Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 10, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/136/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114216676
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2114216676.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobkyne: V. F., nar.

XX.X.XXXX, L. XX, M., zast. JUDr. Vladimír Janák, advokát, Lermontovova 9, Bratislava, a žalovaného:
Y.. M. F., nar. XX.X.XXXX, L., M., o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný sa vylučuje z užívania štvorizbového bytu č. X s príslušenstvom, nachádzajúceho sa na
druhom nadzemnom podlaží bytového domu súpisné č. XXXX postaveného na pozemku parc. č. XXXX/
XX na L. ulici, vchod XX v M., zapísaného na LV č. XXXX Okresným úradom M., katastrálnym odborom,
pre okres M., obec M., katastrálne územie M., v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - účastníkov
konania, až do právoplatného vyporiadania ich BSM.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.6.2014, po pripustení zmeny jej petitu na pojednávaní dňa 11.1.2017,
keď manželstvo strán už bolo právoplatne rozvedené, sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd vylúčil žalovaného z užívania 4-izbového bytu č.X s príslušenstvom, ktorý byt je v BSM
strán sporu a nachádza sa na druhom nadzemnom podlaží bytového domu so súpisným číslom XXXX
postaveného na pozemku parc.č. XXXX/XX na L. ulici, vchod č. XX v M., zapísaného na LV č. XXXX
Okresným úradom M., katastrálnym odborom, pre okres M., obec M., kat. úz. M., a to až do vyporiadania

ich bezpodielového spoluvlastníctva.

2. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 37C/73/2014-42 z 1.4.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trnave sp.zn. 24Co/257/2014 z 12.5.2014, oboma právoplatnými dňa 20.5.2014, sa predbežným
opatrením dočasne žalovanému nariadilo nevstupovať do sporného bytu, až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

3. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že so žalovaným uzatvorila manželstvo dňa 18.12.2004, z ktorého sa im
narodili dve deti N. a E., obe dňa XX.X.XXXX. V spoločnej domácnosti s nimi býva aj syn žalobkyne z
prvéhomanželstvaH.M.,nar.X.X.XXXX.Žalobkyňapodalanažalovanéhotrestnéoznámeniazatýranie
blízkej a zverenej osoby, ktoré trestné konanie sa vedie na OR PZ v Trnave pod ČVS: ORP-1862/1-
OVK-TT-2013. Podľa žalobkyne bolo ich manželstvo so žalovaným sprevádzané konfliktami, verbálnymi
i fyzickými útokmi, vyhrážaním sa, sledovaním, odpočúvaním, ponižovaním a kontrolovaním žalobkyne,
ktorá mala obavu o svoj život i zdravie. Všetko sa dialo v súkromí, iba pred maloletými deťmi. Žalobkyňa

podala návrh na rozvod manželstva potom, čo opravár našiel u nej v televízore odpočúvacie zariadenie;
následne dostala výpoveď od žalovaného z firmy pre nadbytočnosť, žalovaný ju fyzicky napadol a
opustil spoločnú domácnosť. Žalobkyňa zobrala späť svoj návrh na rozvod, keď žalovaný sľúbil, že sa
bude správať inak a obnovili manželské spolužitie. Dňa 14.6.2011 žalovaný žalobkyňu znova fyzickynapadol pred synom H., ktorý volal políciu a žalobkyňa bola z tohto incidentu PN. Žalobkyňa znova
podala návrh na rozvod manželstva a keď ho nevzala späť, žalovaný ju dňa 3.11.2013 fyzicky napadol
a vulgárne jej nadával. Opľul žalobkyňu, aj jej syna H., ktorý ju bránil. Žalovaný opustil domácnosť a

zobral si z bytu svoje veci. Následne sa však začal domáhať vstupu do bytu s cieľom stretnúť sa s deťmi.
Preto žalobkyňa podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, lebo chcela urýchlene zabezpečiť
sebe i maloletým deťom bezpečné a kľudné prostredie, aby sa podobné incidenty už neopakovali.
Od februára 2014 začal žalovaný znova prespávať v spornom byte, i napriek nesúhlasu žalobkyne a
maloletých detí. Od návratu žalovaného do bytu žalobkyňu sexuálne obťažoval, ponižoval, obchytkával

a mal oplzlé narážky aj pred maloletými deťmi, ktoré odvtedy navštevujú klinického psychológa a zhoršil
sa ich školský prospech. Žalovaný žalobkyňu podľa jej tvrdení v žalobe udrel z celej sily taškou do
brucha, triasol jej hlavou, ceril zuby, udrel ju svojou hlavou do hlavy, napľul jej do tváre a hlavou
búchal do sedačky. Po tomto incidente deti prosili žalobkyňu, aby so žalovaným už nebývali, lebo
majú z neho strach. Žalobkyňa vymenila zámky na dverách, no žalovaný sa domáhal vstupu do
bytu za asistencie polície, a tak mu žalobkyňa vstup umožnila. Žalovaný opustil spoločnú domácnosť

dňa 3.4.2014 po nariadení predbežného opatrenia. Žalobkyňu však neustále sleduje, posiela jej stále
sms správy. U žalobkyni sa prejavil syndróm týranej osoby podľa znaleckého posudku psychológa
pribratého do trestného konania vo veci týrania blízkej a zverenej osoby. Pokračovanie v spoločnom
spolužití v jednej domácnosti so žalovaným je pre žalobkyňu neznesiteľné. S ohľadom na niekoľkoročné
opísané trápenie žalovaným, ktoré jej spôsoboval, považuje žalobkyňa vyhovenie žalobe vo veci

samej za primeraný zásah do práv žalovaného, ktorý má možnosť bývať v rodinnom dome alebo v
ďalších nehnuteľnostiach. Na preukázanie tvrdení predložila žalobkyňa dôkazy, a to čiastočný výpis
z listu vlastníctva č. XXXX, sobášny list manželov, rodné listy detí, skončenie pracovného pomeru
z 31.12.2009, okamžité skončenie pracovného pomeru z 13.4.2010, písomné oznámenie o zrušení
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo 4.5.2010, výpoveď z 24.3.2014, uznesenie ORPZ v

Trnave z 3.1.2012, zápisnicu o trestnom oznámení zo 6.11.2013, zápisnicu o trestnom oznámení z
20.11.2013, zápisnicu o výsluchu svedka - poškodeného zo 14.3.2014, uznesenie o začatí trestného
stíhania z 15.1.2014, zápisnicu o trestnom oznámení zo 16.3.2014, zápisnicu o trestnom oznámení
z 24.3.2014, oznámenia zo 7.11.2013, zápisnice spísané na oddelení SPOD a SK dňa 21.3.2014
a 26.3.2014, žiadosť žalovaného zo dňa 27.11.2013, list žalovaného zo dňa 2.12.2013, vyjadrenie

žalovaného z 9.12.2013, opravenku z 5.12.2009, časť zápisnice z pojednávania z 15.3.2010, vyjadrenie
k návrhu na rozvod z 15.10.2013.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že tvrdenia žalobkyne o dlhoročnom fyzickom, psychickom
a finančnom týraní sú vykonštruované. Žalovaný chce byť v styku s maloletými deťmi v ich prirodzenom

prostredí, preto sa domáha sprístupnenia nehnuteľnosti a žalobu žiadal zamietnuť ako nedôvodnú. Svoj
záujem o žalobkyňu prirovnal k záujmu o „pyraňu v amazonskom pralese“, uviedol, že nie je objektom
jeho záujmu a je pre neho indiferentnou osobou.

5. Súd vo veci pojednával, vypočul žalobkyňu, jej právneho zástupcu, žalovaného, svedkov, a to

matku žalobkyne, syna žalobkyne, deti strán sporu, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, a to
čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, sobášnym listom manželov, rozhodnutiami tunajšieho
súdu v konaní pod sp.zn. 20P/160/2013, rodnými listami detí, skončením pracovného pomeru z
31.12.2009, okamžitým skončením pracovného pomeru z 13.4.2010, písomným oznámením o zrušení
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo 4.5.2010, výpoveďou z 24.3.2014, obsahom spisov

OR PZ v Trnave ČVS: ORP-833/1-VYS-II-2014 a ORP-1862/1-OVK-II-2013, správou neurológa z
26.10.2015,vyjadrenímklinickéhopsychológaz27.4.2015apotvrdenímklinickéhopsychológa,správou
Fakultnej nemocnice Trnava z 29.1.2015, znaleckým posudkom č. 17/2015, znaleckým posudkom č.
82/2015 a znaleckým posudkom č. 13/2015, zápisnicami SPOD a SK, upovedomením poškodeného
z 28.10.2014, uznesením OP Trnava z 30.10.2014, uznesením o vznesení obvinenia z 19.1.2016,

zápisnicou o trestnom oznámení z 22.8.2016, výzvou z 19.8.2016, upovedomením OP Trnava k návrhu
nadoplneniedokazovaniazo6.3.2017,oznámenímoukončeníuhrádzaniaplatiebspojenýchsužívaním
nehnuteľnosti z 8.3.2017, sťažnosťou na znalca z 20.1.2016, odpoveďou na podnet na postup znalca z
21.2.2017, vyjadrením obvineného v trestnej veci z 13.3.2017, upovedomením OP Trnava z 13.3.2017,
návrhom na zrušenie trestného stíhania z 13.3.2017, oznámením o podozrení z podania nepravdivého

znaleckého posudku z 15.3.2017, upovedomením vyšetrovateľa z 22.3.2017, upovedomením OP
Trnava z 23.3.2017, upovedomením ORPZ v Trnave obvineného z 23.3.2017, upomienkou Bytového
družstva zo 14.2.2017, upovedomením vyšetrovateľa a prokurátora o procesných nedostatkoch z
30.3.2017, uznesením o začatí trestného stíhania z 15.1.2014, uznesením o začatí trestného stíhania z3.2.2014, upovedomením prokurátora o nerešpektovaní pokynov z 3.4.2017, oznámením o podozrení
zo spáchania trestného činu zo 4.4.2017, uznesením OR PZ v Trnave z 10.2.2015, návrhom na rozvod
z 30.11.2005, vyjadrením k návrhu z 9.3.2010, znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho

ústavu PZ z 31.10.2014, upomienkou Bytového družstva zo 7.4.2017, upomienkou ZSE z 21.2.2017,
obratmi na účte, odpoveďami žalobkyne na položené otázky z 24.4.2017, ako aj s ostatným na vec sa
vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci.
6. Strany sporu sú bývalí manželia, ktorých manželstvo bolo uzavreté 18.12.2004 a právoplatne
rozvedenédňa3.11.2016rozsudkomtunajšiehosúduč.k.20P/160/2013-574z23.9.2016.Včastiúpravy

práv a povinností rodičov k maloletým deťom je právoplatne rozhodnuté iba o zverení maloletých
detí do osobnej starostlivosti matky, v ostatnej časti bol prvoinštančný rozsudok zrušený rozsudkom
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11CoP/15/2017 z 29.3.2017 a vrátený na ďalšie konanie. Z manželstva
bývalých manželov pochádzajú dve deti, N. a E. F., obe narodené XX.X.XXXX, ktoré žijú so žalobkyňou
- ich matkou v byte na L. ulici XX v M., aj so synom žalobkyne z prvého manželstva H. M., nar.
X.X.XXXX. Strany sporu vlastnia v BSM tento štvorizbový byt, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom

