Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 3, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/261/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411206684
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4411206684.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Ingrid
Doležajovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Nitra,
so sídlom Nitra, Nám. J. Pavla II. č. 7, zastúpený JUDr. Svoradom Petruškom, advokátom so sídlom
Nitra, Kupecká 18 a Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Šoltésovej 14, v mene a na účet ktorej koná Mgr. Jozef Nádaský, prokurista a advokát, proti žalovaným:

v 1./ rade LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 8, v 2./
rade Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, o vydanie a navrátenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam a iné, o odvolaní žalovaného v 1./ rade proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 16. marca 2017, č. k. 4C/92/2011-1196, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti výroku o povinnosti
žalovaného v 1. rade vydať a navrátiť nehnuteľnosti evidované Okresným úradom W. A., katastrálnym
odborom v katastrálnom území V. nad Q. v katastri nehnuteľností v C. C na katastrálnej mape, na

LV č. XXX spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, vedené ako parc. č. XXXX druh pozemku
lesné pozemky o výmere 31899 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 629 m2,
parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 1510 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné
pozemky o výmere 18440 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 44584 m2, parc. č.
XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 3744 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o
výmere 3061 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 62175 m2, parc. č. XXXX druh

pozemku lesné pozemky o výmere 4089 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere
7848 m2, ako aj parciel vytvorených na základe geometrického plánu č. XX/XXXX pre katastrálne
územie V. nad Q., vyhotoveného dňa 25.04.2014 K.. C. F., autorizovaného K.. K. U., autorizovaným
geodetom a kartografom dňa 25.04.2014, overeného Okresným úradom W. A., Katastrálnym odborom
dňa 12.05.2014 pod č. XXX/XX, ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku, spolu s dokumentáciou, ktorá k nim
prislúcha, a to parc. č. XXXX/X druh pozemku lesné pozemky o výmere 4871 m2, parc. č. XXXX/X druh
pozemku lesné pozemky o výmere 344 m2, p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti výroku o povinnosti žalovaného v
1. rade vydať a navrátiť nehnuteľnosti evidované Okresným úradom W. A., katastrálnym odborom v
katastrálnom území V. nad Q. v katastri nehnuteľností v Registri C na katastrálnej mape, na LV č.
XXX spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, vedené ako parc. č. XXXX/X druh pozemku lesné
pozemky o výmere 265148 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 8143 m2, parc.

č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 1771076 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné
pozemky o výmere 13237 m2, parc. č. XXXX/X druh pozemku lesné pozemky o výmere 566098 m2,
parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 29766 m2, parc. č. XXXX/X druh pozemku
lesné pozemky o výmere 89764 m2, ako aj parciel vytvorených na základe geometrického plánu č.
XX/XXXX pre katastrálne územie V. nad Q., vyhotoveného dňa 25.04.2014 K.. C. F., autorizovaného
K.. K. U., autorizovaným geodetom a kartografom dňa 25.04.2014 overeného Okresným úradom W.
A., Katastrálnym odborom dňa 12.05.2014 pod č. XXX/XX, ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku, spolu s

dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, a to parc. č. XXXX/X druh pozemku lesné pozemky o výmere60337 m2, parc. č. XXXX/X druh pozemku lesné pozemky o výmere 13732 m2, parc. č. XXXX/X druh
pozemku lesné pozemky o výmere 7672 m2, parc. č. XXXX/X druh pozemku lesné pozemky o výmere
2967 m2, a v časti výroku, že žiadna zo strán z nároku žalobcu voči žalovanému v 1. rade nemá nárok

na náhradu trov konania z r u š u j e a vec vracia prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 16. 03. 2017, č. k. 4C/92/2011-1196, uložil žalovanému v
1. rade povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi vlastnícke právo k nehnuteľnostiam parc. č. XXXX/X druh

pozemku lesné pozemky o výmere 265148 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere
31899 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 629 m2, parc. č. XXXX druh pozemku
lesné pozemky o výmere 1510 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 18440 m2,
parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 44584 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné
pozemky o výmere 3744 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 3061 m2, parc. č.

XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 8143 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky
o výmere 1771076 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 62175 m2, parc. č.
XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 4089 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky
o výmere 7848 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 13237 m2, parc. č. XXXX/
X druh pozemku lesné pozemky o výmere 566098 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o

výmere 29766 m2, parc. č. XXXX/X druh pozemku lesné pozemky o výmere 89764 m2, ktoré sú vedené
Okresným úradom W. A., katastrálnym odborom v katastrálnom území V. nad Q. v katastri nehnuteľností
v Registri C na katastrálnej mape, na LV č. XXX spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha.

1.2. Ďalej uložil žalovanému v 1. rade povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam

parc. č. XXXX/X druh pozemku lesné pozemky o výmere 4871 m2, parc. č. XXXX/X druh pozemku lesné
pozemky o výmere 344 m2, parc. č. XXXX/X druh pozemku lesné pozemky o výmere 60337 m2, parc.
č. XXXX/X druh pozemku lesné pozemky o výmere 13732 m2, parc. č. XXXX/X druh pozemku lesné
pozemky o výmere 7672 m2, parc. č. XXXX/X druh pozemku lesné pozemky o výmere 2967 m2, parcely
vytvorené na základe geometrického plánu č. XX/XXXX pre katastrálne územie V. nad Q., vyhotoveného

dňa 25. 04. XXXX K.. C. F., autorizovaného K.. K. U., autorizovaným geodetom a kartografom dňa 25.
04. 2014 overeného Okresným úradom W. A., Katastrálnym odborom dňa 12. 05. 2014 pod č. XXX/
XX, ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku, spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha. Vo zvyšnej časti
žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol. Ďalším výrokom žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán z nároku žalobcu voči žalovanému v 1. rade

nemá na náhradu trov konania právo a žalovanému v 2. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

1.3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2, 3, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1,
2, 3, § 6 zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským

spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len „Reštitučný zákon“) a §
3 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch.

2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou
súdu dňa 19. 01. 2007 domáhal voči žalovanému v 1. rade vydania a navrátenia vlastníctva k

nehnuteľnostiam pôvodne vedeným v PKV č. X pre kat. územie V. nad Q. presne označeným parcelnými
číslami, druhom pozemku a výmerou v tejto žalobe spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha. V
dôsledku toho, že v priebehu konania nastali právne skutočnosti, na základe ktorých prešli práva a
povinnosti z pôvodného žalobcu Rímskokatolícka cirkev Bratislavsko-trnavská arcidiecéza, Hollého 10,
Trnava, na žalobcu uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, súd pripustil zmenu strán tak, ako uviedol v

uznesení 4C/92/2011-746 zo dňa 20. 04. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31. 05. 2011.

2.2. Na základe návrhu žalobcu súd uznesením 4C/92/2011-938 zo dňa 15. 10. 2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 05. 11. 2014 (u ktorého bola vykonaná oprava chýb v písaní v uvedení druhu pozemku u
parc. č. XXXX a výmery parc. č. XXXX/X - v spise na čl. 963) pribral do konania na stranu žalovaného

v 2. rade Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, a zároveň pripustil zmenu žalovanéhonávrhu, ktorá bola vo vzťahu k žalovanému v 1. rade len spresnením pôvodne žalovaných parciel na
základe geometrického zamerania, zmeny označenia druhu pozemku alebo jej výmery.

2.3. Predmetom konania zostal nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade o vydanie a navrátenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam: parc. č. XXXX/X druh pozemku lesné pozemky o výmere 265148
m2, parc. č. XXXX druh pozemku ostatné plochy o výmere 2331 m2, parc. č. XXXX druh pozemku
ostatné plochy o výmere 6985 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 31899 m2,
parc. č. XXXX druh pozemku ostané plochy o výmere 11567 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné

pozemky o výmere 629 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 1510 m2, parc. č.
XXXX druh pozemku ostatné plochy o výmere 1777 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o
výmere 18440 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 44584 m2, parc. č. XXXX druh
pozemkulesnépozemkyovýmere3744m2,parc.č.XXXXdruhpozemkulesnépozemkyovýmere3061
m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 8143 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné
pozemky o výmere 1771076 m2, parc. č. XXXX druh pozemku ostané plochy o výmere 3708 m2, parc. č.

XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 62175 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky
o výmere 4089 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 7848 m2, parc. č. XXXX druh
pozemku lesné pozemky o výmere 13237 m2, parc. č. XXXX/X druh pozemku lesné pozemky o výmere
566098 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 57697 m2, parc. č. XXXX/X druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o

výmere 29766 m2, parc. č. XXXX/X druh pozemku lesné pozemky o výmere 89764m2, ktoré sú vedené
Okresným úradom (ďalej len „OÚ“) W. A., katastrálnym odborom v kat. území V. nad Q. v katastri
nehnuteľností v Registri C na katastrálnej mape, na LV č. XXX a ďalej: parc. č. XXXX/X druh pozemku
lesné pozemky o výmere 4871 m2, parc. č. XXXX/X druh pozemku lesné pozemky o výmere 344 m2,
parc.č.XXXX/Xdruhpozemkulesnépozemkyovýmere60337m2,parc.č.XXXX/Xdruhpozemkulesné

pozemkyovýmere13732m2,parc.č.XXXX/Xdruhpozemkulesnépozemkyovýmere7672m2,parc.č.
XXXX/X druh pozemku lesné pozemky o výmere 2967 m2, parcely vytvorené na základe geometrického
plánu č. XX/XXXX pre kat. úz. V. nad Q., vyhotoveného dňa 25. 04. 2014 K.. C. F., autorizovaného K..
K. U., autorizovaným geodetom a kartografom dňa 25. 04. 2014 overeného OÚ W. A., Katastrálnym
odborom dňa 12. 05. 2014 pod č. XXX/XX spolu s dokumentáciou: lesný hospodársky plán, evidencia

ťažby dreva, evidencia plochy po ťažbe dreva, evidencia plochy na zalesnenie, evidencia zalesňovania
a prirodzeného zmladenia, evidencia pestovnej činnosti, výkaz bilancie zalesňovacích povinností podľa
jednotiek priestorového rozdelenia lesa, výkaz porastovej evidencie ťažieb, výkaz porastovej evidencie
zalesnenia, výkaz porastovej evidencie pestovnej činnosti, výkaz evidencie úhrnných ročných výsledkov
za kategóriu lesa, bilančný výkaz lesnej hospodárskej evidencie, výkaz vykonaných hospodárskych

opatrení podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa za príslušný rok, grafická evidencia, plochové
tabuľky, porastové mapy, ťažobné mapy, projekty pestebnej, ťažobnej a ostatnej činnosti, číselníky,
karty pôvodu porastu, hlásenia na obvodný lesný úrad, bilancia holín, priemerkovací manuál, súhlas na
ťažbu dreva, evidencia požiarov a požiarna ochrana, evidencia škôd spôsobených zverou, evidencia
sadbového materiálu, záznamy priestupkového konania, ktorá k nim prislúcha.

2.4. Nárok o vydanie a navrátenie vlastníctva k stavbe - bývalá lesná správa, bez súpisného čísla,
na parc. č. XXXX/X o výmere 185 m2, ktorá je vedená OÚ W. A., katastrálnym odborom v kat. úz. V.
nad Q. v kat. nehnuteľností v C. C na katastrálnej mape, na LV č. XXX, a to všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku a nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade o vydanie a navrátenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam: parc. č. XXXX/X druh pozemku orná pôda o výmere 3712 m2, parc. č. XXXX/
X druh pozemku orná pôda o výmere 1988 m2, parcely vytvorené na základe geometrického plánu č.
XX/XXXX pre kat. úz. V. nad Q. vyhotoveného dňa 25. XX. 2014 K.. C. F., autorizovaného K.. K.
U., autorizovaným geodetom a kartografom dňa 25. 04. 2014 overeného OÚ Nové Zámky, Katastrálnym
odborom dňa 12. 05. 2014 pod č. 438/14.

3. Žalobca si nárok uplatnil podľa Reštitučného zákona. Svoju aktívnu legitimáciu v konaní vyvodil
z právneho nástupníctva po pôvodnom vlastníkovi sporných nehnuteľností, ktorým bolo Ostrihomské
arcibiskupstvo. Zápis z PKV č. 5, k. ú. V. nad Q. svedčí tomu, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam
malo byť v minulosti odňaté bez náhrady podľa zák. č. 142/1947 Zb. v zmysle pozemkových reforiem

alebo prevzatím bez právneho dôvodu. Zápis bol vykonaný s poukazom na písomnú výzvu zo dňa 19.
01.2006vzmyslereštitučnéhozákona.Napriekpísomnejvýzvežalovanýspornénehnuteľnostiodmietol
vydať. Vo vzťahu k námietkam žalovaného v 1. rade vo vyjadrení zo dňa 24. 09. 2007, zo dňa 24.
01. 2008, zo dňa 24. 06. 2009 uviedol, že predžalobná výzva bola vyhotovená a doručená v súlades reštitučným zákonom. K návrhu pripojenými listinami a listinami doloženými do spisu dostatočným
spôsobom preukázal svoje právne nástupníctvo po Ostrihomskom arcibiskupstve, a preto tvrdenia
uvedené zo strany žalovaného v 1. rade považoval za účelové s úmyslom oddialiť svoju povinnosť

mu vydať predmetné nehnuteľnosti. Čo sa týka preukázania reštitučného titulu, posledný relevantný
zápis v PKV č. 5, k. ú. V. nad Q. bol vykonaný 30. 06. 1948, ktorým sa poznamenalo, že predmetné
nehnuteľnosti sa zamýšľajú štátom prevziať a podliehajú revízii v zmysle pozemkovej reformy. Pokiaľ aj
v písomnej výzve pred podaním návrhu ako dôvod navrátenia vlastníckeho práva uviedol odňatie bez
náhrady v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) Reštitučného zákona, tento dôvod použil z opatrnosti, keby sa

preukázalo, že odňatie nehnuteľností štátom sa uskutočnilo v zmysle pozemkovej reformy a nie bez
právneho dôvodu. Vzhľadom na námietky žalovaného v 1. rade spochybňujúce jeho nárok z vecno-
právnych ako aj formálno-právnych dôvodov poukázal na pripojenú judikatúru slovenských a českých
súdov vo vzťahu k reštitučným zákonom.

