Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204083
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8814204083.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: O.. D. C., F..

XX.XX.XXXX, T. U. XXX, R. zastúpený advokátom Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Gešper, so
sídlom Dlhá 777, Vranov n/T proti žalovaným: 1/ D. P., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XX, R. 2/ O.. I. M., F..
XX.XX.XXXX, T. P. XXX/XX, T., t. č. U. XX, T. zastúpený JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou, AK
Dobrianskeho 1651, Vranov n/T o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2.rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške

100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa dňa 07.05.2014 podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2.rade zo dňa 03.06.2011 predmetom ktorej bol prevod
nehnuteľnosti spoluvlastníckeho podielu 1 žalovaného v 1.rade k pozemku parcelne číslo XXXX/X, kú.
P., zapísané na LV č. XXXX. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný v 1/rade uzavreli ako
kupujúci kúpnu zmluvu zo dňa 11.06.1996, ktorej predmetom bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k
pozemku nachádzajúcemu sa na parc. číslo XXXX/X, v k. ú. P., obec P., okres R. F. Q., zapísanú na LV
č. XXXX a to do podielového spoluvlastníctva, každý v pomere 1 k celku. Na základe tejto zmluvy bol

správoukatastravoR.F.Q.povolenývkladdokatastranehnuteľnosti.Žalovanýv1/radesarozhodolsvoj
spoluvlastnícky podiel k pozemku v pomere 1 k celku predať žalovanému v 2/rade. Žalovaný v 1/rade a
žalovaný v 2/rade uzavreli kúpnu zmluvu zo dňa 03.06.2011 pričom o tejto skutočnosti žalovaný v 1/rade
žalobcu neinformoval. O prevode spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1/rade na žalovaného v 2/
rade sa žalobca dozvedel až 30.04.2012. Podľa ustanovení § 140 zák. č. 40/1964 Z. z. Obč. zákonníka,
ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné práve, ibaže ide o prevod blízkej
osobe (§ 116,117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť

podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Žalobcovi ako spoluvlastníkovi predmetného pozemku žalovaný
v 1/rade v nadväznosti na uvedené ustanovenie Obč. zákonníka neponúkol spoluvlastnícky podiel na
odkúpenie. Žalobca sa listami zo dňa 08.05.2012, 28.10.2012, 09.12.2012 a zo dňa 20.05.2013,
zaslanými doporučene žalovanému v 1/ a v 2/rade, domáhal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v
súlade s ust. § 40a Obč. zákonníka, nakoľko pokiaľ oprávnené osoby neuplatnia svoje právo dovolať sa
neplatnosti právneho úkonu, bude sa naň pozerať ako na platný, hoci bol postihnutý dôvodom relatívnej
neplatnosti. Prípady relatívnej neplatnosti právnych úkonov sú taxatívne vypočítané v ust. § 40a a §

775 Obč. zákonníka, tak, že jej dôvodom je okrem iného aj nerešpektovanie zákonného predkupného
práva spoluvlastníkov pri prevode spoluvlastníckeho podielu na iné než blízke osoby vymedzené v
ustanoveniach § 116, § 117 (§ 140) Obč. zákonníka. Žalobca súčasne upozornil žalovaného v 1/ a
v 2/rade, že kúpnu zmluvu, ktorú uzavrel so žalovaným v 1/rade považuje za neplatnú, keďže akospoluvlastník pozemku má zákonné predkupné právo na jeho odkúpenie avšak zo strany žalovaného
v 1/rade k ponúknutiu odkúpenia spoluvlastníckeho podielu nedošlo. Dôvodom, pre ktorý mal žalobca
záujem o odkúpenie podielu žalovaného v 1/rade bolo to, že žalobca získal finančné prostriedky na

vybudovanie objektu na danom pozemku. Súčasne je potrebné odstrániť právnu neistotu vo vzťahu k
účastníkom konania. Z uvedeného vyplýva aj žalobcov naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
kúpnej zmluvy. Žalovaný v 2/rade na žalobcovi listy zo začiatku reagoval v tom zmysle, že navrhoval
odkúpenie spoluvlastníckeho podielu žalobcu, alebo alternatívne odpredaj spoluvlastníckeho podielu k
pozemku žalobcom. Žalobca následne listami zo dňa 28.10.2012 a 09.12.2012 žiadal žalovaného v 2/

rade o odkúpenie predmetného podielu za rovnakých podmienok za akých ho nadobudol od pôvodného
vlastníka. Súčasne ho opakovane upozornil na neplatnosť kúpnej zmluvy. Žalovaný v 2/rade však
následne na uvedené listiny nijakým spôsobom nereagoval. Uviedol, že má naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti zmluvy.

2. Žalovaní so žalobou nesúhlasili vo veci vzniesli námietku premlčania.

3. Rozsudkom zo dňa 23.03.2015 súd žalobu vo veci z dôvodu premlčania zamietol. Proti tomuto
rozsudku podal žalobca odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.03.2016 bol
rozsudok súdu prvej inštancie zrušený. V odôvodnení Krajský súd poukázal na to, že zmluva o prevode
spoluvlastníckeho podielu, tak ako každý iný dvojstranný či viacstranný právny úkon, vzniká (je uzavretá)

okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť (§ 44 ods. 1 O.z.). Návrh na
uzavretie zmluvy je pritom jednostranný prejav vôle, ktorým navrhovateľ (oferent) navrhuje druhej strane
(oblátovi) uzavretie zmluvy. Je pritom obvyklé, že rozhodnutiu oferenta predložiť oblátovi návrh na
uzavretie zmluvy predchádza zmluvné vyjednávanie, teda proces, v ktorom sa tvorí obsah zmluvy, ktorý
končí okamihom, v ktorom dá oferent oblátovi najavo, že sa cíti byť viazaný svojím prejavom vôle.

Prejav vôle strán prestáva byť vyjednávaním a stáva sa skutočným zmluvným konsenzom, ak strany
dajú najavo, že sú si vedomí svojej viazanosti na nimi urobený prejav vôle. Zákon ukladá účastníkovi,
ktorý žiada o procesnú ochranu svojich nárokov povinnosť tvrdiť, že právny vzťah o ktorého ochranu
žiada, skutočne existuje , kedy vznikol účinne a že došlo k porušeniu práva predkupného (§ 79 ods. 1
a § 101 ods. 1 O.s.p.). Ukladá účastníkom tiež tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazné

prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť uplatnených tvrdení [§ 79 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p.(R
49/1982)]. Dôkazné bremeno je povinnosť účastníka, pokiaľ chce byť úspešný v konaní, preukázať
existenciu takých svojich skutkových tvrdení, ktoré môžu pre neho privodiť priaznivý výsledok; dôkazné
bremeno sa teda netýka vždy výsledku celého konania, ale sa môže týkať aj čiastkového skutkového
tvrdenia významného pre rozhodnutie súdu. Pre určenie toho, kto je nositeľom dôkazného bremena,

je kľúčová hmotnoprávna úprava vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje svoje právo alebo povinnosť
žalovaného. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním
tvrdených skutočností zakladajúcich ním tvrdené právo. Na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné
bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho
existenciu žalobca preukázal. V princípe platí, že nesplnenie dôkaznej povinnosti znamená neunesenie

dôkazného bremena, čo má za následok prehru v spore. Pri súkromných listinách, na rozdiel od
verejných listín, je predmetom skúmania nielen ich pravosť, ale i pravdivosť údajov v nej uvedených.
Podľa odvolacieho súdu z uvedených vyjadrení účastníkov konania a z dôkazov už vykonaných
vyplývajú a pretrvávajú pochybnosti o dátume podpísania zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu.
Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Účastníkmi

učinené zhodné prejavy vôle, smerujúce k vzniku zmluvy, sú právnymi úkonmi zakladajúcimi v zmysle
§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka medzi účastníkmi občianskoprávny vzťah, z ktorého účastníkom
vyplývajú určité vzájomné práva a povinnosti. Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej
zmluvy, pokiaľ -§47Občianskehozákonníka-alebodohodastránneustanovujúinak.PodľačlánkuVIII.
kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania

oboma zmluvnými stranami. Spornou zostáva otázka a je tu neistota v tom, kedy žalovaný v 1. rade ako
predávajúci podpísal kúpnu zmluvu. Spornosť nebola odstránená. Rozpory sú v porovnaní tvrdení
účastníkov konania na strane žalovaných a ako aj svedkov, ktorí tvrdia, že zmluva sa podpisovala
oboma účastníkmi na konci apríla počas víkendu v rodinnom dome odporcu v 1. rade vo R.. Z výpovede
žalovaného v 1. rade nevyplýva žiadna okolnosť dotýkajúca zistenia kedy on zmluvu podpísal, za akých

okolnosti, prvostupňový súd vôbec nezisťoval dôležitú okolnosť a to je okamih podpísania kúpnej
zmluvy práve ním a overenie jeho podpisu. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dna 19.01.2015 sa k
týmto dôležitým okolnostiam vôbec nevyjadril, nič netvrdil. Rovnako tak výpoveď žalovaného v 2. Rade
neobsahuje žiadne bližšie opísanie okolnosti uzavretia zmluvy. Uviedol iba, že: „ my traja sme išli za p.P. do jeho domu tam sme podpísali kúpnopredajnú zmluvu. Odovzdal som kúpnu cenu a odišli sme“.
Rovnako tak z výpovede svedka S.. I. M. (č.l. 56) vyplýva že: „zmluva bola uzavretá 30.04.2011, účastný
som bol v tom zmysle, že som komunikoval pri uzatváraní s pánom P. (č.l.56). Dôležité skutočnosti vo

