Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 29, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/266/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114209347
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4114209347.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra
Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v právnej veci žalobkyne: Z.. L. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., G.
X, proti žalovaným: 1. S.. Z. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. - H., O., t. č. bytom u S.. H. A., bytom J.
E., H. XX, 2. Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., O. XX, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 13. novembra 2015 č.

k. 19C/52/2014-80, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému v 1. a 2. rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n
e p r i z n á v a.

Žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 13. 11. 2015, č. k. 19C/52/2014-80 zamietol návrh na
nariadenie žalobkyňou požadovaného neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade ako
nedôvodný. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 74 ods. 1, § 75 ods. 2 a § 76 ods. 1 OSP.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobkyňa sa v konaní vedenom na Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. 19C/304/2013 návrhom zo dňa 20. 11. 2013, doplnený zo dňa 27. 01. 2014 a 15.
06. 2015 domáha voči žalovaným v 1. a 2. rade nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže
žalovaným nakladať s osobným motorovým vozidlom zn. G., farby čiernej metalízy, zn. G. XXX I, XXX
X. XX XXX KS XX XXX s identifikačným číslom motora J. so zdvihnutým objemom valcov XXXX cm3,

s vyznačeným držiteľom osvedčenia: Z. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX, I., až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej a uloží žalovaným povinnosť odovzdať osobné motorové vozidlo zn.
G. s predchádzajúcim D., P. s identifikačným číslom motora J. so zdvihnutým objemom valcov 1796
cm3, s vyznačeným držiteľom osvedčenia: Z. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX, I. do úschovy
súdu, spolu s dokladmi k vozidlu: osvedčenie o evidencii osobného motorového vozidla, osvedčenie
o technickej kontrole motorového vozidla, servisnú knihu, doklad o zaplatení posledného zákonného

poistenia osobného motorového vozidla, zmluvu o prevode osobného motorového vozidla, doklad o
zaplatení a doklad zo servisu, odkiaľ auto vyzdvihol, až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej.Návrhodôvodnilatým,žepredmetnéosobnémotorovévozidlopatrídomasyBSMažalovanýv1.
rade ho previedol bez jej vedomia a súhlasu na žalovaného v 2. rade, ktorý je t. č. evidovaný ako vlastník
daného vozidla. Na základe uvedeného je jej bránené v prístupe k jej vlastníctvu. Zároveň podaním zo
dňa 27. 01. 2014 žiadala o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa uloží Okresnému riaditeľstvu

PZ v Šali, ODI, Šaľa povinnosť písomne oznámiť súdu a žalobkyni, aktuálne evidenčné číslo osobného
motorového vozidla zn. G. XXX I, P., s predchádzajúcim evidenčným číslom G. s predchádzajúcimdržiteľom Z. X. ako aj ďalšie údaje: meno a priezvisko aktuálneho držiteľa, jeho dátum narodenia, adresu
trvalého pobytu, št. občianstvo, príp. IČO.

3. Uznesením Okresného súdu Nitra, č. k. 19C/304/2013-60, zo dňa 10. 02. 2014, súd vylúčil návrh
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa ukladá povinnosť OR PZ v Šali, ODI Šaľa
zo dňa 27. 01. 2014 na samostatné konania. Vec bola zapísaná pod sp. zn. 19C/52/2014.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že z preskúmania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

dospelkjednoznačnémuzáveru,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniajepotrebnézamietnuť,
pretože nie sú splnené zákonné predpoklady na jeho nariadenie. Na nariadenie neodkladného opatrenia
musí žalobca preukázať skutočnosti odôvodňujúce toto nariadenie, t. j. osvedčiť dôvod na nariadenie
neodkladného opatrenia. Žalobkyňa potrebu, aby boli dočasne upravené pomery strán sporu odôvodnila
tým, že ak bude naďalej bránené poznať skutočného držiteľa sporného vozidla, ktorý je súčasne
žalovaným v 2. rade a tiež že polícia nebude súčinná pri oznámení aktuálneho držiteľa sporného vozidla,

ako aj pre zdĺhavosť postupu alebo nemožnosti postupovať a z dôvodov hospodárnosti konania, je
potrebné uložiť túto povinnosť nariadením neodkladného opatrenia. Keďže žalobkyňa vadu návrhu, t.
j. označenie žalovaného v 2. rade odstránila v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/304/2013, pričom
uvedenú skutočnosť, kto má byť držiteľom sporného motorového vozidla oznámilo aj OR PZ v Šali,
odbor poriadkovej a dopravnej polície, zanikol tak dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto

súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. OSP tak, že úspešným žalovaným
náhradu trov konania nepriznal, pretože im v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd prvej inštancie zároveň
uložil žalobkyni povinnosť uhradiť súdny poplatok vo výške 33 eur za podaný návrh na nariadenie

neodkladného.

6. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti
uznesenia.

7.Protitomutouzneseniupodalavzákonnejlehoteodvolaniežalobkyňapoukazujúcnato,ženapadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne a právne nesprávne, neobjektívne a arbitrárne.

8. Dňa 22. 03. 2016 na výzvu odvolacieho súdu doplnila žalobkyňa odvolanie doručené odvolaciemu
súdu dňa 29. 12. 2015, v ktorom uviedla, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie,

ktorým zamietol. rozhodnutie považuje za formalistické nezohľadňujúce potrebu predbežnej ochrany.
Nevyhnutnosť predbežnej úpravy videla v nestabilnej situácii, ktorá vznikla vo vzťahu s manželom
a trvajúcom BSM, v domácom násilí realizovanom za súčinnosti žalovaného v 2. rade. Pomoc jej
neposkytla ani polícia I.. Bez nariadenia neodkladného opatrenia je sporné vozidlo stále jazdené, čím sa
opotrebúvaaškodanamajetkunarastá.Zamietnutímnariadenianeodkladnéhoopatreniajejbolaodňatá

možnosť konať pred súdom, konanie je postihnuté vážnymi vadami, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie veci. Takýmto postupom súdu bola porušená zásada rovnosti účastníkov, keď jej nebola
poskytnutáochranavovzťahukporušovaniuvlastníckehoprávakspornémuvozidlu.Pokiaľideosúdom
vytýkaný nedostatok ohľadom uvedenia petitu navrhovaného neodkladného opatrenia, poukázala na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 219/2007, z ktorého vyplýva, že petit návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia je potrebné posudzovať z hľadiska jeho obsahu a súd ho nemusí prevziať
doslovne tak, ako ho žalobca naformuloval. Napadnuté rozhodnutie považuje za formalistické, v ktorom
boli zákony interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti a poukázala na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. US 1/2014 a ďalšie. Súd prvej inštancie zjavne prehliada marenie
pokojného užívacieho práva žalobkyne, obmedzovanie výkonu jej vlastníckeho práva žalovanými. Súd

prvej inštancie k porušovaniu jej práv nezaujal žiadne stanovisko, práve naopak svojou dlhodobou
nečinnosťou porušil jej práva. Navyše prvoinštančný súd bez podrobného skúmania pravdivosti jej
argumentov, podporených listinným dôkazmi, konštatoval, že nie sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia. Zdôraznila, že doposiaľ jej nebol oznámený skutočný užívateľ, neoprávnený
držiteľ, sporného G., t. č. Z. G., bytom I., ktorého označila aj v podanom návrhu aj v žalobe vo veci samej,

pričom uviedla, že ide o potenciálneho držiteľa, a ak ním nie je, hrozí že jej súd zamietne žalobu z dôvodu
nedostatku pasívnej legitimácie. Vzhľadom k tomu, že nesúhlasí, aby jej majetok užíval žalovaný v 1.
ani v 2. rade, žiada, aby bolo auto zadokumentované o najazdených km a uložené v súdnej úschove.
Taktiež žiada, aby žalovanému v 2. rade bolo zakázané vozidlo užívať.9. Odvolateľka poznamenala, že imanentnou zložkou práva je ochrana práv slabšieho a tento princíp
sa prejavuje nielen v obsahovej stránke hmotnoprávnych a procesnoprávnych noriem, ale aj ako

interpretačný princíp v aplikačnej praxi súdov. Ide o trend tak v judikatúre európskych, ako aj ústavných
súdov, ktorý sa musí premietnuť do aplikačnej praxe všeobecných súdov, a teda súdu prvej inštancie ako
aj odvolacieho súdu. Je presvedčená, že je daná naliehavá a odôvodnená hrozba a nebezpečenstvo
hroziacej ujmy na majetku žalobkyne za predpokladu, že bude naďalej bez právneho dôvodu užívaný
treťou osobou. Zároveň uviedla, že jej žalovaný v 1. rade spôsobil škodu veľkého rozsahu, keď jej

