Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 1, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/131/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815202678
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8815202678.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v právnej veci žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovanému: K. B., Y..
XX.X.XXXX, L. E. N. XX, o zaplatenie 7.220,72 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 765,90 eur.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6220,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 6220,72 eur od 5.2.2015 do 4.3.2015 vo výške 23,85 eur a to všetko mu
povoľuje uhradiť v 100 eurových mesačných splátkach splatných vždy každého 25-teho dňa toho,

ktorého mesiaca k rukám žalobcu, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkami straty
výhody splátok.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 94%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.3.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 7.220,72 eur a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so
žalovaným ako spoludlžníkom a B. B., nar. XX.XX.XXXX ako dlžníkom uzatvorená zmluva o medziúvere
a stavebnom úvere zo dňa 31.01.2012, v súlade s ktorou poskytol žalovanému a B. B. medziúver vo

výške 8.000 eur. Žalovaný a dlžník sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru
6,59% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 43,94 eur a do pridelenia cieľovej sumy vkladať
na účet stavebného sporenia pravidelne mesačné vklady vo výške 45,60 eur. Po pridelení cieľovej sumy
zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaný a dlžník zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo
výške 4,70% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 89,54 eur. Nakoľko žalovaný a dlžník
porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať, listom zo dňa
14.10.2014 žalobca vyzval žalovaného a dlžníka na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných

zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať
splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Omeškané splátky
neboli žalovaným doplatené, žalobca dňa 04.02.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru
s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola celková výška dlžnej sumy7.159,74 eur, ktorá pozostávala z istiny 6.629,37 eur a z nezaplatených úrokov za úver a nezaplatených
poplatkov vo výške 530,37 eur. V zmysle čl. VI. bod 3. a 4. Úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým
úrokom za úver vo výške 6,59 ročne a celý zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti

úrokom z omeškania vo výške 5% ročne.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a uviedol, že proti
dlžníkovi B. B. bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka B. B. a ustanovil správcu J. B., R..C.., so
sídlom Prešov a otvoril malý konkurz. Citoval ust. § 53 zákona č. 7/2005 Z.z. a ust. § 149 ods. 1 a §

150 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru je potrebné, aby došlo k vyporiadaniu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a následne súd rozhodol o nároku žalobcu. Na uvedený právny vzťah
je tiež potrebné aplikovať ustanovenia právneho poriadku upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Právna
zástupkyňa namietala, že žalobca neuviedol presnú špecifikáciu svojho nároku, neuviedol výpočet a
spôsob výpočtu výšky istiny, úrokov, poplatky a ich výšku a taktiež si žalobca nemôže uplatniť za rovnaké
časové obdobie aj úroky aj úroky z omeškania. Po rozhodnutí odvolacieho súdu v predmetnej veci,

žalovaný prostredníctvom svojej zástupkyne uviedol, že pokiaľ ide o samotnú dlžnú sumu, súhlasí s
nárokom žalobcu, avšak žiada o povolenie uhradiť dlh v splátkach. Maximálnu výšku splátky, ktorú je
schopný uhradiť uviedol v sume 100,- eura tak ako to bolo pôvodne dohodnuté v zmluve.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, výsluchom žalovaného a zistil

tento skutkový stav:

5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že úver prestal splácať po tom, čo ochorel, čakal na rozhodnutie
o priznaní invalidného dôchodku, ale ten mu nakoniec nebol schválený. Nie je v jeho schopnostiach
zaplatiť celý dlh naraz, jeho príjem je cca 600 eur mesačne.

6. Prostredníctvom právnej zástupkyne žalovaný uviedol, že zmluva o medziúvere a stavebnom
spotrebiteľskom úvere je zmluvou spotrebiteľskou a táto neobsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžadujú
zákon o spotrebiteľských úveroch, preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Zároveň navrhla, v prípade, ak by bol žalovaný zaviazaný na úhradu poskytnutého úveru, aby bol tento

zaviazaný iba na úhradu polovice uplatnenej čiastky žalobcom a to na úhradu sumy 3.995,66 eur.

7. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník a B. B. - stavebný sporiteľ - ako dlžník - uzavreli dňa
25.01.2012 zmluvu o medziúvere a stavebnom sporiteľskom úvere (ďalej len „úverová zmluva“ ). V
zmysle čl. I zmluvy na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy poskytne žalobca ako veriteľ

dlžníkovi medziúver na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení. Podľa bodu 1., predmetom
zmluvyboloposkytnutiemedziúverupodčíslomXXXXXXXXXXvovýške8.000eur,ktorýsapopridelení
cieľovej sumy a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok zmení na stavebný úver pod
číslom XXXXXXX X XX vo výške 4.476,72. V bode 2. bol definovaný účel medziúveru ako aj stavebného
úveru s tým, že dlžník je dohodnutým účelom viazaný.

8. Podľa čl. II. zmluvy - časť medziúver, základom pre poskytnutie mimoriadneho medziúveru je
uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení a uhradenie poplatku za uzatvorenie zmluvy, mimoriadny
medziúver sa poskytuje do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Dlžník bol povinný
v súlade so zmluvou, zmluvou o stavebnom sporení a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o

stavebnom sporení poukazovať pravidelné mesačné vklady na účet zmluvy o stavebnom sporení vo
výške 45,60 eur. Dlžník sa zároveň zaviazal splatiť poskytnutý medziúver vrátane úroku, pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 43,94 eur a platiť poplatok za poistenie typu A mesačnými platbami 3,2
eur, spolu mesačne 47,14 eur.

9. V zmysle čl. II. zmluvy - stavebný úver, dlžník sa zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru
vrátane úrokov a poplatku za poistenie pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 92,74 eur.

10. Podľa čl. V. zmluvy Práva a povinnosti zmluvných strán, zmluvné strany sa zaviazali plniť všetky
záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok.

11. V zmysle čl. VI. zmluvy Omeškanie splácania, ak je dlžník v omeškaní so splátkou, má veriteľ
právo účtovať si 3% p.a. úrok pri stavebnom úvere a 5% p.a. úrok pri mimoriadnom medziúvere z
omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zameškaných splátok. V prípade omeškania dlžníka sviac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený
požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

12. Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy Odstúpenie od zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať
okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane
niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

13. Podľa bodu 2. písm. i) čl. VII. zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité

splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil
povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

14. V zmysle bodu 4 písm. a) čl. VII. zmluvy pre mimoriadny úver platí navyše, že veriteľ môže od zmluvy
o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere odstúpiť a požadovať bezodkladné vrátenie mimoriadneho
medziúveru a stavebného úveru v prípadoch uvedených v bode XIX. Všeobecných podmienok.

15. Podľa bodu 5. čl. VII. zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa
splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

16. Podľa bodu 7. čl. VII. zmluvy odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, a to dňom doručenia tohto

oznámenia druhej zmluvnej strane. Všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj dňom
uplynutia úložnej doby zásielky na pošte, po oznámení na adrese uvedenej v tejto zmluve alebo pri
zmene adresy na dodatočne klientmi písomne oznámenú adresu pre doručovanie. V prípade vrátenia
zásielky bez jej uloženia na pošte z dôvodu, že sa dlžník na adrese nezdržiava, je odsťahovaný, alebo
neznámy, sa zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa táto vrátila veriteľovi.

17. V zmysle bodu 8. čl. VII. Zmluvy, po odstúpení od zmluvy má veriteľ právo účtovať si úrok z
omeškania,ktorýpozostávazozmluvnedohodnutejúrokovejsadzbyzvýšenejo3%ročnepristavebnom
úvere a o 5% p.a. pri medziúvere z celého zostatku dlhu až do úplného splatenia celého dlhu.

18. Právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom,
Občianskym zákonníkom a zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel,
z. č. 129/2010 Z.z. a Všeobecnými podmienkami (čl. VIII bod 1 zmluvy).

19. V zmysle bodu 6. článku VIII zmluvy, dlžník, resp. dlžníci vyhlasujú, že pri práve na peňažné plnenie

z tejto zmluvy, práve na vrátenie celého zostatku úveru a práve na vrátenie bezdôvodného obohatenia
po odstúpení od tejto zmluvy, v zmysle § 401 Obchodného zákonníka predlžujú zákonnú premlčaciu
dobu na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť. Ak je záväzok zabezpečený ručiteľom, ručiteľ
berie na vedomie, že sa voči nemu právo veriteľa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

20. Podľa čl. XVII. body 1. a 2. Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby ( ďalej
len ,,Všeobecné podmienky“), úver zo stavebného sporenia poskytuje stavebná sporiteľňa s ročnou
úrokovou sadzbou. Výška úrokovej sadzby sa odvíja od zvolenej tarify zmluvy.