vzťahu ku konaniu žalovaného v1. rade ohľadne podpísania kúpnej zmluvy 11.05.2011 vychádzajúc
z overovacej doložky na spornej kúpnej zmluve zostali nevyjasnené. Samotný žalovaný v 1. rade sa
nevyjadril k postupu pri overovaní podpisu na Mestskom úrade vo R. F. Q.. K okolnostiam podania
návrhu na vklad vlastníckeho práva a jeho podpísaniu v ten istý deň. Keďže zo zmluvy - súkromnej
listiny, vyvodzuje žalobca porušenie svojho predkupného práva žalovaným v 1. rade, jeho zaťažuje

dôkazné bremeno, že zmluva bola účinnou až 11.05.2011. Na preukázanie tvrdenia ponúkol kúpnu
zmluvu, z ktorej vyplýva, že žalovaný v 1. rade zmluvu podpísal 11.05.2011, samotný žalovaný to
nepopiera ani nevyvracia. Za takejto skutkovej situácie, nie možne prijať záver o tom, že nesplnenie
dôkaznej povinnosti žalobcom znamenalo neunesenie dôkazného bremena, čo teda malo za následok
jeho prehru v spore. Prvostupňový súd sa nevyrovnal z dôležitou okolnosťou vyplývajúcou práve z
overovacej doložky, z ktorej má vyplývať, že dna 11.05. 2011 žalovaný v 1. rade podpísal kúpnu zmluvu.

4. Vychádzajúc zo zákona č. 599/2001 Z.z. o osvedčovaní listín a podpisov osvedčovanie sa vykonáva
v úradnej miestnosti obce, ak sa nemôže fyzická osoba, ktorá žiada o osvedčenie podpisu dostaviť do
úradnej miestnosti zo zdravotných dôvodov, možno osvedčenie vykonať na inom vhodnom mieste. Obec
zodpovedá pri osvedčovaní podpisu, že podpis na listine urobila alebo uznala za vlastný fyzická osoba

ktorej podpis je osvedčovaný, že sa podpísala do osvedčovacej knihy a že osvedčenie bolo vykonané
spôsobom ustanoveným zákonom. Osvedčovacia doložka pravosti podpisu na listine obsahuje meno
a priezvisko fyzickej osoby, ktorej podpis bol osvedčený, rodné číslo fyzickej osoby ktorej podpis bol
osvedčený, adresu trvalého podpisu pobytu, údaj že podpis na listine urobila alebo uznala za svoj
vlastný fyzická osoba, ktorej podpis bol osvedčený, poradové číslo pod ktorým je osvedčenie zapísané

v osvedčovacej knihe, údaje akým spôsobom bola preukázaná totožnosť fyzickej osoby ktorej podpis
bol osvedčený, miesto a dátum osvedčenia. Nemožno súhlasiť so záverom prvostupňového súdu,
že svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že kúpna zmluva bola podpísaná oboma účastníkmi
zmluvného vzťahu 30. 04. 2011. Je potrebné aby o tejto dôležitej skutočnosti od ktorej sa potom
následne odvíja posúdenie otázky premlčania uplatneného nároku bol prijatý spoľahlivý skutkový záver.

Nemožno prijať záver o pravdivosti tvrdení žalovaných za situácie, ak samotný žalovaný 1. rade sa
vôbec nevyjadril kedy kúpnu zmluvu podpísal, či ju podpísal na konci apríla 2011 alebo 11. mája 2011, čo
mávyplývaťajz osvedčovacejdoložkyna kúpnejzmluve,ak30.04.2011zakýchdôvodovosvedčovacia
doložka z 11.05.2011 svedčí o opaku. Keďže sa v nej nenachádza záver o tom, že tento podpis bol
žalovaným uznaný za vlastný. Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné považovať napadnutý rozsudok

za nesprávny, ktorý vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci (§ 221 ods. 1 písmen. h/ O.s.p.) Odvolací súd vec vrátil prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). Úlohou prvostupňového súdu bude náležite objasniť okolnosti
uzavretia zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. a 2/ rade vo vzťahu k podpísaniu kúpnej zmluvy
žalovaným 1/ rade. Po objasnení okolnosti, ktoré zostali nevyjasnené a rozporné na zistený skutkový

stav prijať právny záver o tom, či vznesená námietka premlčania je dôvodná. Úlohou prvostupňového
súdu bude v prípade ak nárok nie je premlčaný posúdiť naliehavosť právneho záujmu na podanej žalobe
podľa § 80 O.s.p.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, listinnými dôkazmi, a to listom

žalobcu zo dňa 13.04.2014, zo dňa 28.10.2012, zo dňa 20.05.2013, zo dňa 09.12.2012, zo dňa
08.05.2012,zo dňa 03.06.2012, listom žalovaného O.. I. M. zo dňa 30.04.2012, listom S.. I. M. na čl.
11, výpisom z LV č. XXXX zo dňa 24.02.2014, geometrickým plánom na čl. 13, listom O.. I. M. zo dňa
26.06.2012, kúpnopredajnou zmluvou zo dňa11.06.1996, výpisom z LV č. XXXX zo dňa 25.09.2014,
spisom katastra č. V 655/2011, písomnými vyjadreniami žalovaných, výpisom z LV č. XXXX zo dňa

03.12.2014, zo dňa 27.10.2014 zo dňa 24.02.2014, kúpnou zmluvou týkajúcou sa predaja nehnuteľnosti
zapísanými na LV č. XXXX, záverečným písomným vyjadrením zástupkyne žalovaných, výsluchom
účastníkov konania a svedkov, vrátane doplneného dokazovania a to opätovným výsluchom strán
sporu, pôvodne vypočutých svedkov a nových, oboznámením sa s obsahom osvedčovacej knihy ( čl.
120), vyjadrením žalovaných zo dňa 04.06.2015, vyjadrením žalobcu zo dňa 05.12.2016 a priloženými

listinami, plnomocenstvami, listinami stiahnutými i internetu na čl. 137-144.6. Súd v zmysle pokynu Krajského súdu opätovne vykonal dokazovania a doplnil dokazovanie aj
v zmysle návrhov strán sporu za účelom objasnenia okolnosti uzavretia zmluvy uzavretej medzi
žalovaným v 1/ a 2/ rade vo vzťahu k podpísaniu kúpnej zmluvy žalovaným 1/ rade.

7. Z takto vykonaného dokazovania a doplneného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí:

8. Z listu žalobcu zo dňa 13.04.2014 vyplýva, že kontaktoval D. P. o dohodou v predmetnom spore.

9. Z listu žalobcu zo dňa 28.10.2012 vyplýva, že oznámil O.. I. M., že kúpna zmluva ohľadom predaja
podielu na parcele č. XXXX/X, kú. P. je relatívne neplatná a požiadal ho, aby mu podiel previedol za
rovnakých podmienok.

10. Z listu žalobcu zo dňa 20.05.2013, zo dňa 09.12.2012 a zo dňa 08.05.2012 vyplýva, že opätovne
oznámil O.. I. M., že kúpna zmluva ohľadom predaja podielu na parcele č. XXXX/X, kú. P. je relatívne

neplatná z dôvodu nerešpektovania predkupného práva a požiadal ho aby mu podiel previedol za
rovnakých podmienok.

11. Z listu žalovaného O.. I. M. zo dňa 30.04.2012 vyplýva, že žalobcovi navrhoval vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k parcele č. XXXX/X.

12.Zkúpnopredajnejzmluvyzodňa11.06.1996vyplýva,žežalobcaaD.P.,žalovanýv1.radenadobudli
nehnuteľnosť parcelu č. XXXX/X vo výmere 1367 m2 každý v 1.

13. Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 24.02.2014 vyplýva, že na tomto liste vlastníctva je zapísaná parcela

č. XXXX/X o výmere 137 m2. Ako vlastníci sú zapísaní žalobca v 1 a žalovaný v 2.rade v 1/2. Žalovaný
v2.rade O.. I. M. je zapísaný ako spoluvlastník na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.06.2011, č. V
655/2011.

14. Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 03.12.2014 vyplýva, že na tomto liste vlastníctva je zapísaná parcela

č. XXXX/X o výmere 137 m2. Ako vlastníci sú zapísaní žalobca v 1 a žalovaný v 2.rade v1/2. Žalovaný
v 2.rade O.. I. M. je zapísaný ako spoluvlastník na základe kúpnej zmluvy, kde už nie je uvedený dátum
kúpnej zmluvy, len je uvedená poznámka že rozhodnutie o povolení vkladu je zo dňa 03.06.2011, č. V
655/2011.

15. Zo spisu katastra č. V 655/2011 vyplýva, že v tomto spise sa dátum uzavretia predmetnej kúpne
zmluvy ktorou previedol svoj podiel žalovaný v 1.rade na žalovaného v 2.rade k parcele č. XXXX/X o
výmere 137 m2, kú. P. nenachádza pri dátume je uvedené len apríl 2011, bez označenia konkrétneho
dňa mesiaca apríl 2011, kedy mala byť zmluva uzavretá. Zo spisu ďalej vyplýva, že návrh na vklad bol
doručený katastru až dňa 11.05.2014 o 12.49 hodine, kde boli doručené dve kúpne zmluvy. Na zmluve

ktorá sa nachádza v spise na zadnej strane je overovacia doložka podpisu predávajúceho D. P., kde
je uvedené, že podľa knihy osvedčení č. 710/2011 podpísal listinu D. P. pred mestským úradom dňa
11.05.2011.

