Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 30, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoPr/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116210848
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116210848.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov Mgr. Andrey

Szombathovej - Polákovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobkyne: K.. M. K., nar. XX.X.XXXX,
bytom K., E. č. XXX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., so sídlom
Bratislava, Niťová č. 3, IČO: 36 856 592, proti žalovanému: VÍNO NITRA, spol. s r.o., so sídlom Nitra,
Dolnozoborská č. 14, IČO: 31 428 380, zastúpený JUDr. Kamilom Bereseckým, advokátom Advokátskej
kanceláriesosídlomNitra,Farskáč.33,ourčenieneplatnostiskončeniapracovnéhopomeru,oodvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. mája 2017, č. k. 18Cpr/1/2016-61, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 11.05.2017, č. k.
18Cpr/1/2016-61 žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa sa písomne podanou žalobu zo dňa

28.4.2016 domáhala, aby súd rozhodol o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou
v zmysle § 63 ods. 1 písm. a/ bod 1 Zákonníka práce zo dňa 29.1.2016 a zároveň sa domáhala náhrady
mzdy vo výške priemerného zárobku.

2.2. Žalobu odôvodnila tým, že výpoveď nepovažuje za platnú z dôvodu nepresného vymedzenia
výpovedného dôvodu, taktiež poukázala na nedodržanie zákonného postupu o ponúknutí
inej vhodnej práce pre zamestnanca, a preto je výpoveď neplatná.

3.1. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že medzi
stranami sporu bola dňa 31.7.2015 uzatvorená Pracovná zmluva, na základe ktorej žalobkyňa pracovala
u žalovaného v pracovnej pozícii generálneho riaditeľa, s miestom výkonu práce Trnava,
pracovný pomer vznikol 1.8.2015 a bol uzatvorený na dobu neurčitú. Žalobkyni ako generálnej riaditeľke
bolo udelené splnomocnenie v zmysle § 13 Obch. zákonníka na zastupovanie spoločnosti a konanie
v jej mene, a to v pracovnoprávnych vzťahoch, vo vzťahu k štátnym orgánom a inštitúciám i orgánom

samosprávy ako i v obchodných vzťahoch.

3.2. Dňa 29.1.2016 bola žalobkyni daná výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 1,
nakoľkopracovnápozíciabolaorganizačnýmopatrením štatutárnehoorgánuspoločnostidňa29.1.2016zrušená v rámci znižovania stavu zamestnancov a žalobkyňa neprejavila záujem o pokračovanie
pracovného pomeru v inej pozícii. Dňom 29.1.2016 žalovaný odvolal plné moci žalobkyni, ktoré boli
vydané ich spoločnosťou.

3.3. Dňa 29.1.2016 bol vykonaný Záznam o personálnom pohovore so žalobkyňou, v ktorom zázname
je označený krúžkom bod "A", čo znamená, že žalobkyňa ako zamestnankyňa neprejavila záujem o
inú pracovnú pozíciu v rámci spoločnosti. Zo zápisnice zo zasadnutia porady konateľov žalovaného
konanej dňa 29.1.2016 vyplýva, že na zasadnutí boli prítomní Dr. I., Dr. S. a žalobkyňa, pričom Dr. S.

navrhol znížiť personálny stav zamestnancov spoločnosti a navrhol prijať zmenu organizačnej štruktúry
spoločnosti a zrušenie tabuľkových miezd, generálny riaditeľ, manager a asistent - manager back Office.

3.4. Generálna riaditeľka, teda žalobkyňa uviedla, že chápe potrebu úspor, ale pripomína, že nemala
dostatok času finančnú situáciu v spoločnosti zmeniť. Zároveň bolo uvedené v zápisnici, že zrušenie
funkcie generálneho riaditeľa sa nechápe ako sankcia, alebo vyjadrenie nespokojnosti s jej výkonom,

ale výhradne ako úsporné opatrenie. V bode 3 bolo konštatované, že bola položená otázka žalobkyni, či
má záujem pôsobiť ako konateľka s tým, že by prešla na inú pracovnú pozíciu, alebo do iného právneho
režimu, pričom sa vyjadrila, že po zrušení funkcie generálnej riaditeľky nemá záujem ďalej v spoločnosti
zostať. Zároveň súhlasila s tým, že odstúpi z funkcie konateľky spoločnosti a dáva prednosť výpovedi z
organizačných dôvodov pred dohodou o skončení pracovného pomeru.

