Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/159/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512010319
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2512010319.6

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny
Stanislavskej a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci vedenej proti odsúdenému Y. W., narodenému
dňa X. H. XXXX, trvale bytom XXX XX T. X., ul. W. T. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v
ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a), písm. b), písm. d) Trestného zákona, o žiadosti odsúdeného o upustenie od výkonu ochranného

protialkoholického liečenia ústavnou formou, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18.
decembra 2018 v Trnave sťažnosť odsúdeného Y. W. proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa
16. novembra 2018, č. k. 2T/54/2012-503 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného Y. W. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdPiešťanyuznesenímzodňa16.novembra2018,č.k.2T/54/2012-503rozhodolnasledovne

(citácia):
„ I. Podľa § 142 odsek 1 Trestného poriadku súd priberá do konania znalkyňu z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Ľubicu Ondrisovú, miesto výkonu činnosti Rekreačná 2, Piešťany,
zapísanú v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pod evidenčným číslom:
914212, na vyšetrenie odsúdeného Y. W., nar. X.X.XXXX v R., trvale bytom T. X., Ľ. T. XXX/XX, t. č. v
ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou a na podanie znaleckého posudku.

II. V znaleckom posudku je potrebné po oboznámení sa so spisovým materiálom, zdravotnou
dokumentáciou odsúdeného a po vykonaní vyšetrenia odsúdeného posúdiť nasledovné:
1. Je odsúdený v súčasnosti závislý od návykových látok?
2. Je u odsúdeného potrebné vykonanie ochranného ústavného protialkoholického liečenia uloženého
mu rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/54/2012 zo dňa 10.12.2012, právoplatným dňa
25.6.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/6/2013 zo dňa 25.6.2013 a to

vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od jeho predchádzajúceho vyšetrenia, vzhľadom na skutočnosť, že
prevažne od vyšetrenia v roku 2012 bol vo výkone trestu odňatia slobody, ako aj vzhľadom na súčasný
zdravotný stav odsúdeného?
3. Uveďte iné závažné skutočnosti, ktoré počas vypracovávania znaleckého posudku vyjdú najavo a je
potrebné o nich súd informovať a majú podstatný vplyv a význam pre rozhodnutie v danej veci.
III. Na podanie písomného znaleckého posudku sa znalkyni určuje lehota 30 pracovných dní od

doručenia spisového materiálu a predloží ho súdu písomne v troch vyhotoveniach.“
Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie nasledovne (citácia):
„Rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/54/2012 zo dňa 10.12.2012 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/6/2013 zo dňa 25.6.2013 bol Y. W. uznaný za vinného z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b), písmeno d) Trestného
zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne so zaradením

do ústavu so stredným stupňom stráženia a súčasne mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenieústavnouformou.Dňa7.2.2014súdodsúdenémunariadilvýkonústavnéhoochrannéholiečeniavústave
na výkon trestu odňatia slobody.
Žiadosťou doručenou súdu dňa 6.12.2017 odsúdený požiadal o zrušenie ochrannej liečby. V odôvodnení

žiadosti uviedol, že sa jeho zdravotný stav zhoršil, prekonal infarkt miokardu a operáciu pľúc po nádore.
Taktiež chodí ku kardiológovi a mal by ísť na operáciu upchatých ciev na nohách. Ďalej uviedol, že má
vysoký stupeň rizika infarktu a cukrovku, ktorá sa mu zhoršuje. Ak by chcel požívať alkohol, bola by to
pre neho istá smrť.
V podaní doručenom súdu dňa 20.2.2018 odsúdený uviedol, že žiada o upustenie od ochranného

liečenia, nakoľko doposiaľ mu vo výkone trestu nezačal výkon ochranného liečenia, hoci už uplynula
dlhá doba od jeho nariadenia. Podľa odsúdeného ochranného liečenie už nie je potrebné ani účelné.
Dňa 28.2.2018 ústav na výkon trestu oznámil, že odsúdený je zaradený v poradovníku na výkon
ochranného liečenia, avšak toto doposiaľ nezačal vykonávať.
Znalkyňa MUDr. Ľubica Ondrisová v podaní zo dňa 1.5.2018 na žiadosť súdu, po oboznámení sa zo
žiadosťami odsúdeného uviedla, že u odsúdeného je závislosť od alkoholu prítomná v psychickej i