16. Z overovacej doložky vyplýva, že dňa 11.05.2011 bol žalovaný D. P. overiť podpis na kúpnej zmluve.

Išlo o predaj podielu k nehnuteľnostiam k. ú. P. LV XXXX. Overenie podpisu je pod poradovým číslom
710. V kolónke „listina bola podpísaná“ je uvedená čiarka a v kolónke „podpis bol uznaný za vlastný“
je uvedená pomlčka.

17. Z výpovede žalobcu vyplýva, že o predaji podielu žalovaného v 1/ rade v prospech žalobcu v 2/ rade

sa dozvedel z listu žalovaného v 2/rade, kde mu oznámil, že sa stal jeho spoluvlastníkom. Poukazuje,
že tento list bol doložený do spisu. Právny zástupca žalobcu poukázal, že je možné, že ide o list zo
dňa 30.04.2012.

18. Žalobca ďalej uviedol že následne navštívil p. P., že prečo neponúkol jemu na predaj, nakoľko

pozemok osobne vybavoval. Mali dohodu v tom, že urobia spolu chatku. Stále ho ubezpečoval, že to
platí. Následne hovoril, že dcéra začala stavať dom, že teraz na to nemá čas. Keď ho urobí, uviedol,
že to bude reálne a že to urobia. Pozná žalovaného v 1/ rade aj otca žalovaného v 2/rade. Žalobca na
otázku súdu, či mu žalovaný v 1/rade ponúkol na predaj svoj spoluvlastnícky podiel, žalobca uviedol, ženie. Následne reagoval aj p. I. M. lebo nevedel, že to kúpil syn. Následne dostal list s tým, že dajú žalobu
o rozdelenie pozemku s tým, že vedľajší pozemok je jeho, pričom by mu ostal neopotrebiteľný pozemok,
ide o malý rozmer. Týmto ho chcel vydierať. Po podaní žaloby kontaktoval p. O.. I. M. na chate na C.,

pričom mu povedal, že on nemá problém v tom, že pozemok vráti P.. Ohľadom premlčania sa dotazoval
a bolo mu povedané, že dôležitý je vklad do katastra. Má za to, že k premlčaniu nedošlo.

19. Z výpovede žalovaného v 1.rade D. P., na otázku súdu prečo previedol nehnuteľnosť na žalovaného
v 2/rade, prečo neponúkol žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi na odpredaj svoj podiel, uviedol,

že pozemok kúpili zhruba pred 18 rokmi a nikdy žalobca neprejavil záujem, žeby chcel jeho podiel, že
by tam chcel stavať. Nikdy sa o tom nebavili ani on neprejavil záujem. Po 18 rokov ho oslovil žalovaný
v 2/rade, že by chcel kúpiť. Na tom pozemku bola síce plomba, nakoľko mal exekúciu. On ten pozemok
nepotreboval. Pýtal sa syna a dcér, či majú záujem na tom pozemku niečo stavať. Povedali, že nie,
nemali záujem tak dal súhlas s predajom. Na otázku súdu, či ponúkal žalovanému odpredaj tohto
spoluvlastníckeho podielu uviedol, že nie, nakoľko spolu nekomunikovali.

20. Z opakovanej výpovede žalovaného v 1/rade ohľadom jednoznačného ozrejmenia, kde, kedy,
dátum, za akých okolnosti, kto bol prítomný, podpísal kúpnopredajnú zmluvu uzavretú vyplýva, že
žalovaný v 1.rade podpísal zmluvu doma. Bola to sobota. Štvrtok alebo piatok mu volali. Volal mu pán
M. starší. Volali mu, či bude cez víkend doma. Povedal, že áno. V sobotu poobede prišli k nemu domov

do R.. Bolo to 30.04.2011. U neho doma doniesli vypracované zmluvy. Bola doma aj jeho manželka.
Doma im zmluvu podpísal. Odovzdal mu peniaze, on mu dal potvrdenku, uviedol tam dátum. Potvrdenku
doložil už niekoľko rokov dozadu, a to súdu. Pri zmluve bol ešte jeden pán, myslí, že pán Č., alebo
nejaké také meno. S M. prišiel jeho syn, nakoľko to podpisoval. Na zmluvu dopísal dátum. Upozorňoval
ich, pretože povedali, že nevedeli, kedy prídu. Nechali tam preto iba bodky. Odovzdali im peniaze, a

dal im potvrdenku potom sa rozišli. Nechal mu zmluvy. Povedali mu, že musí ísť overiť podpisy, buď na
matriku alebo obecný úrad. Nakoľko on stále chodí vonku robiť, nemal čas, nebral na vedomie to, kedy
má ísť, ktorý deň. Cez týždeň ho oslovili telefónom, či bol overovať zmluvy. Povedal, že nie. Povedal, že
pricestuje domov možno 9.-10. Potom mu pán M. volal, či je doma. Volal mu, že bude prechádzať cez
R., že či môžu ísť, či sa nemôžu stretnúť vo R., aby si tie zmluvy hneď zobral a overil podpisy. Utekal na

matriku. Prišiel tam, dal zmluvy. Povedal, že potrebuje overiť podpisy. Dal pracovníčke zmluvy, pobila
pečiatky. Nevedel, aká pečiatka tam má byť. Dala mu pečiatku. Zhruba o hodinu sa stretol s pánom M..
Povedal mu, že nemá čas, pretože znova cestuje. Povedal mu, že nech uteká toto dať na geodéziu
zapísať, že on nemá čas. Ak je vo R., nech si to vybaví. Považoval to za vybavené. Žalovaný v 1/rade
na otázku súdu, aby uviedol presný čas, kedy bol na matrike, uviedol, že vie, že to bolo 11.tého nakoľko

10.tého pricestoval domov. Zdá sa mu, že to bolo doobedu. Na otázku súdu, aby sa skúsil rozpamätať,
či to bolo skôr zrána alebo pred obedom, uviedol, že na toto sa nepamätá. Rozmýšľal, že pôjde aj do R.
ale keďže tam má odpor k obecnému úradu, tak tam nešiel. Na otázku súdu, či v čase, keď on podpísal
zmluvu, zmluva kupujúcim bola podpísaná alebo ju podpisoval spolu s ním, resp. neskôr, žalovaný v 1/
rade uviedol, že uňho ju podpísal aj kupujúci, a to priamo pred ním. Podpisovali ju spolu. Uviedol ďalej,

že pricestoval deň pred overovaním podpisu, aby uviedol odkiaľ pricestoval, žalovaný v 1/rade uviedol,
že pricestoval, bol v tom čase v P. na firme „E.“. Tam je sídlo firmy. Na otázku právneho zástupcu žalobcu,
čo bolo predmetom jeho činnosti, uviedol, že vo firme má vlastnú živnosť. Funguje ako predák v partií.
Má na starosti 6 až 10 ľudí, podľa toho, koľko ľudí mu na týždeň zveria. Na otázku právneho zástupcu
žalobcu, či náhodou nebol na tejto zákazke aj v sobotu 30.04., žalovaný v 1/rade uviedol, že nebol.

21. Žalovaný v 1/rade na otázku právneho zástupcu žalobcu, prečo bol pán Č., keď nie je ani advokát,
ani notár, prítomný pri podpisovaní zmluvy dňa 30.04., uviedol, že on to nevie, kto pán Č. je, či je to
právnik. Prišli k nemu traja ľudia domov. Z toho poznal len jedného. Syn pána M. prišiel k nemu. Videl
ho prvýkrát. Všetko to vybavoval cez telefón so starším pánom M.. Nikoho nevidel z nich. Dôvod klamať

nemá. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, keďže si presne pamätá, čo robil 30.-tého a 11.-tého, či
si pamätá, čo robil medzi tým, uviedol, že presne povedal to, čo robí a robí to dodnes. Povedia mu,
ak v pondelok, utorok začína zákazka, príde na firmu, zoberie auto, povedia mu koľko ľudí potrebuje,
že potrebujú vymeniť napr. stroj a ide. Následne prinesie podpísanú zákazku na podnik, keď je akcia
skončená. Na otázku, či si pamätá, čo robil následne po tomto víkende v pondelok, žalovaný uviedol,

že sa nepamätá. Od tejto doby tam osádzal v K. J. okolo 140 strojov.

