Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 7, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/184/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816209478
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7816209478.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou v právnej veci žalobcu I. I., nar. XX. X.
XXXX, bytom L. XXX, zastúpený JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom AK so sídlom v Rožňave, Cyrila
a Metoda 4 proti žalovanému A. A., nar. X. X. XXXX, bytom A., Y. XX, zastúpený JUDr. Ladislavom
Csákom, advokátom AK so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o zaplatenie sumy 9 000,- Eur s prísl.,
oproti povinnosti vydať motorové vozidlo, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 9 000,- Eur s prísl. t. j. 9 % ročným úrokom z
omeškania odo dňa podania žaloby (21. 12. 2016) do zaplatenia žalovaným, oproti vráteniu motorového
vozidla zn. Škoda Octavia 1,6 TDi, rok výroby 2012, farba biela, číslo podvozku F. žalobcom. Žalobu
odôvodnil tým, že dňa 23. 10. 2016 so žalovaným, ako predávajúcim uzavrel kúpnu zmluvu, ktorej

predmetom, v zmysle článku I Kúpnej zmluvy (ďalej len „zmluvy“) bol prevod osobného motorového
vozidla, zn. Škoda Octavia 1,6 TDi, rok výroby 2012, farba biela, číslo podvozku F., stav tachometra 171
000 km, výbava klíma, tempomat za dohodnutú kúpnu cenu, v článku II Zmluvy 8 500,- Eur do vlastníctva
kupujúceho. Žalobca v súlade s predmetnou Zmluvou a po dohode s predávajúcim vyplatil kúpnu cenu
8 500,- Eur, ako aj poplatok 500,- Eur za prepis motorového vozidla v evidencii motorových vozidiel.
Žalobca po prevzatí predmetného motorového vozidla po dodatočnom doručení odborného posudku

o kontrole originality vozidla, dňa 3. 11. 2016, a hlavne pri umývaní predmetného motorového vozidla
zistil, že toto bolo prestriekané a vykazuje stopy po zmenách, týkajúcich sa povlakovej vrstvy vozidla.
Žalobca bezodkladne po tomto zistení, dňa 4. 11. 2016 telefonicky kontaktoval žalovaného, oznámil mu,
že predmetné motorové vozidlo má vadu, bolo prestriekané a má podozrenie, že motorové vozidlo bolo
havarované. Na uvedenú vadu žalovaný žalobcu pri uzatváraní kúpnej zmluvy a ani následne žiadnym
spôsobom neupozornil, naopak, žalovaný žalobcu ubezpečil, že predmetné motorové vozidlo nemá
žiadne vady a že má vlastnosti vymienené žalobcom. Žalobca v prípade, ak by mal vedomosť o tejto

vade, ktorú zistil až následne, predmetné motorové vozidlo nekúpil. Žalobca sa so žalovaným následne
dohodol, že predmetné motorové vozidlo znovu predá a následne žalobcovi vráti sumu 9 000,- Eur.
Žalovaný, dňa 5. 11. 2016 na webovej stránke „BAZOŠ“ uverejnil inzerát ohľadne predaja predmetného
motorového vozidla. Dňa 28. 11. 2016 žalobca listom opätovne oznámil žalovanému zistené vadu a
zároveň odstúpil od kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 23. 10. 2016 a vyzval žalovaného na vrátenie plnenia
o celkovej výške 9 000,- Eur, oproti vráteniu motorového vozidla. Žalovaný listom zo dňa 7. 12. 2016

zaslal právnemu zástupcovi žalobcu list - stanovisko, z ktorého bolo zrejmé, že žalovaný nie je ochotný
vrátiť žalobcovi kúpnu cenu a má vedomosť o tom, že vozidlo bolo prestriekané, nie však celé, čo je však
v zahraničí bežná vec. S prihliadnutím k tomu, že kúpna zmluva bola účastníkmi uzavretá za použitiaustanovení Obchodného zákonníka a podľa článku VII, bodu 6. Zmluvy sa právne pomery zmluvných
strán riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka, má žalobca za to, že žalovaný dodaním vadného
tovaru, podstatným spôsobom porušil zmluvu (§ 345 ods. 2/ Obchodného zákonníka), pretože vedel