OkresnýmúradomM.,katastrálnymodborom,preokresM.,obecM.,kat.úz.M.;nachádzasanadruhom
nadzemnom podlaží bytového domu súpisné č. XXXX postaveného na pozemku parc.č. XXXX/XX.
7. Žalovaný momentálne v uvedenom byte nebýva; domácnosť opustil dňa 3.4.2014, lebo mu bolo
predbežným opatrením tunajšieho súdu č.k. 37C/73/2014-42 z 1.4.2014 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/257/2014 z 12.5.2014, oboma právoplatnými dňa 20.5.2014,

dočasne nariadené nevstupovať do sporného bytu, až do právoplatného skončenia konania o vylúčenie
žalovaného z užívania tohto bytu.
8. Z obsahu vyšetrovacieho spisu OR PZ v Trnave ČVS: ORP-1862/1-OVK-TT-2013 súd zistil, že
žalobkyňapodalanažalovanéhodňa6.11.2013adňa20.11.2013trestnéoznámenia,nazákladektorých
bolo uznesením zo dňa 15.1.2014 v spojení s uznesením zo dňa 3.2.2014 vyšetrovateľom PZ začaté

trestné stíhanie za zločin: týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona preto, že najmenej od roku 2005 až najmenej do 3.11.2013 neznámy páchateľ v byte na L. XX v
Trnave fyzicky a psychicky týral svoju manželku V. F. tak, že sa jej vyhrážal fyzickou likvidáciou, napádal
ju sácaním, fackami, vulgárnej jej nadával, sledoval ju, kontroval kde a s kým sa pohybuje, odpočúval
ju, obmedzoval jej prístup k spoločnému majetku, vyvolával u nej strach, fyzické a psychické utrpenie

a takisto fyzicky a psychicky týral svoje deti tak, že im vulgárne nadával, sácal ich, zaháňal sa po nich,
dával im facky, pľul im do tváre a vyceroval na nich zuby. V ďalšom trestnom oznámení zo dňa 16.3.2014
žalobkyňa uvádza, že ju žalovaný bezdôvodne buchol hlavou do hlavy, opľul ju, vulgárne jej nadával,
sotil ju do chrbta a trieskal jej hlavou do sedačky asi trikrát. Potom žalovaný odišiel preč so slovami, že
si to spolu ešte so žalobkyňou vybavia. Žalobkyňa sa obáva o svoj život a zdravie svojich detí, lebo sa

viackrát vyhrážal, že ju žalovaný zabije. Deti sú vystavované stresu a navštevujú klinického psychológa.
Uviedla, že žalovaný neustále mení nálady a správanie, vyznáva jej lásku a vzápätí sa chová zvrátene,
ponižuje ju, uráža, ohmatáva žalobkyňu pred deťmi na intímnych miestach, neustále požaduje sexuálny
styk.
9. Žalovaný vypočutý ako svedok v trestnom konaní dňa 19.3.2014 uviedol, že k zmene vo vzťahoch

strán sporu došlo koncom júna až júla 2005, keď na neho podala manželka trestné oznámenie.
Napriek tomu sa snažil o zachovanie manželstva. Dňa 30.11.2005 podal návrh na rozvod, lebo
manželka s deťmi opustila spoločnú domácnosť a bývala prechodne u svojej matky, čím žalovaného
citovo a materiálne vydierala. Návrh vzal späť z dôvodu urovnania vzájomných vzťahov. Žalobkyňa
následne dňa 15.12.2009 podala návrh na rozvod, ktorý zobrala tiež späť. Opäť podala návrh dňa

1.8.2013, ktorá vec sa vedie na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 20P/160/2013. Žalovaný tvrdil, že
žalobkyňu nikdy fyzicky nenapadol, ani svoje deti. Nikdy sa jej nevyhrážal, ani jej vulgárne nenadával.
Odpočúvacie zariadenie dal do televízneho prijímača žalovaný s odôvodnením, že žalobkyňu považuje
za psychopatickú osobnosť s psychoafektívnymi záchvatmi a vulgárne sa vyjadruje aj pred deťmi.
Manželka toto zariadenie náhodou našla v auguste 2013. Žalovaný uviedol, že mal zákaz vstupu do

spoločného bytu na L. XX v M., avšak sa tam v januári 2014 opätovne nasťahoval, lebo chcel mať s
manželkou korektné vzťahy a mal úmysel v byte opätovne bývať a žiť, aby bol v kontakte s maloletými
deťmi, žalobkyňa však vymenila zámky na dverách bytu a zamedzuje mu tým vstup.
10. Maloletý E. F. vypočutý ako svedok v trestnom konaní dňa 24.3.2014 uviedol, že otec ich bije, keď
neposlúchajú, nemajú ho vôbec radi. Stalo sa, že otec mu dal facku, päsťou mu tresol po ruke, búchal

mu hlavou o čelo a vycieral na neho zuby. Mame dával otec facky, opľúval ju a ona mu to vrátila. Búchal
jej hlavu o sedačku. Zakazoval jej ísť von s kamarátkami. Povedal, že dá mamu roztopiť do kyseliny, že
ju zabije, vyhodí ju z balkóna. Otec všetkým vulgárne nadáva. E. uviedol, že sa bojí otca, keď vyceruje
zuby. Matku označil za prísnejšieho rodiča. Podľa E. má otec najradšej jeho.11. Maloletá N. F. vypočutá ako svedok v trestnom konaní dňa 24.3.2014 uviedla, že otec ju sotil, dal
jej aj facku a buchol ju po ruke až mala modrinu. Vyjadrila sa, že s otcom má zlé vzťahy a s mamou
dobré. Otec mykal mame hlavu a celou silou jej šmaril tašku do brucha. Sotil ju do gauča a museli volať

sanitku. Otec sa vyhrážal matke, že ju utopí v kyseline, že jej dá sekeru do chrbta, zabije ju, zastrelí,
nech si vyberie kameň, ktorý do nej hodí. Obaja s bratom sa báli otca, plakali a kričali nech prestane. N.
opísala nadávky, ktoré hovoril otec jej, súrodencom aj mame, že sú napr. psychiatrické kravy, drbliny. N.
nakreslila obrázok rodiny, kde je ona s bratmi, mama a pes a otec je pod nimi v cele.
12. Maloletý H. M. vypočutý ako svedok v trestnom konaní dňa 24.3.2014 uviedol, že žalovaný

ho fackoval, bil ho otvorenou aj zatvorenou dlaňou. Mamu sústavne urážal a vyhrážal sa jej
fyzickou likvidáciou. Otec sexuálne obťažoval matku, obchytkával ju aj pred deťmi. H. s otcom vôbec
nekomunikuje, nemajú si čo povedať.
13. Z obsahu znaleckého posudku č. 17/2015 znalca Y.. X. V. zo dňa 23.5.2015 vyplýva, že obidve deti
(dvojičky) sú emočne naviazané na matku, zaujímajú voči nej ochranársky postoj, milujú ju a empaticky
sa snažia chápať jej rozrušenosť. Obaja rodičia (strany sporu) majú k deťom pozitívny vzťah, no bojujú

o ich priazeň, majú k nim majetnícky postoj, preto nedokážu byť empatickí, obaja sú egocentricky
zameraní, vnímajú svoje potreby a málo vnímajú potreby svojich detí. Vzájomný vzťah medzi nimi
je dlhodobo kontroverzný, zvádzajú tvrdý boj o svoje vlastné deti, ktoré ho vnímajú ako neprimeraný
tlak a z toho sa stávajú afektívne a labilné. Znalkyňa uviedla, že po intelektovej stránke sú obidvaja
rodičia schopní sa o deti postarať, no emočne nie je z nich ani jeden v poriadku, otec je emočne

nevyrovnaný, miestami výbušný, egocentricky zameraný, príliš sebapresadzujúci a direktívny. Matka trpí
depresívnymi náladami, býva napätá a podráždená, impulzívna, no obaja rodičia sú schopní emočných
príklonov voči svojim deťom, matka dokáže byť voči nim starostlivá a emočne vrelá. Pokiaľ rodičia
neprestanú pokračovať v patologickej komunikácii, ohrozuje to osobnostný vývin detí a ich zdravie, bude
to spôsobovať napätie, úzkosti a strach, čím deti stratia pocit istoty a bezpečia. Obaja rodičia sa správajú

voči sebe prinajmenšom verbálne agresívne, osočujú sa, mali by sa snažiť o sebareflexiu a zmeniť
prístup k sebe aj deťom.
14. Z obsahu znaleckého posudku č. 82/2015 znalca Y.. E. V. T.. vyplýva, že zranenie krčnej
chrbtice žalobkyne vzniklo nepriamym mechanizmom nekontrolovateľným predo-zadným pohybom
krčnej chrbtice pri opakovanom násilí, ktoré smerovalo spredu dozadu. Toto násilie bolo minimálne

nízkej až strednej intenzity, predmetom násilia je tupý predmet. Dňa 17.12.2005 utrpela žalobkyňa
pomliaždenie predlaktia vľavo, pomliaždenie palca ruky vpravo, 9.10.2007 pomliaždenie hrudníka
vpravo, 25.8.2009 pomliaždenie ramena vpravo, pomliaždenie chrbta vpravo, pomliaždenie hlavy v
temennej oblasti vpravo s vegetatívnou symptomatológiou, 14.6.2011 pomliaždenie krčnej chrbtice,
pomliaždenie hlavy v záhlavovej oblasti s vegetatívnou symptomatológiou, pomliaždenie a odreninu

ramena vpravo, 20.2.2015 poranenie medzistavcovej platničky 5-6.krčného stavca s výhrezom, všetko
ľahké zranenia, ku ktorým znalec uviedol, že mohli byť spôsobené tak ako uvádza žalobkyňa vo svojej
výpovedi.
15. Z obsahu znaleckého posudku č. 13/2015 znalca T.. A. Y. zo dňa 12.11.2015 vyplýva, že žalobkyňa
dlhoročnežijevzáťažovejsituácii,ktorúzvlastnýchvnútornýchivonkajšíchmotiváciineviealebonechce

