedenej na spornej faktúre spôsobom a v termíne, ako uviedol žalobca, t.j.

30.10.2013. Výsledkom preverenia správcom dane bolo zistenie, že nehnuteľnosť nebola spoločnosťou
LANDOX s.r.o. žalobcovi v IV. kvartáli 2013 dodaná, zdaniteľný obchod deklarovaný predmetnou
faktúrou, resp. kúpnou zmluvou nebol reálne uskutočnený, čím nevznikla spoločnosti LANDOX s.r.o.
daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane
v zmysle § 49 Zákona o DPH.

Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy a z nich vyvodil nesprávne skutkové
závery. V žalobe však neuviedol, ktoré konkrétne dôkazy boli žalovaným vyhodnotené nesprávne
a prečo, ani aký má takéto nesprávne vyhodnotenie dôkazu vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného, prípadne aký mal byť z vykonaného dôkazu zistený skutkový záver. Zo žaloby
vyplýva, že medzi účastníkmi konania je sporné, či žalobca preukázal (nepochybným spôsobom), že

nehnuteľnosť užíval už predtým, ako došlo k zápisu jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
(v tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že k zápisu
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností došlo dňa 22.04.2014).
Rozhodujúcou skutočnosťou pre zistenie splnenia podmienky stanovenej v § 19 ods. 1 Zákona o DPH
je, kedy predmetná nehnuteľnosť bola dodaná žalobcovi, t.j. deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania

žalobcovi, konkrétne či sa tak stalo 30.10.2013 a spôsobom, ako to deklaruje žalobca predloženou
faktúrou a kúpnou zmluvou. Žalobca v žalobe tvrdí, že mu bola predmetná nehnuteľnosť odovzdaná do
užívania ešte pred zápisom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, o čom mala svedčuť ohliadka
spornej nehnuteľnosti vykonaná zamestnancami správcu dane dňa 12.03.2014, ktorú im umožnil
vykonať žalobca disponujúci všetkými kľúčmi, ako aj vyhlásenie konateľa spoločnosti LANDOX s.r.o.

p. Kocúra, že on nehnuteľnosť neužíval. Z uvedeného žalobca vyvodil, že je nesporné, že spoločnosť
LANDOX s.r.o. nehnuteľnosť nikdy neužívala a žalovaný (správne malo byť uvedené žalobca) túto
nehnuteľnosť preukázateľne užíval 12.03.2014, a preto nie je podľa neho vecný a logický dôvod pre
pochybnosť žalovaného o tvrdení žalobcu, že túto nehnuteľnosť užíval už aj 30.10.2013 a žalovaný
takýto dôkaz v rozhodnutí ani neuvádza. V tejto súvislosti je potrebné predovšetkým uviesť, že žalovaný

(ani správca dane) nie je povinný preukazovať, resp. uvádzať dôkazy o tom, kedy začal žalobca
predmetnú nehnuteľnosť užívať. Naopak, je to práve žalobca, ktorý má v zmysle Daňového poriadku
povinnosť v prípade, že si uplatňuje odpočet DPH z predmetnej faktúry preukázať, že sú splnené
podmienky na odpočet DPH v zmysle Zákona o DPH, o. i. má povinnosť preukázať splnenie podmienok
v § 19 ods. 1 Zákona o DPH, konkrétne skutočnosť, že dňom dodania (odovzdania nehnuteľnosti do

užívania) je deň deklarovaný na faktúre a kúpnej zmluve, t.j. deň 30.10.2013. Súd sa v tomto prípade
stotožnilsozáveromžalovaného,žezožalobcompredloženýchdôkazov,anizdokazovaniavykonaného
správcom dane nebolo preukázané, že predmetná nehnuteľnosť uvedená na spornej faktúre bola
skutočne dodaná žalobcovi 30.10.2013 spôsobom deklarovaným žalobcom vo faktúre a kúpnej zmluve.
Tvrdenie žalobcu, že kúpna zmluva zo dňa 30.10.2013 bola uzavretá 30.10.2013 a v tento deň