v čase uzavretia Zmluvy o prestriekaní motorového vozidla, z dôvodu jeho poškodenia a o tom, že
žalobca si vymienil, že chce kúpiť vozidlo nepoškodené, neopravované, neprestriekané a že v prípade,
ak tomu tak nie je, že žalobca by nemal záujem na plnení, vyplývajúceho zo Zmluvy, teda vozidlo by
nekúpil. Žalovaný i napriek tomu, že vedel o vade vozidla, v čl. VII. bodu I Zmluvy vyhlásil, že nezamlčal
žiadne skryté vady, resp. skutočnosti o technickom stave predmetu kúpy. Toto jeho prehlásenie sa stalo

nepravdivým a zavádzajúcim, pretože žalobca by vozidlo s popísanou vadou nekupoval. S poukazom
na ustanovenie § 436 ods. 1/ písm. d/ Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená
zmluvapodstatnýmspôsobom,môžekupujúciodstúpiťodzmluvy.Žalobcajetohonázoru,žepredmetná
kúpna zmluva je aj absolútne neplatným právnym úkonom, v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka, keď neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Žalovaný doposiaľ žalobcom zaplatenú kúpnu cenu 8

500,- Eur, ani správny poplatok vo výške 500,- Eur za prepis v evidencii motorových vozidiel, žalobcovi
nevrátil. Z uvedeného dôvodu žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že so žalobcom
uzatvoril Zmluvu, ako kupujúci, ktorej predmetom bol prevod osobného motorového vozidla zn. Škoda

Octavia 1,6 TDi, rok výroby 2012, číslo podvozku G., farba biela, za dohodnutú cenu 8 500,- Eur a
500,- Eur za prepis motorového vozidla v evidencii motorových vozidiel. K naplneniu predmetnej Zmluvy
došlo tak, ako je to uvedené v kúpnej zmluve. Žalobca bol osobne pri prevzatí osobného motorového
vozidla a nenamietal nijaké vady. Tak urobil až po dodatočnom doručení odborného posudku o kontrole
originality a ako to uviedol, pri umývaní vozidla zistil zmenu na povrchovom laku vozidla. Predmetné

osobné motorové vozidlo bolo dovezené zo zahraničia a že došlo k prestriekaniu časti vozidla, je bežnou
záležitosťou a to aj v prípade mierneho poškodenia.

3. V písomnom vyjadrení žalobca poukázal na to, že podanú žalobu opiera v podstate o ustanovenia
§§ 345/2, 436/1 Obchodného zákonníka, ako aj o ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný

namietal správnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka, pretože v danom prípade ide o právny
vzťah, ktorý vznikol medzi dvoma občanmi, z ktorých ani jeden nie je subjektom obchodného práva. Ako
totiž vyplýva z § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodného
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy, súvisiace s podnikaním. Žiadna zo strán sporu nie jej
podnikateľom, keďže sa ním, v zmysle ods. 2/, § 2 Obchodného zákonníka rozumie a/ osoba zapísaná

v obchodnom registri, b/ osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c/ osoba, ktorá
podniká na základe iného, než živnostenského oprávnenia, podľa osobitných predpisov, d/ fyzická
osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
Pokiaľ sa žalobca dovoláva neplatnosti kúpnej zmluvy, v zmysle ustanovenia § 39 OZ, je potrebné
zvýrazniť, ako to vyplýva z vyjadrenia žalobcu, že neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom,

alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. V danom prípade
neexistuje žiadna zákonom predpokladaná skutočnosť, pre ktorú by bolo možné dospieť k záveru o
neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy) tak, ako to prezentuje žalobca. Žalovaný tiež uviedol, že
o skutočnosti, že vozidlo (resp. jeho časť), ktoré žalobca kúpil, bolo prestriekané, sa dozvedel až z
posudku organizácie, ktorá sa vyjadrovala k tzv. originalite vozidla. Predsa aj sám žalobca vedel, že

sporné vozidlo nikdy žalovaný neprevádzkoval, nevlastnil, doviezol ho zo zahraničia, na základe jeho
požiadania. Z uvedeného dôvodu nemal a ani nemohol mať žiadne informácie o tom, či vozidlo (alebo
jeho časť) bolo, alebo nebolo prestriekané. Keďže takúto informácie nemal, nemohol žalobcu uviesť do
omyluarovnakonemoholkonať,čiužvrozporesozákonom,alebodobrýmimravmianemoholsosvojim
konaním obchádzať zákon. Žalovaný tiež namietal, že podľa jeho presvedčenia otázka nového nánosu

