Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/75/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716209751
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7716209751.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu : Intrum Slovakia s.r.o. (pôvodné
obchodné meno Intrum Justitia Slovakia s.r.o.), so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154,
zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému : M..
J. Č., nar. X.XX.XXXX, bytom v V. Š. XXX, zastúpený JUDr. Imrichom Hrubým, advokátom, so sídlom
v Michalovciach, Farská 32, o zaplatenie 456,30 € s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie
150 €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 3. novembra 2017 sp.
zn. 11Csp/4/2016

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku tak, že vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie
150 € z a m i e t a .

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 3. novembra
2017 č.k. 11Csp/4/2016-161 konanie o zaplatenie 456,30 € s príslušenstvom zastavil (výrok I.),
zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému 150 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Priznal
úspešnému žalovanému v konaní vo veci nároku žalobcu voči žalovanému o zaplatenie sumy 456,30

€ s príslušenstvom náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v pomere 100 % (výrok III.).
Priznal úspešnému žalovanému vo veci vzájomného návrhu žalovaného voči žalobcovi o zaplatenie 150
€ náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v pomere 100 % (výrok IV.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 456,30 € s príslušenstvom titulom
pôžičky, poskytnutej jeho právnym predchodcom žalovanému na základe zmluvy zo dňa 4.11.2010 a o
vzájomnej žalobe, ktorou sa žalovaný domáhal zaplatenia 150 € titulom finančného zadosťučinenia v

zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

2. O zastavení konania vo veci nároku žalobcu voči žalovanému o zaplatenie sumy 456,30 € rozhodol
v zmysle ust. §§ 144, 145 ods. 1 a 146 ods. 1 CSP na základe späťvzatia žaloby žalobcom.

3. Právne súd posudzoval vec podľa ust. §§ 52,53 a 54 Občianskeho zákonníka, podľa §§ 2,9 a 11
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podľa § 3 ods. 3 a ods. 5 zákona č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, že táto neobsahuje
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. údaje o výške, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného
zákona, t.j. údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Z týchto dôvodov je preto úver bezúročný a bezpoplatkov v zmysle ust. § 11 písm. a/ citovaného zákona. Zmluvné ustanovenie o úroku z úveru vo výške
23,25 % ročne súd považoval za absolútne neplatné v zmysle § 39 Obč. zák. pre rozpor s dobrými
mravmi, a to z dôvodu, že dojednaný úrok takmer dvojnásobne prevyšoval priemernú mieru úrokov pri

osobných spotrebiteľských úveroch poskytnutých v danom čase a mieste, keďže priemerná úroková
miera pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v novembri 2010 s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov
bola vo výške 12,89 %. Konštatoval ďalej, že RPMN v zmysle uzavretej zmluvy (47,39 %) prevyšovala
priemernú hodnotu RPMN (44,86 %), čo súd hodnotil ako rozpor s dobrými mravmi a z toho dôvodu
za neplatné dojednanie.

4. Na základe týchto zistení súd uzavrel, že pokiaľ by žalobca žalobu nevzal späť, bola by žaloba voči
nemu zamietnutá z dôvodov, že vyššie označené zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Uzavretá zmluva
je formulárovou zmluvou a jej jednotlivé body nemožno preto považovať za individuálne dojednané.
Vzhľadom na nedostatok náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 1 písm. f/,i/ a j/ zákona č. 129/2010

Z.z. je poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu
18.9.2011 žalovaný uhradil celú sumu poskytnutého úveru, žalobcovi nedlhoval žiadnu sumu, a teda
súd by bol žalobu zamietol. Podľa názoru súdu žalobca vzal žalobu späť účelovo z dôvodu, že žalovaný
si voči nemu vzájomnou žalobou uplatnil nárok na primerané finančné zadosťučinenie.

5. S poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. súd konštatoval, že boli naplnené zákonné
predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia žalovanému. Bolo totiž preukázané, že žalobca
porušil ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. neuvedením vyššie označených obligatórnych náležitostí
do zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď do spotrebiteľskej
zmluvy a všeobecných obchodných podmienok zakomponoval neprijateľné zmluvné podmienky a tým je

naplnený predpoklad porušenia povinností žalobcom. Porušenie uvedených povinností žalobcom bolo
spôsobilé žalovanému ako spotrebiteľovi privodiť ujmu, pretože, ak by žalovaný nebol duchaprítomný a
podľahol tlaku žalobcu, tak ešte pred podaním žaloby by dobrovoľne uhradil žalobcovi sumu 456,30 €,
čo by mu privodilo peňažnú ujmu v tejto výške. Z týchto dôvodov vzájomnej žalobe žalovaného vyhovel.

6. O trovách konania rozhodol (nesprávne) dvoma samostatnými výrokmi, a to v časti žalobcom
uplatneného nároku v zmysle ust. § 256 CSP a v časti nároku uplatneného vzájomnou žalobou podľa
ust. § 255 ods. 1 CSP.

