Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 1, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20C/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118207626
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2118207626.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci veriteľa: Z.. Y. N., J.. XX.XX.XXXX, bytom J. N. X, Y., proti dlžníkovi: V.
S., J.. XX.XX.XXXX, bytom Z. N. XXXX/XX, Y., o návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie
účtov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov zamieta.

II. Súd žiadosť veriteľa o výnimku z poskytnutia zábezpeky zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Veriteľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.09.2018 domáhal vydania európskeho príkazu
na zablokovanie účtov voči dlžníkovi, a to na základe rozsudku Okresného súdu Trnava č. k.
19C/240/2016-55 zo dňa 29.01.2018 (právoplatný dňa 08.03.2018 a vykonateľný dňa 12.03.2018)
a uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 19C/240/2016-72 zo dňa 16.07.2018 (právoplatné dňa

18.08.2018 a vykonateľné dňa 22.08.2018).

2. Veriteľ uviedol, že európsky príkaz je potrebný, nakoľko nútený výkon súdneho rozhodnutia zatiaľ
nepriniesol žiadne výsledky. Nárok žalobcu nebol uspokojený ani len z časti. Podľa veriteľa sa dlžník
pred výkonom súdneho rozhodnutia v členských štátoch Európskej únie ukrýva. Veriteľ ďalej uvádza,
že existuje obava, že by nárok veriteľa mohol zaniknúť (byť nezaplatený), a preto žiada, aby veriteľov

bola udelené výnimka z poskytnutia zábezpeky, pretože podľa názoru veriteľa je vzhľadom na okolnosti
neprimeraná.

3. Veriteľ podal návrh na tlačive stanovenom Nariadením Európskeho parlamentu a Rady EÚ č.
655/2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť
cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“).

Veriteľ k návrhu pripojil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 19C/240/2016-55 zo dňa 29.01.2018,
uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 19C/240/2016-72 zo dňa 16.07.2018, Upovedomenie o
začatí exekúcie zo dňa 25.06.2018, Správa oprávnenému o priebehu exekúcie zo dňa 07.09.2018
(nepodpísaný exekútorom).
4. Podľa bodu 14 úvodných ustanovení Nariadenia podmienkami vydania príkazu na zablokovanie by
sa mala zabezpečiť primeraná rovnováha medzi záujmom veriteľa o vydanie príkazu a záujmom dlžníka

predísť zneužitiu príkazu. Preto ak veriteľ podá návrh na vydanie príkazu na zablokovanie predtým, ako
dosiahne vydanie rozsudku, súd, na ktorý sa návrh podáva, by sa mal na základe dôkazov predložených
veriteľom presvedčiť, že je pravdepodobné, že veriteľ bude vo veci svojej pohľadávky voči dlžníkovi
úspešný.Odveriteľabysaokremtohomalovyžadovaťvkaždejsituácii,ajvtedy,keďuždosiaholvydanie
rozsudku, aby súdu uspokojivo preukázal, že jeho pohľadávka naliehavo potrebuje súdnu ochranu a
že bez príkazu by výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku mohol byť zmarený alebo podstatne

sťažený, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že dovtedy, kým veriteľ bude môcť dosiahnuť výkonexistujúceho alebo budúceho rozsudku, môže dlžník svoj majetok stroviť, skryť alebo zničiť, alebo ho
previesť za nižšiu ako skutočnú hodnotu, v neobvyklom rozsahu alebo na základe neobvyklého úkonu.
5. Podľa bodu 15 úvodných ustanovení Nariadenia s cieľom zabezpečiť účinok prekvapenia v prípade

príkazu na zablokovanie a s cieľom zabezpečiť že tento príkaz bude pre veriteľa, ktorý sa usiluje o
vymoženie dlhov od dlžníka v cezhraničných prípadoch, užitočným nástrojom, dlžník by nemal byť
informovaný o návrhu veriteľa na vydanie príkazu ani by nemal byť vypočutý pred vydaním príkazu a
ani oboznámený o príkaze pred jeho vykonaním. Ak súd na základe dôkazov a informácií predložených
veriteľom, prípadne jeho svedkom či svedkami nie je presvedčený o tom, že zablokovanie daného účtu

alebo daných účtov je opodstatnené, nemal by príkaz vydať.
6. Podľa bodu 17 a 18 úvodných ustanovení Nariadenia vzhľadom na absenciu predchádzajúceho
vypočutia dlžníka by sa v tomto nariadení mali ustanoviť konkrétne záruky na zabránenie zneužitiu
príkazu a na ochranu práv dlžníka. (18) Jednou takouto dôležitou zárukou by mala byť možnosť
požadovať od veriteľa, aby poskytol zábezpeku a tak zabezpečil, aby sa mohla dlžníkovi v neskoršom
štádiu poskytnúť náhrada za akúkoľvek škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku príkazu na zablokovanie.

