Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/52/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8208201510
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8208201510.30

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcov 1. T. O., Z..
XX.XX.XXXX, B. B. XX, XXX XX O., 2. X. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. XX, 3. F. P., Z.. XX.XX.XXXX, B.
B. XXX, 4. P. O., Z.. XX.XX.XXXX, C., XXX XX K., zast. Mgr. Peter Pihorňa, advokát, Cyklistická 15,
040 01 Košice, proti žalovanému P. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. XX, XXX XX O., zast. Eva Petránová
Advokátska kancelária s.r.o., Puškinova 16, 080 01 Prešov, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovia v 1. až 4. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému trovy konania vo
výške 3 273,22 € na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o.,
Puškinova 16, 080 01 Prešov, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podali pôvodne žalobca v 1. rade, F. O., Z..
XX.XX.XXXX, I. XX.XX.XXXX a žalobca v 2. rade. V žalobe uviedli, že žalobca v 1. rade a F.J. O.
sú užívateľmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. B., parcela č. 131/1, 131/2, 132/1 a
132/2 a vlastníkom týchto nehnuteľností je žalobca v 2. rade. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XX, k. ú. B., parcela č. 140/1, 140/2, 141 a 142. Žalobcovia ďalej dôvodili tým, že

parcela EN č. XXX dlhé roky slúžila ako prístupová cesta k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve
žalobcu v 2. rade, predtým vo vlastníctve žalobcu v 1. rade a F. O.. Parcela č. 140 slúžila ako prechod
pre užívateľov troch rodinných domov, a to M. Q., F. Č. a žalobcu v 1. rade. Zo Správy katastra
Bardejov sa žalobcovia dozvedeli, že vlastníkom parciel č. XXX/X T. XXX/X je žalovaný, hoci vlastníkom
bol podľa nich žalobca v 2. rade. Tieto zmeny boli prevedené na základe rozhodnutia Obvodného
pozemkového úradu Bardejov č. 3/2004/00343-034 zo dňa 17.01.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 09.02.2005. Základom rozhodnutia bol podľa žalobcov Geometrický plán č. 40210-02/04 zo dňa
21.10.2004, overený dňa 02.11.2004. Žalobcovia uviedli, že toto rozhodnutie spolu s Geometrickým
plánom im ako spoluvlastníkom nehnuteľností - parciel č. 131/1, 131/2, 132/1 a 132/2 nikdy neboli
doručené. Podľa názoru žalobcov pri zápise parcely č. KN 140 na žalovaného došlo k situácii, že bol
zamedzený dlhodobo užívaný prechod po parcele KN č. 140, v súčasnej dobe parcela č. 140/1 a 140/2.
Žalobcovia tvrdili, že predmetnú parcelu č. KN 140 dlhodobo a nerušene užívali, a preto k nej vydržali

vlastnícke právo. Na základe toho žiadali, aby súd určil, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi,
každý v 1/3, nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k. ú. B., a to parcela č. 140/1 o výmere 58 m2 a
parcela č. 140/2 o výmere 266 m2. Zároveň žiadali o náhradu trov konania.

Dňa 23.11.2012 žalobcovia doručili súdu návrh na zmenu petitu žaloby. V návrhu uviedli, že doterajším
dokazovaním bolo preukázané, že cez sporné nehnuteľnosti prechádzali až do času, kým im v tom začal

brániť žalovaný. Na základe toho navrhli, aby súd pripustil zmenu žaloby v tomto znení: „Súd určuje,
že vlastníci, ich právni následníci a užívatelia rodinného domu č. XX postaveného na parcele CKN č.XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 690 m2 a parcely CKN č. XXX - záhrady o výmere 263
m2 zapísané na LV č. XXX, k. ú. B., majú právo prechodu peši a motorovým vozidlom po parcelách
parcelné číslo CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a parcely CKN č. XXX/X

- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 tak, ako sú tieto nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX,
A.. Ú.. B.“. Súd zmenu petitu pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 29.11.2012.

Po zmene právneho zástupcu žalobcovia podali v danej veci vyjadrenie, ktoré bolo súdu doručené dňa
24.11.2014. Uviedli, že na preukázanie rozhodných skutočností osvedčujúcich potrebu vzniku vecného

právakcudzejvecinavrhliakosvedkovvypočuťX.R.,M.X.T.F.J..Vyslovilinázor,žeaktívnalegitimácia
žalobcov je v danom prípade daná, keďže žalobca v 1. rade je vlastníkom nehnuteľností, o prístup
ku ktorým ide a žalobca v 2. rade nehnuteľnosť reálne užíva a stará sa o žalobcu v 1. rade (svojho
otca). Uviedli, že bez prístupu motorovým vozidlom cez sporné parcely nie je možné riadne fungovanie
domácnosti. Podľa nich je daná aj aktívna legitimácia žalobcov v 3. a 4. rade, keďže títo sú spolu so
žalobcomv2.radeprávnináslednícižalobcuv1.rade.Zároveňuviedli,žejepravdou,žeknehnuteľnosti

je prístup z obidvoch strán, ale prístup k parcele CKN č. XXX cez parcelu CKN XXX je možný len pre
jednu osobu, a to aj len vtedy, ak nenesie žiaden náklad. Prechod medzi parcelou CKN č. 134, na ktorej
je postavený rodinný dom a susediacim pozemkom CKN č. XXX/X je nepraktický pre akékoľvek činnosti
okolo domu. Dodali, že parcely CKN č. XXX/X T. XXX/X boli v minulosti využívané viacerými generáciami
ako prechod k parcele CKN č. 134 a že túto skutočnosť nevyvracal ani žalovaný.

Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal dňa 02.05.2012 protinávrh, ktorým žiadal,
abysúdurčil,žeonjevýlučnýmvlastníkomnehnuteľnostínachádzajúcichsavk.ú.Belovežazapísaných
na LV č. XX - parcela registra „C“ č. 140/1 o výmere 58 m2 - zastavané plochy a nádvoria, v podiele
1/1, parcela registra „C“ č. 1402 o výmere 266 m2 - zastavané plochy a nádvoria , v podiele 1/1. Na

pojednávaniach dňa 05.06.2012 a 16.06.2015 právny zástupca žalovaného uviedol, že tento návrh bol
podaný z opatrnosti a žiadal, aby ho súd vnímal len ako procesnú obranu vo vzťahu k žalobe žalobcov,
ktorí sa v danom čase domáhali určenia vlastníckeho práva. Žalovaný súčasne podal aj vyjadrenie vo
veci samej, a to dňa 23.05.2012, v ktorom sa odvolával na vyjadrenie Správy katastra Bardejov zo dňa
14.09.2011, z ktorého podľa neho vyplýva, že parcely CKN č. 140/1 a 140/2 sú totožné s pôvodnou

parcelou č. 140 a pôvodnými mpč. 9/a a 9/b a mpč. 9/1 a 9/2, ktoré boli totožné s parcelným číslom
105/11, pričom vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol žalovaný. Tiež uviedol, že
vlastníctvo jeho právnych predchodcov preukazuje Notárska zápisnica č. Z. XX/XX, Z. XX/XX zo dňa
26.01.1965. Podľa tejto notárskej zápisnice mpč. 9/a a 9/b z pozmenkoknižnej zápisnice nadobudla do
vlastníctva T. A.. Okrem toho žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 15.06.2012 reagoval na tvrdenia

žalobcov o tom, že je potrebné nariadiť znalecké dokazovanie za účelom zistenia, z ktorých mpč. parciel
boli vytvorené parcely č. 140/1 a 140/2. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 8 Sžo 127/2008 zo dňa 12.03.2009, podľa ktorého nepresné zameranie parciel registra
„C“ môže byť predmetom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ
ide o naliehavý právny záujem na určení vecného bremena, podľa právnej zástupkyne žalovaného

žalobcovia v 2. až 4. rade nepreukázali naliehavý právny záujem na určení, pretože títo nie sú vlastníkmi
súvisiacich parciel. Vlastníkom je len žalobca v 1. rade. Tento názor vyslovila v podaní doručenom súdu
dňa 13.12.2012. V podaní zo dňa 11.06.2013 právna zástupkyňa poukázala na kópiu z katastrálnej
mapy a vyslovila názor, že žalobcovia majú na svoj pozemok prístup zo štátnej cesty evidovanej ako
parcela č. XXX cez parcely č. 131/1 alebo 131/2, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu. Na svoj pozemok

majú podľa nej prístup aj z obecnej cesty evidovanej ako parcela č. 598 cez parcelu č. 135. Okrem
toho poukázala na závery ohliadky na mieste samom a na zlé susedské vzťahy medzi žalobcami a
žalovaným, o čom ako dôkaz predložila rozhodnutia z r. 2010 a 2012 vydané v rámci priestupkového
konania. V podaní doručenom súdu 12.01.2015 právna zástupkyňa žalovaného opätovne zdôraznila,
že žalobcovia v 2. až 4. rade nie sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby a na určovacej žalobe

nemajú naliehavý právny záujem. Aktívne legitimovaný by mohli byť, ak by právo z vecného bremena
nadobudli „in personam“, čo však netvrdili. Podľa jej názoru žalobcovia neuviedli žiadne bližšie okolnosti
vzniku vecného bremena, keďže tvrdia, že sa domáhajú určenia, že vecné bremeno vzniklo vydržaním,
nepreukázali začatie plynutia vydržacej doby, ani svoju dobromyseľnosť. Tiež poukázala na to, že
dobromyseľnosť žalobcov vylučuje aj tá skutočnosť, že až do novembra 2012 sa domáhali určenia

vlastníckeho práva k predmetným parcelám. Okrem toho právna zástupkyňa tvrdila, že k nehnuteľnosti
žalobcu v 1. rade je možný aj iný prístup, a nielen po parcelách vo vlastníctve žalovaného.Súd v danej veci nariadil pojednávania a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby,
jej prílohami, návrhom na zmenu petitu žaloby, súvisiacimi LV č. 29, 220 a 297, A.. Ú.. B., písomnými
podaniami účastníkov konania, prednesmi ich právnych zástupcov, výsluchmi účastníkov konania a

svedkov, ohliadkou na mieste samom, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 4D 87/2009, vyjadrením Správy
katastra Bardejov zo dňa 14.09.2011, rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Bardejove zo dňa
17.01.2005, zápisnicou zo dňa 13.10.1981 vo veci sp. zn. 6C 75/80, listinnými dôkazmi svedčiacimi o
tom, že žalovaný je právnym nástupcom vlastníkov súčasnej parcely č. 140/1 a 140/2, zapísanej na LV
č. 29, k. ú. Beloveža, ako aj s ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi.