4.1. Žalovaný v 1. rade vo vyjadreniach zo dňa 23. 04. 2007, 17. 11. 2007, 30. 01. 2015, 02. 11.

2016 (v spise na čl. 67-78, čl. 355-371, čl. 968-969, čl.1128-1132) nesúhlasil so žalobou a vydaním
žalovaných nehnuteľností, pretože žalobca si neuplatnil právo v súlade so zákonom č. 161/2005 Z. z. a
nepreukázalprávnerelevantnýmspôsobomskutočnosti,oktoréopierasvojetvrdeniaaprávonavydanie
nehnuteľností. Namietal preklúziu nároku s tým, že žalobca v písomnej výzve si uplatnil dva reštitučné
tituly, čo zákon neumožňuje a táto jeho výzva nemala zákonom predpísané náležitosti. Nepreukázal

svoje právne nástupníctvo po pôvodnom pozemnoknižnom vlastníkovi, ani to, že majetok pôvodného
vlastníka bol štátom zabratý podľa zák. č. 215/1919 Zb. (Záborový zákon), čo vyplýva zo záznamov
PKV č. 5, a preto ho nebolo potrebné opätovne odnímať. Spresnenie žaloby sa uskutočnilo po uplynutí
lehoty podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona, pričom spresnenie je novým návrhom podaným po uplynutí
prekluzívnej lehoty.

4.2. Čo sa týka uplatneného nároku v časti vydania presne definovanej dokumentácie v súlade s
uznesením č. k. 12C/8/2007-339 zo dňa 04. 10. 2007 mal za to, že zákon č. 326/05 Z. z. o lesoch,
otázku charakteru príslušnej dokumentácie, ktorú vlastník alebo obhospodarovateľ lesa je povinný viesť
uvádza § 40 ods. 2, 3 tohto zákona, a preto je žaloba nedôvodná a v prípade vyhovenia nevykonateľná.

Namietol nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, keď ako správa nehnuteľnosti nemôže platne
previesť vlastnícke právo na žalobcu, pričom ako povinná osoba je oprávnená v súlade s reštitučným
zákonom za vlastníka konať len v časti uzavretia dohody o vydaní nehnuteľností a nie na vydanie a
vrátenie vlastníctva. Po pripustení zmeny návrhu žalobcu zo strany súdu k žalovaným nehnuteľnostiam
namietal, že parc. č. XXXX/X lesné pozemky, ktorú žiada žalobca vydať vo výmere 26 5148m2 je o

1564m2 vyššia oproti výmere pôvodne vedenej v PKV č. 5, v ktorej si žalobca svoj nárok uplatnil v
prílohe k reštitučnej výzve a v návrhu zo dňa 18. 01. 2007, preto mal za to, že táto navýšená výmera je
žalobcom uplatnená po zániku práva. Parcela č. XXXX/X lesné pozemky, ktorú žaluje žalobca vydať vo
výmere 89846m2 je o 82 m2 menej oproti výmere vedenej na príslušnom LV č. XXX. Pri par. č. XXXX
ostatné plochy, ktorú žalobca žaluje vydať vo výmere 57697 m2 namietal, že v pozemnoknižnej vložke

je táto parcela vedená o výmere 622 m2 s kultúrou záhrada, a preto mal za preukázané, že navýšená
výmera o 5 7075 m2 je uplatnená po zániku práva ako aj to, že parcela č. XXXX z PKV č. X nie je
identická so súčasnou par. č. XXXX vedenou na LV č. XXX. Pri parc. č. XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 185 m2 spolu so stavbou bývalej lesnej správy na tejto parcele bez súp. č. uviedol,
že na tejto parcele sa v súčasnosti neeviduje žiadna stavba a ani žiadnu stavbu na uvádzanej parcele

nemá žalovaný v účtovej evidencii. V pozemnoknižnej vložke č. X parc. č. XXXX/X bola stavba zapísaná
ako dom č. XXX a táto parcela mala výmeru 587 m2. Žalovaná parcela č. XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria 185 m2 sa nachádza v strede parc. č. XXXX/X, ktorá je od roku 1998 vo vlastníctve fyzických
osôb, žalobca ju neužíva, nespravuje, neužíval a nespravoval ju ani v čase účinnosti zák. č. 161/2005
Z. z., t. j. k 01. 05. 2005 a taktiež nespravuje ani nevlastní stavbu na tejto parcele bez súp. č., ak sa

nejaká stavba na tejto parcele nachádza.

4.3. S poukazom na zápis poznámky v T. č. X v časti B o zamýšľanom prevzatí štátom podľa Záborového
zákona č. 215/1919 Zb. u všetkých nehnuteľností v nej vedených, ako aj na zadovážené archívne
listiny mal za preukázané, že zápis poznámky zamýšľaného prevzatia štátom podľa Záborového

zákona vymazaný nebol, po uvedenom čase štát s prevzatými nehnuteľnosťami nakladal v prospech
rôznych fyzických a právnických osôb, či už na základe kúpno-predajných zmlúv alebo prídelov, a preto
zápis v T. č. X z roku 1948 o zamýšľanom prevzatí nehnuteľností povereníctvom Pôdohospodárstva
pozemkovej reformy ako aj poznámka o uvalení úradnej správy nie sú dôkazom o prechode vlastníctvak nehnuteľnostiam jedným z reštitučných titulov podľa § 3 zák. č. 161/05 Z. z. Vzhľadom k uvedenému
štát nadobudol vlastnícke právo k predmetu sporu ex lége dňom účinnosti zákona č. 215/1919 Zb.

5. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 05. 02. 2015 (v spise na čl. 981-984) namietal
preklúziu práva žalobcu na navrátenie vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam, a to k parc. č.
XXXX/X a parc. č. XXXX/X z dôvodu nepreukázania existencie reštitučného titulu podľa § 3 reštitučného
zákona v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, t. j. do 30. 04. 2006. Poukázal na to, že z výzvy
žalobcu zo dňa 13. 01. 2006 doručenej žalovanému v 1. rade ani zo žiadnej z listín označených vo výzve,

v podanej žalobe ani z listín k nej priložených nie je zistiteľná existencia žiadneho reštitučného titulu
vo vzťahu k týmto parcelám vytvoreným z parc. č. XXXX, resp. k pôvodným PKV parcelám č. XXXX a
XXXX/X. Listiny, od ktorých žalobca odvodzuje existenciu reštitučného titulu vo vzťahu k parc. č. XXXX/
X a XXXX/X, t. j. hospodárska zmluva a výpis z T. č. X pre k.ú. V. nad Q. boli zabezpečené v predmetnom
konaní od Správy katastra až dňa 16. 10. 2007. V dôsledku neuplatnenia práva na navrátenie vlastníctva
k týmto nehnuteľnostiam právne aprobovaným spôsobom vyvolávajúcim účinky uplatnenia si práva,

právo žalobcu v zmysle § 5 reštitučného zákona zaniklo. Pokiaľ by sa súd nestotožnil s názorom,
že uvádzaná hospodárska zmluva zo dňa 01. 04. 1980 a výpis z T. č. X (v spise na č. l. 344 a 345)
nie sú listinami, ktoré by bolo možné považovať za listiny preukazujúce existenciu reštitučného titulu.
K predloženému geometrickému plánu č. X/XXXX uviedol, že z neho vyplýva, že novovytvorená parc.
č. XXXX/X je identická s PK parc. č. XXXX a novovytvorená parc. č. XXXX/X je identická s časťou

PK parc. č. XXXX/X. Z hospodárskej zmluvy vyplýva, že táto sa na pozemnoknižnú parcelu č. XXXX/X
nevzťahovala, jej predmetom mala byť parc. č. XXXX o výmere 6895 m2, pričom z pôvodnej PK vložky
č. 5 vyplýva, že výmera pôvodnej PK parc. č. XXXX bola 3712 m2 čo je značný rozdiel vo výmerách,
a preto nie je možné bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že parc. č. XXXX uvádzaná v hospodárskej
zmluve a parc. č. XXXX evidovaná v T. č. X sú totožnými parcelami. V konaní nebol predložený žiadny

listinný dôkaz, z ktorého by bolo možné jednoznačne vyvodiť existenciu reštitučného titulu podľa § 3
reštitučného zákona vo vzťahu k pôvodnej T. parc. č. XXXX/X, ktorá má byť identická v súčasnosti s
parc. č. XXXX/X a k pôvodnej T. parc. č. XXXX, ktorá má byť identická so súčasnou žalovanou parc. č.
XXXX/X. Z týchto dôvodov žalobu žalobcu žiadal zamietnuť v celom rozsahu.

6.1. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že Ministerstvo kultúry SR Bratislava v
potvrdení zo dňa 15. 07. 2005 (v spise na čl. 11) konštatovalo, že pôvodný žalobca Rímskokatolícka
cirkev Bratislavsko-trnavská arcidiecéza, Jána Hollého 10, Trnava, má právnu subjektivitu. Potvrdením
Štatistického úradu SR zo dňa 18. 04. 2005 bolo pôvodnému žalobcovi pridelené IČO: 00 419
702 (čl. 12). V januári 1928 bola medzi Česko-slovenskou republikou a Svätou stolicou uzatvorená

medzinárodná dohoda „Modus Vivendi“ platná od 02. 02. 1928, podľa ktorej sa zúčastnené strany
dohodli, že žiadna diecéza Česko-slovenského štátu nebude presahovať štátne hranice a že bude
uzatvorená dohoda o novom ohraničení a dotáciách diecézam, keď na prípravu tejto dohody sa mali
ustanoviť dve navzájom nezávisle komisie. Ministerstvo kultúry SR Bratislava potvrdením zo dňa 17.
01. 2006 oznámilo, že právnym subjektom s právom nástupníctva do vlastníctva všetkých nehnuteľností

Rímskokatolíckej cirkvi, ktoré sú pozemnoknižne zapísané na zahraničné subjekty Rímskokatolíckej
cirkvi, ako sú napr. Ostrihomské arcibiskupstvo, Ostrihomská (stoličná) kapitula, Ostrihomský seminár,
Ostrihomská fundácia (pokladnica), Fundácia Ostrihomského primasa a pod., je pôvodný žalobca,
teda Rímskokatolícka cirkev Bratislavsko-trnavská arcidiecéza. Ministerstvo kultúry SR vychádzalo z
pápežskej konštitúcie zo dňa 30. 12. 1977 a z „Modus Vivendi“ medzi Česko-slovenskou republikou

a Svätou stolicou zo dňa 02. 02. 1928. V potvrdení je uvedené, že dňa 30. 12. 1977 bola na
základe Apoštolských konštitúcií „Praescriptionum sacrosancti“ a „Qui divino“ zriadená samostatná
Slovenská provincia. Na základe týchto konštitúcií boli prispôsobené hranice cirkevnej jurisdikcie
štátnym hraniciam. Túto skutočnosť potvrdil vo svojom liste N.2172/96/Rs zo dňa 11. 03. 1996 aj
arcibiskup R. - N. M., tajomník Sekcie pre vzťahy so štátmi U. sekretariátu jeho L. (potvrdenie o právnom

nástupníctve).

6.2. Z listín (v spise na čl. 671-675) vyplýva, že apoštolskou konštitúciou Slovachiae Sactorum Antistites
Jeho Svätosti pápeža Benedikta XVI. datovanou 14. 02. 2008 prot. N. 621/2003 (ďalej len „apoštolská
konštitúcia“) bola vyhlásená územná reorganizácia rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku, pričom

apoštolská konštitúcia určila zmenu územia diecéz, zmeny názvov diecéz, zmeny území cirkevných
provincií, pričom na jej základe vznikli nové diecézy s tým, že právnym nástupcom Bratislavsko-trnavskej
arcidiecézy na územiach dekanátov Nové Zámky, Šurany, Štúrovo je Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo
Nitra, Nitra, Námestie J. Pavla II. č. 7, IČO: 35593008. V zmysle prehlásenia o právnej subjektiviteSlovenských cirkevných útvarov latinského obradu, ktorý vydala Kongregácia pre biskupov Svätej
Stolice prechádza právo spravovať majetok po Bratislavsko-trnavskej arcidiecéze vrátane vedenia
prebiehajúcich reštitučných sporov na tú diecézu, na území ktorej sa majetok nachádza.

6.3. Z PKV č. X V. nad Q. mal súd za preukázané, že žalované parcely boli v nej vedené na strane A I.
podľa B vo vlastníctve Ostrihomské arcibiskupstvo bez uvedenia dátumu, kedy záznam v prospech tohto
vlastníka bol vykonaný s tým, že vlastníctvo sa týkalo nehnuteľností E. na základe pôvodného zápisu, a
to nasledovne: parc. č. XXXX(Erdő) les 263584 m2, parc. č. XXXX (U.) výmol 2331 m2, parc. č. XXXX

výmol 6985 m2, parc. č. XXXX les 31899 m2, parc. č. XXXX výmol 11567 m2, parc. č. XXXX les 629
m2, parc. č. XXXX les 1510 m2, parc. č. XXXX výmol 1777 m2, parc. č. XXXX les 18440 m2, parc. č.
XXXX les 44584 m2, parc. č. XXXX les 3744 m2, parc. č. XXXX les 3061 m2, parc. č. XXXX les 8143
m2, parc. č. XXXX les 1771076 m2, parc. č. XXXX (G.) cesta 3708 m2, parc. č. XXXX les 62175 m2,
parc. č. XXXX les 4089 m2, parc. č. XXXX les 7848 m2, parc.č. XXXX les 13237 m2, parc.č. XXXX/
X les 566098 m2, parc. č. XXXX (V.) záhrada 622 m2, parc. č. XXXX/X (Q. XXX sz.a.) dom pod p. č.