zmeniť. S (bývalým) manželom sa vzájomne obviňujú z konfliktov, ktoré sú stále prítomné medzi nimi.
Znížená vierohodnosť vyjadrení žalobkyne sa môže prejavovať v modifikácii opisu prežitých udalostí, čo
však nezakladá predpoklad, že výpoveď ako celok je nevierohodná. Dlhodobé manželské konflikty sú
závažným stresorom, ktorý mal negatívny vplyv na psychiku žalobkyne. Stav vyústil do posttraumatickej
stresovejporuchy,prektorúabsolvovalaajpsychoterapiu.Aktuálnesapsychickýstavžalobkynejavíako

kompenzovaný, v prípade, že v budúcnosti bude vystavená stresom podobným ako pred objavením sa
uvedenej poruchy, nie je vylúčený možný návrat ochorenia. U H., najstaršieho syna žalobkyne, znalkyňa
nezistila syndróm týranej osoby. U N., ktorá vnútorne zvýšene prežíva túžbu a potrebu po pokoji, láske
a kľude, sú prítomné informácie, ktoré svedčia pre prítomnosť okolností, ktoré môžeme hodnotiť ako
psychické týranie - strach o matku, agresívne správanie otca, pocit ohrozenia života, výrazná nestabilita

rodinného prostredia, strach zo správania otca s následnými prejavmi v jej psychike. Aktuálne však nie
sú prítomné znaky pre syndróm týraného dieťaťa. E. v minulosti trpel psychosomatickými ťažkosťami,
ktoré jednoznačne boli dané do súvisu s traumatizáciou z rodinného prostredia a môžeme ich označiť
za psychické týranie. Deti v minulosti trpeli psychosomatickými ťažkosťami a psychickými prejavmi ako
poruchy spánku, zvýšená úzkostlivosť, zmenené správanie, ktoré boli príznakmi syndrómu týraného

dieťaťa. Nakoľko zlepšenie ich stavu sa neviaže len na psychoterapeutickú starostlivosť, ale aj na
situáciu zákazu vstupu otca do bytu (predbežným opatrením) je zrejmé, že tento moment môže byť
zásadný v hodnotení jeho vplyvu na ich psychický stav. Vplyv otca v traumatizácii detí možno považovať
za významnejší a zásadnejší pri vzniku psychických ťažkostí detí, než vplyv matky.16. Z obsahu znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z 31.10.2014 je zrejmé,
že sa jedná o prepis nahrávok mužského, ženského a detských hlasov.
17. Žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 11.11.2014 uviedla, že podala

ďalšie trestné oznámenia v dňoch 24.3.2014 a 28.3.2014. Podstatou týrania zo strany žalovaného bolo
neustále urážanie, sledovanie žalobkyne, fyzické útoky na ňu, tiež útoky vo forme psychického nátlaku
a nátlaku v oblasti financií. Žalobkyňa našla doma odpočúvacie zariadenie v televízore. Popisované
násilie sa odohrávalo vždy doma za zatvorenými dverami, svedkami tohto správania bola len žalobkyňa,
prípadne jej matka a maloleté deti. Žalobou o vylúčenie z užívania bytu sleduje ochranu svojej duševnej

a telesnej integrity pred žalovaným. Uvedomuje si, že sa jedná o zásah do práva žalovaného užívať
bez obmedzenia svoju vec, ale je presvedčená o tom, že ochrana duševného a telesného zdravia má
prednosť pred ochranou vlastníckeho práva.

18. Žalovaný sa na tomto pojednávaní vyjadril, že prebiehajúce konanie je prirodzeným vyústením
tretieho rozvodového konania strán sporu. V uvedených rozvodových konaniach žalovaný súhlasil s

rozvodom manželstva, avšak nikdy nesúhlasil so zverením detí do výlučnej rodičovskej starostlivosti
matky, ktorá sa podľa jeho názoru týmto súdnym konaním snaží úplným spôsobom prerušiť vzťah
žalovaného s maloletými deťmi. Žalobu o vylúčenie z užívania bytu považoval žalovaný za účelovú;
tiež podané trestné oznámenia za vykonštruované, ničím nepodložené, ktoré sledujú jeho vylúčenie z
užívania bytu. Týranie, ktoré uvádza žalobkyňa v žalobe nebolo relevantným spôsobom preukázané

a potvrdené, považuje ho iba za manželské konflikty spôsobené rozdielnymi názormi na výchovu
maloletých detí a celkovo na spôsob vedenia rodinného života a vedenia komunikácie. Obvinenia
manželky považoval za účelové, jej výchovu za despoticky a manipulatívne vedenú voči deťom a taktiež
voči žalovanému. Uviedol, že žalobkyňa napriek zhruba 20 trestným oznámeniam voči nemu, nebola
nikdy žiadnym závažným zranením postihnutá.

19. Na ďalšom pojednávaní dňa 27.1.2015 doplnila žalobkyňa, že po narodení dvojčiat v januári 2015
manžel začal psychicky aj fyzicky na ňu útočiť, vyhrážal sa jej roztopením v kyseline, znetvorením tváre,
skončením guľkou v hlave, trieskal svoje čelo o jej čelo, vycieral zuby a vydával pri tom zvuky. V júni 2005
podala trestné oznámenie, keď ju žalovaný škrtil a odišla s maloletými deťmi k svojej matke do Modry,

kde sa pred žalovaným schovávali a mali strach o svoj život. Žalobkyňa trpela úzkosťou, vraciavala
a vypadávali jej vlasy, trpela triaškou, v noci nespávala, bola unavená, vyčerpaná, bolela ju hlava a
trpela závratmi, mala kožné problémy na tvári a žalovaný sa vyjadril, že „konečne je on pekný“. Na
všetkých inštitúciách a úradoch označuje žalovaný žalobkyňu za duševne chorú a labilnú, vyhráža sa
jej, že ju zbaví svojprávnosti, že skončí v Pezinku s dvomi igelitkami na ulici, bez peňazí. Zistila, že v

televízore má nainštalované odpočúvacie zariadenie. Keď spala žalobkyňa v izbe zamknutá s deťmi,
žalovaný trieskal na sklenenú výplň na dverách, aby mu otvorila, vrátila mu späť peniaze, ktoré jej
predtým dal, sklenená výplň sa rozbila a žalovaný si rozrezal ruku. Odvtedy mala dcéra N. panický strach
kdekoľvek sa pohybovať sama. Okolo tretieho roku života detí sa stal incident v domácnosti strán sporu,
kedy žalovaný hodil žalobkyňu o sedačku, všetky tri maloleté deti stáli pri nej a zachraňovali ju, pričom

žalovaný sa smial so slovami: „ty piča vyjebaná, tak ti treba“. Žalobkyňa nemohla dýchať, dvojičky
volali záchranku, išli s matkou do nemocnice, kde bolo stanovené silné narazenie rebier. Žalobkyňa
ošetrujúcemu lekárovi uviedla, že sa šmykla na balkóne. Žalobkyňa navštevuje psychológa, chodí na
terapie a nemá záujem obnoviť so žalovaným spolužitie, pretože k nemu cíti neprekonateľný odpor.
Žalovaný arogantným spôsobom žalobkyňu ponižoval, neakceptoval ju ako manželku, matku maloletých

detí, partnerku. Bola pre neho nikto. Žalobkyňa si nevie predstaviť, že by sa mal žalovaný vrátiť do
spoločnej domácnosti, už rok spolu nebývajú. Uviedla, že žalovaný má k dispozícii rodinný dom v
Zeleniciach, ktorý neobýva, novostavbu rodinného domu, ktorý dal prepísať na rodičov, keď podala
žiadosť o rozvod. Na pojednávaní dňa 5.5.2015 uviedla, že so žalovaným sa poznali od školských čias,
asi od roku 1997-1998. V spoločnej domácnosti žili manželia od septembra 2004, potom i s maloletými

deťmi. V súčasnosti žije žalobkyňa v spoločnej domácnosti s tromi maloletými deťmi v byte na L. XX v
M.. Od marca 2014 má žalovaný zákaz vstupu do bytu a odvtedy tam bol párkrát, keď sa domáhal styku
s maloletými deťmi a žalobkyňa mu umožnila stretnutie s deťmi v byte.

20. Žalobkyňa opísala, že fyzické a psychické týranie žalovaného začalo asi dva mesiace po narodení

dvojčiat, trvalo celých 10 rokov a situácia sa ukľudnila odkedy má žalovaný zákaz vstupu do bytu.
Žalovaný označoval žalobkyňu ako „jebnutá stovka rúra, piča vyjebaná, kurva vyjebaná, suka nakazená,
psychiatrická“. Tieto nadávky používal aj pred deťmi. Žalovaný ju sústavne obmedzoval, kontroloval, kde
sa pohybuje, zakazoval jej stretávať sa so známymi, vydeľoval jej peniaze. Vyhrážal sa žalobkyni tak, žeju zobral na ruky, alebo za vlasy pred deťmi na balkón, povedal, že ju „vyjebe“ z balkóna a že by to urobil,
keby nemali spolu deti. Stávalo sa to, keď žalobkyňa nesplnila, čo chcel žalovaný, nestotožnila sa s jeho
názorom. Synovi H. vulgárne nadával, hovoril mu, že je „panchart, drbo, nula“. Dcére N. hovoril, že je

„krava vyjebaná, piča tlstá“, keďže bola bacuľatejšia a synovi E. nadával do „pankhartov“. Deti ponižoval
tým, že im hovoril, že sú nuly ako ich matka, že v živote nič nedokážu a že peniaze dostanú, až keď si
to zaslúžia. Stalo sa, že žalovaný keď bol nahnevaný, tak neprimeraným spôsobom udrel E. a N. i H.
takou silou ako keby bol dospelý, bil ho rukami a päsťami, hádzal ho o zem, na posteľ, do steny alebo
ho ťahal za uši. Žalovaný pľul na deti aj na žalobkyňu. Strany sporu vlastnia sporný byt na L. XX v M. a

iné nehnuteľnosti nevlastnia. Od apríla 2014 navštevuje žalobkyňa psychológa.

21. Na pojednávaní dňa 9.7.2015 žalovaný uvádzal, že so žalobkyňou sa pozná od jej školských čias,
keď bol jej triednym učiteľom. Asi rok po ukončení jej štúdia nadviazali známosť, keď mala žalobkyňa
22 rokov. V spoločnej domácnosti začali žiť v septembri 2004, manželstvo uzavreli 18.12.2004. Z
manželstva pochádzajú dvojčatá E. a N.. V spoločnej domácnosti v byte na L. XX v M. žili so žalobkyňou,

spoločnými deťmi a so synom žalobkyne z jej prvého manželstva H. M.. V predmetnom byte sa posledné
dva-tri mesiace zdržuje žalovaný každý deň, chodí tam na návštevu za deťmi, každý deň na tri-štyri
hodiny.Vtomtobytenebýva,chodítamsosúhlasomžalobkyne,ktoráhopustídnuajeprítomnávbyte.Z
bytu sa žalovaný odsťahoval bezprostredne po doručení uznesenia o nariadení predbežného opatrenia,
čo je asi 14 mesiacov. V súčasnosti žije u svojich rodičov v byte na adrese E. V. XX, M.. So žalobkyňou

okrem sporného bytu vlastnili v BSM rodinný dom v Zeleniciach, ktorý kúpili pred 8 rokmi neobývaný,
stal sa nadbytočným, a preto ho predali pred dvomi mesiacmi. Žalovaný má vo výlučnom vlastníctve
nehnuteľnosti na podnikanie, a to výrobno-skladový areál v Limbachu, výrobno-skladový areál v Trnave,
reštauračno-ubytovacie zariadenie v Chtelnici, pohostinstvo v Lošonci, stavebné pozemky v Klčovanoch
a Košolnej.