Právny zástupca žalobcov v čase, keď predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s tým, aby parcely č. 140/1 a 140/2 vznikli z
pôvodných parciel č. 9/1 a 9/2, pričom v tejto súvislosti poukázal na to, že aj z výpovede svedkyne Č.
vyplýva, že aj ich rodina sa cíti byť vlastníkom časti týchto parciel. Okrem toho uviedol, že aj z ohliadky na
mieste samom vyplynulo, že prístup k nehnuteľnosti žalobcov nie je možný z iných častí nehnuteľností,

pretože sa tam nachádza stodola, nie je tam možný prístup autom. Tiež uviedol, že žalobcovia pociťujú
akokrivduto,žebolivylúčenízrozhodovaniaObvodnéhopozemkovéhoúradu,pretožepodľaichnázoru
im dané rozhodnutie malo byť doručené. Tiež uviedli, že znaleckým dokazovaním je potrebné preveriť,
či parcela EKN č. 5 sa po grafickej oprave nachádza na mieste parcely CKN č. 146 a 147. V prípade,
ak to znalec potvrdí, žalobcovia zvážia úpravu petitu a budú sa domáhať určenia práva prechodu cez

parcely č. 140/1 a 140/2. Po pripustení zmeny petitu žaloby právny zástupca žalobcov na pojednávaní
uviedol, že žalobcovia preukázali splnenie predpokladov pre vznik vecného bremena vydržaním a dodal,
že žalobca v 1. rade je vlastníkom rodinného domu, žalobca v 2. rade s ním žije a stará sa oňho a
pokiaľ ide o žalobcov v 3. a 4. rade, títo podľa neho nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, o právo prístupu
ku ktorej sa žalobcovia domáhajú. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že v období od roku 1982 do roku

1992 nebolo možné vydržať vlastnícke právo, ale ak osoba počas tohto obdobia vydržala vlastníctvo pre
štát, tak táto doba sa jej podľa jeho vedomostí započítala do vydržacej doby. Argumentoval rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 260/2008 a dodal, že oprávnenosť držby je potrebné skúmať nielen z
objektívneho hľadiska, ale aj z hľadiska subjektívneho presvedčenia. Uviedol, že už po 2. svetovej vojne
právni predchodcovia žalobcu v 1. rade a potom aj žalobca v 1. rade využívali súčasne parcely č. 140/1

a 140/2 na prechod k svojmu pozemku hlavne motorovým vozidlom. O ich dobromyseľnosti svedčí aj to,
že na svojom pozemku vykonali prístavbu a ten, kto by nebol dobromyseľný, by určite tak nepostupoval,
pretože by si znemožnil prístup k svojmu domu. O tom, že žalovanému patrí vlastnícke právo k parcelám
č. 140/1 a 140/2, sa žalobcovia dozvedeli až v priebehu tohto konania, pričom bolo preukázané, že za
prístupovú cestu žalobcovia platili v minulosti daň z nehnuteľnosti. Podľa neho pozemok využívali už

štyri generácie na strane žalobcov a bolo to podľa jeho tvrdení preukázané svedeckými výpoveďami
bývalých starostov, ktorí mali prehľad o vzťahoch v dedine. Potvrdil, že dom žalobcov je na parcele
postavený najneskôr od roku 1976.

Žalobca v 1. rade na pojednávaní dňa 29.11.2012 po pripustení zmeny žaloby uviedol, že prístupová

cesta stále patrila O., Č.H. T. Q.. Na prístupovej ceste kúpili dve rúry a stále platil za túto cestu, po ktorej
chodili štyri generácie, už jeho prarodičia chodili po tejto ceste. Tiež uviedol, že žalovaný prehral v 70-
tychrokochsúdnyspornasúdevKošiciach,„keďchceldocestyhradiť“.Tentopozemokžalovanýohradil
až v roku 1986, keď on bol na zájazde v Taliansku. Za pozemok žalobca v 1. rade stále platí daň, nemôže
naň doviezť drevo a tiež sa tam nemohla dostať sanitka, keď potrebovala pomoc jeho žena, ktorá potom

zomrela. Uviedol, že v konaní sa domáha toho, aby mohol po ceste chodiť, že je vlastníkom rodinného
domu postaveného na parcele CKN č. 134. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného uviedol, že za
domom sa nachádza bránička, ale tadiaľ sa nikdy nechodievalo. Ďalej uviedol, že túto bráničku využíva
len sporadicky, keď ide napr. do kostola. Uviedol, že sa narodil v roku 1935 a na prístup stále využíval
parcelu č. 140/1 a 140/2 a že iný prístup k domu nemá.

Žalobca v 2. rade na pojednávaní vyslovil, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného o tom, že parcely č.
140/1 a 140/2 vznikli z parcely č. 9. Súčasne uviedol, že na základe darovacej zmluvy mu F. O. darovala
svoj podiel na parcele č. 5, ktorá bola zapísaná na LV č. XXXX. Nesúhlasil s postupom Obvodného
pozemkového úradu o tom, že parcela č. 9/1 a 9/2 patrí umiestnením na miesto parcely č. 5. Okrem

toho v konaní predložil stanovisko Záchrannej zdravotnej služby zo dňa 17.03.2010, z ktorého vyplýva,
že dňa 27.12.2009 bola do obce B.Ž. Č.. XX privolaná záchranka, ktorá mala sťažený prístup, pretože
príjazdová cesta nebola prejazdná. Tiež uviedol, že stav na parcelách č. 140/1 a 140/2 je taký, že je
tam navozený štrk, a tým pádom majú znemožnený prístup k svojej nehnuteľnosti. Po pripustení zmenypetitu žaloby žalobca v 2. rade uviedol, že v rodinnom dome postavenom na parcele č. 134, ktorý je vo
vlastníctve jeho otca, býva od narodenia, od roku 1965 a po predmetnej ceste chodí aj v súčasnosti.
Zadnou bránou nechodí, pretože tam je len úzka cesta. Uviedol, že do svojho domu má kadiaľ chodiť,

len nemá kadiaľ doviezť drevo. Poukázal na to, že keď jeho mama potrebovala pomoc, sanitka sa
nemala k nim ako dostať, pretože tam bol navozený štrk, ktorý tam navozil žalovaný. Zároveň dodal,
že oni nemajú ako chodiť po parcele č. 132/1 a poukázal na to, že na parcely č. 140/1 a 140/2 dávali
rúry so súhlasom žalovaného. Na pojednávaní predložil rovnopis geometrického plánu č. 762-0091-73
vyhotoveného dňa 23.08.1973, na ktorom je podľa neho vyznačený prechod po terajšej prístupovej

ceste. Predložil aj potvrdenie Obce B.T. zo dňa 07.12.2007 o tom, že žalobca v 1. rade si od roku 1993
platí daň z nehnuteľností za parcelu KN č. 140, a to za 213 m2, pričom za 106 m2 tejto parcely platil
daň toho času už nebohý P. Č..

Žalobkyňa v 3. rade na pojednávaní uviedla, že v rodinnom dome bývala od svojho narodenia, od roku
1956 a počas jej mladosti túto cestu zametala, používala ju na prechod, dokonca v roku 1977 po nej

išla na svoju svadbu. Uviedla, že má trvalý pobyt v B. XXX a spoluvlastnícky podiel na parcelách CKN
č. 134 a 135 nemá.

Žalobca v 4. rade na pojednávaní dňa 29.11.2012 uviedol, že žiadajú, aby súd rozhodol o tom, že majú
právo prechodu cez parcely č. 140/1 a 140/2, pretože tieto parcely stále slúžili na prechod. K jeho návrhu

sa pripojili aj ďalší žalobcovia v 1 až 3. rade. Na pojednávaní dodal, že v dome býval od roku 1959
do roku 1982, keď sa odsťahoval. Predmetné parcely používali na prístup k domu peši aj autom, ale v
súčasnej dobe nemá prístup autom k domu svojho otca (žalobcu v 1. rade). Uviedol, že trvalý pobyt má
v K. a nemá spoluvlastnícky podiel na parcelách CKN č. 134 a 135.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že parcely č. 140/1 a 140/2 zapísané na LV č.
XX, A.. Ú.. B. vznikli z pôvodných parciel označených ako 9/a a 9/b a potom to boli parcely č. 9/1
a 9/2. Tiež uviedol, že vlastnícke právo žalovanému svedčí titulom dedenia, keď po svojej matke,
ktorá zomrela dňa 06.03.1969, zdedil parcely č. 9/a a 9/b. Okrem toho poukázal aj na konanie vedené
na tunajšom súde pod sp. zn. 6C 75/80, keď žalobca v 1. rade na pojednávaní dňa 13.10.1981

uviedol, že sa necíti byť podielovým spoluvlastníkom parcely č. 140. V tomto konaní podľa právneho
zástupcu išlo zrejme o právo vecného prechodu cez túto parcelu. Okrem toho uviedol, že žalobca
v 1. rade a pôvodná žalobkyňa v 2. rade F. O., odkúpili aj iné nehnuteľnosti, a tak si zabezpečili
prístup k svojim parcelám. K podaniu protinávrhu žalovaného uviedla, že išlo len o opatrnosť, keďže
žalobcovia zneisťujú vlastnícke právo žalovaného. Podľa nej žalobcovia nepreukázali naliehavý právny

záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným parcelám. Potom, čo žalobcovia navrhli zmenu
petitu, právna zástupkyňa žalovaného namietala, že v súčasnom štádiu súdneho konania takúto zmenu
nemožno pripustiť, keďže žalobcovia uznali vlastnícke právo žalobcu k predmetným parcelám a odrazu
sa domáhajú určenia úplne odlišného práva, ako v čase podania žaloby. Súčasne uviedla, že žalobcovia
v 2. až 4. rade nie sú aktívne legitimovaní na podanie tejto žaloby, keďže nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti,

ku ktorej sa domáhajú práva prístupu. Okrem toho uviedol, že žalobcovia nepreukázali počiatok a koniec
uplynutia vydržacej doby. V tejto súvislosti poukázal na právnu úpravu do roku 1950, podľa ktorej bola
vydržacia doba vo vzťahu k nehnuteľnostiam 32 rokov, následne od roku 1964 do roku 1983 Občiansky
zákonníka nepoznal inštitút vydržania. Až zákonom č. 131/1982 bolo stanovené, že nepretržitou 10-
ročnou oprávnenou a dobromyseľnou držbou pozemku vydržala fyzická osoba vlastnícke právo k

pozemku pre štát a sama nadobudla len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní. Až zákonom
č. 509/1992, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.1992, bol opätovne zavedený inštitút vydržania. Podľa
neho žalobcovia nepreukázali právny titul, na základe ktorého odvodzujú právo vecného bremena a
nepreukázali ani svoju dobromyseľnosť, keďže od roku 1976 je vlastníkom sporných parciel č. 140/1 a
140/2 žalovaný. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného aj zo stanoviska Správy katastra Bardejov

zo dňa 14.09.2011 vyplýva, že už od roku 1965 bol právny predchodca žalovaného vlastníkom sporných
nehnuteľností. Taktiež poukázal na prehlásenie pozemnoknižných spoluvlastníkov zo dňa 23.01.1965
o tom, že otec matky žalovaného bol vlastníkom týchto nehnuteľností už po 1. svetovej vojne. Tiež
argumentoval tým, že parcely č. 140/1 a 140/2 sú pôvodné parcely EKN č. X/X T. X/X, J.. M. Č.. X.
Argumentoval aj rozhodnutím v dedičskom konaní sp. zn. D 219/1969 a rozsudkom Najvyššieho súdu

sp. zn. 2Cdo 568/1996 a dodal, že držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu dohodu nemôže viesť k
vydržaniu. V tejto súvislosti vyslovil názor, že vzhľadom na to, že žalobcovia nepredložili právny titul,
navrhol žalobu zamietnuť. Okrem toho poukázal aj na to, že medzi účastníkmi konania sú dlhodobo
konflikty, čo bolo preukázané aj svedeckými výpoveďami, a preto nemožno hovoriť o dobromyseľnostižalobcov. O nedobromyseľnosti žalobcov svedčí aj Znalecký posudok z roku 1979, ktorý v konaní
predložil žalovaný a ktorý si dal vyhotoviť z obavy o svoje vlastnícke právo.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že dedičské konanie po jeho matke T. A., J.. U.j, sa viedlo na
Štátnom notárstve v Bardejove pod sp. zn. D 219/69. Predmetom tohto konania bolo prejednanie parcely
označenej už ako 105/11, zapísanej na LV č. XX, A.. Ú.. B.. Jeho matka vlastnila 3 tejto parcely a zvyšnú
1 nadobudol darovaním od tety I. U.. Na LV č. XX bola pôvodne zapísaná parcela č. 105/11, potom z nej
vznikla parcela č. 140 v celku a potom parcely č. 140/1 a 140/2. Parcela č. 105/11 vznikla z pôvodnej

parcely č. 9/a a 9/b. Časťou pôvodnej parcely č. 9/a a 9/b boli aj súčasné parcely č. 130/1, 130/2, 132/1
a 132/2. Všetky parcely, ktoré sú zapísané na LV č. XXX T. XX vznikli z pôvodných parciel č. 9/a a 9/
b. Podľa žalovaného žalobcom nemôže svedčať vlastnícke právo na pôvodných parcelách č. 9/a a 9/b,
pretože ich parcely vznikli z pôvodnej parcely č. 10. Žalovaný nesúhlasil s vecným bremenom v prospech
žalobcov. Podľa neho títo mali možnosť v roku 2009 si zriadiť prístupovú cestu, keď opravovali humno.
Uviedol, že títo majú možnosť prístupu k svojmu domu cez parcely č. 131/1, 132/1 a 133/1. Podľa neho

si môžu na týchto parcelách zriadiť cestu, ktorá vedie priamo z hlavnej cesty B. - O.. Tiež uviedol, že aj
on vždy chodieval po parcelách č. 140/1 a 140/2. Okrem toho poukázal na konanie vo veci sp. zn. 6C
75/80, v rámci ktorého žalobca v 1. rade uviedol, že na parcele EN č. 140 nemá žiaden spoluvlastnícky
podiel. Tiež uviedol, že spory medzi ním Hamarčakovcami trvajú už dlhodobo, od roku 1976 a ich rodiny,
resp. ich predchodcovia sa nikdy nemali radi.

Svedkyňa D. Č. na pojednávaní uviedla, že nepochádza z B., ale že sa tam v roku 1971 vydala, ale
po troch rokoch sa presťahovali do B. Z. V.. Pokiaľ ide o parcely č. 140/1 a 140/2, vie, o ktoré parcely
ide. Uviedla, že vedľa rodinného domu žalobcov sa nachádza rodinný dom rodičov jej manžela, ktorí
sa volali F. T. F. Č.. Podľa jej vyjadrenia aj rodičia jej manžela využívali parcely č. 140/1 a 140/2 ako

prístupovú cestu k svojmu rodinnému domu a tieto parcely podľa nej užíval aj žalobca v 1. rade ako
prístupovú cestu k svojmu rodinnému domu. Pamätá si tiež, a to z čias, keď tam ešte bývala alebo
neskoršie, keď šla navštíviť svokrovcov, že tieto parcely slúžili ako prístupová cesta, neboli oplotené,
boli voľné. Pamätá si tiež, že žalobca v 1. rade a jej svokrovci sa skladali na nejakú rúru, ktorú bolo treba
na tej parcele umiestniť. Nevie o tom, aby sa o tú parcelu zaujímal žalovaný. Tiež nemala vedomosť o

tom, aby ohľadom prístupovej cesty vznikali nejaké spory. O tom, že žalovaný je vlastníkom uvedených
parciel, sa dozvedela až v súčasnej dobe a bola prekvapená, keďže asi pred 5 rokmi bol za jej nebohým
manželom syn žalovaného, ktorý si žiadal súhlas na plynovú prípojku na tejto parcele. Ak teda žalovaný
bol vlastníkom týchto parciel, nerozumie, z akého dôvodu si pýtal súhlas. Podľa nej istá časť týchto
parciel, asi 2m by mala vlastnícky patriť jej svokrovcom, ale nevedela uviesť, z akého právneho dôvodu.

Tiež uviedla, že aj ľudia v B.i sú prekvapení, že tieto parcely patria vlastnícky žalovanému, pretože vždy
slúžili ako prístupová cesta.

Zástupkyňa Správy katastra Bardejov JUDr. Cecília Cichá na pojednávaní uviedla, že z LV č. XX
vyplýva, že vlastníkom parciel č. 140/1 a 140/2 je žalovaný v pomere 1/1. Tieto parcely boli zapísané

na LV na základe Výkazu zmien č. 75/2007 - zapísal sa geometrický plán č. 40210-02/2004, pričom
dňa 22.10.2007 bolo zapísané vlastnícke právo pod č. zmeny 75/2007. Ako prílohy boli predložené
geometrickýplán,rozhodnutieodedičstvesp.zn.D219/69,prehláseniepodč.N26/65,dotazník,čestné
prehlásenie a žiadosť Obvodného pozemkového úradu o zámenu grafického umiestnenia, parcely EKN
č. 5, CKN 140/1 a 140/2 vznikli podľa údajov z mpč. 9/a - pozemková kniha 290 a mpč. 9/b - pozemková

kniha 287, následne to bola parcela EKN č. 5 a potom parcela č. 140.

Svedkyňa M. X. na pojednávaní dňa 09.01.2013 vypovedala, že niekedy vykonávala v obci B. funkciu
starostky a má vedomosť o tom, že medzi účastníkmi konania sa dlhé roky vedú spory ohľadom
prístupovej cesty. Uviedla, že má 58 rokov a v obci B. žije od narodenia a od kedy si pamätá, táto

cesta slúžila ako prístupová cesta pre tri rodiny, a to O., Č. T. Q.. Od roku 1993 tieto rodiny platili za
predmetnú nehnuteľnosť aj daň. Najskôr cesta nebola vlastnícky vyporiadaná, ale potom sa jedným z
podielových spoluvlastníkov cesty stal otec v súčasnej dobe už nebohej manželky žalobcu v 1. rade P.
Č. a v prospech rodiny O. sa dali vypísať viacerí rodinní príslušníci.

