Decision was made at the court Okresný súd Martin
Judgement was issued by Mgr. Martin Bauer
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6P/67/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718202701
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5718202701.2
Uznesenie
Okresný súd Martin v právnej veci starostlivosti o maloletého: Tarik Serhat Akgeyik, nar. 28.01.2006,
bytom ako matka, dieťa rodičov: matky I. C., L.. XX.XX.XXXX, J. D. XX, XXXX F., Š. T., právne
zastúpenej: JUDr. Peter Celec, advokát so sídlom v Martine, M. R. Štefánika 36 a otca C. Y. S., L..
XX.XX.XXXX, J. F.. XX, XXXX S., Š. T., toho času na neznámom mieste, o návrhu matky na udelenie
súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska, takto
r o z h o d o l :
Konanie sa z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu dňa 30.07.2018 sa matka domáhala udelenia súhlasu na podanie žiadosti
ozmenupriezviskamal.P.D.S.,L..XX.XX.XXXXzpriezviska„S.“.L.G.„.C..Vnávrhuuviedla,žerodičia
mal. uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX vo F., Š.. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu vo F. X. K. XX.XX.XXXX, Č..T.. V.-T., právoplatným dňa 13.05.2016. Rozsudok bol uznaný v SR
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.08.2016, č.k. 1Cudz/63/2016-39, právoplatným dňa
24.09.2016. Matka sa po rozvode vydala dňa 13.04.2017 a z manželstva sa jej narodila dňa 01.01.2018
dcéra C..
2. Z rodného listu mal. mal súd preukázané, že mal. P. D. D. L. K. XX.XX.XXXX E. F., Š. konfederácia.
3. Z lustrácie v evidencii registra obyvateľov vyplýva, že matka má trvalý pobyt na území SR evidovaný
v P., Č. S. XXXX/XX, okres Martin, a to od 02.09.1988.
4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 14.09.2018 právny zástupca matky na výzvu súdu uviedol,
že mal. P. sa počas pobytu vo Švajčiarskej konfederácii z rodinných príslušníkov stýka okrem svojej
matky aj s manželom matky W. a svojou sestrou C. (dcéra matky P. a jej manžela W.). So svojím
biologickým otcom neudržuje dlhodobo žiadne styky, má pred ním strach. Otec sa o P. vôbec nezaujíma,
nekontaktujehoaaninijakýmspôsobomnajehovýživuavýchovuneprispieva.SúčasnýpobytotcaP.nie
je už dlhšiu dobu matke známy, nevie kde sa zdržuje a či sa vôbec ešte nachádza na území Švajčiarskej
konfederácie. Ostatnú rodinu a teda aj rodinné väzby má mal. P. výhradne na Slovensku, t.j. starých
rodičov, svoju tetu a rovnako aj príbuzných manžela matky W. C.. Okrem svojej matky a sestry žiadnych
iných rodinných príslušníkov a teda aj rodinné väzby vo Švajčiarskej konfederácii nemá. Mal. P. začal
navštevovať športovú školu Win4, Grüzefeldstrasse 32, Winterthur. V prípade potreby mal. P. ošetruje
lekár Dr. Martin Chvatal, Zürcherstrasse 92, 8406 Winterthur. Počas pobytu vo Švajčiarskej konfederácii
sa mal. P. aj s matkou zdržuje na adrese Scheideggstrasse 14, 8400 Winterhur. Matka má v pláne s P.,
ako aj so svojou novou rodinou (dcéra C. a manžel W.), po stabilizovaní rodinnej situácie po rozvode s
biologickým otcom P., vrátiť sa na územie Slovenska a žiť v domácom prostredí, t.j. obci P., kde má aj s
P. trvalý pobyt. Matka s P. a s rodinou navštevujú svojich rodinných príbuzných na Slovenku pravidelnea často - sviatky, víkendy, prázdniny. Matka P. po získaní potrebných úspor vo Švajčiarskej konfederácii
plánu trvalý návrat na Slovensko. Nakoľko je mal. P. občanom Slovenskej republiky a iné občianstvo
nemá, matka poukazuje na právny poriadok Švajčiarskej konfederácie, podľa ktorého tamojšie súdy ani
úrady nemôžu rozhodovať o niektorých statusových veciach, medzi ktoré patrí aj rozhodovanie o zmene
priezviska, pokiaľ nie je daný občan občanom Švajčiarskej konfederácie.
5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd
kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť
(ďalej len „procesné podmienky“).
Podľa§161ods.2CSPakideonedostatokprocesnejpodmienky,ktorýnemožnoodstrániť,súdkonanie
zastaví.
Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.
Podľa čl. 1 bod 1. písm. a) Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci
v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa zo dňa 19.10.1996 (ďalej len
„Dohovor“) Cieľom tohto dohovoru je určiť, orgány ktorého štátu majú právomoc prijímať opatrenia na
ochranu osoby alebo majetku dieťaťa.
