Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/77/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116218846
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116218846.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň

JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so
sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: HAAS, s.r.o. so sídlom Zlaté
Moravce, Priemyselná 3096, IČO: 36 550 965, zastúpený Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so
sídlom Topoľčianky, Žitavanská 20, IČO: 36 858 722, o zaplatenie 13.535,50 eura s príslušenstvom, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 10.08.2017 č. k. 25C/354/2016-59
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, poplatkovej povinnosti a

náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.548,73
eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň žalovaného zaviazal
zaplatiť súdny poplatok v sume 512,50 eura na účet Okresného súdu Nitra do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku a žalobcovi náhradu trov konania. nepriznal.

2.Svojerozhodnutieodôvodniltým,žežalobcasapodanýmnávrhomdomáhalodžalovanéhozaplatenia
sumy 13.535,50 eura z titulu náhrady škody. Žalobca vyplatil túto sumu poškodenému R. L., ktorému
spôsobil škodu U. L. pri výkone práce u žalovaného, za čo bol aj právoplatne odsúdený v trestnom
konaní. U. L. bol trestným rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 03.02.2015 č. k. 1T/102/2013-289
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 23.06.2015 č. k. 1To/43/2015-319 uznaný
vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví dňa 10.09.2010 voči poškodenému R. L.. Žalobca
vyplatil poškodenému dávky úrazového poistenia v celkovej sume 13.535,50 eura, keď zohľadnil 5%

spoluzodpovednosť poškodeného. Žalobca si uplatnil náhradu škody od zamestnávateľa M. L. podľa §
420 ods. 2 OZ. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 415, § 420, § 441, §449, § 450, §
724,§726OZ,§238ods.1zák.č.461/2003Z.z.osociálnompoistení,akoajust.§4zák.č.381/2001Z.
z. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný je pasívne legitimovaný podľa § 420
ods.2OZ.OdsúdenýM.L.bolvčasevznikuškodyzamestnancomžalovaného.Kuškodeprišlopripráci,
ktorú vykonával ako zamestnanec žalovaného. Súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, že žalovaný
vykonával činnosť pre L. F. Z., resp. po jeho výsluchu pre spoločnosť W.. To však neznamená, že cez

príkaznúzmluvuzaškoduzodpovedáfirmarealizujúcavýstavbubudovy.Poškodenýmalnároknadávky
v celkovej výške 14.247,89 eura, žalobca mu vyplatil sumu 13.535,50 eura, keď mu nárok krátil o 5% z
dôvodu jeho spoluzodpovednosti. Súd mal za to, že zodpovednosť poškodeného bola v rozsahu 40% a
náhradu škody tak primerane znížil a vo zvyšku v sume 4.986,77 eura návrh voči žalovanému zamietol.Za výklad materiálu žeriavom zodpovedá objektívne v plnom rozsahu žeriavnik, teda zamestnanec
žalovaného. Pri vykládke sa pohybujú aj ďalšie osoby, ako aj poškodený. Išlo o osobu zamestnanú na
stavbe, ktorá absolvovala školenie, teda riadne vyškolenú ohľadne bezpečnosti pri práci. Poškodený

nemal základnú ochrannú pomôcku, prilbu na hlave, úraz sa mu stal na hlave, pričom ak by bol mal
prilbu, boli by následky menšie, dokonca možno žiadne. Súd tak hodnotil zlyhanie poškodeného vyšším
percentom a stanovil ho na uvádzaných 40%. Priznaná suma tak predstavuje 60% z celkového nároku
na dávky úrazového poistenia. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že mieru zodpovednosti určí
znalec. Znalec by na takúto právnu otázku odpovedať nemohol, a preto by bolo aj nadabytočné ďalšie