lakunavozidlonemázanásledokporušenieakejkoľvekzmluvnej,čizákonnejpovinnostiaaninezakladá
dôvod na odstúpenie od zmluvy. Iná by bola situácia, ak by sa tvrdilo, že vozidlo bolo havarované, kým
skutočnosť prestriekania auta nie je dostatočným dôkazom o tom, že predmetné vozidlo bolo účastné
na dopravnej nehode, pretože k poškodeniu laku na vozidle dochádza aj poškriabaním, vandalizmom
a inak, ktoré poškodenia sa tiež odstraňujú prestriekaním toho-ktorého dielu, resp. časti vozidla, i

keď k žiadnej deformácii vozidla nedošlo. Preto takéto prípady nezakladajú dôvod na odstúpenie od
zmluvy, pričom však žalobca od zmluvy odstupoval nie pre poškodenie vozidla, t. j. pre deformáciu jeho
niektorého diela, ale preto, že vozidlo vykazovalo znaky po prestriekaní. Navyše žalovaný za právne
významnú skutočnosť považoval aj fakt, že žalobca už mal vedomosť o prestriekaní vozidla a až potomsa uzatvárala zmluva, od ktorej odstupoval, keďže posudok o originalite vozidla bol vyhotovený dňa
21. 10. 2016, kým zmluva sa podpisovala až dňa 23. 10. 2016. Žalovaný má za to, že jedinou príčinou
odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu bola skutočnosť, že žalobca si medzičasom rozmyslel kúpu

vozidla. Z uvedených dôvodov žalovaný žalobu považoval za nedôvodnú, neopodstatnenú a žiadal ju v
celom rozsahu zamietnuť, pričom si uplatnil náhradu všetkých trov konania.

4. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, keď žalobca naďalej trval na podanej žalobe, trval na tom, že
vec sa má riadiť v zmysle Obchodného zákonníka, keďže účastníci kúpnej zmluvy sa na tom písomne

dohodli. Vo svojej výpovedi žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že potom, ako
došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá, v zmysle ustanovenia § 409 a nasl. Obchodného
zákonníka, žalobcadňa3.11.2016,keďprevzalmotorovévozidloapopredloženípríslušnýchdokladov,
t. j. odborného posudku o kontrole originality a technického preukazu a po evidencii na dopravnom
inšpektoráte zistil pri umývaní motorového vozidla, ako aj z odborného posudku o originalite, že vozidlo
bolo prestriekané. Rozsah toho prestriekania je zrejmý z odborného posudku o kontrole originality, v

podstate - celá ľavá strana vozidla. Túto zmenu, dňa 4. 11. 2016 telefonicky oznámil žalovanému s
tým, že toto vozidlo má vadu a že odstupuje od Zmluvy, pretože pri kúpe vozidla si vymienil vlastnosti
vozidla, okrem iného aj tú vlastnosť, aby vozidlo nebolo havarované, prestriekané a podobne. Mal za
to, že žalovaný na to reagoval spôsobom takým, že súhlasil s odstúpením od zmluvy a dohodol sa
so žalobcom, že vozidlo predá inému kupujúcemu a sumu 9 000,- Eur žalobcovi vráti. Žalovaný podal

inzerát cez BAZOŠ na predaj predmetného vozidla, o čom svedčia listinné dôkazy a ktorá skutočnosť
je podstatnou na preukázanie toho, že uznal, že pri kúpe vozidla zamlčal žalobcovi podstatnú, ním
vymienenú vlastnosť, že vozidlo nebude havarované resp. prestriekané a podobne. Dňa 28. 11. 2016
vzhľadom k tomu, že sumu 9 000,- Eur žalobcovi nevrátil, požiadal žalobca o právne zastupovanie
a právny zástupca listom zo dňa 28. 11. 2016 písomne odstúpil od Zmluvy a požiadal žalovaného o

vrátenie zaplatenej kúpnej ceny. Žalovaný, až listom 7. 12. 2016 zaslal odpoveď na výzvu žalobcu
v znení, že on o prestriekaní časti vozidla vedel, čo je bežná vec u auta, kúpeného v zahraničí. V
zmysle právneho posúdenia veci, čo je podstatné porušenie zmluvy, poukázal na ustanovenie § 345
ods. 2/ Obchodného zákonníka. Naviac dodal, že žalobca na druhý deň po prevzatí vozidla a uzavretí
kúpnej zmluvy, ako náhle zistil, že auto bolo prestriekané, upovedomil o tom žalovaného s tým, že hneď