V závislosti od vnútroštátneho právneho poriadku by sa takáto zábezpeka mohla poskytnúť vo forme
zloženia zábezpeky do úschovy súdu alebo vo forme alternatívnej záruky, akou je napríklad banková
záruka alebo hypotéka. Súd by mal mať pri určovaní výšky zábezpeky, ktorou sa má predísť zneužitiu
príkazu a zabezpečiť náhrada škody dlžníkovi, právo voľnej úvahy a mal by mať možnosť v prípade
absencie konkrétnych dôkazov v súvislosti s výškou potenciálnej škody považovať za smerodajnú pri

určení výšky zábezpeky sumu, na ktorú sa má príkaz vydať.

7. Podľa čl. 7 Nariadenia, súd vydá príkaz na zablokovanie, ak veriteľ predložil dostatočné dôkazy, na
základe ktorých je súd presvedčený, že je naliehavo potrebné prijať ochranné opatrenie vo forme príkazu
na zablokovanie, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že bez takéhoto opatrenia bude následné

vymoženie veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené.

8. Podľa čl. 8 ods. 3 Nariadenia, k návrhu je potrebné pripojiť všetky relevantné podporné dokumenty a
v prípade, že veriteľ už dosiahol vydanie rozsudku , súdneho zmieru alebo verejnej listiny, je potrebné
pripojiť vyhotovenie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, ktorá spĺňa podmienky potrebné

pre overenie jeho pravosti.

9. Podľa čl. 11 Nariadenia dlžníkovi sa návrh na vydanie príkazu na zablokovanie neoznámi ani sa pred
vydaním príkazu nevypočuje.

10. Podľa § 1 zákona č. 54/2017 Z. z. o európskom príkaze na zablokovanie účtov a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EP“) európsky príkaz na zablokovanie účtov (ďalej len
„príkaz na zablokovanie“) je neodkladné opatrenie nariadené podľa osobitného predpisu.

11. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP prvá veta súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Nariadenie Európskej únie je podľa článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, všeobecne

záväznýprávnyakt,ktorýjezáväznývosvojejcelistvostiajepriamoaplikovateľnývovšetkýchčlenských
štátoch. Konanie upravené nariadením poskytuje veriteľovi možnosť dosiahnuť vydanie ochranného
opatrenia vo forme európskeho príkazu na zablokovanie účtov, ktorým sa zabráni prevodu alebo vybratiu
finančných prostriedkov, ktoré má jeho dlžník v držbe na bankovom účte vedenom v členskom štáte, ak
hrozí, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymáhanie jeho pohľadávky, resp. nároku voči dlžníkovi

zmarené alebo podstatne sťažené.

15. V zmysle bodu 14 úvodných ustanovení Nariadenia by sa od veriteľa malo vyžadovať v každej
situácii, aj vtedy, keď už dosiahol vydanie rozsudku, aby súdu uspokojivo preukázal, že jeho pohľadávkanaliehavo potrebuje súdnu ochranu, a že bez príkazu by výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku
mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že dovtedy, kým
veriteľ bude môcť dosiahnuť výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku, môže dlžník svoj majetok

stroviť, skryť alebo zničiť, alebo ho previesť za nižšiu ako skutočnú hodnotu, v neobvyklom rozsahu
alebo na základe neobvyklého úkonu. Súd by mal posúdiť dôkazy o existencii takéhoto nebezpečenstva,
ktoré predložil veriteľ.

