Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 20, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Tos/54/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617010432
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7617010432.5

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Daniely
Mitterpákovej a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20. júna
2018, v trestnej veci J. G. S., obžalovaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 ods.1 písm.a/, ods.3 písm.c/ Tr.zák., o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 13.6.2018 sp.zn. 5T/69/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm.c/ Tr.por. z a m i e t a sťažnosť obžalovaného G. S..

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.6.2018 sp.zn. 5T/69/2017 bola podľa § 72
ods.1 písm.b/ Tr.por., § 79 ods.3 Tr. por. zamietnutá žiadosť obžalovaného G. S. o prepustenie z väzby
na slobodu pri existencii väzobného dôvodu podľa § 71 ods.1 písm.c/ Tr.por.

Podľa § 80 ods.1 písm.a/ Tr.por. súd nenahradil väzbu prijatím ponúknutej záruky dôveryhodných osôb
O.Š. S. - otca obžalovaného a C. S. - matky obžalovaného za ďalšie správanie sa obžalovaného.

Podľa § 80 ods.1 písm.b/ Tr.por. súd neprijal písomný sľub obžalovaného k nahradeniu väzby.

Podľa § 80 ods.1 písm.c/ Tr.por. súd nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.

V zákonom stanovenej lehote, a to hneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozhodnutia,
jeho odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný prostriedok, obžalovaný G. S.Š. zahlásil
sťažnosť, ktorú následne písomne odôvodnil.

V písomných dôvodoch sťažnosti obžalovaný G. S. opätovne poukázal na svoje argumenty, na podklade

ktorých podal žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu. Podľa jeho názoru na podklade doposiaľ
vykonaného dokazovania pred súdom došlo ku oslabeniu dôvodnosti podozrenia zo spáchania skutku,
ktorý mu je kladený obžalobou za vinu. Už samotná táto skutočnosť sama osebe dáva dôvod na to, aby
trestné stíhanie voči jeho osobe nebolo vedené väzobne.

Okresný súd napriek jeho argumentom zotrval na svojom stanovisku, že dôvody tzv. preventívnej väzby

aj v tomto štádiu trestného stíhania naďalej trvajú, nakoľko existuje reálna obava zo strany jeho osoby,
že v prípade prepustenia na slobodu, by mohol pokračovať v trestnej činnosti.

Odôvodnenie zamietnutia žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu okresným súdom považuje za
nedostatočné a toto nie je spôsobilé legitimizovať ďalšie trvanie väzobného stíhania jeho osoby. V
tomto štádiu konania nepribudli žiadne nové okolnosti, ktoré by potvrdzovali skutočný verejný záujem

na ďalšom trvaní väzby. Väzba je najzávažnejším zásahom do osobnej slobody obvineného, a preto po
celý čas tohto zásahu sa vyžaduje súdna kontrola, t.j. skúmanie všetkých okolností spôsobilých potvrdiťalebo vyvrátiť existenciu verejného záujmu odôvodňujúceho so zreteľom na prezumpciu neviny výnimku
z pravidla rešpektovania osobnej slobody, a preto je potrebné uviesť tie okolnosti v rozhodnutí, ktoré aj
naďalej odôvodňujú trvanie väzby.

Keďže žiadna nová okolnosť dostatočne významná pre zotrvanie väzby nenastala a spolu s pôvodnými
už oslabenými dôvodmi trvania väzby naďalej neexistuje, preto podľa názoru sťažovateľa to všetko
odôvodňuje vyhoveniu jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu. Navyše vo svojej žiadosti aj
pred okresným súdom na hlavnom pojednávaní uvádzal možnosti nahradenia väzby, t.j. okrem záruky