Svedok X. R. na pojednávaní dňa 09.01.2013 uviedol, že má 64 rokov, narodil sa a býva v obci B.
a 22 rokov pracoval v orgánoch samosprávy obce. Uviedol, že spornú parcelu vždy používala ako
prístupovú cestu rodina O., Č. T. Q. a týmto rodinám nikdy nikto nebránil vo využívaní tejto cesty. Keď sa
dávali dokopy podklady pre platenie dane z nehnuteľností v roku 1992, podklady k tejto nehnuteľnostipredložili len uvedené tri rodiny, rodina A. žiadne doklady nepredložila. Taktiež rodina O., Č.M. T. Q.
podali priznanie k dani z nehnuteľností. Keď sa v roku 1993 rozbehol projekt plynofikácie obce, bolo
potrebné využiť aj spornú parcelu a on sám žiadal na tento účel súhlas rodiny O., Č. T. Q.. Ani ho

nenapadlo pýtať súhlas od žalovaného, pretože podľa neho tento sa necítil byť vlastníkom sporných
parciel. Vyslovil tiež, že drvivá väčšina obyvateľov obce B.Ž.a zdieľa totožný názor ako on. Poukázal
aj na Notársku záspisnicu Z. XXX/XXXX, Z. XXXXX/XXXX (č. l. 94 spisu) a uviedol, že vyjadrenia T.
X., J.. Č. T. P. L. nie sú pravdivé. Uviedol, že v orgánoch obce pracoval od 01.09.1980 a starostom
bol až do 31.12.1994. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného uviedol, že si nepamätá, na základe

akých konkrétnych listín žalobcovia osvedčili vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, keď podávali
daňové priznanie, ale dodal, že vtedy priniesli všetky podklady a po porovnaní so stavom geodézie
to sedelo. Tiež po predložení listinných dôkazov zo strany právnej zástupkyne žalovaného o tom, že
žalovaný dňa 19.08.1993 ohlásil drobnú stavbu Obecnému úradu B.a, svedok uviedol, že v záujme
zachovania dobrých susedských vzťahov to povolil, ale učinil tak so súhlasom žalobcu v 1. rade. Tiež
dodal, že pozemky, ktoré si žalovaný oplotil, tento nikdy neužíval.

Svedok F. J. na pojednávaní uviedol, že o spore účastníkov konania má vedomosť, keďže od 01.07.2011
do 01.12.2014 zastával funkciu zástupcu starostu obce a neskôr funkciu starostu obce. O tomto spore
má vedomosť až odvtedy, čo bol starostom obce. Uviedol, že nie je rodák z B., žije tam od roku 1993, ale
pokiaľ vie z rozprávania ľudí, tak cesta pre O. tam stále bola. Nevedel uviesť časové obdobie užívania

sporných parciel žalobcami, ale že mu vraveli, že to bolo vždy, od kedy tam stojí dom O.. Svedok uviedol,
že iný prístup motorovým vozidlom k domu žalobcov nie je možný, len cez sporné parcely. Na otázku
právnej zástupkyne žalovaného svedok potvrdil, že pri vstupe do obce B. po štátnej ceste sa napravo
nachádzajú parcely č. 140/1 a 140/2 a susedná parcela, kde stojí dom žalovaného a ak sa odbočí po
štátnej ceste vpravo po obecnej ceste, dostanú sa k domu žalobcu v 1. rade, kde je bránička. Svedok

potvrdil, že cez túto bráničku sa dá prejsť peši k domu žalobcu v 1. rade, ale motorovým vozidlom sa
tam prejsť nedá, pretože je tam sad, ktorý patrí zrejme žalobcovi v 1. rade. Ak by sa ten sad odstránil,
dostal by sa žalobca v 1. rade ďalej autom, ale len po stodolu. Nevie však posúdiť, či pri zväčšení otvoru
v stodole, by sa dalo dostať autom aj ďalej. Na otázku žalovaného svedok potvrdil, že ak by žalobca v 1.
rade dal rúru do rigolu, mohol by prechádzať na svoj pozemok, ale keďže ide o štátnu cestu, potreboval

by na to povolenie príslušných orgánov.

Zo zápisnice o ohliadke na mieste samom zo dňa 11.05.2009 vyplýva, že parcela č. 140/1 a 140/2
je jediným možným prístupovým miestom na parcelu č. 134 a takisto na parcelu č. 137, na ktorej sa
nachádza rodinný dom súpisné č. 42, ktorý je v súčasnosti neobývaný. V čase vykonania ohliadky boli

parcely č. 140/1 a 140/2 zatarasené, ale na základe predbežného opatrenia nariadeného uznesením
tunajšieho súdu zo dňa 05.12.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 13Co
10/2012-222 zo dňa 21.02.2012, bola žalovanému uložená povinnosť tento násyp odstrániť. Žalobcovia
na ohliadke uviedli, že parcely č. 131/2, 132/2, 133/2 a 133/1 odkúpili od pani F., ktorá na ohliadke
uviedla, že na parcele č. 132/2 stál rodinný dom, ktorý je zbúraný a prístupová cesta k domu viedla

od nepamäti po parcelách, ktoré sú predmetom sporu. To potvrdila aj sestra pani F., X. Z., ktorá sa
žalovaného opýtala, akým spôsobom chodili jej predchodcovia na parcelu č. 133/2 a 133/1. Ten uviedol,
že chodili cez parcely, ktoré sú predmetom sporu, ale tie boli v jeho vlastníctve a oni chodili po jeho
pozemku. Bývalý starosta obce X. R. potvrdil, že prístupová cesta, ktorá je predmetom tohto sporu,
slúžila ako prístupová cesta rodine O., Q. T. Č., ktorí po roku 1992 platili za ňu daň. P. P. na ohliadke

uviedol, že ako sedemročný v roku 1952 spolu so svojim otcom prenášali na koňoch mláťačku na
pozemok O., Č. T. Q. a išli po ceste, ktorá je predmetom sporu. Žalobkyňa v 3. rade uviedla, že v detstve
túto prístupovú cestu zametala. P. P., ktorý je bratrancom pôvodnej žalobkyne v 2. rade (zomrelej dňa
27.12.2009) uviedol, že má 56 rokov a minimálne 50 rokov táto cesta slúžila ako prístupová cesta na
pozemky O.T., Q. T. Č.. Aj žalobca v 4. rade túto skutočnosť potvrdil. Tiež F. P.H., sestra žalobcu v 1.

rade uviedla, že cez túto cestu chodili na pozemok žalobcov pešo, s kravami, ako aj s vozmi a nikto
im v tom nebránil. Súd na ohliadke ďalej zistil, že na hranici parcely č. 135 sa nachádza plot, bránka
a vstupná brána pre motorové vozidlo, ale vstup na túto parcelu cez bránku nie je možný, pretože za
bránkou sa nenachádza prístupová cesta k parcele č. 134. Je tam pooraná pôda a posadené plodiny.
Na ľavej polovici parcely č. 135 sa nachádzajú ovocné stromy a v prípade vyklčovania týchto stromov

by bol možný prístup k parcele č. 134.

Súd ďalej zistil tento skutkový stav:ZLVč.XXX,A..Ú..B.,obecB.T.,H.B.vyplýva,žežalobcav1.radejevlastníkomparcelyč.133/1-trvalé
trávnaté porasty o výmere 185 m2, parcely č. 133/2 - trvalé trávnaté porasty o výmere 123 m2, parcely
č. 134 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 690 m2 a parcely č. 135 - záhrady o výmere 263 m2.

Z LV č. XXX, A.. Ú.. B., H. B., okres B. vyplýva, že žalobca v 2. rade je vlastníkom parcely č. 131/1 -
záhrady o výmere 120 m2, parcely č. 131/2 - záhrady o výmere 31 m2, parcely č. 132/1 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 292 m2 a parcely č. 132/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 125 m2.

Z LV č. XX, A.. Ú.. B., H. B., H. B. vyplýva, že žalovaný je vlastníkom parcely č. 140/1 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 58 m2, parcely č. 140/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 266 m2,
parcely č. 141 - trvalé trávnaté porasty o výmere 638 m2 a parcely č. 142 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 658 m2.

Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Bardejove č. k. 3/2004/00343-034 zo dňa 17.01.2005

bolo o návrhu žalovaného rozhodnuté tak, že parcela EKN 9/1 a 9/2 patrí umiestnením na miesta
súčasnej parcely EKN č. 5 tak, ako je to uvedené v Geometrickom pláne č. 40210-02/04 zo dňa
22.10.2004.

Na základe návrhu žalovaného zo dňa 03.01.2005 došlo dňa 22.10.2007 k zápisu rozhodných

skutočností do katastra nehnuteľností, a to na základe Rozhodnutia D 219/69, Prehlásenia N 26/65
a Dotazníku a čestného prehlásenia. Podľa prehlásenia N 26/65 zo dňa 23.01.1965 T. A., J.. U. je
výlučnou vlastníčkou 1 nehnuteľností, ktoré sú zapísané v pozemnoknižnej zápisnici č. 287, mpč. 9/
b, ktoré nehnuteľnosti sú totožné s parcelou EN č. 105/11. Pozemnoknižní spoluvlastníci P. A., M. A.,
J.. Č., I. G., J.. U. uznávajú a nemajú námietky, aby ich podiely pod B 3, 5, 9/a, b boli prevedené na

T. A.X., pretože táto, resp. jej otec ich ihneď po 1. svetovej vojne z tohto „funduša“ vyplatili. Podľa
rozhodnutia Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. D 219/69 zo dňa 15.05.1969 po T. A., J.. U., zomrelej
L. XX.XX.XXXX, zdedil jej syn - žalovaný na základe dedičskej dohody „intravilan t. j. funduš so záhradou
spolu s domom t. j. nehnuteľnosť vedenú na OMS v Bardejove, na LV č. XX, v EN: pod čís. 105/11,
ako aj 3 zo všetkých poľnohosp. nehnuteľností“. Z Dotazníka a čestného prehlásenia vyplýva, že F. Č.

previedol na nadobúdateľov P. A. T. T. A.X., J.. U., vlastníctvo k parcele EN č. 105/11.

Na základe návrhu žalovaného zo dňa 15.06.2007 Správa katastra Bardejov dňa 22.06.2007 zapísala
do katastra nehnuteľností rozhodné skutočnosti na základe Notárskej zápisnice - Osvedčenie o vydržaní
vlastníckeho práva sp. zn. Z. XXX/XXXX, Z. XXXXX/XXXX, NCR1s 23617/2007. Podľa tejto notárskej

zápisnice žalovaný prehlásil, že splnil podmienky vydržania podľa § 130 a § 134 Občianskeho zákonníka
k nehnuteľnostiam v k. ú. B., a to LV č. XXXX, parcela EKN 9/1 a LV č. 1117, parcela EKN 9/2.