3.5. Žalobkyňa sa dňa 29.1.2016 zároveň vzdala funkcie konateľa spoločnosti v ktorom uviedla, že
vzhľadom ku skončeniu jej pracovného pomeru v spoločnosti VÍNO NITRA spol. s r.o. sa vzdáva týmto
dňom 1.2.2016 funkcie konateľa spoločnosti.

4. Zistený skutkový stav prvoinštančný súd právne posúdil podľa ustanovení § 61 ods. 1 až 3, § 63 ods.
1 písm. b/, ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce.

5.1. Poukázal na to, že Výpoveď z pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka
pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu ich

pracovného pomeru. Pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje zákon formálne a obsahové
náležitosti. Výpoveď z pracovného pomeru musí byť písomná a doručená. Zamestnávateľ vo výpovedi
môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom.

5.2. Predpokladom vyššie uvedeného výpovedného dôvodu je existencia organizačnej zmeny,
nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou
zamestnanca. V prvom rade pri uskutočnení organizačných zmien je potrebné, aby zamestnávateľ
o organizačnej zmene písomne rozhodol s uvedením dôvodu organizačnej zmeny, počtu a štruktúry
zamestnancov, ktorých sa organizačná zmena má týkať. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný a

ktorého práca nie je v pôvodnom rozsahu pre zamestnávateľa potrebná, rozhoduje zamestnávateľ sám.
Tým zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné
zloženie spôsobom zodpovedajúcim jeho potrebám, pričom rozhodnutie zamestnávateľa musí byť
prijaté pred daním výpovede. Súd nemôže preskúmať rozhodnutie zamestnávateľa, avšak skúma, či
sú splnené ostatné podmienky vymedzujúce tento výpovedný dôvod. Teda preskúmanie výpovedného

dôvodu súdom sa musí sústrediť na tri základné otázky: či ide o zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu
technického vybavenia alebo o iné organizačné zmeny, či sa stal zamestnanec nadbytočným a či je
daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami. Pritom bude
potrebné, aby zamestnávateľ preukázal, že po skončení pracovného pomeru počas obdobia dvoch
mesiacoch znovu nevytvoril zrušené pracovné miesto a na toto miesto neprijal nového zamestnanca.

Pri dokazovaní splnenia ponukovej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce platí, že
splnenie ponukovej povinnosti musí zásadne tvrdiť a preukázať zamestnávateľ.

6.1. Prvoinštančný súd považoval za preukázané, že medzi stranami vznikol pracovný pomer na
základe uzatvorenej pracovnej zmluvy a následne prišlo k výpovedi z organizačných dôvodov zo strany

žalovaného. Mal za to, že výpoveď z organizačných dôvodov, ktorá bola doručená žalobkyni, spĺňa
striktné formálne náležitosti bola dodržaná písomná forma a výpoveď bola preukázateľne doručená
žalobkyni ako zamestnancovi (§ 61 ods. 2 Zákonníka práce).6.2. Vychádzajúc z obsahu výpovede ako i zo Zápisnice zo zasadnutia porady konateľov konanej dňa
29.1.2016 mal súd za preukázané, že žalovaný ku skončeniu pracovného pomeru žalobkyne pristúpil
z dôvodu jej nadbytočnosti v dôsledku prijatej zmeny organizačnej štruktúry spoločnosti a to zrušenia

tabuľkových miest, okrem iného, generálneho riaditeľa. V konaní nebolo preukázané, že by rozhodnutie
žalovaného ako zamestnávateľa bolo účelové. Toto rozhodnutie sledovalo zefektívnenie práce, zmenu
organizačnej štruktúry a objektívne zníženie počtu zamestnancov. Rozhodnutie zamestnávateľa
(rozhodnutie o organizačnej zmene nemá povahu právneho úkonu, je teda nepreskúmateľné a súd
sa otázkou jej platnosti nemôže zaoberať) bolo prijaté na zasadnutí dňa 29.1.2016 (písomne) a

to prijatím Uznesenia číslo 2, keď bolo rozhodnuté o zmene organizačnej štruktúry spoločnosti a o
zrušení funkčných miest a bolo prijaté tými, ktorí boli na to oprávnení a teda bol splnený predpoklad,
ktorý zákon ustanovuje pre platnosť výpovede. V konaní bolo preukázané, že v čase dania výpovede
žalobkyniexistovalorozhodnutiežalovaného,nazákladektoréhosažalobkyňastalaprezamestnávateľa
nadbytočným.

