Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 8, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/328/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214206311
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214206311.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň

JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobcu: J. F., bytom Y. XX, Q., v
konaní zastúpená Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7 proti
žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie 206.442,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 13C/59/2014-163 zo dňa 21.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške
19.713,42 eur. V zostávajúcej časti žalobu zamietol. Súčasne žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanej
100% náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala náhrady
škody vo výške 206 442,48 eura s príslušenstvom, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom a nezákonným rozhodnutím súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.
10C/79/2007 a sp.zn. 4C/39/99. Škoda za nesprávny úradný postup vo výške 206 442,48 eura podľa
žalobcupozostávalazmajetkovejujmyvovýške56442,48euraaznemajetkovejujmyvovýške150.000

eur.

2. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že v konaní sp.zn. 4C/39/99 sa žalobou doručenou
súdu 14.4.1999 žalobca Z.. H. Y. domáhal voči žalobkyni, v procesnom postavení žalovanej, určenia
neplatnosti darovacej zmluvy medzi darkyňou - J. Y. a obdarovanou - J. F. zo 6.3.1996 o prevode
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. Q.. Okresný súd Komárno rozsudkom č.k. 4C
39/99-236 z 12.8.2004 žalobe vyhovel a určil, že napadnutá darovacia zmluva je neplatná. V dôsledku

odvolania žalobkyne, v procesnom postavení žalovanej, Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 6Co
268/2004-268 z 25.1.2005 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Uvedený rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 3.5.2005. Zo spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 10C/79/2007
súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa, v procesnom postavení žalovanej, sa návrhom doručeným
súdu 2.5.2007 domáhala voči žalobcovi Z.. H. Y. povolenia obnovy konania sp. zn. 4C 39/99
a po novom prejednaní veci navrhla žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zamietnuť.
Žalobkyňa ako navrhovateľka obnovy konania vypovedala vo veci svojho návrhu na obnovu konania

na pojednávaní konanom dňa 1.4.2009. Súd uznesením vyhláseným 22.4.2009 zamietol návrh na
obnovu konania v právnej veci vedenej Okresným súdom Komárno pod sp. zn . 4C 39/99 a ďalším
výrokom rozhodol o náhrade trov konania. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 5Co/135/2009-238 z
30.9.2009odvolanímžalobkyne,napadnutéuzneseniesúduprvéhostupňapotvrdil.Uvedenéuznesenienadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2009. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 5 Cdo
79/2010 z 29.11.2010 odmietol dovolanie žalobkyne, v procesnom postavení žalovanej, proti uzneseniu
Krajského súdu v Nitre z 30.9.2009, sp. zn. 5Co 135/2009. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 18.12.2009.

3. Zo spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 10C/45/2008 súd zistil, že žalobkyňa dňa 25.3.2008
doručila súdu žalobu, ktorou si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 792.647,- Sk (26.311,06
eur). Takto uplatnený nárok odôvodnila tým, že nesprávnym úradným postupom v súdnom konaní

vedenom Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 4C 39/99 jej bola spôsobená škoda, lebo konanie bolo
zahájené a vedené tak, že neboli splnené základné podmienky konania a vytýkané nedostatky neboli
odstránené ani na návrh ani z úradnej povinnosti, a tak došlo k rozhodnutiu v rozpore OSP, ako aj v
rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami OZ. Škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
si žalobkyňa uplatnila titulom majetkovej ujmy a titulom nemajetkovej ujmy za porušenie právnej istoty.
Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 10C 45/2008-86 z 18.2.2009, ktorým

súdzdôvodunepreukázania,žepostupomsúdubolažalobkynispôsobenáakákoľvekškoda,žalobuako
neopodstatnenú zamietol. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 6Co/101/2009-107 z 2.7.2009 odvolaním
žalobkyne napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď okrem iného dospel k záveru, že
nebol preukázaný ani samotný nesprávny úradný postup súdu. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn.
4Cdo 279/2009 z 28.10.2009 odmietol dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

č.k. 6Co/101/2009-107 z 2.7.2009. V tomto konaní súd prvej inštancie poukázal na to, že prekážka
právoplatne rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam konania a jej existencia
v každom štádiu konania vedie s poukazom na § 230 CSP k zastaveniu konania, keď právoplatne
rozhodnutá vec sa nemôže rozhodovať znova. S poukazom na skutočnosť, že nárok žalobkyne v
danej právnej veci v časti tvrdeného nesprávneho úradného postupu vo veci vedenej Okresným súdom

Komárnopodsp.zn.4C39/99 jetotožnýsnárokomžalobkyne,oktoromužboloprávoplatnerozhodnuté
za účasti totožných strán sporu rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 10C 45/2008-86 z 18.2.2009,
v znení rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co/101/2009-107 z 2.7.2009. Preto súd podľa § 230 CSP
konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 19.713,42 eur (titulom nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,-
eur, v časti škody ako majetkovej ujmy v úhrnnej výške 386,37 eur, v časti škody ako majetkovej ujmy

titulom výdavkov na darovaciu zmluvu a dane z prevodu nehnuteľností v úhrnnej výške 218,05 eur, v
časti škody ako majetkovej ujmy titulom hodnoty predmetu daru - nehnuteľností vo výške 9.109,- eur)
zastavil pre prekážku res iudicata.