22. Žalovaný sa ďalej v júli 2015 vyjadril, že so žalobkyňou má štandardný, korektný vzťah, nebráni mu
v styku s deťmi, komunikujú o deťoch, štyri dni boli na spoločnom predĺženom víkende vo Vysokých
Tatrách. Chodia spolu do nákupných centier do Bratislavy, o vzťahu sa navzájom nerozprávajú. Medzi
stranami prebiehalo viacero konaní o rozvod; prvý návrh na rozvod podal žalovaný 11 mesiacov po

uzavretí manželstva, nakoľko žalobkyňa podala na neho trestné oznámenie, čo neakceptoval. Následne
zobral návrh späť. Potom žalobkyňa podala návrh na rozvod v roku 2009, ktorý zobrala späť. Ďalší návrh
podala v roku 2013. Dôvodom podávania trestných oznámení bola podľa žalovaného impulzívna povaha
žalobkyne so sklonmi k hysterickému správaniu. Žalovaný priznal možnosť, že žalobkyni vulgárne
nadával, avšak podľa neho to bola vždy len reakcia na jej hysterické a vulgárne správanie i voči všetkým

trom deťom, a to v prípade, ak ju nerešpektovali, neplnili jej príkazy, ak napr. maloletý E. nedostatočne
jedol, maloletá N. nemala upratanú izbu, prípadne nemali deti včas pripravené veci do školy. Žalovaný
uvádzal, že nie je vôbec pravdou, že by žalobkyňu nejakým spôsobom obmedzoval v styku s inými
ľuďmi, chodila do spoločnosti so svojimi kamarátkami, dvakrát bola v USA na dovolenke s deťmi. Priznal,
že je pravdou, že dal do televízora namontovať nahrávacie zariadenie za účelom ochrany detí, aby

vedel, čo sa s deťmi deje a v prípade potreby a ich ohrozenia mohol zasiahnuť. Od roku 2009 do
roku 2013 bola žalobkyňa formálne zamestnaná u neho vo firme, vyplácal jej mzdu 530 eur brutto a
pracovný pomer s ňou bol skončený. Žalobkyni poskytoval od roku 2005 sumu 30.000 Sk až 40.000
Sk a od roku 2010 sumu 1.500 eur mesačne. Čiastočne z tejto sumy hradila nákupy do domácnosti,
či potreby maloletých detí. Okrem toho nákupy do domácnosti platil žalovaný, rovnako oblečenie pre

rodinu, dovolenky. Nemali so žalobkyňou spoločný účet, poskytoval žalobkyni hotovosť. Žalobkyňu nikdy
fyzicky nenapadol, stávalo sa, že počas jej hysterických výstupov ho fyzicky atakovala a on sa fyzicky
bránil. Toto sa stalo 3 až 4 krát do roka a niekedy boli pri tom prítomné deti. Potvrdil, že sa rozbila
vitráž na dverách izby, kde bola žalobkyňa s tromi deťmi zamknutá. Žalovaný sa snažil dostať do izby po
finančnú hotovosť, pošmykla sa mu ruka a rozbil vitráž. Uviedol, že nie je pravdou nadávanie, či útoky

na deti z jeho strany. Manželstvo bolo podľa názoru žalovaného dobré až do podania prvého trestného
oznámenia dňa 30.6.2005. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňu ovplyvňujú jej kamarátky, ktoré vedú amorálny
spôsob života, majú neusporiadaný manželský život.

23. Na pojednávaní dňa 29.10.2015 žalobkyňa doplnila, že dňa 6.6.2014 a 7.6.2014 podala trestné

oznámenia na žalovaného, lebo ju sledoval; dňa 20.7.2014 podala trestné oznámenie na žalovaného
z dôvodu, že v uvedený deň sa žalobkyňa prechádzala so psom na L. XX v M., keď sa pri nej pristavil
žalovaný s autom, vystúpil a slovne ju obťažoval, bránil jej v odchode so psom, vstupoval do cesty
a povedal žalobkyni, že „dostane ešte cez piču, že ešte uvidí“. Prebiehali i priestupkové konania aboli riešené pokutami uloženými žalovanému. Maloleté deti E. a N. navštevujú asi od novembra, či
decembra 2013 klinického psychológa T.. C. R. z dôvodu, že mali problémy so spávaním, odmietali
spať samé a chceli spávať iba so žalobkyňou, mali problémy s koncentráciou v škole. Odkedy žalovaný

nebýva s deťmi v byte, zlepšili sa v škole, E. pribral 10 kg a nemá problémy s jedením. Od septembra
2015 začali deti spávať samé vo svojej izbe. Žalobkyňa tiež navštevuje od novembra, decembra 2013
klinického psychológa T.. T. L. a jej zdravotný stav sa po návštevách zlepšil. Navštevuje aj neurológa,
podľa záverov ktorého je možné, že poškodenie zdravia žalobkyne bolo spôsobené fyzickými útokmi
zo strany žalovaného. Žalobkyňa zopakovala, že vlastní spolu so žalovaným v BSM len byt, v ktorom

v súčasnosti býva. Tiež vlastnili dom v Zeleniciach, ktorý predali v apríli 2015 a polovica kúpnej ceny
72.000 eur bola žalobkyni zaslaná na účet. Pripustila, že v letných mesiacoch máj, jún, júl, august
2015 umožňovala žalovanému vstup do bytu, a to výhradne za účelom návštev maloletých detí za
svojej prítomnosti na hodinu až dve denne, keďže sa žalovaný správal slušne. Žalovaný v byte od
zákazu vstupu nikdy neprespal. V septembri 2015 žalobkyňa zistila, že žalovaný podstupuje akýsi rituál
okultistického charakteru, z čoho mala strach, že im chce týmto spôsobom ublížiť, a preto od septembra

2015 už neumožňuje žalovanému vstup do bytu, ani za účelom návštev detí. Žalobkyňa uviedla, že
niekedy žalovanému vulgárne nadávala, čo bola reakcia na jeho vulgárne nadávky, keďže to bolo
neznesiteľné. Nikdy na žalovaného fyzicky neútočila.

24. Žalovaný sa vyjadril, že nehnuteľnosť v Chtelnici, ktorej je vlastníkom, pozostáva z bytov, ktoré

prenajíma, je teda vhodná na bývanie, a ostatné nehnuteľnosti nie sú vhodné na bývanie. Nemá žiadne
nájomné právo, ani právo užívania formou vecného bremena k iným nehnuteľnostiam vhodným na
bývanie. Doplnil, že desať rokov nebola žalobkyňa preukázateľne zranená, ani nemala žiadnu modrinu
od neho. Ochorenie, ktoré uvádza žalobkyňa, je chronické degeneratívne ochorenie platničiek, ktorými
trpia tisíce ľudí. Vierohodnosť lekárskej správy od neurológa je úplne nulová, keďže takúto lekársku

správu podáva žalobkyňa pred každým pojednávaním a on jej ju vystaví vždy, keď k nemu príde. V
júli 2015 žalovaný prespal v byte, keď žalobkyňu s celou rodinou odvážal na letisko na dovolenku
do Turecka. Tri týždne počas letných prázdnin žalobkyňa spoločne s deťmi a so žalovaným bývala v
rodinnom dome rodičov žalovaného na Dúhovej ulici v Trnave. Počas letných prázdnin roku 2015 mal
žalovaný neobmedzený styk s deťmi cez deň i večer. V októbri 2015 bol s maloletým E. na tenisovom

turnaji v Bratislave, ktorý trval 4 dni a 2 dni tam bola aj žalobkyňa. Asi od polovice októbra 2015 sa
žalovaný nestretáva s maloletými deťmi, keďže žalobkyňa mu v tom bráni. Žalovaný žiadal súd, aby
žalobu o vylúčenie z užívania nehnuteľnosti zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu.

25. Žalobkyňa navrhla v konaní vypočuť ako svedkov deti a svoju matku, ktorí mali byť prítomní

pri nevhodnom správaní žalovaného v ich byte. Na to žalovaný navrhol vo veci vykonať znalecké
dokazovanie znalcom z oblasti psychológie a psychiatrie za účelom vyšetrenia duševného stavu
žalobkyne, lebo navrhla vykonať výsluch dvojičiek, aj toxikologické vyšetrenie krvi, či nie je žalobkyňa
pod vplyvom liečiv alebo psychotropných látok.

26. Na pojednávaní dňa 11.2.2016 svedkyňa X. T.-matka žalobkyne uviedla, že manželstvo jej dcéry
a zaťa nikdy nebolo rovnocenným zväzkom, žalovaný bol ten dôležitý a nadčlovek. Svedkyňa bola
prítomná pri viacerých hádkach medzi manželmi, keď tieto hádky začal žalovaný, urážal žalobkyňu a
nadával jej, že je neschopná, psychiatrická, že si nevie zarobiť ani na slanú vodu. Takto ju ponižoval.
Oslovoval ju „drblina, jeblina“ a boli pri tom prítomné aj deti, na čo žalovaný nikdy nebral zreteľ, nevadilo

mu to. Veľakrát pri hádkach žalovaný žalobkyni sprosto vynadal a zobral jej kľúče od auta. Tiež bola
svedkom fyzických útokov žalovaného voči žalobkyni, videla ako ju schmatol, mixoval ňou, držal jej hlavu
pod bradou, trieskal jej čelom do hlavy a bručal ako zver. Tieto útoky žalovaného vyvolalo niečo, čo sa
mu znepáčilo, napríklad keď bol unavený, chcel mať kľud. Žalobkyňa povedala, že si chce niečo kúpiť a
jemu sa nechcelo chodiť po obchodoch. Žalovaný mal vždy dostatok peňazí, doma ich mávali pohodené.