XXX o výmere 587 m2, parc. č. XXXX/X (N.) pasienok 29885 m2, parc. č. XXXX/X pasienok 2026 m2,
parc. č. XXXX/X pasienok 2967 m2, parc. č. XXXX/X pasienok 143604 m2, parc. č. XXXX rola 3712
m2, parc. č. XXXX rola 5082m2, parc. č. XXXX rola 60337 m2. Podľa B 2 PK vložky 5, dňa 15.06.1932
pod č. XXXX sa podľa § 16 Záborového zákona sa v nej poznamenalo, že nehnuteľnosti v tejto vložke
zapísané sú zabrané Štátom podľa zák. č. 215/1919 Zb. a že Štátny poz. úrad v Prahe zamýšľa všetky

nehnuteľnosti v tejto vložke uvedené prevziať. Podľa B 47 PK vložky 5, dňa 30. 06. 1948 č. XXX sa v nej
poznamenalo, že podľa návrhu a oznámenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo
dňa 25. 06. 1948 č. B.XXXX/XX-I/D., že nehnuteľnosti v tejto vložke uvedené Pov. pôdohosp. zamýšľa
prevziať. Podľa F PK vl. 5 dňa 25. 07. 1948 pod č. XXXX sa v nej poznamenalo uvalenie úradnej správy.

7.1. Podľa LV č. XXX vedeného OÚ W. A., katastrálnym odborom pre kat. území V. nad Q. v katastri
nehnuteľností sú v Registri C evidované na katastrálnej mape žalované nehnuteľnosti vo vlastníctve
Slovenskej republiky v správe LESY SR š. p., Nám. SNP 8, Banská Bystrica, v pomere 1/1 s tým, že
u niektorých žalovaných parciel je v tomto LV oproti pôvodnému zápisu v T. č. X rozdiel v označení
parciel, druhu pozemku alebo ich výmery nasledovne: parc. č. XXXX/X lesné pozemky 265148 m2 (vo

vl. č. 5 bez podlomenia ako parc. č. XXXX les 263584 m2 čo je o 1564 m2 menej oproti súčasnému
stavu), parc. č. XXXX lesné pozemky XXXXX m2 (vo vl. č. X parc. č. XXXX ako záhrada 622 m2 čo
je o 57076 m2 menej oproti súčasnému stavu), parc. č. XXXX/X lesné pozemky 89764 m2 (vo vl. č. X
parc. č. XXXX/X pasienok 143604 m2 čo je viac o 53840 m2 oproti súčasnému stavu), parc. č. XXXX
lesné pozemky 29766 m2 (vo vl. č. X s podlomeninami ako parc. č. XXXX/X pasienok XXXXX m2, parc.

č. XXXX/X pasienok 2026 m2, parc. č. XXXX/X pasienok 2967 m2), parc. č. XXXX lesné pozemky 5215
m2 (v PKV č. 5 parc. č. XXXX rola 5082 m2 čo je menej o 133 m2), parc. č. XXXX/X lesné pozemky
23528m2 a parc. č. XXXX/X lesné pozemky 69452 m2 (vo vl. č. 5 bez podlomenia ako parc. č. XXXX
rola XXXXX m2).
7.2.PodľaLVč.XXXXvedeného OÚW.A.,katastrálnymodboromk.ú.V.nadQ.vkatastrinehnuteľností

sú v Registri C evidované na katastrálnej mape žalovaná nehnuteľnosť vo vlastníctve Slovenskej
republiky v správe Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava v pomere 1/1 ako parc. č. XXXX
orná pôda o výmere 6895 m2 (vo vl. č. 5 vedená ako parc. č. XXXX rola 3712 m2 čo je o 3183m2 menej
oproti súčasnému stavu).

7.3. Podľa LV č. XXXX vedeného OÚ W. A., katastrálnym odborom pre kat. územie V. nad Q. v katastri
nehnuteľností sú v Registri C evidované na katastrálnej mape nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X zastavané
plochy a nádvoria 5937 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria 383 m2, parc. č. XXXX/X
zastavanéplochyanádvoria1120m2anaňomstojacibytovýdomsúp.č.XXX,parc.č.XXXX/Xzáhrady
1211 m2 vo vlastníctve K.. R. T. a K.. E. T. v celosti. Z geometrického plánu č. XX/XXXX a k nej pripojenej

katastrálnej mapy mal súd preukázané, že žalovaná parc. č. XXXX/X sa nachádza resp. je umiestnená
vo vnútri parc. č. XXXX/X.

8.1. Z kópie katastrálnej mapy (čl. 56), kde sú zakreslené žalované nehnuteľnosti vyplýva, že pôvodná
pozemnoknižná parcela č. XXXX vedená vo vložke č. X ako záhrada o výmere 622 m2 je zakreslená v

susedstve parc. č. XXXX s tým, že obe tieto parcely sa nachádzajú vo vnútri parc. č. XXXX/X.8.2. Podľa identifikácie parciel z januára 2004 (v spise na čl. 49-52), ktoré tvorili prílohu písomnej pred
žalobnej výzvy podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona u všetkých žalovaných parciel bolo vyznačené, že
sú v užívaní subjektu Lesy SR, š.p., Banská Bystrica.

9.1. Podľa chronológie zmien parciel, ktorý súdu oznámil OÚ Nové Zámky, katastrálny odbor dňa 20.
02. 2015 (v spise na čl. 979-980) mal súd za preukázané, že parcely XXXX/, XXXX, XXXX/X, XXXX,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX boli po doručení Hospodárskej zmluvy č. T zaevidované do EN v
prospech Čs. štátu západoslovenských lesov v celosti do LV č. XXX. Čo sa týka parcely č. XXXX v roku

2004 bola na základe rozhodnutia Správy katastra NZ zo dňa 13. 07. 2004 vykonaná oprava chyby v
katastrálnom operáte v LV č. XXX z jej pôvodnej výmery 263584 m2 na výmeru 265148 m2 a v tom istom
roku v súvislosti s tvorbou ROEP v k. ú. V. nad Q. bol za účelom zosúladenia písomného a mapového
operátu KN č. parcely XXXX v predmetnom LV zmenené na parcelu č. XXXX/X bez zmeny výmery a
druhu pozemku. Čo sa týka parcely č. XXXX na základe kúpnej zmluvy z 23. 09. 1998 uzavretej medzi
Lesy Bratislava, š.p., ako predávajúcim a M. T. a E. T. ako kupujúcimi bol uskutočnený prevod podielu

1/1 k časti parcely č. XXXX podľa geometrického plánu s tým, že touto kúpnou zmluvou bola zmenená
výmera parcely č. XXXX z hodnoty 58160 m2 na 57697 m2. V roku 2012 na základe rozhodnutia OÚ
NZ, Katastrálny odbor pri parcele č. XXXX bola vyznačená zmena druhu pozemku z ostatnej plochy
na lesný pozemok. Čo sa týka parcely č. XXXX/X na základe doručeného rozsudku prvoinštančného
súdu sp. zn. 10C/73/1994 a geometrického plánu z 07. 12. 1990 bola zmenená výmera tejto parcely na

88111m2. Následne v roku 2003 na základe záznamu o oprave údajov v operáte v súvislosti s tvorbou
ROEP bola zmenená výmera parcely č. XXXX/X z hodnoty 88111 m2 na 89846 m2, okrem toho sa
zmenila výmera parcely č. XXXX/X na výmeru 23528 m2 a výmera parcely č. XXXX na výmeru 6895
m2. Pri parcele č. XXXX/X na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. 02. 2008 uzavretej medzi predávajúcim
Lesy SR, š. p., a kupujúcimi R. V. a E. V. došlo k prevodu vlastníckeho práva v podiele 1/1 tejto parcely

s tým, že touto kúpnou zmluvou a geometrickým plánom k nej vyhotovenou bola zmenená parcela č.
XXXX/X z hodnoty 89848 m2 na 89764 m2 vedenou na LV č. XXX. Parcela č. XXXX bola po doručení
delimitačného protokolu z roku 2012 prepísaná z LV č. XXX do LV č. XXXX v prospech SR - Slovenského
pozemkového fondu.

9.2. Hospodárskou zmluvou zo dňa 01. 04. 1980 (čl. 344) odovzdávajúca organizácia bývalý ONV
W. A. odovzdal preberajúcej organizácii Západoslovenským štátnym lesom, Bratislava, Pekná 19,
pozemky nachádzajúce sa v k. ú. V. nad Q. vrátane všetkých darovacích parciel s tým, že prílohou tejto
Hospodárskej zmluvy bol výpis T. č. 5. U. jednotlivých parciel vedená v pozemnoknižnej vložke až na
parcelu č. XXXX bola totožná s tým, že u tejto parcely napriek jej výmere vedenej v PK vložke vo výmere

3712 m2, v Hospodárskej zmluve je táto parcela uvedená vo výmere 6895 m2 a v tejto výmere je v
súčasnosti vedená aj na LV č. XXXX. Podľa oznámenia OÚ NZ, katastrálneho odboru (č. l. 980) vznik
rozdielu výmery tejto parcely žiadnym spôsobom vysvetlený či odôvodnený nebol.

9.3. Delimitačným protokolom zo dňa 23. 01. 2012 (čl. 931-932) žalovaný v 1. rade ako odovzdávajúci

subjekt odovzdal preberajúcemu žalovanému v 2. rade správu k nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu
nachádzajúcej sa v k. ú. V. nad Q. vedenej na LV č. XXX parcela č. XXXX orná pôda o výmere 6895 m2.
V súčasnosti je táto parcela vedená na LV č. XXXX. Na základe výzvy súdu dňa 14. 08. 2014 Slovenský
pozemkový fond Bratislava súdu oznámil, že parcela č. XXXX ornú pôdu o výmere 6895 m2 vedenú na
LV č. XXX v k. ú. V. nad Q. ku dňu účinnosti reštitučného zákona, t. j. k 01. 05. 2005 nespravoval až

delimitačným protokolom z roku 2012 č. A bola z jeho strany prebratá do správy táto nehnuteľnosť.

9.4. Dňa 25. 04. 2014 bol vyhotovený a žalobcom predložený geometrický plán č. XX/XXXX pre
katastrálne územie V. nad Q. overený OÚ W. A., katastrálnym odborom 12. 05. 2014 pod č. XXX/XX,
ktorým bola z LV č. XXXX zameraná parcela č. XXXX orná pôda 6895 m2 a na základe toho vznikol

nový stav parcela č. XXXX/X orná pôda 1138m2, parcela č. XXXX/X orná pôda 3712 m2, parcela č.
XXXX/X orná pôda 1988 m2 a parcela č. XXXX/X orná pôda 57m2. Týmto geometrickým plánom bola
ďalej z LV č. XXX zameraná parcela č. XXXX lesné pozemky 5215 m2, z ktorého vznikol nový stav
parcela č. XXXX/X lesné pozemky XXXX m2 a parcela č. XXXX/X lesné pozemky 344 m2, ďalej bola
zameraná parcela č. XXXX/X lesné pozemky 2h 3528 m2 a parcela č. XXXX/X lesné pozemky 6h 9452

m2, z ktorých vznikol nový stav parcela č. XXXX/X lesné pozemky 6h 337 m2, parcela č. XXXX/X lesné
pozemky 1h 3732 m2, parcela č. XXXX/X lesné pozemky 7672 m2, parcela č. XXXX/X lesné pozemky
2967 m2 a parcela č. XXXX/X lesné pozemky 8272 m2.10. Okresný súd Nové Zámky v obdobnej reštitučnej veci žalobcu Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo
Nitra, so sídlom Nitra, Nám. J. Pavla II. č. 7, proti žalovanému LESY Slovenskej republiky, štátny podnik,
Nám. SNP 8, Banská Bystrica v rozsudku 12C 43/2007-1102 zo dňa 14. 04. 2016 zaujal rozdielny názor

k aktívnej a pasívnej vecnej legitimácii strán sporu a k posúdeniu rozhodného obdobia kedy malo dôjsť
k prechodu vlastníckeho práva z pôvodného vlastníka na štát ako v tejto veci. Súd sa odklonil od svojho
názoru aj s poukazom na stanovisko odvolacieho súdu vyslovené v uznesení 8Co/994/2015-644 zo
dňa 03. 11. 2016 vo veci prvoinštančného súdu sp. zn. 6C/275/2006, v ktorom odvolací súd z dôvodov
uvedených v tomto uznesení mal za preukázané, že žalobca je oprávnenou osobou podľa reštitučného

zákona a nestotožnil sa ani so záverom súdu prvej inštancie, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam
prešlo na štát na základe záborového zákona (ods. 21 citovaného uznesenia). Navyše mal odvolací
súd za preukázané, že žalovaný za ktorého bol označený LESY Slovenskej republiky, š. p., Nám.
SNP 8, Banská Bystrica, je pasívne legitimovanou osobou v predmetnom reštitučnom spore, keď túto
skutočnosť na ktorú je súd povinný z úradnej moci prihliadať nenamietal.