4. Súd prvej inštancie mal tiež za preukázané, že žalobkyňa doručila Ministerstvu spravodlivosti SR

písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Z
dôvodu, že žalobkyňa uvedenú žiadosť, napriek poučeniu ministerstva, nedoplnila spôsobom, aby táto
spĺňala náležitosti určené v § 16 ods. 1 , ministerstvo na žiadosť žalobkyne neprihliadalo (§ 16 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z.), čo oznámilo žalobkyni prípisom z 2.7.2014.

5. V ďalšom poukázal na to, že žalobkyňa v žalobe tvrdila, že všetky rozhodnutia boli nezákonné.
Avšak až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázala, že by niektoré z právoplatných
rozhodnutí vydaných vo veci Okresného súdu Komárno sp.zn. 4C/39/99 bolo zrušené alebo zmenené
pre nezákonnosť, alebo že by bolo akékoľvek rozhodnutie v uvedenej veci zrušené alebo zmenené.
Žalobkyňa v súvislosti s tvrdenými nezákonnými rozhodnutiami vo veci Okresného súdu Komárno sp.zn.

4C/39/99 nielenže nepreukázala existenciu nezákonného rozhodnutia v zmysle § 6 zákona č. 514/2003
Z.z., ale ani nepreukázala vznik žiadnej škody ako zmenšenia svojho majetku, ako aj ušlého zisku.
Žalobkyňa si uplatnila aj nárok aj na náhradu škody za tvrdený nesprávny úradný postup súdu údajnými
procesnými pochybeniami v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/39/99. Súd poukázal na to, že rozsudok
súdu prvej inštancie v konaní sp. zn. 4C/39/99 napadla žalobkyňa, v procesnom postavení žalovanej,

odvolaním. Keby došlo k žalobkyňou tvrdeným procesným pochybeniam súdu prvej inštancie, odvolací
súd by na tieto prihliadol pri svojom rozhodovaní o odvolaní žalobkyne. V danom prípade však Krajský
súd v Nitre odvolaním žalobkyne, v procesnom postavení žalovanej, napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil rozsudkom č.k. 6Co 268/2004-268 z 25.1.2005. Pokiaľ podľa názoru žalobkyne pri
svojom rozhodovaní pochybil aj odvolací súd, nič nebránilo žalobkyni podať vo veci sp. zn. 4C/39/99

dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, čo v obdobnej veci konštatoval aj Ústavný súd SR vo svojom
uznesení II. ÚS 233/2010 zo 6. 5. 2010, na ktoré rozhodnutie v žalobe poukazovala samotná žalobkyňa.
Navyše, o nárokoch žalobkyne za nesprávny úradný postup vo veci Okresného súdu Komárno sp. zn.
4C/39/99 už bolo právoplatne rozhodnuté.6. Súd prvej inštancie konštatoval, že až do vyhlásenia dokazovania za skončené, žalobkyňa
nepreukázala, že by niektoré z právoplatných rozhodnutí vydaných vo veci Okresného súdu Komárno

sp. zn. 10C/79/2007 bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť, alebo že by bolo akékoľvek
rozhodnutie v uvedenej veci zrušené alebo zmenené. Žalobkyňa nielenže nepreukázala existenciu
nezákonného rozhodnutia v zmysle § 6 zákona č. 514/2003 Z.z., ale ani nepreukázala vznik žiadnej
škody. Zároveň si žalobkyňa uplatnila aj nárok aj na náhradu škody za nesprávny úradný postup
súdov tvrdenými procesnými pochybeniami v konaní vedenom Okresným súdom Komárno pod sp. zn.

10C/79/2007. Žalobkyňou tvrdené procesné pochybenia súdov boli už predmetom nielen odvolacieho,
ale aj predmetom dovolacieho konania. Okresný súd Komárno uznesením vyhláseným dňa 22.4.2009
zamietol návrh žalobkyne na obnovu konania v právnej veci vedenej Okresným súdom Komárno
pod sp.zn. 4C 39/99 a Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 5Co/135/2009-238 z 30.9.2009 odvolaním
žalobkyne napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením sp.zn. 5 Cdo 79/2010 z 29.11.2010 odmietol dovolanie žalobkyne, v procesnom postavení

žalovanej, proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30.9.2009, sp. zn. 5Co 135/2009. Najvyšší súd SR
sa pritom vysporiadal nielen s námietkou žalobkyne, v procesnom postavení žalovanej, spočívajúcou
„v nezhodnosti“ podpisov na splnomocnení žalobcu udelenom jeho právnej zástupkyni oproti podpisu
na iných písomnostiach a zároveň žalobkyni vysvetlil, že okresný súd na pojednávaní konanom dňa
1.4.2009 jej vytvoril dostatočnú procesnú možnosť argumentovať i predkladať ďalšie listinné dôkazy a

vytkol jej, že sa mýli, pokiaľ sa domnieva, že bolo povinnosťou súdu „právne zhodnotiť“ ňou označený
dôkaz. Taktiež konštatoval, že nezistil, že by namietaným postupom súdu prvého stupňa bola žalovanej
odňatá možnosť konať pred súdom. Najvyšší súd sa vyjadril aj k výsluchu svedkyne dňa 25.9.2008 tak,
že súd rozhoduje o tom, či a akým spôsobom určitý dôkaz vykoná (§ 120 ods. 1 O. s. p., § 122 O. s. p.),
pričom nie je viazaný návrhmi procesných strán či a akým spôsobom dôkaz vykoná. Konštatoval, že súd

prvej inštancie vykonal dôkaz výsluchom svedkyne bez účasti riadne predvolanej právnej zástupkyne
žalovanej, v súlade s § 101 ods. 2 O. s. p. Z toho dôvodu nedošlo k odňatiu možnosti žalobkyne,
v procesnom postavení žalovanej, konať pred súdom a z obsahu spisu nevyplýva, že by súd zrušil
vykonanie dôkazu nariadeného výsluchom svedkyne. Najvyšší súd taktiež konštatoval, že (ani prípadné)
nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle

§ 237 písm. f/ O. s. p., lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd strane sporu
neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia.

7. Na základe vyššie uvedeného potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nielenže
neuviedlažiadnyzákonnýdôvodexistencienezákonnýchrozhodnutívobochsúdnychkonaniach,aleani

nevysvetlila akým spôsobom malo dôjsť tvrdenými nezákonnými rozhodnutiami a tvrdeným nesprávnym
úradným postupom v oboch súdnych konaniach Okresného súdu Komárno k porušeniu práva na súdnu
ochranu,kporušeniuprincípuprávnejistoty,čiprávanaspravodlivésúdnekonanie,čiporušeniurovnosti
sporiacich sa strán. Tým, že súd v oboch namietaných súdnych konaniach aplikoval príslušné právne
predpisy spôsobom, s ktorým žalobkyňa nesúhlasí a rozhodol v jej neprospech, nedošlo k porušeniu

práv žalobkyne. Žalobkyňa v danom prípade ani nepreukázala vznik škody či nemajetkovej ujmy, pričom
napriek výzve súdu ani nešpecifikovala, koľko pripadá z uplatneného nároku na škodu a ušlý zisk za
tvrdené nezákonné rozhodnutia za tvrdený nesprávny úradný postup, na nemajetkovú ujmu za tvrdené
nezákonné rozhodnutia a koľko pripadá na nemajetkovú ujmu za tvrdený nesprávny úradný postup v
konaniach sp. zn. 4C 39/99, resp. 10C/79/2007, keď zotrvala na objektívne kumulovanom nároku. Ďalej

konštatoval, že žalobkyni nevznikol nárok na náhradu škody a ušlého zisku a ani na nemajetkovú ujmu
v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Rovnako ako pri nároku na náhradu škody je
poškodenýpovinnýnielentvrdiť,aleajpreukázaťvznikujmy,resp.uviesťskutočnosti,naktorýchzáklade
bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy a je povinný tvrdiť a preukázať
príčinnú súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a nemajetkovou ujmou. V danom

prípade žalobkyňa ani nešpecifikovala obdobie, kedy a ako jej ujma vznikla a ako sa ujma prejavila.
Žalobkyňa v konaní ani nepreukázala vznik ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu, ktorého existencia
musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti, ani jej závažnosť, či okolnosti vzniku, nepreukázala
ani následky tvrdenej ujmy, a tak neuniesla dôkazné bremeno ani o tejto časti žaloby, najmä keď
priznanie nemajetkovej ujmy má slúžiť na zmiernenie následkov vzniknutých tvrdenými nezákonnými

rozhodnutiami a tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti
štátu za škodu, ale aj za nemajetkovú ujmu spôsobené či už tvrdenými nezákonnými rozhodnutiami či
tvrdeným nesprávnym úradným postupom, sú určené kumulatívne - nesprávny úradný postup, resp.
nezákonné rozhodnutie, vznik ujmy a príčinná súvislosť - nesplnenie čo i len jednej z nich vylučujezodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods.
1 CSP a procesne úspešnej žalovanej priznal podľa § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania 100%.

8. Proti tomuto rozsudku do všetkých jeho výrokov podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá
navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, prípadne ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Namietala, že prezentovaným postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred
súdom a takto vykonávať dôkazy nie je možné, resp. takto viesť súdne konanie považuje za neprípustné,
pretože žalobkyňa dňa 14.9.2016 nedostala možnosť na popretie skutkových tvrdení žalovanej. Súd

požadovanú právnu ochranu poškodenej žalobkyni neposkytol, naopak, bola iba zbytočne zaťažovaná a
diskriminovaná. Uvedené dokazuje aj vydané uznesenie zo dňa 17.4.2014 s výzvou, ktorá je nesprávna,
nezákonná, nezrozumiteľná. Má za to, že výšku škody podrobne vyšpecifíkovala už svojej žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 26.12.2013. Vzhľadom na konečné
rozhodnutia súdov v konaniach sp. zn. 10C/79/2007 a 4C/39/99 poškodená nemá inú možnosť nápravy,
iba uplatniť nárok na náhradu škody podľa či. 46 ods. 3 ústavy ako aj v súlade s príslušnými zákonnými

ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázala na § 3 ods. 2, § 6 ods. 1, § 17 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. Žalobkyňa ďalej namietala, že nároky, ktoré žalobkyňa uplatnila v tomto konaní v
inom súdnom konaní tak neuplatnila, pretože si uplatnila čiastku 10 000,- Eur za porušenie základného
práva - právnej istoty a táto čiastka v súdnom konaní l0C/45/2008 nebola uplatnená a teda v žiadnom
prípade sa tu nemôže jednať o prekážku právoplatne rozsúdenej veci. Ďalej poukázala na to, že pre

povolenie obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku v súdnom konaní č. 10C/79/2007
dovolací súd odmietol dovolanie poškodenej, pritom zo zákona nemal kompetencie zaoberať sa s
vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu - konal teda tiež nad rámec svojich
zákonných kompetencii. Súdy konali a rozhodovali nad rámec svojich zákonných kompetencii v rozpore
aj s čl. 2 ods. 2 a s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, a to aj porušením garantovaných

práv žalovanej v konaní č. 4C 39/1999, v ktorom ďalší postup konania súdov bol poznačený tzv.
inou vadou konania, ktorá zabraňovala súdom konať a rozhodovať v merite veci. Následne nebola
zabezpečená náprava ani v súdnom konaní č.k. 10C/79/2007 výsledkom ktorého je aj toto súdne
konanie. Preto nezabezpečením nápravy ani v súdnom konaní č.k. 10C/79/2007 v súčasnosti iný spôsob
zadosťučinenia než je finančné zadosťučinenie za spôsobenú škodu neprichádza do úvahy. Nakoniec

poukázala na nespornú skutočnosť, že žalovaná strana nepredložila súdu žiadnu dôkaznú listinu na
podporu svojich tvrdení.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods.
1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je v celom
rozsahu vecne správny a ako taký ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie

§ 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. 11. Predmetnou žalobou si žalobkyňa doručenou súdu dňa 31.3.2014 uplatnila podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. náhradu škody vo výške 206.442,48 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne od

4.12.2013 do zaplatenia. Uplatnený nárok rozdelila na majetkovú škodu vo výške 56 442,48 eura
a na nemajetkovú ujmu vo výške 150 000 eur. Poukázala na to, že ide o nárok na náhradu škody
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ako aj nezákonnými rozhodnutiami v konaní 10C/79/2007
a4C/39/1999,t.j.vsúvislostisvyhlásenímdarovacejzmluvyzaneplatnúvrozporesprávnymporiadkom
Slovenskej republiky. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nezákonnosť rozhodovania ako aj nesprávne úradné

postupy sa týkajú všetkých rozhodnutí a postupov súdov v označených konaniach, bez ohľadu na
to, či nezákonné rozhodnutie vydal alebo nesprávneho úradného postupu sa dopustil súd inštančne
vyššieho alebo nižšieho stupňa. O vzniknutej škode sa dozvedela pri študovaní exekučného spisu sp.
zn. 13Er/737/2010, v ktorom podala odvolanie dňa 4.12.2013. Uplatnený nárok žalobkyňa odôvodnila
tým, že v súdnom konaní sp. zn. 4C/39/1999 sa konalo a rozhodovalo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov a navyše neplatnosť právneho úkonu musí byť vyhlásená voči všetkým účastníkom
právneho úkonu, čo sa nestalo. Žalobkyňa ďalej uviedla, že vytýkané procesné a právne pochybenia
súdov neboli napravené ani v konaní o riadnom a mimoriadnom opravnom prostriedku, ale boli ešte
znásobené ďalšími nedostatkami, ktoré súdom vyššieho stupňa museli byť známe z vlastnej činnosti as poukazom na § 121 OSP sa nedokazujú. V ďalšom poukázala na to, že rozsudkom Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 6Co 268/2004 z 25.1.2005 bol napadnutý rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 4C
39/99-236 z 12.8.2004 síce potvrdený, avšak z iných právnych dôvodov, o ktorých účastníčka nebola

pred rozhodnutím informovaná a nemohla sa k tomu ani vyjadriť. Žalobkyňa konštatovala, že samotný
uvedený dôvod by postačoval na obnovu nezákonne zahájeného ako aj dokonaného súdneho konania
sp. zn. 4C 39/99, avšak sa tak nestalo ani na jej osobitný návrh v konaní 10C/79/2007. Podľa žalobkyne
súdy konali a rozhodovali nad rámec svojich zákonných kompetencií a na druhej strane opomenuli
svoje zákonné povinnosti. Podľa žalobkyne opísané a v citovaných súdnych spisoch dokumentované

konanie súdov v predmetnom prípade nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky, ale je s
ním v rozpore. Vyššie opísaným nesprávnym úradným postupom súdov a ich následnými nezákonnými
rozhodnutiami boli podľa žalobkyne porušené jej práva a slobody špecifikované v žalobe. K porušeniu
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru došlo aj postupom Krajského súdu v Nitre a následne
aj Najvyššieho súdu SR.