telesnej zložke závislosti, keďže požíva alkoholické nápoje denne, tolerancia na alkohol sa mu začína
znižovať a pociťuje abstinenčné prejavy. V opitosti býva slovne, predmetne aj fyzicky agresívny a uvoľnia
sa mu prirodzené brzdiace mechanizmy. V pití je nezdržanlivý, toto nedokáže ovládať ani abstinovať.
Je nedostatočne motivovaný a kvôli absencii motivácie neboli doterajšie protialkoholické liečby účinné.
Keďže u odsúdeného, ktorý je závislý od alkoholu predchádzajúca protialkoholická liečba nemala

na neho efekt, znalkyňa mu navrhla ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Znalkyňa
poukázala na to, že výkon trestu sa nerovná výkonu liečenia, preto navrhla, aby odsúdený absolvoval
výkon ochrannej protialkoholickej liečby, pričom ústavná forma je vhodnejšia na osvojenie si pravidiel
a zručností, ktorými by sa dala dosiahnuť abstinencia a celková zmena životného štýlu. Liečbu nie je
možné a priori odpísať, i keď aktuálna prognóza u odsúdeného je menej priaznivá, najmä pre jeho

osobnostnú štruktúru a neochotu zmeniť svoje postoje a návyky.
Okresný súd Piešťany uznesením z 27. júna 2018 sp. zn. 2T/54/2012 rozhodol, že neupúšťa od výkonu
ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou uloženého odsúdenému v tejto trestnej veci.
Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 5Tos/130/2018 zo dňa 25.10.2018 na základe sťažnosti
odsúdeného napadnuté uznesenie zrušil a uložil okresnému súdu, aby vo veci konal a rozhodol. Z

odôvodnenia uznesenia vyplýva, že okresný súd pochybil, keď do konania nepribral znalca z odboru
zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, pričom nie je postačujúce iba vyjadrenie znalkyne, ktorá vo veci
vypracovávala znalecký posudok, pričom k vyšetreniu odsúdeného znalkyňou prišlo v roku 2012. Od
uvedenej doby bol odsúdený vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody a taktiež prišlo k zmene
jeho zdravotného stavu v zmysle lekárskych správ, ktoré odsúdený predložil do spisového materiálu.

Úlohou okresného súdu je aby do konania pribral znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria
na posúdenie závislosti odsúdeného od návykových látok a či je u odsúdeného potrebné vykonanie
ochranného ústavného protialkoholického liečenia uloženého mu v tejto trestnej veci.
Podľa § 142 odsek 1 Trestného poriadku, ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je postup podľa §
141 postačujúci, priberie orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu znalca

na podanie znaleckého posudku. Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť zložitej, priberú sa dvaja
znalci. Dvoch znalcov treba pribrať vždy, ak ide o pitvu mŕtvoly.
Podľa § 145 odsek 1 Trestného poriadku, úlohy, ktoré má znalec riešiť z hľadiska svojej odbornosti, sa
mu určia spravidla v uznesení o pribratí znalca, a to formou otázok. Treba dbať pritom na to, že znalec
nie je oprávnený riešiť právne otázky ani hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť právne závery. Znalcovi

treba umožniť, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi.
Možno mu tiež dovoliť, aby sa zúčastnil na výsluchu obvineného, svedkov alebo pri vykonávaní iných
dôkazov. Na návrh znalca možno tiež vykonať dôkazy, ktoré potrebuje na účely podania posudku. Pri
takom dokazovaní má právo byť prítomný a vypočúvaným osobám môže klásť otázky. Znalcovi možno
zapožičať spis.

Podľa § 144 odsek 1 Trestného poriadku, znalec sa upozorňuje na povinnosť bez odkladu oznámiť
skutočnosti, pre ktoré by mohol byť vylúčený alebo ktoré mu vo veci bránia byť činný ako znalec. Tiež
sa poučuje o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch
vedome nepravdivého znaleckého posudku.
Podľa 347 odsek 1 Trestného zákona (Nepravdivý znalecký posudok, tlmočnícky úkon a prekladateľský

úkon), kto ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ
a) pred súdom, prokurátorom alebo policajtom v trestnom konaní alebo pred súdom v civilnom procese
a v správnom súdnom procese, alebo v exekučnom konaní, alebo v konaní pred orgánom verejnejsprávy, alebo pred rozhodcovským súdom uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre
rozhodnutie, alebo takú okolnosť zamlčí, alebo
b) pri podávaní znaleckého posudku alebo vykonávaní tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu na

podklade zmluvy inému spôsobí malú škodu tým, že uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný
význam pre osobu, ktorej sa znalecký posudok alebo tlmočnícky alebo prekladateľský úkon týka,
alebo má podstatný význam pre rozhodnutie, ktorého je znalecký posudok alebo tlmočnícky alebo
prekladateľský úkon podkladom, alebo ak takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na jeden
rok až päť rokov.

