Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616202457
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:6616202457.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Romana Huszára JUDr. a Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: S. O., K.. XX.X.XXXX,
bytom S.. Y. XXXX/XX, O., občan SR, o zaplatenie 1 952,74 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 22C/82/2016-61 zo dňa 12. októbra 2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty na plnenie p o t v
r d z u j e.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2 055,31 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2 055,31 € od 10.8.2013 do zaplatenia
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celéhoplnenia.Vozvyšnejčastiprvoinštančnýsúdžalobuzamietolažalobcovipriznalnárok nanáhradu
trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2 a 3
a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a §232 ods. 4 C.s.p..
Na základe vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalobca a žalovaný
uzavreli dňa 25.10.2012 úverovú zmluvu č. XXXXX na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
peňažné prostriedky vo výške 2 000,- €, ktoré sa žalovaný zaviazal platiť v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 29,88 € vždy k 16. dňu v mesiaci s uvedením úrokovej sadzby vo výške 12,90 %

ročne. Nakoľko si žalovaný neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, žalobca ho listom
zo dňa 21.5.2013 vyzval, aby uhradil dlh, ktorý ku dňu vypracovania výzvy predstavoval sumu 78,99
€, inak žalobca pristúpi k zosplatneniu úveru. Vzhľadom k tomu, že žalovaný dlžnú sumu neuhradil,
žalobca listom zo dňa 17.7.2013 oznámil žalovanému, že pristúpil k zosplatneniu úveru a zároveň ho
vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 2 102,59 € s príslušenstvom najneskôr do 8.8.2013. Žalovaný
dlžnú sumu do dňa podania žaloby neuhradil. Strany sporu uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá spĺňa všetky
znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 v spojení s § 2 písm. a/, písm. b/ zákona

o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca poskytol žalovanému úver v rámci svojho podnikania a
zároveň žalovaný nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Vzhľadom k tomu, že
išlo o spotrebiteľský úver, uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné
náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch (§ 9). Po preskúmaní uzatvorenej zmluvysúd prvej inštancie zistil, že táto obsahuje náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch.
Pokiaľ išlo o žalobcom uplatnené úroky vo výške 12,9 % z nezaplatenej istiny vo výške 1 952,74 €
od 10.8.2013 do zaplatenia, tieto súd nepovažoval za dôvodné a v tejto časti žalobu zamietol. V tejto

súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.6.2015, sp.
zn. 6Co 190/2014, podľa ktorého splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie
požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku
a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle
cenyobetovanejpríležitostiveriteľa,ktorýtým,ženemáistinuúverukdispozícii,nemôžestoutonakladať

a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v
režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a justifikuje nárok dodávateľa na
úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, dispozície s ktorými sa veriteľ zbavuje v záujme získania
budúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupnéhosplácaniaúveru,
a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde
veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných

ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto podstatnom rozdiele
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov

spotrebiteľa. Následne súd prvej inštancie dospel k záveru, že ak jednorazovým zosplatnením vzniká
spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky
ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s

protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis,
a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky
patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná
od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a

5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len
sankcieanatentoúčeljekogentnýmurčujúcimpravidlom§517ods.2Občianskehozákonníkavspojení
s§3a§3anariadeniavlády87/1995Z.z.Akbysažalobcaodplatnýchplnenínapriekvyššieuvedenému
výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru,
neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády.

Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, keď si žalovaný svoje povinnosti ako dlžník
zo spotrebiteľskej zmluvy neplnil, súd ho v zmysle citovaných ustanovení zákona zaviazal na zaplatenie
sumy 2 055,31 € (z toho istina vo výške 1 952,74 €, úrok z úveru ku dňu zosplatnenia úveru vo výške
100,76 € a úrok z omeškania vo výške 1,81 €). Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného

dlhu do omeškania, súd ho zaviazal v zmysle citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu žalobcom
uplatnených úrokov z omeškania vo výške 8 % od 10.08.2013 až do zaplatenia. Priznaná výška úrokov
z omeškania je v súlade s § 3 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania
bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,5 % + 8 percentuálnych bodov.