12. V konaní pred súdom prvej inštancie právna zástupkyňa žalobkyne spresnila, že za nezákonné
považujú uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 10C/79/2007 z 22.4.2009 o zamietnutí návrhu
na obnovu konania a uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/135/2009 z 30.9.2009. V rámci
nesprávneho úradného postupu vytkla súdu prvej inštancie predovšetkým to, že na pojednávaní dňa
1.4.2009 neoboznámil procesné strany s výsledkami prípravy pojednávania podľa § 118 ods. 2 OSP,

neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov považuje za zhodné a ktoré za
rozporné, súd neoboznámil sporiace sa strany s právnym posúdením dôkazu, ktorý bol pre rozhodnutie
vo veci aj podľa súdu podstatný. Toto pochybenie nebolo odstránené ani v odvolacom konaní, a teda aj
odvolaciemu súdu sa vytýka nesprávny úradný postup. Ďalším nesprávnym úradným postupom podľa
žalobkyne je odňatie možnosti konať pred súdom dňa 25.9.2008, kedy žalobkyňa bola cestou svojej

právnej zástupkyne telefonicky upovedomená, že súd vyhovie žiadosti o odročenie pojednávania zo
17.9.2008 opatrovníčky svedkyne, ktorá mala byť v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/79/2007 vypočutá
a o tomto telefonáte asistentky sudkyne advokátke žalobkyne súd nespísal úradný záznam. Ďalšou
vadou bol postup súdu dňa 25.9.2008, kedy súd telefonicky kontaktoval ošetrujúceho lekára, ktorý
následne vydal potvrdenie o tom, že svedkyňa je psychicky v stave, že je miestne a časovo orientovaná

a napriek predchádzajúcej telefonickej informácii o odročení pojednávania, súd s rozhodnutím, že
pojednávanie odročené nebude, neoboznámil ani právnu zástupkyňu žalobkyne ani žalobkyňu. Tiež
namietala, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaná v konaní sp.zn. 10C/79/2007 sám
vypočutý nebol a jeho podpis na plnomocenstve, ktoré udeľoval na zastupovanie advokátke, vykazuje
už na prvý pohľad zjavné odlišnosti od všetkých jeho ostatných podpisov. Preto rozhodnutie Okresného

súdu Komárno sp.zn. 10C/79/2007 z 22.4.2009, ktoré vychádza z takéhoto nesprávneho postupu,
je rozhodnutie nezákonné. Pretože s týmito vadami sa nevysporiadal ani odvolací súd, žalobkyňa
namieta aj nezákonnosť rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5Co/135/2009 zo dňa 30.9.2009.
V rámci nezákonnosti rozhodnutia vo veci sp.zn. 4C/39/99 bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie
Krajským súdom v Nitre potvrdené z iného právneho dôvodu, a preto išlo o rozhodnutie prekvapivé.

Žalovaná v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/39/99 nemala v odvolacom konaní možnosť sa k zmene
právneho posúdenia žiadnym spôsobom vyjadriť. Keďže vytýkaným nesprávnym úradným postupom a
nezákonnými rozhodnutiami došlo aj k zásahu do základných práv žalobkyne, táto si uplatnila aj nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy, keď náhradu za tvrdené porušenie článku 12 Ústavy SR odôvodnila tým,
že v konaní sp. zn. 10C/79/2007 nebola rešpektovaná nepremlčateľnosť a nezrušiteľnosť základných

práv žalobkyne.

13. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

14. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

15. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkoneverejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

16. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalobkyňou, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
žalobkyne podľa § 379 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu

aj konanie, ktoré mu predchádzalo . Zaoberal sa tiež dôvodmi odvolania uvádzanými žalobkyňou a
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a teda riadne zistil skutkový
stav, následne vec aj správne právne posúdil . Rozhodnutie súdu prvej inštancie treba považovať za
dostatočne odôvodnené, pretože z jeho obsahu vyplýva akými úvahami a závermi sa súd riadil a z
neho vyplýva tiež to, ako sa vysporiadal s námietkami žalobkyne vznesenými v priebehu konania.
17. Ako je vyššie uvedené v súdenej veci sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím a

s odôvodnením napadnutého rozsudku, preto na zdôraznenie jeho vecnej správnosti a tiež s ohľadom
na odvolacie dôvody uvedenými žalobkyňou v podanom odvolaní podľa § 387 ods. 3 CSP, uvádza
nasledovné dôvody:

18. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú tak vydaním nezákonného

rozhodnutia, ako aj nesprávnym úradným postupom, je súčasné, kumulatívne splnenie troch základných
predpokladov, a to: 1/ existencia nezákonného rozhodnutia, a v druhom prípade existencia nesprávneho
úradného postupu, 2/ vznik škody ako majetkovej, či nemajetkovej ujmy, 3/ príčinná súvislosť
medzi vydaním nezákonného rozhodnutia, ako aj nesprávneho úradného postupu a vznikom škody.
Preukázanie splnenia podmienok zaťažuje osobu, ktorá sa domáha náhrady či už majetkovej, alebo

nemajetkovej ujmy, za vydanie nezákonného rozhodnutia.

19. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť
príslušnýmorgánom,pričomtotoprávomožnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnému

rozhodnutiu riadny opravný prostriedok s výnimkou prípadov hodných osobitného zreteľa. Podľa
dôvodovej správy k § 6 zákona č. 514/2003 Z.z., zákon stanovil vo všeobecnosti tri základné podmienky,
pri splnení ktorých možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej protiprávnym, resp. nezákonným
rozhodnutím, a tými sú protiprávnosť rozhodnutia, právoplatnosť rozhodnutia a vyčerpanie opravných
prostriedkov. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže teda

založiť len také rozhodnutie orgánu štátu, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Nemožno sa teda domáhať
nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci napríklad v prípade
rozhodnutia okresného súdu, ktoré bolo na základe odvolania zrušené odvolacím orgánom.

20. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, ako aj doterajšej súdnej praxe, odvolací súd

zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobkyňa v danej veci nesplnila ani jednu z podmienok
pre úspešné priznanie nárokov, ktorých sa domáha podanou žalobou. Je nesporné, že v konaniach
sp. zn. 4C/39/99 a 10C/79/2007 nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť žiadne právoplatné
rozhodnutie súdu, a preto nebolo možné prijať záver o nezákonnom rozhodnutí v zmysle zákona o
náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Bolo preukázané, že v konaní sp.zn. 4C/39/99

súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 4C 39/99-236 z 12.8.2004 žalobe vyhovel a určil, že napadnutá
darovacia zmluva je neplatná. V dôsledku odvolania žalobkyne, v procesnom postavení žalovanej,
Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 6Co 268/2004-268 z 25.1.2005 napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil (právoplatný dňa 3.5.2005). V konaní sp. zn. 10C/79/2007 sa žalobkyňa, v procesnom
postavení žalovanej, návrhom doručeným súdu 2.5.2007 domáhala voči žalobcovi Z. povolenia obnovy

konania sp. zn. 4C 39/99 a po novom prejednaní veci navrhla žalobu o určenie neplatnosti darovacej
zmluvy zamietnuť. Uznesením zo dňa 22.4.2009 súd zamietol návrh na obnovu konania a Krajský súd v
Nitre uznesením č.k. 5Co/135/2009-238 z 30.9.2009 odvolaním žalobkyne napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdil ( právoplatné dňa 18.12.2009). Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
sp.zn. 5 Cdo 79/2010 z 29.11.2010 odmietol dovolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre

z 30.9.2009, sp. zn. 5Co 135/2009. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa nepreukázala v tomto konaní
existenciu nezákonného rozhodnutia, keďže síce v konaniach pod sp. zn. 4C/39/99 a 10C/79/2007 ide
o právoplatné rozhodnutia, avšak ani jedno z nich nebolo zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť.21. Podmienkou vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je (mimo
iného) zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť, pričom z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia musí byť
dôvod zrušenia rozhodnutia (jeho nezákonnosť) zrejmý (II. US 25/2011). Nezákonnosť však nemusí

byť konštatovaná výslovne vo výroku či v odôvodnení. Ostáva úlohou všeobecných súdov zhodnotiť
možnosť existencie mimoriadnych výnimočných okolností prípadu, v dôsledku ktorých nemusí zrušenie
právoplatného rozhodnutia nevyhnutne vyplývať z nezákonnej povahy tohto rozhodnutia či z jeho
rozporu s objektívnym právom, ale môže byť odôvodnené napríklad spornosťou právnej otázky
zásadného významu vo veci, ktorá doteraz nebola riešená, resp. sa na jej riešenie rôznia kvalifikované

názory, pričom žiadny z týchto názorov nemôže byť posúdený ako rozporný s objektívnym právom (nález
Ústavného súdu SR z 3. júla 2012 sp. zn. IV. ÚS 159/2012)

22. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala existenciu nezákonného rozhodnutia, nie je
následne daná ani existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným konaním a údajným vznikom škody,
či nemajetkovej ujmy. Je potom nadbytočné sa zaoberať výškou škody, o ktorej žalobkyňa tvrdila, že jej

mala vzniknúť v súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami.

23. Základnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je existencia nesprávneho úradného postupu. Je nesporné, že nesprávnym úradným
postupom môže byť akýkoľvek postup štátneho orgánu pri výkone jeho právomoci, pokiaľ pri ňom alebo

v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Nesprávnym úradným
postupom je teda postup, ktorým štátny orgán porušil určitú konkrétnu povinnosť vyplývajúcu mu z
právnej normy a postupoval nie tak, ako mu to prikazoval alebo umožňoval ten-ktorý všeobecný právny
predpis, ale v rozpore s pravidlom vyplývajúcim z tohto právneho predpisu. Nesprávnosť úradného
postupu spočíva v tom, že zbavuje osobu práv priznaných právnym poriadkom alebo, že znemožňuje

osobe nadobudnúť práva, o ktoré sa podľa právneho poriadku môže uchádzať. Nesprávnym úradným
postupom je každé vybočenie orgánu verejnej moci z medzí ustanovených Ústavou SR a odklonu
správania určeného orgánu verejnej moci zákonom (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 12. 2014
2MCdo 15/2014). Zákon o zodpovednosti štátu za škodu bližšie ani nevysvetľuje príčinný vzťah medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou. O vzťah príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho
úradného postupu. To znamená, príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je
daná len vtedy, ak by škoda inak (nebyť nesprávneho úradného postupu) nevznikla. Ak príčinou vzniku
majetkovej ujmy bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane.

