Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Monday, September 17, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1Csp/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818201806
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Majerníková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7818201806.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o.,

so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpeného advokátskou kanceláriou Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému:
P. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXX, Š., o zaplatenie sumy 248,95 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 22.6.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 248,95 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 248,95 EUR od 26.6.2014

do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca nadobudol pohľadávku
uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., a to
na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015 a Odovzdávacieho protokolu
o postúpení pohľadávok zo dňa 3.9.2015. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na
súčasného žalobcu bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 4.9.2015. Právny predchodca žalobcu
a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a ich
prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať v

nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o mobilné
služby,resp.oslužbyspojenésužívanímF.karty,kuktorejbolopridelenételefónnečísloXXXXXXXXXX.
Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli právnym predchodcom
žalobcu žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť
ich cenu riadne a včas nesplnil. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby
faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil riadne a včas, a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie.
Ku dňu spísania žaloby k úhrade dlhu zostáva suma vo výške 248,95 EUR, doklad č. XXXXXXXXXX

splatný dňa 25.6.2014 spolu s úrokmi z omeškania. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok výlučne
na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby, ako aj nárok na úrok z omeškania.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola riadne doručená dňa 23.7.2018, nevyjadril.

3. Podľa § 297, veta druhá, písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR.4. Podľa § 219 ods. 3 veta prvá CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

5. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd nenariadil na prejednanie veci samej ústne
pojednávanie, keďže hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR, ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán sa považujú za nesporné. Súd preto v
súlade s § 297 CSP vo veci samej rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil

dňa 17.9.2018. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a
webovej stránke súdu dňa 16.8.2018, t.j. najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, oznámením o postúpení pohľadávky
zo dňa 4.9.2015, registračným formulárom účastníka Easy zo dňa 20.9.2006, dodatkom k zmluve o
pripojení I. č. U. T. XXXXXXXXX zo dňa 30.11.2009, dohodou o zmene zmluvy o pripojení - výmena

F. k zmluve o pripojení č. U. T. XXXXXXXXXX zo dňa 21.6.2010, dodatkom k zmluve o poskytovaní
verejných služieb I. k t.č. XXXXXXXXX zo dňa 27.3.2012, faktúrou č. XXXXXXXXXX, pokusom o zmier -
odstúpenieodzmluvyzodňa30.7.2014,tlačivomnaidentifikáciudokladovzáujemcu,sďalšímilistinnými
dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol na základe zmluvy -
registračného formulára zo dňa 20.9.2006, ktorý bol postupne menený dodatkami, a to dodatkom k
zmluve o pripojení I. zo dňa 30.11.2009, dohodou o zmene zmluvy o pripojení zo dňa 21.6.2010 a
naposledy dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb I. zo dňa 27.3.2012. Na základe tejto
zmluvy právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ telekomunikačných služieb zapožičal žalovanému

ako užívateľovi mikroprocesorovú F. kartu a súčasne pridelil žalovanému účastnícke telefónne číslo
XXXXXXXXXX.

8. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.6.2014 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval
žalovanému zmluvnú pokutu v celkovej sume 248,95 EUR so splatnosťou dňa 25.6.2014.

9. Oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 4.9.2015
právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky vo výške 248,95 EUR s
príslušenstvom na žalobcu na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015.

10. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára : Podľa § 78 ods. 9 zákona č.
351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase podpisu zmluvy (ďalej len zákon
č. 351/2011 Z.z.), zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných
služieb podľa tohto zákona.

11. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú
verejnú službu.

12. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z., podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní
verejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,akniejedôvodnajejodmietnutie

podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať
údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto
údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a), c)písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ
(F.) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných
podmienokazároveňhoinformovaťojehopráveodstúpiťodzmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebbez

sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že
došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

13. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný a) používať verejnú službu
v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú

verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až
na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky
osobitných predpisov.14. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní

verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

15. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
podpisu zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej
len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa odseku 2 uvedeného

ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa
odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa odseku 4 písm.
a/ uvedeného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím
zmluvy. Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

18. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

19. Napriek tomu, že v zmluve je uvedené, že sa zmluva uzavrela na podnikateľský účel (uvedené
IČO), právny vzťah vzniknutý medzi stranami konania súd posúdil za spotrebiteľský (§ 52 a nasl.
OZ). Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a mal preto postavenie podniku podľa § 5 zákona č. 351/2011 Z. z. a dodávateľa podľa §

52 ods. 3 OZ. Žalovaný je v prvotnej zmluve z roku 2006 označený ako fyzická osoba, no v ďalších
dodatkoch od roku 2009 je označený ako fyzická osoba - podnikateľ. Konkrétny účel podnikania
však zo zmluvy nevyplýva. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť pritom preukázaný spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy má dodávateľ. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy.

