Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 18, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/121/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416205497
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6416205497.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Intrum

Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní právne zastúpený JUDr. Ján
Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: A. P., C.. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. O. Č..
XXX, N. C. N., v konaní o zaplatenie 2.445,42 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.880,42 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 2.335,42 Eur od 21.12.2016 do 20.03.2018, s úrokom z omeškania vo výške 8
% ročne zo sumy 2.260,42 Eur od 21.03.2018 do 06.04.2018, s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 2.255,42 Eur od 07.04.2018 do 17.04.2018, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne

zo sumy 2.180,42 Eur od 18.04.2018 do 15.05.2018, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 2.105,42 Eur od 16.05.2018 do 15.06.2018, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
2.030,42Eurod16.06.2018do17.07.2018,súrokomzomeškaniavovýške8%ročnezosumy 1.955,42
Eur od 18.07.2018 do 21.08.2018 a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.880,42
Eur od 22.08.2018 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 75,- Eur mesačne,
splatných vždy do 20. dňa príslušného mesiaca s tým, že prvá splátka je splatnou 20. dňa v mesiaci
nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pričom omeškanie so

zaplatením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. V časti o zaplatenie sumy 565,- Eur s príslušenstvom súd konanie z a s t a v u j e.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou žiadal pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s. uložiť žalovanému

povinnosť zaplatiť sumu 2.445,42 Eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 05.07.2013 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania z titulu zmluvy o pôžičke tvrdiac, že poskytol žalovanému sumu 5.640,- Eur,
ktorú mal vrátiť v 60 mesačných splátkach po 96,73 Eur, no žalovaný uhradil len sumu 1.875,11 Eur.

2. Uznesením č.k. 20C/121/2016-22 zo dňa 03.03.2017 súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že
na miesto spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. vstúpil do konania žalobca.

3. Žalovaný prevzal žalobu spolu s príslušnými poučeniami dňa 24.01.2018, k veci sa však nevyjadril,
na pojednávanie dňa 18.09.2018 sa nedostavil, hoci predvolanie prevzal dňa 05.09.2018.4. Žalobca cestou právneho zástupcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil žiadajúc konať v
jeho neprítomnosti argumentujúc hospodárnosťou konania. Súčasne týmto podaním zo dňa 14.09.2018
zobral žalobu čiastočne späť ohľadne sumy 565,- Eur s príslušenstvom, nakoľko túto sumu žalovaný

uhradil v období od 18.05.2016 do 21.08.2018 - konkrétne uhradil po 25,- Eur v dňoch 18.05.2016 a
15.06.2016,po20,-Eurvdňoch20.07.2016,23.08.2016a19.09.2016,ďalejuhradilsumu35,-Eura40,-
Eur dňa 20.03.2018, sumu 5,- Eur dňa 06.04.2018 a napokon uhradil po 75,- Eur v dňoch 17.04.2018,
15.05.2018, 15.06.2018, 17.07.2018 a 21.08.2018. Súd preto s poukazom na ust. § 145 ods. 2 Civilného
sporového poriadku konanie v tejto časti zastavil ako je uvedené pod bodom II. výrokovej časti rozsudku.

5. Súd tak prejednal a rozhodol vec na pojednávaní dňa 18.09.2018 bez prítomnosti sporových strán,
pričom na základe predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že spoločnosť Consumer
Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 a žalovaný uzavreli
dňa 08.12.2011 zmluvu označenú ako „zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky“, na základe ktorej
uvedená spoločnosť poskytla žalovanému peňažné prostriedky v sume 3.000,- Eur (nie v sume 5.640,-

Eur ako bolo tvrdené v žalobe). Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutú sumu v 60. mesačných splátkach
po 94,- Eur (plus poistenie v sume 2,73 Eur mesačne). V zmluve bol uvedený termín konečnej splatnosti
„12/2016“ s tým, že celková čiastka je 5.640,- Eur a celkové náklady sú 2.640,- Eur. Ročná úroková
sadzba bola dojednaná vo výške 32,31 % a v rovnakej výške je uvedená v zmluve aj RPMN. Priemerná
hodnota RPMN je uvedená vo výške 20,37 %.

6. V zmluve je ďalej uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky,
ktoré v článku 6.1 určujú, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v
pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a/alebo Podmienkach a/

alebo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa článku 6.2 Všeobecných obchodných podmienok,
pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných
obchodných podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci. Podľa článku 6.4 Všeobecných obchodných podmienok je prvá splátka splatná nasledujúci
mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

7. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný spočiatku splátky uhrádzal (i keď nie
vždy v stanovených termínoch a výške). V roku 2013 však už splátky neplatil takmer vôbec (uhradil len
sumu 131,- Eur dňa 16.01.2013, sumu 70,- Eur dňa 21.10.2013 a sumu 50,- Eur dňa 17.12.2013) s
tým, že počnúc rokom 2014 uhrádzal mesačne rôzne sumy pohybujúce sa na úrovni 10,- až 30,- Eur.