Podľa § 347 odsek 2 Trestného zákona, odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) z osobitného motívu.
Podľa § 347 odsek 3 Trestného zákona, odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný

následok.
Vzhľadomnato,žeprerozhodnutieožiadostiodsúdenéhooupustenieodvýkonuochrannéholiečeniaje
potrebné znova posúdiť závislosť odsúdeného od návykových látok ako aj posúdiť dôvodnosť vykonania
ochranného ústavného protialkoholického liečenia uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Piešťany
sp. zn. 2T/54/2012 zo dňa 10.12.2012, právoplatným dňa 25.6.2013 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Trnave sp. zn. 3To/6/2013 zo dňa 25.6.2013, súd do konania pribral znalkyňu a rozhodol
spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.“
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť odsúdený Y. W. a odôvodnil ju
nasledovne (citácia):
„Dolupodpísaný Y. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. W. T. XXX, XXX XX T. X., okr. R., t. č. vo

výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, okr. Trnava, týmto podávam sťažnosť
proti uzneseniu OS Piešťany, sp. zn. 2T/54/2012 IČS 2512010319 zo dňa 16.11.2018, doručeného dňa
23.11.2018 vzhľadom na osobu znalca, t. j. pribraniu do konania znalkyňu z odboru zdravotníctva a
farmácia, odetvie psychiatria MUDr. Ľubica Ondrisová, Rekreačná 2, Piešťany a to z dôvodu, že podľa
§ 144 ods. 1 Tr. por. č. 301/2005 Z. z. sú skutočnosti, pre ktoré by mala byť vylúčená a nahradená iným

znalcom, napr. z Trnavy, kde vykonávam trest.
S dotyčnou znalkyňou sa osobne poznám ešte z civilu, v dobe pred trestným stíhaním cca v roku 2011
som bol za ňou v poliklinike na I. poschodí, lebo som trpel nespavosťou a depresiou a potreboval
som doporučenie na liečenie. Už v tej dobe mala k mojej osobe neadekvátny prístup. Neskôr som sa
dozvedel, že vo všeobecnosti je známa svojou neznášanlivosťou voči občanom rómskej menšiny (čo

som aj ja)., kvôli čomu sme mali konflikt. Nakoniec som získal doporučenie od iného Dr. psychiatrie a
dobrovoľne som nastúpil na liečenie vo T. M..
Neskôr vo svojich znaleckých posudkoch bola proti mne zaujatá vo veci, predpojatá a riešila otázky
právne a dôkazné nad rámec svojich úloh daných podľa § 145 Tr. por. Dokonca v rozpore so zákonom
navrhla dvakrát ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou a to v trestnom konaní a následných

rozsudkoch OS Piešťany sp. zn. 2T/186/2011 sp. zn. 2T/54/2012 a teda de facto mám 2x uložené
ochranné liečenie, o ktorých sa duplicitne rozhoduje. Podľa môjho názoru, ak je ochranné liečenie
raz už uložené v rozsudku, tak v ďalšom rozsudku súd len ponecháva v platnosti výroky a nariadenia
predošlého rozsudku a neukladá liečenie duplicitne.
Dotyčná znalkyňa po 6 rokoch uvádza súdu skutočnosti tak, ako keby boli aktuálne, napr. „odsúdený

je závislý od alkoholu v psychickej i telesnej zložke závislosti, keďže požíva alkohol denne..., v pití je
nezdržanlivý. Toto nedokáže ovládať ani abstinovať - čiže znalkyňa sa ako keby zle orientovala v čase,
alebo ako som už uviedol - je zaujatá, predpojatá, rasovo netolerantná, rieši veci nad rámec svojej
kompetentnosti s porušovaním zákonom daných úloh.
Ako môže niekto teraz zaručiť, že sa odosobní a že vypracuje iný znalecký posudok, než aký vo svojich

vyjadreniach už v podstate prejudikovala. Podľa môjho názoru, aj keď zistí skutočnosti hovoriace v môj
prospech (zdravotný stav, posudky pedagógov a psychológov ÚVTOS, prípadne moje rodinné vzťahy,
moje názory do budúcnosti, predstavy o mojom ďalšom živote - plány, ciele, motivácie atď.) sú veľké
pochybnosti, že bude objektívna, nad vecou a že by rozhodla úplne opačne než sa už dopredu, bez
akéhokoľvek zisťovania, vyjadrila. Veď tým by potvrdila svoje pochybenie, čo by mohlo mať aj trestné

