Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 19, 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815200301
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5815200301.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Námestove sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: V. E., nar.

XX.XX.XXXX. bytom T. V. XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou : JUDr. Slávka Zanovitová,
advokátka, Žilina, Závodská cesta 3740/60, proti žalovanej: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. V. Č..
XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom :JUDr. Peter Vevurka, advokát, Námestovo, Mieru 312/13,
v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k pozemku, ktorý je evidovaný na
LV č. XXXX pre obec a k.ú. T. V. ako E KN parc. č. P./X - orná pôda vo výmere 1210 m2.

II/ Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu pozemok novovytvorená C KN parc. č. XXXX/
XX - orná pôda vo výmere 606 m2 a do výlučného vlastníctva žalovanej pozemok novovytvorená C KN
parc. č. XXXX/XX- orná pôda vo výmere 606 m2, ktoré pozemky sa nachádzajú v obci a k.ú. T. V. a
ktoré novovytvorené parcely boli vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX geodetom
R.. V. Q..
Tento geometrický plán sa stáva neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.

III/ Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, vyčíslené v uznesení,
vydanom po právoplatnosti rozsudku.

IV/ Žalovaná je p o v i n n á nahradiť trovy konania štátu v rozsahu 100 %, vyčíslené v uznesení,
vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu 13. 1. 2015 žalobca žiadal, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti I/ až III/ rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou sú podielovými spoluvlastníkmi
pozemku, ktorý je evidovaný ako E KN parcela č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 1210 m2 na LV č.

XXXX pre obec a k.ú. T. V., obe sporové strany v podiele 1. V súčasnosti je pozemok užívaný tak, že jeho
polovicu, ktorá susedí s priľahlým pozemkom vo vlastníctve žalobcu, užíva žalovaná a žalobca užíva
druhú polovicu vyporiadavaného pozemku. Žalobca nechce ďalej zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu.
Žalobca navrhol žalovanej vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku dohodou, a to reálnym
rozdelením pozemku podľa geometrického plánu, uvedeného vo výrokovej časti rozsudku, ale žalovaná
s jeho návrhom nesúhlasila.

2. K žalobe sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že s ňou nesúhlasí, pretože navrhnuté reálne rozdelenie
pozemku je pre ňu znevýhodňujúce. Zo znaleckého posudku R.. V. Ž. ( grafickej prílohy ) je nesporné, že
cez pozemok C KN parcela č. XXXX/XX prechádza vedenie elektrického napätia s ochranným pásmom,
ktoré znemožňuje v budúcnosti využitie pozemku a obmedzuje jeho využitie skoro v polovici výmery.Navrhla reálnu deľbu pozemku tak, že žalovaná sa stane výlučnou vlastníčkou pozemku novovytvorená
C KN parcela č. XXXX/XX a žalobca výlučným vlastníkom pozemku novovytvorená C KN parcela č.
XXXX/XX.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a
znaleckým posudkom znalca R.. V. Š. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

4. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k pozemku, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX pre obec a k.ú. T. V. ako E KN
parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 1210 m2. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že sú
spoluvlastníkmi uvedeného pozemku, každý v podiele 1 . Keďže žalobca nemá záujem zotrvať v

spoluvlastníckom vzťahu so žalovanou, súd v zmysle zásady, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby
zotrvával v spoluvlastníckom vzťahu, podielové spoluvlastníctvo k uvedenému pozemku zrušil. Potom
sa súd zaoberal otázkou vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalobca navrhol vyporiadanie
pozemku jeho reálnym rozdelením medzi spoluvlastníkov, voči čomu žalovaná zásadne nenamietala;
mala však výhrady voči tomu, akým spôsobom má byť pozemok reálne rozdelený. Obe strany majú

záujem využiť pozemok na stavbu rodinného domu, čo je v súlade s jeho účelovým určením, pretože
podľa potvrdenia obce T. V. pozemok je podľa územného plánu obce určený na zastavanie. Súd dal
vyhotoviť znalcovi z odboru geodézie a kartografie R.. V. O. znalecký posudok za účelom reálneho
rozdelenia pozemku tak, aby reálnou deľbou vznikli dva stavebné pozemky, na ktorých bude možné, pri
rešpektovaní ochranných pásiem plynu a elektrického napätia, ktoré do pozemku zasahujú, realizovať

