Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 16, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/436/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815208712
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7815208712.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov 1/ X. Z., bývajúceho v M. P., ulica 1. mája XXX, 2/ U.
Timára, bývajúceho v M. P., ulica 1. mája XXX, zastúpených JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou
so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 26, proti žalovaným 1/ Tatra banka, a.s., so sídlom v Bratislave,
Hodžovo námestie 3, IČO: 00 686 930, 2/ Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Košická 56,
IČO: 45 684 618, o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve, o odvolaní žalovaného v 2.rade proti

uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia č.k. 10C 287/2015-35 zo dňa 24.8.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej aj súd prvého stupňa alebo súd) uznesením označeným v záhlaví nariadil
predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému v 2. rade pokračovať v speňažovaní nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. M. P., parcela registra C XXX/X- záhrady s výmerou 1106 m2 a

parcela registra C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 577 m2, stavba súp. č. XXX-rodinný
dom na parcele č. XXX/X, formou dobrovoľnej dražby až do právoplatného skončenia súdneho sporu o
určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve zo dňa 11.7.2011 v konaní sp.zn. 10C 287/2015. Uviedol,
že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia je predbežne vykonateľné dňom doručenia.

Rozhodol tak o návrhu žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý podali po začatí konania vo

veci samej o určenie neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 11.7.2011. Návrh na nariadenie predbežného
opatrenia odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV XXX, kat.
úz. M. Podhradie, pričom právna predchodkyňa žalobcu v 2. rade B. Z. so žalobcom v 1. rade uzavreli
so žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom zmluvu o záložnom práve dňa 11.7.2011, a to z dôvodu
uzavretia zmluvy medzi záložným veriteľom a dlžníkmi L. I. a U. I. na zabezpečenie ich úveru vo výške
29.600 €. Zamestnankyňa žalovaného v 1. rade požiadala žalobcov o ručenie z dôvodu výhodnejších

podmienok pri hypotekárnom úvere, pričom žalobca v 1. rade a právna predchodkyňa žalobcu v 2. rade
dlžníkov nepoznali. Dlžníci prisľúbili riadne splácanie úveru a žalobcovia, resp. ich právna predchodkyňa
boli zneužití vzhľadom na svoju dôverčivosť. Už v roku 2012 žalovaný v 2. rade oznámil žalobcom
termín dobrovoľnej dražby z dôvodu, že dlžníci nesplácali úver. Žalobcovia sa snažili skontaktovať s
dlžníkmi, resp. prevziať za nich dlh z dôvodu, že žalované nehnuteľnosti sú ich bydliskom a chceli
si zachrániť bývanie. Žalobcovia nemali žiadny prospech z produktu, ktorý je predmetom obchodnej

činnostižalovanéhov1.radeazaložilisvojunehnuteľnosťvprospechžalovanéhov1.radebezzváženia
možných následkov aj v prípade, že dôjde k neplneniu dlžníkov a s uvedenými následkami v čase
uzavretia zmluvy nepočítali. Žalovaný v 1. rade nevykonáva záložné právo voči svojim dlžníkom a nie
je ochotný riešiť zmiernenie následkov voči žalobcom v 1. a 2. rade, ktorým slúži predmet zálohu na
bývanie. Takéto konanie je podľa ich názoru v rozpore s dobrými mravmi, a preto žiadajú o určenie
neplatnosti záložnej zmluvy. Naliehavý záujem na nariadení predbežného opatrenia majú žalovaní z

dôvodu,žeimbolodoručenéoznámeniežalovanéhov2.rade,žedňa16.9.2015samákonaťopakovanádobrovoľná dražba. Z tohto dôvodu žalobcom hrozí bezprostredná ujma tým, že by došlo k odpredaju
ich nehnuteľností napriek skutočnosti, že podávajú žalobu o neplatnosť záložnej zmluvy.

Súd prvého stupňa po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, predloženými žalobcami spolu so žalobou
vo veci samej (oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe, LV č. XXX kat. úz. M. P., znalecký posudok
č. 42/2013 zo dňa 24.3.2013, zmluva o záložnom práve zo dňa 11.7.2011) s poukazom na ustanovenia
§ 74 ods. 1, 2, § 75, § 76 a § 77 O.s.p. dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia je dôvodný, pretože žalobcovia jednak osvedčili nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrana, osvedčili naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov a preukázali aj vzťah navrhovaného
predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, z
ktorého dôvodu tomuto návrhu vyhovel.