Dával žalobkyni určitú čiastku a keď ju minula, dal jej v prípade potreby ďalšie peniaze. Podľa svedkyne
mal žalovaný chladný citový život, neprejavoval milotu, s deťmi sa nehral, nekočíkoval, nešiel sa s nimi
prejsť, i keď chodili ako rodina na výlety, on sám s deťmi nikdy nešiel. Svedkyňa nezažila negatívne
prejavy správania žalovaného voči deťom, ale dvojičky i H. jej povedali, že otec mamu škrtil a im mixoval
hlavou. Počas trvania manželstva strán svedkyňa u žalobkyne zbadala, že jej dosť padali vlasy, schudla,

bola uzavretá, vážna, zamĺknutá, prestala sa smiať, mala problémy s pleťou, robili sa jej vyrážky na tvári.
Svedkyňa ešte uviedla, že žalovaný na ňu útočil, že ona nabáda dcéru, aby sa rozviedla, lebo ona je
sama rozvedená a žalobkyňa vyrastala v neúplnej rodine.27. Žalobkyňa cestou právneho zástupcu oznámila súdu, že voči žalovanému bolo vznesené obvinenie
pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Doložila znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený v trestnej
veci ublíženia na zdraví na základe trestného oznámenia zo dňa 26.3.2015. Toto konanie bolo spojené

s už prebiehajúcim trestným konaním číslo ORP-1862/1-OVK-TT-2013. Z tohto posudku vyplýva, že
zranenia žalobkyne mohli byť spôsobené tak, ako to ona uvádza a nejedná sa o zranenia v dôsledku
zlého držania tela alebo chronické poškodenie, načo poukazoval žalovaný. Tiež bolo uvedené, že
žalovaný bezplatne užíva novostavbu jeho rodičov na Dúhovej ulici v Trnave.

28. Žalovaný žiadal súd o prerušenie tohto konania až do obdobia právoplatného ukončenia trestného
konania vedeného na ORPZ v Trnave pod ČVS: ORP-1862/1-OVK-TT-2013. Výpoveď svedkyne - matky
žalobkyne považoval za absolútne neobjektívnu, nekorektnú. Žalovaný deti od mala viedol k športu,
v piatich rokoch E. a N. dokázali samostatne zlyžovať najvyššie zjazdovky vo Vysokých Tatrách na
Štrbskomplese,vpiatichrokochvedelisamostatneplávať,odpiatichrokovdetiindividuálnenavštevovali
hodiny anglického jazyka v súkromnej jazykovej škole, maloletá dcéra N. pravidelne navštevovala

hodiny baletu, výtvarný krúžok, jazdila na koňoch, maloletý E. od šiestich rokov pravidelne individuálne
každý deň v pracovných dňoch absolvoval tenisový tréning s tenisovým trénerom. Každoročne s deťmi
absolvoval pobyt vo Vysokých Tatrách, spoločne trávili zahraničné dovolenky pri mori, vždy na deti
pôsobil výchovne, viedol ich k zodpovednosti, slušnosti. Matka žalobkyne poňala ich spoločné deti ako
výrobný podnik na svoje obohacovanie a bezprácne dožitie. Svokra podľa žalovaného zámerne pred

súdom klamala a zavádzala, keď tvrdila, že sa žalovaný o svoje maloleté deti nestaral, opak je pravdou.
Prvých 12 mesiacov mala jedno z dvojičiek nonstop v opatere matka žalovaného. Žalovaný celé konanie
považuje za vykonštruované a slúžiace iba jednej veci, aby mu žalobkyňa neustále znemožňovala styk
s deťmi, viedla deti k neúcte k svojmu otcovi s tým, aby po rozvode prišla k majetkovému profitu s
požadovaným vysokým výživným. Označil žalobkyňu za „obyčajnú zlatokopku“, ktorá za peniaze a pre

peniaze dokáže plynulo klamať a zavádzať.

29. Žalobkyňa s návrhom žalovaného na prerušenie konania súhlasila, avšak podotkla, že cieľom tohto
konania nie je dokazovať trestnoprávnu zodpovednosť žalovaného, ale len umožniť žalobkyni nájsť si
bezpečné útočisko, kde by ju žalovaný nemohol psychicky, ani fyzicky atakovať. Konanie sa neprerušilo,

lebo na takýto postup súd nevidel dôvod. Na pojednávaní dňa 11.1.2017 bola pripustená zmena petitu
žaloby, keď manželstvo strán sporu bolo medzičasom právoplatne rozvedené dňa 3.11.2016. Doposiaľ
nedošlo k vyporiadaniu BSM, ani nebola podaná žaloba na súd.

30. Žalovaný uviedol, že sa plánuje nasťahovať do nehnuteľnosti, kde má zakázaný vstup, lebo

žalobkyňa mu bráni v stretávaní s deťmi takmer tri roky. Neželá si, aby priateľ žalobkyne a žalobkyňa
užívali ich spoločný majetok. Žalovaný chce vstúpiť do bytu z dôvodu, „aby si to žalobkyňa v hlave
zresetovala“ a umožnila mu styk s deťmi v zmysle súdneho rozhodnutia.

31. Žalobkyňa cestou svojho zástupcu uviedla, že v tomto konaní stačí preukázať, že sa žalovaný

dopúšťal a dopúšťa násilia voči žalobkyni bez ohľadu na výsledok trestného konania. Žalovaný sa
domáha vstupu do nehnuteľnosti len z dôvodu, aby mohol pokračovať v násilí na žalobkyni, ktoré sa
prejavovalo odpočúvaním, vyhrážkami, nadávkami. Dve znalkyne z odboru psychológie konštatovali, že
žalobkyňa trpí syndrómom týranej osoby.

32. Žalobkyňa doplnila výpoveď svojho zástupcu, že dvojičky aktuálne navštevujú gymnáziá, dosahujú
veľmi dobré výsledky, majú zabezpečené rodinné zázemie v byte. Komunikácia medzi účastníkmi je
momentálne taká, že žalovaný zablokoval deťom telefón, ktorý im predtým daroval k narodeninám a
potom im ho následne vrátil, vulgárne sa správal pri osobnom stretnutí s E. koncom októbra 2016, čo
bolo posledné stretnutie žalovaného s ním. Keď chodil na tréningy, celú cestu E. v aute nadával, nato

chlapec volal žalobkyni, aby prišla pre neho, nerozumel slovám, ktoré mu hovoril, že má niečo šedé a
biele v hlave, že nech začne rozmýšľať tým šedým, vulgárne sa vyjadroval na adresu žalobkyne a jej
priateľa.Následneprišlažalobkyňaautompresynanatenis,chlapecjučakalvonkupredotcovýmautom,
rozplakal sa a povedal, že otec mu vytrhol mobil, ktorý mu daroval, nato otec vystúpil z auta, pristúpil k
autu matky, otvoril dvere, povedal, nech ide E. na tréning, vynadal matke a treskol jej dverami na aute.

E. následne vrátil mobilný telefón. Deti nechcú byť vystavované takémuto správaniu otca, žalobkyňa
požiadala žalovaného, aby sa takto nesprával. Okrem tohto stretnutia sa videli strany sporu už len na
súdoch. E. teraz nechodí na tréningy, otec mu prestal platiť tenis a uviedol, že žalobkyňa ich má zaplatiť z
výživného do rozvodu. Žalovaný žalobkyni denne volal aj 50-krát v lete v roku 2016, preto si zablokovalahovory. Zmenilo sa to na 25-krát, poprípade 15-krát. Od nového roka 2017 so žalovaným odmieta
komunikovať a nezavolal ani raz, z čoho je žalobkyňa šťastná. Telefonáty boli ubíjajúce, vydierajúce. V
byte momentálne žije žalobkyňa s troma maloletými deťmi, inú nehnuteľnosť nevlastní. V prípade, že

žalobkyňa nedvíhala telefón, tak volal žalovaný jej priateľovi a zhruba 3-krát sa domáhal vstupu do bytu
a vyzýval ho „na férovku“.

33. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa mu takmer tri roky neustále bráni v styku s deťmi. Tvrdil, že súdy
legalizujú choromyseľné správanie matky voči deťom, bezbreho ju chránia, žalobkyňa si z konajúcich

súdov, polície a iných štátnych inštitúcií robí srandu. Súdy žiadala na výživnom súhrnne mesačne čiastku
5.750 eur, a to v skladbe výživné na spoločné deti 3.000 eur, výživné na manželku 2.000 eur, výživné
na syna z prvého manželstva 750 eur. Aj z uvedeného vyčíslenia jej finančných požiadaviek je jasné,
že matka si z detí robí výrobný podnik, ich otca za pomoci zločineckej skupiny podvodníkov daňových a
ich právnych zástupcov kriminalizujú vymyslenými trestnými obvineniami za týranie najskôr spoločných
detí, následne týranie manželky, resp. v opačnom poradí, následne týrania syna z prvého manželstva

a keď zistili, že vznesené obvinenie so sadzbou v trestnom poriadku do 8 rokov, akosi so žalovaným
nehýbe, tak si spomenuli, že žalobkyňa má problémy s krčnou chrbticou a tak vykonštruovali trestné
oznámenie v súvislosti s poškodením zdravia a s posunom medzistavcovej platničky v oblasti 5-6 stavca,
ale zabudli v trestnom konaní aj vyšetrovateľa aj znalca informovať, že žalobkyňa v roku 2006 prekonala
ťažkú autonehodu, kde naozaj zázrakom prežili ich spoločné deti. Svoj vzťah k žalobkyni opísal ako

vzťah absolútne indiferentný, čiže nemá k nej vzťah nijak negatívny, ani pozitívny, vníma ju ako matku
ich spoločných detí. Vzhľadom na to, že ju poznal ako študentku od jej 18 rokov a bol jej bývalý triedny
učiteľ, tak ju poznal ešte v čase, keď bola mladá, pekná a „svojim spôsobom ešte mozgové funkcie mala
nezmenené; v súčasnosti evidentne vykazuje známky predčasného poškodenia mozgových funkcií
porovnateľné s prirodzeným vekom a vývojom človeka vo veku okolo 60 rokov, čomu zodpovedá aj jej

súčasný partner“, takže z pohľadu žalovaného jej želá pevné zdravie a dobrý vzťah do budúcna s jej
partnerom. Pred rokom v zime absolvoval žalovaný samostatne s deťmi štvordňové lyžovačky.

34. Na pojednávaní dňa 3.4.2017 bol vypočutý svedok H. M., syn žalobkyne, ktorý uviedol, že k
žalovanému nemá žiaden vzťah. Žalobu vo veci podala jeho matka, lebo na ňu bol vyvíjaný psychický

nátlak a fyzické útoky. Taktiež aj na svedka a jeho súrodencov. Žalovaný sa im vyhrážal, nadával a
fyzicky napádal svedka, matku aj súrodencov. Išlo o trasenie hlavou, vycieranie zubov, sácanie, pľutie
a vyhrážanie roztopením v kyseline, guľkou v hlave, keď sa strany sporu hádali alebo mal žalovaný zlú
náladu. Keď žalovaný opustil spoločný byt, atmosféra sa zlepšila. Potom žalovaný začal telefonovať
žalobkyni a keď nezdvihla, tak súrodencom. V telefonátoch sa žalovaný vyhrážal alebo znova nadával.

