Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 5, 2018

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 6T/53/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8407010184
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2018:8407010184.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Fujerika a prísediacich

Miroslava Krupku a Vladimíra Kasáka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.11.2018 v Kežmarku,
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
E. P., nar. XX.X.XXXX E. T., P. J. G. XX, M. T.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v období od mesiaca október 2002 do 15.11.2006 v spoločnej domácnosti v mieste bydliska na adrese G.
XXX, okres T., svojej manželke C. P. a dcéram, vtedy maloletej G. P.., L.. XX.X.XXXX a vtedy maloletej B.
P.., L.. XX.X.XXXX, spôsoboval psychické a fyzické utrpenie tým spôsobom, že po požití alkoholických
nápojov im vulgárne nadával, fyzicky ich napádal údermi po tvári a po tele, vyháňal ich z domu, vyhrážal
sa, že ich zabije, a viackrát mal pri tom v ruke nôž, ktorý priložil aj manželke ku krku, vtedy maloletú G. P..
taktiež po príchode domov v čase, keď spala budil a žiadal, aby počúvali, čo im hovorí, a pri poslednom
útoku dňa 15.11.2006 v čase okolo 14.30 hod., keď bol pod vplyvom alkoholických nápojov, maloletú

vtedy G. P.. a vtedy maloletú B. P.. bezdôvodne udrel do oblasti tváre i po tele, čím takto spôsobil vtedy
maloletej G. P.. krvnú podliatinu na hornej pere úst vľavo a vtedy maloletej B. P.. udretie mäkkých častí
hlavy a chrbta, bez známok vonkajšieho poranenia a hematómov, ktoré zranenia si nevyžiadali liečenie
a práceneschopnosť, a takto svojím konaním u nich vyvolával obavu o zdravie a život,

t e d a

týral blízke osoby spôsobujúc im fyzické a psychické trpenie bitím, údermi, ponižovaním, vyhrážaním,

vyvolávaním strachu, bezdôvodným odopieraním spánku a spáchal taký čin závažnejším spôsobom
konania,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/
Trestného zákona účinného do 31.12.2015.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa§208ods.2Trestnéhozákonaúčinnéhodo31.12.2015zapoužitia§36písm.j/,písm.l/Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona na trest

odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd zároveň u k l a d á obžalovanému probačný dohľad nad
jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd stanovuje skúšobnú dobu na 5 /päť/ rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona súd zároveň u k l a d á obžalovanému obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Trestného zákona súd zároveň u k l a d á obžalovanému povinnosť
spočívajúcu v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodeným C. P., L.. XX.XX.XXXX, P. J. D. XXX, K., B.
P., L.. XX.X.XXXX, P. J. D. XXX, K. S. G. Č., L.. XX.X.XXXX, P. J. B. XXXX/X, T..

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona súd zároveň u k l a d á obžalovanému povinnosť podrobiť
sa súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálnemu

výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, mestská časť Petržalka, IČO: 35
937 874 škodu vo výške 11,15 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Kežmarku podala na Okresný súd Kežmarok dňa 23.05.2007
obžalobu pod sp. zn. Pv 937/06 - 38 na obžalovaného E. P. pre skutok tak, ako je vymedzený v skutkovej
vete výrokovej časti tohto rozsudku, pričom tento skutok právne kvalifikovala ako zločin týrania blízkej
osobyazverenejosobypodľa§208ods.1písm.a),písm.b),ods.2písm.d)Trestnéhozákonaúčinného

do 31.12.2015.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.11.2018 priznal vinu v celom rozsahu a podľa
§ 257 ods. 1 až ods. 3 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo skutku kladeného mu za vinu v
obžalobe prokurátora. Súd po splnení zákonných podmienok následne v zmysle § 257 ods. 7 Trestného

poriadku jeho vyhlásenie o vine prijal, keďže toto vyhlásenie bolo v súlade s dôkazmi obsiahnutými v
trestnom spise. Na hlavnom pojednávaní bolo preto podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonané
len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody, a to prečítaním obsahu nižšie uvedených
listinných dôkazov.