22. Žalobca dotazoval žalovaného, nakoľko podľa jeho vyjadrenia pri stretnutí mu pán P. povedal, že
na okolnosti sa nepamätá a teraz si všetko tak presne pamätá k čomu žalovaný v 1/rade uviedol, že jejasné, že mu povedal, že nech mu dá pokoj, pretože nechcel mu žiaden pozemok predávať. Nevidí
dôvod prečo by cigánil, že následne niečo urobil, čo urobil. Žalovaný v 1/rade na otázku žalobcu, či sa
pamätá, aké bolo počasie, teda na deň 30.04.2011, uviedol, že počasie si nepamätá, aké bolo. Vie, že

prišli traja chlapi k nemu domov. Sadli si ku stolíku pred televízor. Bola to sobota poobede. Manželka ich
ponúkla kávou. Vtedy podpísali zmluvu. Dal mu potvrdenku z 30.04. Dopísal na zmluvu dátumy. Boli tam
bodky. Preňho to skončilo. Žalovaný v 1/rade uviedol, že pracuje podľa potrieb zamestnávateľa. Niekedy
je to tak, že pracuje aj do soboty rána, robí nočné. Teraz vyšlo tak, že má voľno v pondelok a utorok.
Niekedy je aj tak, že pracuje vkuse aj 10 dní. Riadia sa pokynmi. Nastupuje na zákazku podľa pokynov.

Môžu nastupovať aj štvrtok a končiť nedeľu v práci a musí ľudí rozdeliť na dva smeny. Na otázku žalobcu,
aby uviedol, aký deň bol 11.05.2011, žalovaný v 1/rade uviedol, že z hlavy to nevie povedať. Vie, že 10.-
tého večer pricestoval domov s firemnou dodávkou.

23. Žalobca poukázal, že žalovaný si pamätá veci, ktoré považuje on za potrebné a veci menej podstatné
si nepamätá.

24. Z pôvodnej výpovede žalovaného v 2/rade vyplýva, že celú záležitosť s týmito pozemkami riešil jeho
otec. Spolu s otcom komunikovali. Detaily dohadoval otec. Nakoniec sa dohodli o kúpe podielu od p. P..
Dohodol sa termín 30.04.2011. Bola to sobota, spolu s otcom prišli do R.. Vo R. pribrali ešte jedného
pána - p. Č.. On ho nepoznal, zoznámil ho s nim otec. Uvedený pán pracoval na obecnom úrade P.. Oni

traja išli za p. P. do jeho domu. Tam podpísali kúpnopredajnú zmluvu. Odovzdal kúpnu cenu a rozišli
sa. Žalovaný v 2/rade na otázku súdu, či vedel, že na uvedenej nehnuteľnosti teda bol spoluvlastníkom
ešte niekto iný, že tam bol iný spoluvlastník uviedol, že vedel. Žalovaný v 2/rade na otázku právneho
zástupcu žalobcu, či sa nepokúšal kontaktovať spoluvlastníka uviedol, že nie.

25. Z opakovanej výpovede žalovaného v 2.rade vyplýva, že celú záležitosť ohľadom kúpy pozemku
riešil jeho otec s tým, že keďže už boli dohodnutí s pánom P., mu dal vedieť, že pôjdu do R.. Prišli 30.04.
do R. v sobotu. Vo R. zobrali ešte jedného pána - p. Č. - a potom spolu v trojici išli za pánom P.Z. do jeho
dediny. Išli dovnútra. Otec mal predpripravené zmluvy a tam ich s pánom P. podpísali. Na dotaz, kde
konkrétne, uviedol, že v obývačke, kde spomínal pán P. s tým, že peniaze sa vyplatili, a to 910,- eur. Pán

P. dal potvrdenku. Dohodli sa na tom, že pán P. pôjde overiť podpisy a dá vklad na kataster. Na otázku
právneho zástupcu žalobcu z akého dôvodu tam bol prítomný pán Č., uviedol, že podľa toho, čo mu
spomínal otec, spolu riešili prevod. Vie, že bol pracovníkom obecného úradu P.. Vtedy ho videl prvýkrát.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či tak dôveroval pánovi P., že mu dal peniaze aj napriek tomu, že
neoveril podpis, uviedol, že tieto záležitosti riešil otec, ako spomínal, a otec pán P. poznal. Nemal dôvod

spochybňovať to. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, aká bola jeho pracovná činnosť týždeň pred
týmto víkendom, žalovaný uviedol, že nepamätá. Opravuje sa: pamätá. Bol vedený na Úrade práce,
nepracoval. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, aký deň bol 11.máj, žalovaný v 2/rade uviedol, že
nevie uviesť, aký to bol deň. O týchto okolnostiach nevie. Na otázku žalobcu, aké bolo počasie, a to dňa
30.04., žalovaný v 2/rade uviedol, že úplne presne sa nepamätá, zdá sa mu, že bolo asi pod mrakom.

Určite nesvietilo slnko, to sa mu zdá. Žalovaný v 2/rade na dotaz žalobcu, aby uviedol, kde zmluva bola
podpísaná, žalovaný v 2/rade uviedol, že určite vo vnútri.

26. Žalobca poukazuje na rozpor vo výpovedi, nakoľko na prvom pojednávaní pán P. povedal, že zmluvu
podpisovali vonku. Teraz uvádza, že zmluvu podpisovali v obývačke a žalovaný v 2/rade taktiež uvádza,

že podpisovali zmluvu v obývačke.

27. Z výpovede svedka S.. I. M., vyplýva, že vie čo je predmetom konania, účastníkov konania pozná.
Svedok na dotaz súdu, aby ozrejmil okolnosti uzatvárania kúpnopredajnej zmluvy v súvislosti s predajom
nehnuteľnosti, a to podielu na nehnuteľnosti pozemku parc. č. XXXX/X zapísané na LV č. XXXX, k. ú.

P., kedy bola uzavretá, kde, aby bližšie ozrejmil okolnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy svedok uviedol, že
zmluva medzi jeho synom a p. P. bola uzavretá dňa 30.04.2011. Účastný pri uzatvorení tejto zmluvy bol v
tom zmysle, že komunikoval pri uzatváraní kúpnej zmluvy s p. P.. Dojednali samotný akt predaja. Kúpna
cena bola vzhľadom na metre štvorcové okolo 910,- eur za celý pozemok. Svedok na otázku súdu, či
zmluvu vyhotovoval, uviedol, že áno. Radil sa so svojím priateľom, ktorý robí poradcu starostovi obce P..

28. Svedok na otázku súdu, či vedel, či uvedenú nehnuteľnosť vlastní ešte iný spoluvlastník uviedol, že
áno, nakoľko v samotnom začiatku ani nevedel, že p. P. je spolumajiteľ. Začal komunikovať s p. C., a to
z dôvodu, že svojho času boli kolegovia. Pôsobili ako H. Z. Ú.. Vedel, že pozemok je v jeho vlastníctvenakoľko on mu ho ponúkol ešte v roku 1995, nakoľko v tom čase mal tento pozemok pripravený pre
svojho brata ale brat sa rozhodol, že bude stavať chatu pri T..

29. Svedok na otázku súdu, či vie o tom, či pred uzavretím tejto zmluvy ponúkal žalovaný v 1/rade p. P.
na odpredaj nehnuteľnosť žalobcovi svedok uviedol, že vedel o tom, že p. P. ponúkal žalobcovi, nakoľko
keď začali komunikovať s p. P., tak bola reč aj o tomto probléme, a to v tom smere, že sa pýtal p. P.,
či bolo ponúknuté p. C. odpredaj určitej časti, resp. podielu. Svedok na otázku súdu, či videl nejakú
písomnú korešpondenciu alebo tieto informácie vie len od žalovaného v 1/rade, informácie vie len od

žalovaného v 1/rade p. P..

30. Z výpovede svedka D. Č. vyplýva, že vie, čo je predmetom konania, pozná p. M. staršieho, jeho
syna len zo sporadického stretnutia. Pána C. pozná z čias, keď bol H. Z. Ú. R. R.. Svedok na dotaz
súdu, aby bližšie uviedol v akom vzťahu je k žalovanému, či ide o rodinu, známeho uviedol, že pozná
p. M. staršieho, a to zhruba 15 rokov. Svedok na otázku súdu, aby uviedol za akých okolnosti, kedy,

čo vie uviesť o uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá sa týka prevodu nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV
č. XXXX kde vlastne bol podielovým spoluvlastníkom O.. I. M. a žalobca, ako bol účastný uzatvorenia
tejto kúpnej zmluvy, čo vie o uzavretí kúpnopredajnej zmluvy uviesť, svedok uviedol, že v čase, keď sa
zmluvapripravovala,obrátilsananehopánM.starší,abysommupomoholsprípravou.Svedoknadotaz
súdu, prečo sa obrátil naňho, nakoľko podľa preukazu totožnosti nemá právnické vzdelanie, uviedol, že

má ukončené hospodárske právo z čias socializmu a robil hospodárske právo. Roky pomáhal orgánom
Obce P. na ich katastrálnom území v časti C. s predajom nehnuteľnosti, kde pripravoval desiatky zmlúv.
Túto činnosť robil nielen na území P. ale aj v P. a špecializoval sa na delimitáciu majetku z vlastníctva
štátu. Tak ako uviedol, participoval na príprave tejto zmluvy. Niekedy koncom apríla 2011 ho oslovil p. M.
starší, že bude zmluva podpísaná, aby bol účastný pri podpise zmluvy. Docestoval do R., on ho zobral

autom a išli do R.. Svedok na otázku súdu v akom časovom horizonte pripravoval zmluvu, nakoľko
uvádzal, že zmluvu pripravoval, uviedol, že zmluvu pripravoval v priebehu apríla. Pokiaľ išlo o podpis
zmluvy pamätá sa, že bol to víkend. Prítomný tam bol p. M. starší, mladší a pán P.. Svedok na otázku
súdu, či sa pamätá kedy presne, dátum bola zmluva podpísaná, uviedol, že bolo to koncom apríla, bol
to víkend. Svedok na otázku súdu, či presný dátum sa nepamätá uviedol, že nie. Svedok na otázku