Z listinných dôkazov zistil, že nehnuteľnosti zapísané na LV XXX kat. úz. M. P. sú zaťažené záložným
právom v prospech žalovaného v 1. rade a žalobcovia sa žalobou vo veci samej domáhajú vyslovenia

neplatnosti zmluvy o záložnom práve pre jej rozpor s dobrými mravmi. Nariadenie predbežného
opatrenia navrhli z dôvodu, že žalovaný v 2. rade im doručil upovedomenie o konaní opakovanej
dobrovoľnej dražby. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť
pomery účastníkov a obmedziť žalovaných v ich práve speňažiť založené nehnuteľnosti na uspokojenie
dlhu z titulu úveru tretích osôb, nakoľko v konaní vo veci samej je potrebné vykonať dokazovanie

a posúdiť tvrdenia žalobcov, čo z časového hľadiska presahuje termín, na kedy je určená dražba
nehnuteľností. Pre prípad, že by došlo k určeniu neplatnosti záložnej zmluvy, avšak aj k vydraženiu
nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, mohlo by dôjsť ku škode, resp. neodvrátiteľnému stavu zmeny
vlastníckeho práva, a preto súd nariadil predbežné opatrenie nespeňažovať záloh až do ukončenia
sporu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 11.7.2011. Prihliadol tiež na skutočnosť, že v spornej

nehnuteľnosti majú žalobcovia svoje trvalé bydlisko a tiež na skutočnosť, že táto nehnuteľnosť bola
ohodnotená dvoma znalcami, kde boli určené výrazne rozdielne ceny (v jednom znaleckom posudku
41.400 € a v druhom 29.600 €). Vzhľadom na naliehavosť právneho záujmu žalobcov, ktorým sa má
odpredať ich bydlisko, súd rozhodol o nariadení predbežného opatrenia až do právoplatného skončenia
súdneho sporu o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 2. rade a navrhol napadnuté
uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. V dôvodoch odvolania
uviedol, že napadnutým predbežným opatrením nemožno dosiahnuť účel, ktorý sleduje. Tým, že návrh
na nariadenie predbežného opatrenia smeroval proti žalovanému v 2. rade, pričom prvostupňový súd

nemôže v danej veci prekročiť návrh žalobcov, nemá nariadené predbežné opatrenie význam, nakoľko
nič nebráni žalovanému v 1. rade vykonať svoje záložné právo prostredníctvom iného dražobníka.
Napadnuté predbežné opatrenie tak predstavuje zbytočný zásah do práv žalovaného v 2. rade, ktorý
musí strpieť obmedzenie svojho ústavného práva na vykonávanie podnikateľskej činnosti bez toho,
aby toto obmedzenie bolo vyvážené akýmkoľvek ústavne a zákonne akceptovateľným prospechom

pre žalobcov. Namietal ďalej nepreukázanie existencie bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva. Aj
prípadná neplatná dražba nepredstavuje ťažko napraviteľný stav, keďže bez ďalšieho súdneho konania
nemôže dôjsť k vyprataniu obydlia a navrátenie vlastníckeho práva na základe určenia neplatnosti
dražby sa udeje ex lege podľa § 32 ods. 3 a ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobcom
nehrozí ani pri výkone záložného práva bezprostredná ujma, nakoľko v súlade s § 159a O.s.p. sa

prípadný výrok rozhodnutia súdu o neplatnosti dražby bude vzťahovať aj na vydražiteľa predmetu
dražby. Prípadný nadobúdateľ predmetu dražby ani žiadna iná osoba nemôže ohroziť právo na obydlie
bezprostredne, nakoľko o povinnosti opustiť obydlie môže rozhodnúť iba súd v konaní o vypratanie, v
ktorom majú účastníci možnosť vznášať svoje námietky a obhajovať svoje práva. Pokiaľ žalovaný v 2.
rade vykonal ohodnotenie predmetu dražby vypracovaním znaleckého posudku, žalobcovia nevyužili

svoje právo podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách vzniesť u dražobníka námietky proti
ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Znalecký
posudok bol vypracovaný znalcom z odboru stavebníctva, ktorý je zapísaný v zozname znalcov
vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Pre určenie neplatnosti dražby pritom nie je podstatná
výška ceny určená znaleckým posudkom, ale iba skutočnosť, či bol na ohodnotenie predmetu dražby

vypracovaný znalecký posudok príslušným znalcom a či nebol inak porušený zákon č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách. Ak nemá cena určená znaleckým posudkom vplyv na platnosť dražby,
nemôže byť tento argument dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia zakazujúceho vykonať
záložné právo dobrovoľnou dražbou. Nakoniec argumentoval, že strata vlastníckeho práva neznamenáautomatickystratuprávanaobydlieasúkromie.Osobamáprávonaobydlieajvovzťahuknehnuteľnosti,
ktorá jej nemusí patriť ako vlastníkovi. Ide o prípady nájomných zmlúv, v ktorých vlastník nehnuteľností
ako prenajímateľ nemá právo vstupovať do predmetu nájmu, v ktorom nájomca býva. Výkon záložného

práva tak bezprostredne neohrozuje právo na obydlie žalobcov ani iných osôb, ktoré v predmete dražby
bývajú v súlade so zákonom. Nie je pravdou, že by žalobcovia v prípade straty vlastníckeho práva stratili
možnosť získať obydlie iným spôsobom, môžu predsa uzavrieť nájomnú zmluvu k inej nehnuteľnosti.
Zo všetkých týchto dôvodov navrhol zmeniť uznesenie a návrh zamietnuť.

Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Poukázali na
to, že napadnuté predbežné opatrenie je jediným legitímnym prostriedkom, akým sa mohli domôcť
účelu, ktorý jeho podaním sledovali. Dobrovoľná dražba s termínom konania dňa 9.9.2015 sa mala
vykonať prostredníctvom žalovaného v 2. rade a žiadny iný subjekt nemal v rozhodnom období záujem
speňažovať nehnuteľnosti žalobcov a nevykonal kroky v zmysle § 151j Obč. zák. smerujúce k výkonu
záložného práva v prospech žalovaného v 1. rade. Nad všetky pochybnosti došlo k preukázaniu

bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva a nariadeným predbežným opatrením sa predíde škodám,
ktoré môžu vykonaním dražby vzniknúť nielen žalobcom, ale aj žalovaným a osobe, ktorej by bol
prípadne príklep udelený. Poukázali na to, že žalovaný v 2. rade bol niekoľkokrát vyzývaný na
odstránenie nedostatkov pri vedení dražby, kde jednou z viacerých nedostatkov bol aj rozdiel v
ohodnotení nehnuteľností. Žalovaný v 2. rade až do podania tohto odvolania na písomnosti žalobcov

nijako nereagoval a z dôvodu jeho jednania v predsúdnom konaní nebolo možné riešiť ochranu
oprávnených záujmov žalobcov iným spôsobom. Použiť ako argument v danom prípade možnosť
uzavretia nájomnej zmluvy k inej nehnuteľnosti pripadá žalobcom ako výsmech zo strany odvolateľa a
argumentyuvádzanévtomtobodeodvolaniapovažujúzanepochopenieuvádzanýchprávnychinštitútov
žalovaným v 2. rade.

Vyjadrenie žalobcov k odvolaniu bolo doručené žalovanému v 2. rade dňa 19.10.2015.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade ako podané včas
oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania

v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolaniu žalovaného v 2. rade nie je možné vyhovieť.

Uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli
upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, žeby výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený (§ 74
ods. 1 O.s.p.).

Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je
obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne
nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz (§ 102 ods. 1 prvej vety O.s.p.).

Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia

pojednávania (§ 75 ods. 6 O.s.p.).

O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na
nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo
predbežné opatrenie nariadené (§ 75 ods. 8 O.s.p.).

Predbežnýmopatrenímmôžesúdnariadiťúčastníkovinajmä,abyniečovykonal,niečohosazdržalalebo
niečo znášal (§ 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Predbežnýmopatrenímmožnonariadiťpovinnosťniekomuinémunežúčastníkovilenvtedy,aktomožno

od neho spravodlivo žiadať (§ 76 ods. 2 O.s.p.).

Z cit. zák. ust., ako aj zo samotnej podstaty predbežných opatrení vyplýva, že tieto upravujú pomery
účastníkov konania iba predbežne (dočasne), resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne im nepriznané.Účelom predbežných opatrení je dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv
účastníkov, a to do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany a predpokladom ich nariadenia je :

1/ osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť ochrana,
2/ osvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie obavy z
ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,
3/ preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

Všetkytietozákonnépodmienkymusiabyťsplnenékumulatívneajepovinnosťousúdudôsledneskúmať
ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí byť nárok
dokázaný, teda súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného

rozhodnutiavovecisamej,aleprejehonariadeniemusívšakbyťnárokaspoňosvedčený,t.zn.musiabyť
osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov,
by bolo právo účastníka ohrozené. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce

skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu,
prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je
ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom

nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú
práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom
dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť aj inak. Pred nariadením
predbežného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia sa nevytvorí nezvratný
(nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi a či zásah do práv dotknutého účastníka je

primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, t.j. či ide o zásah
primeraný a posúdiť, či predbežným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutého
účastníka nad nevyhnutnú mieru.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva splnenie všetkých zákonných podmienok pre

nariadenie predbežného opatrenia, pretože žalobcovia jednak osvedčili danosť nároku, ktorému sa
má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť ochrana, preukázali naliehavosť potreby dočasnej
úpravy pomerov účastníkov, t.j. osvedčili nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a preukázali aj
vzťah navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

Súd prvého stupňa teda rozhodol vecne správne, pokiaľ návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
vyhovel.