7. Keďže zastavenie konania o žalobe o zaplatenie 456,30 € s príslušenstvom zavinil žalobca, priznal

úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v pomere 100%.
V konaní o vzájomnej žalobe žalovaného bol úspešný žalovaný, preto mu voči neúspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100%.

8. Proti tomuto rozsudku, a to proti vyhovujúcemu výroku II. a výroku o trovách konania IV. v zákonnej

lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a navrhol rozsudok v
napadnutej časti zmeniť tak, že súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietne a prizná žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu vo veci vzájomnej žaloby. Vytýkal súdu nesprávne právne
posúdenie, ak dospel k záveru o splnení zákonných podmienok pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia žalobcovi v zmysle § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z. S poukazom na § 3 ods. 5 zákona

250/2007 Z.z. zdôraznil, že spotrebiteľ má nárok na uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia
lenvprípade,aksámúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejzákonomoochrane
spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Zákon teda vyžaduje od spotrebiteľa vlastné aktívne konanie za
účelom uplatnenia porušenia jeho práv. Žiadne práva žalobcu, ktoré mu priznáva zákon č. 250/2007 Z.z.,
porušené neboli, nevznikol mu preto nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Súd v odôvodnení

rozsudku deklaroval bezúročnosť úveru ako dôvod pre priznanie nároku na primerané finančné
zadosťučinenie, avšak formálne nedostatky úverovej zmluvy nepredstavujú porušenie práv spotrebiteľa
v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. Zároveň uviedol, že nie je splnená ani druhá podmienka na uplatnenie
nároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia, pretože žalobca nie je zodpovedný za prípadné
porušenie práva alebo povinností. Úverová zmluva totiž bola uzavretá medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným a keďže žalobca zmluvu nekreoval, nemohol sa dopustiť ani porušenia práv
žalovaného, ktoré majú spočívať vo formálnom nedostatku úverovej zmluvy. Zo všetkých týchto dôvodov
navrhol rozsudok vo vyhovujúcom výroku zmeniť tak, že súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietne.9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť v napadnutých
výrokochapriznaťmunároknanáhradutrovodvolaciehokonania.Zdôraznil,žebolaktívny,neopomenul
svoje povinnosti, zaujímal sa o svoje práva a povinnosti, úver riadne splácal a od začiatku popieral

odôvodnenosť a nezákonnosť nároku požadovaného zo strany žalobcu. Na základe jeho vyjadrení
žalobca zobral žalobu späť, inak by táto bola zamietnutá. Uviedol, že pri bránení jeho práva mu vznikli
finančné výdavky spojené s opätovným zasielaním odpovedí a žiadostí o vyjadrenie na príslušné
inštitúcie a z toho dôvodu si uplatnil nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150 €.
Zároveň bola splnená podmienka, že porušenie práv alebo povinností stanovených právnymi predpismi

bolo spôsobilé privodiť mu ujmu, a to najmenej vo výške 456,30 € s príslušenstvom, ktorá suma bola
od neho vymáhaná titulom dlhu z pôžičky.

10. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 písm. a/ CSP,
tedaokremnapadnutéhovyhovujúcehovýrokuII.anapadnutéhovýrokuIV.otrováchkonaniapreskúmal
aj súvisiaci výrok o trovách konania III., a to z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1
písm. h/ CSP) v zmysle ust. § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

12. Predmetom odvolacieho prieskumu nebol výrok I. o zastavení konania, pretože žalobca ako
oprávnená osoba nepodal odvolanie proti tomuto výroku a tento nadobudol právoplatnosť.

13. Predmetom odvolacieho prieskumu bol vyhovujúci výrok II., ktorým žalobca bol zaviazaný zaplatiť

žalovanému sumu 150 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a súvisiace výroky o trovách konania
III. a IV.

14. V napadnutom vyhovujúcom výroku (II.) neboli splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zrušenie
rozsudku, preto odvolací súd rozsudok v tejto časti zmenil v zmysle ust. § 388 CSP tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. septembra 2018 o 9.45
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 18. septembra 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v

zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

16. Žalobca uplatnil odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že v napadnutom vyhovujúcom výroku je naplnený vyššie uvedený
odvolací dôvod.

19.Rozhodnutiesúduprvejinštancieovzájomnejžalobežalovanéhovychádzaznesprávnehoprávneho

posúdenia veci, pokiaľ súd dospel k záveru, že boli splnené zákonné predpoklady pre priznanie nároku
na primerané finančné zadosťučinenie žalovanému v zmysle § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa z nasledujúcich dôvodov :

20. Podľa § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivýchspotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

21. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, predpokladom priznania finančného
zadosťučinenia je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom. Pod úspešným

uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle vyššie citovaného ustanovenia treba rozumieť
úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práv alebo povinností určených na ochranu
spotrebiteľov, napríklad nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na
určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve
(viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/389/2015 zo dňa 14. septembra
2016).