odcudzilzákonnýpodielnanehnuteľnosti,keďsapodvodnedalzapísaťnakatastrinehnuteľnostizapísať
ako výlučný vlastník celej nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu, že aj naďalej trvá odôvodnená obava z
pokračovania agresívnych a majetkovo-chamtivých úkonov žalovaného v 1. rade a spôsobovaní škody
na majetku patriacom do BSM, dopytovala Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, ktoré jej odporučilo podať
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Záverom uviedla, že s poukazom na uvedené skutočnosti
žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie, alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. O podanom odvolaní rozhodol odvolací súd uznesením č. k. 5Co/15/2016-93, zo dňa 29. 02.
2016 tak, že odvolanie žalobkyne zo dňa 28. 02. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k.

19C/52/2014-80, zo dňa 13. 11. 2015, odmietol. Odvolací súd odvolanie žalobkyne odmietol z dôvodu,
že odvolanie neobsahovalo zákonné náležitosti a žalobkyňa ich ani na výzvu odvolacieho súdu zo dňa
18. 01. 2016 nedoplnila. V lehote na doplnenie odvolania požiadala o predĺženie lehoty na odstránenie
nedostatkov odvolania, ktoré odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, preto uplynutím lehoty uloženej
súdom na odstránenie nedostatkov rozhodol tak, že odvolanie odmietol.

11. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré doručila odvolaciemu
súdu dňa 26. 04. 2016. Najvyšší súd ako súdu dovolací o podanom dovolaní rozhodol uznesením
sp. zn. 7 Cdo 135/2018, zo dňa 11. júla 2018 tak, že uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.
februára 2016, sp. zn. 5Co/15/2016, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že odvolací súd

nesprávne vyhodnotil, že odvolanie žalobkyne nemá zákonné náležitosti, v dôsledku čoho odvolanie
nesprávne odmietol procesným postupom podľa § 218 ods. 1 písm. d/ OSP (§ 386 písm. d/ CSP).
Odvolací súd takýmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne

podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

13. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu, ktorým
súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie je vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP), preto odvolací súd v ďalšom odkazuje na

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

14. Z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobkyňa sa v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.
zn. 19C/304/2013 návrhom zo dňa 20. 11. 2013, doplnený zo dňa 27. 01. 2014 a 15. 06. 2015 domáha
voči žalovaným v 1. a 2. rade nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovaným

nakladať s osobným motorovým vozidlom zn. G. s identifikačným číslom motora J. so zdvihnutým
objemom valcov 1796 cm3, s vyznačeným držiteľom osvedčenia: Z. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom O.
XX, I., až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a uloží žalovaným povinnosť odovzdať
osobné motorové vozidlo zn. G. s predchádzajúcim D. s identifikačným číslom motora J. so zdvihnutým
objemomvalcov1796cm3,svyznačenýmdržiteľomosvedčenia:Z.G.,nar.XX.XX.XXXX,bytomO.XX,

I. do úschovy súdu, spolu s dokladmi k vozidlu: osvedčenie o evidencii osobného motorového vozidla,
osvedčenie o technickej kontrole motorového vozidla, servisnú knihu, doklad o zaplatení posledného
zákonného poistenia osobného motorového vozidla, zmluvu o prevode osobného motorového vozidla,
doklad o zaplatení a doklad zo servisu, odkiaľ auto vyzdvihol, až do právoplatného skončenia konania voveci samej. Zároveň podaním zo dňa 27. 01. 2014 žiadala o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
sa uloží Okresnému riaditeľstvu PZ v Šali, ODI, Šaľa povinnosť písomne oznámiť súdu a žalobkyni,
aktuálne evidenčné číslo osobného motorového vozidla zn. G. XXX I, farby čiernej S. s predchádzajúcim

držiteľom Z. X. ako aj ďalšie údaje: meno a priezvisko aktuálneho držiteľa, jeho dátum narodenia, adresu
trvalého pobytu, št. občianstvo, príp. IČO. Uznesením Okresného súdu Nitra, č. k. 19C/304/2013-60, zo
dňa 10. 02. 2014, súd vylúčil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa ukladá
povinnosť OR PZ v Šali, ODI Šaľa zo dňa 27. 01. 2014 na samostatné konania. Vec bola zapísaná
pod sp. zn. 19C/52/2014. O predmetnom návrhu žalobkyne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým

uznesením tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal a zároveň uložil žalobkyni povinnosť, aby v
lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia zaplatila súdny poplatok za návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia vo výške 33 eur. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie
žalobkyňa, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením č. k. 5Co/15/2016-93, zo dňa 29. 02. 2016 tak, že
odvolanie žalobkyne zo dňa 28. 02. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 19C/52/2014-80,

zo dňa 13. 11. 2015, odmietol. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie,
ktoré doručila odvolaciemu súdu dňa 26. 04. 2016. Najvyšší súd ako súdu dovolací o podanom dovolaní
rozhodol uznesením sp. zn. 7 Cdo 135/2018, zo dňa 11. júla 2018 tak, že uznesenie Krajského súdu v
Nitre zo dňa 29. Februára 2016, sp. zn. 5Co/15/2016, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa§324ods.2CSP,nakonanieonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniajepríslušnýokresný
súd.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s
určitými vecami alebo právami, a podľa písm. d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
16. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov,

prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného
rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku)
bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán
sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, ak tieto

právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych
vzťahoch medzi stranami nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do
právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným
povahe veci). Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú
však vzťahy strán sporu iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom
rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené

požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný
podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Predbežné opatrenie
pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho
právoplatnosťou).

17. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu
vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len
s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí

aj s tým, že strany nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie.
Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len
skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací

súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy.
Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku
a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom

označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno
spočíva výlučne na žalobcovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať
všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať
iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

18. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len na návrh. Vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd
pred začatím konania, počas konania a po skončení konania.

19. V zmysle čl. 51 Ústavy SR je CSP zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo na súdnu
ochranu do všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní tohto práva
postupuje podľa menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť
dočasná ochrana strane sporu/navrhovateľovi neodkladného opatrenia a má sa zabrániť ďalšiemu

zhoršovaniu jeho postavenia; vytvorí sa stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo
veci samej. Neodkladné opatrenie môže mať charakter trvalej úpravy pomerov strán alebo dočasného
opatrenia súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým
títo nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu
definitívnu. Preventívno-výchovné pôsobenie predbežného opatrenia je zamerané na usmerňovanie

subjektov, aby zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych
skutočností. Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní
sporovom, teda aby sa zabezpečila ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti
ohrozené. Inštitút predbežných opatrení má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešeniesituácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej
ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné
vymedziťpredpokladyjehonariadenia,abynedochádzalokneprimeranémuanenapraviteľnémuzásahu

zas do práv žalovaného alebo tretej osoby, a tým k vytvoreniu ťažko obnoviteľného predchádzajúceho
stavu.

20. Odvolací súd preskúmajúc listinné dôkazy zo súdneho spisu dospel k rovnakému právnemu záveru
ako súd prvej inštancie, majúc za nedostatočne osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia

tak, ako to žiadala žalobkyňa v podaní zo dňa 20. 11. 2013, doplnenom dňa 27. 01. 2014 a 15. 06. 2015.
Neodkladným opatrením žiadala, aby súd voči žalovaným v 1. a 2. rade nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým súd zakáže žalovaným nakladať s osobným motorovým vozidlom zn. G. s D. s identifikačným
číslom motora J. so zdvihnutým objemom valcov 1796 cm3, s vyznačeným držiteľom osvedčenia: Z.
G., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX, I., až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a uloží
žalovaným povinnosť odovzdať osobné motorové vozidlo zn. G. s predchádzajúcim D. so zdvihnutým

objemomvalcov1796cm3,svyznačenýmdržiteľomosvedčenia:Z.G.,nar.XX.XX.XXXX,bytomO.XX,
I. do úschovy súdu, spolu s dokladmi k vozidlu: osvedčenie o evidencii osobného motorového vozidla,
osvedčenie o technickej kontrole motorového vozidla, servisnú knihu, doklad o zaplatení posledného
zákonného poistenia osobného motorového vozidla, zmluvu o prevode osobného motorového vozidla,
doklad o zaplatení a doklad zo servisu, odkiaľ auto vyzdvihol, až do právoplatného skončenia konania vo

veci samej. Zároveň podaním zo dňa 27. 01. 2014 žiadala o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
sa uloží Okresnému riaditeľstvu PZ v Šali, ODI, Šaľa povinnosť písomne oznámiť súdu a žalobkyni,
aktuálne evidenčné číslo osobného motorového vozidla zn. G. XXX I, P. predchádzajúcim držiteľom
Jozef Lohnert ako aj ďalšie údaje: meno a priezvisko aktuálneho držiteľa, jeho dátum narodenia, adresu
trvalého pobytu, št. občianstvo, príp. IČO.