7.1. K námietke žalobkyne, že jej nebolo ponúknuté iné pracovné miesto v rámci spoločnosti súd
uviedol, že toto jej tvrdenie nebolo preukázané s poukazom na Záznam o personálnom pohovore zo
zamestnancom zo dňa 29.1.2016, ktorý žalobkyňa sama podpísala a v priebehu pojednávania na otázku
súdu sama tiež uviedla, že ona zakrúžkovala bod A, čím potvrdila, že nejavila záujem o inú pracovnú
pozíciu v rámci spoločnosti. Súd poukázal na to, že ponúkaná práca nemusí nevyhnutne zodpovedať

druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy. V konaní nebolo preukázané, že by bolo
vytvorené iné pracovné miesto s obdobným popisom pracovnej činnosti žalobkyne a na toto miesto bol
prijatý nový zamestnanec. Rozhodnutie, či ponuku zamestnanec využije je výlučne na ňom, a ak ponuku
odmietne je splnená podmienka uvedené v § 63 ods. 2 zákonníka práce pre platnosť výpovede.

7.2. Žalobkyňa nepreukázala, neoznačila konkrétne pracovné miesta, ktoré by boli ku dňu výpovede v
mieste jej výkonu práce voľné, takže ponuková povinnosť zamestnávateľa bola splnená, pretože táto
vzniká iba za predpokladu, že má voľné pracovné miesto, nakoľko v opačnom prípade by sa v podstatne
znemožnilo zamestnávateľovi ukončiť pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti.

8.1. Nadbytočnosť žalobkyne tak nastala v priamej príčinnej súvislosti s prijatou organizačnou zmenou a
tozmenouorganizačnejštruktúryspoločnosti,izrušeniemiestagenerálnejriaditeľky.Vspornejpísomnej
výpovedi z pracovného pomeru žalovaný skutkovo vymedzil dôvod výpovede, a to nadbytočnosť na
základe písomného rozhodnutia zamestnávateľa a z takto prejavenej vôle žalovaného uvedenej vo
výpovedi vyplýva, že u žalovaného došlo k organizačnej zmene a žalobkyňa sa stala nadbytočnou.

8.2. Aj keď vo výpovedi je nesprávne uvedené paragrafové znenie skončenia pracovného pomeru, hoci
to nebolo namietané zo strany žalobkyne, súd mal za to, že nastala chyba v písaní, avšak neuvedenie
príslušného zákonného ustanovenia, ktoré sa stalo dôvodom výpovede nespôsobuje jej neplatnosť.
Keďže dotknutá výpoveď je platná, má všetky formálne aj obsahové náležitosti podľa Zákonníka práce,

súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol a z toho dôvodu žalobkyňa nemá nárok ani na náhradu mzdy.

9. Vzhľadom úspechu žalovaného v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSPažalovanémupriznalnáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Ovýšketrovkonaniabuderozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.

2 CSP).

10. Žalobkyňa sa písomne včas odvolala proti tomuto rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Nesúhlasila so závermi súdu, že by rozhodnutie o organizačnej štruktúre bolo prijaté

osobami oprávnene, a teda mal byť splnený predpoklad platnosti výpovede. V konaní poukazovala na
to, že zápisnicu zo zasadnutia porady konateľov žalovaného, ktorú predložil samotný žalovaný, bola
podpísaná len zapisovateľom a nie konateľmi spoločnosti.

11.1. Žalobkyňa bola v čase prijímania uznesenia o zmene organizačnej štruktúry stále konateľkou

a zápisnicu nedali podpísať ani jej zvyšným konateľom, takže nemohlo dôjsť k prijatiu rozhodnutia
o zmene organizačnej štruktúry a zrušení funkčných miest. Poukázala na ust. § 63 ods. 1 písm. b/
ZP a na uznesenie NS SR z 13. októbra 2009 sp. zn. 5M Cdo 17/2008. Žalovaný vo svojej výpovedidanej žalobkyni nedostatočne, resp. vôbec neuviedol, na základe čoho sa stala nadbytočná a k akej
organizačnej zmene malo dôjsť.