22. Základom pre stanovenie výšky primeraného zadosťučinenia je primeranosť a je posudzovaná
podľa konkrétneho prípadu. Primerané zadosťučinenie môže tvoriť náhrada za prípadnú morálnu ujmu,
náhrada konkrétnych výdavkov spojených s reparáciou daného stavu a určitá satisfakcia za stav, ktorý
spotrebiteľ musel trpieť. Účelom a zmyslom citovaného ustanovenia je teda odškodniť spotrebiteľa za

diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práv a
povinností zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný.

23. Nepostačuje však, že dodávateľ porušil svoje povinnosti, čo bolo konštatované súdom v
prejednávanej veci nad rámec vecného prieskumu žalobou uplatneného nároku žalobcom, keďže

žalobca vzal žalobu späť.

24. Z hypotézy citovanej právnej normy vyplýva, že spotrebiteľ musí byť aktívny pri uplatnení porušenia
práva alebo povinnosti a zároveň musí byť úspešný. Iba za tohto predpokladu mu vznikne právo na
primerané finančné zadosťučinenie.

25. V prejednávanej veci podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti
žalovaným nie je splnená, keďže žalovaný vzájomnou žalobou neuplatnil žiaden konkrétny nárok z
porušenia práv alebo povinností určených na ochranu spotrebiteľa, napr. nárok na náhradu škody, na
vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej

podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žalovaný ako spotrebiteľ tu teda nevystupoval v pozícii
žalobcu a neuspel.

26. Ust. § 3 ods.5 zák. č. 250/2007 Z.z. pritom má na mysli situácie, keď spotrebitelia sú aktívni a podajú
žalobu, resp. vzájomnú žalobu, a teda spotrebitelia žalujú konkrétny nárok a uspejú. Úspešné uplatnenie

nároku z porušenia práv a povinností musí vyplývať z právoplatného rozhodnutia; kým nie je právoplatné
rozhodnutie, nemožno hovoriť o úspešnosti v spore.

27. V prejednávanej veci žalovaný sa vzájomnou žalobou domáha primeraného finančného
zadosťučinenia, a teda nedomáhal sa žiadneho konkrétneho nároku titulom porušenia jeho práv, t.j.

nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, vyslovenia neprijateľnej zmluvnej
podmienky a o tomto jeho nároku nebolo právoplatne rozhodnuté.

28. Z vyššie uvedených dôvodov neboli splnené podmienky pre priznanie nároku žalovanému na
primerané finančné zadosťučinenie, preto odvolací súd zmenil rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že

vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie 150 € zamietol.

29. O nároku na náhradu trov celého konania (na súde prvej inštancie i odvolacieho) rozhodol odvolací
súd v zmysle ust. § 396 ods.1, 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods.2 CSP a § 262 ods.1 CSP.

30. Predmetom konania boli dva nároky, a to nárok na zaplatenie 456,30 € s príslušenstvom a nárok
na zaplatenie 150 €.31. Ohľadne nároku na zaplatenie 456,30 € došlo k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby
žalobcom, a teda ohľadne tohto nároku bol z procesného hľadiska úspešný žalovaný v celom rozsahu.

32. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie 150 €, vzájomná žaloba v tejto časti bola zamietnutá a ohľadne
tohto nároku bol teda v celom rozsahu úspešný žalobca.

33. Po rozhodnutí odvolacieho súdu boli teda obe sporové strany úspešné každá z nich ohľadne jedného
nároku, a teda vychádzajúc z rovnakého (ne)úspechu oboch sporových strán, odvolací súd v zmysle

ust. § 255 ods. 2 CSP rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov celého konania.

34. Odvolací súd pritom pri výpočte trov konania vychádzal zo záveru, že pri uplatnení viacerých
samostatných nárokov sa musí ich samostatnosť prejaviť aj pri rozhodovaní o trovách konania
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 39/2011). To znamená, že aj otázku úspechu
a neúspechu v konaní toho ktorého účastníka treba hodnotiť vo vzťahu ku každému uplatnenému

nároku samostatne. Pri číselnom vyjadrení náhrady trov konania (t.j. peňažnou sumou) treba celkový
náklad týkajúci sa celého nároku, ktorý tomu ktorému účastníkovi vznikol, rozdeliť v pomere k výške
uplatňovaných dielčich nárokov a v rámci týchto dielčich nárokov posúdiť mieru úspechu a podľa nej
priznať náhradu úspešnému účastníkovi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 2. marca 2011, sp. zn. 30
Cdo 5210/2009).

35. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvej inštancie síce správne posudzoval (ne)úspešnosť vo
vzťahu ku každému z uplatnených nárokov, avšak nesprávne rozhodol o trovách konania samostatne
vo vzťahu ku každému z nárokov. Všetky nároky totiž tvoria jeden celok - predmet konania.

36. Keďže výrok o trovách celého konania bol závislý od rozhodnutia o napadnutom výroku (pre
rozhodnutie o trovách konania je rozhodujúci celkový procesný výsledok ohľadne všetkých žalobou
uplatnených nárokov), boli predmetom odvolacieho prieskumu oba výroky o trovách konania a nemohli
preto nadobudnúť právoplatnosť pred rozhodnutím o odvolaní.

37. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 poslednej
vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).