Žalobcovia sa navrhovaným predbežným oparením domáhajú ochrany pred neoprávneným zásahom
do ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá slúži na uspokojovanie ich bytových potrieb (ako je

táto špecifikovaná vo výroku napadnutého uznesenia), ku ktorému dochádza výkonom záložného práva
zo zmluvy, ktorej neplatnosť napádajú vo veci samej a ktorá otázka bude predmetom konania vo veci
samej.Svojevlastníckeprávokuvedenejnehnuteľnosti,akoajzačatievýkonuzáložnéhoprávaosvedčili
listom vlastníctva č. XXX katastrálne územie M. P., oznámením o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo
dňa 3.8.2015 a danosť nároku, ktorému sa má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť ochrana

preukázali aj podaním žaloby o neplatnosť záložnej zmluvy z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi.

Naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, t.j. nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy vykonaním dražby, kedy by stratili vlastnícke právo k nehnuteľnosti, v ktorej bývajú, žalobcovia
osvedčili konkrétnymi úkonmi žalovaného v 2. rade smerujúcimi k realizácii záložného práva, konkrétne

oznámením o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 3.8.2015. Začatie výkonu záložného práva
predajom na dražbe a konanie dobrovoľných dražieb aj opakovaných vyplýva aj z listu vlastníctva č.
XXX katastrálne územie M. P.. Týmto listom vlastníctva zároveň preukázali aj vklad záložného právak vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 1. rade na základe zmluvy o zriadení
záložného práva a zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. 2011075990-80/11.

Vzhľadom na skutočnosť, že vyššie uvedenou záložnou zmluvou je zabezpečená pohľadávka
žalovaného v 1. rade ako veriteľa z úverovej zmluvy a neplatnosť záložnej zmluvy je predmetom konania
vo veci samej, je tým preukázaný aj vzťah navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania
vo veci samej, z ktorého dôvodu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o splnení
všetkých zákonných podmienok pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia.

Za situácie, keď je otázka (ne)platnosti záložnej zmluvy sporná, je nevyhnutné, aby až do konečného
rozhodnutia o tejto otázke žalovaný v 2. rade, prostredníctvom ktorého žalovaný v 1. rade vykonáva
svoje záložné právo, t.j. dražobník zdržal sa realizácie výkonu tohto záložného práva.

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd prvého stupňa vecne správne, ak zakázal žalovanému v

2. rade pokračovať v speňažovaní nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX katastrálne územie M. P.
formou dobrovoľnej dražby až do právoplatného skončenia súdneho sporu o určenie neplatnosti zmluvy
o záložnom práve.

K odvolacím námietkam žalovaného v 2. rade odvolací súd uvádza, že s týmito sa nestotožňuje.

Vzhľadom na skutočnosť, že úkony smerujúce k výkonu záložného práva v prospech žalovaného v
1. rade vykonáva výlučne žalovaný v 2. rade, nariadeným predbežným opatrením sa dosiahne účel
ním sledovaný, t.j. zabrániť predaju nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov formou dražby vykonávanej
žalovaným v 2. rade ako dražobníkom.

Nenáležitájeajnámietkaonepreukázanieexistenciebezprostrednehroziacehonebezpečenstva,keďže
prípadným vykonaním dražby nepochybne je ohrozené vlastnícke právo žalobcov, ako aj ich právo
uspokojovať v tejto nehnuteľnosti svoje bytové potreby. V prípade, že súd určí neplatnosť záložnej
zmluvy, by výkon takejto dražby bol v rozpore so zákonom a nariadeným predbežným opatrením sa
predíde aj prípadným následkom, ktoré by z tohto stavu (keď by dražba bola vykonaná napriek tomu,

že by bola vyslovená neplatnosť záložnej zmluvy) vznikli tak pre účastníkov konania, ako aj pre tretie
osoby - vydražiteľa.

Nenáležitá je námietka žalovaného v 2. rade, že stratou vlastníckeho práva žalobcov nestrácajú právo
na obydlie, keďže majú možnosť uzavrieť nájomnú zmluvu k inej nehnuteľnosti. Žalobcovia uspokojujú

svoje bytové potreby bývaním v nehnuteľnosti, ktorá im vlastnícky patrí a stratou vlastníckeho práva
zanikne aj ich právo uspokojovať svoje bytové potreby bývaním vo vyššie uvedenej nehnuteľnosti, keďže
nový vydražiteľ nie je povinný s nimi uzavrieť nájomnú zmluvu. Nenáležité je však aj porovnávanie
vlastníckeho práva a nájomného práva ako práv rovnocenných vzhľadom na rôzny obsah oprávnení z
nich vyplývajúcich.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom uznesením, s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje, je odvolanie žalovaného v 2. rade nedôvodné a odvolací súd
uznesenie v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

O trovách konania o predbežnom opatrení, vrátane trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej (§ 145 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.