Podľa Notárskej zápisnice Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. N 31/65, Nz 35/65 zo dňa 26.01.1965
vyplýva, že I. G., J.. U.Á. T. T. A., rod. U. prehlásili, že ešte pred 2. svetovou vojnou si vzájomne rozdelili

spoločné „funduše“ takto: „a.) funduš s rodinným domom s príslušenstvom, ktorý je vedený v kat. území
B. v poz. kniž. zápisnici číslo 290 pod mpč. 9/a, t. j. podiel pod B 2/d vedený na I. U., K. V. G. pripadol
do vlastníctva T. A.X. J. U. súčasne s podielom z parcely mpč. 9/b v poz. kniž. záp. č. 287 pod B 3 ...“.

Z odpisu zápisnice zo dňa 13.10.1981 vo veci sp. zn. 6C 75/80 vyplýva, že v danom prípade bol

navrhovateľom žalovaný, ktorý uviedol, že parcela EN 140 je jeho vlastníctvom. Žalobca v 1. rade bol
v označenom konaní odporcom a uviedol, že v parcele EN 140 nevlastní žiaden podiel a že predmetná
nehnuteľnosťslúžilaakocestaaženiejeochotnýsazapeňažnúnáhraduzriecťprávaprechodu,pretože
na svoju nehnuteľnosť by sa nemohol dostať.

Správa katastra Bardejov v stanovisku zo dňa 14.09.2011 uviedla, že po prešetrení stavu týkajúceho sa
danejvecizistila,žeparcelyCKNč.140/1a140/2sútotožnéspôvodnouparcelouCKN140apôvodnými
parcelami mpč. 9/a, 9/b a mpč. 9/1 a 9/2, ktoré boli totožné s parcelným číslom 105/11. Vlastnícke právo
k týmto parcelám nadobudol žalovaný.

Pôvodná žalobkyňa v 2. rade F. O., Z.. XX.XX.XXXX, I. L. XX.XX.XXXX. Podľa potvrdenia Notárskeho
úradu JUDr. Jána Hamaru, na základe výsledkov predbežného šetrenia sú oprávnení dediť deti
poručiteľky: pôvodne žalobca v 3. rade (v súčasnosti v 2. rade, t. j. X. O.), žalobkyňa v 3. rade (F. P.) a
žalobca v 4. rade (P. O.), ako aj manžel poručiteľky, a teda žalobca v 1. rade (T. O.). Podľa vyjadreniaZáchrannej zdravotnej služby NsP Sv. Jakuba, n. o., Bardejov zo dňa 17.03.2010, bola dňa 27.12.2009
privolaná záchranná zdravotná služba k F. O., B. Č.. XX. K menovanej bol sťažený prístup, keďže
príjazdová cesta bola neprejazdná pre sanitné vozidlo ZZS.

Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 151n ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci

v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na
nadobúdateľa.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe

závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tuplatiaobdobne.Nanadobudnutieprávazodpovedajúcehovecnýmbremenám
je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej
osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec
v oprávnenej držbe právny predchodca.

Súd primárne musel skúmať, či žalobcovia v 1. až 4. rade sú aktívne vecne legitimovaní na podanie
tejto žaloby a či na určení, že vecné bremeno vzniklo vydržaním majú naliehavý právny záujem. V tomto
ohľade bol pre súd určujúci petit žaloby (po pripustení zmeny): „Súd určuje, že vlastníci, ich právni
následníci a užívatelia rodinného domu č. XX postaveného na parcele CKN č. 134 - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 690 m2 a parcely CKN č. 135 - záhrady o výmere 263 m2 zapísané na LV č. 220,
k. ú. B., majú právo prechodu peši a motorovým vozidlom po parcelách parcelné číslo CKN č. 140/1 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2 a parcely CKN č. 140/2 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 266 m2 tak, ako sú tieto nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, A.. Ú.. B.. Pre súd bola súčasne
významná aj argumentácia samotných žalobcov viažúca sa k tomuto petitu.

Je nepochybné, že žalobcovia sa domáhali určenia, aby vlastníci, právni následníci a užívatelia
konkrétnej nehnuteľnosti mali právo prechodu peši a motorovými vozidlami po parcelách vo vlastníctve
žalovaného. Súd mal nesporne preukázané, že vlastníkom nehnuteľnosti, a teda rodinného domu v B.
Č.. XX postaveného na parcele č. 135, zapísanej na LV č. 220, k. ú. B., je žalobca v 1. rade. Ten podľa

názoru súdu má nepochybne naliehavý právny záujem na určení, že vecné bremeno - právo prechodu
cezcudzípozemok-knehnuteľnostivjehovlastníctve,vzniklovydržaním.Natomtomiestepovažujesúd
za potrebné poznamenať, že práva z vecných bremien sa delia na vecné bremená, ktoré sú spojené s
vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem), pričom z týchto bremien je oprávnený každý vlastník
tejto nehnuteľnosti. Oprávnenia prechádzajú na každého ďalšieho vlastníka na základe univerzálnej

alebo singulárnej sukcesie. Do tejto kategórie patrí aj vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo cesty -
prechodu alebo prejazdu cez cudzí pozemok. To znamená, že žalobca v 1. rade ako vlastník rodinného
domu, o prechod ku ktorému cez cudzí pozemok usiluje, je aktívne vecne legitimovaný na podanie
tejto určovacej žaloby a zároveň na určení má naliehavý právny záujem, keďže vo všeobecnosti platí,
že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu

ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým. Naopak, vecné
bremená, ktoré sú viazané na konkrétnu osobu (pôsobia in personam), tejto osobe slúžia, pričom ich
nemožno zmluvne prevádzať a ani neprechádzajú na inú osobu. Z tohto pohľadu žalobcovia v 2. až
4. rade nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie tejto žaloby, pretože títo už v samotnom petiteargumentovali,žeurčeniaprávasadomáhajúprevlastníkov,právnychnástupcovaužívateľovrodinného
domupostavenéhonaparceleč.135.Akoužsúduviedol,zvecnéhobremenainremjeoprávnenýkaždý
vlastník tejto nehnuteľnosti, to znamená, že aj právny nástupca. Ak teda žalobcovia v 2. až 4. rade tvrdili,

že ako deti žalobcu v 1. rade sú aktívne legitimovaní na podanie tejto žaloby, súd dodáva, že súčasný
status quo ich tvrdenia vylučuje, keďže nenastali skutočnosti, ktoré predpokladá zákon a na základe
ktorých by právnymi nástupcami v aktuálnom čase boli. Neobstojí teda ich tvrdenie, že k tomu dôjde v
budúcnosti. Pokiaľ ide o časť petitu, v ktorom sa domáhali tohto určenia pre užívateľov rodinného domu,
z ich výpovedí je zrejmé, že užívateľom (okrem žalobcu v 1. rade) je len žalobca v 2. rade, ktorý spolu

so žalobcom v 1. rade v predmetnom rodinnom dome žije. Podľa názoru súdu ani v jeho prípade nie
je z tohto titulu daná aktívna vecná legitimácia na podanie tejto žaloby. Totiž v priebehu konania vôbec
netvrdil, aby sa domáhal určenia vecného bremena in personam a navyše vecné bremeno, ktorého sa
žalobca v 2. rade v tomto konaní domáha, svojim obsahom a podstatou by malo slúžiť na účelnejšie
a prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti patriacej vlastnícky oprávnenému. Žalobca v 2. rade však
vlastníkom rodinného domu č. XX postaveného na parcele č. XXX, I.Q. Z. E. Č.. XXX, k. ú. B. nie je. Na

základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobcovia v 2. až 4. rade nie sú aktívne vecne
legitimovaní na podanie tejto žaloby. Tým je len žalobca v 1. rade ako vlastník rodinného domu.

Súd súčasne poznamenáva, že na základe oznámenia Notárskeho úradu JUDr. Jána Hamaru po
nebohej F.J. O. (pôvodne žalobkyňa v 2. rade) boli oprávnení dediť všetci žalobcovia v 1. až 4. rade

(žalobca v 1. rade - manžel poručiteľky a ostatní žalobcovia - deti poručiteľky). Dedičské konanie
vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 4D 87/2009 bolo dňa 15.04.2010 zastavené, keďže poručiteľka
nezanechalaposebežiadenmajetokaanizávet.Súdtedanerozhodovalopripusteníďalšíchúčastníkov
do konania na strane žalobcov, a teda žalobkyne v 3. rade a žalobcu vo 4. rade, keďže na pojednávaní
dňa 29.11.2012 rozhodol o pripustení zmeny petitu žaloby, kde žalobcovia boli definovaní ako vlastníci,

právni následníci a užívatelia nehnuteľnosti - rodinného domu č. XX postaveného na parcele CKN č.
134 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 690 m2 a parcely CKN č. 135 - záhrady o výmere 263
m2 zapísané na LV č. 220, k. ú. B.. Pripustenie zmeny petitu žaloby v uvedenom znení konzumovalo
prípadné rozhodnutie súdu o pripustení ďalších účastníkov do konania na strane žalobcov, ktorí v
konečnom dôsledku súhlasili so svojim účastníctvom, keď k veci vypovedali na pojednávaní.