1.2. Pokiaľ ide o povolené splátky, súd prvej inštancie dospel k záveru, že s ohľadom na žiadosť
žalovaného o povolenie splácať dlh v splátkach a zdravotný stav jeho tety, o ktorú sa staral a ktorej
zabezpečoval starostlivosť v Domove sociálnych služieb, s čím mal spojené výdavky, je vhodné umožniť
žalovanému splácať uvedený dlh voči žalobcovi v splátkach, a preto ho zaviazal na zaplatenie dlhu v
splátkach po 100,- € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že

omeškanie čo len jednej zo splátok bude mať za následok splatnosť celého plnenia.

1.3. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255 ods. 1 C.s.p.
tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
nakoľko súd zamietol žalobu len v časti uplatnených úrokov vo výške 12,90 % ročne z nezaplatenej

istiny vo výške 1 952,74 €. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.2. Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa lehoty na plnenie podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil
a zaviazal a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vytkol

súdu prvej inštancie, že vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa
možnosti žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí
v tejto veci postupoval podľa neplatnej právnej úpravy, a to podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku. V aktuálne platnej úprave (§ 232 ods. 3 C.s.p.) možnosť určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať i v splátkach, chýba. Ďalej žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal

majetkovými pomermi na strane žalovaného a jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné.
Posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou
aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu v stanovenej lehote nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený
podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože
súd prvej inštancie náležíte zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p., vec posúdil správne po
právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.),

pričom námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné.

6. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

7. Odvolanie žalobcu smeruje iba voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti odloženia vykonateľnosti
rozhodnutia formou mesačných splátok, pričom jeho odvolacie námietky možno zhrnúť do troch bodov.
V prvom rade mal žalobca za to, že súd nemá v zmysle platného a účinného C.s.p. možnosť odložiť
žalovanému plnenie v splátkach. V druhom rade žalobca namietal, že žalovaný nepreukázal, že by jeho
majetkové pomery odôvodňovali plnenie v splátkach a na koniec žalobca tvrdil, že na preverenie jeho

majetkových pomerov bude priestor v exekučnom konaní.

7.1.Žalovanývzásadesprávneuviedol,žeCivilnýsporovýporiadoknarozdielodObčianskehosúdneho
poriadku neobsahuje ustanovenie, ktoré by výslovne zmieňovalo možnosť súdu určiť, že peňažné
plnenie sa môže vykonať aj v splátkach. Pomerne podrobne precizované znenie § 160 ods. 1 O.s.p.

výslovne upravujúce možnosť vykonania plnenia v splátkach našlo svoj ekvivalent v 232 C.s.p., ktoré
obsahuje podstatne strohejšiu právnu normu umožňujúcu súdu v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu na plnenie ako tri dni od právoplatnosti rozsudku. Toto ustanovenie bližšie nešpecifikuje, akým
spôsobom môže byť lehota na plnenie odložená. Okrem zrejmého spôsobu, ktorým je jednoduché
predĺženie lehoty na plnenie z troch dní na dlhší časový úsek, nič nevylučuje, aby v prípade peňažného

plnenia súd rozhodol o povinnosti plniť rozsudkom priznanú sumu v splátkach. V tomto prípade nedôjde
v konečnom dôsledku k ničomu inému, než k predĺženiu lehoty na plnenie, čo je plne v súlade s
§ 232 ods. 3 C.s.p.. Pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti pri peňažných plneniach sa práve
splátky, a nie odloženie celého plnenia, javia ako vhodný nástroj na dosiahnutie uspokojenia žalobcu
v primeranej lehote a súčasné umožnenie žalovanému vyhnúť sa nepriaznivým následkom núteného

výkonu rozhodnutia. Takýto výklad § 232 ods. 3 C.s.p. plne zodpovedá výkladovým pravidlu uvedenému
v čl. 3 C.s.p.. Ustanovenie § 232 ods. 3 C.s.p. neobsahuje presný výpočet podmienok, za splnenia
ktorých súd môže odložiť vykonateľnosť rozhodnutia. Zákon tu dáva súdu priestor na uplatnenie svojej
úvahy, ktorá by mala byť zameraná na dosiahnutie spravodlivého a primeraného usporiadania pomerov
medzi stranami sporu. Súd by sa mal riadiť spravidla najmä osobnými, majetkovými či príjmovými