11.1. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne
dôvodná. Primárne sa súd vysporiadaval s námietkou aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu,
a následne s tým, či sú splnené ostatné zákonné podmienky na priznanie uplatneného nároku z
reštitučného zákona.

11.2. V súvislosti s aktívnou legitimáciou žalobcu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 119/2002, ale aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 17Co/257/96 z 10.
09. 1996, v ktorom námietku, že Rímskokatolícka cirkev na území Slovenskej republiky nie je právnym
nástupcom po pozemnoknižnom vlastníkovi Ostrihomskom arcibiskupstve (cirkvi nachádzajúcej sa
mimo územia SR) vyriešil tak, že „cirkevný majetok bol upravený osobitne, nemohol byť riešený po

vzniku Československej republiky orgánmi štátu, ale orgánmi cirkvi; podľa „Modusu Vivendi" medzi
Československou republikou a Svätou stolicou z 02. 02. 1929 a Pápežskej konštitúcie slovenskosti
z 30. 12. 1977 bola na základe konštitúcií „Praescriptionum sacrosancti" a „Qui divino" zriadená
samostatná Slovenská provincia a na základe týchto konštitúcií boli zosúladené hranice cirkevnej
jurisdikcie štátnym hraniciam, pričom Farnosti, predovšetkým na juhu Slovenska, patriace do pôsobnosti

Ostrihomskej arcidiecézy sa stali súčasťou diecéz v rámci Slovenskej provincie; takto došlo k úprave a
zosúladeniu diecéz a nástupníctvu právnemu k cirkevnému majetku na území Slovenskej republiky, keď
právnym nástupcom vo vlastníctve všetkých nehnuteľností Rímskokatolíckej cirkvi, ktoré sú zapísané
pozemnoknižne na zahraničné právne subjekty a nachádzajú sa na území Slovenskej republiky je
príslušné biskupstvo, na území ktorého sa nehnuteľnosti nachádzajú“.

11.3. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napr. 2 Cdo 208/2009 z 30. 11. 2010, sp. zn. 3Cdo
200/2010 z 27. 02. 2012 a uznesenia Ústavného súdu SR IV. ÚS 216/2011-36 z 25. 05. 2011 alebo III.
ÚS373/2012-23 z 23. 08. 2012, a tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 42/2011
z 20. 09. 2012, v ktorých nesprávnosť tohto historického výkladu právneho nástupníctva všeobecnými

súdmiústavnýmsúdomvytknutýnebol.Vpriebehukonaniasaoprávnenouosobouvkonaníonavrátenie
vlastníctva podľa zákona č. 161/2005 Z. z. stala Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Nitra.

11.4. Dňa 14. 02. 2008 bola vyhlásená Apoštolská konštitúcia „Slovachiae sacrorum Antistites" o vzniku
diecéz a zmene hraníc a mien diecéz a cirkevných provincií. Apoštolskou konštitúciou zo 14. 02.

2008 zanikla Bratislavsko-trnavská arcidiecéza a boli zriadené nové diecézy. Právne nástupníctvo z
pôvodného žalobcu Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy so sídlom v Trnave na
Rímskokatolícku cirkev, Biskupstvo Nitra, je preukázané potvrdením Ministerstva kultúry Slovenskej
republiky zo 16. 03. 2009 o právnej subjektivite Rímskokatolíckej cirkvi, Biskupstvo Nitra (č. l. 206).
Právny záver o právnom nástupníctve Biskupstva Nitra po Bratislavsko-trnavskej arcidiecéze na základe

Apoštolskej konštitúcie „Slovachiae sacrorum Antistites" vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 87/2010 zo 16. 03. 2011 uverejneného v Zbierke rozhodnutí a
stanovísk súdov Slovenskej republiky vo zv. 3 ročník 2011 na str. 41 pod poradovým (publikačným)
č. 36/2011 a sp. zn. 5 Cdo 139/2010 z 10. 03. 2011. Na základe uvedeného mal súd za preukázané,
že žalobca je aktívne legitimovanou osobou, a teda osobou oprávnenou podľa § 2 ods. 2 citovaného

zákona, pričom bolo preukázané, že pôvodným vlastníkom sporných nehnuteľností bolo Ostrihomské
arcibiskupstvo (výpis z PKV č. 5 k. ú. V. nad Q.), ktoré je právnym predchodcom žalobcu.12. Súd prvej inštancie pri posúdení otázky vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade vychádzal
z toho, že povinnou osobou v súdnom konaní o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa zákona
č. 161/2005 Z. z. môže byť aj právnická osoba, ktorá spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej

republiky. V tomto smere poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 01. 03. 2012
sp. zn. IV. ÚS111/2012, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 160/2006 zo
dňa 29. 05. 2007 a rozsudok sp. zn. 2 Cdo 208/2009 zo dňa 30. 11. 2010). Poznamenal, že pre súd nie
je smerodajné, kto bol ku dňu 01. 05. 2005 zapísaný v evidencii nehnuteľností ako správca sporných
nehnuteľností, ktoré v tej dobe už boli vo vlastníctve štátu. Z dokazovania vyplýva, že nehnuteľnosti, o

vydanie ktorých sa domáhal žalobca od žalovaného v 1. rade boli ku dňu 01. 05. 2005 v jeho správe,
preto bola daná v predmetnom spore pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade.

13. V súvislosti s pasívnou legitimáciou žalovaného v 2. rade súd uviedol, že žalovaný v 2. rade, ktorý
sa stal stranou sporu počnúc dňom 05. 11. 2014, v priebehu celého konania namietal, že v rozhodnej
dobe k 01. 05. 2005 nebol správcom tých nehnuteľností, ktoré žiadal žalobca od neho vydať na základe

pripustenejzmenyžalobyuznesenímč.k.4C/92/2011-938z15.10.2014ktorénadobudloprávoplatnosť
dňa 05. 11. 2014. Žalovaný v 1. rade sa v priebehu konania bránil tým, že v rozhodnom období, t. j. ku
dňu účinnosti zákona (01. 05. 2005) nebol správcom pôvodne žalovanej parcely č. XXXX orná pôda
o výmere 6895 m2 vedenej na LV č. XXXX a následne z nej zameraných parciel XXXX/X orná pôda
o výmere 3712 m2, XXXX/X orná pôda o výmere 1988 m2 s tým, že tieto nehnuteľnosti nikdy neužíval

napriek tomu, že až v rámci vyššie uvedenej delimitácie boli zapísané do správy žalovaného v 2. rade.
Poukázal na predloženú mapu identifikácie parciel (čl. 934,935,937) s tým, že parc. č. XXXX leží medzi
riekou H. a železničnou traťou, pretína ju cesta, čo samo o sebe bráni jej využitiu, pričom to, že z jednej
strany susedí s lesom neosvedčuje jej užívanie zo strany žalovaného v 1. rade. Na základe vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca nepreukázal, ktorý zo žalovaných bol reálne ku dňu

01. 05. 2005 správcom nehnuteľností, vydania ktorých sa domáhal od žalovaného v 2. rade, a preto nie
je daná pasívna legitimácia žalovaného v 2. rade v predmetnom spore.

14.1. Pokiaľ ide o námietky žalovaných týkajúcich sa písomnej výzvy, súd sa nestotožnil s názorom o jej
neurčitosti a neplatnosti pre absenciu parcelných čísiel nehnuteľností, ktoré ňou žalobca žiadal vydať a

nepreukázanie spôsobu, akým nehnuteľnosti prešli na štát.

14.2. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca výzvou doručenou 19. 01. 2006 vyzval žalovaného
v 1. rade ako povinnú osobu na vrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam v k. ú. V. nad Q., ktoré tvoria
lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace, s tým, že nehnuteľnosti špecifikoval

v prílohe k výzve podľa ich zápisu v T.. vložke č. X a v identifikácii parciel č. XXX/XX z januára 2004.
Uviedol, že nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu podľa § 3 ods. 1 písm. c) zák. č. 142/1947 Zb. alebo
z dôvodu uvedeného v § 3 ods. 1 písm. h) uvedeného zákona. Identifikácia parciel obsahovala žalované
parcely s označením ich výmery a druhu pozemku. Keďže výzva obsahovala jasné a zrozumiteľné
označenie katastrálneho územia - V. nad Q., číslo pozemno-knižnej vložky - X a jej prílohou bola

identifikácia parciel obsahujúca označenie pôvodného pozemno-knižného stavu nehnuteľností a stav
podľa údajov registra „C“ KN, ako aj dôvod, o ktorý žalobca svoj nárok opieral, preto aj s poukazom na
vyššie uvedené rozhodnutia Ústavného súdu SR ju súd považoval za dostatočnú, resp. takú, ktorá spĺňa
na ňu kladené podmienky podľa reštitučného zákona.

15.1. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade
vo vyhovujúcej časti bol daný, pričom všetky nehnuteľnosti ku ktorým rozhodol o jeho povinnosti ich
vydať a navrátiť k nim vlastníctvo, sú pozemkami evidovanými v bývalej PK vložke aj podľa súčasnej ich
evidencie v katastri nehnuteľnosti označené druhom pozemku ako lesné pozemky. Reštitučný zákon v
ust. § 2 ods.1 písm. c) uvádza pojem lesný pôdny fond s následným odkazom na zákon o lesoch. Lesné

pozemky sú pozemkami lesného pôdneho fondu, a preto bol daný dôvod na vyhovenie žaloby v časti,
ktorá sa týkala lesných pozemkov. Námietku žalovaného v 1. rade v časti týkajúcej sa parc. č. XXXX/
X . nepovažoval súd za dôvodnú, pretože rozdiel jej výmery oproti stavu vedenej v pôvodnej PK vložke
k pomeru celkovej výmery tejto parcely vedenej na LV č. XXX je možné považovať za zanedbateľný s
tým, že oprava výmery bola vykonaná tak, ako uviedol OU katastrálny odbor v správe zo dňa 18. 02.

2015 (čl. 979).

15.2. T. ide o parc. č. XXXX lesné pozemky 57697 m2 súd mal za to, že táto parcela nemôže byť totožná
s pozemno-knižnou parc. č. XXXX záhrada o výmere 622 m2, pretože na predloženej pozemkovej mapena čl. 56 je zrejmé, že pôvodná parc. č. XXXX - záhrada sa nachádzala vo vnútri parc. č. XXXX/X a
bola zakreslená veľkostne primerane svojej výmere v tesnej blízkosti parciel XXXX - záhrada a parc.
č. XXXX - dom. V súčasnosti je parc. č. XXXX vedená ako lesné pozemky o výmere 57697 m2 a je

zakreslená na pozemkovej mape (čl.935) a geometrickom pláne č. X/XXXX (čl. 200) až za parcelou č.
XXXX/X. Uvedené skutočnosti by znamenali, že jej rozmer sa zväčšil takmer 100-krát a navyše došlo k
jej premiestneniu oproti pôvodnému stavu. Z oznámenia katastrálneho odboru z 18. 02. 2015 (č. l. 979)
nevyplývalo na základe akých relevantným skutočností mohlo dôjsť k tak výrazným zmenám pri tejto
parcele, preto súd konštatoval, že pôvodná parc. č. XXXX záhrada 622 m2 vlastnícky patriaca právnemu

predchodcovi žalobcu nie je totožná so žalovanou parc. č. XXXX lesné pozemky 57697 m2, a preto
nevyhovel návrhu na jej vydanie.

15.3. Pokiaľ ide o parc. č. XXXX/X lesné pozemky 89764 m2 tak skutočnosť, že žalobca sa domáha
vydania menšej výmery tejto parcely, akú mala pôvodne vedenú v PK vložke, nemôže brániť jej vydaniu,
skôr naopak, je vecou žalobcu, v akom rozsahu si uplatní svoj dôvodný nárok. Čo sa týka parc. č. XXXX,

parc.č .XXXX, parc. č.XXXX, parc. č. XXXX, parc. č.XXXX, všetky vedené ako druh pozemku - ostatné
plochy a parc. č. XXXX/X vedené ako zastavané plochy a nádvoria, tak ani pri jednej žalovaný v konaní
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by boli súčasťou lesného pôdneho fondu tak, ako to
ukladá ustanovenie § 2 ods. 1 Zák. č. 161/2005 Z. z. (účinný od 01. 05. 2005), pričom súčasťou tohto
ustanovenia je aj legislatívny odkaz číslo 3, ktorý sa odvoláva na Zák. č. 61/1977 Zb. o lesoch účinný do

31. 08. 2005. Od 01. 09. 2005 bol Zákona č. 61/1977 Zb. zrušený Zák. č. 326/2005 Z. z., ktorý naviazal
na pôvodný legislatívny pojem „lesný pôdny fond“, ktorý tvorili len tie pozemky, ktoré boli v evidencii
katastra nehnuteľností zapísané ako druh pozemku - lesné pozemky.

15.4. V súvislosti s uvedenými pozemkami bol vyhotovený aj lesný hospodársky plán a boli zakreslené v

lesníckych porastových mapách. S poukazom na to súd prvej inštancie konštatoval, že vlastnícke právo
sa vracia výlučne k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné
stavby súvisiace s ním. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by tieto parcely slúžili
lesnému hospodárstvu a súčasne, že by boli pre jeho činnosť nevyhnutné, alebo že by ich využívanie
súviselo s využívaním funkcií lesa. Pri parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria 185 m2 bolo navyše

nepochybné, že takémuto účelu ani nemôže slúžiť, keď je zrejmé, že sa nachádza vo vnútri parc. č.
XXXX/X (čl. 974), ktorá patrí tretím osobám vedeným na LV č. XXXX (čl. 971).