21. V zmysle čl. XXIII. bod 4. a 5. Všeobecných podmienok stavebná sporiteľňa účtuje poplatok za

vedenie účtu stavebného sporenia vo výške stanovenej sadzobníkom poplatkov na účtoch stavebných
sporiteľov vždy na začiatku kalendárneho roka a vždy pri vzniku nového účtu, pričom je za týmto účelom
oprávnená použiť peňažné prostriedky na účte stavebného sporiteľa. Stavebná sporiteľňa je oprávnená
jednostranne meniť výšku cien v Sadzobníku.

22. Listom zo dňa 14.10.2014 označeným ako posledná výzva na úhradu adresovaným žalovanému a
dlžníkovi, žalobca ich vyzval v lehote do 31.10.2014 na úhradu omeškaných splátok. V prípade, ak dlžnú
sumy neuhradia do tejto lehoty, obdržia písomnú informáciu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s
vyčíslenou výškou dlhu na zaplatenie celkového dlhu.

23. Listom zo dňa 04.02.2015 žalobca oznámil žalovanému a dlžníkovi, že ku dňu 04.02.2015 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť celého úveru na základe zmluvy o úvere a vyzval ich na zaplatenie dlžnej sumy
vo výške 7.159,74 eur.24. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 14.6.2016 sp.zn. 5C/131/2015-76 zaviazal žalovaného na povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 7.129,74 eur a nahradiť trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške
433 eur. Zároveň určil, že uvedené peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach vo výške po 70,- eur

mesačne, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pričom omeškanie
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

25. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie právna zástupkyňa žalovaného a proti
rozsudku vo výroku o splatnosti pohľadávky podal odvolanie žalobca.

26. Krajský súd v Prešove uznesením z 16.11.2017 sp.zn. 4Co/129/2016-103 odmietol odvolanie
žalovaného v zamietavom výroku a zrušil rozsudok vo vyhovujúcom výroku, vo výroku o splatnosti
pohľadávky a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že vo vzťahu k vyhovujúcemu
výroku odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti uplatnených odvolacích námietok žalovaným, ako

aj vo výroku o splatnosti pohľadávky žalobcom zistil, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol nad
rámecuplatnenéhonároku.Žalobcasapodanoužaloboudomáhalzaplatenia7.220,72eur.Napadnutým
rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.129,74 eura s tým,
že v prevyšujúcej časti žalobu ohľadne zaplatenia 139,60 eura zamietol. Pri spočítaní priznanej istiny
vo vyhovujúcom výroku a nepriznanej istiny v zamietavom výroku, t.j. sumy 7.129,74 eura a 139,60

eura súd prvej inštancie celkom rozhodol ohľadne sumy 7.269,34 eura i napriek tomu, že predmetom
sporového konania bola žaloba o zaplatenie 7.220,72 eura istiny s prísl. Vo vzťahu k vyhovujúcemu
výroku podal odvolanie žalovaný s tým, že žalobca nenamietal vyhovujúci výrok, a to rozhodnutie ultra
petitum, avšak podal odvolanie voči výroku o splatnosti pohľadávky, a preto odvolací súd vzhľadom
na nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil

napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku, vo výroku o splatnosti a súvisiacom výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 CPS). Dôvodom zrušenie vyhovujúceho výroku bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie nad rámec
uplatneného nároku žalobcom, a teda nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie porušil
právo na spravodlivý proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, ako aj právo na súdnu ochranu zaručené ústavou (čl. 46
a nasl. ústavy). Vo vzťahu k splatnosti pohľadávky, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vzhľadom
na zrušenie vyhovujúceho výroku o priznaní žalovanej istiny, ale aj z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti
vzhľadom k tomu, že vo vzťahu k splatnosti pohľadávky súd prvej inštancie neuviedol žiadne dôvody,
na základe ktorých tak rozhodol, pričom len všeobecné poukázanie na nepriaznivú finančnú situáciu