pomermi oboch strán sporu. Mal by prihliadať na to, ako uložené plnenie zasiahne do sféry povinného,
ako aj na to ako prípadné odloženie vykonateľnosti zasiahne do sféry oprávneného. Každé odloženie
vykonateľnosti rozhodnutia predstavuje zásah do oprávneného záujmu subjektu, ktorému bolo priznané
plnenie, na jeho čo najskoršie uspokojenie. Preto takýto zásah musí byť odôvodnený dôležitými dôvodmina strane povinného. Zistenia súdu sa následne premietajú do rozhodnutia, či odklad vykonateľnosti
povolí a v prípade peňažného plnenia aj do rozhodnutia o výške a frekvencii splátok. Vzhľadom na
potrebu zabezpečiť možnosť núteného výkonu rozhodnutia v prípade jeho dobrovoľného neplnenia zo

strany povinného, sa javí ako nevyhnutné vo výroku odkladajúcom vykonateľnosť súdneho rozhodnutia
v splátkach uviesť i sankciu straty výhody splátok pre prípad ich neplnenia, nakoľko bez tejto sankcie
by mal oprávnený možnosť domáhať sa núteného výkonu len vo vzťahu k riadne nesplneným splátkam,
čím by bolo bezpochyby neprimerané zasiahnuté do jeho práv. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd
prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď aplikoval § 232 ods. 3 C.s.p. takým spôsobom, že uložil

žalovanému platiť dlžnú peňažnú sumu v splátkach pod sankciou straty výhody splátok nezaplatením
čo i len jednej spátky.

7.2. V posudzovanej veci má žalovaný vôľu zaplatiť dobrovoľne žalobcovi súdom priznanú finančnú
sumu, avšak podľa jeho tvrdenia mu jeho momentálna situácia neumožňuje zaplatiť celú sumu naraz.
Svoje nepriaznivé osobné pomery odôvodnil poukazom na zlý zdravotný stav svojej tety, u ktorej býva

a o ktorú sa stará. Pokiaľ ide o nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, odvolací súd má za to, že
súd prvej inštancie nepochybil, keď sa ňou do hĺbky nezaoberal, nakoľko je odôvodnené a rozumné
predpokladať, že keby to majetkové a príjmové pomery žalovanému dovoľovali, svoj dlh by žalobcovi
riadne splatil v zmysle zmluvy. Zákon neukladá súdu vykonať podrobné dokazovanie vo vzťahu k
dôvodom pre odklad vykonateľnosti, pričom takýto postup, kedy by dokazovanie odôvodnenosti odkladu

vykonateľnosti rozhodnutia svojim rozsahom presahovalo dokazovanie vo veci samej, sa javí byť značne
nehospodárny. Odvolací súd sa preto nemôže stotožniť s názorom žalovaného, že súd prvej inštancie
neúplne zistil skutkový stav.

7.3. Pokiaľ žalobca namietal, že priestor na zistenie majetkových možností žalovaného bude v

exekučnom konaní, odvolací súd zdôrazňuje, že primárnym účelom nachádzacieho konania nie je
dosiahnuť čo najskoršie privodenie núteného výkonu rozhodnutia. Ak pominieme, že súd má v prvom
rade viesť strany k zmierlivému riešeniu sporu, tak v sekundárnej rovine má súdne konanie viesť k
splneniu rozhodnutím priznanej povinnosti povinným subjektom dobrovoľne, v rámci lehoty na plnenie,
a to či už štandardnej trojdňovej, vyplývajúcej priamo zo zákona alebo v dlhšej lehote určenej súdom.

Až keď povinný subjekt uloženú povinnosť dobrovoľne nesplní, nastupuje zabezpečenie jej splnenia
štátnym donútením.

8. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa
lehoty na plnenie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).