11.2. Poukázala aj na ďalšie rozhodnutia, a to rozsudok NS SR zo dňa 31.10.2011, sp. zn. 1
Cdo/124/2010, v ktorom najvyšší súd uviedol: „V prejednávanej veci žalovaný ako zamestnávateľ v
písomnej výpovedi z pracovného pomeru žalobcovi skutkové vymedzenie dôvodu výpovede podal ako
nadbytočnosť na základe rozhodnutia predstavenstva. Výkladom takto prejavenej vôle bez nutnosti
doplnenia o to, čo prejavené nebolo, nemožno vôbec zistiť, k akej organizačnej zmene u žalovaného

malo dôjsť a na základe ktorého písomného rozhodnutia jeho predstavenstva sa tak malo stať; v čom
konkrétnemáspočívaťnadbytočnosťžalobcu.Vymedzenievýpovednéhodôvodunadbytočnostižalobcu
je natoľko skutkovo vágne a neúplné (neurčité), že má za následok neplatnosť výpovede. Na tento
zásadný nedostatok výpovede (neurčitosť prejavu vôle) a jeho dôsledok- neplatnosť posudzovanej
výpovede.“

12.1. Súd sa podľa jej názoru vôbec nevysporiadal s výpoveďou jedného zo štatutárnych zástupcov
žalovaného a to pána K., ktorý uviedol: „Presným dôvodom výpovede bola tá skutočnosť, že (žalobkyňa)
nenaplnila biznis plán, neboli predložené biznis plány v poriadku, neboli dobré. Biznis plány neboli prijaté
a nemohlo sa donekonečna prichádzať s novými biznis plánmi.“ Touto svojou výpoveďou žalovaný
jasne uviedol dôvod, pre ktorý bol so žalobkyňou skončený pracovný pomer. Tento dôvod výpovede je

potvrdenýajsvedeckouvýpoveďouF..V.N..Rozhodnutieoorganizačnýchzmenáchnesmiebyťúčelové
- musí vždy sledovať zefektívnenie práce, zmenu organizačnej štruktúry a zníženie počtu zamestnancov
objektívne vyvolanú zmenou organizácie práce.

12.2. Žalobkyňapoukázalaajna rozsudokNajvyššiehosúduČeskejrepublikysp.zn.21Cdo2204/2003

zo dňa 27.04.2004, ktorý uviedol: „V prípade, že rozhodnutím zamestnávateľa (príslušného orgánu),
poprípade jeho realizáciou u zamestnávateľa boli od počiatku sledované iné ako uvedené ciele a že
teda zamestnávateľ (príslušný orgán) len predstieral prijatie organizačného opatrenia (zmenu svojich
úloh, technického vybavenia, zníženia stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo
inú organizačnú zmenu), je potrebné - bez ohľadu na to, ako svoje opatrenie označil - dôvodiť, že

rozhodnutie organizačnej zmene nebolo prijaté.“.

13.1. Pokiaľ súd uviedol, že tvrdenie žalobkyne, že jej nebolo ponúkané iné pracovné miesto v rámci
spoločnosti nebolo preukázané vzhľadom na Záznam personálnom pohovore so zamestnancom zo
dňa 29.1.2016, ktorý sama podpísala a na otázku súdu uviedla, že ona zakrúžkovala bod A, čím mala

potvrdiť, že nejavila záujem o inú pracovnú pozíciu v rámci spoločnosti a súd mal za to, že ponuková
povinnosť zamestnávateľa bola splnená, pretože táto vzniká iba za predpokladu, že má zamestnávateľ
voľné pracovné miesto, lebo v opačnom prípade by sa v podstate zamestnávateľovi znemožnilo ukončiť
pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti, žalobkyňa nemôže súhlasiť ani s týmto záverom, lebo ona
nenesie dôkazné bremeno v otázke neexistencie voľných pracovných miest, ale to nesie žalovaný, čo

on ani nerozporoval, že mal pracovné miesta a že boli ponúknuté žalobkyni, čo ona mala odmietnuť.