súdu ako prebehol podpis zmluvy uviedol, že zmluvu podpísal jeden, druhý účastník a pri tej príležitosti
pán M. mladší aj vyplatil finančnú hotovosť p. P.. Svedok na otázku súdu, kde sa zmluva podpisovala,
uviedol, že bolo to v rodinnom dome p. P.I. vo R.. Svedok na otázku súdu, či sa pamätá, či to bolo
doobedu alebo v poobedňajších hodinách uviedol, že presne sa nepamätá, skôr to bolo okolo poludnia,
popoludní. Svedok na otázku súdu, aby presne ešte raz uviedol, kto bol pri podpise zmluvy, uviedol, že

boli tam štyria - bol tam pán M. mladší, starší, p. P. a on. Svedok na otázku súdu, či nejaká tretia ďalšia
osoba tam nebola prítomná, uviedol, že nie. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu, či zvyčajne
si pamätá udalosti, ktoré sa stali tri roky dozadu ako v danom prípade, že išlo o víkend, svedok uviedol,
že áno, nakoľko on trval na tom, že ak bude dohodnuté stretnutie ohľadom podpisu, trval na tom, aby
to bolo cez víkend, preto si pamätá, že to bolo koncom apríla a bolo to cez víkend. Svedok na otázku

žalobcu akú pozíciu vykonával v roku 2011 v Obci P., následne svedok na dotaz súdu, či bol v pracovnom
vzťahu k Obci P., uviedol, že v tom čase v pracovnom vzťahu k Obci P. nebol, nakoľko bol už dôchodcom.
Mal dohodu o vykonaní práce a s tým pomáhal. Svedok na otázku žalobcu, či mal vedomosť o tom, že
pán P. nie je výlučným vlastníkom uvedeného pozemku ale že je tam aj spoluvlastník, teda on, či sa ho
pýtal a dotazoval na to ohľadom predaja inému spoluvlastníkovi, svedok uviedol, že nevystupoval ako

kontrolný orgán, bolo to otázkou vlastníkov, či sa dohodli.

31. Vo veci bola vypočutá ešte svedkyňa pracovníčka matriky, ktorá overovala podpis na zmluve, G. T..
Svedkyňa po zákonnom poučení uviedla, že účastníkov konania z videnia pozná. To, čo je predmetom
konania, vie. Svedkyňa na dotaz, aby svojimi slovami ozrejmila to, čo vie ohľadom overovania podpisu

na zmluve, ktorá je predmetom konania, uviedla, že overuje podpisy takým spôsobom, že klient príde
na matriku. Predloží jej doklady na ktorých má byť overený podpis. Totožnosť overí podľa občianskeho
preukazu. Zapíše do overovacej knihy, na zmluvách. Potom sa klient podpisuje do overovacej knihy.
Listiny opatrí overovacou doložkou a pečiatkou so štátnym znakom. Svedkyňa na otázku právneho
zástupcu žalovaného, keď príde klient a chce overiť podpis, aby uviedla, akú pečiatku používajú,

svedkyňa uviedla, že používajú pečiatku - „podpis podpísal“.

32. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalovaných, či keď klient predloží zmluvu na overenie
podpisov, sa pýtajú klienta, či chce pečiatku „uznal za vlastný“, svedkyňa uviedla, že nie. Iba napožiadanie, a to v takom prípade, keď ide o zakladanie nejakých spoločnosti. Stále dávajú len pečiatku s
textom „podpísal“ a táto sa používa najčastejšie. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, čo zapisujú
do overovacej knihy, svedkyňa uviedla, že ide tam poradové číslo, dátum overenia podpisu, údaje

o klientovi. Dáva tam poznámku „uznal alebo podpísal za vlastný“, stručne označí listinu a doklad
totožnosti a správny poplatok. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalovaných, ako stručne označí
listinu, uviedla, že to na akej listine overuje podpis. Na dotaz právnej zástupkyne, či má na myslí, že o
akú zmluvu ide, kúpnu alebo inú, svedkyňa uviedla, že áno. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu
žalovaných, či si všímajú dátum na zmluvách, svedkyňa uviedla, že overuje si, skúma, či sú správne

údaje osoby, ktorej podpis overuje. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, či porovnáva podpis na
zmluveavoverovacejknihe,svedkyňauviedla,žeáno.Svedkyňanaotázkuprávnehozástupcužalobcu,
či v overovacej knihe je kolónka, kde sa označuje, či podpis, či klient urobil podpis na mieste alebo ho
uznal za vlastný, svedkyňa uviedla, že nie je tam taká vlastne. Je tam kolónka, kde dáva, že podpísal
a uznal za vlastný škrtá lebo v tom prípade podpísal. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu,
ak zmluvu podpísal klient priamo tam, čo sa označí v overovacej knihe, svedkyňa uviedla, že má so

sebou overovaciu knihu.

33. Svedkyňa predložila k nahliadnutiu osvedčovaciu knihu s dátumu 11.05. ohľadom overenia podpisu
pána D. P.. Po nazretí súd skonštatoval, že štvrtý riadok v overovacej knihe je stĺpec označený „listina
bola podpísaná“, hneď ďalší je stĺpec „podpis bol uznaný za vlastný“ - svedkyňa poukazuje, že ak listinu

podpísal dá kvačku vodorovnú - šikmú a kolmú ak teda do ďalšej kolónky dáva, že podpis bol uznaný
za vlastný, dáva kolmú čiarku a znamená to, že nie.

34. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby uviedla, či podpis pána P. podľa toho, čo je
uvedené v osvedčovacej knihe bol urobený na mieste, svedkyňa uviedla - právny zástupca na dotaz, čo

má na mysli, uviedla, že má na mysli podpis do overovacej knihy, čo má následne aj overovanie podpisu
na samotnej zmluve - svedkyňa uviedla, že podpis do overovacej knihy musel urobiť pred ňou.

35. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu, aké dva typy overovacích doložiek majú, uvádza:
pečiatku s textom „podpísal“ a „uznal za vlastný“. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu,

čo znamená v zmysle zákona, že uznal podpis za vlastný, svedkyňa uviedla, že s týmto podpisom
sa stretáva len veľmi málo. Vlastne túto pečiatku vôbec nepoužíva, iba pri zakladaní nejakých zmlúv,
nejakých obchodných spoločnosti, kde prišli zmluvy, kde už bolo vyznačené, akú pečiatku má použiť.
Pripravil to nejaký právnik.

36. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu, či pečiatky „uznal za vlastný“, „podpísal“ sú v
zmysle zákona rovnocenné, uviedla, že to, či majú rovnakú právnu silu ona povedať nevie. Jej ide o
to, aby podpis, ktorý človek urobil fyzický bol tam podpísaný. Svedkyňa na dotaz súdu uviedla, že má
na mysli podpis v knihe.

37. Svedkyňa na dotaz súdu, aby objasnila, nakoľko uvádzala, že sa používajú pečiatky „podpísal“
a výnimočne „uznal za vlastný“, pričom tieto pečiatky predpokladá obe zákon, či majú usmernenie
zo strany ministerstva v súvislosti s overovaním podpisov osôb, uviedla, že nie. Svedkyňa na otázku
právneho zástupcu žalovaných, či v súčasnosti robia overujú kúpnopredajné a iné zmluvy, uviedla, že
od novembra minulého roku overovaciu agendu už nerobia.

38. Svedkyňa na otázku žalobcu, či podľa poznámky v overovacej knihe bol podpis urobený pred ňou,
svedkyňa uviedla, že nepamätá. Svedkyňa na otázku žalobcu, prečo nepoužívajú pečiatky, tak ako
sa má používať, teda dva typy, svedkyňa uviedla, že pretože používajú pečiatku s textom „podpísal“.
Pečiatku „uznal podpis za vlastný“ dáva len požiadanie.

39. Svedkyňa na otázku žalobcu, aby podľa osvedčovacej knihy uviedla jednoznačne, ako to bolo,
svedkyňa uviedla, že prišiel overiť podpis. To, či tam podpisy boli alebo nie sa nepamätá. Predložil
zmluvy, kde chcel overiť podpis. Zapísala údaje do osvedčovacej knihy. Dala na kúpne zmluvy pečiatku
s textom, tak ako tam je napísané, dopísala do overovacej pečiatky údaje, ktoré sú potrebné. Podpis,

zviazala zmluvu. To bolo všetko. Svedkyňa na otázku žalobcu, či podľa predložených dokladov klient
- žalovaný podpísal listinu pred ňou, uviedla, že knihu podpisoval určite pred ňou, to, či listinu, sa
nepamätá. Svedkyňa na otázku žalobcu, či predtým, ako bol on na matrike, bol niekto zisťovať podpis
v matrike, svedkyňa uviedla, že nie.40. Z opakovanej výpovede svedka S.. I. M. vypočutého v rámci doplnenia dokazovania vyplýva, že vie,
čojepredmetomkonania.Vieotom,žepredmetomkonaniajepredajčastipozemkuačasti,ktorúvlastnil

v danom čase pán P.. S pánom P. sa po konzultáciách dohodli, že on pripraví kúpnopredajnú zmluvu.