pre každého zo spoluvlastníkov rodinný dom o štandardných rozmeroch 10 x 10 m, pri zachovaní
stavebno-technických požiadaviek na výstavbu ( minimálne vzdialenosti medzi stavbami a pod. ) a
tak, aby každý zo spoluvlastníkov mal prístup na svoj pozemok buď z verejnej komunikácie, alebo
z vlastného pozemku. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že neexistuje riešenie spĺňajúce všetky
vstupné podmienky, pretože na výstavbu rodinného domu by zostala len plocha o výmere 401 m2. Za

predpokladu priečneho rozdelenia pozemku na dva pozemky o rovnakej výmere 606 m2 nie je možné
striktne dodržať podmienku prístupu z obecnej komunikácie a rodinný dom u jedného zo spoluvlastníkov
by sčasti zasahoval do ochranného pásma elektrického vedenia, kde stavbu možno zriaďovať iba
po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa sústavy. Ďalšou možnosťou je pozdĺžne rozdelenie
pozemku na dva pozemky. Pri takomto riešení nie je možné dodržať podmienku štandardného rozmeru

rodinných domov 10 x 10 m a podmienku v zmysle § 6 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z. , že ak rodinné
domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 metrov.
Všetky ostatné podmienky je možné zohľadniť a vytvoriť tak stavebné pozemky. Riešenie pozdĺžnym
rozdelením pozemku je premietnuté v geometrickom pláne R.. V. Q. č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorý
si dal vyhotoviť žalobca. Súd sa priklonil k možnosti pozdĺžneho rozdelenia pozemku. Súd zobral do

úvahy, že obe strany chcú na pozemku, po jeho reálnom rozdelení, realizovať stavbu rodinného domu.
Tento zámer nemožno realizovať pri priečnom rozdelení pozemku, pretože, ako vyplynulo zo znaleckého
posudku, priečnym rozdelením pozemku na rovnako veľké časti by vznikli pozemky, ktoré by nemali
prístup z obecnej komunikácie a dom jedného zo spoluvlastníkov by zasahoval do ochranného pásma
elektrického vedenia. Za predpokladu pozdĺžneho rozdelenia pozemku môžu realizovať obe strany

výstavbu rodinného domu s prístupom z obecnej komunikácie. Podmienka v zmysle ust. § 6 vyhlášky
MŽP SR č. 532/2002 Z.z. tiež môže byť splnená, pretože rodinný dom nemusí mať nevyhnutne rozmery
10 x 10 m2, ale rozmery domu sa musia prispôsobiť veľkosti a tvaru stavebného pozemku ( súd síce
v úlohe pre znalca - geodeta, uviedol ako štandardný rozmer rodinného domu rozmery 10 x 10 m, ale
urobil tak len za účelom vypracovania znaleckého posudku, pretože v žiadnom právnom predpise nie sú

stanovené rozmery rodinného domu ). Pozemok, ktorý pri tomto variante rozdelenia pripadne žalobcovi,
teda novovytvorená parcela C KN č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 606 m2, je priľahlý k pozemku E
KN č. XXXX, ktorého výlučným vlastníkom je žalobca. Ako uviedol znalec R.. V. Š. v znaleckom posudku,
za predpokladu, že žalobca sa stane výlučným vlastníkom pozemku novovytvorená parcela C KN č.XXXX/XX - orná pôda vo výmere 606 m2, tak sa rodinný dom bude môcť realizovať bez odstupu 2
metre od susedného pozemku, pretože žalobca je vlastníkom pozemku E KN parcela č. XXXX a v tomto
prípade bude možné zväčšiť vzdialenosť medzi domami na 6 metrov, alebo zväčšiť rozmery domu. Súd

uzavrel, že vzhľadom na to, že strany majú rovnaký spoluvlastnícky podiel a obom svedčí aj hľadisko
účelného využitia pozemku, pričom obe strany musia znášať aj zvýšené náklady v súvislosti s tým, že do
pozemku zasahujú ochranné pásma elektrického napätia aj plynového vedenia, a aj v súvislosti s tým,
že pozemok sa nachádza v zátopovom pásme, zodpovedá zásadám spravodlivosti, aby sa obe strany
rovnakou mierou podieľali na týchto nákladoch, za predpokladu realizácie svojich stavebných zámerov.

Rozdelenie pozemku pozdĺžnym rozdelením obom stranám umožní za približne rovnakých podmienok
realizovať výstavbu rodinného domu, čo by im neumožnil variant priečneho rozdelenia pozemku. Súd
preto vyhovel žalobe žalobcu, keďže geometrický plán, ktorý si dal žalobca vypracovať, je vyhotovený
práve na základe pozdĺžneho rozdelenia pozemku.