Aktuálne žalovaný voláva žalobkyni cez víkendy cca o 6.20 hod. ráno. Žalobkyňa nezdvíha telefón,
vypína si ho. Žalovaný potom ešte zavolá pár krát cez deň.

35. Svedok ďalej uviedol, že počas letných prázdnin v roku 2015 bývali spoločne v rodinnom dome na
Dúhovej ulici v Trnave, strávili spoločne pobyty v roku 2015 a 2016 vo Vysokých Tatrách, žalovaný chodil

v rokoch 2015 a 2016 s jeho matkou na nákupy do Rakúska a Bratislavy, absolvoval s bratom E. v
roku 2014 a 2015 tenisové turnaje. Najviac sa žalovaný venoval E., lebo chodil na tenis. Každého z detí
žalovaný týral, boli tam fyzické a psychické útoky, sestru aj obťažoval. Svedkovi nadával za maličkosti,
povedal, že je „kokot“ a „piča“ sestre alebo matke. Tieto nadávky boli na dennom poriadku. Napríklad keď
brat nechcel ísť na tenisový tréning. Žalovaný z domu odchádzal do práce okolo 6:30 hod. a prichádzal

okolo 16tej až 17 tej hodiny. Spávať chodil o 19:30 alebo 20:00 hod. Členov rodiny týral po práci cez
pracovný týždeň a cez víkendy aj poobede.

36. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný momentálne atakuje aj jej právneho zástupcu. Vyhráža sa, že dá
vydediť deti, to napísal aj žalobkyni v sms správe. Za posledné dva týždne jej 11 krát denne telefonoval.

Podala na žalovaného trestné oznámenie za tieto telefonáty aj za to, že jej prepichol pneumatiky na
aute, čím ohrozil zdravie a život žalobkyni i maloletých detí. V piatok 31.3.2017 o 19.23 hod. žalovaný
telefonoval žalobkyni po niekoľký krát, zdvihla telefón a začal vrieskať do telefónu: „Ten starý kokot...“
a v tom to zložila, lebo to na žalobkyňu nevplýva dobre. Známi oznámili žalobkyni, že žalovaný sleduje
jej alebo priateľove auto na Spartakovskej ulici.

37. Žalovaný sa vyjadril, že „evidentne degeneratívne ochorenie chrbtice, ktorým trpí žalobkyňa
prechádza plynulo aj na mozgové tkanivo“. S obľubou rozpráva nepravdy; v prípade, že sa jej položí
konkrétna otázka, nevie odpovedať. Tak ako to bolo aj v prípade, keď vo všetkých súdnych konaniachaj v trestnom konaní tvrdila, že za jej poškodeným zdravím stoja ataky žalovaného, čo potvrdili podľa
slov žalobkyne aj mnohí lekári, avšak keď sa položí konkrétna otázka, ktorý z lekárov uvedené povedal,
žalobkyňa nevie odpovedať. Taktiež je to aj s údajným sledovaním. Žalovaný pripustil, že žalobkyni

opakovane telefonoval v súvislosti s tým, že 7 mesiacov nerešpektuje rozhodnutie súdu o úprave práv a
povinností voči maloletým deťom, nielen v čase do rozvodu, ale aj po rozvode, napriek tomu, že žalovaný
si všetky povinnosti plní na 100%. S deťmi bol naposledy začiatkom decembra 2016. Telefonátmi sa
domáha stretnutia s maloletými deťmi. Taktiež pripustil, že opakovane žalobkyňu a jej priateľa žiadal,
aby sa nezdržiaval v ich spoločnom byte na L. XX, M., kde neoprávneným spôsobom užíva majetok

žalovaného, s čím on zásadne nesúhlasí. Žalovaný býva v rodinnom dome svojich rodičov občas sám,
občas s rodičmi a občas príde aj nejaká návšteva.

38. Na pojednávaní dňa 12.4.2017 boli vypočuté ako svedkovia deti strán sporu, N. a E. F., obaja nar.
XX.X.XXXX, ktorí majú 12 rokov. Svedkov navrhla vypočuť žalobkyňa k okolnostiam, ktoré súviseli so
spolužitím žalobkyne a žalovaného v spoločnej domácnosti s nimi.

39. N. si praje, aby otec nechodil do ich bytu a aby sa tam už nevrátil. Pokiaľ býval s nimi, správal sa
zle, mame nadával a niekedy ju aj zbil. Teraz je to lepšie, keď s nimi otec nebýva. Otázky žalovaného
na svedkyňu, jeho dcéru, nesúviseli s prejednávanou vecou, preto ich súd nepripustil. Otec N. po jej
výsluchu uviedol, že sa vzdáva možnosti položiť ďalšie otázky maloletým deťom, vzhľadom na to,

že sa vo všetkých súdnych konaniach vyjadroval, že výsluch maloletých detí pred súdom považuje
za psychologicko-právne nesprávny a deti traumatizujúci postup, čo sa potvrdilo i položením dvoch
otázok, ktoré podľa žalovaného bezprostredne súviseli s predmetom žaloby. Žalovaný uviedol, že deti
sú dlhodobo pod tendenčným vplyvom matky.

40. E. označil strany sporu, že sú to jeho rodičia. Vedel, že konanie je ohľadom bytu, aby tam otec
nebýval. Keď mama nesplnila to, čo si otec želal, bolo doma zle. Mama im kúpila nového psa, spali
zamknutí v izbe, otec došiel domov, začal hučať, aby otvorili dvere, že chce späť peniaze, ktoré dal
mame na domácnosť v predchádzajúci deň a mama sa bála. Otec rozbil sklenenú výplň dverí, chcel
roztrhať mame košeľu, ktorú mala položenú na skrini, otec sotil mamu na posteľ, kde bola sestra aj

pes, mama priľahla psa a buchla si hlavu. Potom prišla polícia. Predtým sa otec vyhrážal, že dá mamu
roztopiť do kyseliny a že skončí s guľkou v hlave. E. mal vtedy štyri alebo päť rokov. Otec tiež sotil mamu
do sedačky, spadla na zem a tam ju škrtil. Zavolali záchranku a odniesli mamu do nemocnice. Teraz keď
s nimi otec nebýva, je to omnoho lepšie, majú väčší kľud, dvojičky už spávajú samé v izbe asi rok a pol.
E. si nepamätal, kedy bol s otcom naposledy a uviedol, že ho to vôbec netrápi.

41. Strany sporu zhodne uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Následne žalovaný
navrhol vypočuť priateľa žalobkyne S. N., ktorý návrh súd zamietol, lebo táto osoba je blízkou osobou
žalobkyne, je irelevantné, či chodieva do bytu strán sporu, keď v tomto konaní sa rieši naplnenie
predpokladov na vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti.

42. Podľa upomienky zo 14.2.2017 v súvislosti s užívaním bytu na L. 14 v M. eviduje Bytové družstvo
v Trnave k 31.1.2017 nedoplatok spolu vo výške 291,71 eur. Podľa ďalšej upomienky zo 7.4.2017
predstavuje nedoplatok k 31.3.2017 sumu 894,93 eur. Podľa upomienky pred odpojením z 21.2.2017
od ZSE Energia, a.s. sú neuhradené záväzky za elektrinu v byte na L. XX v M. vo výške 51 eur.

43. Žalobkyňa záverom cestou zástupcu uviedla, že akákoľvek forma násilia je absolútnym potlačením
práv na pokojný rodinný život, rozvoj osobnosti v oblasti jej psychickej a fyzickej integrity, možnosti
sebarealizácie z pozície rovnocennosti, zachovania cti a dôstojnosti. Násilie sa prejavuje nielen vo
fyzickej rovine, ale aj ako násilie psychické, sociálne, ekonomické a sexuálne. Za násilie treba považovať

aj neustále kontrolovanie, sledovanie, odpočúvanie, vyhrážanie, vyvolávanie strachu alebo stresu, ktoré
ohrozuje fyzické alebo psychické zdravie obete násilníka. Psychickým násilím sú činy, ktoré spôsobujú
psychické nepohodlie, stavy úzkosti a strachu. Ide aj o vyhrážanie sa čímkoľvek. Za psychické násilie
sa považuje citové, slovné týranie, ktoré obeť deptá, ničí vnútorne, narúša jej psychiku. Patria sem
aj vyhlásenia, že si obeť vymýšľa a nie je duševne v poriadku. Takéto násilie nezanecháva žiadne

viditeľné poranenia, napriek tomu býva najhoršou formou násilia a v tomto prípade je spojené aj s
fyzickým násilím. Z vykonaného dokazovania podľa žalobkyne vyplynulo, že nielen u nej ale aj u ich
maloletých detí sa prejavil syndróm týranej osoby. Žalovaný sa v tomto konaní viac krát vyjadril, že sa do
predmetného bytu chce vrátiť a chce naďalej pokračovať v psychickom násilí voči žalobkyni. Žalovanýnaďalej pokračuje v sledovaní, ponižovaní a vyhrážaní žalobkyni a jej právnemu zástupcovi. Vyhráža
sa a sleduje aj súčasného priateľa žalobkyne, chodí na všetky jeho trestné konania na tomto súde.
Žalovaný niekedy aj niekoľko krát resp. desiatok krát denne vyvoláva žalobkyni, dokonca aj v nedeľu

ráno o 6.20 hod. Hovorí jej, že už má vybavené, že sa do bytu vráti. To isté hovorí aj maloletým deťom.
Nie je to nič prekvapujúce, pretože aj na tomto súde niekoľko krát tvrdil, že trestné stíhanie voči nemu
bude zastavené, zrušené, že bude trestne stíhaná žalobkyňa. Označuje ju za psychicky chorú, smeje
sa nad jej plačom, využíva všetky konania na jej osočovanie a urážanie. Žalovaný sa zo začiatku oháňal
tým, že v trestnom konaní má status svedka, keď trestné konanie pokročilo do štádia, že žalovaný sa stal

obvineným, apeluje na prezumpciu neviny. Žalovaný sa priznal, že odpočúval žalobkyňu technickými
zariadeniami a že „sa rozbila vitrína v byte“. Zo svedeckých výpovedí v tomto konaní sa preukázalo,
že deti aj žalobkyňa mali zo žalobcu strach a obavy, v byte sa museli zamykať a vyhľadávať pomoc
psychiatrov.