Preto súd bez ďalšieho dokazovania uznal obžalovaného za vinného zo skutku v zmysle obžaloby,
pričom týmto konaním obžalovaný týral blízke osoby, spôsobujúc im fyzické a psychické utrpenie bitím,
údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu, bezdôvodným odopieraním spánku, a spáchal
taký čin závažnejším spôsobom konania. Týmto konaním tak naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. d)

Trestného zákona účinného do 31.12.2015. Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný konal vo forme
priameho úmyslu, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem
chránený týmto zákonom, ktorým je zdravie a dôstojnosť jemu blízkych osôb /§ 15 písm. a) Trestného
zákona/.

Z aktuálneho odpisu registra trestov a z aktuálneho výpisu z registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný
nebol doposiaľ súdne trestaný a ani priestupkovo postihnutý. Obec G. charakterizovala obžalovaného
ako osobu tichej povahy, ktorý je medzi spoluobčanmi obľúbený. Obec nemá informácie o tom, akú
pracovnú činnosť vykonáva a aký je zdroj jeho príjmov. Rodina bola riešená v priestupkovom konaní pre
vzťahy v rodine a tiež pre nepravidelnú dochádzku dcéry G. do školy. Ostatné informácie o obžalovanom

sú evidenčného charakteru v stave ku dňu vypracovania správy (26.02.2007).

Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa,
pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to, že obžalovaný viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život /§ 36 písm. j) Trestného zákona/ a tiež to, že sa obžalovaný ku skutku priznal a
jeho spáchanie v záverečnej reči úprimne oľutoval /§ 36 písm. l) Trestného zákona/. Nakoľko súd nezistil

žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností nad
priťažujúcimi okolnosťami v pomere 2:0, v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona znížil hornú
hranicu trestnej sadzby upravenej v ustanovení § 208 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2015 /
od 7 rokov do 15 rokov/ o jednu tretinu a pri ukladaní trestu vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby
od 7 rokov do 12 rokov a 4 mesiace.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu
právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu. Aj podľa

judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom obvinení bolo rozhodnuté v primeranej
lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý
charakter konania tým, že zabraňuje strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež
tomu, aby obvinený bol príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom
osude. Primeraná lehota na konanie v trestných veciach sa v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu

do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať
prísnejšie. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k
porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci. (nález ÚS SR z 22. 06.
2010 , sp. zn. III. ÚS 102/10-31).

Odspáchaniaskutku,resp.odpodaniaobžalobyuplynuloviacako12rokov.Navyšepredmetomkonania
a teda aj dokazovania je posudzovanie spáchania jedného zločinu, pri ktorom rozsah dokazovania

neindikuje takú náročnosť veci, aby bolo potrebné o nej konať a rozhodovať tak dlhú dobu. Obžalovaný
sa zúčastňoval hlavných pojednávaní a teda hlavné pojednávania nemuseli byť, resp. nemali byť
odročené z dôvodu na strane obžalovaného. Ako vyplýva z vyššie citovaného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky, dĺžka konania je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces, ktorý
je zase súčasťou právneho štátu, za ktorý sa Slovenská republika v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky vyhlásila.

Uvedené konanie svojou dĺžkou neprimeraným spôsobom odporuje článku 48 ods. 2 Ústavy a článku 6
ods. 1 Dohovoru a zasiahlo do práva obžalovaného na spravodlivý proces. Došlo tak ku vzniku situácie,
kedy by uloženie trestu v zákonom stanovenej a súdom upravenej trestnej sadzbe predstavovalo pre

obžalovaného neprijateľnú formu trestnej represie nezodpovedajúcu zásadám právneho štátu. Preto
súd v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona v spojení s článkom 6 ods. 1 a článkom 13 Dohovoru
považuje túto okolnosť za tak významnú, že rozhodol o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu,
pretože použitie trestnej sadzby stanovenej zákonom za situácie, keď trestné konanie vedené voči
obžalovanému bolo neprimerané dlhé a trest uložený v zákonnej výške s tak výrazným časovým