V súvislosti s prejednávanou vecou súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3MCdo 7/2008 zo dňa 14.01.2010, v ktorom najvyšší súd okrem
iného vyslovil, že „nevyhnutnou podmienkou vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je
(medziiným) existencia právneho dôvodu, z ktorého subjekt so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzuje

a je v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu (v skutočnosti len domnelom) jemu patrí právo k cudzej
veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je nositeľom povinnosti trpieť výkon tohto
práva. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou tohto spôsobu nadobudnutia práva je, aby oprávnený subjekt
totoprávopozákonomurčenúdobunerušeneajfaktickyvykonávalabolpočasceléhoplynutiatejtodoby
dobromyseľný v tom, že je jeho oprávneným vykonávateľom. Predpokladom dobrej viery oprávneného

držiteľa práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je presvedčenie, že mu právo zodpovedajúce
vecnému bremenu patrí. Toto jeho presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré
ho k nemu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť so
zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že sa stal oprávneným subjektom práva na základe
zákonom predpokladaného spôsobu vzniku vecného bremena, teda že právo, ktoré k cudzej veci

vykonáva, mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo na neho riadne prešlo.“

Tento právny názor rozvinul najvyšší súd aj v ďalšom svojom rozhodnutí - uznesení sp. zn. 4Cdo
110/2010 z 26.04.2012, v ktorom okrem iného konštatoval: „Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo
nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia)

samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno
vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať
po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí. ... V prípade práva
zodpovedajúcehovecnémubremenu,ktoréspočívavprechádzanícezcudzípozemok,trebakvydržaniu
tohto práva, aby držiteľ obsah práva vykonával v ospravedlniteľnom omyle, že mu svedčí oprávnenie z

vecného bremena. Ak bude v presvedčení (posudzovanom z objektívneho hľadiska), že pozemok, cez
ktorý prechádza, je jeho, môže byť len oprávneným držiteľom.“Pokiaľ ide o dobrú vieru osoby, ktorá tvrdí, že jej patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu, v tomto
kontexte Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 2Cdon 431/1996 z 18.02.1999 judikoval:
„Pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti uspokojí iba s ústnym oznámením prevodcu, že s vlastníctvom

nehnuteľnosti je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom táto okolnosť nie je uvedená
v zmluve o prevode nehnuteľnosti a nadobúdateľ sa o existencii tohto práva nepresvedčí, nemôže byť
so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu toto právo patrí, pretože pri normálnej opatrnosti,
ktorú možno od neho požadovať, by si existenciu tohto práva, prípadne právneho titulu, ktorý mal za
následok jeho vznik, overil.“

Súd teda konštatuje, že nevyhnutnými predpokladmi vydržania práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu je 1. Existencia právneho dôvodu, z ktorého subjekt vzhľadom na všetky okolnosti vyvodzuje
a je v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu (v skutočnosti len domnelom) mu toto právo patrí, 2.
Skutočný a nepretržitý výkon tohto práva po zákonom stanovenú dobu, 3. Dobromyseľnosť, ktorá sa
posudzuje z objektívneho hľadiska, ako aj z pohľadu vnútorného presvedčenia dotknutej osoby.

Pokiaľ ide o prvý z uvedených dôvodov, súd k nemu uvádza, že skutočnosť, že sa niekto správa
spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ešte neznamená, že
je držiteľom tohto práva. Takýto držiteľ musí byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu
právo patrí. Bude to napríklad v prípadoch, ak oprávnený subjekt uskutočňuje výkon tohto práva na

základe neplatného právneho úkonu, pričom ani pri zachovaní všetkej možnej a obvyklej opatrnosti o
neplatnosti právneho úkonu nevie. Môže to byť aj v prípadoch, ak výkon tohto práva uskutočňuje na
základe domnelého právneho dôvodu držby, hoci tento titul tu vôbec nie je, ale oprávnený subjekt je v
dobrej viere, že taký titul tu je.

Žalobca v 1. rade v priebehu konania netvrdil, z akého titulu mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu
vzniklo vydržaním. Obmedzil sa len na konštatovanie, že prechod cez parcely žalovaného (súčasne
parcely č. 140/1 a 140/2) patril jemu a jeho právnym predchodcom stále. Z čoho však toto svoje právo
vyvodzoval, žalobca v 1. rade neuviedol a nepreukazujú to ani viaceré svedecké výpovede obyvateľov
obce B. (D. Č., M. X., X. R., F. J.), ktorí tvrdili, že rodine žalobcov právo prechodu stále patrilo. Ak sa teda

žalobca v 1. rade odvoláva aj na uvedené svedecké výpovede, teda výpovede ľudí znalých pomerov v
obci, je namieste poukázať aj na prehlásenie pozemnkonižných spoluvlastníkov P. A., M. A. T. I. G., K.
H. B. zo dňa 23.01.1965 o tom, že otec matky žalovaného nehnuteľností zapísané v pozemnoknižnej
zápisnici č. 287, mpč. 9/b (totožné s parcelou EN č. 105/11) užíval v období po 1. svetovej vojne a z
týchto nehnuteľností ich vyplatil a že títo pozemnoknižní spoluvlastníci súhlasia, aby podiely pod B 3,

5, 9/a, b boli prevedené na matku žalovaného. Uvedené len potvrdzuje, že niektorí obyvatelia obce B.
mali už v 60-tych rokoch minulého storočia poznatky o tom, kto je vlastníkom týchto nehnuteľností a
otázkou teda ostáva, či aj žalobca v 1. rade, resp. jeho právni predchodcovia nemohli o tejto skutočnosti
pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť a túto skutočnosť si overiť. Potom sa ale natíska otázka, z čoho
vyvodzovali právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a teda právo prechodu cez cudzí pozemok, ak pri

náležitej opatrnosti mohli vedieť, komu nehnuteľnosť patrí. Túto skutočnosť žalobca v 1. rade v priebehu
konania neozrejmil.

V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na to, že viacerí svedkovia obce B. vypovedali, že rodina
žalobcu v 1. rade prístupovú cestu (parcely č. 140/1 a 140/2) k svojmu rodinnému domu využívala

dlhú dobu. Z uvedených výpovedí však nemožno určiť počiatok, od kedy tomu tak bolo. Žalobca v 1.
rade tvrdil, že tento pozemok využívali štyri generácie, avšak z výpovedí svedkov či už M. X. T. X. R.
takéto zistenie nevyplýva. Neobstojí ani tvrdenie P. P., ktorý pri ohliadke na mieste samom uviedol, že
touto cestou v roku 1952 prevážali mláťačku na pozemok O.. Totiž z tohto tvrdenia nevyplýva, aby sa
využívanie prístupovej cesty dialo nepretržite, išlo len o jeho jednorazovú skúsenosť. Taktiež neobstojí

ani tvrdenie P. P., ktorý v roku 2009 uviedol, že prístupovú cestu využívala rodina žalobcu minimálne 50
rokov. Písal by sa tak rok 1959, pričom Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v pôvodnom znení vydržanie
neupravoval. Preto je potrebné vychádzať z toho, že po 01.04.1964 nebolo možné nadobudnúť vecné
bremeno vydržaním, a to ani vtedy, ak vydržacia doba začala plynúť pred 01.04.1964, t.j. za účinnosti
predchádzajúceho občianskeho zákonníka.

Aj keď počiatok plynutia prípadnej vydržacej doby nemožno s určitosťou stanoviť, súd predsa len
poukazuje na rozhodné skutočnosti majúce vplyv na dobromyseľnosť žalobcu v 1. rade, že mu právo
zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Totiž samotný žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, žeuž v 70-tych rokoch mal spor so žalovaným, keď tento „chcel do cesty hradiť“. Aj zo zápisnice sp. zn.
6C 75/80 zo dňa 13.10.1981 vyplýva, že medzi účastníkmi konania sa viedol súdny spor, predmetom
ktorého boli okolnosti súvisiace s parcelou č. 140. Uvedené skutočnosti podľa názoru súdu vyvracajú

dobromyseľnosť žalobcu v 1. rade vydržať právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Na uvedenej
skutočnosti nemení nič ani zistenie, že svedkovia - bývalí starostovia obce B. potvrdili, že žalobca v 1.
rade platil od roku 1993 daň z nehnuteľností za sporné parcely. Táto skutočnosť sama o sebe podľa
názoru súdu nepreukazuje jeho dobromyseľnosť, a to s poukazom na vyjadrenie žalobcu v 1. rade v
spomínanej zápisnici zo dňa 13.10.1981, keď uviedol že na parcele č. 140 nemá žiaden spoluvlastnícky

podiel, zatiaľ čo žalovaný tvrdil, že je vlastníkom uvedenej parcely. Aj keď podľa § 2 ods. 2 zákona
č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení účinnom v rozhodnom období (v roku 1993) mohla
byť daňovníkom aj osoba, ktorá skutočne nehnuteľnosť užíva, vzhľadom na vedomosť žalobcu v 1.
rade o presvedčení žalovaného, že je vlastníkom parcely č. 140 a nesúhlasí s právom prechodu,
je dobromyseľnosť žalobcu v 1. rade opätovne spochybnená. Navyše žalovaný v priebehu konania
tvrdil, že s rodinou žalobcu v 1. rade sa nikdy nemali radi a nemali sa radi ani ich predkovia. Túto

okolnosť žalobca v 1. rade nerozporoval a o dlhodobých sporoch medzi účastníkmi konania vypovedala
aj svedkyňa M. X., či svedok F. J..

Žalobca v 1. rade, ktorému svedčí aktívna vecná legitimácia, sa svojou pôvodnou žalobou domáhal
určenia vlastníckeho práva k parcelám č. 140/1 a 140/2, ktoré vlastnícky patria žalovanému. V priebehu

konania navrhol spolu s ďalšími žalobcami, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby, ktorou sa domáhal
určenia, že právo prechodu cez parcely vo vlastníctve žalovaného, mu vzniklo vydržaním. Žalovaný sa v
konaní bránil práve s poukazom na zmenu petitu žaloby a tvrdil, že naznačený postup žalobcov vylučuje
ich dobromyseľnosť.

V tejto súvislosti súd konštatuje, že vo všeobecnosti vnútorné presvedčenie účastníka konania o držbe
vlastníckeho práva ku konkrétnym nehnuteľnostiam nevylučuje jeho prípadnú dobromyseľnosť ohľadom
vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Takéto ponímanie vnútorného presvedčenia
účastníka konania je podľa názoru súdu v súlade s myšlienkou materiálneho právneho štátu, keď logický
výklad musí ustúpiť hodnotovému výkladu. Preto sa súd zaoberal skúmaním oprávnenosti držby žalobcu

v 1. rade.