24. Rovnako v prípade žalobkyňou namietaného nesprávneho úradného postupu súdu prvej inštancie
v konaní sp.zn. 10C/79/2007, odvolací súd nevzhliadol splnenie podmienok na vyhovenie jej nároku.
Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobkyňou tvrdené procesné pochybenia súdov v konaní
sp.zn. 10C/79/2007 boli už predmetom nielen odvolacieho, ale aj predmetom dovolacieho konania,
keď Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 5Cdo79/2010 z 29.11.2010 ( ktorým odmietol

dovolanie žalobkyne) sa vysporiadal s rovnakými námietkami žalobkyne, ako boli prednesené v tomto
konaní. Zaoberal sa námietkou žalobkyne spočívajúcou „v nezhodnosti“ podpisov na splnomocnení
žalobcu udelenom jeho právnej zástupkyni oproti podpisu na iných písomnostiach, vysvetlil žalobkyni,
že okresný súd na pojednávaní konanom dňa 1.4.2009 jej vytvoril dostatočnú procesnú možnosť
argumentovať i predkladať ďalšie listinné dôkazy a vytkol jej, že sa mýli, pokiaľ sa domnieva, že bolo

povinnosťou súdu „právne zhodnotiť“ ňou označený dôkaz. Taktiež konštatoval, že nezistil, že by
namietaným postupom súdu prvého stupňa bola žalovanej odňatá možnosť konať pred súdom. Najvyšší
súd sa vyjadril aj k výsluchu svedkyne dňa 25.9.2008 tak, že súd rozhoduje o tom, či a akým spôsobom
určitý dôkaz vykoná. Konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dôkaz výsluchom svedkyne bez účasti
riadne predvolanej právnej zástupkyne žalovanej, v súlade s § 101 ods. 2 O. s. p. Z toho dôvodu

nedošlo k odňatiu možnosti žalobkyne konať pred súdom a z obsahu spisu nevyplýva, že by súd
zrušil vykonanie dôkazu nariadeného výsluchom svedkyne. Z uvedeného je zrejmé, že už dovolací
súd sa zaoberal všetkými žalobkyňou namietanými údajnými procesnými pochybeniami, ktoré mali
predstavovať nesprávny úradný postup, pričom dospel k záveru, že k tomuto v konaní súdov (sp.zn.
10C/79/2007 ) nedošlo.

25. Žalobkyňa namietala nesprávny úradný postup aj v konaní sp.zn. 4C/39/99. Súd prvej inštancie
v prvom rade poukázal na konanie vo veci Okresného súdu Komárno sp. zn. 10C/45/2008, v ktorom
sa žalobkyňa domáhala náhrady škody vo výške 792.647,- Sk (26.311,06 eur) z titulu nesprávnehoúradného postupu v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 4C 39/99, pričom
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom si žalobkyňa uplatnila titulom majetkovej ujmy a
titulom nemajetkovej ujmy za porušenie právnej istoty. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného

súdu Komárno č.k. 10C 45/2008-86 z 18.2.2009, ktorým súd z dôvodu nepreukázania, že postupom
súdu bola žalobkyni spôsobená akákoľvek škoda, žalobu ako neopodstatnenú zamietol. Krajský súd v
Nitre rozsudkom č.k. 6Co/101/2009-107 z 2.7.2009 odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil, keď okrem iného dospel k záveru, že nebol preukázaný ani samotný nesprávny úradný postup
súdu. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 4Cdo 279/2009 z 28.10.2009 odmietol dovolanie žalobkyne

proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co/101/2009-107 z 2.7.2009. Odvolací súd sa zhoduje so
záverom súdu prvej inštancie, že v tejto časti nároku žalobkyne - namietaný nesprávny úradný postup
v konaní sp.zn. 4C/39/99, ide o prekážku právoplatne rozsúdenej veci ( res iudicata). Je nesporné, že
už v konaní 10C/45/2008, v ktorom žalobkyňa namietala, že súdne konanie 4C/39/99 bolo zahájené a
vedené tak, že neboli splnené základné podmienky konania a vytýkané nedostatky neboli odstránené
ani na návrh ani z úradnej povinnosti, a tak došlo k rozhodnutiu v rozpore OSP a ustanoveniami OZ,

bola právoplatne vyriešená otázka nesprávneho úradného postupu týkajúca sa veci 4C/39/99. Krajský
súd v Nitre v rozsudku č.k. 6Co/101/2009-107 z 2.7.2009 poukázal na to, že v konaní 4C 39/1999
rozsudok súdu prvého stupňa napadla žalobkyňa odvolaním, a v prípade, ak by bolo došlo k procesných
pochybeniam prezentovaných žalobkyňou, odvolací musel na tieto pochybenia prihliadnuť pri svojom
rozhodovaní a rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť. V rozhodnutí ďalej uzavrel, že nebol preukázaný

ani samotný nesprávny úradný postup súdu.

26. Ustanovenie § 230 CSP ustanovuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať znova. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej teda bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo
právoplatnerozhodnuté,bolaznovuprejednávaná.Vzmysletohtozákonnéhoustanoveniaideorovnakú

(tú istú) vec vtedy, ak ide v novom konaní o ten istý nárok alebo stav, o ktorom bolo už právoplatne
rozhodnuté, a ak sa týka toho istého predmetu konania a tých istých účastníkov. Totožnosť predmetu
konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený petitom návrhu vyplýva z rovnakých
skutkovýchtvrdení,nazákladektorýchboluplatnený,t.j.onárokzaloženýnarovnakomprávnomdôvode
a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností.