13.2. Konateľ žalovaného K.. D. I. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňa mala možnosť si vybrať novú
pracovnú pozíciu, ale konkrétne miesto podľa tabuliek jej ponúknuté nebolo. Táto výpoveď len potvrdila
tvrdenie žalobkyne, že jej žiadne konkrétne miesto ponúknuté nebolo. Súd považoval zakrúžkovaný

záznam o personálnom pohovore so zamestnancom za dostatočný dôkaz o tom, že si zamestnávateľ
splnil svoju ponukovú povinnosť. Ak by to aj sa malo pripustiť, udialo sa to až po tom, ako jej bola
daná výpoveď. Z hľadiska času sa musí uskutočniť ešte predtým, než zamestnávateľ dá výpoveď
zamestnancovi (R NS SR sp. zn. 3Cdo 130/2003). Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14.1. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu a poukázal na to, že žalobkyňa nemala v predmetnej veci návrhy
na doplnenie dokazovania a dokazovanie sa vykonalo len na návrh žalovaného, ktorý predkladal jednak
listinné dôkazy a označil svedkov. Z dôkazov, ktoré predkladal žalovaný vyplynul záver, ktorý je opísaný
v napadnutom rozsudku po skutkovej i právnej stránke. Interpretácia zistených okolností, ako ich uvádza

žalobkyňa, nie je ničím doložená, čím má žalovaný na mysli vetu uvádzanú v odvolaní na predposlednej
strane, odsek druhý, týkajúca sa pohovoru zo strany žalovaného so žalobkyňou, podľa ktorej ponuka
pracovnej pozície sa udiala až potom ako jej bola daná výpoveď, preukázaná nebola.14.2. Konateľmi žalobcu v čase zasadnutia porady konateľov v spoločnosti VÍNO Nitra s.r.o., teda
29.1.2016 boli K.. D. I., K.. M. K. a Z.. F. S.. Táto skutočnosť žalobkyňou spochybňovaná nebola, a preto
túto skutočnosť nie je potrebné dokazovať a v konečnom dôsledku ani nie je v odvolaní namietaná.

15.1. Z uznesenia č. 2 ako je napísané v zápisnici zo dňa 29.1.2016 vyplýva: Porada konateľov rozhodla
o zmene organizačnej štruktúry a o zrušení funkčných miest: generálny riaditeľ, Marketingový manager,
asistent - manager back Office.

15.2. Žalobkyňa vo svojom odvolaní v tejto súvislosti uvádza, že zápisnica bola podpísaná len
zapisovateľom a nie konateľmi spoločnosti . Zápisnica však zodpovedá obsahu toho, čo sa na
porade uskutočnilo a nepodpisujú ju účastníci úkonu. Zápisnica zo dňa 29.1.2016 bola vyhotovená
zapisovateľom, ktorým bol JUDr. F. S.l. Samotný zákon nepredpisuje formu prijatia uznesenia o
organizačnej zmene. V konečnom dôsledku k tejto právnej skutočnosti boli vypočutí svedkovia, ktorí
potvrdili prijatie takéhoto uznesenia. Žalobkyňa sama v zápisnici uvádza: „Áno na porade bolo uvedené,

že sa rozhodlo o zmene organizačnej štruktúry spoločnosti a o zrušení funkčných miest.“ Týmto
spôsobom je preukázané, že porada sa uskutočnila, boli na nej účastní konatelia a záver o zmene
organizačnej štruktúry a o zrušení funkčných miest generálny riaditeľ prijatý bol.

15.3. V danom prípade organizačnou zmenou bolo zrušenie funkcie generálny riaditeľ. Samotná

žalobkyňa, ako to vyplýva zo zápisnice z 29.1.2016 uviedla, že chápe potrebu sporu, ale pripomína,
že nemala dostatok času... Žalobkyňa na pojednávaní dňa 1.12.2016 tiež uviedla, že na rokovaní bolo
konštatované, že do konca roka sa má znížiť stav zamestnancov. K predmetnej veci bol vypočutý, mimo
iného, aj Dr. D. I., ktorý výslovne uviedol: „Na tejto porade bolo rozhodnuté, že sa ruší funkcia generálnej
riaditeľky.Vočitomutožalobkyňanevznieslapripomienky,netešilojuto,aleaninás.“Podobnebolvoveci

vypočutý dňa 13.4.2017 aj Dr. F. S., ktorý uviedol: „Predmetom oficiálneho rokovania porady konateľov
nebolo to, že sme mali záujem sa so žalobkyňou dohodnúť, teda spôsob ukončenia pracovného pomeru
so žalobkyňou, ale výhradne zrušenie pracovných miest resp. organizačné opatrenia.“

15.4. Z uvedených skutočností vyplýva, že aj táto argumentácia žalobkyne nebola po skutkovej stránke

preukázaná. Žalobkyňa záver o tom, že došlo k zrušeniu funkcie generálnej riaditeľky nespochybňuje.
Svedok F.. V. N. tiež potvrdil, že došlo k organizačnej zmene, a to zrušeniu pracovných pozícií tak, ako to
bolo dohodnuté na porade. Pravdou je, že organizačná zmena spočívajúca v zrušení pracovných pozícií
bola výsledkom nevyváženého finančného plánu, keď náklady neboli kryté príjmami.

