Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 24, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216213146
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216213146.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368,
proti žalovanému: H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., X. XXX/XX, o zaplatenie 1.948,43 eura s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 16.10.2017, č.
k. 8Csp/49/2016-108 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov

konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.711,22
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 01.05.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 24.07.2013 úverovú zmluvu
č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000 eur,
žalovaný sa zaviazal splácať úver v 72 mesačných splátkach po 56,29 eura, úroková sadzba bola
dojednaná vo výške 24,50% ročne, RPMN bola ustálená vo výške 27,45% ročne pri priemernej RPMN
vo výške 17,49%. Celková výška nákladov spotrebiteľa bola 1.802,49 eura. Dátum konečnej splatnosti
úveru bol stanovený na 13.07.2019. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy
neplnil, preto žalobca využil svoje právo a ku dňu 11.07.2014 vyhlásil svoju pohľadávku za splatnú.

Lehotu na zaplatenie dlžnej sumy žalobca určil na 10 dní od doručenia výzvy. Po právnej stránke svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 až § 54 OZ, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj §
1, § 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Posudzujúc uvedenú zmluvu dospel k záveru, že zmluva je súčasne
spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti a teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať
príslušnéustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách.Povykonanomdokazovaní
dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná len sčasti, nakoľko zmluva o úvere nemala náležitosti,

ktoré predpisuje zák. č. 129/2010 Z. z., RPMN bolo uvedené vo výške 27,45% a malo byť 30,54%, aj
celkové náklady úveru boli nesprávne uvedené, pretože 72 x 56,29 je 4.052,88 eura - 2.000 eur (pôžička)
je 2.052,88 eura a nie 1.802,49 eura. Preto súd zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov a tak
priznal žalobcovi sumu 1.711,22 eura, ako rozdiel medzi poskytnutou pôžičkou 2.000 eur a úhradoužalovaného 288,77 eura. Vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zamietol tiež nárok žalobcu na
úroky vo výške 542,03 eura, ako aj úroky z omeškania vo výške 795,67 eura, keďže nebol jasný ich
výpočet, výška, z akej sumy sa žiadajú a za aké obdobie. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie

zmluvného úroku vo výške 24,50% ročne z dlžnej sumy od 01.05.2016, súd v tejto časti považoval
žalobu za nedôvodnú z dôvodu, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.
V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak
v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo

vzťahumedziúčastníkmi.Zuvedenýchdôvodovžalobuvčastiuplatnenéhozmluvnéhoúrokuzaobdobie
odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia zamietol. V tejto súvislosti poukázal i na
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že obe strany boli čiastočne úspešné takmer v
rovnakej výške, preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v jeho zamietajúcej
časti a v časti náhrady trov konania. Svoje odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/
a h/ CSP. V prvom rade namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a arbitrárne.
Nesúhlasístvrdenímtýkajúcimsaskutočností,ževzmluveoúverejeuvedenýnesprávnyúdajocelkovej
výške nákladov a RPMN. Súd vec nesprávne právne posúdil vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa

zaviazal splatiť poskytnutý úver v 72 mesačných splátkach vo výške 56,29 eura, z toho suma 3,29 eura
predstavovala poplatok za poistenie úveru, ktorý sa do celkových nákladov nezaratáva. Jeho výška bola
určená v zmysle sadzobníka poplatkov. Do celkových nákladov sa poplatok za poistenie úveru započíta
len, ak je poistenie povinné na získanie úveru. V danom prípade poplatok za poistenie nebol zarátaný do
celkových nákladov, nakoľko žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru.

Z uvedeného je zrejmé, že celková výška nákladov, ako aj RPMN bola vypočítaná správne, a preto
súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. Rozhodnutie
považoval za nepreskúmateľné a arbitrárne a aj z tých dôvodov, že nie je zrejmé, z akých skutočností
súd vychádzal, keď uzavrel záver, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na
dohodnuté zmluvné úroky. Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, na základe

úverovej zmluvy predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia
peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky
z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho vrátenia
poskytnutého úveru. V závere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/1201/2009.