27. Na základe vyššie uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru, že v časti nároku žalobkyne -
namietaný nesprávny úradný postup v konaní sp.zn. 4C/39/99, ide o prekážku právoplatne rozsúdenej
veci. Žalobkyňa predovšetkým namietala, že nároky, ktoré uplatnila v tomto konaní a v konaní
10C/45/2008 boli uplatnené rôzne, pretože si uplatnila čiastku 10 000,- Eur za porušenie základného

práva - právnej istoty a táto čiastka v súdnom konaní 10C/45/2008 nebola uplatnená, a preto sa
nemôže ísť o prekážku právoplatne rozsúdenej veci. Odvolací súd sa však s touto námietkou žalobkyne
nestotožnil, lebo pre prekážku rozsúdenej veci ohľadom zistenia totožnosti predmetu konania nie je
podstatnávýškanáhradyškody,alejedôležité,abystavvymedzenýpetitomnávrhuvyplývalzrovnakých
skutkových tvrdení. Preto nie je rozhodujúce akými rozličnými sumami žalobkyňa vyšpecifikovala

náhradu škody v týchto jednotlivých konaniach, pretože v opačnom prípade by mohla žalovať z toho
istého právneho dôvodu pri vždy inom vymedzení náhrady škody a súd by sa vždy musel zaoberať v
podstate rovnakým právnym nárokom žalobkyne. Navyše v tomto konaní ( 13C/59/2014) žalobkyňa ani
neuviedla presne akú sumu si uplatňuje z titulu nezákonného rozhodnutia a akú výšku škody si uplatňuje
z titulu nesprávneho úradného postupu a to osobitne v konaniach sp. zn. 4C/39/99 a 10C/79/2007. Preto

súd prvej inštancie postupoval správne, keď konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 19.713,42 eura
pre prekážku právoplatnej rozhodnutej veci, lebo minimálne v tejto čiastke bol nárok žalobkyne zhodný
v oboch konaniach.

28. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne a

úplne aj v tejto časti zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil dôkazy vykonané v rámci konania a
dospel k správnemu záveru. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil tak s rozhodnutím súdu prvej
inštancie o zamietnutí aj tohto nároku žalobkyne, pre nesplnenie podmienok na náhradu nemajetkovej
ujmy za nesprávny úradný postup a v časti nároku žalobkyne týkajúceho sa konania sp.zn. 4C/39/99
tiež postupoval správne, keď konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 19.713,42 eura pre existujúcu

prekážku res iudicata.

29. Námietku žalobkyne týkajúcu sa toho, že na pojednávaní dňa 14.9.2016 nedostala možnosť na
popretie skutkových tvrdení žalovanej, považoval odvolací súd za neopodstatnenú, pretože na tomtopojednávaní (čl. 111-118) mala právna zástupkyňa žalobkyne rozsiahly prednes týkajúci sa veci samej,
na pojednávaní sa vyjadrila zástupkyňa žalovanej, následne súd oboznamoval obsah súdnych spisov a
pre pokročilosť času (pojednávanie trvalo od 9,00 do 14,47 hod) bolo pojednávanie odročené za účelom

pokračovania ďalšieho oboznamovania súdneho spisu. Je potrebné uviesť, že súd na pojednávaní
vykoná predpokladané úkony a v prípade, že je dôvod na odročenie pojednávania ( § 183 CSP), súd
ho odročí a pokračuje v úkonoch na ďalšom nariadenom pojednávaní. Ak žalobkyňa chcela poprieť
skutkové tvrdenia žalovanej, mohla tak urobiť na ďalšom nariadenom pojednávaní.

30. Odvolací súd sa nestotožnil ani s ďalšou procesnou námietkou žalobkyne, ktorá považovala
uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 13C/59/2014- 6 zo dňa 17.4.2014 za výzvu, ktorá je nesprávna,
nezákonná a nezrozumiteľná. Predmetnú výzvu súd urobil v zmysle ust. § 43 OSP, podľa ktorého
sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo
nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať
dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Z uvedeného vyplýva, že ak súd

prvej inštancie považuje podanie strany sporu ( v danom prípade žalobu) za neúplné alebo nepresné
podanie, vždy vyzve stranu na doplnenie alebo opravu podania. Rovnako aj v danej veci súd prvej
inštancie v predmetnom uznesení vyzval žalobkyňu doplnenie svojho podania ( žaloby) v lehote 10
dní a presne uviedol ako má žalobkyňa svoje podanie doplniť, najmä akým spôsobom má špecifikovať
požadovanú škodu a náhradu nemajetkovej ujmy. V konečnom dôsledku podanie žalobkyne nebolo

súdom odmietnuté, ale súd pokračoval v konaní. Na základe uvedeného odvolací súd nezistil žiadnu
procesnú vadu v konaní súdu prvej inštancie, keď postupoval v zmysle vtedy platného ustanovenia §
43 OSP.

31. Keďže žalobkyňa nepreukázala, že v konaniach sp. zn. 4C/39/99 a 10C/79/2007 vôbec došlo k

nezákonnému rozhodnutiu orgánu štátu a k nesprávnemu úradnému postupu, nemôže si z tohto dôvodu
úspešne uplatňovať ani nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Odvolací súd zohľadniac všetky
skutočnosti tohto prípadu po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver, na ktorý v podrobnostiach odkazuje. S
poukazom na vyššie uvedené odvolací súd považoval odvolanie žalobkyne za neopodstatnené, a preto

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

32. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, voči ktorej bola žaloba zamietnutá a ktorej by inak z
toho dôvodu patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže jej však v
tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1 CSP), že sa jej nárok

na ich náhradu nepriznáva.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).