dôveryhodných osôb, teda rodičov, a možnosti prijatia ním daného písomného sľubu, ako aj dohľadu
probačného a mediačného úradníka pri ďalšom alternatívnom návrhu, a to kontroly jeho osoby v zmysle
zákona č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami, navrhol
jeho žiadosti vyhovieť. Z priložených listín, a to mapy pokrytia signálom mobilnej siete je zrejmé, že v
mieste bydliska jeho rodičov, t.j. v obci H., S. H., kde by sa zdržiaval po prepustení z väzby na slobodu,
je dostatočný 4G signál, a preto nič nebráni, aby tieto technické prostriedky mohli byť realizované

u jeho osoby pri súčasnom uložení primeraných ďalších obmedzení spočívajúcich v zákaze návštev
mesta R. X. Y., mimo termínov hlavných pojednávaní, ako aj zákazu úmyselného styku alebo inej formy
kontaktovania s poškodenou.

Záverom obžalovaný G. S. preto navrhol, aby nadriadený krajský súd prehodnotil rozhodnutie

okresného súdu a na podklade argumentov uvedených v sťažnosti vyhovel jeho žiadosti o prepustenie
z väzby na slobodu.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti obžalovaného G. S. podľa § 192 ods.1 Tr.por. preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie

predchádzajúce výrokom napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných pre
rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho nadriadený krajský súd zistil,
že okresný súd nepochybil, pokiaľ nevyhovel žiadosti obžalovaného G. S. o prepustenie z väzby na

slobodu. Okresný súd v písomných dôvodoch svojho rozhodnutia veľmi podrobne a jednotlivo reagoval
na argumenty obžalovaného G. S. uvádzané v jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, resp.
alternatívnej možnosti nahradenia dôvodov tzv. preventívnej väzby niektorým z inštitútov na nahradenie
väzby v zmysle Trestného poriadku, resp. ich vzájomnou kombináciou vrátane kontroly jeho osoby v
zmysle zákona č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho, a to v prvom rade na
podklade výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania pred okresným súdom, nakoľko súd o vine, resp.
nevine obžalovaného rozhoduje na podklade výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom, ktoré je
vykonávanékontradiktórnymspôsobomkonania,ajnadriadenýkrajskýsúddospelkzáveru,ževôbecsa

nezakladá na pravde tvrdenie obžalovaného G. S. o výraznom oslabení dôkaznej situácie pre podanie
obžaloby, pokiaľ sa týka dôvodnosti podozrenia zo spáchania žalovaného skutku.

Pokiaľ aj došlo na hlavnom pojednávaní k určitým zmenám vo výpovedi samotnej poškodenej družky
H. F., resp. aj ďalších už vypočutých svedkov, v žiadnom prípade sa nejedná o tak výraznú zmenu v

dôkaznej situácii, čo by spochybňovalo dôvodnosť podania obžaloby pre žalovaný skutok, ako na to
poukazuje obžalovaný G. S..

Argument obžalovaného G. S., že v prípade nahradenia väzby prijatím ním daného písomného sľubu,
ako aj nahradenia väzby prijatím ponúknutej záruky, a to dôveryhodných osôb, ktorými sú jeho rodičia

O. S. C. C. S., považuje aj nadriadený krajský súd za potrebné zdôrazniť, že obžalovaný G.C. S.
pre obdobné konanie, z ktorého spáchania je teraz dôvodne podozrivý, už bol v minulosti právoplatne
odsúdený, a to rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 4T/91/2008 zo dňa 15.10.2014
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4To/83/2014 zo dňa 4.3.2015, ktoré konanie
bolo právne kvalifikované ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm.a/,

ods.2 písm.a/, písm.d/ Tr.zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov, pre ktorého
výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn. 5Pp/29/2015 zo dňa 27. mája 2015, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 28. mája 2015 bol obžalovaný G.C. S. z vyššie uvádzaného trestu odňatia slobody
podmienečne prepustený a na zvyšok nevykonaného trestu odňatia slobody mu bola určená skúšobná

doba v trvaní 7 rokov s uložením probačného a mediačného dohľadu v trvaní 3 rokov.

