Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 9, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/133/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416205840
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6416205840.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Intrum

Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní právne zastúpený JUDr. Ján
Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: R. T., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. Č.. XX,
U., v konaní o zaplatenie 382,95 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.06.2016 žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť
zaplatiť sumu 382,95 Eur s úrokom z omeškania 9,5 % ročne z tejto sumy od 17.10.2011 do zaplatenia

v podstate tvrdiac, že ide o škodu, ktorú žalovaný spôsobil jeho právnemu predchodcovi neoprávneným
odberom zemného plynu a to v dôsledku absencie zmluvy o jeho dodávke. Cena neoprávnene
odobratého zemného plynu bola žalovanému vyúčtovaná faktúrou splatnou dňa 06.10.2011, ktorú však
žalovaný neuhradil, pričom pohľadávka z tejto faktúry bola žalobcovi postúpená zmluvou o postúpení
zo dňa 20.07.2015.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 05.10.2016 č. k. 20C/133/2016-19, proti ktorému

podal žalovaný včas odôvodnený odpor. Namietal, že žalovaná faktúra je premlčaná, lebo premlčacia
doba štyroch rokov je maximálna doba na podanie, pričom nerozumie za čo je žalovaná faktúra, podľa
neho je vymyslená a vidí ju prvýkrát. Ďalej doslova uviedol, že neoprávnený odber nie je možný, pretože
by došlo k odpojeniu a bolo by to vyriešené, zobral by sa plynomer a tým by to skončilo. Preto žiadal
platobný rozkaz zrušiť z dôvodu uplynutia premlčacej doby.

3. Vzhľadom na včasné podanie (vecne odôvodneného) odporu žalovaným súd potom s poukazom na

ust. § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku uznesením zo dňa 30.12.2016 č. k. 20C/133/2016-24
platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu. Následne súd zaslal právnemu zástupcovi žalobcu odpor na
vyjadrenie (doručenka na č.l. 25 spisu), no tento nereagoval.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 177 ods. 2 písm. a) Civilného
sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko išlo iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala

2.000,- Eur.

5. Žalobcom predloženými listinnými dôkazmi mal súd potom za preukázané, že obrana žalovaného
námietkou premlčania je dôvodná, pretože žalovaná pohľadávka je skutočne premlčaná. Zo žalobcompredloženej faktúry (č.l. 5 a nasl. spisu) totiž vyplýva, že spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. touto faktúrou
vystavenou dňa 22.09.2011 fakturovala žalovanému k úhrade sumu 482,95 Eur pozostávajúcu zo sumy
301,30 Eur ako škody za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie od 19.06.2011 až 12.09.2011

(ktorý výpočet škody bol špecifikovaný v priloženej prílohe) a zo sumy 181,65 Eur za náklady zisťovania
neoprávneného odberu. Faktúra bola splatnou dňa 06.10.2011 a ako je zrejmé z predloženej zmluvy
o postúpení zo dňa 20.07.2015 (č.l. 11 a nasl. spisu) a oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa
03.09.2015 (č.l. 10 spisu), nárok na zaplatenie tejto faktúry v rozsahu sumy 382,95 Eur s príslušenstvom
bol postúpený spoločnosťou SPP - distribúcia, a.s. žalobcovi ako postupníkovi.

6. V danom prípade sa jednalo nepochybne o občianskoprávny a nie o obchodnoprávny vzťah (kedy
je podľa § 397 Obchodného zákonníka všeobecná premlčacia doba štvorročná, ako na to nesprávne
poukazoval žalovaný). Preto premlčanie bolo treba posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,
ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§
101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka a ak sa dlžník premlčania

dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

7. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Špecificky je upravená premlčacia doba ohľadne práva na náhradu
škody v ust. § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka tak, že právo na náhradu škody sa premlčí za

dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (tzv. subjektívna
premlčacia doba) s tým, že najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak
ide o škodu na zdraví (tu ide o tzv. objektívnu premlčaciu dobu). Treba pritom podotknúť, že vzájomný
vzťah subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo

sa premlčí, aj keď poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Súčasne podľa § 111 Občianskeho
zákonníka platí, že zmena v osobe veriteľa (teda ani v dôsledku postúpenia pohľadávky podľa § 524
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako tomu bolo v súdenej veci) alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

8. Pokiaľ potom v prejednávanej veci právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému škodu za
neoprávnený odber faktúrou vyhotovenou dňa 22.09.2011, evidentne v uvedený deň mal vedomosť o
tom, že mu vznikla škoda v konkrétnej výške a že je za ňu zodpovedný žalovaný (lebo logicky, inak by
ju vystaviť nemohol). Od tohto dňa teda začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa §
106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a táto uplynula v súlade s pravidlami počítania času podľa § 122

ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka uplynutím dňa 23.09.2013 (nakoľko deň 22.09.2013 bol nedeľou).
Keďže žaloba bola žalobcom na súd podaná dňa 29.06.2016, stalo sa tak dávno po uplynutí dvojročnej
premlčacej doby a to vzhľadom na námietku vznesenú žalovaným muselo viesť súd k zamietnutiu žaloby
v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (premlčané právo nemožno veriteľovi priznať ak sa
dlžník premlčania dovolá). Súd tu ešte dodáva, že síce faktúra člení fakturovanú sumu na dve položky

(škoda za neoprávnený odber + náklady zisťovania), no obe sú z hľadiska právneho posúdenia škodou
(kvalifikovateľnou podľa všeobecného ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a preto aj
ohľadne „nákladov zisťovania NO“ bolo potrebné aplikovať uvedenú právnu úpravu premlčania práva
na náhradu škody. Už potom možno snáď len podotknúť, že žalovaný nárok by bol premlčaný aj keby
súd aplikoval všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka, lebo túto by

zasa bolo treba počítať odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry (kedy veriteľ mohol po uplynutí
lehoty na plnenie prvý krát podať žalobu) a teda táto by uplynula dňa 06.10.2014, t.j. takisto dávno pred
podaním žaloby na súd.

9. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol a vzhľadom na akcesorickú povahu úrokov z omeškania súd

musel takisto z dôvodu premlčania zamietnuť žalobu aj ohľadne úrokov z omeškania.

10. O trovách konania súd rozhodol vzhľadom na plný úspech žalovaného podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a nakoľko mu žiadne trovy nevznikli, vyslovil súd, že mu voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.