16. V časti žaloby o vydanie dokumentácie (pripustenej zmeny žaloby uznesením č. k. 4C/92/2011-938
zodňa15.10.2014),malsúdzapreukázané,ževychádzajúczúpravyzákonač.326/2005Z.z.olesoch-

druhýoddiel,programstarostlivostiolesy(§40,§44a §45)vyplýva,ženámietkažalovanéhov1.rade
o nemožnosti vydania žalovanej dokumentácie je dôvodná, keďže vedenie takejto dokumentácie zákon
správcovi neukladá, navyše žiadnym spôsobom žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaní takou
dokumentáciou disponovali. Poukazujúc na uvedené súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol a
rozhodol o vydaní žalovanej dokumentácie v doslovnom znení reštitučného zákona v jeho § 3 odsek 3.

Z týchto dôvodov o žalobe žalobcu voči žalovanému v 1. rade rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej
časti rozsudku.

17.1. Prvoinštančný súd nepovažoval uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade za
preukázaný. Žalovanýv2.radesastalstranousporunazákladeuzneseniač.k.4C/92/2011-938,zodňa

15.10.2014,ktorénadobudloprávoplatnosť05.11.2014stým,ženazákladenehosažalobcadomáhal,
aby mu vydal a navrátil vlastníctvo k parc. č. 4906/2 druh pozemku orná pôda o výmere 3712 m2 a parc.
č. XXXX/X druh pozemku orná pôda o výmere 1988 m2, parcely vytvorené na základe geometrického
plánu č. XX/XXXX pre k. ú. V. nad Q. po zameraní parc. č. XXXX vedenej na LV č. XXXX. Súd považoval
za zrejmé, že v pôvodnej PKV č. X bola parc. č. XXXX vedená ako rola o výmere 3712 m2. Z oznámenia

katastrálneho odboru (čl. 979) nevyplýva, akým spôsobom sa stalo, že výmera tejto parcely a na základe
čoho a kedy sa takmer zdvojnásobila, čo nemožno považovať za zanedbateľný rozdiel. Parc. č. XXXX
mala túto nesprávnu výmeru uvedenú aj v hospodárskej zmluve z r. 1980 (čl. 344). Z týchto dôvodov a
z dôvodu, že evidentne nejde o totožnú parcelu, ktorú podľa pozemno-knižného výpisu vlastnil právny
predchodca žalobcu, navyše ktorá svojou kultúrou, t. j. druhom pozemku sa nestotožňuje s pozemkami,

ktoré žalovaný v 1. rade v rámci svojej činnosti obhospodaruje, je zrejmé, že túto parcelu žalovaný v 1.
rade fakticky na základe predmetnej hospodárskej zmluvy z roku 1980 ani nezačal užívať a následne na
základe delimitačného protokolu v roku 2012 (čl. 931) ju formálne odovzdal do správy žalovanému v 2.
rade. Aj keď sa v konaní jednoznačne nepreukázalo, ktorý zo žalovaných v čase účinnosti reštitučnéhozákona parc. č. XXXX spravoval, bolo dôležité poukázať na rozpory, ktoré v konaní vyšli najavo. Pri
porovnaní geometrického plánu č. XX/XXXX a pozemkovej mapy pôvodného stavu podľa evidencie v
PKV č. X (čl. 56) možno skonštatovať, že novovytvorená parc. č. XXXX/X je identická s PK parc. č. XXXX

a novovytvorená parc. č. XXXX/X je identická s časťou PK parc. č. XXXX/X. Z hospodárskej zmluvy
vyplýva, že táto sa na pozemnoknižnú parcelu č. XXXX/X vôbec nevzťahovala, jej predmetom bola parc.
č. XXXX o výmere 6895 m2, čo nezodpovedalo výmere vedenej v PKV č. 5 ako parc. č. XXXX rola 3712
m2 čo je značný rozdiel vo výmerách, a preto nemožno bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že parc.
č. XXXX uvádzaná v hospodárskej zmluve a parc. č. XXXX evidovaná v T. č. X sú totožnými parcelami.

17.2. Uviedol, že pokiaľ by aj bola daná pasívna legitimácia žalovaného v 2. rade, v konaní nebol
predložený žiadny listinný dôkaz, z ktorého by bolo možné jednoznačne vyvodiť existenciu reštitučného
titulu podľa § 3 reštitučného zákona vo vzťahu k pôvodnej PKV parc. č. XXXX/X, ktorá má byť v značnej
časti jej výmery identická v súčasnosti s parc. č. XXXX/X, a k pôvodnej PKV parc. č. XXXX, ktorá
má byť identická so súčasnou žalovanou parc. č. XXXX/X. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu voči

žalovanému v 2. rade v celom rozsahu zamietol.

18.1. O nároku na náhradu trov konania žalobcu voči žalovanému v 1. rade súd rozhodol podľa § 262
ods. 1 CSP s poukazom na § 255 odsek 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo, pretože žalobca a žalovaný v 1. rade mali úspech v danej veci len čiastočný, pričom pomer ich

úspechu a neúspechu bol približne rovnaký.

18.2. O nároku na náhradu trov konania žalovaného v 2. rade voči žalobcovi súd rozhodol podľa § 262
ods. 1 CSP s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalovanému v 2. rade priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady súd prvej inštancie rozhodne podľa

§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie samostatným uznesením.

19. Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade,
žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. l písm. c/ CSP) a, že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l písm. h/ CSP).

20.1.Uviedol,žepodľa§2ods.2zákonač.161/2005Z.z.právonanavrátenievlastníctvaknehnuteľným
veciam podľa ods. l môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská

spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu,
ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu a obce v období od 8. mája 1945 do l. januára 1990
spôsobom uvedeným v § 3 žalovaný aj naďalej trvá na svojej námietke, že žalobca žiadnym právne
relevantným spôsobom nepreukázal v tomto spore svoju aktívnu legitimáciu.

20.2. Zdôraznil, že pokiaľ ide o cirkevné majetky, ktoré zostali na území bývalej ČSR po rozpade
Rakúsko - Uhorska a ktoré vlastnícky patrili Ostrihomskému arcibiskupstvu neexistuje žiadny právny
dôkaz o prechode vlastníctva k ním na Rímskokatolícku cirkev na Slovensku. Historické dokumenty
preukazujú iba detenčné dočasné spravovanie ostrihomských majetkov na území bývalej SR,
rešpektované samotnou Svätou stolicou zriadením Apoštolskej administratúry v Trnave za účelom

dočasnej správy majetkov, administratúra nedisponovala žiadnym právnym titulom, ktorým by mohla
preukázať svoje vlastníctvo k ostrihomským majetkom a nemala ani charakter cirkevného subjektu s
právnou subjektivitou. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam bolo v pozemnoknižných záznamoch v čase jeho
prechodunaštátvedenéstálena"Ostrihom",t.j.nienainýsamostatnýcirkevnýprávnysubjekt,pôvodný
vlastník je stále existujúcim cirkevným právnym subjektom pôsobiacim na území Maďarska.

20.3. Súčasný predstaviteľ Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy, kardinál primas a arcibiskup
sa vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 31. 03. 2008 adresovanom v obdobnej veci os Nitra k
č. k. 17C/177/2006 vyjadril, že „nevieme o takom cirkevno-správnom opatrení, na základe ktorého
Rímskokatolícka cirkev (myslí sa na Slovensku) by bola právnym nástupcom dobového Ostrihomského

arcidiecézneho úradu“. Žalobca svoj status "oprávnenej osoby" v tomto konaní „preukázal“ podpisom
v reštitučnej výzve, v ktorej uviedol, že je ako cirkevná právnická osoba registrovaná na Ministerstve
kultúry SR podľa medzinárodnej dohody „Modus vivendi“ zo dňa 2. februára 1928, Základnej zmluvy
uzavretej medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou zo dňa 24. 11. 2000 a vnútorných predpisovRímskokatolíckej cirkvi, najmä Apoštolských konštitúcií z rokov 1937 a 1977 zákonným nástupcom
všetkých nehnuteľných vecí, ktoré od roku 1918 tvorili časť ČSR a v súčasnosti sa nachádzajú na území
Slovenskej republiky a sú zapísané v pozemkových knihách na zahraničné cirkevné právnické osoby.

Je tiež právnym nástupcom po zaniknutých alebo zrušených cirkevných organizáciách Rímskokatolíckej
cirkvi v zmysle Uznesenia Konferencie biskupov Slovenska z roku 1995 prijatého v súlade s vnútornými
predpismi Rímskokatolíckej cirkvi.

20.4. Žalovaný preukázal, že dohoda o Modus vivendi nemala charakter medzinárodnej zmluvy a išlo

iba o výmenu diplomatickej nóty, zo znenia dohody totiž nevyplýva riešenie právneho nástupníctva
k žiadnemu nehnuteľnému majetku po žiadnom subjekte. Riešenie otázky právneho nástupníctva k
ostrihomskému majetku v prospech súčasnej Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku a jej útvarov žalobca
nikdy nepreukázal, z obsahového znenia uvádzaných apoštolských konštitúcií takáto skutočnosť
nevyplýva a ani samotné doterajšie súdne rozhodnutia v obdobných veciach nedávajú jasnejšiu
odpoveď, ktorý z predkladaných dokumentov právne preukazuje právne nástupníctvo žalobcu k

majetkom stále existujúceho cirkevného subjektu, ktorý toto nástupníctvo v súčasnosti popiera.

20.5. Poukázal na § 6 písm. e/ zákona č.161/2005 Z. z., v zmysle ktorého sa vlastníctvo nevracia k
pozemku, ktorý slúži na účely obrany štátu, ťažbu vyhradených nerastov, chráneného areálu, národnej
prírodnej Pamiatky, chráneného krajinného prvku alebo ich ochranného pásma s tretím stupňom alebo

štvrtým stupňom ochrany. Predmetom povinnosti voči žalovanému v l. rade je aj povinnosť vydať a
navrátiť vlastníctvo k pozemkom, označených na LV č. XXX pre k. ú. V. nad Q. druhom ochrany s kódom
XXX - prírodná rezervácia (národná prírodná rezervácia) a s kódom XXX - chránené vtáčie územie. Ide o
pozemky s parc č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 26 5148 m2 (kód ochrany 104), parc. č. XXXX lesné
pozemky o výmere 8143 m2 (kód ochrany 104), parc. č. XXXX lesné pozemky o výmere 177 1076 m2

(kódochranyXXX),parc.č.XXXXlesnépozemkyovýmerel3237m2(kódochranyXXX),parc.č.XXXX/
X lesné pozemky o výmere 56 6098 m2 (kód ochrany XXX), parc. č. XXXX lesné pozemky o výmere
2 9766 m2 (kód ochrany XXX), parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 8 9764 m2 (kód ochrany
XXX) a ďalej parcely č. XXXX/X , XXXX/X , XXXX/X a XXXX/X, vytvorené GP č.XX/XXXX od parciel
č.: XXXX/X lesné pozemky o výmere 2 3528 m2 (kód ochrany XXX), parc. č. XXXX/X lesné pozemky o

výmere 6 9452 m2 (kód ochrany XXX), a to aj napriek tomu, že žalovaný v l. rade na zákonnú prekážku
vydania nehnuteľností s uvádzanými kódmi ochrany poukázal na súdnom pojednávaní konanom dňa
16. 03. 2017. V k. ú. V. nad Q. bola vyhlásená v roku 1966 štátna prírodná rezervácia pod názvom V. V.,
v súčasnosti pod názvom „W.“ (kód ochrany XXX). Na chránené vtáčie územia sa vzťahuje štvrtý stupeň
ochrany, vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 15 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny

(Rozsudok KS 8Co/950/2014 zo dňa 05. 11. 2015).

20.6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného v 1. rade nevyjadril.

21. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej

len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote,
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v

lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru , že a/ odvolanie žalovaného v 1. rade
je čiastočne dôvodné ohľadom vydania a navrátenia nehnuteľností evidovaných Okresným úradom
Nové Zámky, katastrálnym odborom v katastrálnom území V. v katastri nehnuteľností v Registri C na
katastrálnej mape, na LV č. XXX spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, a to parcely č. XXXX/
X druh pozemku lesné pozemky o výmere 265148 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o

výmere 8143 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 1771076 m2, parc. č. XXXX
druh pozemku lesné pozemky o výmere 13237 m2, parc. č. XXXX/X druh pozemku lesné pozemky
o výmere 566098 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 29766 m2, parc. č.
XXXX/X druh pozemku lesné pozemky o výmere 89764 m2, ako aj parciel vytvorených na základe
geometrického plánu č. XX/XXXX pre katastrálne územie V. nad Q., vyhotoveného dňa 25. 04. XXXX

K.. C. F., autorizovaného K.. K. U., autorizovaným geodetom a kartografom dňa 25. 04. 2014 overeného
Okresným úradom Nové Zámky, Katastrálnym odborom dňa 12. 05. 2014 pod č. XXX/XX, ktorý tvorí
súčasť tohto rozsudku, spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, a to parc. č. XXXX/X druh pozemku
lesné pozemky o výmere 60337 m2, parc. č. XXXX/X druh pozemku lesné pozemky o výmere 13732 m2,parc. č. XXXX/X druh pozemku lesné pozemky o výmere 7672 m2, parc. č. XXXX/X druh pozemku lesné
pozemky o výmere 2967 m2, preto rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenej časti podľa § 389 ods. 1
písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.