odstúpil od Zmluvy s tým, aby mu žalovaný vrátil peniaze. To bolo dňa 4. 11. 2016 a dňa 5. 11. 2016
žalovaný podal inzerát na predaj vozidla za kúpnu cenu 9 000,- Eur, o čom svedčí v tom čase zverejnený
inzerát. Táto skutočnosť nepochybne preukazuje to, že vôľa žalobcu nebola kúpiť auto prestriekané a
že žalovaný pri kúpe túto skutočnosť zamlčal a neoznámil ju žalobcovi. V súvislosti so zodpovednosťou
za vady v zmysle Obchodného zákonníka, sú striktné ustanovenia, kedy strana, ktorá vytýka vady musí

oznámiť voľbu, ako mieni riešiť zodpovednosť za vady. Žalobca v tomto prípade nepochybne ústne aj
písomne odstúpil od zmluvy. Pokiaľ ide o následok odstúpenia od zmluvy, tento je upravený v § 351
Obchodného zákonníka, keď „odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán, ktoré im
zo zmluvy vyplývajú“. Ide o jednostranný prejav a úkon, následky nastávajú doručením odstúpenia.

5.ŽalobcadoložildospisupísomnéodstúpenieodZmluvy,akoajodpoveďnatotoodstúpenieodZmluvy
zostranyžalovaného,čopreukazuje,žeodstúpenieodZmluvyprevzal.Podľa§351ods.2/Obchodného
zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla druhá strana plnenie, toto plnenie vráti,
pri peňažnom záväzku spolu s úrokom. Žalobca na doplnenie vo svojej výpovedi uviedol, že nie iba
ľavá strana motorového vozidla je prestriekaná, ale bola prestriekaná aj väčšia časť prednej kapoty, čo

je zrejmé z testu kontroly originality. V deň, kedy sa robil test originality, žalobca bol pri aute a videl
predmetné auto, ale s výsledkom testu originality bol oboznámený po podpísaní kúpnej zmluvy, v deň,
keď sa prepisovalo auto. V písomnej kúpnej zmluve je iný dátum ako deň, kedy sa auto prepisovalo.
Písomnú kúpnu zmluvu dostal žalobca v deň, keď sa robil prepis auta. Pred samotnou kúpou požiadal
žalovaného, aby mu zabezpečil auto, dohodli sa na ročníku auta, približne ročník 2011 - 2012, dohodli

si farbu vozidla, odjazdené kilometre, ktoré mali byť do 150 000 najazdených kilometrov, dohodli aj
výbavu vozidla, konkrétny motor, aký má byť. Tiež požiadal o to, aby auto nebolo havarované a nebolo
prestriekané. Potvrdil ale, že voľným okom nebolo vidieť, že auto bolo prestriekané, až na druhý deň
po kúpe, keď dal umyť auto, po umytí zbadal, že sa líšila farba, t. j. na časti kapoty a blatníka. Následne
si pozrel aj test originality, z ktorého zistil, že asi trištvrtina auta bola prestriekaná, okrem pravej strany

auta. Hneď na druhý deň volal žalovaného a predmetnú skutočnosť mu oznámil, kým on reagoval na
to tak, že je to bežná vec, že auto býva prestriekané. V tom čase od neho požadoval 3 000,- Eur v
rámci zľavy kúpnej ceny na prestriekanie auta, keďže zistil, že toľko by stálo prestriekanie celého auta.
Následne doviezol auto do Rožňavy žalovanému, ktorý si auto odfotil s tým, že mu ho predá. Následne siauto zobral, keďže zaň zaplatil a auto chcel mať u seba. Keďže auto potreboval, využíval ho aj na jazdy.
Žalobcatiežuviedol,žekúpnuzmluvulenpodpisoval,zmluvuaninečítal,pretožežalovanémudôveroval,
všetkyúdajevkúpnejzmluvedopĺňalžalovaný.Potvrdilvšak,žeprestriekanieautamunebránivužívaní,

hnevá ho len to, že auto je 5-ročné a je skoro celé prestriekané a zrejme bol nejaký dôvod prestriekania.