16.1. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobkyňa na pojednávaní dňa 1.12.2016 neuvádzala
poradie listín, ktoré podpisovala. Nespochybňuje to, že porada konateľov bola vykonaná ako prvá a
nespochybňuje ani to, že podpisovala zápisnicu o vzdaní sa funkcie konateľky. K zápisnici zo zasadnutia
porady konateľov zo dňa 29.1.2016 k bodu 3/ ako výhradu na pojednávaní konanom dňa 1.12.2016
uvádza, že jej nebola daná možnosť, aby naďalej pôsobila ako konateľka. Výslovne uvádza, že záznam

o personálnom pohovore zo dňa 29.1.2016 podpísala. Uvádza však, že jej nebola ponúknutá iná pozícia
zo strany žalovaného.

16.2. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa na otázku súdu na pojednávaní dňa 13.4.2017 uviedla, že
záznam o personálnom pohovore podpísala, tento čítala, porozumela mu a zakrúžkovala bod A. Z

uvedeného vyplýva, že záznam o personálnom pohovore súvisel so zrušením pozície generálnej
riaditeľky a nikde sa tu neuvádza, že by pred podpisom tohto záznamu jej bola daná výpoveď. Výslovne
savtomtozáznameuvádza,žesozamestnancombolaprerokovanámožnosťprechodunainúpracovnú
pozíciu a žalobkyňa takýto záujem neprejavila.

16.3. Zo zápisnice zo dňa 29.1.2016 je zrejmé, že sa na porade hovorilo aj o možnosti žalobkyne
prejsť na inú pracovnú pozíciu, čo však žalobkyňa odmietla. Aj z uvedeného je zrejmé, že k rozhovoru
o možnosti prejsť na inú prácu sa hovorilo ešte pred daním výpovede a svedok Dr. I. na pojednávaní
13.4.2017 uviedol, že jej bola navrhnutá možnosť vybrať si pozíciu mimo iného u žalovaného na úseku
marketingu, čo však odmietla. Podobne vypovedal aj svedok Dr. S., ktorý uviedol, že sa žalobkyni

niekoľkokrát pýtal, či má záujem prejsť na obchodný úsek, na čo reagovala, že z firmy odchádza.
Podobne vypovedal aj svedok F.. V. N..16.4. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

17. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď
v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť
dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

18.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18.2. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
19.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 187 ods. 2 CSP).

19.3. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

20. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza
zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,

ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,
v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

21. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú
postačujúce aj pre odvolací súd, správne tiež aplikoval právne predpisy a v súlade so zákonom rozhodol,
preto sa odvolací súd stotožňuje so správnymi závermi napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o
zamietnutí žaloby uvedenými v jeho odôvodnení a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
uvádza nasledovné dôvody.

22. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu namietané rozhodnutie súdu prvej inštancie nevychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, ale vychádza z riadne zisteného skutkového podkladu, ktorý
súd správne vyhodnotil v zmysle § 191 CSP a po právnej stránke ho aj správne posúdil. Odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému
uplatneniu. Skutočnosť, že žalobkyňa sa nestotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie
nemôže viesť k záveru o jeho vecnej nesprávnosti.

24. Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (v znení účinnom ku dňu dania výpovede) zamestnávateľ
môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné
rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo
o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačnýchzmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 Zákonníka práce pred uplynutím
doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

25.1. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku poznamenáva, že na
rozhodnutie o organizačných zmenách zákon nevyžaduje, aby tieto boli realizované v čase, keď sa dáva
výpoveď, musí však byť o nich už určeným spôsobom rozhodnuté. Takéto rozhodnutie musí byť prijaté
(vydané) vždy v písomnej forme a malo by byť zamestnávateľom vyhlásené či oznámené dotknutému
zamestnancovi; stačí však aj to, ak sa o ňom zamestnanec dozvie najneskôr z výpovede o skončení

pracovného pomeru.