16. Súd by mal posúdiť dôkazy o existencii takéhoto nebezpečenstva, ktoré predložil veriteľ. Tieto

dôkazy by sa mohli týkať napríklad dlžníkovho konania vo vzťahu k pohľadávke veriteľa alebo v
predchádzajúcom spore medzi účastníkmi, úverovej minulosti dlžníka, povahy majetku dlžníka a
akéhokoľvek nedávneho konania dlžníka vo vzťahu k jeho majetku. Pri posudzovaní dôkazov môže súd
dospieť k záveru, že výbery z účtov a prípady výdavkov dlžníka na zabezpečenie bežného chodu jeho
podnikania alebo opakujúce sa rodinné výdavky nie sú samy osebe neobvyklé. Samotné neuhradenie
alebo popretie pohľadávky ani samotná skutočnosť, že dlžník má viac než jedného veriteľa, by sa nemali

samy osebe považovať za dostatočný dôkaz odôvodňujúci vydanie príkazu. Ani samotná skutočnosť, že
finančná situácia dlžníka je zlá alebo sa zhoršuje, by sa nemala sama osebe považovať za dostatočný
dôvod na vydanie príkazu. Súd však tieto skutočnosti môže zohľadniť pri celkovom posúdení existencie
rizika.

17.Priposudzovanípotrebyvydaniapríkazunazablokovanieúčtusúdvychádzazkonkrétnychokolností
prípadu, predovšetkým z návrhu veriteľa a z dôkazov predložených veriteľom. Neuhradenie pohľadávky,
resp. nevymoženie ani časti pohľadávky veriteľa nemožno považovať za dostatočný dôkaz odôvodňujúci
vydanie príkazu. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej
zodpovednosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu

exekúcie. Postačuje aj dôvodná obava alebo reálna hrozba takýchto úkonov.

18. Súd je toho názoru, že z predložených listín a tvrdení veriteľa nemožno urobiť záver, že by existovala
obava ohrozenia exekúcie. Veriteľ nekonkretizoval aké kroky smerujúce k zámernému poškodzovaniu
veriteľa dlžník vykonáva, nešpecifikoval konanie dlžníka, ktoré by smerovalo k úmyselnému znižovaniu

jeho majetku. Skutočnosť, že dlžník má účet a pracuje v zahraničí a doteraz nebola uspokojená
pohľadávka veriteľa ani len z časti, nie je dostatočným dôvodom na vydanie príkazu na zablokovanie
účtu.

19. Veriteľ v konaní kvalifikovane neosvedčil, že činnosť dlžník sa nehospodárne zbavuje svojho

majetku, ktorý by znamenal ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia. Veriteľ v návrhu na vydanie
európskeho príkazu na zablokovanie účtov neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by dôvodne
zakladali jeho obavy, že dlžník bude znižovať hodnotu svojho majetku alebo iným spôsobom nepriaznivo
ovplyvňovať svoje majetkové pomery a ohrozí budúci výkon exekúcie. V záujme zachovania zásady
nestrannosti súdu, nie je možné v texte tohto rozhodnutia veriteľa upovedomovať (v zmysle poučovať)

ako mal postupovať vrátane toho, čo mal tvrdiť a preukazovať.

20. Súd v závere ešte uvádza, že veriteľ predložil správu súdneho exekútora o priebehu exekúcie,
ktorá nebola súdnym exekútorom podpísaná. Taký podklad nemožno považovať za spôsobilý osvedčiť
tvrdenia navrhovateľa. Naviac, z bodu 14. preambuly Nariadenia súd vyvodzuje, že nepriaznivá finančná

situácia, resp. zhoršovanie jeho finančnej situácie, by sa sama osebe nemala považovať za dostatočný
dôvod na vydanie príkazu.

21. V súvislosti so žiadosťou veriteľa o výnimku z poskytnutia zábezpeky, súd uvádza, že s poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti, súd o tejto žiadosti rozhodol tak, že žiadosť zamietol. Aby súd žiadosti

vyhovel, mali by byť splnené podmienky na vydanie príkazu na zablokovanie účtov, pričom tieto splnené
neboli.

22. S poukazom na bod 15 úvodných ustanovení Nariadenia v spojení s čl. 11 Nariadenia dlžník nebol
informovaný o prebiehajúcom konaní. Uvedené neodporuje vnútroštátnej úprave, ktorý v zmysle § 1 ods.

2 zákona o EP favorizuje ustanovenia Nariadenia pred ustanovením CSP o neodkladných opatreniach.
Nadväzne, v doterajšom štádiu konania je jeho účastníkom v užšom zmysle slova len navrhovateľ, čo
o. i. vedie k záveru, že rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania sa nejaví nevyhnutným.23. Súd po preskúmaní dôvodov uvedených v návrhu je toho názoru, že veriteľ svojim návrhom
dostatočným spôsobom neosvedčil existenciu potreby vydania príkazu na zablokovanie účtov, a preto
jeho súdu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave (článok 21 ods. 2 Nariadenia).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.