6.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPtak,žeichpriznalžalobcovi,ktorýbolvkonaní

úspešný. Zobral do úvahy, že žalobca si dal na vlastné náklady vyhotoviť geometrický plán na reálne
rozdelenie pozemku a v tomto zmysle aj navrhol žalovanej dohodu, ale žalovaná ju neakceptovala.
Žalobca potom nemal inú možnosť, ako sa obrátiť na súd, v súvislosti s čím mu vznikli trovy.

Poučenie:

1. Žalobou, doručenou súdu 13. 1. 2015 žalobca žiadal, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti I/ až III/ rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou sú podielovými spoluvlastníkmi
pozemku, ktorý je evidovaný ako E KN parcela č. 1337/2 - orná pôda vo výmere 1210 m2 na LV č. 1291
pre obec a k.ú. Oravská Jasenica, obe sporové strany v podiele 1. V súčasnosti je pozemok užívaný tak,
že jeho polovicu, ktorá susedí s priľahlým pozemkom vo vlastníctve žalobcu, užíva žalovaná a žalobca
užíva druhú polovicu vyporiadavaného pozemku. Žalobca nechce ďalej zotrvať v spoluvlastníckom

vzťahu. Žalobca navrhol žalovanej vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku dohodou, a to
reálnym rozdelením pozemku podľa geometrického plánu, uvedeného vo výrokovej časti rozsudku, ale
žalovaná s jeho návrhom nesúhlasila.

2. K žalobe sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že s ňou nesúhlasí, pretože navrhnuté reálne rozdelenie

pozemku je pre ňu znevýhodňujúce. Zo znaleckého posudku Ing. Jána Žochňáka ( grafickej prílohy )
je nesporné, že cez pozemok C KN parcela č. 1364/19 prechádza vedenie elektrického napätia s
ochranným pásmom, ktoré znemožňuje v budúcnosti využitie pozemku a obmedzuje jeho využitie
skoro v polovici výmery. Navrhla reálnu deľbu pozemku tak, že žalovaná sa stane výlučnou
vlastníčkou pozemku novovytvorená C KN parcela č. 1364/18 a žalobca výlučným vlastníkom pozemku

novovytvorená C KN parcela č. 1364/19.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a
znaleckým posudkom znalca Ing. Jána Šimuna a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

4. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k pozemku, ktorý je evidovaný na LV č. 1291 pre obec a k.ú. Oravská Jasenica ako

E KN parc. č. 1337/2 - orná pôda vo výmere 1210 m2. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že
sú spoluvlastníkmi uvedeného pozemku, každý v podiele 1 . Keďže žalobca nemá záujem zotrvať v
spoluvlastníckom vzťahu so žalovanou, súd v zmysle zásady, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby
zotrvával v spoluvlastníckom vzťahu, podielové spoluvlastníctvo k uvedenému pozemku zrušil. Potom
sa súd zaoberal otázkou vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalobca navrhol vyporiadanie

pozemku jeho reálnym rozdelením medzi spoluvlastníkov, voči čomu žalovaná zásadne nenamietala;mala však výhrady voči tomu, akým spôsobom má byť pozemok reálne rozdelený. Obe strany majú
záujem využiť pozemok na stavbu rodinného domu, čo je v súlade s jeho účelovým určením, pretože
podľapotvrdeniaobceOravskáJasenicapozemokjepodľaúzemnéhoplánuobceurčenýnazastavanie.

Súd dal vyhotoviť znalcovi z odboru geodézie a kartografie Ing. Jánovi Šimunovi znalecký posudok za
účelom reálneho rozdelenia pozemku tak, aby reálnou deľbou vznikli dva stavebné pozemky, na ktorých
bude možné, pri rešpektovaní ochranných pásiem plynu a elektrického napätia, ktoré do pozemku
zasahujú, realizovať pre každého zo spoluvlastníkov rodinný dom o štandardných rozmeroch 10 x
10 m, pri zachovaní stavebno-technických požiadaviek na výstavbu ( minimálne vzdialenosti medzi

stavbami a pod. ) a tak, aby každý zo spoluvlastníkov mal prístup na svoj pozemok buď z verejnej
komunikácie, alebo z vlastného pozemku. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že neexistuje riešenie
spĺňajúce všetky vstupné podmienky, pretože na výstavbu rodinného domu by zostala len plocha o
výmere 401 m2. Za predpokladu priečneho rozdelenia pozemku na dva pozemky o rovnakej výmere
606 m2 nie je možné striktne dodržať podmienku prístupu z obecnej komunikácie a rodinný dom u
jedného zo spoluvlastníkov by sčasti zasahoval do ochranného pásma elektrického vedenia, kde stavbu