žalovaného nie je odôvodnením stanovenia inej paričnej lehoty na plnenie vyplývajúcej z ust. § 232
ods. 3 CSP. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať dôvodnosťou
uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie 7.220,72 eura, ktorá suma pozostáva podľa vyčíslenia v
žalobe k 04.03.2015 po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru k 04.02.2015 z 6.629,37 eura istiny, z
nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti

vo výške 530,37 eura s tým, že o nepriznaní uplatnených poplatkov vo výške 139,60 eura, súd prvej
inštancie správne o tomto nároku rozhodol, a preto v ďalšom konaní sa týmto uplatneným nárokom
nebude zaoberať. Ďalej uplatnená suma predstavuje 6,59 % p.a. úroku za úver od 05.02.2015 do
04.03.2015 výške 33,52 eura a 5 % p.a. úrok z omeškania od 05.02.2015 do 04.03.2015 vo výške 27,46
eura. Z dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia z procesných dôvodov, odvolací súd nezaujal vecné

stanovisko k uplatneným odvolacím námietkam žalovaným vo vzťahu ku skúmaniu náležitostí v zmluve
o medziúvere a stavebnom úvere - spotrebiteľskom úvere v spise na č. l. 2 až 10, súčasťou ktorej je aj
amortizačná tabuľka pre medziúver a stavebný úver č.l. 11 až 12 spisu.

27. Súd po rozhodnutí odvolacieho súdu doplnil dokazovanie písomnými podaniami žalobcu zo dňa

26.7.2018 spolu s amortizačnou tabuľkou pre medziúver a stavebný úver, tlačivom pre dokladovanie
pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov,
písomným podaním žalobcu z 13.9.2018, vyjadrením žalobcu z 25.9.2017 spolu s Metodikou výpočtu
RPMN, vstupnými parametrami RPMN a tabuľkami prepočtu pre medziúver a stavebný úver.

28. V písomnom podaní zo dňa 26.7.2018 žalobca uviedol, že evidujú úhradu v prospech uplatňovanej
pohľadávky vo výške 765,90 eur, v tejto časti vzal žalobu späť. Žalobca ďalej dodáva, že sa stotožňuje
v predošlým rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 14.06.2016 a má za to, že žalobca
má nárok na celkovú sumu vo výške 6315,22 eur (a to istinu vo výške 5863,47 eur (ako rozdiel žalobouuplatnenej istiny 6629,37 eur a úhrady zo dňa 28.03.2017 vo výške 765,90 eur), neuhradené 6,59%
p.a. úroky za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 390,77 eur, nezaplatených
úrokov 6,59 % p.a. ročne po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 33,52 eur a neuhradených

5% p.a. úrokov z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 27,46 eur). Zmluva o
úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, pričom výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov
vyplývajú z čl. I. a čl. II. zmluvy o úvere a tiež z amortizačnej tabuľky, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť
zmluvy o úvere. Žalobca ohľadom možnosti splácania dlžnej sumy v splátkach uvádza, že žalobca by

súhlasilsosplátkamivovýške180,-eurmesačne.Výškasplátkyzodpovedádlžnejsumeaprávužalobcu
na splatenie dlžnej sumy v primeranej dobe.

29. V písomnom vyjadrením doručenom súdu dňa 28.9.2018 žalobca uviedol, že voči uplatňovanej
pohľadávke zo zmluvy o úvere boli vykonané úhrady v celkovej výške 3265,61 eur. Žalobca pri prepočte
RPMN medziúveru vychádzal zo vzorca, ktorý tvorí prílohu č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca pri

prepočte RPMN medziúveru a stavebného úveru ďalej vychádzal z metodiky výpočtu RPMN. Ako dátum
čerpania úveru je preto použitý posledný deň v mesiaci, v ktorom je medziúver, resp. stavebný úver
schválený. RPMN pre medziúver bola vypočítaná vo výške 8,02 %. Nakoľko RPMN predstavuje celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru, pri výške poskytnutého medziúveru v sume 8000,- eur žalobca do celkových

nákladov na medziúver zarátal poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 130.- eur, rovnako tak
poplatky za poistenie vo výške 214,40 eur (67x3,20 eur), poplatky za vedenie účtu spolu vo výške 150,-
eur (6 rokov x 25 eur=150 eur) a celkový súčet 6,59 % úrokov z medziúveru spolu vo výške 2943,98
eur (67x 43,94 eur). RPMN pre stavebný úver bola vypočítaná vo výške 7,44 %. Nakoľko RPMN
predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné

percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru, pri predpokladanej výške poskytnutého stavebného
úveru v sume 4476,72 eur žalobca do celkových nákladov na stavebný úver zarátal pomernú časť
zaplatenéhopoplatkuzauzatvoreniezmluvyostavebnomsporenívovýške43,20eur,ktorýdlžníkuhradí
pri pridelení stavebného úveru osobitnou splátkou, rovnako tak poplatky za poistenie vo výške 182,40
eur (57x3,20 eur), poplatky za vedenie účtu vo výške 60,- eur a 4,70 % úroky zo stavebného úveru spolu

vo výške 488,78 eur za mesiace september 2017 až apríl 2022.

30. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

31. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

33. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.34. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

35. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

36. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

37.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

38. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

39. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky
zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

40. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

41. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

42. Podľa ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase
omeškania,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

43. Podľa §145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), ak

je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.

44. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na
nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa

začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. ( § 146 ods. 1 CSP).

45. Nakoľko podaním doručeným súdu dňa 26.7.2018 žalobca vzal čiastočne späť v časti o zaplatenie
765,90 eur, pričom žalovaný s čiastočným späťvzatím súhlasil, súd v tejto časti konanie zastavil.

46. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.47. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách

48. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

49. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

50. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

51. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades

a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol

použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

52. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako
už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom
obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých

je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

53. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným a
spoludlžníkom bol na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX uzatvorená zmluva omedziúvere č. XXXXXXX XXX a stavebnom - spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX, ktorou žalobca
poskytol žalovanému a dlžníkovi medziúver vo výške 8. 000 eur, ktorí sa zaviazali do pridelenia
cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 6,59 % ročne, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške

43,94 eur, a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné
vklady vo výške 45,60 eur a po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa zaviazali splácať
stavebný úvere vrátane úrokov vo výške 4,7 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške
89,54 eur.

54. V konaní bolo preukázané, že žalovaný po poskytnutí úveru tento splácal v dohodnutých splátkach
spočiatku riadne a včas. No v priebehu splácania však svoj záväzok prestal plniť v súlade so zmluvou
a dohodnutými podmienkami, na čo boli žalobcom upozorňovaný aj a aj sankcionovaný poplatkami v
zmysle zmluvy a všeobecných podmienok. V dôsledku tohto konania a neplnenia si povinnosti žalobca
v súlade so zmluvou a všeobecnými podmienkami ku dňu 04.02.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
zostatku úveru s príslušenstvom. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo doručené

žalovanému dňa10.2.2015 aj spoludlžníkovi Renáte Rudovej dňa 10.2.2015.

55. Súd mal za preukázaný nárok na zaplatenie istiny v sume 6629,37 eur a úroku z úveru do
mimoriadneho zosplatnenia (do 4.2.2015) v sume 390,77 eur. Po podaní žaloby bola ešte na úhradu
žalovanému zarátaná sumu 765,90 eur, pričom išlo o výťažok z konkurzu spoludlžníčky B. B.. Od

uvedenej sumy súd odrátal ešte aj úrok po vyhlásení mimoriadnej splatnosti v sume 33,52 eur,
teda zo obdobie od 5.2.2015 do 4.3.2015, ktorým nárokom sa bude súd zaoberať nižšie. Súd preto
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6220,72 eur a žalobe v uvedenom rozsahu vyhovel. Jedná
sa o istinu úveru, ako aj o úrok z úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Pokiaľ ide o
poplatky v sume 139,60 eur, uvedeným nárokom sa už súd nezaoberal, nakoľko o zamietnutí tohto

nároku bolo právoplatne rozhodnuté, ako je to zrejmé z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn.
4Co/129/2016-103 zo 16.11.2017.

56. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu)
predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v

jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

57. Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia

dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky
až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní
zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).

58. Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti

úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú
povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

59. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky,
t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od
splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

60. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom

prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov
zúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahumedziúčastníkmi
konania.

61. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 4.2.2015, teda týmto dňom

sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru
a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 4.2.2015, potom už
nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajskéhosúdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013
zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.

62. V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil
existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu
bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom

okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z
dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne
od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru
žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu
správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú
obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré

sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd
za ústavne akceptovateľný.“

63. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobcovi nepriznal nárok na úrok z úveru po zosplatnení v sume
33,52 eur, vyčíslený v období od 5.2.2015 do 4.3.2015 a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi

priznalsúdibanároknaúrokzúverudovyhláseniamimoriadnejsplatnostidňa4.2.2015vovýške390,77
eur.

64. Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný
zákonník,prednosťmajúosobitné ustanoveniaprávnehoporiadku,ktorésúsúčasťoušpeciálnejprávnej

úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka.

65. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného

dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).

66. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,

a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

67. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti

občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

68. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorú im žalobca vo
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru poskytol, dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj
úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením
vlády a to vo výške 5,00 % ročne dňom nasledujúcom po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, teda
dňom 25.06.2016 do zaplatenia, ale len zo sumy priznanej súdom a čo do zvyšku žalobu v tejto časti

zamietol. Listom dňa 15.04.2016 boli žalovaní upozornení na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
ku dňu 30.04.2016.69. Sadzba úroku z omeškania je v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s
nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., keďže ku dňu 5.2.2015 bola základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky vo výške 0,05 % p.a. a výška úrokov z omeškania tak bola o 8 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, nakoľko záväzkový vzťah vznikol pred
1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania 5% ročne
tak neprevyšuje zákonnú sadzbu úroku z omeškania. Žalobca žiadal úrok z omeškania vyčíslený za
obdobie od 5.2.2015 do 4.3.2015 v sume 27,46 eur. Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v vyčíslený

za rovnaké obdobie z priznanej sumy istiny 6220,72 eur vo výške 23,85 eur.

70. Dôvodne uplatnený nárok žalobcu predstavuje istina úveru v sume 6629,37 eur a úrok z úveru v
sume 390,77 eur po odrátaní úhrady 765,90 eur a nepriznaného nároku na úrok z úveru po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti v sume 33,52 eur, teda spolu nárok na 6220,72 eur spolu s úrokom z omeškania.
Vo zvyšnej časti preto súd žalobu žalobcu zamietol.

71. Pokiaľ ide o námietky žalovaného týkajúce sa nesprávneho výpočtu RPMN medziúveru ak aj
stavebného úveru, žalobca o správnosti výpočtu RPMN predložil metodiku výpočtu RPMN medziúveru
ako aj stavebného úveru, z ktorých je údaj uvedený v zmluve zrejmý a súd nemá dôvod o správnosti
tohto výpočtu pochybovať.

72. Zároveň podľa § 391 ods. 2 CSP, nakoľko bolo pôvodné rozhodnutie zrušené, súd prvej inštancie je
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Súd preto poukazuje na názor odvolacieho súdu, podľa
ktorého je amortizačná tabuľka súčasťou zmluve, preto zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch.

73. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa
a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo

splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

74. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané
v splátkach. Súd zo žalovaným predloženého tlačiva pre dokladovanie pomerov zistil, že žalovaný je
zamestnaný ako zvárač s priemerným mesačným príjmom za posledných šesť mesiacov vo výške

700,- eur, jeho manželka je zamestnaná s mesačným príjmom 430,- eur. Žalovaný spláca ďalšiu
pôžičku nebankovej spoločnosti v sume 120,- eur mesačne. Býva v rodinnom dome, kde náklady na
bývanie predstavujú okolo 80,- eur mesačne. Vzhľadom na finančnú situáciu žalovaného, súd mu povolil
uspokojiťnárokžalobcuvprimeranýchsplátkachpo100,-eurmesačne.Zároveňsúdpovolilžalovanému
splácať dlh v splátkach vo vyššej sume, ktorá bola pôvodne dohodnutá v zmluve. Splátka stavebného

úveru s poplatkami predstavovala sumu 92,74 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené súd povolil žalovanému
uspokojiť nárok žalobcu v primeraných splátkach po 100,- eur mesačne. Žalobca aj vzhľadom na
priznanie nároku na úrok z omeškania nebude takýmto rozhodnutím nijako ukrátený.

75. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

76. V zmysle § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

77. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

78. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.79. Žalobca požadoval dlžnú sumu 7220,72 eur, pričom žalobcovi bolo priznaných 6220,72 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 23,85 eur a v časti 765,90 eur procesne zavinil zastavenie konania
žalovaný, nakoľko došlo k úhrade dlžnej sumy po podaní žaloby, a to z výťažku konkurzu vedeného voči

spoludlžníčke žalovaného. Žalobca tak dôvodne uplatňoval sumu 7010,47 eur.

80. Žalobcov úspech tak predstavoval 97,09 % (7010,47 x100: 7220,72 = 99,55%) a neúspech 2,91 %
a po odpočítaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania
v pomere 94%. Uvedenú náhradu mu súd aj priznal. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške

náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

81. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.