dokazovanie výsluchom svedkov, preto návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania zamietol. Keďže
žalobca bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho
poplatku podľa položky 1a sadzobníka poplatkov v zmysle § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi nepriznal
náhradu trov konania, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa jeho
zmeny tak, že žalobu zamietne, prípadne rozhodnutie zmení tak, že zníži sumu, ktorú má žalovaný
zaplatiť z dôvodu vyššieho pomeru spoluzavinenia poškodeného, eventuálne zrušenia a vrátenia veci
súdu prvej inštancie na nové konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že odvolanie podáva v
zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP. V prvom rade namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

je nepreskúmateľné a nenapĺňa náležitosti ust. § 220 ods. 2 CSP. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia vidí
vo vzťahu k sume, ktorú priznal žalobcovi, pretože súd sám bez akýchkoľvek dôkazov stanovil výšku
spoluzodpovednosti poškodeného na 40%. Tento pomer určil súd sám, hoci mal do konania ustanoviť
znalca vo veci za účelom presného zistenia pomeru zavinenia žalovaného a poškodeného. Preto v tejto
časti považuje rozsudok za nepreskúmateľný a neodôvodnený. K samotnej žalobe uviedol, že podľa

jeho názoru žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Z vyjadrenia svedka F. je zrejmé, že U. L. bol použitý
spoločnosťou W. pri skladaní bremena do suterénu budovy. Stavenisko patrilo spoločnosti W., ktorá
jediná vykonávala práce na stavenisku, kde sa stal úraz a žeriavnik skladal pre spoločnosť W.. Preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, nakoľko nesprávne právne posúdil pasívnu legitimáciu
žalovaného. Ak by aj námietka pasívnej legitimácie nebola pre odvolací súd dôvodná, má za to, že

postup podľa § 441 OZ je taký, že je potrebné určiť jasný pomer zavinenia. K ostatným výrokom o
povinnosti zaplatiť súdny poplatok uviedol, že ak by bola žaloba zamietnutá, tak by mu nevznikla ani
povinnosť platiť súdny poplatok a tak isto aj k náhrade trov konania, ak by bol v konaní úspešný, vznikol
by mu nárok na náhradu trov konania.

4. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Vo svojom vyjadrení poprel, že by rozsudok bol nepreskúmateľný, pretože súd v bode
6, ako aj 24 rozsudok podrobne odôvodňuje úvahy pri stanovení miery zavinenia. Právny názor
žalovaného, že v danej veci mal byť ustanovený znalec za účelom presného zistenia pomeru zavinenia
žalovaného a poškodeného je v rozpore s § 207 ods. 2 CSP, kde je výslovne uvedené, že znalec

sa nevyjadruje k právnemu posúdeniu veci, pričom určenie miery zavinenia je otázkou právnou. Čo
sa týka námietky pasívnej legitimácie žalovaného, s touto nesúhlasí, v konaní nebolo spochybnené,
že pán L. bol zamestnancom spoločnosti žalovaného. Objektívna zodpovednosť zamestnávateľa za
škodu spôsobenú jeho zamestnancom je obsiahnutá v § 420 ods. 2 OZ, pričom v danom prípade
boli splnené všetky predpoklady pre jeho aplikáciu. Zamestnanec žalovaného bol uznaný rozsudkom v

trestnomkonanívinnýmzublíženianazdraví,t.j.zavineniebolopreukázané.Žalovanýnespochybnilani
skutočnosť, že výplatou úrazových dávok mu vznikla škoda, žalovaný spochybňuje svoju zodpovednosť
za spôsobenú škodu. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a na základe toho vec správne
posúdil.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa plne pridržiava dôvodov svojho
odvolania.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti
(§ 363 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom
prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupombez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, ako
aj v časti poplatkovej povinnosti a v časti náhrady trov konania ako vecne správny podľa §387 ods. 1

CSP potvrdil.

7. Odvolací súd je v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi, a preto rozsudok súdu
prvej inštancie preskúmaval z dôvodov uvedených v odvolaní. Žalovaný namieta nepreskúmateľnosť
rozsudku, ktorú vidí v tom, že súd sa náležitým spôsobom nevysporiadal s mierou spoluzavinenia

poškodeného.

8. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súdu uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9. Ustanovenie § 220 CSP určuje obsahové náležitosti rozhodnutia súdu. Ich správnosť a úplnosť je

preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je
v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd
pri odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2 CSP, dochádza
nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť,
ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym spôsobom. Odôvodnenie

rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné
predpisy, a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutia
v tomto smere tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu
ochranu podľa článku 46 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

10. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu ako i samotného rozhodnutia dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti ust. § 220 ods. 2 CSP. Nemožno prisvedčiť námietke
odvolateľa, že rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu, že nie je možné z neho zistiť, akým spôsobom
dospel k miere spoluzavinenia poškodeného. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvej inštancie pod bodom 24 rozsudku, kde súd prvej inštancie jasne a výstižne
vysvetlil, z akých dôvodov považoval mieru poškodeného na vzniku škody v rozsahu 40%. Jednoznačne
uviedol, že poškodený sa pohyboval na miestach, kde nemal čo robiť, pričom túto zodpovednosť by
posudzoval v rozsahu 20 - 25% a ďalšiu skutočnosť, ktorou poškodený prispel k vzniku škody bola tá,
že nemal ochrannú prilbu. Preto stanovil jeho mieru zodpovednosti na vzniku škody v rozsahu 40%.

Odvolací súd sa s takýmto právnym posúdením plne stotožňuje a ako na vecne správne poukazuje.
Taktiež sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že mieru zodpovednosti v danom prípade nemôže
určiť znalec, pretože táto otázka je právnou otázkou a znalec by na takúto právnu otázku zodpovedať
nemohol. Súd preto správne i bez návrhu skúmal, či sú dané dôvody pre obmedzenie zodpovednosti
žalovaného v dôsledku spoluzavinenia poškodeného. Správne určil aj vzájomný vzťah medzi konaním

poškodenéhoaškodcomavychádzalzmieryzavineniaukaždéhoznich,pričomzvažovalvšetkypríčiny,
ktoré viedli k vzniku škody ako na strane škodcu, tak i na strane poškodeného. Z uvedených dôvodov
preto nemožno považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie ako nepreskúmateľné.
11. Ako ďalší odvolací dôvod odvolateľ uvádzal, že v danej veci nie je pasívne legitimovaný. Ani s touto
odvolacou námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. Zodpovednosť žalovaného jednoznačne vyplýva z

ust. § 420 ods. 2 OZ, keď bolo nepochybne preukázané, že odsúdený M. L. bol v čase vzniku škody
zamestnancom žalovaného, a preto za škodu zodpovedá zamestnávateľ. Podľa ust. § 420 ods. 2 OZ je
škoda spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých
na túto použili. Citované ustanovenie sa uplatní vtedy, keď je priamy škodca v zamestnaneckom alebo
obdobnom právnom vzťahu voči právnickej, prípadne fyzickej osobe a škodu spôsobil pri činnosti, ktorú

vykonával pre túto osobu podľa jej príkazov a pokynov, nie teda vo vlastnom mene a na vlastné riziko.
Ustanovenie § 420 ods. 2 OZ sa vzťahuje na prípady, keď konkrétnu činnosť, pri ktorej vznikla škoda
vykonáva právnická alebo fyzická osoba (podnikateľ) nie sama, ale prostredníctvom iných osôb, ktoré
zamestnáva, alebo ktorých prácu na svoju činnosť využíva. Táto zodpovednosť právnickej či fyzickejosoby sa uplatní nielen v prípadoch, keď škoda bola spôsobená ich zamestnancom, ale aj vtedy, ak bola
spôsobená inými osobami, ktoré podnikateľský subjekt použil na svoju činnosť. Súd prvej inštancie zistil
skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel

k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

12.Zuvedenýchdôvodovpretoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny vzmysle
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil a to i v časti poplatkovej povinnosti, ako i v časti náhrady trov konania,
keď i v týchto častiach je rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods.
1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške vzhľadom na to,
že žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).