Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 14, 2018

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 11C/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617206845
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2018:2617206845.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Renátou Audovou v spore žalobcu: U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom

G.. O. XXXX/XX, XXX XX F., štátny občan SR, proti žalovaným: 1. U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XXX, XXX XX B., štátny občan SR, 2. R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., štátny občan
SR, o odstránenie neoprávnenej stavby, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní sú povinní odstrániť na vlastné náklady oplotenie situované na pozemku evidovanom na LV
č. XXXX, parc.č. XXXX pre obec a k.ú. B. do 60. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto

náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.žaloobkyňa sa svojou žalobou podanou na súde dňa 28.11.2017 domáhala toho, aby súd uložil obom
žalovaným povinnosť odstrániť na vlastné náklady oplotenie situované na pozemku evidovanom na LV
č. XXXX, parc.č. XXXX pre obec a k.ú. B. do 60. dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zaplatiť náhradu
trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že ona je vlastníčkou nehnuteľnosti zaevidovanej na LV
č. XXXX, parcely reg. „C“ č. 6157 orná pôda vo výmere 726 m 23 v podiele 1/1. Miestnou ohliadkou
a následne vytyčovacím náčrtom hraníc č. 31/2017 medzi pozemkami pa.č. XXXX a pozemkom
parc.č. XXXX ., XXXXX ( ktorý vlastnia žalovaní ) bolo zistené, že žalovaní majú neoprávnenú stavbu

na cudzom pozemku, oplotenie vlastného pozemku a užívanie nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je
žalobkyňa. Tomuto predchádzala aj skutočnosť, že ešte v 12/2016zuaslali žalovaní žalobkyni Zmluvu
o budúcej kúpnej zmluve na ktorú žalobkyňa reagovala listom , že je ochotná predať im pozemok
v celosti za cenu obvyklú ako za stavebný pozemok. Dňa 17.8.2017 podala sťažnosť na obec B.,
pričom po uskutočnenom šetrení štátneho stavebného dohľadu bolo konštatované, že prišlo k porušeniu
vlastníckych práv a pretože neprišlo k dohode má sa ochrany domáhať na súde.

2.Na výzvu súdu sa žalovaní k žalobe vyjadrili písomne podaním zo dňa 20.2.2018 s tým, že v
roku 2017 kúpili v obci B. pozemok na stavbu rodinného domu .,pričom v tom istom roku požiadali
spoločnosť Geodézia Bratislava a.s. P 241 o vytýčenie pozemku. Na základe označených vytýčených
bodov vykonali oplatenie pozemku. Toto oplotenie sa skladá zo základu , ktorý je široký cca 3, cm a
hlboký cca 80 cm., kde nadzemnú časť tvoria betónové tvárnice do výšky 50 cm so strieškou a oplotenie
je ukončené železnými stĺpikmi s pletivom., m do celkovej výšky 185 cm, v dĺžke 55 metrov. Po ukončení
stavby tohto oplotenia mu bolo oznámené Ing. U. V., že došlo k pochybenou pri vytyčovaní pozemku zo

strany Geodézie. V novom geometrickom pláne je jasne vidieť, že ich stavba ( oplotenie ) sa nachádza
na susednej parcele. Z uvedených dôvodov, mal záujem pozemok v tejto časti odkúpiť od vtedajšej
vlastníčky, pričom napokon k dohode medzi nimi neprišlo. Oni sú si vedomí toho, že oplotenie majú
postavené na cudzom pozemku , pričom sú ochotní vec riešiť a pozemok si odkúpiť. Tvrdili, že danéoplotenie nestavali so zámerom niekoho obrať o pozemok, vôbec nemali vedomosť o tom, že oplotenie
budujú na pozemku pani M.. Odstránenie oplotenia by bolo veľmi náročné a nákladné a preto žiadali
o objektívne rozhodnutie.

3. Žalobkyňa na výzvu súdu vo svoj m písomnom vyjadrení zo dňa 4.4.2018 uviedla, že od vytýčenia
pozemkov uplynulo viac ako 11 rokov , žalovaní mali od počiatku vedomosť , že stavajú plot na cudzom
pozemku . Vývoj vien nehnuteľností od tej doby vzrástol , pričom tento pozemok mienila predať spolu
so susedným pozemkom ako stavebný pozemok a preto trvá na cene 30 € /m2 a za túto cenu je ochotná
žalovaným pozemok predať, v opačnom prípade trvá na podanej žalobe.

