Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/248/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418203731
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4418203731.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobkyne: T. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom Nové
Zámky, Ernestova bašta 2, IČO: 36 857 751 proti žalovanému: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.,
T. cesta 2, zastúpený: I.. Ema Zacharová, advokát s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta

č. 7, IČO: 47 237 023, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 10Csp/94/2018-108 zo dňa 5. septembra 2018 , takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nahradil za
žalovaného súhlas so žiadosťou o predčasné splatenie úveru číslo: 7998336/HU/05/031 zo dňa
10.10.2005 poskytnutého veriteľom pôvodne s obchodným menom UniBanka, a.s., so sídlom 813 33
Bratislava, Šancová IIA, IČO: OO 681 709 (súčasné obchodné meno UniCredit Bank Czech Republik
and Slovakia, a.s., so sídlom Česká republika, 140 92 Praha 4 - Michle, Želatavská 1525/1, IČO: 649
48 242) vo výške 1 334 000,- Sk, poskytnutého dlžníkom v 1. rade: T. G., rodenej Y., nar. XX.XX.XXXX

a dlžníkovi v 2. rade: E. G., rodený G., nar. XX.XX.XXXX (výrok I.) a žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému vo výške 100% (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 132 ods. 1, § 123 ods. 2, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328
ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 325 ods. 2 písm. d) CSP ako aj skutočnosťami osvedčenými z obsahu spisu, na
základe čoho dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodne

podaný. Uviedol, že žalobkyňa svojím návrhom žiadala o nariadenie vyššie uvedeného neodkladného
opatrenia. Zároveň poukázala na to, že strany sporu boli v minulosti manželmi a pre podnikateľské
aktivity žalovaného bolo
ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj BSM) zrušené ešte počas trvania
manželstva, ktoré bolo v ďalšom období rozvedené. Bývalá UniBanka a.s., Bratislava
žalovanému ako dlžníkovi a žalobkyni ako spoludlžníčke poskytla hypotekárny úver vo výške 1 334

000,- Sk, zabezpečený záložným právom. Súd prvej inštancie poukázal aj na tvrdenie žalobkyne v
tom, že nie je v jej schopnostiach uhrádzať splátku úveru 330,- eur mesačne, s tým, že sa jej podarilo
zabezpečiť nový úver od Prima banky Slovensko a.s. na refinancovanie uvedeného úveru na základe
zmluvy o úvere na bývanie - hypotéky zo dňa 04.05.2018, pri ktorom má byt'
čerpanie finančných prostriedkov obmedzené lehotou 6 mesiacov a zároveň podmienkou
poskytnutia úveru je predloženie súhlasu s predčasným splatením pôvodného hypotekárneho

úveru. O predčasné splatenie pôvodného hypotekárneho úveru musí požiadať tak
žalobkyňa, ako aj žalovaný, pričom žalovaný odmietol udeliť súhlas so žiadosťou o predčasnésplatenie pôvodného úveru, z dôvodu, že záložným právom zabezpečená nehnuteľnosť vo vlastníctve
žalobkyne nebola prevedená na ich dcéry.

3. Súd prvej inštancie poukázal na skutkový stav, ako aj na skutočnosť, že žalobkyňa k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia pripojila aj list žalovaného zo dňa 04.06.2018. Jeho obsahom je
odpoveď adresovaná žalobkyni, podľa ktorého súhlas potrebný na predčasné splatenie úveru je ochotný
dať jej vtedy, ak žalobkyňa sa písomne zaviaže, že v prípade predaja nehnuteľnosti v J. vyplatí polovicu
kúpnej ceny rovným dielom medzi spoločné dcéry V. a E. na ich účty. Žalovaný o tento písomný záväzok

žiadal z dôvodu, že žalobkyňa nesúhlasila s darovaním rodinného domu v J. obom dcéram a to každej
po 1/4 k celku. V danom prípade sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia je potrebné posudzovať ako podanie vo veci samej alebo či ide
o návrh na neodkladné opatrenie, ktoré tieto kritériá nespĺňa. Civilný sporový poriadok na
rozdiel od už zaniknutého Občianskeho súdneho poriadku totiž umožňuje, aby neodkladné
opatrenie bolo podaním vo veci samej a v tejto súvislosti, aby sa zhodovalo s rozhodnutím vo

veci samej. Poznamenal, že pri hodnotení navrhovaného a v konečnom dôsledku aj nariadeného
neodkladného opatrenia v tejto veci je potrebné uviesť, že nevykazuje charakter dočasnosti a
predbežnosti poskytovanej ochrany a samotné nariadenie neodkladného opatrenia sa stáva vecou
samou. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaný dôvodne, pretože

žalobkyňa tvrdila a aj osvedčila, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne
vzťahy vyžadujú potrebnú úpravu, ktorá je potrebná, v týchto právnych vzťahoch sa nevytvorí
nenávratný stav a zároveň sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do týchto právnych
vzťahov. Účel navrhovaného a aj nariadeného neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p. k § 343 C.s.p.) pretože zabezpečovacím

opatrením súd zriaďuje záložné právo a to pri obave, že exekúcia bude ohrozená, čo však
zjavne nie je tento prípad. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP k
§ 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni plne úspešnej v konaní priznal nárok na náhradu trov konania vo výške
100 %.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal písomne v zákonnej lehote žalovaný, ktorý výslovne
uviedol, že toto smeruje len proti výroku II. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie priznal
žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100%. Vo svojom odvolaní poukázal
na to, že žalobkyňa súd zavádzala a neuviedla pravdu. Zdôraznil, že v prílohe k odvolaniu pripojil žalobu,
ktorá je vedená na Okresnom súde Nové Zámky, pod spisovou značkou 6C/46/2018, spolu s odvolaním