6. Žalovaný nesúhlasil so žalobou, žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal v celom rozsahu
na svoje písomné vyjadrenie. Vo svojej výpovedi na pojednávaní zdôraznil, že samotná skutočnosť,
že vozidlo je prestriekané, nie je podstatným porušením Zmluvy a aj, ak by sa preukázala dôvodnosť

tohto tvrdenia, nebolo by možné dospieť k záveru, že odstúpenie od Zmluvy je dôvodné. Žalovaný na
pojednávaní vo svojej výpovedi potvrdil, že žalobcovi objednal auto, dokonca to bol ročník 2012, zn.
Octávia, bielej farby. Zavolal žalobcovi ešte z Nemecka, poslal mu fotky s tým, že sa dotazoval, či
predmetné vozidlo môže doviesť, opísal mu stav vozidla a odjazdené kilometre. To, že auto nemalo byť
prestriekané, na to nebol upozornený, keby to bol vedel, prestriekané auto by mu nedoviezol. To, že auto
bolo prestriekané, o tom nemal ani on vedomosť. Potom, ako vozidlo doviezol, žalobca si vozidlo pozrel

a začalo prihlasovanie vozidla. Auto bolo podrobené emisnej a technickej kontrole s výsledkom, že stav
vozidla bol výborný, následne bol urobený test originality. Na test originality sa dostavil aj žalobca, chcel
vozidlo vidieť, čo žalovaný považoval za rozumné. Žalovaný tiež potvrdil, že on sám spisoval kúpnu
zmluvu, dátum v zmluve bol uvedený ten, ktorý bol aj dátumom na prihlasovanie vozidla. Žalobca videl
auto pred halou, ako aj v hale, videl ho zvonka aj zvnútra, a vtedy nič nenamietal, spomínal len, že

mal byť silnejší motor, nakoniec súhlasil so slabším motorom, ale to ešte, keď bol v Nemecku, sa o
tom rozprávali a súhlasil, že to bude auto s nižšou výkonnosťou. Následne urobil prepis vozidla na
dopravnom inšpektoráte asi do dvoch týždňov od uzavretia kúpnej zmluvy. Tiež žalobcovi pomohol
vypísať žiadosť na políciu. Za to obdobie od uzavretia kúpnej zmluvy, až kým sa nezrealizoval prepis,
bolo auto na parkovisku Stanice technickej kontroly. Žalobca chcel počkať na značky, až potom si vozidlo

prevzal, pričom už mal aj kľúče od auta. V súvislosti s odstúpením od Zmluvy, žalovaný uviedol, že v
čase, keď došlo k prepisu vozidla, mu žalobca telefonicky zavolal, že z dokladov kontroly originality zistil,
že auto bolo striekané a či by nemohol auto predať, pretože on prestriekané auto nechce, lebo už nemá
dôveru v tom, či auto nebolo aj havarované. Žalovaný ho ubezpečil, že určite nie, pokiaľ by auto bolo
havarované, boli by vymenené aj niektoré diely. Naviac sa jednalo o použité auto, nie nové. Nikdy mu

žalobca nezdôrazňoval, že mu má doniesť „neprestriekané auto“. Keby tomu tak bolo, určite by zobral
so sebou lakomer a sústredil by sa na tú jeho požiadavku. Žalovaný zdôraznil, že konal v dobrej viere,
myslel si, že žalobca bude rád, že mu doniesol vozidlo ešte o 4 roky novšie, ako on požadoval. Následne
ho žalobca poprosil, aby mu auto predal a preto dal inzerát na predaj vozidla. Zo začiatku bol problém
s predajom, pretože on auto nemal u seba a potom už sa záujemcovia o auto nehlásili. Preto inzerát

aj stiahol. Žalovaný tiež uviedol, že bol ochotný zaplatiť žalobcovi za prestriekanie celého vozidla a to
600,- Eur, keďže mal a aj má možnosť dať kvalitne auto prestriekať, ktoré prestriekanie auta mu môže
zabezpečiť aj toho času. Žalovaný v súvislosti so spísaním kúpnej zmluvy uviedol, že ju sám vyplnil,
žalobca ju podpísal na okresnom úrade, keď prihlasovali vozidlo, pred podpísaním kúpnej zmluvy boli
všetky doklady doručené žalobcovi a to aj test originality, ako aj ostatné doklady o technickej kontrole,

emisnej a podobne. Test kontroly originality vozidla predchádzal podpísaniu kúpnej zmluvy.

7. Žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že autom najazdil od predmetnej kúpy asi 10 000 km, vozidlo
neodparkoval ho u žalovaného z dôvodu, že potreboval s ním jazdiť. V súvislosti s kúpnou zmluvou
uviedol, že sa nedohodli o tom, čo bude v zmluve uvedené, že si Zmluvu prečítal a podpísal, aj keď

mu žalovaný uviedol, že to bude podľa Obchodného zákonníka, on sa do toho nerozumel, keďže ani
nevedel, aký je rozdiel medzi tým, keď sa píše kúpna zmluva podľa Obchodného resp. Občianskeho
zákonníka. Žalobca si Zmluvu len prečítal a podpísal, na ničom sa nedohadovali. Žalobcovi bolo jedno,
podľa ktorého zákonníka sa kúpna zmluva spíše, nechal to na žalovaného.

8. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že predmetná vec sa nemá posudzovať
v intenciách Obchodného zákonníka tak, ako to žalobca uviedol. Žalobca nenamietal, že Zmluva
bude podľa Obchodného zákonníka, ale jeho vôľa nesmerovala k tomu, aby tento právny vzťah bol
posudzovaný, vzmysleObchodnéhozákonníka,navyšepoukázalnato,ževôľamábyťprejavenájasne,
zrozumiteľne a má byť nepochybná. Preto si myslí, že aj vzhľadom na tieto skutočnosti je potrebné túto

vec posúdiť v medziach Občianskeho zákonníka. Tvrdenie žalobcu o tom, že mal upozorniť žalovaného
na to, že vozidlo nemá byť havarované a už vôbec nie prestriekané, považoval žalovaný za účelové
tvrdenie a poukázal na tú skutočnosť, že doposiaľ tak žalobca nevypovedal a ani v žalobe neuviedol
to, že by vozidlo nemalo byť ani len prestriekané, len na pojednávaní takto vypovedal, a preto sa podľanázoru žalovaného jedná len o účelové tvrdenie, ktorým reaguje na výsledky doposiaľ vykonaného
dokazovania. K spisovaniu Zmluvy žalovaný uviedol, že žalobca žiadal Zmluvu - písomnú - aby zmluvu
vytlačil cez internet, čo aj urobil, následne potom Zmluvu vypísali. Do formulára Zmluvy bolo potrebné

doplniť len údaje konkrétneho vozidla, ale nikdy sa nebavili o tom, že Zmluva bude podľa Obchodného
alebo Občianskeho zákonníka. Žalovaný uviedol, že sám sa žalobcu nepýtal na to, či zmluva bude podľa
Obchodného alebo Občianskeho zákonníka, pretože sám sa do toho nevyznal. Zdôraznil, že žalobca
nikdy nežiadal, aby mu doniesol neprestriekané auto a voľným okom nebolo ani viditeľné prestriekanie
vozidla. To sa dalo zistiť a odmerať len lakomerom.

9. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že voľba toho, či právny vzťah bude
posudzovaný podľa Obchodného, resp. Občianskeho zákonníka, nie je totožná s tým, či kúpna
zmluva bude uzavretá podľa vôle účastníkov. Voľba práva na posudzovanie práve tejto kúpnej zmluvy
a celého právneho vzťahu má byť účastníkmi dohodnutá, čo bolo nepochybne písomne a strany si
zvolili posudzovanie tohto právneho vzťahu - kúpnej zmluvy - podľa Obchodného zákonníka. Pokiaľ nie

je uvedené v Zmluve, aby auto nebolo prestriekané, nie je to tam preto, že túto vlastnosť vozidla si
žalobca vymienil pred uzavretím Zmluvy. V článku VII Zmluvy je uvedené, že „predávajúci prehlasuje, že
kupujúcemu nezamlčal žiadne skryté vady, resp. skutočnosti o technickom stave motorového vozidla“.
K tejto skutočnosti sa žalobca vyjadroval ústne, išlo o skrytú vadu, o ktorej žalovaný vedel a napriek
tomu neupozornil na túto vadu žalobcu.

10. Z výpovede svedkyne F. I. - G. Ž. - vyplýva, že spolu aj s manželom aj so žalovaným sa stretli na
SHELL-ke a pod altánkom sa bavili o tom, že žalovaný im prinesie auto. Dohodli sa, že to má byť
Octávia, nie combi, má to byť dieslové, jednoznačne nehavarované, neprestriekané. Určili si aj kúpnu
cenu - 6 000,- Eur. Žalovaný im tiež povedal, že keď pridajú na sume, že im prinesie auto ako nové, ktoré

majitelia „len zunovali a dali do bazára“. Na základe toho sa dohodli s manželom, že pridajú na cene.
Eštesarozprávaliomotore,nejakých100-105koníspomínali,kilometredo150000,dohodlisanafarbe
- mala byť biela, čierna alebo sivá. Vtedy sa dala aj záloha žalovanému v sume 3 500,- Eur. Následne už
len čakali, kedy sa im žalovaný ozve. Potom, keď už manžel mal auto, bol ho dať umyť a prišiel domov
s tým, že si myslí, že auto bolo prestriekané, ukázal aj jej, ktorá časť auta bola prestriekaná. Povedal jej

aj to, že volal žalovanému, ale sa nedohodli. Svedkyňa tiež potvrdila, že žalobca na aute jazdí.