Pokiaľ ide o dobromyseľnosť žalobcu v 1. rade, k tejto otázke sa súd už vyjadril v predchádzajúcom
texte tohto rozhodnutia. Je však potrebné poznamenať, že vnútorné presvedčenie žalobcu v 1. rade
musí vychádzať z konkrétnych skutočností. Žalobca v 1. rade v priebehu konania neprodukoval žiadne

dôkazy a neuvádzal tvrdenia, na ktorých je založené toto jeho vnútorné presvedčenie. Navrhol vypočuť
svedkov, ktorí mali potvrdiť, že jeho rodina, t. j. aj jeho právni predchodcovia využívali sporné parcely na
prechod k domu. Títo svedkovia uviedli, že žalobca v 1. rade dlhú dobu užíval sporné parcely na prechod
k svojej nehnuteľnosti. Nielen žalobca v 1. rade, ale aj ostatní žalobcovia tvrdili, že tieto parcely (vo
vlastníctve žalovaného) boli nútení využívať na prechod k domu, pretože iná cesta neexistuje. Výpoveď

žalovaného, ako aj závery ohliadky na mieste samom svedčia o opaku. Bolo zistené, že k domu žalobcu
sa dá dostať aj z inej strany a pokiaľ ide o prístup k domu motorovým vozidlom, toto by bolo možné
v prípade vyklčovania stromov nachádzajúcich sa na susediacej parcele č. 135 taktiež vo vlastníctve
žalobcu v 1. rade, čo zistil súd pri ohliadke na mieste samom a marginálne to potvrdil aj svedok F.
J.. Taktiež aj žalobca v 1. rade, aj žalobca v 2. rade tvrdili, že k domu sa dá dostať peši cez zadnú

bráničku, ale túto nevyužívajú. Žalobca v 2. rade potvrdil, že k domu existuje prístup, ale nevie tam
doviezť drevo. Podobne aj žalobca vo 4. rade uviedol, že autom sa k svojmu otcovi nevie dostať. Z
uvedeného vyplýva, že žalobca v 1. rade má prístup peši k svojmu domu aj iným spôsobom, než len cez
parcely vo vlastníctve žalovaného. Okrem toho by sa pri vykonaní konkrétnych úprav dokázal k svojmu
domu dostať aj motorovým vozidlom (v prípade vyklčovania stromov na svojom pozemku). Uvedené

zistenia potvrdzujú, že žalobca v 1. rade má možnosť zriadiť si prístupovú cestu k domu, čo podľa názoru
súdu zoslabuje jeho vnútorné presvedčenie, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré malo
vzniknúť vydržaním, patrí.

Súd tiež poznamenáva, že pokiaľ žalobcovia poukazovali na úmrtie v rodine v decembri roku 2009, keď

sa k F. O. nevedela dostať sanitka, v tom čase bol na spornej nehnuteľnosti (parcely č. 140/1 a 140/2)
vytvorený násyp, ktorý však bol na základe predbežného opatrenia nariadeného uznesením tunajšieho
súdu zo dňa 05.12.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 13Co 10/2012-222 zo
dňa 21.02.2012, žalovaný povinný odstrániť.Keďže žalobca v 1. rade v konaní nepreukázal existenciu titulu, z ktorého vyvodzuje, že mu právo
zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo alebo že naňho prešlo a nebola preukázaná ani jeho

dobromyseľnosť, resp. dobromyseľnosť jeho právnych predchodcov, a to vzhľadom aj na nemožnosť
určenia počiatku plynutia vydržacej doby, súd sa už z tohto dôvodu ani nezaoberal relevanciou plynutia
vydržacej doby podľa príslušných ustanovení právnych predpisov.

Na základe uvedených skutočností súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP zohľadňujúc zásadu úspechu
účastníka v konaní. Keďže v celom rozsahu úspešný žalovaný si trovy konania uplatnil, súd mu náhradu
trov konania priznal.

Právna zástupkyňa žalovaného vyčíslila trovy právneho zastúpenia v podaní doručenom súdu dňa

22.06.2015 zaslanom na poštovú prepravu dňa 18.06.2015 v celkovej sume 10 634,59 €, ako aj iné
trovy vo výške 166,63 € za spracovanie geometrického plánu, za ktoré žalovaný uhradil sumu 5 020
Sk (166,63 €).

Právna zástupkyňa žalovaného vyčíslila trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby v roku

2009 v sume 53,49 €, v roku 2010 v sume 55,49 €, v roku 2011 v sume 57,00 €, v roku 2012 v sume
58,69 €, v roku 2013 v sume 60,07 €, v roku 2014 v sume 61,87 € a v roku 2015 v sume 64,54 €. K tomu
si uplatnila režijný paušál ku každému úkonu, a to za rok 2009 v sume 6,95 €, za rok 2010 v sume 7,21
€, za rok 2011 v sume 7,41 €, za rok 2012 v sume 7,63 €, za rok 2013 v sume 7,81 €, za rok 2014 v
sume 8,04 € a za rok 2015 v sume 8,39 € takto:

Príprava a prevzatie zastúpenia, príprava a prevzatie zastúpenia Eva Petránová Advokátska kancelária,
s.r.o. zo dňa 14.09.2011
Účasť na pojednávaniach v dňoch 09.03.2009, 15.04.2009, 21.04.2010, 01.04.2011, 23.05.2011,
05.06.2012, 03.09.2012, 07.11.2012, 29.11.2012, 31.10.2014, 09.04.2015, 09.06.2015 v čase od 13.15
do 16.43 hod. a dňa 16.06.2015 od 15.00 do 17.05 hod.

Účasť na ohliadke na mieste samom 11.05.2009.
Štúdium spisu na Okresnom súde Bardejov v dňoch 21.09.2011, 25.06.2014 a štúdium spisu na
Krajskom súde v Prešove dňa 03.02.2014.
Odvolania žalovaného zo dňa 19.12.2011 proti uzneseniu sp. zn. 1C 52/2008 zo dňa 05.12.2011, zo
dňa 14.06.2012 proti uzneseniu sp. zn. 1C 52/2008 zo dňa 05.06.2012 o zamietnutí návrhu žalobcu na

vydanie PO, zo dňa 14.12.2012 proti uzneseniu zo dňa 23.11.2012, zo dňa 25.01.2013 proti uzneseniu
zo dňa 09.01.2013.
Návrhy na zrušenie predbežného opatrenia zo dňa 30.12.2011 vo vzťahu k uzneseniu sp. zn. 2C 1/2008
zo dňa 26.02.2008, 28.03.2012 vo vzťahu k uzneseniu sp. zn. 2C 1/2008 zo dňa 26.02.2008 a uzneseniu
sp. zn. 1C 52/2008 zo dňa 05.12.2011, 27.04.2012 vo vzťahu k uzneseniu sp. zn. 2C 1/2008 zo dňa

26.02.2008 a uzneseniu sp. zn. 1C 52/2008 zo dňa 05.12.2011, 11.06.2013 vo vzťahu k uzneseniu sp.
zn. 2C 1/2008 o nariadení PO zo dňa 26.02.2008, 09.04.2015 vo vzťahu k uzneseniu sp. zn. 1C 52/2008
zo dňa 26.02.2008.
Žiadosti o konanie vo veci, resp. o vytýčenie termínu pojednávania zo dňa 28.03.2012, 24.04.2012,
26.01.2015.

Protinávrh o určenie vlastníckeho práva zo dňa 27.04.2012.
Vyjadrenie vo veci samej, resp. návrh vo veci samej, resp. doplnenie dôkazov zo dňa 18.05.2012,
14.06.2012 -2x, 17.10.2012, 27.11.2012, 18.12.2012, 09.01.2013, 08.03.2013, 12.01.2015.
Žiadosť o doručenie písomných vyjadrení a listinných dôkazov zo dňa 31.07.2012.
Vyčíslenie trov konania a žiadosť o priznanie trov konania podľa § 147 OSP zo dňa 11.12.2012,

18.10.2013.
Návrh na postup podľa § 147a OSP, resp. doplnenie návrhu zo dňa 31.10.2014 a zo dňa 03.11.2014.
Návrh na rozhodnutie o trovách konania zo dňa 17.01.2013.
Návrh na prerušenie konania zo dňa 08.01.2013.
Vyjadrenia k zápisnici o pojednávaní, resp. k odročeniu pojednávania zo dňa 11.01.2013 a 09.04.2015.

K trovám, ktoré právna zástupkyňa vyčíslila ohľadom úkonov právnej služby súd poznamenáva, že tieto
vyčíslila štyrikrát, to znamená vo vzťahu žalovaný a každý jeden žalobca a následne aplikovala § 13
ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb a tieto sumy v každom jednom vzťahu žalovaný a žalobca v 1. až 4.
rade krátila o 50 %.

Okrem toho si právna zástupkyňa žalovaného uplatnila aj cestovné náhrady v sume 346,21 €, (suma
bez DPH) a to za cestu na pojednávania z Prešova do Bardejova a späť, resp. za účasť na ohliadke
na mieste samom v B., ktoré absolvovala osobným motorovým vozidlom zn. Suzuki Swift s priemernou
spotrebou benzínu 6,2 l na 100 km v dňoch 09.03.2009 (v sume 22,10 €), 15.04.2009 (v sume 22,32 €),
11.05.2009 (v sume 26,15 €), 21.04.2010 (v sume 23,51 €), 01.04.2011 (v sume 24,53 €), 23.05.2011

(v sume 24,74 €), a ktoré absolvovala osobným motorovým vozidlom zn. Honda CR-V s priemernou
spotrebou benzínu 7,4 l na 100 km v dňoch 05.06.2012 (v sume 25,87 €), 03.09.2012 (v sume 26,32 €),
07.11.2012 (v sume 26,14 €), 29.11.2012 (v sume 26,06 €), 31.10.2014 (v sume 25,08 €), 09.04.2015
(v sume 24,40 €), 09.06.2015 (v sume 24,54 €) a 16.06.2015 (v sume 24,45 €).

Tiež si právna zástupkyňa uplatnila aj náhradu za stratu času na ceste Prešov - Bardejov a späť, resp.