44. Žalovaný záverečnú reč žalobkyne považoval za „nevydarenú beletriu argentínsko-mexického

typu“ plnú ničím nepodložených tvrdení. Žalovaný uviedol, že počas svojej praxe, keď pôsobil ako
stredoškolský učiteľ sedem rokov poskytoval svoje odborné, teoretické a praktické vedomosti viac ako
300študentom,zktorýchmnohívsúčasnostipôsobiaakolekári,učitelia,psychológovia,prípadepracujú
v Rakúsku, Švajčiarsku. Z uvedených dôvodov žalovaný tvrdenia žalobkyne považuje za psychopatické.
Pre zracionalizovanie a zefektívnenie súdneho konania zvyšok záverečnej reči žalovaný súdu dodal v

písomnejpodobe,kdeuviedol,žeprevyhoveniežalobemusíbyťexistenciafyzickéhoalebopsychického
násiliapreukázaná,nestačílenosvedčenienárokuakoprinariadeníneodkladnéhoopatrenia.Násilienie
jekonflikt,kdesastretávajúrovnocennéstrany.Pripustil,žemanželstvostránsporusprevádzalikonflikty,
aj po rozvode dochádzalo k nezhodám, avšak spolužitie žalobkyne so žalovaným nebolo natoľko
neznesiteľné, že by táto intenzita odôvodňovala vyhovenie žalobe. Pri hádkach (bývalých) manželov boli

prítomní iba oni dvaja a každý z nich opisoval priebeh odlišne. Matka žalobkyne počula o hádkach iba
sprostredkovane od svojej dcéry, teda ich nevnímala svojimi zmyslami. Pokiaľ aj bola osobne prítomná,
konflikty neboli natoľko intenzívne, aby odôvodňovali vyhovenie žalobe. Žalovaný upozornil, že doteraz
nebol uznaný vinným v trestnom konaní, ktoré je stále v štádiu vyšetrovania. Vyživovaciu povinnosť
voči dvojičkám si žalovaný riadne plní. Styk s nimi sa však nerealizuje, nakoľko podľa žalovaného

matka deti manipuluje. Žalovaný styk zakázaný ani obmedzený s deťmi nemá, žalobkyňa sa vyjadrila,
že mu v styku nebráni, čo by v prípade skutočného týrania detí ich matka určite zakázala. Žalovaný
žiadal, aby súd na výpovede detí neprihliadal, nakoľko sú zmanipulované matkou už po dobu takmer
troch rokov. Žalovaný v závere už len namietal procesný postup súdu, navrhoval pokračovať v konaní
podľa pôvodného petitu, postrádal oznámenie predbežného právneho posúdenia veci a zopakoval, že

sa nedopustil žiadneho psychického ani fyzického násilia na žalobkyni, ktorá rada vyvoláva konflikty a
provokuje, čoho dôsledkom bol aj rozvod ich manželstva. Vyčítal žalobkyni ako matke ich spoločných
detí, že preferuje známosť so starším pánom pred ich otcom, čo je súčasný rozpor medzi stranami sporu.
Žalobkyňa pokladá za psychické týranie to, že sa žalovaný ako otec ich detí telefonicky domáha správy
o deťoch. Neplatí za byt, kde býva s priateľom, exekúcia príde žalovanému, čo je v rozpore s dobrými

mravmi a spravodlivosťou.

45. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

46. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja
manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním
a udržiavaním.

47. Podľa 146 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a

povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich
súd (1). Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu
k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie
neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k
domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne

vylúčiť (2).48. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

49. Účelom ods. 2 citovaného ustanovenia § 146 Občianskeho zákonníka je ochrana oprávnených
záujmov manžela (aj bývalého pri nevyporiadanom BSM) a blízkych osôb (§ 116 OZ), ktoré bývajú
v spoločnom byte alebo dome s druhým manželom pred násilným správaním tohto manžela, a
to obmedzením, prípadne úplným vylúčením z užívania spoločnej veci. Súd si je vedomý, že

obmedzenie, resp. vylúčenie užívateľského oprávnenia manžela predstavuje závažný zásah do jeho
spoluvlastníckeho práva a je tak výnimočným zásahom do jeho práv podľa § 123 a § 144 OZ, avšak
deje sa tak v záujme ochrany práv na život a zdravie blízkych osôb, konkrétne v danom spore v záujme
ochrany bývalej manželky a detí.

50. Násilné správanie manžela nemusí vykazovať znaky trestného činu, ale malo by ísť o konanie

sústavné, dlhodobé alebo závažnej intenzity odôvodňujúce zásah do jeho vlastníckeho práva. Splnenie
týchto podmienok musí preukázať druhý manžel, ktorý sa domáha súdnej ochrany. Vecne legitimovaní
sú v tomto spore iba manželia alebo bývalí manželia, ktorí majú byt alebo dom v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov.

51. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu sú bývalí manželia, ktorých
manželstvo bolo uzavreté 18.12.2004 a právoplatne rozvedené dňa 3.11.2016 rozsudkom tunajšieho
súdu č.k. 20P/160/2013-574 z 23.9.2016. V časti zverenia maloletých detí matke bol tento rozsudok
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11CoP/15/2017 z 29.3.2017, právoplatným
21.4.2017. Z manželstva bývalých manželov pochádzajú dve deti, N. a E. F., obe narodené XX.X.XXXX,

ktoré žijú so žalobkyňou - ich matkou v byte na L. ulici XX v M., aj so synom žalobkyne z prvého
manželstvaH.M.,nar.X.X.XXXX.StranysporuvlastniavBSMtento4-izbovýbyt,ktorýjezapísanýnaLV
č. XXXX Okresným úradom M., katastrálnym odborom, pre okres M., obec M., kat. úz. M.; nachádza sa
na druhom nadzemnom podlaží bytového domu súp.č. XXXX postaveného na pozemku parc.č. XXXX/
XX. Žalobkyňa inú nehnuteľnosť nevlastní. Bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu nebolo doposiaľ

vyporiadané.
52. Žalovaný momentálne v uvedenom byte nebýva; domácnosť opustil dňa 3.4.2014, lebo mu
bolo predbežným opatrením tunajšieho súdu č.k. 37C/73/2014-42 z 1.4.2014 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/257/2014 z 12.5.2014, oboma právoplatnými dňa 20.5.2014,
dočasne nariadené nevstupovať do sporného bytu, až do právoplatného skončenia konania o vylúčenie

žalovaného z užívania tohto bytu.
53. V manželstve strán sporu sa vyskytovali od počiatku konflikty, dochádzalo medzi nimi k fyzickým
stretom, pričom žalobkyňa podala na žalovaného viacero trestných oznámení. Žalovaný je trestne
stíhaný za zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Trestné konanie nebolo doposiaľ skončené. Celé
trestné konanie je podľa žalovaného účelovo vykonštruované, aby mu žalobkyňa znemožnila styk s

maloletými deťmi. Do spornej nehnuteľnosti chodí terajší priateľ žalobkyne. Žalovaný sa stále domáha
nasťahovania do nehnuteľnosti, kde má zakázaný vstup, lebo sa tam chce stretávať s deťmi a „aby si
to žalobkyňa v hlave zresetovala“.

54. Podľa žalobkyne sa žalovaný domáha vstupu do nehnuteľnosti len z dôvodu, aby mohol pokračovať

v násilí na nej, ktoré sa prejavovalo odpočúvaním, vyhrážkami, nadávkami, svedčia o tom aj znalecké
posudky dvoch znalcov z odboru psychológie, ktoré sú založené v spise, v ktorých je jednoznačne
konštatované, že žalobkyňa trpí syndrómom týranej osoby. Momentálny zdravotný stav detí, odkedy
nežijú so žalovaným v spoločnej domácnosti sa ustálil, dosahujú veľmi dobré študijné výsledky, E. od
vylúčenia otca z bytu pribral 10 kg. Deti začali spávať samé.

55. Strany spolu v súčasnosti navzájom nekomunikujú, žalobkyňa si žalovaného zablokovala v telefóne,
lebo jej aj 50-krát volal za deň, potom 25-krát, poprípade 15-krát. Od nového roka telefonáty na chvíľu
prestali, no žalovaný začal žalobkyni opätovne volávať počas dňa od skorého rána. Telefonáty sú pre
žalobkyňu ubíjajúce. Uviedla, že ak by deti chceli, môžu ísť za otcom kedykoľvek, žalobkyňa im v tom

nebráni.

56. Žalovaný svoj vzťah k bývalej manželke opísal ako absolútne indiferentný, spoznal ju počas
študentských čias, keď bola ešte mladá, pekná a keď ešte „mozgové funkcie mala nezmenené“. Vsúčasnosti podľa žalovaného „evidentne vykazuje známky predčasného poškodenia mozgových funkcií
porovnateľné s prirodzeným vekom a vývojom človeka vo veku okolo 60 rokov“, čomu zodpovedá aj
jej súčasný partner. Žalovaný sa venoval deťom, keď ich naučil lyžovať, syn hrával intenzívne tenis,

uhrádzal im hodiny angličtiny.

57. Podstatou týrania zo strany žalovaného bolo neustále urážanie, sledovanie žalobkyne, fyzické
útoky na ňu, tiež útoky vo forme psychického nátlaku a nátlaku v oblasti financií. Žalovaný sa vyhrážal
žalobkyni roztopením v kyseline, znetvorením tváre, skončením guľkou v hlave, trieskal svoje čelo

o jej čelo, vycieral zuby a vydával pri tom zvuky, škrtil žalobkyňu. Tieto prejavy potvrdili vo svojich
výpovediach i maloleté deti vypočuté ako svedkovia v konaní. Žalobkyňa trpela úzkosťou, vraciavala
a vypadávali jej vlasy, trpela triaškou, v noci nespávala, bola unavená, vyčerpaná, bolela ju hlava a
trpela závratmi, mala kožné problémy na tvári a žalovaný sa vyjadril, že „konečne je on pekný“. Na
všetkých inštitúciách a úradoch označuje žalovaný žalobkyňu za duševne chorú a labilnú, vyhráža sa
jej, že ju zbaví svojprávnosti, že skončí v Pezinku s dvomi igelitkami na ulici, bez peňazí. V televízore

mala nainštalované odpočúvacie zariadenie, ktoré tam dal žalovaný. Žalovaný raz rozbil sklenenú výplň
na dverách a rozrezal si ruku. Odvtedy mala dcéra panický strach kdekoľvek sa pohybovať sama.
Žalovaný tiež hodil žalobkyňu o sedačku, maloleté deti stáli pri nej a zachraňovali ju, pričom žalovaný
sa smial so slovami: „ty piča vyjebaná, tak ti treba“. Žalobkyňa ošetrujúcemu lekárovi uviedla, že
sa šmykla na balkóne. Žalobkyňa navštevuje psychológa, chodí na terapie a nemá záujem obnoviť

so žalovaným spolužitie, pretože k nemu cíti neprekonateľný odpor. Žalovaný arogantným spôsobom
žalobkyňu ponižoval, neakceptoval ju ako manželku, matku maloletých detí, partnerku. Bola pre neho
nikto. Kontroloval žalobkyňu kde sa pohybuje, zakazoval jej stretávať sa so známymi, vydeľoval jej
peniaze. Vyhrážal sa žalobkyni tak, že ju zobral na ruky, alebo za vlasy pred deťmi na balkón, povedal, že
ju „vyjebe“ z balkóna a že by to urobil, keby nemali spolu deti. Stávalo sa to, keď žalobkyňa nesplnila, čo

chcel žalovaný, nestotožnila sa s jeho názorom. Synovi H. vulgárne nadával, hovoril mu, že je „panchart,
drbo, nula“. Dcére N. hovoril, že je „krava vyjebaná, piča tlstá“, keďže bola bacuľatejšia a synovi E.
nadával do „pankhartov“. Deti ponižoval tým, že im hovoril, že sú nuly ako ich matka, že v živote nič
nedokážu a že peniaze dostanú, až keď si to zaslúžia. Stalo sa, že žalovaný keď bol nahnevaný, tak
neprimeraným spôsobom udrel deti, pľul na nich aj na žalobkyňu.