možno zriaďovať iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa sústavy. Ďalšou možnosťou je
pozdĺžne rozdelenie pozemku na dva pozemky. Pri takomto riešení nie je možné dodržať podmienku
štandardného rozmeru rodinných domov 10 x 10 m a podmienku v zmysle § 6 vyhlášky MŽP SR
č. 532/2002 Z.z. , že ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi
nesmie byť menšia ako 7 metrov. Všetky ostatné podmienky je možné zohľadniť a vytvoriť tak stavebné

pozemky. Riešenie pozdĺžnym rozdelením pozemku je premietnuté v geometrickom pláne Ing. Jaroslava
Genšora č. 37048201-174/2014, ktorý si dal vyhotoviť žalobca. Súd sa priklonil k možnosti pozdĺžneho
rozdelenia pozemku. Súd zobral do úvahy, že obe strany chcú na pozemku, po jeho reálnom rozdelení,
realizovať stavbu rodinného domu. Tento zámer nemožno realizovať pri priečnom rozdelení pozemku,
pretože, ako vyplynulo zo znaleckého posudku, priečnym rozdelením pozemku na rovnako veľké časti

by vznikli pozemky, ktoré by nemali prístup z obecnej komunikácie a dom jedného zo spoluvlastníkov by
zasahovaldoochrannéhopásmaelektrickéhovedenia.Zapredpokladupozdĺžnehorozdeleniapozemku
môžu realizovať obe strany výstavbu rodinného domu s prístupom z obecnej komunikácie. Podmienka
v zmysle ust. § 6 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z. tiež môže byť splnená, pretože rodinný dom
nemusí mať nevyhnutne rozmery 10 x 10 m2, ale rozmery domu sa musia prispôsobiť veľkosti a tvaru

stavebného pozemku ( súd síce v úlohe pre znalca - geodeta, uviedol ako štandardný rozmer rodinného
domu rozmery 10 x 10 m, ale urobil tak len za účelom vypracovania znaleckého posudku, pretože v
žiadnom právnom predpise nie sú stanovené rozmery rodinného domu ). Pozemok, ktorý pri tomto
variante rozdelenia pripadne žalobcovi, teda novovytvorená parcela C KN č. 1364/18 - orná pôda vo
výmere606m2,jepriľahlýkpozemkuEKNč.1338,ktoréhovýlučnýmvlastníkomježalobca.Akouviedol

znalec Ing. Ján Šimun v znaleckom posudku, za predpokladu, že žalobca sa stane výlučným vlastníkom
pozemku novovytvorená parcela C KN č. 1364/18 - orná pôda vo výmere 606 m2, tak sa rodinný dom
bude môcť realizovať bez odstupu 2 metre od susedného pozemku, pretože žalobca je vlastníkom
pozemku E KN parcela č. 1338 a v tomto prípade bude možné zväčšiť vzdialenosť medzi domami
na 6 metrov, alebo zväčšiť rozmery domu. Súd uzavrel, že vzhľadom na to, že strany majú rovnaký

spoluvlastnícky podiel a obom svedčí aj hľadisko účelného využitia pozemku, pričom obe strany musia
znášať aj zvýšené náklady v súvislosti s tým, že do pozemku zasahujú ochranné pásma elektrického
napätia aj plynového vedenia, a aj v súvislosti s tým, že pozemok sa nachádza v zátopovom pásme,
zodpovedá zásadám spravodlivosti, aby sa obe strany rovnakou mierou podieľali na týchto nákladoch,
za predpokladu realizácie svojich stavebných zámerov. Rozdelenie pozemku pozdĺžnym rozdelením

obom stranám umožní za približne rovnakých podmienok realizovať výstavbu rodinného domu, čo by im
neumožnil variant priečneho rozdelenia pozemku. Súd preto vyhovel žalobe žalobcu, keďže geometrický
plán, ktorý si dal žalobca vypracovať, je vyhotovený práve na základe pozdĺžneho rozdelenia pozemku.

6.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPtak,žeichpriznalžalobcovi,ktorýbolvkonaní

úspešný. Zobral do úvahy, že žalobca si dal na vlastné náklady vyhotoviť geometrický plán na reálne
rozdelenie pozemku a v tomto zmysle aj navrhol žalovanej dohodu, ale žalovaná ju neakceptovala.
Žalobca potom nemal inú možnosť, ako sa obrátiť na súd, v súvislosti s čím mu vznikli trovy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na

Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote
podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.