odstupom od spáchania skutku by bol pre obžalovaného neprimerane prísny. Na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje podľa presvedčenia súdu aj trest kratšieho trvania. V tomto prípade súd zohľadnil
aj tú skutočnosť, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a ani priestupkovo postihnutý, teda jedná
sa o bezúhonnú osobu, ktorej prvý konflikt so zákonom nastal až v tejto prejednávanej trestnej veci.
Preto súd považuje trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov bez jeho nepodmienečnej formy za primeraný

a zákonný. Tento trest vyjadruje všetky aspekty účelu trestu z hľadiska generálnej ako aj individuálnej
prevencie a bude predstavovať pre obžalovaného dostatočnú výstrahu pred ďalším páchaním podobnej
trestnej činnosti. Uloženie prísnejšieho nepodmienečného trestu u doposiaľ netrestaného páchateľa,
ktorý sa k trestnej činnosti priznal a túto oľutoval s tak dlhým časovým odstupom od spáchania trestného
činu by bolo v rozpore so zásadami primeranosti trestu.

Na strane druhej súd musel zohľadniť aj tú skutočnosť, že obžalovaný spáchal zločin. Preto súd, hoci
nepovažuje za potrebné uloženie nepodmieneného trestu odňatia slobody, považoval za nutné, aby bol
obžalovaný pod dohľadom probačného a mediačného úradníka a určil mu skúšobnú dobu v maximálnejzákonnej dĺžke, počas ktorej bude môcť obžalovaný preukázať vedením riadneho spôsobu života, že
toto jeho konanie malo iba výnimočný charakter a akejkoľvek trestnej činnosti sa bude v budúcnosti
vyhýbať. Nakoľko súd uložil probačný dohľad, v súlade s ustanovením § 51 ods. 3 a ods. 4 Trestného

zákona uložil obžalovanému v rámci probačného dohľadu v trvaní 5 rokov obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, nakoľko jeho trestná činnosť bola
páchaná v súvislosti s užívaním alkoholu. Toto obmedzenie môže podľa názoru súdu priaznivo prispieť
k prevencii pred ďalšou trestnou činnosťou zo strany obžalovaného. Zároveň uložil obžalovanému, aby
sa v zmysle § 51 ods. 4 písm. e) Trestného zákona osobne ospravedlnil poškodeným C. P.M., B. P.

S. G. Č., pričom tu súd zohľadnil správanie sa obžalovaného voči týmto osobám, ktoré nielen naplnilo
znaky žalovaného zločinu ale malo dopad vo sfére osobnostných práv poškodených, kedy bola konaním
obžalovaného porušená ich česť, súkromie a ľudská dôstojnosť. Preto súd považuje uloženie tejto
povinnosti za vhodné z hľadiska reparácie následkov konania obžalovaného. Zároveň súd v zmysle §
51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona uložil obžalovanému, aby sa podrobil v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom programu sociálnemu výcviku alebo inému výchovnému programu zameranému

na potlačenie agresívnych prejavov jeho osobnosti a správania. Uvedené obmedzenie bude mať podľa
názoru súdu priaznivý efekt na obžalovaného z hľadiska jeho sociálneho správania a naplní preventívny
účel trestu.

Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si do skončenia vyšetrovania uplatnila nárok na

náhradu škody vo výške 11,15 Eur, a to titulom liečebných nákladov vynaložených na poskytnutie
zdravotnej starostlivosti ich poistenkyni G. P. v súvislosti s konaním obžalovaného opísaným v skutkovej
vete tohto rozsudku. Tieto liečebné náklady poškodená zdravotná poisťovňa konkretizovala vo svojom
podaní zo dňa 13.03.2007. Nakoľko mal súd túto škodu tak z hľadiska právneho dôvodu jej vzniku ako aj
z hľadiska jej výšky za dostatočne preukázanú, súd uložil obžalovanému, aby poškodenej Všeobecnej

zdravotnej poisťovni, a.s. túto škodu uhradil.

Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomurozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehooznámenianaOkresnomsúdeKežmarok.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre

nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.