4. Žalovaní sa na výzvu súd vo veci vyjadrili podaním zo dňa 24.5.2018 s tým, že v plnom rozsahu
zotrvali na písomnom vyjadrení zo dňa 20.2.2018 s tým, že majú za to, že pozemok žalobkyne sa nedá
využiť ako stavebný pozemok , pretože je široký len 6m a dlhý 130 m a preto cena 30 € / m 2 nie je
adekvátna. Žiadali súd o vydanie rozhodnutia, ktoré budú rešpektovať.
5.Súd vykonal dokazovanie strán sporu, vytyčovacím náčrtom č. XXX/XXXXX, protokolom o vytýčení
hranice pozemku a technickou správou, stanoviskom žalobkyne k budúcej kúpnej zmluve, výpisom z LV

č.XXXXpreobecak.ú.B.,geometrickýmplánomč.XXX-XXX/XXXX,kópioukatastrálnejmapy,správou
od obce B. ( čl. 581 ) písomným vyjadrením svedka Ing. V. a výsluchom tohto svedka , oznámením k
drobnej stavbe od obce B. zo dňa 29.2.2012, objednávkou zo dňa 12.11.2007 geometrickým plánom
č. XXX-XXX/XXXX a objednávkou zo dňa 2.5.2008 a GP č. XXX-XXX/XXXX a zistil tento skutkový
stav veci:

6. Z vytyčovacieho náčrtu č. XXX/XXXX zo dňa 7.11.2017 , protokolu o vytýčení hranice pozemku
a technickej správy je zrejmé, že oplotenie , ktorého odstránenia sa žalobkyňa žalobou domáha je
postavený na parc.č. XXXX.
7. Z LV č. XXXX pre obec a k.ú. B. je zrejmé , že vlastníčkou parcely č. XXXX v k.ú. Hlboké je žalobkyňa ,
ktorá vlastní túto nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve v podiele 1/1

8. V stanovisku zo dňa 1.12.2016 U. M. oznámila žalovaným , že pokiaľ ide o ich návrh Zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve s týmto návrhom nesúhlasí v žiadnom bode. Naopak vyzvala ich, aby odstránili svoje
oplotenie z jej pozemku.
9.Obec B. správou zo dňa 20.6.2018 oznámila súd, že obec neschválila žiadne všeobecne záväzné
nariadenie o cene pozemkov ale cena ornej pôdy v extraviláne obce B. sa pohybuje od 14-20 € za m2.

10. Objednávkou zo dňa 12.11.2007 požiadali žalovaní spoločnosť Geodézia Bratislava a.s. o
vyhotovenie GP na oddelenie pozemkov 451/1, 452 v k.ú. B.. Následne bol vypracovaný GP č. XXX-
XXX/XXXX zo dňa 29.11.2017 na oddelenie pozemkov s určením vlastníckych práv p.č. XXX/X-X a
XXX/X-X. Tento vyhotovil za spoločnosť Ing. Miloš Beťko.
11. Písomným vyjadrením svedok Ing. V. uviedol, že GP č. XXX-XXX/XXXX vyhotovil na základe

objednávky U. M. ako technický podklad pre vyhotovenie kúpnej zmluvy. Týmto plánom boli vytvárané
parc reg. C-KN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X , ktoré vznikli z pôvodných pozemkov reg. E -KN č.
XXX, XXX/X. Vytýčenie týchto parciel bolo v teréne realizované dva krát. Prvý krát bol vytýčený obvod
všetkých novovzniknutých parciel a stabilizovaný v teréne kovovými rúrkami. Nakoľko po vyhotovení
tohto plánu im p. Kozák oznámil, že sa nedohodol s vlastníkmi pôvodnej parc.č. XXX/X ( novovytvorené

parc.č. XXX/X a XXX/X ) na odkúpení , realizovalo sa vytýčenie v teréne ešte raz a to iba parcely č.
XXX/X a XXX/X. Pán M. bol upozornený , že neplatí stav z prvého vytýčenia. Pokiaľ teda realizoval
postavenie plota mimo bodov vytyčovacej hranice, toto mohlo byť spôsobené tým, že v teréne zle
identifikoval vytyčované body. Pri svojej výpovedi svedok zotrval na tomto svojom písomnom stanovisku
a na pripomienku sudkyne potvrdil tú skutočnosť , že žalovaní po druhom j vytýčení hraníc v teréne mohli

vedieť , kade vedie hranica ich pozemkov .
12.Obec B. pod č.j. XXX/XXXX dňa 29.2.2012 vydalo „ Oznámenie k drobnej stavbe“, z ktorého vyplýva,
že proti realizácii stavby v rozsahu uvedenom v ohlásení nemá námietky. Oplotenie a dreváreň mali
byť postavené na parc.č. XXX/X/XXX/X a XXX/X.
13. Objednávka zo dňa 2.5.2008 a GP č. XXX-XXX/XXXX nesúvisí s predmetom tohto konania.