Skutočnosť, že povinný v čase uzavretia zmluvy je podnikateľom ešte neznamená, že úver nemôže
byť spotrebiteľským. Aj fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, môže uzatvárať spotrebiteľské zmluvy,
získanie oprávnenia na podnikanie automaticky nediskvalifikuje osobu z možnosti byť subjektom
spotrebiteľských právnych vzťahov (spotrebiteľom). Súd lustráciou v Živnostenskom registri SR zistil, že
žalovaný ukončil svoju podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch ku dňu XX.X.XXXX. Vzhľadom

na to nemožno bez ďalšieho (bez preukázania účelu uzavretia zmluvy) automaticky prijať záver, že
právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vyplývajúci z predmetnej zmluvy je
právnym vzťahom nespotrebiteľským. Ak existuje čo i len pochybnosť o obsahu zmluvy, je potrebné ju
vykladať podľa § 54 ods. 2 OZ takým spôsobom, ktorý zabezpečí na jej obsah aplikáciu ustanoveníspotrebiteľského práva. Dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru právneho
vzťahu pritom zaťažuje žalobcu, preto by mal mať sám záujem na tom, aby zmluva, ktorej tlačivo sám
vopred pripravil, preukazovala uzatvorenie na účely podnikania bez akýchkoľvek pochybností, t. j. tak

aby bolo jednoznačné, na aký konkrétny účel týkajúci sa podnikania je použitý. Z celkového formátu
zmluvy (tlačiva) vyplýva, že ide o typ zmluvy ktorá bola vopred pripravená pre veľký počet účastníkov,
ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Uzavretá
zmluva je teda typizovanou, štandardnou zmluvou. Na spotrebiteľské vzťahy sa aplikujú spotrebiteľské
právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre

spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech (§ 52 ods. 2, § 54 ods. 1, 2 OZ) a to bez ohľadu na to, podľa
akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva (§ 262
ods. 1 Obchodného zákonníka), alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 Obchodného
zákonníka). Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení, súd mal za
preukázané,žemedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanýmbolauzavretáspotrebiteľskázmluva.
Spotrebiteľ - žalovaný v čase uzatvárania zmluvy nemal možnosť individuálne ovplyvniť obsah vopred

pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy s dodávateľom - právnym predchodcom žalobcu.

20. Zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 EUR, ktorú si žalobca uplatnil vo faktúre
č.XXXXXXXXXX,saodvíjazrejmeodskutočnosti,žežalovanýsineplnilsvojepovinnostivyplývajúcepre
neho z dojednaného zmluvného záväzku, čím porušil zmluvnú povinnosť a je povinný zaplatiť zmluvnú

pokutu. Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku
k nej, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, a preto sa nejedná
o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú
pokutusožalovanýmakospotrebiteľomosobitnenevyjednával,pretožezmluvnápokutajedojednanáza

rovnakých podmienok vo všetkých dodatkoch. Súd ďalej konštatuje, že právny predchodca žalobca pri
uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, keďže nebolo preukázané, že
pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Vzťah
medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do
právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských

zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod
sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Súd toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute je
neprijateľnou podmienkou upravenou v spotrebiteľskej zmluve, preto je neplatné. Žalobca nemá právo
na zaplatenie zmluvnej pokuty v uplatnenej výške, keďže ju uplatnil na základe neprijateľnej zmluvnej

podmienky. Nemá právo ani na uplatňované úroky z omeškania, ktoré tvoria jej príslušenstvo. Z tohto
dôvodu súd žalobu žalobcu, ktorá ako nedôvodnú zamietol.

21. Vyššie uvedený právny názor reflektuje judikatúru Krajského súdu v Prešove (napríklad rozhodnutie
z 29.6.2011 č. k. 2Co/137/2010, rozhodnutie z 9.5.2011 č. k. 18Co/136/2010). Vyslovenie klauzuly

o neprijateľnosti zmluvnej podmienky je postačujúce v jednom právoplatnom súdnom rozhodnutí a
dôsledok v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je ten, že dodávateľ a žalobca nesmie túto
neprijateľnú zmluvnú podmienku používať, a teda nesmie ani uplatňovať na súde nároky z takejto
neprijateľnej podmienky.

22. Súd nemohol pristúpiť k moderácii zmluvnej pokuty, nakoľko táto je uplatňovaná z absolútne
neplatného zmluvného dojednania. Zníženie zmluvnej pokuty podľa ustanovenia § 545 OZ sa môže
týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty. Uvedenú argumentáciu o nemožnosti úpravy neprijateľnej
podmienky do prijateľnej podoby potvrdzuje aj vyššie cit. rozhodnutie Súdneho dvora ES zo dňa
14.6.2012, v ktorom sa rozhodlo, že ak vnútroštátny súd rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky,

ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom nemôže doplniť túto zmluvu
tým, že zmení obsah tejto podmienky.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.25. Súd pri rozhodovaní o trovách vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a contrario a žalovanému, ktorý
mal plný úspech vo veci, nepriznal náhradu trov konania, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods.
2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak

osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).