V období do 04.05.2016 uhradil celkovo sumu 1.875,11 Eur a následne aj počas tohto konania uhradil
do dňa vyhlásenia rozsudku (18.09.2018) ešte sumu 565,- Eur ako to vyplynulo z vyjadrenia žalobcu
(platby uvedené v odseku 4. odôvodnenia tohto rozsudku).

8. Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi právnym

predchodcom žalobcu - spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovaným, ktorého obsahom
bola povinnosť žalovaného vrátiť požičanú sumu spolu s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky vrátil len čiastočne.

9. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej zmluvy je nepochybné, že ide o spotrebiteľský úver podľa

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 stanovuje, že spotrebiteľským úverom
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Právny predchodca žalobcu mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm.

b) cit. zákona a žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona, pričom podľa § 2
písm. d) cit. zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

10. Zmluva má písomnú formu a obsahuje všetky podstatné zákonné náležitosti vyžadované ust. §
9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej uzavretia,
ktorú právnu úpravu je potrebné vykladať v nadväznosti na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EU a
Najvyššieho súdu SR. Zmluva teda obsahuje všetky náležitosti umožňujúce žalovanému posúdiť rozsahsvojho záväzku. Nakoľko si žalovaný svoju povinnosť zo zmluvy nesplnil, je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 1.880,42 Eur (pôvodne žalovaná suma 2.445,42 Eur mínus následne uhradená suma 565,- Eur),
na ktorej zaplatenie má žalobca právo v nadväznosti na zmluvné postúpenie tejto pohľadávky podľa §

524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako to vyplýva z predloženého oznámenia o postúpení zo dňa
30.09.2016 (č.l. 21 spisu), čím mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom
spore.

11. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia

vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné
ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013
platilo, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. Právny predchodca žalobcu síce listom zo dňa 26.06.2013 žiadal žalovaného o úhradu celého dlhu
naraz (do 3 dní od doručenia výzvy), no ani v zmluve ani vo všeobecných obchodných podmienkach súd
nenašiel dojednanie zodpovedajúce ust. § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie
v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to

bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky. Žalobca teda nepreukázal z akého dôvodu a s poukazom na aké zmluvné
dojednanie malo dôjsť v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu predčasnej splatnosti, tento
právny úkon bol preto absolútne neplatným podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže v zmluvnom
vzťahu absentuje dojednanie o možnosti žiadať úhradu celého dlhu pre neuhradenie jednej zo splátok.

Preto kvôli absencii dojednania o možnosti žiadať o úhradu celého dlhu naraz pri omeškaní jednej
splátky súd priznal úrok z omeškania len odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej splátky, čo
vychádza na deň 21.12.2016, kedy základná úroková sadzba ECB bola na úrovni 0,00 % ročne. Súd tak
uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8 % ročne (0,00 % + 8 percentuálnych bodov)
od 21.12.2016 zo sumy 2.355,42 Eur (ktorú žalovaný dlhoval k uvedenému dňu vzhľadom na úhrady

realizované ním v období od 15.05.2016 do 19.09.2016 v celkovej sume 110,- Eur) do 20.03.2018 a
následne zo súm ako sú uvedené vo výroku rozsudku vzhľadom na dátumu tej-ktorej úhrady žalovaným
(ako sú tieto popísané v bode 4. odôvodnenia tohto rozsudku). V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania
súd žalobu zamietol.

13. Vychádzajúc z návrhu samotného žalobcu (obsiahnutého v jeho podaní zo dňa 14.09.2018) súd
umožnil žalovanému úhradu dlhu v splátkach po 75,- Eur mesačne pod hrozbou straty tejto výhody v
prípade ich neplnenia.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku so zohľadnením

úpravy článku 4 odsek 1 a 2 Základných princípov CSP, ktoré hovoria o tom akým spôsobom posudzovať
vec, pokiaľ absentuje určité zákonné ustanovenie, podľa ktorého by súd mal danú vec prejednať a
rozhodnúť. V danom prípade bol žalobca neúspešný len v pomerne nepatrnej časti (ako to vyplývalo z
predchádzajúcej úpravy Občianskeho súdneho poriadku) sporu ohľadne úročenia úrokmi z omeškania z
dôvodne žalovanej sumy, v časti, v ktorej bolo konanie zastavené takisto má žalobca právo na náhradu

trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP, pretože v tejto časti zobral späť dôvodne podanú žalobu (žalovaný
uhradil sumu 565,- Eur po podaní žaloby) a preto bolo spravodlivým v zmysle článku 4 bod 2 Základných
princípov CSP priznať mu plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.