41. Súd ďalej dotazoval svedka, nakoľko pozeral do vopred pripravených papierov, kde je napísaný
text, či ide o jeho poznámky, svedok uviedol, že áno. Uviedol, že sa dohodli na sume 910,- eur.
Pri vypracovaní zmluvy požiadal p. D. Č., ktorý bol svojho času tiež vypočutý, aby mu pomohol pri

vypracovaní kúpnopredajnej zmluvy. Pán Č. bol v danom čase poradcom starostu Obce P. a bežne
vypracovával takéto kúpnopredajné zmluvy, ktoré garantovala obec. Po vyhotovení zmluvy pánom P. sa
dohodol na termíne podpisu zmluvy. Termín bol stanovený na sobotu 30.apríla 2011 v popoludňajších
hodinách, presný čas si už nepamätá. Termín vyhovoval jeho synovi, pánovi Č. a pánovi P..

42. Svedok ďalej uviedol, že pána Č. požiadal, aby bol prítomný pri podpise zmluvy z dôvodu nejakých

otázokadoplňujúcichvysvetleníprepánaP..Vsobotu30.apríla2011prišielsosynomdoR.F.Q..Zobrali
tam do auta pána Č. a išli do Obce R.. Pán P. ich pozval do domu do obývačky, kde si prezreli zmluvu.
Pán P. s ňou súhlasil a pýtal sa prečo nie je dopísaný deň podpisu. Vysvetlil mu, že presný deň podpisu
nebol v čase vyhotovenia zmluvy známy. Po podpise zmluvy pánom P. a jeho synom, syn vyplatil sumu
910,- eur a pán P. mu vystavil potvrdenie o prevzatí sumy. S pánom P. sa dohodli, že overí svoj podpis

a potom mu zavolá. Presný deň si nepamätá, bolo to v týždni od 2. do 5. mája 2011 volal pánovi P., či
dal overiť podpis. V tom čase mu povedal, že ešte nemá tento podpis overený a dohodli sa na stretnutí
11.05.2011.Vtedy malprácuvoR.F.Q.azavolal pánoviP.,čisamôžustretnúť.Stretnutiesauskutočnilo
v dopoludňajších hodinách vo R. F. Q., kde pán P. mu odovzdal overené zmluvy a požiadal ho, aby
ich odniesol na kataster urobiť vklad. Vysvetlil mu, že sa ponáhľa za svojimi ďalšími povinnosťami. On

prevzal zmluvy a so všetkými náležitosťami ich odniesol na vklad. Jeho syn pri odovzdávaní zmlúv nebol
prítomný. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaných, aby uviedol dátum, kedy došlo k podpisu
zmluvymedzijehosynomažalovaným,svedokuviedol,žebolotojednoznačne,akoužuviedol,30.apríla
2011 v popoludňajších hodinách v Obci R. v rodinnom dome pána P.. Na otázku, kto podpísal zmluvu
ako prvý, svedok uviedol, že ako prvý ju podpísal pán P. a potom jeho syn. Svedok na otázku právneho

zástupcu žalovaných, či došlo v uvedený deň aj k zaplateniu kúpnej ceny, svedok uviedol, že áno. K
zaplateniu kúpnej ceny došlo bezprostredne po podpise kúpnopredajnej zmluvy zo strany pána P. a jeho
syna. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaných, či po podpise kúpnopredajnej zmluvy si jeho
syn zobral originál kúpnopredajnej zmluvy so sebou, svedok uviedol, že áno. Zobral si jeden exemplár.
Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby uviedol v akom vzťahu je k žalovanému v 2/rade,

svedok uviedol, že je to jeho syn.

43. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu, či sa pred dnešným pojednávaním radil s
právnou zástupkyňou žalovaného a so svojím synom ako má dnes vypovedať, svedok uviedol, že o
skutočnostiach ohľadom ktorých vypovedal nepotreboval sa radiť s nikým, zažil ich na vlastnej koži,

bol účastníkom. Čo sa týka poznámok, nie je zakázané mať poznámky na súde. Svedok uviedol, že s
nimi sa neradil. Poukázal na to, že je samozrejme, klient konzultuje meríto veci so svojím zástupcom.
Uviedol, že vo vzťahu k p. Č. sú priatelia.

44. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu, či vie, že pán Č. má niekoľko medializovaných káuz

ohľadom pozemkov, ktoré sú zhruba v tom istom katastri, svedok uviedol, že nevie o tom a ani ho
to nezaujíma. Svedok na otázku právneho zástupcu, či nie je pravda to, že presviedčal pána Č., aby
vypovedal v prospech jeho syna, svedok uviedol, že nie.

45. Žalobca dotazoval svedka, aby sa vyjadril k tomu, že na prvom pojednávaní veľa veci si nepamätal

a teraz tieto veci uvádzal pekne chronologický, svedok poukázal, že ak si žalobca prečíta jeho pôvodnú
výpoveď a terajšiu je zrejmé, že tam nie sú žiadne rozpory. Nevidí dôvod prečo by táto výpoveď mala
byť iná ako prvá, keď v podstate zopakoval len to isté. Iné zopakovať nevie. Žalobca poukazuje na
odôvodnenie rozsudku. Žalobca poukazuje, že svedok klamal, nakoľko vedel o tom, že syn pozemok
kúpil. Žalobca poukázal, že jeho syn tvrdil o tom, že nie je tu spoluvlastník. Žalobca dotazoval svedka

prečo neinformoval syna, že tento pozemok má spoluvlastníka k čomu svedok uviedol, že nevie o tom,
žeby niečo také spomínal k čomu dodáva žalobca, že bol to syn. Čo sa týka syna, svedok uviedol, že
preňho bolo irelevantné to, či pozemok má spoluvlastníka alebo nie pretože predmetom kúpnej zmluvy
bola časť, ktorú vlastnil pán P. a nevidí dôvod prečo by malo syna zaujímať to koľkí spoluvlastníci tamsú. Svedok na otázku žalobcu, či je pravda, že bol za ním, aby im predal pozemok a koľkokrát, svedok
uviedol, že za žalobcom bol dvakrát. Žalobcu ako prvého oslovil, aby mu predal pozemok, nakoľko v
čase keď oslovoval žalobcu, nevedel, že žalobca nie je výhradným vlastníkom. Vtedy nevedel, že pán P.

je spoluvlastník. Bolo to niekedy v júni 2010, keď prvýkrát prišiel za žalobcom. Bolo to pri dome žalobcu,
ktorý rekonštruoval. Svedok na otázku žalobcu, čo mu odpovedal, uviedol, že žalobca mu povedal, že
pouvažuje. Povedal mu, že neuvažuje o nejakom ďalšom využití pozemku s tým, že má mu zavolať
niekedy koncom decembra. Svedok ďalej dodáva, že bolo mu divné, že keď ho oslovil niekedy v júni
a mal ho kontaktovať až v decembri, že prečo potrebuje takú dlhú dobu. K čomu žalobca uviedol, že

svedok klame. Nie je pravda, že hovoril, že si rozmyslí, nakoľko aj má tri deti. Vedel, že on to nepredá. Aj
napriek tomu, že vedel, že to nepredá išli za pánom P. a povedal mu, že uvidí sa, kto tam chatu postaví.

46. Z doplnenej výpovede svedka D. Č. vyplýva, že to, čo je predmetom konania, vie. Strany v konaní
pozná. Vo veci bol vypočutý. Svedok na dotaz súdu, aby sa vyjadril k tomu, čo vie o predmete konania,
uviedol, že vie len to, čo už vypovedal. Vie, že pán C. žaluje o neplatnosť kúpnej zmluvy. Ohľadom

kúpnej zmluvy vie len to, čo už vypovedal. Svedok ďalej na dotaz súdu uviedol, že nepovažuje za
podstatné niečo k tomu dodať. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaných, aby sa vyjadril, či vie
niečo viac povedať ohľadom článku v súvislosti s ktorým ho žalobca spochybňuje jeho vierohodnosť -
zverejnených článok na V..C..J., svedok uvádza, že je mu ľúto, že pán C. sa uchýlil k takémuto spôsobu
spochybňovania jeho osoby. Použije to ako dôkaz v súvislosti so žalobou, ktorú podal na tunajšom súde

o ochranu osobnosti, nakoľko tento článok, ktorý bol zverejnený, išlo o doménu, ktorá v tom čase bola
súkromná doména. Vlastnil ju pán P. a tieto nepravdy, polopravdy, lži a klamstvá považoval za potrebné
zverejňovať ich v tom čase, keď kandidoval na post poslanca v roku 2006 a neskôr na starostu, ktorý
je v súčasnosti starostom Obce P.. Je to všetko, čo k tomu môže povedať. Svedok na otázku právneho
zástupcu žalobcu, kedy podal žalobu na ochranu osobnosti, uviedol, že asi mesiac a pol dozadu. Svedok

na dotaz právneho zástupcu žalobcu uviedol, že dôvodom bolo to, že pán J. žaluje obec P. o vrátenie
finančnej čiastky za pozemky, ktoré kúpil na C.. Ako verejnosť bol prítomný na tomto pojednávaní a
na tomto pojednávaní pán P. povedal do zápisnice, že je členom organizovanej zločineckej skupiny.
Toto je dôvod, prečo sa rozhodol podať žalobu. Predtým vyzval pána P. o ospravedlnenie písomne v
novembri minulého roku. Keďže nereagoval, výzvu si prevzal, tak sa rozhodol podať žalobu. Boli to

dôvody podania jeho žaloby. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu, či podal žalobu počas tohto
súdneho konania, svedok uviedol, že nevie, kedy toto súdne konanie začalo.