1 CSP) a b/ vo zvyšnej vyhovujúcej časti považoval odvolanie žalovaného v 1. rade za nedôvodné, a
preto odvolací súd napadnutý rozsudok v ostatne vyhovujúcej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

22.1. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava

dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

22.2. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22.3. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

23.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23.2. Podľa § 387 ods. 1 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
24.1. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a

náboženskýmspoločnostiamaprechodevlastníctvakniektorýmnehnuteľnostiam (ďalejlen„citovaného
zákona“) vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria a) poľnohospodársku pôdu,
b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, c) lesný pôdny fond,
hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním, d) podiely k spoločnej nehnuteľnosti.

24.2. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa
odseku 1 môžu uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so
sídlom na území SR vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla
do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 2.11.1938 do1.
januára 1990 spôsobom uvedeným v odseku 3.

24.3. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným
veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe c) odňatia bez náhrady postupom podľa
zákona č. 142/1947 zb. o revízií prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej
pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde).

24.4. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v akom
je ku dňu účinnosti tohto zákona.

24.5. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona s lesnými pozemkami sa vydajú aj investičné lesné cesty

alebo ich časti podľa osobitného predpisu vybudované z prostriedkov štátu. Nehnuteľná vec sa vydá
oprávnenej osobe s dokumentáciou, ktorá k tejto prislúcha.

24.6. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti
tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve SR, obce alebo nehnuteľnú vec drží.

25.1. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže
uplatniťoprávnenáosobapísomnouvýzvouvočipovinnejosobedo30.4.2006,akvtejtolehotepreukáže
skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká.25.2. Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od
doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci, ak k prechodu vlastníctva bude potrebné

vykonávať úkony podľa osobitného predpisu, začína plynúť táto lehota po prekonaní týchto údajov.

25.3. Podľa § 5 ods. 3 citovaného zákona ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa ods. 2
alebo ak sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 12mesiacov
od doručenia písomnej výzve. Inak právo zaniká.

25.4. Podľa § 6 citovaného zákona vlastníctvo sa nevracia k a) pozemku, na ktorom bol po prevode
alebo prechode do vlastníctva štátu zriadený cintorín, b) pozemku, ktorý bol po prechode alebo prevode
do vlastníctva štátu zastavaný, ak bol pozemok zastavaný stavbou, ktorá slúži zariadeniam telesne
kultúry, zdravotníctva, kultúry, na poskytnutie služieb sociálnej starostlivosti alebo sociálnych služieb na
pracovnú rehabilitáciu a zamestnávanie telesne postihnutých osôb a na školské účely, nemožno vydať

ani priľahlé pozemky slúžiace na tieto účely, c) pozemku, na ktorom bola zriadená záhradková alebo
chatová osada, d) pozemku, na ktorom sú telovýchovné a športové zariadenia ,e) pozemku, ktorý slúži
na účely obrany štátu, ťažbu vyhradených nerastov, chráneného areálu, národnej prírodnej pamiatky,
chráneného krajinného prvku alebo ich ochranného pásma s tretím stupňom alebo štvrtým stupňom
ochrany.

26. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších zmien, Lesné pozemky
sú pozemky a) s lesnými porastmi, b)dočasne bez lesných porastov pri ich obnove alebo po vykonaní
náhodnej ťažby, c) na ktorých sú zriadené lesné škôlky alebo semenné sady, d) o ktorých bolo
rozhodnuté o ich dočasnom vyňatí z plnenia funkcií lesov alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na

nich, e) bez lesných porastov,1. ktoré slúžia lesnému hospodárstvu a sú pre jeho činnosť nevyhnutné,
najmä pozemky, na ktorých sú lesné cesty a zvážnice, lesné sklady a rozdeľovacie prieseky,2. ktorých
využívanie súvisí s využívaním funkcií lesa, najmä rekreačné miesta, políčka pre zver, ohryzové
plochy pre zver, rašeliniská, sutiny, skaly a prameniská,3. nad hornou hranicou stromovej vegetácie
vo vysokohorských oblastiach s výnimkou zastavaných pozemkov a ich príjazdových komunikácií, f)

vyhlásené za lesné pozemky podľa odsekov 2 a 3 alebo osobitných predpisov, g) na ktorých boli lesné
porasty odstránené protiprávnym konaním.

27. V predmetnej veci je predmetom odvolacieho konania len vyhovujúci výrok súdu prvej inštancie
vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Odvolací súd pri preskúmaní dôvodnosti podaného odvolania v

napadnutej vyhovujúcej časti, s výnimkou parciel nachádzajúcich sa na LV č. XXX pre k. ú. V. nad
Q., parc č. XXXX/X, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX,
parc. č. XXXX/X a ďalej parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, vytvorené GP č. XX/XXXX
od parciel č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je
dôvodné a súd prvej inštancie v tejto časti vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého následne vyvodil

správne skutkové zistenia a dospel k správnemu právnemu záveru, pričom svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil s poukazom na § 220 ods. 2 CSP. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd v tejto
časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP
a v ďalšom odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje
(§ 387 ods. 2 CSP).

28. Námietky žalovaného v 1. rade uvádzané v odvolaní sa týkali nesprávneho rozhodnutia súdu prvej
inštancie v súvislosti s posúdením aktívnej legitimácie žalobcu. Odvolateľ trvá na tom, že cirkevné
majetky, ktoré zostali na území bývalej ČSR po rozpade Rakúsko - Uhorska a ktoré vlastnícky patrili
Ostrihomskému arcibiskupstvu neprešli na Rímskokatolícku cirkev na Slovensku. Mal za to, že žalobca

svoj status oprávnenej osoby preukázal výlučne podpisom v reštitučnej výzve, v ktorej uviedol, že je ako
cirkevná právnická osoba registrovaná na Ministerstve kultúry SR podľa medzinárodnej dohody „Modus
vivendi“ zo dňa 2. februára 1928, Základnej zmluvy uzavretej medzi Slovenskou republikou a Svätou
stolicou zo dňa 24. 11. 2000 a Vnútorných predpisov Rímskokatolíckej cirkvi (Apoštolské konštitúcie
z rokov 1937 a 1977). Odvolací súd uvedené námietky žalovaného v 1. rade, ktoré spochybňujú

aktívnu legitimáciu žalobcu považuje za nedôvodné a navyše poznamenáva, že právne nástupníctvo
Rímskokatolíckej cirkvi, ako aj jej aktívna legitimácia v konaní o vydanie a navrátenie vlastníckeho práva
bola súdnou praxou ustálená.29. Podľa čl. 16 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ktorú uvádza ústavný zákon č. 23/1991 Zb.
(ďalej „listina“), cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti, najmä zriaďujú svoje orgány,
ustanovujú svojich duchovných a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych

orgánov. Takmer doslovné znenie tejto úpravy obsahuje § 5 ods. 2 v zákona č. 308/1991 Zb. o slobode
náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov (ďalej
„zákon č. 308/1991 Zb.“) a v poznámke aj odkazuje na tento ústavný zákon („Cirkvi a náboženské
spoločnosti spravujú svoje záležitosti, najmä ustanovujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných
a zriaďujú rehoľné a iné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov“). Listina stanovuje, že výkon týchto

práv možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na
ochranu verejnej bezpečnosti a poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných (čl. 16 ods. 4).

30. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uvádza, že cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú
svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú
vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov

(čl. 24 ods. 3); že podmienky výkonu práv podľa tohto odseku možno obmedziť iba zákonom, ak ide o
opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti
alebo práv a slobôd iných.

31. Právo na spravovanie vnútorných vecí patrí do základných práv cirkví a náboženských spoločností

a vyjadruje autonómiu cirkvi a náboženských spoločností od štátu a jeho orgánov. Registrované cirkvi
a náboženské spoločnosti sú osobitným druhom právnických osôb, ktoré okrem svojho osobitného
postavenia (podľa článku 24 ústavy) požívajú aj ďalšie práva priznané právnickým osobám. Cirkvou
alebo náboženskou spoločnosťou sa podľa zákona č. 308/1991 Zb. rozumie dobrovoľné združenie
osôb rovnakej náboženskej viery v organizácii utvorenej podľa príslušnosti k náboženskej viere na

základe vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (§ 4 ods. 1). Všetky cirkvi
a náboženské spoločnosti majú pred zákonom rovnaké postavenie (§ 4 ods. 2). Cirkvi a náboženské
spoločnosti podľa tohto zákona sú právnické osoby. Môžu sa vzájomne združovať, utvárať komunity,
rehole, spoločnosti a obdobné spoločenstvá (§ 4 ods. 3). Štát uznáva len tie cirkvi a náboženské
spoločnosti, ktoré sú registrované (§ 4 ods. 4).

32.1. Podľa čl. 7 ods. 5 ústavy medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodnézmluvy,naktorýchvykonanieniejepotrebnýzákon,amedzinárodnézmluvy,ktorépriamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

32.2. Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou (ďalej „Základná zmluva“, resp.
„zmluva“), ktorá nadobudla platnosť 18. decembra 2000 a je uverejnená v Oznámení Ministerstva
zahraničných vecí Slovenskej republiky (č. 326/2001 Z. z.), uvádza v čl. 1 ods. 1, že Slovenská republika
a Svätá stolica (ďalej len „zmluvné strany“) sa vzájomne považujú za nezávislé a autonómne subjekty

medzinárodného práva a budú tieto princípy uplatňovať vo svojich vzájomných vzťahoch. V čl. 1 ods.
2 stanovuje, že zmluvné strany vzájomne uznávajú právnu subjektivitu druhej strany, ako aj všetkých
právnických osôb a fyzických osôb, ktoré ju majú podľa právneho poriadku Slovenskej republiky alebo
podľa kánonického práva. V čl. 2 ods. 1 stanovuje, že Slovenská republika uznáva právo katolíckej cirkvi
v Slovenskej republike (ďalej len „katolícka cirkev“) a jej členov na slobodné a nezávislé pôsobenie,

ktoré zahŕňa najmä verejné vyznávanie, hlásanie a uskutočňovanie katolíckej viery, slobodu pri plnení
poslania katolíckej cirkvi, vykonávanie jej kompetencií ustanovených kánonickým právom, vykonávanie
vlastníckeho práva k jej finančným a materiálnym prostriedkom a spravovanie jej vnútorných vecí. V
čl. 3 ods. 1 stanovuje, že katolícka cirkev má výlučné právo stanovovať a meniť svoj právny poriadok,
zriaďovať, meniť a rušiť vlastné cirkevné štruktúry, najmä provincie, arcidiecézy, diecézy, eparchie,

exarcháty a apoštolské administratúry.

33.1.PriinterpretáciiaaplikáciiZákladnejzmluvynemožnoobísťkanonicképrávo,odkaznaktoréjeužv
preambule tejto zmluvy. Kanonické právo zahrnuje Kódex kanonického práva prijatý v roku 1983 (Codex
Iuris Canonici, skratka CIC) a Kódex kánonov východných cirkví prijatý v roku 1990 (Codex Canonum

Ecclesiarum Orientalium, skratka CCEO). Ide o súbor noriem, ktoré tvoria najvyššie právne pravidlá
katolíckej cirkvi. Slovenská republika uznáva nezávislosť a autonómnosť, teda vonkajšiu aj vnútornú
suverenitu (porovnaj čl. 1 ods. 1 zmluvy) a právnu subjektivitu druhej zmluvnej strany v súlade s vlastným
právnym poriadkom tejto zmluvnej strany, t. j. v súlade s kanonickým právom (porovnaj čl. 1 ods. 2zmluvy. Ide tu o dôsledok a premietnutie princípov nezávislosti a autonómnosti katolíckej cirkvi. Uvedenú
právnu subjektivitu nemožno zamieňať s právnickými osobami zriaďovanými katolíckou cirkvou podľa čl.
3 ods. 4 zmluvy (porovnaj napr. CCEO v časti XIX. Článok II. - kánony 920 až 930). Čl. 2 ods. 1 zmluvy,

ktorý obsahuje hlavný záväzok Slovenskej republiky voči katolíckej cirkvi, o. i. vyjadruje, že štát uznáva
vykonávanie kompetencií cirkvi ustanovených kanonickým právom a spravovanie jej vnútorných vecí.
V čl. 3 ods. 1 zmluvy sa Slovenská republika zaviazala rešpektovať výlučné právo katolíckej cirkvi vo
vzťahu k jej právnemu poriadku a k jej cirkevným štruktúram.

33.2. Katolícka cirkev zahŕňa celý rad právnických osôb; sama o sebe je tiež osobitným subjektom
medzinárodného práva, stranou medzinárodných zmlúv a vystupuje vo svojom mene v medzinárodných
vzťahoch. Katolícka cirkev poveruje Apoštolskú stolicu na základe kanonického práva, aby ju
zastupovala pri dohodách zmlúv so štátmi. Apoštolská stolica, ktorá je najvyšším orgánom katolíckej
cirkvi, pri zmluvách so štátom prijíma záväzky vo svojom mene i v mene celej katolíckej cirkvi, ktorá je
ako miestna cirkev prítomná na území daného štátu; miestna - partikulárna cirkev je jej rozhodnutiami

viazaná. V tomto kontexte porovnaj časť III. CCEO (Hierarchické zriadenie cirkvi) kánony 42 až 48;
ďalej kánon 7 v časti I. a tiež kánon 27 v časti II.