11. Okrem výsluchu svedkyne sa súd oboznámil aj s dôkaznými listinami, ktoré sú súčasťou spisu
- s kúpnou zmluvou, uzavretou medzi predávajúcim a kupujúcim zo dňa 23. 10. 2016, technickým
preukazom motorového vozidla, odborným posudkom o kontrole originality vozidla, dodatkom k

odbornému posudku - meraním hrúbky povlakovej vrstvy, inzerátom, odstúpením od kúpnej zmluvy,
stanoviskom žalovaného k odstúpeniu, písomnými vyjadreniami žalobcu, ako aj písomnými vyjadreniami
žalovaného.

12. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1/ Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové

vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé, s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 262 ods. 1/ Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah,
ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravujú týmto zákonom. Podľa odseku 2/ dohoda podľa

odseku 1/ vyžaduje písomnú formu.

14. Podľa ust. § 436 ods. 1/ písm. d/ Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená
zmluva podstatným spôsobom, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 345 ods. 2/ Obchodného zákonníka, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné,
ak strana porušujúca zmluvu vedela, v čase uzavretia zmluvy, alebo v tomto čase, bolo rozumné

predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu, alebo z okolností, za ktorých bola
zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinnosť pri takom porušení zmluvy.
Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.17. Podľa ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu
povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a
zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

18. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žaloba žalobcu je nedôvodná a neopodstatnená.
Súd je toho názoru, že pokiaľ sa účastníci môžu dohodnúť, že ich vzťah sa bude posudzovať podľa
Obchodného zákonníka, musel by to upravovať Občiansky zákonník, preto nemožno súhlasiť s názorom
žalobcu, ktorý tvrdí, že v danom prípade účastníci sporu sa mohli dohodnúť, že ich vzťah sa bude

posudzovať podľa Obchodného zákonníka. K takejto dohode v skutočnosti ani nedošlo, keďže sám
žalobca vo výpovedi na pojednávaní, zo dňa 10. 10. 2017 (č. l. 40) spisu priznal, že kúpnu zmluvu
len podpisoval, že všetky údaje dopĺňal v kúpnej zmluve žalovaný a preto nemožno hovoriť, že medzi
účastníkmi došlo k „dohode“. K dohode došlo len ohľadne predaja motorového vozidla, pretože prejavy
účastníkov zhodne smerovali k uzavretiu kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej žalovaný odpredal žalobcovi
osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octávia, bielej farby za dohodnutú kúpnu cenu. Medzi účastníkmi

takto došlo k vyplateniu kúpnej ceny žalobcom, žalovanému a k odovzdaniu motorového vozidla
žalovaným, žalobcovi.

19. Súd vzťah medzi účastníkmi posudzoval, v zmysle ustanovenia § 588 a nasl. Občianskeho
zákonníka, keď predávajúcemu z kúpnej zmluvy vznikne povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať

a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Medzi
účastníkmi konania v súvislosti s kúpnou zmluvou sa predmetný vzťah takto spravoval v zmysle
Občianskeho zákonníka.

20. Podľa § 1 ods. 2/ Občianskeho zákonníka, Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických

a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy, vyplývajúce z
práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

21. Podľa § 2 ods. 3/ Občianskeho zákonníka, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné
práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy

ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

22. V zmysle citovaného ustanovenia v rámci zmluvnej voľnosti si subjekty môžu občianskoprávny vzťah
a ich obsah usporiadať slobodne, odlišne aj od úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, pokiaľ to
zákon výslovne nezakazuje. Musí však dôjsť k vzájomnej dohode medzi účastníkmi a k takejto dohode

v danom prípade medzi účastníkmi nedošlo. Zo strany žalobcu ide o rozporné tvrdenia, keď na jednej
stranetvrdí,žejehovzťahsožalovanýmjepotrebnéposudzovať,podľaustanovenia§436ods.1/anasl.
Obchodného zákonníka, lebo je to uvedené v kúpnej zmluve, avšak priznáva, že sa na tom nedohodli,
a na druhej strane tvrdí, že uzavretá zmluva o kúpe motorového vozidla je absolútne neplatná, v zmysle
ustanovenia§39Občianskehozákonníka.Súdpoukazujenato,ževsúvislostisustanovením§436ods.