T. G. a jeho vyjadrením k odvolaniu. Akcentoval na skutočnosť, že žalobkyňa v žalobe nepripojila
výzvu, ktorou ho žiadala o predčasné splatenie úveru. Ide o výzvu zo dňa 07.05.2018, pričom túto
pripojil k odvolaniu. Žalobkyňa mu ústne uviedla, že predá dom a kúpi si byt a ostanú jej peniaze na
živobytie. Pokiaľ by ho informovala, že chce iba refinancovanie úveru z dôvodu výhodnejšieho úroku
a pre rekonštrukciu, súhlas by jej udelil. Teda sama žalobkyňa toto konanie zavinila. Po rozvode začal

splácať úver, pretože žalobkyňa prisľúbila, že polovicu domu prevedie na ich spoločné deti. Z reakcie na
prípis zo dňa 04.06.2018 je zrejmé, že už vtedy mal snahu riešiť časť finančných prostriedkov získaných
predajom domu tak, aby boli dané ich dcéram. Žiadal zohľadniť, že súdne konanie zavinila žalobkyňa,
preto jej nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 257
CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa. Zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa videl v tom, že žalobkyňa žiadala o súhlas na
predčasné splatenie úveru bez toho, aby mu oznámila skutočný dôvod takejto požiadavky. Vychádzal z
názoru, že súd mal skúmať dôvody, ktoré viedli žalobkyňu k podaniu žaloby a tiež sa zaoberať tým, čo
urobila mimosúdne vyriešenie sporu. Navrhol, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý výrok tak,
že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100%.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho

pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku
o nároku na náhrade trov konania podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdiť ako vecne správne.7. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

8. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného

zreteľa.

10. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti
nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej
žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo

veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe
vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo
veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti
neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

konania pomerne rozdelí.

11. Súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého
súdneho procesu, t. j. tak ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť
o trovách konania (§ 362 ods. 1 CSP). Tak ako súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, je povinný

skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je
potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ust. § 257
CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí

ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže
spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania
a nesmie odporovať dobrým mravom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009).

12. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa elektronicky doručila súdu prvej inštancie
dňa 19.07.2018 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd nahradil za
žalovanéhosúhlassožiadosťouopredčasnésplatenieúveruazároveň,abyjejpriznalnároknanáhradu
trov konania. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobkyňa pripojila k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj list žalovaného, z ktorého je celkom zrejmé, že žalovaný udelenie súhlasu podmieňoval

splnením viacerých požiadaviek, konkrétne tento by udelil len za predpokladu, že žalovaná v prípade
predaja nehnuteľnosti vyplatí polovicu kúpnej ceny rovným dielom deťom. Okrem toho ju požiadal,
aby mu umožnila stretávanie s ich spoločnou dcérou E., a to v termínoch na základe rozsudku o
rozvode manželstva. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel a prejav vôle za žalovaného nahradil a žalobkyni vzhľadom na jej

úspech v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

13. Odvolací súd preskúmavajúc odvolanie žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri
svojom rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania rozhodol vecne správne. Žalobkyňa mala vo
veci samej plný úspech, pretože osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. Vzhľadom

na skutočnosť, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď jej
priznal nárok na náhradu trov konania. Tvrdenie žalovaného, že sama žalobkyňa zavinila podanie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval odvolací súd za nepreukázané, keďže sám
žalovaný podmieňoval udelenie súhlasu na splatenie úveru ďalšími požiadavkami, ktoré legitímne
nebolo možné od žalobkyni požadovať. Žalobkyňa nemala inú možnosť, ako domáhať sa ochrany

svojho práva podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to v snahe získať refinancovanie
úveru za účelom splatenia spoločného úveru so žalovaným a rekonštrukciu rodinného domu. Navyše,
v danom prípade neexistovali žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Nové ustanovenie § 257 CSP jeformulované podstatne všeobecnejšie, než pôvodne § 150 ods. 1 a 2 OSP a vytvára väčší priestor
na voľnú úvahu súdu. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá
by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia

zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon
pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch
podmienok: - dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolností. Dôvody hodné osobitného
zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje, výklad týchto podmienok ponecháva na
súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V

zmysle dnes už ustálenej judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn.
5 Cdo/67/2010, sp. zn. 3 MCdo/46/2012) nemožno ust. § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré
by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na
ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu
preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady

rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov
podľa výnimočného ustanovenia, len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia
o určitom nároku. K aplikácii ustanovenia § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych, avšak žalovaný v
tomto prípade nepreukázal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.

14. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenie §
257 CSP, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 odsek 1 CSP potvrdil
ako vecne správne.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Úspešnej žalobkyni odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, nakoľko jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

16. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).