21. Uloženie povinnosti podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ CSP je zásahom aj do vlastníckeho práva
(čl.20 ods. 4 Ústavy SR) ako aj do iných ústavou zaručených práv (nedotknuteľnosť osoby a súkromia
v zmysle čl. 16 ods. 1 ústavy, právo brániť sa pred neoprávneným zásahom do rodinného, súkromného
života čl. 19 ods. 2 Ústavy SR). Z tohto dôvodu je treba pred nariadením neodkladného opatrenia

venovať pozornosť tomu, či uložením zákazu nakladať s vecami alebo právami nedochádza k zásahu
do vlastníckych ako aj do iných práv strany sporu nad nevyhnutnú mieru, prípadne až k znemožneniu
uspokojenia osobných potrieb povinnej strany ako aj plnenia povinnosti voči protistrane, ktorá podala
návrh na neodkladné opatrenie alebo voči tretím osobám. Obsahom neodkladného opatrenia sa nesmie
neprimerane zasiahnuť do základných práv a slobôd garantovaných Ústavou SR a Listinou základných

práv a slobôd (Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), ktorá je súčasťou Ústavného poriadku SR, ako aj
Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd (uvedený v Zbierke zákonov SR oznámením pod
č.209/1992 Zb. a zák. č. 102/1999 Z. z.). Pokiaľ je navrhované neodkladné opatrenie svojim dopadom
neprimerane, tvrdenému zásahu do práv žalobkyne, resp. pokiaľ neprimeraným spôsobom zasahuje
do práv dotknutej strany, teda ak by protistrana bola obmedzená spôsobom neprimeraným k povahe

veci, takémuto návrhu nemožno vyhovieť pre prekročenie medzí určených predpokladmi pre nariadenie
neodkladného opatrenia.

22. Odvolací súd sa v predmetnej veci stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovanému
neodkladnému opatreniu nie je možné vyhovieť, a to z dôvodu, že žalobkyňa neosvedčila naliehavosť a

nutnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, nebezpečenstva bezprostredne hroziacej jej ujmy.
Keďže predmetné motorové vozidlo podľa tvrdenia žalobkyne patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
oboch strán konania, kým nedôjde k dohode alebo k súdnemu rozhodnutiu o vyporiadaní spoločného
majetku, prípadne k spôsobu určenia užívania veci súdom, spravuje sa výkon vlastníckych práv
strán konania ustanoveniami o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. V prípade vecí patriacich

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú obaja manželia úplnými vlastníkmi veci, v danom
prípade motorového vozidla, pričom vlastnícke právo jedného je obmedzené vlastníctvom druhého.
Obaja manželia majú právo užívať predmetné motorové vozidlo spoločne, rovnako ako aj spoločne
uhrádzať náklady spojené s jeho užívaním a udržiavaním (§ 144 Občianskeho zákonníka). Nie je preto
v súlade so zákonom stav, keď jeden z manželov obmedzuje, resp. vylučuje druhého z manželov z

možnosti užívať spoločný predmet bezpodielového spoluvlastníctva. Za situácie, keď medzi stranami
sporuvznikajúnezhody,pokiaľideorozsahaspôsobužívaniaspoločnéhomajetku,môžektorákoľvekzo
strán sporu podať žalobu, aby súd rozhodol o spornom výkone práv a povinností k spoločnému majetku,
teda, aby upravil aj spôsob s ich nakladaním, z ktorého je v súčasnosti žalobkyňa vylúčená.23. Odvolací súd pripúšťa, že tieto vzťahy možno upraviť aj neodkladným opatrením, treba však
rešpektovať zásadu rovnoprávneho postavenia oboch strán sporu pri užívaní spoločného majetku

a spravidla nemožno nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by jeden z manželov bol úplne alebo
dočasne vyradený z užívania vecí ohľadom na dôsledky takéhoto neodkladného opatrenia. Žalobkyni
preto nemožno uprieť možnosť domáhať sa dočasnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením,
ktorým by bol dočasne upravený spôsob užívania vozidla, ktoré patrí do masy BSM do času, kým
sa rozhodnutím vo veci samej nerozhodne o spôsobe užívania predmetného motorového vozidla.