25.2. Predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ako to
správne uviedol súd prvej inštancie je: a/ existencia organizačnej zmeny, b/ nadbytočnosť zamestnanca
a c/ príčinná (objektívne jestvujúca) súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou
zamestnanca (porovnaj R 94/1968 a R 3/1992).

26. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 53/2010 uviedol, že Slovenská republika uznáva právo na
ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu a diskriminácii v zamestnaní aj tým, že toto právo je výslovne
ustanovené v článku 36 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky. Ochranu zamestnancov proti svojvoľnému
prepúšťaniu v zamestnaní zabezpečuje Zákonník práce v príslušných ustanoveniach, do ktorých sa

premietazámer,abyjednostrannéskončeniezamestnaniazpodnetuzamestnávateľapodliehalourčitým
pravidlám. Táto ochrana však neznamená nemennosť zamestnaneckého pomeru a ani zákaz skončiť
takýto pomer v súlade s právnymi limitmi stanovenými na takýto postup zamestnávateľa. O organizačnú
zmenu v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce ide najmä v prípade prijatia rozhodnutia
zamestnávateľom o zmene jeho úloh, jeho technického vybavenia, znížení počtu zamestnancov s

cieľom zvýšiť efektivitu práce a o iných zmenách majúcich dopad na organizačnú schému (štruktúru)
zamestnávateľa. Takéto rozhodnutie nie je právnym úkonom, lebo nejde o prejav vôle, s ktorým by
právne predpisy spájali vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov pracovnoprávneho
vzťahu. Ide len o faktický úkon zamestnávateľa, ktorý je hmotnoprávnym predpokladom pre výpoveď
v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Keďže nejde o právny úkon, nemožno rozhodnutie

zamestnávateľa o organizačnej zmene preskúmavať z hľadiska platnosti. Pokiaľ vzniknú pochybnosti o
tom, či zamestnávateľ vôbec prijal takéto rozhodnutie, súd sa môže zaoberať len tým, či zamestnávateľ
(jeho orgán na to oprávnený) skutočne rozhodol o organizačnej zmene.

27.1. V predmetnej veci sa súd prvej inštancie v priebehu civilného procesu zaoberal tým, či u

žalovaného ako zamestnávateľa žalobkyne došlo k organizačnej zmene, hoci žalobkyňa túto skutočnosť
v žalobe neuvádzala (nespochybňovala ju), ale namietala, že písomná výpoveď nie je platná z dôvodu
nepresného vymedzenia výpovedného dôvodu, keď zamestnávateľ vo výpovedi z pracovného pomeru
uvádza ako zákonný dôvod na výpoveď § 63 ods.1 písm. a bod 1 Zákonníka práce a že zo strany
zamestnávateľa nebol dodržaný zákonný postup o ponúknutí inej vhodnej práce.

27.2. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s formálnymi
náležitosťami predmetnej výpovede konštatujúc, že výpoveď spĺňa striktné formálne náležitosti a túto
skutočnosť už ani odvolateľka v odvolaní nenamietala. Výpovedný dôvod bol vo výpovedi skutkovo
vymedzený nezameniteľným spôsobom a bolo možné ho subsumovať pod ust. § 63 ods. 1 písm. b/

Zákonníka práce, ako to aj správne právne posúdil prvoinštančný súd.

28.1. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia o organizačnej zmene Zákonník práce tu vyžaduje písomnú formu
rozhodnutia, ale jej nedodržanie nepostihuje neplatnosť. Písomná forma rozhodnutia o organizačnej
zmene bola v predmetnej veci splnená, čo vyplýva zo Zápisnice zo zasadnutia porady konateľov

spoločnosti VÍNO NITRA s.r.o. konanej dňa 29.1.2016, na ktorej boli prítomní: K.. D. I., K.. M. K., Z.. F.
S., v ktorej sa nachádza Uznesenie č. 2: Porada konateľov rozhodla o zmene organizačnej štruktúry
spoločnosti a o zrušení funkčných miest generálny riaditeľ, Marketingový manager, Asistent - manager
back Office. V bode 3 zápisnice je, okrem iného, uvedené, že PhDr. A. K. sa na otázku Dr. N., či
má záujem naďalej pôsobiť ako konateľka s tým, že by prešla na inú pracovnú pozíciu v pracovnom