33.3. V zozname cirkví a náboženských spoločností, ktoré na základe zákona alebo na základe súhlasu
štátu pôsobia na území Slovenskej republiky (viď prílohu zákona č. 308/1991 Zb.), je pod bodom 13.

uvedená Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike. Cirkvi a náboženské spoločnosti podľa tohto
zákona sú právnické osoby (§ 4 ods. 3 prvá veta zákona č. 308/1991 Zb.). Rímskokatolícka cirkev v
Slovenskej republike sa podľa § 22 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. v spojení s bodom 13prílohy zákona
považuje za cirkev registrovanú podľa tohto zákona. Je teda právnickou osobou - má spôsobilosť na
práva a povinnosti a v nadväznosti na túto spôsobilosť má aj spôsobilosť byť stranou sporu, a to priamo

zo zákona. Z jej základného dokumentu je okrem iného zrejmé aj to, ktoré jej útvary majú právnu
subjektivitu a v akom rozsahu a kto je oprávnený v ich mene konať.

34. Podľa § 2 ods. 2 zákon č. 161/2005 Z. z. tohto zákona právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným
veciam môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so

sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých
nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským
obciam od 2. novembra 1938 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3 tohto zákona. Ako
oprávnená osoba v takomto prípade teda vystupuje registrovaná cirkev (alebo náboženská spoločnosť)
so sídlom na území Slovenskej republiky ako celok alebo jej útvar, ktorý má právnu subjektivitu. Nie je

to teda len cirkev sama (alebo náboženská spoločnosť) ako celok, ktorá je (výlučným) nositeľom tohto
subjektívneho práva; zákonodarca totiž stanovil, že takéto právo má aj útvar cirkvi alebo náboženskej
spoločnosti, ktorý má právnu subjektivitu. Podmienkou je, že nehnuteľná vec prešla do vlastníctva
štátu v relevantnom čase a relevantným spôsobom. Tým, že zákonodarca v prípade registrovanej
cirkvi a náboženskej spoločnosti zvolil takýto spôsob úpravy realizácie uvedeného subjektívneho práva

na navrátenie vlastníctva, poskytol im možnosť konať za právnickú osobu inou právnickou osobou
pôsobiacou v rámci danej registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. So zreteľom na § 5 ods.
3 zákona č. 161/2005 Z. z. platí uvedený výklad aj pre nadväzujúce súdne konanie.

35. V predmetnej veci si žalobca uplatnil nárok na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam v zmysle

zákona č. 161/2005 Z. z. Cieľom zákona č. 161/2005 Z. z. je umožniť oprávneným osobám, ktoré nestihli
uplatniť svoj nárok v stanovenej lehote, aby tento mohli uplatniť v novej lehote a aby sa poskytla rovnaká
ochrana vlastníctva fyzickým osobám a vlastníctva cirkvám a náboženským spoločnostiam. Zákon č.
161/2005 Z. z. je reštitučným predpisom, ktorého účelom je zmierniť následky minulých majetkových a
iných krívd. K splneniu jeho účelu a cieľa je preto nutné, aby súdy interpretovali tento predpis vo vzťahu

k oprávneným osobám čo najústretovejšie v duchu snahy na zmiernenie niektorých majetkových krívd,
v dôsledku ktorých k prechodu majetku došlo. Oprávnená osoba môže podľa týchto ustanovení žiadať
navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam pri splnení viacerých kumulatívnych podmienok - právo
na navrátenie vlastníctva môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je o. i. registrovaná cirkev so sídlom
na území Slovenskej republiky, nehnuteľnosti boli v čase odňatia vo vlastníctve tejto cirkvi, právo na

navrátenie vlastníctva je možné uplatniť iba k nehnuteľnostiam uvedeným v zákone, nehnuteľná vec
prešla do vlastníctva štátu, obce v zákonom stanovenom období od 8. mája 1945 do 1. januára 1990
spôsobom uvedeným v zákone, povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti zákona
spravuje nehnuteľné veci alebo tieto drží.36. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam
môže uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30. apríla 2006, ak v tejto

lehote preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká. Povinná osoba
uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci.
Ak k prechodu vlastníctva bude potrebné vykonať úkony podľa osobitného predpisu, začína plynúť táto
lehota po vykonaní týchto úkonov (§ 5 ods. 2 zákona). Ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve
podľa odseku 2 alebo ak jej sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v

lehote 12 mesiacov od doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká (§ 5 ods. 3 zákona).

37. V zmysle týchto ustanovení zákona č. 161/2005 Z. z. nevyhnutným východiskovým predpokladom
uplatnenia nároku na vydanie veci je včasná písomná výzva oprávnenej osoby. Požiadavka písomnej
výzvy je podmienkou vzniku nároku na vydanie veci. Zákon č. 161/2005 Z. z. v § 5 ods. l okrem
požiadavky písomnej formy výzvy a jej adresnosti nestanovuje ďalšie obsahové náležitosti tohto

jednostranného právneho úkonu. So zreteľom na to, že ďalšie náležitosti týkajúce sa samotného
uplatnenia práva zákon nestanovuje, treba výzvu, ktorou sa uplatňuje nárok na vrátenie majetku,
posudzovať z hľadiska všeobecných náležitostí právneho úkonu ako prejavu vôle podľa § 34 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Písomná výzva, ktorú predpokladá ustanovenie § 5 ods. l zákona č. 161/2005
Z.z.,jejednostranný(adresovaný)hmotnoprávnyúkon,ktorýmurčitýsubjekt(ten,ktoosebetvrdí,žemá

postavenie oprávnenej osobou podľa tohto zákona) uplatňuje voči druhému subjektu (povinnej osobe)
subjektívne právo, ktorým zasahuje do jeho doterajšieho právneho (majetkového) postavenia. Len v
dôsledku včasnej a riadnej výzvy sa subjektívne právo oprávnenej osoby stáva súdne uplatniteľným
nárokom; pokiaľ má výzva vyvolať tieto účinky, musí byť platným právnym úkonom.

38.1. Odvolací súd s poukazom na uvedené skutočnosti poznamenáva, že námietky žalovaného v 1.
rade ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu považuje za neopodstatnené.

38.2. Ak v rozhodnom období prešla do vlastníctva štátu alebo obce spôsobom uvedeným v § 3 ods.
1 zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským

spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam nehnuteľnosť evidovaná v
pozemkovej knihe ako vlastníctvo právneho subjektu Rímskokatolíckej cirkvi sídliaceho mimo územia
Slovenska, má sa za to, že išlo o prechod vlastníctva tejto nehnuteľnosti z vlastníctva právneho subjektu
Rímskokatolíckej cirkvi sídliaceho v Slovenskej republike ( NS SR sp. zn. 3 Cdo 200/2010).

38.3. S posúdením aktívnej legitimácie žalobcu súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje, preto odkazuje v tejto časti na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
Súd prvej inštancie sa pri posúdení aktívnej legitimácie nad mieru všetkých pochybností vysporiadal s
touto skutočnosťou, a preto odvolací súd nebude nadbytočne opakovať uvedenú argumentáciu, ktorá je
navyše ustálená súdnou praxou. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 4 Cdo 10/99, sp. zn. 5 Cdo 139/2010, sp. zn. 3 Cdo 119/02. Vzhľadom k uvedenému je
nepochybné, že súd prvej inštancie považoval za oprávnenú osobu Rímskokatolícku cirkev v Slovenskej
republike, teda jej útvar s právnou subjektivitou Biskupstvo Nitra.

39.1. Ďalšia námietka žalovaného smerovala k neurčitosti a nejasnosti výzvy, ktorou si žalobca uplatnil

svoj nárok podľa zákona č. 161/2005 Z. z. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že výzva žalobcu
na vydanie nehnuteľností žalovaným je dostatočne určitá a zrozumiteľná. Správne súd prvej inštancie
zdôraznil, že absencia parcelných čísiel nehnuteľnosti, ktoré žalobca žiada vydať a nepreukázanie
spôsobu, akým nehnuteľnosti prešli na štát nespôsobuje neurčitosť a neplatnosť predmetnej výzvy.

39.2. Žalobca výzvou doručenou dňa 19. 01. 2006 vyzval žalovaného v 1. rade ako povinnú osobu, na
vrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam v kat. úz. V. Q., ktoré tvoria lesný pôdny fond, hospodárske
stavby a ostatné stavby súvisiace s tým, že nehnuteľnosti špecifikoval v prílohe k výzve, podľa ich zápisu
v PKV č. 5 a v identifikácii parciel č. XXX/XX z januára 2004. Identifikácia parciel obsahovala žalované
parcely s označením ich výmery a druhu pozemku. vzhľadom k tomu, že výzva obsahovala jasné a

zrozumiteľné označenie katastrálneho územia číslo PKV a prílohou je aj identifikácia parciel obsahujúca
označenie pôvodného pozemno-knižného stavu nehnuteľností a stav podľa údajov registra „C“, ako aj
dôvod, od ktorého odvodzuje svoj nárok, súd túto výzvu správne považoval za dostatočnú spĺňajúcu
všetky kritéria podľa Reštitučného zákona.39.3. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bola v danej veci výzva žalobcu na vydanie nehnuteľností
žalovaným v 1. rade dostatočne určitá a zrozumiteľná. Odvolací súd konštatuje, že túto výzvu nemožno

oddeliť od príloh, ktoré s ňou boli žalovanému v 1. rade doručované. Takto posudzovaná výzva obsahuje
dostatočne jasnú špecifikáciu nehnuteľností, vydania ktorých sa žalobca domáhal; na druhej strane
žalovaný v 1. rade mal vedomosť, čoho sa žalobca domáha a mal možnosť uzatvoriť so žalobcom
dohodu o vydaní nehnuteľností. V konaní žalovaný nespochybnil, že výzvu žalobcu, ktorá mu bola
doručená dňa 19. 01. 2006 prevzal v lehote uvedenej v § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. Odvolací

súd sa stotožňuje s tým, že žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na vydanie predmetných nehnuteľností
v zákonnej lehote a preukázal svoj nárok na vydanie nehnuteľností (§ 5 ods. l zákona č. 161/2005 Z. z.).
Vychádzajúc z uvedeného možno prisvedčiť názoru prvoinštančného súdu, že písomná výzva žalobcu
je dostatočne jasná, obsahovo určitá a zrozumiteľná a mohla byť podkladom pre uzavretie dohody o
vydaní nehnuteľností.

39.4. Zmyslom zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a
náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len „zákon
o navrátení vlastníctva“) nemôže byť znemožnenie nadobudnutia (prípadne navrátenia) vlastníckeho
práva registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam so sídlom na území Slovenskej republiky
(vrátene ich jednotlivých útvarov) k nehnuteľnému majetku, ktorý prešiel do vlastníctva štátu alebo obce

v období neslobody spôsobom uvedeným v § 3 zákona o navrátení vlastníctva, ale dosiahnutie takého
právneho stavu usporiadania majetkových práv k týmto nehnuteľnostiam, aký b nepochybne existoval,
ak by zavŕšeniu procesov vyporiadania a správy nehnuteľných majetkov v rámci zmien organizačných
útvarovdotknutejcirkvialebonáboženskejspoločnostinezabrániloobdobieneslobody,ktoréhonásledky
majú byť uvedeným zákonom zmiernené. Uvedený zmysel a účel zákona o navrátení vlastníctva ( ale

v zásade aj celého reštitučného zákonodarstva) vyplýva z ideálov spravodlivosti, ktoré ním majú byť
naplnené v jednotlivých prípadoch spravidla odôvodňujú extenzívny výklad aplikovaných zákonných
ustanovení ( III.ÚS 373/2012).

39.5. Vzhľadom na to, že v § 5 ods.1 zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným

veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam nie
je bližšie vymedzený obsah pojmu „výzva“ a jej náležitosti, potom sa stanovenie minimálnych kritérií
na jej určitosť a platnosť musí spravovať takým výkladovým pravidlom, ktoré sleduje naplnenie účelu
zákona. Stanovenie minimálnych kritérií na určitosť a platnosť výzvy nesmie opomenúť ani to, či obsah
výzvy je spôsobilý vyvolať zákonodarcom zamýšľané účinky, a rovnako je nemieste neopomenúť a

prihliadať na konkrétne okolnosti veci vrátane subjektu oprávnenej a povinnej osoby ( I.ÚS 12/2010).

40. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd nezistil dôvodnosť námietok žalobcu
ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a nedostatku náležitostí výzvy, ktorou si žalobca
uplatnil svoj nárok v tomto konaní. Navyše z rozsiahleho dokazovania v konaní pred súdom prvej

inštancie bolo zistené splnenie všetkých zákonných podmienok na vydanie a navrátenie nehnuteľností
žalobcovi, ktoré sú v správe žalovaného v 1. rade (evidované Okresným úradom W. A., katastrálnym
odborom v katastrálnom území V. nad Q. v katastri nehnuteľností v Registri C na katastrálnej mape,
na LV č. XXX spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, a to parcely č. XXXX druh pozemku lesné
pozemky o výmere 31899 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 629 m2, parc. č.

XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 1510 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o
výmere 18440 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 44584 m2, parc. č. XXXX druh
pozemku lesné pozemky o výmere 3744 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere
3061m2,parc.č.XXXXdruhpozemkulesnépozemkyovýmere62175m2,parc.č.XXXXdruhpozemku
lesné pozemky o výmere 4089 m2, parc. č. XXXX druh pozemku lesné pozemky o výmere 7848 m2,

ako aj parciel vytvorených na základe geometrického plánu č. XX/XXXX pre katastrálne územie V. nad
Q., vyhotoveného dňa 25. XX. XXXX K.. C. F., autorizovaného K.. K. U., autorizovaným geodetom a
kartografom dňa 25. 04. 2014 overeného Okresným úradom W. A., V. odborom dňa 12. 05. 2014 pod
č. XXX/XX, ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku, spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, a to parc.
č. XXXX/X druh pozemku lesné pozemky o výmere 4871 m2, parc. č. XXXX/X druh pozemku lesné

pozemky o výmere 344 m2), ktorých vydanie osobitne žalovaný v 1. rade okrem iného ani nenamietal,
preto sa odvolací súd v tejto časti ďalej splnením podmienok vo vzťahu k týmto parcelám nezaoberal a
odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje (§
387 ods. 2 CSP), keďže odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie. Súdprvej inštancie v uvedenej časti dospel k správnemu právnemu záveru o čiastočnej dôvodnosti nároku
žalobcu a vec správne právne posúdil.