58. Žalobou o vylúčenie z užívania bytu sleduje žalobkyňa ochranu svojej duševnej a telesnej integrity
pred žalovaným, ktorá má prednosť pred ochranou vlastníckeho práva žalovaného. Žalovaný vlastní aj
iné nehnuteľnosti. Momentálne býva v dome svojich rodičov občas sám, občas s rodičmi a občas aj s
nejakou návštevou.

59. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa nebola nikdy žiadnym závažným zranením postihnutá. V priebehu
konania žalovaný uviedol, že majú strany štandardný, korektný vzťah, žalobkyňa mu istú dobu nebránila
v styku s deťmi, štyri dni boli aj na spoločnom predĺženom víkende vo Vysokých Tatrách. Chodili spolu
do nákupných centier do Bratislavy. Dôvodom podávania trestných oznámení bola podľa žalovaného

impulzívna povaha žalobkyne so sklonmi k hysterickému správaniu.

60. Žalobkyňa potvrdila, že keď sa žalovaný správal slušne, umožnila mu vstup do bytu. V septembri
2015 zistila, že žalovaný podstupuje akýsi rituál okultistického charakteru, z čoho mala strach, preto mu
prestala umožňovať vstup do bytu a neumožňuje mu ho ani za účelom návštev detí.

61. Svedkyňa - matka žalobkyne potvrdila, že žalovaný ju ponižoval, nadával jej „drblina, jeblina“ a boli
pri tom prítomné aj deti, videla ako žalovaný žalobkyňu chmatol, mixoval ňou, držal jej hlavu pod bradou,
trieskal jej čelom do hlavy a bručal ako zver. Žalovaný mal vždy dostatok peňazí, dával žalobkyni určitú
čiastkuakeďjuminula,daljejvprípadepotrebyďalšiepeniaze.Žalovanýneprejavovalmilotu,sdeťmisa

nehral, nekočíkoval, nešiel sa s nimi prejsť, i keď chodili rodina na výlety, ale on sám s deťmi nikdy nešiel.
Počas trvania manželstva žalobkyni padali vlasy, schudla, bola uzavretá, vážna, zamĺknutá, prestala sa
smiať. Mala problémy s pleťou, robili sa jej vyrážky na tvári.

62. Syn žalobkyne a deti strán sporu ako svedkovia potvrdili, že žalovaný sa im vyhrážal, nadával

im vulgárne a fyzicky napádal ich matku. Išlo o trasenie hlavou, vycieranie zubov, sácanie, pľutie,
vyhrážanie roztopením v kyseline, guľkou v hlave, zhodením z balkóna. Dialo sa to, keď sa strany sporu
hádali alebo mal žalovaný zlú náladu. Keď žalovaný opustil spoločný byt, atmosféra sa zlepšila. Potom
žalovaný začal telefonovať žalobkyni a v telefonátoch sa jej opäť vyhrážal alebo znova nadával. E. opísalako otec rozbil sklenenú výplň dverí, sotil mamu na posteľ a buchla si hlavu, sotil ju tiež do sedačky,
spadla na zem a tam ju škrtil. Teraz, keď s nimi žalovaný nebýva, je to omnoho lepšie, majú väčší kľud.
N. si praje, aby otec nechodil do ich bytu a aby sa tam už nevrátil. Pokiaľ býval s nimi, správal sa zle,

mame nadával a niekedy ju aj zbil.

63. Žalovaný považoval celé konanie za vykonštruované a slúžiace iba jednej veci, aby mu žalobkyňa
znemožňovala styk s deťmi, vo svojej výchove ich viedla k neúcte k svojmu otcovi s tým, aby po rozvode
prišla k majetkovému profitu s požadovaným vysokým výživným. Označil žalobkyňu za „obyčajnú

zlatokopku“.

64. Síce sa v konaní k incidentom strán sporu vyjadrovali ako svedkovia iba blízke osoby žalobkyne,
resp. aj žalovaného, avšak vzhľadom na predmet konania je pochopiteľné, že práve tieto osoby bývajú
väčšinou ako jediné prítomné pri prejavoch násilia odohrávajúceho sa „medzi štyri stenami“ spornej
nehnuteľnosti, z užívania ktorej sa násilne správajúci manžel vylučuje. Deti obdobne vypovedali nielen

počas výsluchu na súde, ale aj na polícii, či u znalca. Emocionálne prejavy detí počas výsluchu súviseli
so spomienkami na nepríjemné zážitky z minulosti; súd pristupoval k výsluchu maloletých s ohľadom
na ich vek dvanásť a sedemnásť rokov i predmet konania citlivo a vypočul ich napriek námietkam
žalovaného, keďže považoval návrh žalobkyne na ich výsluch za dôvodný, ozrejmujúci v konaní
rozhodujúce skutočnosti. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd nevyslovil predbežné právne posúdenie veci,

toto posúdenie muselo byť žalovanému zrejmé z označenia predmetu konania, že sa jedná o vylúčenie
žalovaného z užívania nehnuteľnosti, ktorú vec súd právne posudzoval viackrát v priebehu konania.
Ak žalovanému napriek tomu nebolo zrejmé právne posúdenie veci a vytýkal toto porušenie súdu v
písomnej záverečnej reči, ktorú mal napísanú vopred a predkladal ju na pojednávaní, mal možnosť
tiež na tomto pojednávaní sa na právne posúdenie súdu opýtať, napr. keď odôvodňoval svoj návrh na

výsluch svedka N..

65. Súd tento návrh žalovaného na výsluch svedka S. N. zamietol, lebo dôvod, pre ktorý ho navrhoval
žalovaný vypočuť ohľadom návštev v spornej nehnuteľnosti, s ktorými žalovaný nesúhlasí, nesúvisel s
prejednávanou vecou.

66. Vylúčenie spoluvlastníka z užívania spoločnej veci je krajným, výnimočným riešením, pretože ide
o pomerne veľký zásah do jeho práv. Právo však musí chrániť slabšiu stranu a aj za cenu zásahu do
vlastníckeho práva je nevyhnutné riešiť právne situáciu tak, aby subjekt práv, ktorý zasahuje do práva
druhého subjektu na pokojný a zdravý život, na ochranu zdravého vývoja detí, bol obmedzený alebo

vylúčený aj z takých práv, aké mu ako spoluvlastníkovi vyplývajú z § 123 a 144 Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno aplikovať aj v prípade existujúceho násilia
alebo jeho hrozby v čase, keď bezpodielové spoluvlastníctvo síce zaniklo, ale ešte nedošlo k jeho
vyporiadaniu, prípade sa neuplatnila domnienka podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka (porovnaj
rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19Co/263/2005).

67. Dočasné odsťahovanie sa jedného z manželov, hoci spojené s odsťahovaním osobných vecí
tohto účastníka, nie je samo osebe dôkazom osvedčujúcim, že tento spoluvlastník byt opustil a
nemá záujem pokračovať v jeho užívaní. Platí to vo zvýšenej miere v prípade, keď dôvodom na
takéto dočasné odsťahovanie je predchádzajúce opakované násilnícke správanie druhého z manželov

(porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/54/2006).

68. Súd mal za preukázané splnenie všetkých podmienok na vyhovenie žalobe:
-bezpodielový spoluvlastnícky vzťah strán sporu k bytu (BSM nebolo doposiaľ vyporiadané)
-spolužitie osôb, resp. domáhanie sa spolužitia (pri nariadenom dočasnom zákaze) medzi dotknutými

osobami v predmetnom byte
-fyzické alebo psychické násilie voči druhému (i bývalému) manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva
v spoločnom byte, ktorý je v BSM
-realizácia násilia, resp. jeho hrozba vo vzťahu k týmto osobám
-neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia, strach o život a zdravie svoje i blízkych osôb.

69. Hoci aktuálne nedochádza k fyzickému násiliu medzi stranami ani blízkymi osobami, lebo je vo veci
nariadené predbežné opatrenie o zákaze vstupu žalovaného do predmetného bytu, avšak žalovaný sa
vstupu do bytu na L. XX v M. stále domáha a má záujem pokračovať v jeho užívaní, čím hrozí vznikopätovného násilia z jeho strany. Svoju bývalú manželku žalovaný napriek strate priameho kontaktu
s ňou označuje ponižujúcimi výrazmi a neustále ju urážal i v priebehu prejednávanej veci, obťažuje
ju častými telefonátmi niekoľkokrát za deň od skorého rána, čo svedčí o jeho negatívnom vzťahu k

nej, hoci navonok deklaruje, že má voči nej neutrálny postoj. Žalovaný uvádza, že telefonátmi sa snaží
nadviazať ochladnutý vzťah k deťom, avšak deti tieto jeho prejavy vnímajú skôr negatívne a obávajú
sa návratu otca do spoločnej domácnosti. Jednoznačne sa vyjadrili, že im je bez otcovej prítomnosti
v byte lepšie, celkovo sú pokojnejšie a šťastnejšie. Zlepšil sa im školský prospech, E. pribral a deti
začali spávať samé v izbe, čím prekonali strach z minulosti. Súd dáva do pozornosti žalovaného ako

otca a tiež spoluvlastníka nehnuteľnosti na L. v M., že v spornej nehnuteľnosti bývajú aktuálne okrem
žalobkyne aj jeho deti, ktoré boli matke právoplatne zverené do osobnej starostlivosti. Žalobkyňa inú
nehnuteľnosť nevlastní, žalovaný áno. Súd žalobe vyhovel vzhľadom na stále pretrvávajúcu potrebu
zachovať existujúci stav nevstupovania žalovaného do bytu a do vyporiadania BSM účastníkov vylúčil
žalovaného z jeho užívania.

70. Napriek vylúčeniu žalovaného z užívania spoločného štvorizbového bytu na L. XX v M., jeho
spoluvlastnícke právo k bytu ostáva zachované, len ho aktuálne nemôže realizovať pokiaľ sa týka tejto
jednej zložky práva vlastníka, a to vec užívať.

71. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).

72. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).

73. Vzhľadom na úplný úspech žalobkyne v spore súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania
voči protistrane v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie žalovaného v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Žalobkyňa nie je oprávnená podať odvolanie, lebo sa tohto práva po vyhlásení a odôvodnení rozsudku
výslovne vzdala (§ 368 CSP).