47. Právny zástupca žalobcu k výpovedi svedka uviedol, že chce poukázať na to, že jeho prvá výpoveď
bola veľmi stručná a na dnešnom pojednávaní po vyše 5 rokov je veľmi podrobná a vopred pripravená.

Týmto namieta nedôveryhodnosť tohto svedka. K čomu právna zástupkyňa uviedla, že toto nie je
dôvodné, nakoľko svedok bol ten, kto navrhol kúpnopredajnú zmluvu, aj dohodol všetky okolnosti,
zmluvu pripravil a bol účastný pri podpise zmluvy.

48. Právna zástupkyňa žalovaných vo veci poukázala, že podľa nich premlčacia lehota na dovolanie

relatívnosti právneho úkonu uplynula 01.05.2014. Žaloba bola podaná na súd dňa 07.05.2014. Právo
dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote podľa §
101 Obč. zákonníka. V danom prípade platí trojročná premlčacia doba a začína plynúť odo dňa, keď sa
právo mohlo po prvýkrát vykonať. Premlčacia doba pre každú z dotknutých osôb začína plynúť v tom
istom okamihu v deň, keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát. Týmto dňom je deň nasledujúci po dni,

keď bol urobený právny úkon, ktorého relatívna neplatnosť sa týka. Tento okamih je daný objektívne a
nezávisle od toho odkedy sa dotknutá osoba dozvie o vykonaní úkonu.

49. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:

50. Podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

51. Podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa

ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny
úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo
forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväznýmprávnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

52. Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

53. Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

54. Podľa ust. § 34OZprávny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

55. Podľa ust. § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou;

ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis
ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

56. Podľa ust.§ 43a OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva

z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
57. Podľa ust. § 44OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda
účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

58. Podľa ust. § 46 ods. 1,2 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako

aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou
formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode
nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

59. V zmysle citovaného ust. § 140 OZ predkupne právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo

zo zákona a je spojené s určitou nehnuteľnosťou a na tento úkon sa hľadí ako na platný do čias kým sa
osoba dotknutá úkonom pri ktorom sa toto právo nerešpektuje dovolá neplatnosti tohto právneho úkonu.
Ide o relatívnu neplatnosť. V zmysle citovaného ustanovenia je spoluvlastník nehnuteľnosti povinný
ponúknuť svoj podiel na veci na kúpu ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným osobám. Ponuka
musí byť písomná. Musí byť v nej uvedená cena spoluvlastníckeho podielu, a čas do ktorej má byť

návrh prijatý. V prípade ak oprávnená osoba ponuke nevyhovie jej predkupne právo zanikne. Predkupne
právo sa realizuje len raz v prekluzívnych lehotách. Predkupne právo má majetkovú povahu a podlieha
premlčaniu, premlčuje sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa keď
oprávnený mohol svoje predkupne právo vykonať po prvý raz. Oprávnený spoluvlastník z predkupného
právamáprávodomáhaťsavyslovenianeplatnostizmluvyoprevodespoluvlastníckehopodieluažaloba

vtomtoprípadesmerujevočivšetkýmúčastníkomprevodnejzmluvyakoapsívnelegitimovanýmosobám
a treba ju podať do uplynutia všeobecnej premlčacej trojročnej lehoty ale má tiež právo domáhať sa voči
nadobúdateľovi , aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkla na kúpu za rovnakých podmienok alebo má
tiež právo si toto predkupne právo ponechať a toto začne pôsobiť voči nadobúdateľovi podielu.

60. V danej právnej veci je nesporné to, že žalovaný v1.rade neponúkol na predaj svoj spoluvlastnícky
podiel žalobcovi, táto skutočnosť bola nepochybne preukázaná. Čo do dôvodu je preto žaloba žalobcu
absolútne dôvodná.

61. Spornou skutočnosťou v danej veci vzhľadom na vznesenú námietku premlčania bolo to, kedy bola

vlastne predmetná kúpny zmluva riadne podpísaná.

62. Z doplneného dokazovanie a opätovného prejednania veci v zmysle pokynu Krajského súdu súd
dospel k rovnakým záverom ako v pôvodnom rozhodnutí.

63. Z rozhodovacej súdnej praxe a vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že v danom
prípade začiatok premlčacej doby na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, o čo ide v
danom prípade ja datovaný vždy dňom, kedy došlo k urobeniu vykonaniu právneho úkonu a to aj priprávnych úkonov, kde sa vyžaduje k ich účinnosti rozhodnutie príslušného orgánu, čo je aj v danom
prípade. Preto bolo potrebné zistiť, kedy bola vlastne zmluva vlastnoručne účastníkmi podpísaná.

64.Zospisukatastrač.V655/2011nepochybnevyplýva,ževtomtospisesadátumuzavretiapredmetnej
kúpne zmluvy, ktorou previedol svoj podiel žalovaný v 1.rade na žalovaného v 2.rade k parcele č. XXXX/
X o výmere 137 m2, kú. P. nenachádza pri dátume je uvedené len apríl 2011, bez označenia konkrétneho
dňa mesiaca apríl, kedy mala byť zmluva uzavretá. Zo spisu ďalej vyplýva, že návrh na vklad bol
doručený katastru až dňa 11.05.2014 o 12.49 hodine, kde boli doručené dve kúpne zmluvy. Na zmluve

ktorá sa nachádza v spise katastra na zadnej strane je overovacia doložka podpisu predávajúceho D.
P., kde je uvedené, že podľa knihy osvedčení č. 710/2011 podpísal D. P. pred mestským úradom túto
listu teda spornú kúpnu zmluvu podpísal až dňa 11.05.2011.

65. V danom prípade sporným bol dátum, a to deň uzatvorenia, podpisu zmluvy, touto skutočnosťou
sa preto súd bližšie zaoberal.

66. Podpis je pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu, písomný právny úkon platí až od podpisu
konajúcej osoby. Pokiaľ právny úkon, ktorý musí byť podpísaný, nebol jeho účastníkmi podpísaný,
nemôže vyvolávať zamýšľané právne následky.

67. Podľa ust. § 4 ods. 2,3 zákona č. 599/2001 Z.z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách
Okresnými úradmi a obcami pri osvedčovaní podpisu na listine obvodný úrad a obec zodpovedajú za
to, že podpis na listine urobila alebo uznala za vlastný fyzická osoba, ktorej podpis je osvedčovaný,
že sa podpísala do osvedčovacej knihy a že osvedčenie bolo vykonané spôsobom ustanoveným
týmto zákonom. Fyzická osoba, ktorej podpis sa osvedčuje, preukazuje svoju totožnosť občianskym

preukazom, /4/ cestovným dokladom, /5/ vojenským preukazom, /6/ námorníckou knižkou /7/ alebo
povolením na pobyt pre cudzinca; /8/ skôr, ako dôjde k osvedčeniu podpisu fyzickej osoby, podpíše sa
táto do osvedčovacej knihy pred osobou vykonávajúcou osvedčenie.

68. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 599/2001 Z.z. o osvedčovaní listín a podpisov osvedčením zhody

odpisu alebo kópie listiny s predloženou listinou sa neosvedčuje obsah, správnosť ani pravdivosť
skutočností uvádzaných v listine.

69. Podľa ust. § 7 ods. 3 cit. Zákona osvedčovacia doložka osvedčenia pravosti podpisu na listine
obsahuje

a) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorej podpis bol osvedčený,
b) rodné číslo fyzickej osoby, ktorej podpis bol osvedčený,
c) adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorej podpis bol osvedčený,
d) údaj, že podpis na listine urobila alebo uznala za svoj vlastný fyzická osoba, ktorej podpis bol
osvedčený,

e) poradové číslo, pod ktorým je osvedčenie zapísané v osvedčovacej knihe,
f) údaj, akým spôsobom bola preukázaná totožnosť fyzickej osoby, ktorej podpis bol osvedčený (druh a
číslo preukazu totožnosti, adresa pobytu /12/ v čase osvedčovania),
g) miesto a dátum osvedčenia, a ak je to potrebné, aj hodinu, kedy bola listina predložená.

70. Podľa ust. § 205 CSP listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny,
ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje
alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

71. Z citovaného zákona nevyplýva, že by zákonodarca výslovne označil osvedčovaciu doložku vydaná

obcou za verejnú listinu, no podľa ust. § 205 CSP je na druhej strane možné povedať, že takáto doložka
má povahu a dôkaznú silu verejnej listiny. Osvedčovacia doložka má preukazovať skutočnosť, ktorá je
v nej obsiahnutá vo vzťahu k listine na ktorej je vyhotovená. Verejná listina ako dôkazný prostriedok
potvrdzuje pravdivosť tohto, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje pokiaľ nie je preukázaný opak.
Preukázanie opaku zákon pripúšťa. To znamená že v zásade sa pripúšťa aj pri verených listinách

možnosť pravdivosť v nej uvádzaných skutočnosti vyvrátiť dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť
v nej obsiahnutá je práve opačná. V konaní platí, že účastník ktorý obsah pravdivosť takejto listiny
popiera musí dokázať opak, Nestačí iba jednoduché popretie pravdivosti obsahu listiny. Musia byťpreukázané také skutočnosti, ktoré úplne podlamujú vierohodnosť obsahu listiny. Teda žalovaný musia
preukázať tú skutočnosť že predmetná zmluva bola podpísaná 30.04.2011 a nie 11.05.2011.

72. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo
vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva
na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom

konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

73. V konaní bolo výsluchom strán sporu a svedkov ako aj listinnými dôkazmi, ako je dokladom o
úhrade kúpnej ceny preukázané to, že zmluva bola naozaj podpísaná 30.04.2011 a nie 11.05.2011,
ako je to uvedené v overovacej doložke. Všetci svedkovia vypočutí v tomto konaní potvrdili zhodne deň,
kedy malo dôjsť k podpisu kúpnej zmluvy. Tejto skutočnosti nasvedčuje aj fakt, že v uvedený deň bola

odovzdaná kúpna cena. Taktiež súd preskúmal tvrdenia účastníkov, že išlo o sobotu, čo tiež je pravdivé,
že teda deň 30.04.2011 bola sobota. Súd mal preto za to, že skutočnosti uvedené v overovacej doložke,
že k podpisu došlo dňa 11.05.2011 boli žalovanými vyvrátené a bolo v konaní preukázané to, že zmluva
bola podpísaná dňa 30.04.2011. Svedkovia a strany sporu v vo svojej opakovanej výpovedi všetky tieto
skutočnosti zhodne potvrdili a presne popísali okolnosti uzavretia zmluvy.

74. Krajský súd poukázal, že žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní
skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal. V
princípe platí, že nesplnenie dôkaznej povinnosti znamená neunesenie dôkazného bremena, čo má
za následok prehru v spore. Pri súkromných listinách, na rozdiel od verejných listín, je predmetom

skúmania nielen ich pravosť, ale i pravdivosť údajov v nej uvedených. Podľa odvolacieho súdu z
uvedených vyjadrení účastníkov konania a z dôkazov už vykonaných vyplývajú a pretrvávajú
pochybnosti o dátume podpísania zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu. Zmluva je uzavretá
okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Účastníkmi učinené zhodné
prejavy vôle, smerujúce k vzniku zmluvy, sú právnymi úkonmi zakladajúcimi v zmysle § 2 ods. 1

Občianskeho zákonníka medzi účastníkmi občianskoprávny vzťah, z ktorého účastníkom vyplývajú
určité vzájomné práva a povinnosti. Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy, pokiaľ
- § 47 Občianskeho zákonníka - alebo dohoda strán neustanovujú inak. Podľa článku VIII. kúpnej
zmluvy uzavretej medzi žalovanými zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania oboma
zmluvnými stranami. Spornou zostáva otázka a je tu neistota v tom, kedy žalovaný v 1. rade ako

predávajúci podpísal kúpnu zmluvu.

75. Súd má za to, že po opätovnom dokazovaním bolo preukázané to, že zmluva bola podpísaná
dňa 30.04.2011. Súd zopakoval dokazovanie výsluchom strán sporu ako aj svedkov v zmysle pokynu
Krajského súdu, pričom v zmysle návrhov boli vykonané ďalšie dôkazy, a to listinné, ako aj výsluch

svedkyne, matrikárky, ktorá overovala sporný podpis na zmluve. Týmto dokazovaním mal súd za to,
že spornosť bola odstránená, pričom týmto dokazovaním bolo opätovne preukázané, to že účastníci
zmluvy podpísali dňa 30.04.2011 a nie až dňa 11.05.2011, kedy bol overený podpis predávajúceho D. P..
Súd má za to, že v konaní aj po doplnení dokazovania bolo preukázané, zmluva sa podpisovala oboma
účastníkmi na konci apríla 30.04.2011 počas víkendu v rodinnom dome žalovaného v 1. rade vo R.. Z

výpovede žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2.rade ako aj svedkov jednoznačne vyplýva, že zmluva
bola podpísaná dňa 30.04.2011, obaja účastníci zmluvu túto skutočnosť potvrdili a aj vypočutí svedkovia.

76. Čo sa týka skutočnosti, že na kúpnej zmluve je overovacia doložky s dátumom 11.05.2011 s
poznámkou podpísal, svedkyňa matrikárka G. T., ktorá v uvedený deň overovala podpis predávajúceho

pána P. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila, že sa používajú pečiatky podpísal, overovaciu pečiatku
s doložkou uznal za vlastný používajú len výnimočne, len na požiadanie aj vtedy, keď už na dokumente
je podpis. Potvrdila, že v danom prípade predávajúci prišiel overiť podpis na kúpnopredajnej zmluve,
uviedla, že to, či tam podpisy boli alebo nie sa nepamätá. Predávajúci predložil zmluvy, kde chcel overiť
podpis. Zapísala údaje do osvedčovacej knihy. Dala na kúpne zmluvy pečiatku s textom, tak ako tam je

napísané, to, či klient žalovaný 1 podpísal listinu pred ňou, uviedla, že knihu podpisoval určite pred ňou,
to, či listinu, sa nepamätá. Viackrát vo svojej výpovedi potvrdila, že prax matriky bola taká, že na všetky
listiny, kde overovali podpis dávali pečiatku „podpísal“ a pečiatku „uznal za vlastný“ dávali výnimočne,
len na požiadanie, a to nebolo zdôraznené. Výpoveďou tejto svedkyne a predložením overovacej knihysa vyjasnili otázky postupu pri overovaní podpisu žalovaného v 1.rade na Mestskom úrade vo R. F. Q.
dňa 11.05.2011. Výpoveďou žalovaného v 1.rade a svedkov sa tiež vyjasnili okolnosti podania návrhu na
vklad vlastníckeho práva a overenia zmluvy v deň podania návrhu na vklad. Týmto sa súd sa vyrovnal z

dôležitou okolnosťou vyplývajúcou práve z overovacej doložky, z ktorej má vyplývať, že dňa 11.05.2011
žalovaný v 1. rade podpísal kúpnu zmluvu, čo nie je pravda, ako to dokazovaním bolo preukázané po
zhodnotení všetkých dôkazov samostatne a vo vzájomnej súvislosti vyplynulo.

77. To, že postup matrikárky nie je v súlade so zákonom na tomto nič nemení, v prípade škody sa môže

žalobca domáhať škody podľa zákona č 514/2003 Zz.. Obec zodpovedá pri osvedčovaní podpisu, že
podpis na listine urobila alebo uznala za vlastný fyzická osoba, ktorej podpis je osvedčovaný, že sa
podpísala do osvedčovacej knihy a že osvedčenie bolo vykonané spôsobom ustanoveným zákonom.

78. Po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov samostatne a v ich vzájomnej súvislosti, tak ako je
to vyššie uvedené, bolo preukázané, že kúpna zmluva bola podpísaná oboma účastníkmi zmluvného

vzťahu 30.04.2011. Tieto skutočnosti vyplývajú z výpovede strán sporu svedkov a predložených listín.
Skutočnosť uvedená v overovacej doložke, že zmluva mal byť popísaná 11.05.2013 bola jednoznačne
a hodnoverná vyvrátená vykonaným dokazovaním.

79. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom zaujatosti a nedôveryhodnosti svedkov, súd poukazuje,

že táto námietka žalobcu je nedôvodná. Tvrdenie žalobcu o zaujatosti a nedôveryhodnosti svedkov
je nedôvodné a nepreukázané. Ako svedkovia boli vypočutí účastníci spornej zmluvy. To, že ide o
príbuzných samo o sebe nemôže znamenať, že sú zaujatí, keďže nikto iný pri podpise okrem vypočutých
svedkov nebola, nemôže sa k sporným skutočnostiam ani vyjadrovať. Zverejnenie nejakých článkov na
internete o svedkovi pánovi Č. taktiež nemôže bez ďalšieho znamenať jeho nedôveryhodnosť. Čo sa

týka námietky žalobcu, že svedkovia všetko presne popísali pričom ide o dlhšie obdobie, súd poukazuje,
že samotný Krajský súd poukázal na ich pôvodné nedostatočné stručné výpovede, pričom je zrejmé,
že už boli raz vo veci vypočutí a preto museli logicky vedieť k čomu budú opätovne vypočutí a o čo
vo veci ide.

80. Keďže bolo preukázané, že zmluva bola podpísaná dňa 30.04.2011, od nasledujúceho dňa
01.05.2011 začína plynúť trojročná premlčacia lehota na dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu, ktorá
uplynula dňa 01.05.2014. Keďže žaloba bola podaná 07.05.2014, bola podaná po uplynutí premlčacej
lehoty. Keďže žalovaní vzniesli námietku premlčania, súd musel žalobu z tohto titulu zamietnuť, aj
keď bolo nepochybne preukázané, že predkupné právo žalobcu bolo porušené. V zmysle citovaných

zákonných ustanovení ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá podlieha premlčaniu.

81. Na základe uvedeného preto súdu neostávalo nič iné ako žalobu opätovne zamietnuť.

82. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

83. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

84.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

85. Keďže súd žalobu zamietol, úspešní boli žalovaní. Vzhľadom na uvedené, súd v zmysle citovaných
zákonných ustanovení rozhodol o nároku žalovaných na náhradu trov konania, a to v pomere úspechu

100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie
musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.