Z úradného záznamu spísaného Okresným súdom Spišská Nová Ves dňa 13.6.2018 (č.l. 841)
nepochybne vyplýva, že obžalovaný G.C. S. v predchádzajúcej trestnej veci pri prvom kontakte s
probačným a mediačným úradníkom uviedol, že sa bude zdržiavať na adrese svojich rodičov, t.j. v obci

H.. Probačná a mediačná úradníčka Okresného súdu Michalovce však uviedla, že probačný a mediačný
dohľad nad odsúdeným G. S. nevykonávala a ohľadne jeho osoby prišla do styku len pri riešení otázky
prepustenia z väzby v predchádzajúcej trestnej veci s možnosťou kontroly technickými prostriedkami
jeho osoby.

Z dokumentácie existujúcej na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi je zrejmé, že probačný a mediačný

úradník dohľad nad odsúdeným G.Š. S. nevykonával, nakoľko mu táto požiadavka nebola odstúpená.
Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že odsúdený G. S., hoci vedel, že nad jeho osobou je určený
dohľad probačného a mediačného úradníka, sám osobne napriek prvotnému kontaktu nevykonal žiadne
opatrenia, za účelom zisťovania, čo sa v tejto veci deje.

Z obžaloby okresného prokurátora nepochybne pritom vyplýva, že teraz žalovaného skutku, zo
spáchania ktorého je dôvodne podozrivý, sa mal dopúšťať v období od 18.decembra 2015 až do
momentu zadržania jeho osoby a vzatia do väzby dňa 4.12.2016.

Nepochybil preto okresný súd, pokiaľ nevyhovel žiadosti obžalovaného G. S. o prepustenie z väzby

na slobodu a vzhľadom na predchádzajúce dobrodenie zákona, keď bol podmienečne prepustený z
výkonu trestu odňatia slobody pre obdobný trestný čin, z akého konania je aj teraz dôvodne podozrivý,
nadriadený krajský súd si preto v celom rozsahu osvojil argumenty uvádzané v dôvodoch napadnutého
uznesenia súdu prvého stupňa, ktoré si v celom rozsahu osvojuje a ničím viac nedopĺňa, navyše na ich
podklade robí rovnaký záver o dôvodnosti ďalšieho trvania väzby u obžalovaného G. S. z dôvodov tzv.

preventívnej väzby.

Správne okresný súd v písomných dôvodoch svojho rozhodnutia opakovane poukázal predovšetkým
na osobu obžalovaného G. S., a to aj cez závery znaleckého posudku znalkyne H.. Z. Z., z odboru
psychológia.

Znalkyňa H.. Z. Z. napriek opakovaným pokusom vykonať vyšetrenie obžalovaného G. S. v priestoroch
ÚVV Košice, t.j. v dobe obmedzenia jeho osobnej slobody z dôvodov tzv. preventívnej väzby,
opakovane odmietol akúkoľvek spoluprácu, a to skôr, ako znalkyňa stihla čokoľvek povedať. V osobe
obžalovaného G. S. znalkyňa konštatovala minimálne priemerný intelekt jeho osoby a pri súčasne

kognitívnej impulzivite, teda prchkom vyhodnocovaní situácií, ktoré sa okamžite premieta do správania
a následného vystupovania vzdoru - neochoty, čo i len nadviazať normálny dialóg so znalkyňou. Už
samotná táto skutočnosť svedčí o intrapsychickom konflikte so ženami ako takými, kde dochádza ku
generalizovaniu negatívnej skúsenosti na všetky ženy a vytváranie si tzv. predsudkového haló efektu.

Správne preto okresný súd nevyhovel žiadosti obžalovaného G. S., a to z dôvodov, ako je to už vyššie
uvedené v rozhodnutí okresného súdu, ale aj z dôvodov, ktoré sú navyše uvedené v dôvodoch tohto
rozhodnutia nadriadeným krajským súdom.

Z vyššie uvedených dôvodov preto nadriadený krajský súd sťažnosť obžalovaného G. S. ako nedôvodnú

zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.