pomere, alebo do iného právneho režimu, napr. na základe mandátnej zmluvy, sa vyjadrila, že po
zrušení funkcie GR nemá záujem ďalej v spoločnosti zostať, nenastúpi na žiadne miesto, ktoré je v
spoločnosti voľné (zoznamom voľných miest disponuje GR) a z pozície konateľky odstúpi. Vo veci formy
skončenia pracovného pomeru uviedla, že dáva prednosť výpovedi z organizačných dôvodov (zrušeniepracovnej pozície) pred dohodou o skončení pracovného pomeru. Zápisnicu spísal Z.. F. S., ktorý ju aj
sám podpísal.

28.2. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 29.1.2016 adresovanom žalovanému a označenom „Vec:
vzdanie sa funkcie konateľa spoločnosti“ uviedla: „Vzhľadom ku skončeniu môjho pracovného pomeru
v spoločnosti VÍNO NITRA spol. s r.o. vzdávam sa týmto, počínajúc dňom 1.2.2016, funkcie konateľa
spoločnosti.“

29.1. V tomto liste žalobkyňa akceptovala skutočnosť skončenia pracovného pomeru, vzdala sa
funkcie konateľa spoločnosti a vôbec nespochybňovala organizačnú zmenu v žalovanej spoločnosti
ani skutočnosť, že jej žalovaný neponúkol vhodné pracovné miesto, preto odvolací súd považuje
ňou v odvolaní uvádzané argumenty v tomto smere za nepreukázané. Žalobkyňa bola nepochybne
oboznámená s organizačnou zmenou pred daním výpovede. Správne sú preto závery súdu prvej
inštancie o tom, že žalovaný ku skončeniu pracovného pomeru žalobkyne pristúpil z dôvodu jej

nadbytočnosti v dôsledku prijatej zmeny organizačnej štruktúry spoločnosti, a to zrušenia tabuľkových
miest, okrem iného, generálneho riaditeľa. V konaní nebolo preukázané, že by rozhodnutie žalovaného
ako zamestnávateľa bolo účelové. Toto rozhodnutie sledovalo zefektívnenie práce, zmenu organizačnej
štruktúry a objektívne zníženie počtu zamestnancov. Rozhodnutie zamestnávateľa (rozhodnutie o
organizačnej zmene nemá povahu právneho úkonu, je teda nepreskúmateľné a súd sa otázkou jej

platnosti nemôže zaoberať) bolo prijaté na zasadnutí dňa 29.1.2016 (písomne) a to prijatím Uznesenia
číslo 2, keď bolo rozhodnuté o zmene organizačnej štruktúry spoločnosti a o zrušení funkčných miest
a bolo prijaté tými, ktorí boli na to oprávnení a teda bol splnený predpoklad, ktorý zákon ustanovuje
pre platnosť výpovede. V konaní bolo preukázané, že v čase dania výpovede žalobkyni existovalo
rozhodnutie žalovaného, na základe ktorého sa žalobkyňa stala pre zamestnávateľa nadbytočným.

29.2. Prvoinštančný súd sa správne vysporiadal aj s námietkou žalobkyne, že jej nebolo ponúknuté iné
pracovné miesto v rámci spoločnosti, keď uviedol, že toto jej tvrdenie nebolo preukázané s poukazom na
Záznam o personálnom pohovore zo zamestnancom zo dňa 29.1.2016, ktorý žalobkyňa sama podpísala
a v priebehu pojednávania na otázku súdu sama tiež uviedla, že ona zakrúžkovala bod A, čím potvrdila,

že nejavila záujem o inú pracovnú pozíciu v rámci spoločnosti. Ponuku inej vhodnej práce jej žalovaný
ako zamestnávateľ dal predtým, než pristúpil k výpovedi z pracovného pomeru.

30. Vychádzajúc z uvedených skutočností rozhodol odvolací súd tak ako je uvedené v enunciáte tohto
rozsudku, keď ako vecne správny potvrdil nielen výrok rozsudku vo veci samej ale aj výrok rozsudku

o trovách konania.

31.1. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

31.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31.3. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31.4. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v

spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu ako procesne úspešnej strane v odvolacom konaní.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).