1/ Obchodného zákonníka nebolo naplnené predmetné ustanovenie na odstúpenie od zmluvy, keďže
nebolaporušenázmluvapodstatnýmspôsobom(dodanímtovarusvadami),keďžežalobcasinevymienil
vlastnosti motorového vozidla v písomnej kúpnej zmluve a keďže došlo k prevzatiu motorového vozidla
na základe kúpnej zmluvy a zaplateniu kúpnej ceny motorového vozidla, ktoré motorové vozidlo žalobca
doposiaľ užíva, súd predmetnú kúpnu zmluvu nemôže považovať za absolútne neplatnú. Naopak,

motorové vozidlo žalobca užíva a pokiaľ žalobca preukáže eventuálne vadu, ktorá je na motorovom
vozidle a pokiaľ by preukázal, že vec je neupotrebiteľná, by mal právo od zmluvy odstúpiť. Žalobca však
motorové vozidlo využíva, nepreukázal, že vada, o ktorú ide, robí vec neupotrebiteľnou. Žalobcovi by
vzniklo právo prípadne na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s vadou, ktorá
vyšla najavo, na ktorú ho predávajúci neupozornil. Takto by kupujúcemu vzniklo právo na primeranú

zľavu z dojednanej kúpnej ceny, zodpovedajúcej povahe a rozsahu vady a len keby sa jednalo o
vadu, ktorá by vec robila nepotrebiteľnou, by kupujúci, teda žalobca mal právo od zmluvy odstúpiť.
V neposlednom rade súd poukazuje na tú skutočnosť, že v zmysle vyššie citovaného Obchodného
zákonníka ustanovenia § 261 - sú upravené záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ktoré sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti. V danom prípade sa nejedná o subjekty, ktoré sú podnikateľmi, a v súvislosti

so zásadou zmluvnej voľnosti, kedy dochádza k rozšíreniu pôsobnosti Obchodného zákonníka na
záväzkovévzťahy,ktorébysainakriadiliustanoveniamiObčianskehozákonníka,jesmerodajnériešenie
toho-ktorého zmluvného vzťahu, keď zmluvné strany sa môžu dohodnúť, ktorým zákonníkom sa
bude spravovať ich záväzkový vzťah. Súd, ako je aj vyššie uvedené poukazuje na tú skutočnosť, žek takejto dohode medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nedošlo. Preto má súd za to, že predmetný
vzťah sa spravuje Občianskym zákonníkom vyššie citovaného ustanovenia § 588. V danom prípade,
keďže žalobca považuje za vadu prestriekanie motorového vozidla, táto skutočnosť nezakladá dôvod

na odstúpenie od zmluvy, keďže žalobca od zmluvy odstupoval nie pre poškodenie vozidla, ale preto,
že vozidlo vykazovalo znaky po prestriekaní. Prestriekanie motorového vozidla nie je dôkazom o tom,
že predmetné vozidlo bolo prípadne účastné na dopravnej nehode.

23. Pokiaľ žalovaný navrhol doplniť dokazovanie znaleckým posudkom na posúdenie, či predmetné

vozidlo bolo havarované, resp. nebolo, súd takýto návrh žalobcu zamietol, pretože takéto dokazovanie
by bolo nadbytočné, keďže medzi stranami sporu nie je sporné, že vozidlo bolo prestriekané a to, či bolo
vozidlo havarované, resp. nie, nie je predmetom tohto sporu.

24. Podľa § 149 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, prostriedkami procesného
útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení

protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a
hmotnoprávne námietky.

25. Podľa § 150 ods. 1/, 2/ Civilného sporového poriadku, strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a

rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

26. Podľa § 151 ods. 1/, 2/ Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktorého sa týkajú
jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je

popretie neúčinné.

27. Podľa § 152 Civilného sporového poriadku, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany,
spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

28. Súd z dôvodov vyššie uvedených s poukazom na vyššie citované ustanovenia, žalobu v celom
rozsahu zamietol ako nedôvodnú a neopodstatnenú a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

29.Výrokonáhradetrovkonaniasaopieraoustanovenie§255ods.1/,2/Civilnéhosporovéhoporiadku,

podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1/, 2/ Civilného
sporového poriadku: o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Žalovaný mal v konaní úspech v celom rozsahu a preto mu bolo priznané právo na náhradu trov
v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.