následky podľa ustanovení § 347 Tr. zák. č. 300/2005 Z. Z.
Ja som si vedomý, že otázka uloženia, resp. upustenia od ochranného liečenia je diskutabilná, ale počas
výkonu trestu som sa viackrát stretol s výrokmi súdnych znalcov, že: „Vzhľadom na predošlé neúspešné
liečenia, nespoluprácu, sú ďalšie liečenia neúčelné atď.“ Tak, ako to je v ustanovení § 73 ods. 3 Tr. zák.formálne a neúčelné by bolo opätovné uloženie ochranného liečenia - judikatúra k § 73 a § 74 Tr. zák.
R č. 30/1982 (pozri R č. 46/1977, R č. 54/1979, R č. 18/1981 a R č. 50/1983).
Dotyčná znalkyňa kvôli zaujatosti tieto fakty neberie do úvahy a predpojato a možno z osobitého motívu

tvrdí subjektívne nezmysly.
Takisto chcem súdu podotknúť, že keby sa ohľadom ochranných liečení uložených popri trestoch odňatia
slobody postupovalo v súlade so zákonom, tak by sme už vo veci nič nemuseli riešiť, lebo by som
mal predmetné ochranné liečenie už vykonané - ukončené v zmysle ust. § 74 ods. 1 Tr. zák. „Ak sa
ochrannéliečenieukladápoprinepodmienečnomtresteodňatiaslobody:Jehovýkonsaspravidlazačína

po nástupe výkonu trestu v ÚVTOS.“ Čo je v podstate logické, lebo závislosť je choroba, ktorú treba
neodkladne liečiť, kým sú aktuálne príznaky, následky atď. a nie ako v mojom prípade - ani po cca 6
rokoch nebolo ani začaté a okolnosti, pre ktoré mi bolo ochranné protialkoholické liečenie uložené, už
zanikli, preto je moja žiadosť o upustenie opodstatnená, dôvodná a v súlade s ustanovením § 74 ods.
3 Tr. zák.
Ako príklad uvádzam, že som mal operované pľúca - nádory, liečený ako astmatik a prestal som fajčiť!

Som kardiologický pacient - čaká ma operácia v NÚSCCH v U., srdcovo-cievne problémy - alkohol by
bola moja smrť - ja si to uvedomujem. Tak ako môže niekto tvrdiť, že nebudem abstinovať...?!
Z horeuvedených dôvodov žiadam, aby dotyčná znalkyňa bola vylúčená z konania a bol pribratý nový
znalec, ktorý objektívne zistí aktuálny stav tak, aby mohol súd v súlade so zákonom rozhodnúť o mojej
žiadosti o upustení od ochranného liečenia.“

Prokurátor sa k sťažnosti nevyjadril.
Vec bola sťažnostnému súdu predložená s predkladacou správou dňa 4. decembra 2018.
Písomným podaním zo dňa 11. decembra 2018 sa znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie
psychiatria MUDr. Ľubica Ondrisová vyjadrila k dôvodom sťažnosti Y. W. nasledovne (citácia):
„Vo všetkých troch posudkoch som dospela k záveru, že menovaný je závislý od alkoholu, pričom táto

závislosť bola plne rozvinutá v psychickej telesnej zložke, to znamená, že po tzv. odňatí alkoholu sa u
menovaného rozvinul abstinenčný syndróm.
Posudzovaný bol evidovaný psychiatrickej ambulancii R. od 4/2011, pričom jeho ambulantné návštevy
boli sporadické, nedodržiaval doporučený abstinenčný režim, nedodržiaval doliečovacie aktivity
(návštevyKlubuabstinentov).Vminulostiabsolvovaldveústavnénariadenéprotialkoholickéliečby,ktoré

boli bez efektu. V apríli 2011 bol prijatý za účelom dobrovoľnej protialkoholickej liečby do Psychiatrickej
nemocnice R., odkiaľ bol ale na jeho vlastnú žiadosť predčasne po jednom mesiaci prepustený, od
septembra do začiatku decembra 2011 absolvoval kompletnú protialkoholickú liečbu na psychiatrickom
oddelení T. M., po prepustení opäť zrecidivoval a začal piť alkoholické nápoje. Proband požíval
alkoholické nápoje prakticky denne, tolerancia na alkohol sa mu začala znižovať, pil aj cez deň, na