41.Odvolacísúdnavyšepoznamenáva,žeprávneúkonyreštituentovtrebaposudzovaťsvyššoumierou
tolerancie než je v občianskoprávnym vzťahoch obvyklé. V súlade so zámerom reštitučných zákonov
dosiahnuť nápravu aspoň niektorých krívd z predošlého totalitného režimu treba na výzvu oprávnenej
osoby nazerať ako na neformálny úkon písomnej povahy, z ktorého má byť zrejmé, kto ho robí, komu
je adresovaný a čoho sa týka. Postupovať pri aplikácii reštitučných zákonov príliš formalisticky by v

niektorých prípadoch mohlo znamenať dokonca zmarenie účelu, pre ktorý tieto zákony boli prijaté;
nemožno strácať zo zreteľa okolnosti konkrétneho prípadu a najmä zmysel a účel zákona. Právne
závery súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých boli splnené aj ďalšie podmienky pre vyhovenie žalobe
a navrátenie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, je správne. Žalobu podal žalobca pred uplynutím
prekluzívnej lehoty podľa § 5 ods. 3 zákona č. 161/2005 Z. z. a bol preukázaný dôvod na navrátenie
vlastníctva podľa § 3 ods. 1 písm. c/ tohto zákona.

42. Žalovaný v 1. rade ďalej namietal, že súd prvej inštancie napadnutým vyhovujúcim výrokom vydal
aj nehnuteľnosti, ktoré sú v zmysle § 6 písm. e/ zákona č. 161/2005 Z. z. vyňaté z režimu Reštitučného
zákona pokiaľ ide o vydanie a navrátenie vlastníckeho práva k nim. V tomto smere poukázal na
nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX pre k. ú. V. nad Q. s označeným druhom ochrany s kódom XXX -

prírodná rezervácia (národná prírodná rezervácia) a s kódom XXX - chránené vtáčie územie. Konkrétne
žalovaný v 1. rade poukázal na parcelu č. XXXX/X lesné pozemky (kód ochrany XXX), parc. č. XXXX
lesné pozemky (kód ochrany XXX), parc. č. XXXX lesné pozemky (kód ochrany XXX), parc. č. XXXX
lesné pozemky (kód ochrany XXX), parc. č. XXXX/X lesné pozemky (kód ochrany XXX), parc. č. XXXX
lesné pozemky (kód ochrany XXX), parc. č. XXXX/X lesné pozemky (kód ochrany XXX), parcely č.

XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X vytvorené geometrickým plánom č. XX/XXXX od parciel č. XXXX/
X lesné pozemky (kód ochrany XXX), parc. č. XXXX/X lesné pozemky (kód ochrany XXX). Zdôraznil, že
na uvedených nehnuteľnostiach bola v roku 1966 vyhlásená štátna prírodná rezervácia pod názvom V.
V., v súčasnosti označené ako „W. rezervácia F.,“ s kódom ochrany XXX. Ide o chránené vtáčie územia
so štvrtým stupňom ochrany.

43. Odvolací súd v nadväznosti na argumentáciu odvolateľa dospel k záveru, že súd prvej inštancie
sa v súvislosti s vyššie uvedenými parcelami (11 parciel) nevysporiadal s námietkou žalovaného v 1.
rade vznesenou na pojednávaní dňa 16. 03. 2017, že existuje zákonná prekážka vydania nehnuteľností,
pretožeideoštátneprírodnérezerváciesnáležitýmstupňomochrany.Poukazujúcnauvedenénemožno

považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu
veci a nadväzujúc na uvedené ani na riadne odôvodnené, pretože sa nevysporiadal so všetkými
skutočnosťami rozhodujúcimi pre určenie, či namietané sporné parcely možno vydať a navrátiť k nim
vlastnícke právo v zmysle Reštitučného zákona žalobcovi. Uvedené skutočnosti primäli odvolací súd
v tejto napadnutej časti ohľadom jedenástich parciel evidovaných na LV č. XXX, k. ú. V. nad Q. a

novovytvorených parciel na základe vypracovaného geometrického plánu č. XX/XXXX pre katastrálne
územie V. nad Q., vyhotoveného dňa 25. 04. 2014 K.. C. F., autorizovaného K.. K. U., autorizovaným
geodetom a kartografom dňa 25. 04. 2014 overeného Okresným úradom Nové Zámky, Katastrálnym
odborom dňa 12. 05. 2014 pod č. XXX/XX,rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť v zmysle § 389 ods.
1 písm. b/, c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

44. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

45.1. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

45.2. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.46. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia,

pričom štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v zákone. Výkladom tohto
ustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný, či
čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu
medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo
skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné

zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo (strany sporu) a
povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti
služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia).
Účelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a
neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery,
ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti

postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné.

47. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd
skúmal,čikonanievpredmetnejvecitakoutovadounetrpí.Osobitnesazameralnaskúmanie,čivkonaní

(ne)došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom, pod ktorou treba rozumieť taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada
konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré
právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.

Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

48. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo je
jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd
ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.

Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. §
220 ods. 2 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie
súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie
vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

49. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Judikatúra nevyžaduje, aby na
každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde o rozhodnutie,
ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré sa týka
vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie
je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu,
ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia

rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výrokurozhodnutia.Súdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiamusívyporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

50.Zákonompožadovanériadneapresvedčivéodôvodneniepísomnejformyrozhodnutiasúdujenielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,

účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí
byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právezvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

51. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vykazuje vady v zmysle § 389 písm. b/ a c/ CSP, a teda, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a taktiež vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia
veci . K uvedenému záveru súd dospel poukazujúc na to, že súd prvej inštancie nezaoberal všetkými
skutočnosťami rozhodujúcimi pre správny záver súdu o možnosti vydať a navrátiť vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam žalobcovi v zmysle Reštitučného zákona.

52. Odvolací súd preskúmavajúc vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia (rozsudku)
dospel k záveru, že toto rozhodnutie je v napadnutej vyhovujúcej časti ohľadom parciel tvoriacich W.
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, na základe ktorých súd prvej inštancie rozhodol tak, že
žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel. Súd prvej inštancie sa v konaní nezaoberal tým, aký je reálny

účel využitia predmetných parciel ako ani právnymi skutočnosťami zapísanými v katastri nehnuteľností,
pričom mal v tomto smere vychádzať najmä z príslušného listu vlastníctva (LV č. XXX, k. ú. V. nad Q.). Na
liste vlastníctva je evidovaný právny stav sporných nehnuteľností, a to tak, že pri príslušných parcelách
v stĺpci druh chránenej nehnuteľnosti uvedený kód ochrany XXX a XXX tak, ako to v odvolaní uviedol
aj žalovaný v 1. rade.

53. Odvolací súd poznamenáva, že v nadväznosti na namietané skutočnosti je potrebné, aby sa súd
prvej inštancie v ďalšom konaní zaoberal možnosťou aplikácie § 6 písm. e/ zákona č. 161/2005 Z.
z., v zmysle ktorého sa vlastníctvo nenavracia k pozemku, ktorý slúži na účely obrany štátu, ťažbu
vyhradených nerastov, chráneného areálu, národnej prírodnej pamiatky, chráneného krajinného prvku

alebo ich ochranného pásma s tretím stupňom alebo štvrtým stupňom ochrany, a teda či sporné parcely
tvoriace Národnú prírodnú rezerváciu F. možno podriadiť pod režim uvedeného ustanovenia, t. j. že
ich nemožno vydať pre existenciu zákonnej prekážky vychádzajúcej z citovaného uznesenia. Je však
potrebné mať na mysli, že pokiaľ zákonodarca v § 6 písm. e) vyňal z navrátenia iba konkrétne chránené
územia a k týmto priradil aj daný stupeň ochrany, znamená to, že z navrátenia nie sú vylúčené všetky

chránené územia v danom ochrannom pásme, ale len chránené územia špecifikované zákonom č.
161/2005Z.z.Taktiežjepotrebné,abyvnadväznostinaposudzovanieaplikácieuvedenéhoustanovenia
súd zohľadnil zákonnú dikciu § 17 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „Zákon
o ochrane prírody“), podľa ktorého lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu
a biotopy národného významu (§ 6 ods. 3), biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov

národného významu a biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú
chránené územia, významné krajinné prvky alebo prírodné výtvory, možno vyhlásiť za chránené územia:
a) chránená krajinná oblasť (§ 18), b) národný park (§ 19), c) chránený areál (§ 21), d) prírodná
rezervácia, národná prírodná rezervácia (§ 22), e) prírodná pamiatka, národná prírodná pamiatka (§ 23,
§ 24 ods. 3), f) chránený krajinný prvok (§ 25), g) chránené vtáčie územie ( § 26), h) obecné chránené

územie.

54. Súd prvej inštancie sa teda v súvislosti s odvolacími námietkami ohľadom neaplikovania § 6 písm.
e/ zákona č. 161/2005 Z. z. musí vysporiadať s tým, aký je daný stupeň ochrany Národnej prírodnej
rezervácie F., ktorá je chráneným vtáčím územím so štvrtým stupňom ochrany s poukazom na § 15

Zákonaoochraneprírody.Bezdôslednéhopreskúmania,čijedanéúzemietakýmúzemím,ktorémožno,
resp. nemožno vydať zohľadniac všetky skutočnosti, prijať záver, že toto územie možno žalobcovi vydať
a takýto záver súdu prvej inštancie sa za daného skutkového a právneho stavu javí ako predčasné.
Odvolací súd nevylučuje možnosť, že súd prvej inštancie môže dospieť opätovne k záveru o tom, že
aj v tejto časti je dôvodné žalobe žalobcu vyhovieť, navyše keď znenie zákona o ochrane prírody na

viacerých miestach výslovne počíta s vlastníctvom nehnuteľností súkromných osôb, niet zákonného
dôvodu, aby cirkev a náboženské spoločnosti boli z takéhoto vlastníctva vylúčené. Povinnosti vlastníka
súvisiace s ochranou prírody v takýchto prípadoch vymedzuje priamo zákon, vrátane sankcií v prípade
ich porušenia. K uvedenému záveru je však potrebné vychádzať z dostatočne zisteného skutkového
stavu veci a vysporiadaním sa s právnym režimom sporných parciel tvoriacich W. prírodnú rezerváciu F..

55. Odvolací súd opakovane uvádza, že súdne spory, ktorých predmetom je reštitučný nárok žalobcu je
špecifickou oblasťou práva a je potrebné mať vždy na zreteli, že reštitučné zákony boli prijaté s cieľomkrivdy minulé zmierniť v čo možno najväčšej miere, čo sú povinné všeobecné súdy rešpektovať pri ich
aplikácii zavrhnutím formalistického výkladu.

56. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie v ďalšom konaní vec opätovne preskúma
v časti jedenástich parciel, ktoré tvoria Národnú prírodnú rezerváciu F., pričom ide o chránené vtáčie
územie, pre ktoré je určený štvrtý stupeň ochrany. Súd prvej inštancie sa zameria najmä na posúdenie,
či možno predmetné parcely podriadiť režimu § 6 písm. e/ zákona č. 161/2005 Z. z. tak, ako to namietal
žalobcav1.radevpodanomodvolaní,ateda,žepritakýchtonehnuteľnostiachmožnovylúčiťvlastníctvo

súkromných osôb, resp. či tieto nehnuteľnosti uvedenému režimu podriadiť nemožno. Odvolací súd
poukazujeajna§62ods.1zákonač.543/2002Z.z.oochraneprírody,ktoréupravujevýnimkuzozákazu
previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v územiach s tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany
zo štátu na inú osobu, v prípade aj cirkevných reštitúcii. V nadväznosti na uvedené bude taktiež zisťovať
akým spôsobom je dané sporné územie spravované, či ho spravuje štát alebo tretie osoby (súkromné
subjekty) a či je žalobca spôsobilý vykonať správu Národnej prírodnej rezervácie zabezpečiac pritom

dodržaniepodmienokobmedzeníazákazov,ktorésústanovenéplatnoulegislatívouprechránenévtáčie
územia. Okrem iného je potrebné zistiť aktuálny stupeň ochrany Národnej prírodnej rezervácie F., či
prišlo prípadne k zmene stupňa ochrany a či daný stupeň ochrany môže mať vplyv na rozhodnutie súdu
o vydaní, resp. nevydaní uvedených nehnuteľností žalobcovi. Po doplnení dokazovania v intenciách
zrušujúcej časti tohto rozsudku súd prvej inštancie opätovne zhodnotí skutkový stav, ktorý následne

podriadi ustanoveniam príslušných právnych predpisov. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodní
tak, aby právne závery mali oporu v skutkovom stave veci a rozhodnutie odôvodní v zmysle § 220 ods.
2 CSP.

57.1. Podľa § 396 ods.3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o vec.

57.2. Pretože rozsudok súdu prvej inštancie bol čiastočne zrušený a vrátený na ďalšie konanie, odvolací
súd v tomto rozsudku nerozhodoval o nároku na náhradu trov konania a tak o trovách konania rozhodne
súd prvej inštancie v ďalšom konaní s poukazom na § 396 ods. 3 CSP postupom podľa ust. § 262 CSP.

58. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).