bola obidvoma zmluvnými stranami aj podpísaná, ako aj tvrdenie, že k dodaniu nehnuteľnosti došlo
30.10.2013 dňom vystavenia spornej faktúry, bolo spochybnené tak výpoveďou konateľa spoločnosti
LANDOX s.r.o. M. K., ako aj výpoveďou bývalého konateľa spoločnosti LANDOX s.r.o. W. V., ktorí
zhodne potvrdili, že kúpnu zmluvu podpisoval konateľ spoločnosti LANDOX s.r.o. M. K. u notárky
v Spišskej Novej Vsi začiatkom marca 2014. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z overovacej doložky

na kúpnej zmluve, z ktorej je nepochybné, že notárka osvedčila skutočnosť, že konateľ spoločnosti
LANDOX s.r.o. (ako predávajúci) M. K. vlastnoručne podpísal predmetnú kúpnu zmluvu pred ňou dňa
05.03.2014. Žalobca žiadnym relevantným dôkazom teda nepreukázal svoje tvrdenie, že konateľ M. K.
podpísal predmetnú kúpnu zmluvu dňa 30.10.2014 a 05.03.2014 už len uznal svoj podpis za vlastný pred
notárkou.Záveržalovaného,žežalobcanepreukázalspôsobadátumdodaniapredmetnejnehnuteľnosti

vyplýva aj z okolností, za ktorých sa M. K. stal konateľom spoločnosti LANDOX s.r.o., ktoré skutočnosti
vyplývajú z výpovede M. K. a W. V. a z ktorých vyplýva, že M. K. nedisponoval žiadnymi listinami,
ani účtovnými dokladmi spoločnosti LANDOX s.r.o. Z dokazovania nevyplynula ani skutočnosť, že
by M. K. 30.10.2013 vystavil predmetnú faktúru. Naopak z výpovede W. V. vyplynulo, že predmetnúfaktúru vystavil Q. S.. Pokiaľ žalobca tvrdil, že preukázal užívanie predmetnej nehnuteľnosti v čase,
kedy zamestnanci správcu dane vykonali miestne zisťovanie a ohliadku nehnuteľnosti (12.03.2014),
kedy žalobca disponoval kľúčmi od predmetnej nehnuteľnosti, súd uvádza, že táto skutočnosť jednak

nepreukazuje žalobcom deklarovanú skutočnosť, že dňom dodania nehnuteľnosti bol deň 30.10.2013
a ani samotnú skutočnosť, že žalobca disponoval kľúčmi od predmetnej nehnuteľnosti nemožno
vyhodnotiť ako dôkaz o tom, že predmetnú nehnuteľnosť užíval v dôsledku dodania nehnuteľnosti, resp.
odovzdania tejto nehnuteľnosti konateľom spoločnosti LANDOX s.r.o., keďže ani z vyjadrenia p. K.,
ani z vyjadrenia p. V. nevyplýva, že by disponovali kľúčmi od predmetnej nehnuteľnosti, resp. že by

konateľ spoločnosti LANDOX s.r.o. odovzdal predmetnú nehnuteľnosť žalobcovi. Naopak, vzhľadom na
listinné dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise, podľa ktorých spoločnosť LANDOX s.r.o.
nadobudla predmetnú nehnuteľnosť od spoločnosti THT Slovakia s.r.o., ktorej konateľmi a spoločníkmi
sú podľa výpisu z obchodného registra personálne prepojené osoby so žalobcom, je možné vyvodiť, že
kľúčami disponovali rovnaké osoby, ktoré mali prístup k nehnuteľnosti v dôsledku toho, že boli súčasne
spoločníkmi predchádzajúceho vlastníka nehnuteľnosti (spoločnosť THT Slovakia s.r.o.). Z vykonaného

dokazovania je preto možné vyvodiť záver, že žalobca nepreukázal, že došlo k reálnemu odovzdaniu
predmetnejnehnuteľnostimedzispoločnosťouLANDOXs.r.o.ažalobcomvkontrolovanomzdaňovacom
období IV. štvrťrok 2013 (konkrétne 30.10.2013), a teda žalobca nepreukázal, že boli splnené podmienky
naodpočetdanevzmyslecitovanýchustanoveníZákonaoDPH.Žalobnánámietkažalobcuspočívajúca
vtvrdení,žežalobcavychádzalznedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu,zktoréhovyvodilnesprávne