popravku, pri nedoplnení/ hladiny alkoholu začínal pociťovať abstinenčné prejavy - nervozitu, potenie,
triašku. V opitosti býval slovne, predmetne a aj fyzicky agresívny, v opilosti sa mu uvoľnili prirodzené
brzdiace mechanizmy. V pití bol nezdržanlivý a chýbala mu stop-reakcia, nedokázali pitie alkoholu
ovládať, nedokázal abstinovať.
Alkohol znova a znova požíval napriek tomu. že boli prítomné nepriaznivé dôsledky pitia zdravotné,

spoločenské, sociálne (vrátane justičného postihu).
Menovaný je presvedčený, ako udáva vo svojej sťažnosti, že si uvedomuje, že alkohol by bola jeho smrť
a ako môže kto tvrdiť, že nebude abstinovať?
Prečo potom menovaný neabstinoval aj v minulos1 i, ale naopak, v dôsledku opitosti sa opakovane
dopúšťal protispoločenskej činnosti s následným uložením trestu odňatia slobody? Je pravdou, že

ako znalkyňa som menovanému uložila v každom z troch posudkov ústavné protialkoholické liečení. ,
ale ja ako znalkyňa neevidujem prehľad, či už bolo posudzovanému ochranné liečenie uložené alebo
nie a či teda vznikla duplicita alebo nie. Trvám na svojom názore , že výkon trestu nerovná sa
protialkoholickému liečeniu a je škoda, že organizácia ochranných liečení v ústavoch pre výkon trestu je
taká, že neumožňuje odsúdeným čo najskôr podrobiť sa im. Treba si uvedomiť, že, vo výkone trestu sa

odsúdený nachádza v tzv. vynútenej abstinencii, nepije, lebo nemá k tom možnosti. Úplne iná situácia
nastane, ak bude prepustený z výkonu trestu a práve na to má slúžiť ochranná ústavná protialkoholická
liečba, aby dotyčného na život na slobode a všetky nástrahy s tým spojené (vo vzťahu k alkoholu)
pripravila.
Odmietam vyhlásenie sťažovateľa, že som zaujatá. Ak by som sa cítila vo veci zaujatá, tak by

som to oznámila príslušníkom/ vyšetrovateľom PZ ak, ako to káže vyhláška o znalcoch a posudky by
som nevypracovala.
Takisto odmietam vyhlásenia sťažovateľa, že som nad rámec svojich kompetencii riešila právne veci
alebo dôkaz, to je úplný nezmysel, poznám vyhlášku o znalcoch aj príslušné odseky trestného poriadkutýkajúce sa znaleckej činnosti. Koniec koncov všetky tri mnou vypracované posudky sú k dispozícii k
nahliadnutiu a okrem výpisu zo spisu, výpisu zo zdravotnej dokumentácie a vlastného psychiatrického
vyšetrenia v nich nie je žiadne hodnotenie dôkazov a právnych záležitostí, nakoľko to je čisto v

kompetencii OČTK.
Často sa stáva, keď má príslušník rómskej menšiny nejaké problémy s autoritou, inštitúciou a táto
nevyhovie jeho (často neodôvodneným) požiadavkám, je daná autorita alebo inštitúcia obvinená z
rasizmu.
Pokladám obvinenie mojej osoby z neznášanlivosti voči rómskym občanom za úplne nemiestne a

vymyslené, je to klamstvo, účelné vyjadrenie s cieľom dosiahnuť výmenu znalca (na mojej psychiatrickej
ambulancii roky pracovala zdravotná sestra rómskeho pôvodu a stále chodí ku mne pracovať na zástup).
Naopak, mám dojem, že odsúdený je zaujatý voči mne ako znalkyni (viď 2 stranová, ničím nepodložená,
účelová sťažnosť). Sama za seba môžem povedať, že netrvám na tom, aby som vypracovala na
menovaného znalecký posudok, aj keď sa necítim zaujatá. O tejto veci musí ale rozhodnúť príslušný
súd.“

Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade sťažnosti odsúdeného preskúmal podľa § 192
ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým môže
sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a tak dospel k
záveru, že sťažnosť odsúdeného Y. W. nie je dôvodná.
Ako vyplýva už z vyššie uvedeného (viď odôvodnenie teraz napádaného uznesenia), v predmetnej veci o

dotknutejproblematikeužvminulostirozhodovalinýsenátsťažnostnéhoKrajskéhosúduvTrnave.Tento
uznesením č. k. 5Tos/130/2018-500 zo dňa 25. októbra 2018 prakticky rozhodol o potrebe doplnenia
dokazovania pribratím do konania znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie na posúdenie
závislosti odsúdeného od návykových látok a potreby vykonania uloženého ochranného ústavného
protialkoholického liečenia vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od jeho predchádzajúceho vyšetrenia a

vzhľadom na skutočnosť, že prevažne od vyšetrenia od roku 2012 bol vo výkone trestu odňatia slobody
ako aj vzhľadom na súčasný zdravotný stav odsúdeného.
Uznesenie Krajského súdu v Trnave. č. k. 5Tos/130/2018-500 zo dňa 25. októbra 2018 je odôvodnené
nasledovne (citácia):
„Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 74 odsek 3 Trestného zákona s poukazom na §

447 odsek 1 Trestného poriadku neupustil od výkonu ochranného protialkoholického liečenia ústavnou
formou uloženého odsúdenému Y. W. rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/54/2012 zo dňa
10.12.2012, právoplatný dňa 25.6.2013.
Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č. l. 489 - 490 spisu, v ktorom uviedol, že
z vykonaného dokazovania mal preukázané, že pred začatím výkonu ochranného protialkoholického

liečenia ústavnou formou nezanikli okolnosti, pre ktoré bolo toto liečenie odsúdenému uložené.
Odsúdený doposiaľ nenastúpil výkon ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, pričom
je zaradený v poradovníku na výkon tohto liečenia, keďže od 26.9.2013 sa nachádza vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu má končiť 26.1.2020.
Odsúdený požiadal o upustenie od ochranného liečenia ústavnou formou, lebo vo výkone trestu nemôže

piťapodľajehonázoruniejevýkontohtoopatreniaužpotrebnýaúčelný,avšakzoznámeníodsúdeného
vyplýva, že pri rozhodovaní o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bolo
nevykonanie ústavného liečenia zohľadnené, preto z tohto hľadiska podanie odsúdeného sa javí ako
účelové s cieľom dosiahnuť jednoduchšie podmienečné prepustenie z výkonu trestu. Okrem toho
poukázal na to, že znalkyňa jednoznačne k žiadosti odsúdeného uviedla, že jeho závislosť od alkoholu

je prítomná v psychickej i telesnej zložke, pod jej vplyvom je odsúdený agresívny, bez prirodzených
brzdiacich mechanizmov. Predchádzajúce liečby ambulantnou formou neboli účinné a ústavná forma
liečby je podľa znalkyne pre odsúdeného vhodnejšia pre osvojenie si pravidiel a zručností, ktorými by
sa dala dosiahnuť absencia. Naviac znalkyňa poukázala na to, že výkon trestu sa nerovná výkonu
liečenia. Vzhľadom na vyjadrenie znalkyne ako aj z časti účelu žiadosti odsúdeného o upustenie od

výkonu ochranného liečenia ústavnou formou mal okresný súd za to, že nezanikli okolnosti, pre ktoré
bolo protialkoholické liečenie ústavnou formou odsúdenému uložené. Preto neupustil od výkonu tohto
ochranného liečenia.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť odsúdený č. l. 491 spisu.
V odôvodnení podanej sťažnosti odsúdený uviedol, že znalecký posudok nie je objektívny, zakladá sa

na neaktuálnych zisteniach, čo je v rozpore s ustanovením § 144 ods. 1 Trestného zákona. Poukázal
na to, že znalkyňa nebola za ním v ústave, nemala s ním žiadne sedenie, neoboznámila sa s jeho
zdravotnou dokumentáciou, neoboznámila sa s hodnoteniami pedagógov, psychológa ústavu, ktoré
boli vypracované na základe dlhoročného pozorovania pre potreby Okresného súdu Levice pri zmenevýkonu trestu odňatia slobody a pri rozhodnutí Okresného súdu Trnava o žiadosti o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Okresný súd neakceptoval jeho žiadosti, navrhované dôkazy si od ústavu a zdravotného strediska

nevyžiadal. Dňa 2.7.2018 bol eskortovaný do Ústavu srdcovocievnych chorôb v U. na základe
diagnostikovaného ďalšieho infarktu. Bol objednaný na operačný zákrok na 4.9.2018. Z uvedených
dôvodovznaleckýposudokjechybný,nezakladajúcisanaaktuálnych zisteniachapredmetnéliečenieje
formálne a neúčelné. Nesúhlasí s odôvodnením uznesenia, v ktorom je uvedené, že podanie návrhu sa
javí účelové s cieľom dosiahnutia jednoduchšieho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia

slobody, pričom poukazuje na to, že takéto rozhodnutie nie je kritériom pri posudzovaní o podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Z uvedených dôvodov považuje uznesenie okresného súdu
za nesprávne i v súlade s ustanovením § 2 Trestného zákona a vyvoláva pochybnosti. Z tohto dôvodu
žiada jeho zrušenie.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a)
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie

predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd podľa vyššie citovaného ustanovenia § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku
na základe riadne podanej sťažnosti odsúdeným preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
uznesenia ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a tak dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je

dôvodná.
Sťažnostný súd z obsahu spisového materiálu zistil, že :
rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/54/2012 zo dňa 10.12.2012 právoplatný dňa 25.6.2013
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/6/2013 zo dňa 25.6.2013 bol Y. W. uložený
trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia a

súčasne mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou,
zo správy Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín
z č. l. 471 bolo zistené, že odsúdený Y. W. je zaradený v poradovníku na výkon ochranného liečenia
na psychiatrickom oddelení Nemocnice pre obvinených a odsúdených v ÚVTOS v Trenčíne, ktorý
je zostavený podľa termínov koncov trestu a podľa ktorého bude na liečbu predvedený. K žiadosti

odsúdeného o zrušenie ochranného liečenia sa vyjadriť nevedia, nakoľko liečenie nevykonával
okresný súd požiadal znalkyňu z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie MUDr. Ľubicu
Ondrisovú o vyjadrenie k žiadosti odsúdeného o upustenie od výkonu ochranného liečenia z č. l. 474
spisu, podľa ktorého znalkyňa uviedla, že výkon trestu sa nerovná výkonu liečenia, preto navrhla, aby
odsúdený absolvoval výkon ochrannej protialkoholickej liečby, ústavná forma liečby je vhodnejšia na

osvojenie si pravidiel, zručností, ktorými by sa dala dosiahnuť abstinencia a celková zmena životného
štýlu. Napriek tomu, že sa aktuálne prognóza javí menej priaznivá najmä pre osobnostnú štruktúru,
neochotu zmeniť svoje postoje a návyky, taktiež absentuje zaangažovanosť pre liečbu a podobne, nie
je možné liečbu a priori odpísať

z lustrácie ZVJS bolo zistené, že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody uložený Okresným súdom
Piešťany sp. zn. 2T/186/2011 a predpokladané ukončenie trestu má mať 26.12.2020.

Podľa § 74 odsek 3 Trestného zákona, od výkonu ochranného liečenia súd upustí, ak zaniknú pred jeho
začatím okolnosti, pre ktoré bolo uložené.

Podľa§447odsek1Trestnéhoporiadku,oupusteníodvýkonuochrannéholiečeniapredjehozačiatkom
rozhodne súd, ktorý ochranné liečenie uložil, a to na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora,
obvineného, jeho zákonného zástupcu, osoby, ktorá by mohla za obvineného v jeho prospech podať
odvolanie, alebo ak obvinený medzitým nastúpil alebo absolvoval uloženú odvykaciu alebo inú liečbu v

niektorom zdravotníckom zariadení, na návrh ošetrujúceho lekára alebo aj bez takého návrhu.

Krajský súd plniac prieskumnú povinnosť zakotvenú v § 192 ods. 1 Trestného poriadku v prvom
rade zistil, že okresný súd posudzujúc žiadosť odsúdeného o upustenie od výkonu ochranného
protialkoholického liečenia ústavného správne procesne postupoval, keď o žiadosti odsúdeného v

súlade s ustanovením § 447 ods. 1 Trestného poriadku rozhodoval na verejnom zasadnutí. Toto
verejné zasadnutie vykonal v neprítomnosti odsúdeného, ktorý požiadal o požiadal o jeho vykonanie
v neprítomnosti. Na verejnom zasadnutí však nevykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre
objektívne a zákonné rozhodnutie.Okresný súd pochybil, keď do konania nepribral znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie.
Nie je postačujúce iba vyjadrenie znalkyne, ktorá vo veci vypracovávala znalecký posudok, pričom k

vyšetreniu odsúdeného znalkyňou prišlo v roku 2012. Od uvedenej doby bol odsúdený vo väzbe a vo
výkone trestu odňatia slobody a taktiež prišlo k zmene jeho zdravotného stavu v zmysle lekárskych
správ, ktoré odsúdený predložil do spisového materiálu.