Prešov - B. a späť v celkovej sume 710,68 € (suma bez DPH) za účasť na 2 pojednávaniach a jednej
ohliadke na mieste samom v roku 2009, na 1 pojednávaní v roku 2010, na 2 pojednávaniach v roku 2011,
na 4 pojednávaniach v roku 2012, na 1 pojednávaní v roku 2014 a na 3 pojednávaniach v roku 2015.

Pri náhrade trov právneho zastúpenia právna zástupkyňa žalovaného vyčíslila tieto trovy zvýšené o 20

% DPH.

Okrem toho si žalovaný uplatnil aj náhradu iných trov vo výške 166,63 € za spracovanie geometrického
plánu vo veci majetkovoprávneho vyporiadania parcely mpč. 9/a, b, c - KN 140 a časti 131, 132
a 133, k. ú. Beloveža, a to na základe Zmluvy o dielo o dodávke geodetických prác uzavretej

medzi objednávateľom - žalovaným a zhotoviteľom Geodézia, a.s. Prešov, pobočka Bardejov zo dňa
17.06.1996.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 1 ods. 3, § 9 ods.1, § 11 ods.1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a),
b) a c), § 14 ods. 3 písm. a), b), § 14 ods. 5 písm. b), § 14 ods. 8 (v znení účinnom do 30.06.2013), §

13a ods. 1 písm. c), d) a g), § 13a ods. 2 písm. a), § 13a ods. 5 (v znení účinnom od 01.07.2013), §
15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb a zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

Na základe uvedeného súd priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia takto:

za rok 2009: 2 úkony právnej služby po 53,49 €, za účasť na pojednávaní dňa 15.04.2009 1 z 53,49 €,
t. j. 13,37 €, k tomu 3x režijný paušál 6,95 €, za úkon účasť na pojednávaní dňa 09.03.2009 súd trovy
nepriznal, pretože právny zástupca na pojednávaní nebol prítomný,
za rok 2010: 1 úkon právnej služby po 55,49 €, k tomu 1 x 7,21 € ako režijný paušál,
za rok 2011: 3 úkony právnej služby po 57,00 €, za účasť na pojednávaní dňa 01.04.2011 1 z 57,00 €,

odvolanie žalovaného proti uzneseniu týkajúceho sa predbežného opatrenia (ďalej len „PO“) a návrh na
zrušenie PO, t. j. 2 x 1 z 57,00 €, k tomu 6 x 7,41 € ako režijný paušál,
za rok 2012: 8 úkonov právnej služby po 58,69, €, keďže pojednávanie dňa 29.11.2012 trvalo viac
ako dve hodiny, k tomu ešte 1 x 58,69 €, za úkony návrh na zrušenie PO + 2 x odvolanie žalovaného
proti uzneseniu týkajúceho sa PO - t. j. 3 x 1 z 58,69 €, za účasť na pojednávaní dňa 07.11.2012 1 z

58,69 €, t. j. 14,67 €, k tomu režijný paušál 12 x 7,63 €, za úkony žiadosť o konanie vo veci, žiadosť o
vytýčenie termínu pojednávania, žiadosť o doručenie písomných vyjadrení, súd trovy nepriznal, nakoľko
nešlo o podania vo vzťahu k veci samej, za účasť na pojednávaní dňa 03.09.2012 súd trovy nepriznal,
pretože pojednávanie sa neuskutočnilo, bolo odročené z dôvodu podania odvolania, za vyjadrenie zo
dňa 27.11.2012 súd trovy nepriznal, nakoľko išlo o opakovanie argumentácie tak ako v podaní zo dňa

17.10.2012, za návrh na zamietnutie žaloby zo dňa 18.12.2012 súd trovy nepriznal, pretože takéto
podanie sa v spise nenachádza. S rovnakým dátumom sa v spise nachádza podanie - odvolanie právnej
zástupkyne proti rozhodnutiu súdu o uložení poriadkovej pokuty. Za takéto podanie si však právna
zástupkyňa trovy nevyčíslila.
za rok 2013: 1 úkon právnej služby po 60,07 €, 4 úkony právnej služby po 30,04 €, t. j. 1 z 60,07 € za

úkony právnej služby návrh na prerušenie konania, odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí tohto návrhu,
doplnenie odvolania proti tomuto uzneseniu, návrh na zrušenie PO, k tomu 5 x 7,81 € ako režijný paušál,
za úkony vyjadrenie a pripomienky k zápisnici, návrh na rozhodnutie o trovách konania súd trovy konanianepriznal, nakoľko tieto úkony nesúviseli s vecou samou a taktiež nepriznal trovy za žiadosť o priznanie
trov konania podľa § 147, pretože tento úkon považoval za neúčelný,
za rok 2014: súd priznal trovy len za účasť na pojednávaní dňa 31.10.2014 po 61,85 € (a nie 61,87 €

ako vyčíslila právna zástupkyňa), k tomu 1 x 8,04 € ako režijný paušál, za ostatné úkony štúdium spisu
na okresnom súde a krajskom súde súd trovy nepriznal, pretože tieto považoval za neúčelné, keďže
nedošlo k prevzatiu nového právneho zastúpenia, ktoré si vyžaduje náležité oboznámenie sa so súdnym
spisom (na rozdiel od štúdia spisu zo dňa 21.09.2011, keď právna zástupkyňa študovala spis po prevzatí
právneho zastúpenia), za návrh na postup podľa § 147a OSP + za doplnenie tohto návrhu súd trovy

nepriznal, nakoľko nešlo o úkony vo veci samej a navyše pojednávanie zo dňa 31.10.2014, s ktorým
tieto návrhy súviseli, sa uskutočnilo a nebolo zmarené,
za rok 2015: za 4 úkony právnej služby po 64,54 €, ale keďže pojednávania v dňoch 09.06.2015 (právna
zástupkyňa nesprávne uviedla 10.06.2015, pozn.) a 16.06.2015 trvali viac ako dve hodiny, tak k tomu
ešte2x64,54€a4x8,39 €akorežijnýpaušál,zažiadosťovytýčenietermínupojednávaniaavyjadrenie
k odročeniu pojednávania súd trovy nepriznal, nakoľko tieto úkony nesúviseli s vecou samou a neboli

účelné, za úkon účasť na pojednávaní dňa 09.04.2015 súd trovy nepriznal, keďže ešte dňa 07.04.2015
na oficiálnu e-mailovú adresu zaslal právnej zástupkyni oznámenie o odročení pojednávania na základe
žiadosti právneho zástupcu protistrany, právna zástupkyňa žalovaného aj napriek tomu na pojednávanie
došla, čo však súd považoval za neúčelné.

Súd konštatuje, že právna zástupkyňa nesprávne aplikovala § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.,
keď úkony právnej služby vyčíslila štyrikrát, a to žalovaný versus žalobca v 1. až 4. rade, pričom takto
vyčíslené trovy znížila o 50 %. Takýto postup prichádza do úvahy len pri zastupovaní dvoch alebo
viacerých klientov. Právna zástupkyňa žalovaného zastupovala však len jedného účastníka konania,
pričom na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že na strane žalobcov vystupovali štyria účastníci konania.

Vychádzajúc z uvedeného patrí žalovanému náhrada trov právneho zastúpenia zvýšená o 20 % DPH
v celkovej sume 2 307,68 €.

Okrem toho právna zástupkyňa vyčíslila aj náhradu cestovných nákladov v sume 346,21 € (suma bez

DPH), ale súd jej nepriznal náhradu za cestu na pojednávanie dňa 09.03.2009, pretože na ňom nebol
prítomný právny zástupca, za cestu na pojednávanie dňa 03.09.2012, pretože toto sa neuskutočnilo z
dôvodupodaniaodvolania,anizaúčasťnapojednávanídňa09.04.2015,keďžeoodročenípojednávania
bola právna zástupkyňa žalovaného upovedomená, ale aj napriek tomu sa na pojednávanie dostavila.
Na základe toho súd priznal žalovanému trovy konania titulom cestovných náhrad právnej zástupkyne

v sume 296,47 € vrátane 20 % DPH.

Právna zástupkyňa žalovaného vyčíslila aj náhradu za stratu času v sume 710,68 € (suma bez DPH), ale
súd jej nepriznal náhradu za stratu času cestou na pojednávanie dňa 09.03.2009, pretože na ňom nebol
prítomný právny zástupca, náhradu za stratu času cestou na pojednávanie dňa 03.09.2012, pretože

toto sa neuskutočnilo, ani náhradu za stratu času cestou na pojednávanie dňa 09.04.2015, keďže o
odročení pojednávania bola právna zástupkyňa žalovaného upovedomená, ale aj napriek tomu sa na
pojednávanie dostavila. Na základe toho súd priznal žalovanému trovy konania titulom náhrady za stratu
času právnej zástupkyne v sume 669,07 € vrátane 20 % DPH.

Súd nepriznal žalovanému ani náhradu iných trov v sume 166,63 € za spracovanie geometrického
plánu vo veci majetkovoprávneho vyporiadania parcely mpč. 9/a, b, c -KN a časti 131, 132 a 133, k. ú.
Beloveža, za čo bola žalovanému vystavená faktúra na sumu 5 020,00 Sk (166,63 €) dňa 11.02.1997,
splatná dňa 26.02.1997. Tieto trovy súd nepovažoval za trovy tohto konania v zmysle § 137 OSP, ktoré
by žalovaný v jeho priebehu účelne vynaložil, keďže išlo o sumu za úhradu faktúry vystavenej a splatnej

20 rokov pred začatím konania.

Žalovaný súčasne navrhol, aby pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z § 147 OSP. Súd
však konštatuje, že nezistil dôvod na postup podľa citovaného zákonného ustanovenia, ale vychádzal
zo zásady úspechu účastníka v konaní a rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP, pričom

v odôvodnení rozsudku odôvodnil náhradu ktorých trov právneho zastúpenia a iných trov konania
nepriznal.Na základe uvedeného súd uložil žalobcom v 1. až 4. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému
trovy konania (trovy právneho zastúpenia) v celkovej výške 3 273,22 € na účet jeho právnej zástupkyne
(§ 149 ods.1 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.