skutkové závery v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, súd považoval za nedôvodnú. Pre
úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že z výpovede konateľa spoločnosti LANDOX s.r.o. M. K.
nevyplýva skutočnosť, že spoločnosť v rozhodnom období nehnuteľnosť neužívala, tak ako to tvrdí
žalobca v žalobe, z výpovede M. K. vyplýva, že o činnosti spoločnosti LANDOX s.r.o. nemal žiadne
informácie, nevedel ani, že jej konateľom, nevedel sa vyjadriť sa k otázke vlastníctva nehnuteľnosti

spoločnosťou LANDOX s.r.o., nevedel, kde sa predmetná nehnuteľnosť nachádza, nevedel ani kde sa
nachádza N. W., rovnako nedisponoval žiadnymi listinnými dôkazmi, ani účtovnými dokladmi spoločnosti
LANDOX s.r.o. a predmetnú nehnuteľnosť žalobcovi ani neodovzdal. Pokiaľ žalobca v žalobe zaujal
stanovisko k otázke vzniku kúpnej zmluvy a tvrdil, že táto bola skutočne podpísaná dňa 30.10.2013,
na základe čoho mohol predávajúci 30.10.2013 vystaviť faktúru na zaplatenie kúpnej ceny a kupujúci

mohol túto faktúru v IV. štvrťroku 2013 zaúčtovať, súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
opakovane konštatuje, že toto tvrdenie žalobcu nebolo v daňovom konaní žalobcom preukázané.
Žalobca nepreukázal ani tvrdenie, že konateľ M. K. pôvodnú zmluvu „zapotrošil“, a preto mu bolo
potrebné odovzdať ďalšie vyhotovenie kúpnej zmluvy z 30.10.2013, aby na tomto vyhotovení mohol dať
overiť svoj podpis. Takéto tvrdenie žalobcu súd zhodne so žalovaným vyhodnotil ako účelové.

Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nedostatočne odôvodnené, súd
považoval aj túto námietku za nedôvodnú. Rozhodnutie je podľa názoru súdu dostatočne a riadne
odôvodnené, obsahuje všetky dôkazy, ktoré tvorili podklad rozhodnutia správcu dane i žalovaného,
obsahuje všetky zistenia, ako aj dôkazy, ktoré boli vykonané tak počas daňovej kontroly, ako aj
počas vyrubovacieho konania, tieto sú vyhodnotené jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach,

z dôkazov sú vyvodené konkrétne skutkové závery a na zistený skutkový stav boli aplikované
relevantné ustanovenia Zákona o DPH. Rozhodnutie obsahuje vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami
žalobcu, obsahuje úvahu, ktorá ovplyvnila hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa
ktorých žalovaný rozhodoval. Rozhodnutie žalovaného teda obsahuje všetky náležitosti stanovené
v § 63 ods. 3 a 5 Daňového poriadku. Nie je preto možné konštatovať, že by rozhodnutie bolo

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s dôvodmi uvedenými
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, nespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Pokiaľ
žalovaný z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na
odpočet DPH, pretože nepreukázal, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom fakturácie, bola skutočne
dodaná 30.10.2013 spôsobom deklarovaným vo faktúre a kúpnej zmluve a ako si žalobca uplatnil v

daňovom priznaní za IV. štvrťrok 2013, takéto vyhodnotenie dôkazov vyplýva zo zisteného skutkového
stavu, úvaha, ktorú správny orgán uviedol v rozhodnutí je logická a vychádza z vykonaného dokazovania
a záver o nesplnení podmienok na odpočet DPH je výsledkom správneho právneho posúdenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného,

ako aj prvostupňového rozhodnutia a konania predchádzajúceho vydaniu týchto rozhodnutí z dôvodov
uvedených v žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade so
zákonom, a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.Podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v konaní podľa V. časti O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí
správnych orgánov má žalobca právo na náhradu trov konania len v prípade, že je celkom alebo sčasti
úspešný. Keďže žalobca v tomto konaní nebol úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c/súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.