Úlohou okresného súdu bude, aby do konania pribral znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatria

na posúdenie závislosti odsúdeného od návykových látok a potreby vykonania uloženého ochranného
ústavného protialkoholického liečenia vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od jeho predchádzajúceho
vyšetrenia a vzhľadom na skutočnosť, že prevažne od vyšetrenia od roku 2012 bol vo výkone trestu
odňatia slobody ako aj vzhľadom na súčasný zdravotný stav odsúdeného.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam krajský súd zrušil napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm.

b) Trestného poriadku a vec vrátil okresnému súdu, aby o nej znova konal a rozhodol.“

TerazkonajúcisenátKrajskéhosúduvTrnave,plniacsiprieskumnúpovinnosťplynúcumuzustanovenia
§ 192 ods. 1 Tr. por. zistil, že okresný súd (posudzujúc žiadosť odsúdeného o upustenie od výkonu
ochranného protialkoholického liečenia ústavného) postupoval procesne správnym spôsobom, keď

podľa § 142 ods. 1 Tr. por. pribral do konania znalkyňu z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatriaMUDr.ĽubicuOndrisovú,atozaúčelomvyšetreniaodsúdenéhoY.W.ananáslednépodanie
znaleckého posudku. Vecne správnym spôsobom prvostupňový súd aj skoncipoval a vyhlásil všetky
ďalšie nadväzujúce vyššie uvedené výroky napadnutého uznesenia, označené bodmi II, 1, 2, 3 a III.

Senát Krajského súdu v Trnave ako sťažnostný súd si všetky závery okresného súdu plne osvojuje a
v rámci postupu svojho konania na ne ako na správne v celom rozsahu odkazuje, a to bez potreby
opakovania takýchto dôvodov.

Následne predovšetkým dodáva, že vykonanie predmetného znaleckého dokazovania vo vecnej rovine

v minulosti prejudikoval senát 5To tunajšieho súdu, k čomu niet čo dodať.

Na margo ďalšej sťažnostnej námietky odsúdeného k osobe znalkyne MUDr. Ľubice Ondrisovej krajský
súd uvádza, že každý jeden znalec zapísaný v zozname znalcov je viazaný zákonom, prísahou a
sľubom. K doterajšiemu výkonu znaleckej činnosti nie sú zistené na menovanú znalkyňu absolútne

žiadne nedostatky, pochybenia či výhrady, jedná sa o znalkyňu, ktorá požíva dôveru súdu, je plne
erudovaná a má dlhoročné skúsenosti s danou odbornou problematikou. Znalkyňa bola zákonným
spôsobom poučená v zmysle príslušných ustanovení §§ 142,144, 145 a 347 Tr. por. Krajský súd v
Trnave, na rozdiel od subjektívnych „predpovedí“ odsúdeného, objektívne nezistil žiadny dôvod, ktorý
by mal brániť správnosti a dôvodnosti naznačeného procesnému postupu.

V znaleckom posudku je potrebné po oboznámení sa so spisovým materiálom, zdravotnou
dokumentáciou odsúdeného a po vykonaní vyšetrenia odsúdeného posúdiť, „či je odsúdený v
súčasnosti závislý od návykových látok, či je u odsúdeného potrebné vykonanie ochranného ústavného
protialkoholického liečenia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/54/2012

zo dňa 10.12.2012, právoplatným dňa 25.6.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 3To/6/2013 zo dňa 25.6.2013 a to vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od jeho predchádzajúceho
vyšetrenia, vzhľadom na skutočnosť, že prevažne od vyšetrenia v roku 2012 bol vo výkone trestu odňatia
slobody, ako aj vzhľadom na súčasný zdravotný stav odsúdeného a uviesť iné závažné skutočnosti,
ktorépočasvypracovávaniaznaleckéhoposudkuvyjdúnajavo(pričomjepotrebnéonichsúdinformovať

ak majú podstatný vplyv a význam pre rozhodnutie v danej veci)“.

Jedná sa o také úkony, vo vzťahu ku ktorým, vzhľadom na profesionalitu, česť a odbornosť znalkyne
MUDr. Ľubice Ondrisovej, nezistil konajúci súd žiadne prekážky k tomu, aby vo veci bola ako znalkyňa
„pro futuro“ činná.

Nezistiac podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia senát Krajského súdu v Trnave podľa § 193
ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného Y. W. ako nedôvodnú zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.