4. Žalovaný sa k o odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380

CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia
pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa trov konania podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo dňa 24.07.2013
k uzatvoreniu zmluvy o úvere Dostupná pôžička, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
peňažné prostriedky vo výške 2.000 eur, keďže po čerpaní úveru žalovaný porušil zmluvné povinnosti,
poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, vyhlásil žalobca ku dňu 11.07.2014 poskytnutý úver za
predčasne splatný a ku dňu predčasného zosplatnenia úveru vyčíslil svoju pohľadávku vo výške

2.274,53 eura, ktorá pozostávala z dlžnej istiny 1.948,43 eura, úroku vo výške 321,68 eura, poplatkov za
upomienky vo výške 4,42 eura. Lehotu na zaplatenie dlžnej sumy žalobca určil na 10 dní od doručenia
výzvy. Žalovaný prevzal výzvu dňa 17.07.2014.

7. Pokiaľ ide o vec samú, je potrebné konštatovať, že vo vzťahu k zamietajúcej časti výroku rozsudku

súdu prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej
inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení
skutkového stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo aniv štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku
a s osvojením si náležitého a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré
v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu na zvýraznenie správnosti

napadnutého rozsudku dodáva nasledovné.

8. Žalobca v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva a o omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho

nesprávne vyvodil. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo
dňa 24.07.2013 k uzatvoreniu zmluvy o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo
výške 2.000 eur.

9.Jenepochybné,ževyššieuvedenáúverovázmluvauzatvorenámedziprávnympredchodcomžalobcu
a žalovanou je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení

dodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetusvojejobchodnejalebo
inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľkou, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z
uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, a preto zo strany súdu nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu.

10. V predmetnej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z
poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní
a musí platiť úroky z omeškania.

11. Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi.

12. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu,

že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru) potom nastupuje režim platenia úrokov z
omeškania a nie už úrokov z úveru.

13. Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný
stav zákonnej domnienky a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj

spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je
zrejmé,žedošlokzmenezáväzku,ktorábolaprivodenáomeškanímspotrebiteľaasúčasnepredčasným
zosplatnením úveru zo strany veriteľa. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné objasniť
inštitút predčasného zosplatnenia úveru a jeho právny režim.

14. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej
istiny, kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento
zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného
záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru

v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda
zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných
peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozícii s
istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné

prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul na peňažné prostriedky u seba tieto
užívať, niet dôvodu už na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by si spotrebiteľ
mal právo držby finančných prostriedkov, inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre
spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal
nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej

zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo.
Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolané
zmenouzáväzku.Navyšebydošlokhrubejnadvládeveriteľa,akbyboltentonečinnýprivymáhanísvojejpohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie
dodávateľa nemôže byť podporované a požívať právnu ochranu.

15. Odvolací súd záverom dodáva, že i akákoľvek dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z
omeškania, prípadne ďalších sankciách, platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do
splatenia úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavujú značné zhoršenie
postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred
nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu

individuálnedojednalsdodávateľom,ktorýzaobchádzasospotrebiteľomčestnearovnocenne.Odvolací
súd sa preto stotožňuje s názorom o neplatnosti takejto dohody (o úrokoch popri úrokoch z omeškania)
pre rozpor so zákonom (§ 39 a § 52 ods. 2 v spojení s § 517 ods. 2 OZ).

16. Súd prvej inštancie žalobu v časti správne zamietol a to v časti uplatneného nároku za zaplatenie
úrokov vo výške 542,03 eura, ako aj úroky z omeškania vo výške 795,67 eura z dôvodu, že nebolo jasné,

ako boli tieto vypočítané, z akej sumy, za aké obdobie, ako aj zmluvného úroku po zosplatnení úveru,
naviac za situácie, keď právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 27.03.2017 uviedol, že
nevie špecifikovať úroky z omeškania vo výške 795,67 eura (č.l. 46 spisu).

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil

rozsudoksúduprvejinštancievjehonapadnutejzamietajúcejčasti,akoajvčastionáhradetrovkonania.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP a v danom prípade úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v
priebehu odvolacieho konania jej žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu článku 4 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).