Takáto úprava však predpokladá, aby bolo určené, ktorá zo strán a kedy presne (aké časové) obdobie
bude vozidlo užívať, pričom je nevyhnutné v dočasnej úprave určiť aj to akým spôsobom, kedy a kde
si strany sporu vozidlo odovzdajú. Je totiž potrebné si uvedomiť, že strany konania sú zatiaľ obaja
úplnými vlastníkmi vozidla, preto je neprípustné neodkladným opatrením niektorého z nich z užívania
vozidla vylúčiť. Úplné vylúčenie z užívania spoločného majetku je možné iba celkom výnimočne, a
to za predpokladu, že jeden z manželov svojim správaním a vzťahom k veciam, o užívanie ktorých

ide vzbudzuje obavu, že ich ďalším užívaním by mohol spôsobiť škodu. Protiprávny stav spočívajúci
vo vylúčení žalobkyne z užívania motorového vozidla konaním žalovaného teda nemožno nahradiť
úplným vylúčením žalovaného z užívania predmetného motorového vozidla neodkladným opatrením,
pretože jeho vlastnícke právo, zahrňujúce i právo vec užívať je rovnaké ako vlastnícke právo žalobkyne.
Navrhovaným neodkladným opatrením by teda došlo k zásahu aj do vlastníckeho práva žalovaného nad

zákonom dovolenú a prípustnú mieru. Poukazujúc na uvedené skutočnosti nemožno konštatovať, že
žalobkyňa osvedčila splnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to
žiadala v podanom návrhu.

24. V súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť Okresnému

riaditeľstvu PZ v Šali, ODI Šaľa, povinnosť písomne oznámiť súdu a žalobkyni, aktuálne evidenčné
číslo osobného motorového vozidla zn. G. XXX I, P. X dverové, s pV. predchádzajúcim držiteľom Jozef
Lohnert ako aj ďalšie údaje: meno a priezvisko aktuálneho držiteľa, jeho dátum narodenia, adresu
trvalého pobytu, št. občianstvo, príp. IČO, správne súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom k
tomu, že žalobkyňa odstránila vady žaloby, t. j. označenie žalovaného v 2. rade odstránila v konaní

vedenom pod sp. zn. 19C/304/2013 a zároveň skutočnosť, kto je aktuálnym držiteľom sporného
motorového vozidla oznámilo aj OR PZ v Šali, odbor poriadkov a dopravnej polície, zanikol dôvod na
nariadenie neodkladného opatrenia, čo bolo dôvodom na zamietnutie podaného návrhu. Odvolací súd
sa s uvedeným odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a v ďalšom naň odkazuje, pričom nebude
nadbytočne opakovať už uvedené skutočnosti.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dospelksprávnymprávnymzáveromasvojerozhodnutieajnáležiteodôvodnil,vdôsledkučohoodvolací
súd nevzhliadol ani s poukazom na odvolaciu argumentáciu žalobcu dôvod na procesný postup v
zmysle § 388 CSP, a teda, že by napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil. Odvolací súd sa s

rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje, a preto ho ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalovanému v 1. a 2. rade nárok na náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnili a ani im žiadne nevznikli.

27. Odvolací súd v zmysle § 453 ods. 3 CSP rozhodol aj o trovách dovolacieho konania, a v zmysle
§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni voči žalovanému nepriznal nárok
na náhradu trov dovolacieho konania. Trovy vynaložené stranou sporu v konaní musia byť v príčinnej

súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné
presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto nároku (Ústavný súd SR IV.
ÚS 147/2008; III.ÚS 481/2015). Aj trovy dovolacieho konania v prípade zrušenia rozhodnutia a vrátenia
veci odvolaciemu súdu patria medzi trovy konania, ktoré vznikajú v konaní v súvislosti s uplatnením
alebo bránením práva, a aj na tieto trovy konania sa vzťahuje princíp náhrady trov konania podľa pomeru

úspechu strany vo veci samej v zmysle § 255 ods.1 CSP. Keďže žalobkyňa nemala úspech v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia, návrh bol zamietnutý, žalobkyni nebolo možné priznať náhradu
trov dovolacieho konania vzhľadom na jej neúspech v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Z
uvedených dôvodov žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).