14. Stany sporu pri svojich výpovediach zotrvali na svojich tvrdeniach. Žalobkyňa uviedla, že ona sa
stala vlastníčkou pozemku na ktorom je postavený plot žalovaných až v roku 2010 , kedy ho zdedila
po svojej matke. Žalovaní potvrdili, že susedné pozemky nadobudli do vlastníctva v roku 2007 , pričom
aj sporný plot postavili už v roku 2007.
15.Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ), ak niekto zriadi stavbu na cudzom

pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba
odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").16. Podľa § 135c ods. OZ , pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do
vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

17. Podľa § 135 c ods.3 OZ , súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom
stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho
práva k stavbe.

18.Podľa § 57 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku účinný

k 12.12.2008 ( Stavebný zákon) ,stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a
udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu
drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm.
a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný
úradmôžeurčiť,žeohlásenúdrobnústavbu,stavebnúúpravualeboudržiavacieprácemožnouskutočniť
len na základe stavebného povolenia.

19. Podľa § 57 ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb., stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a
udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1, len na základe písomného oznámenia stavebného úradu,
že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený
jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods.2 písm. a), k písomnému

oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú
stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi,
pokiaľ stavebný úrad neurčí inak.

20.Podľa § 139b ods. 7 písm. b / zák. č. 50/1976 Zb, za drobné stavby sa považuje aj oplotenie.

21. V danej veci sa žalobkyňa domáha odstránenia neoprávnenej stavby ( oplotenia ) , ktoré bolo
vybudované žalovanými v roku 2007 na jej pozemku. Súd mal za to, že toto oplotenie svojimi
parametrami je klasifikované ako drobná stavba( §139b ods.7 písm. b / stavebného zákona).Žalovaní
vykonali oznámenie o realizácii drobnej stavby až v roku 2012, čiže v rozpore s ustanovením § 57 ods.2

stavebného zákona s tým, že v tomto uviedli okrem iného rozhodujúce skutočnosti aj to , že oplotenie
bude postavené na ich parceliach t.j. na parc.č. XXX/X a XXX/X, pričom už v tom čase bolo zrejmé, že
toto bolo postavené parc.č. XXX/X, XXX/X( t.č. parc.č. XXXX ).

22.Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že novovytvorená parc. č. XXXX ( jej

časť, podľa GP č. XXX-XXX/XXXX zodpovedajúca parc.č. XXX/X a XXX/X) ktorá sa nachádza v k. ú
B. je zapísaná na LV číslo XXXX a jej výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 je žalobkyňa.

23.Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby alebo staviteľa je každý pozemok ku ktorému nemá
vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo prípadne iné právo umožňujúce výstavbu. Ak stavebník zriadi

stavbunatakomtopozemkuideoneoprávnenústavbu.Neoprávnenástavbajespravidlaajnepovolenou
stavbou.

24. Konaním žalovaných boli hrubo porušené práva žalobkyne ako vlastníčky pozemku a stavba
bola neoprávnená.V konaní nebolo preukázané, že odstránenie stavby bude v rozpore s dobrými

mravmi, žalovaní nepreukázali, že žalobkyňa ako vlastníčka pozemku pred jej vybudovaním o tomto
vedela a odstránením stavby nevzniknú veľké straty na hodnotách. Odstránenie stavby je účelné i
s poukazom na možnosť využiť predmetný pozemok pre žalobkyňu ekonomicky výhodnejšie. Nebol
preukázaný písomný ani ústny súhlas s jej vybudovaním zo strany žalobkyne , naopak táto sa neustále
( prinajmenšom od roku 2016 ) domáhala jej odstránenia . Žalovaní ako stavebníci nemohli svojvoľne

zasiahnuť do vlastníckeho práva žalobkyne a ako stavebníci nepredložil obci v B. ako stavebnému
úradu súhlas žalobkyne , naopak drobnú stavbu ohlásili až po jej postavení a to až v roku 2012 t.j.
skoro 5. rokov po jej postavení , v ktorom oznámení zase uviedli mylné informácie o tom, kde bude
( resp. bola) stavba postavená . Súd má za to, že žalovaní ako stavebníci neboli vo veci dobromyseľní,
nepreukázali, že majú k pozemku iné právo, ktoré by ich oprávňovalo zriadiť na ňom požadovanú

stavbu. Súd z týchto dôvodov považoval konanie žalovaných ako neoprávnený zásah do vlastníckeho
práva žalobkyne ako vlastníčky pozemku, keď vybudovali stavbu na cudzom pozemku bez jej povolenia
a preto súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP , podľa ktorých žalobkyni , ako úspešnej
strane vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude podľa § 262
ods.2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončenia veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
tohto rozhodnutia a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu
prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl.
CMP.