Podľa čl. 2 Dohovoru Dohovor sa vzťahuje na deti od ich narodenia až do dosiahnutia veku 18 rokov.
Podľa čl. 3 písm. a), b) Dohovoru Opatrenia uvedené v článku 1 sa môžu týkať najmä a) nadobúdania, výkonu, odňatia alebo
obmedzenia rodičovských práv a povinností, ako aj ich prenesenia,
b) opatrovníckeho práva vrátane práv týkajúcich sa starostlivosti o osobu dieťaťa, najmä práva určiť
miesto jeho pobytu, a práva na styk s dieťaťom vrátane práva odviesť dieťa na obmedzený čas na iné
miesto, ako je miesto jeho obvyklého pobytu.
Podľa čl. 5 bod 1. Dohovoru Právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú
justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.
Podľa § 2 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom Ustanovenia tohto
zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.
6. Základnou podmienkou konania súdu v konkrétnej veci je jeho právomoc v tejto veci konať.
Právomocousachápezákonomvymedzenýrozsahčinností,ktorýchrealizáciajeprávomajpovinnosťou
súdov. Nedostatok právomoci je neodstrániteľnou vadou konania, ktorá má za následok povinnosť súdu
konanie vo veci zastaviť.
7. Z návrhu a jeho písomného doplnenia má súd za preukázané, že bydlisko (miesto obvyklého pobytu)
maloletého je v súčasnej dobe vo Švajčiarskej federácii, E. F.. Maloleté dieťa pochádza z manželstva
rodičov, ktorí žili v spoločnej domácnosti vo Švajčiarskej federácii, kde matka s mal. aj naďalej býva.
Matka sa vo Švajčiarsku opätovne vydala a dňa 01.01.2018 sa jej vo F. narodila dcéra C., ktorú má
so súčasným manželom, a ktorú tu vychováva. Mal. tu navštevuje školské zariadenie, športovú školu
a má tam aj svojho ošetrujúceho lekára. Vzhľadom na pobyt mal. na území Švajčiarskej konfederácie,
navštevovanie školského zariadenia ako aj to, že matka uzavrela manželstvo a žije vo Švajčiarsku,
pričom z manželstva pochádza mal. dieťa, je možné ustáliť, že miestom obvyklého pobytu maloletého
je Švajčiarska konfederácia. Skutočnosť, že maloletý navštevuje svojich príbuzných na území SR
nezakladá právomoc súdu SR. Bydliskom (miestom obvyklého pobytu) osoby je miesto, kde sa osoba
skutočne zdržiava, kde je ťažisko jej každodenného života, bez ohľadu na miesto jej trvalého alebo
prechodného pobytu. Takýmto miestom je v súčasnej dobe pre maloletého nepochybne jeho bydlisko
vo Švajčiarskej federácii, vo F.. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia.
Preto tvrdenie matky o tom, že sa s deťmi plánuje vrátiť na Slovensko, do Martina, nie je pre rozhodnutie
súdu relevantné. Pre určenie miesta obvyklého pobytu rovnako nie je rozhodujúce, že mal. je štátnym
príslušníkom SR a má tu administratívne vedený trvalý pobyt.
8. Keďže maloletý nemal v čase začatia konania a ani doposiaľ bydlisko (miesto obvyklého pobytu) na
území Slovenskej republiky, pričom v súlade s citovaným ustanoveniami právomoc prijímať opatreniana ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má
dieťa svoj obvyklý pobyt, súd konštatuje, že nemá právomoc vo veci konať. Medzi opatrenia v zmysle
citovanéhoDohovorumožnozaradiťajmatkoupodanýnávrh.Vdanomprípadesajednáopodstatnúvec
súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností, o ktorej sa rodičia nevedia dohodnúť (§ 35 Zákona
o rodine). Súd nemôže rozhodnúť o zmene priezviska mal., môže len za otca udeliť matke súhlas na
podanie žiadosti na zmenu priezviska mal. Nakoľko nedostatok právomoci predstavuje neodstrániteľnú
vadu konania, ktorá bráni súdu vo veci konať, súd konanie zastavil. Matka je oprávnená podať návrh na
začatie konania na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska na príslušnom súde podľa
miesta obvyklého pobytu mal., t.j. vo Švajčiarskej federácii. Pre úplnosť súd uvádza, že od orgánu, ktorý
má právomoc určenú v súlade s Dohovorom, možno prevziať právomoc, ale len na základe žiadosti,
resp. podnetu tohto orgánu. V prejednávanej veci nemožno ani ustáliť, že by bol slovenský súd v lepšej
pozícii na posúdenie najlepšieho záujmu mal. dieťaťa alebo, že by sa jednalo o naliehavý prípad.
9. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
konania, nakoľko ich náhradu v tomto konaní nemožno požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.